SPRÁVA o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov : harmonizácia alebo vzájomné uznávanie noriem

23.2.2009 - (2008/2220(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajkyňa: Maria Petre
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Magor Imre Csibi, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov: harmonizácia alebo vzájomné uznávanie noriem

(2008/2220(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 15. októbra 2008 o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: normy pre výrobky, požiadavky na hospodárenie a systémy kvality (KOM(2008)641 v konečnom znení),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 1998 o politike v oblasti kvality poľnohospodárskych agropotravinárskych výrobkov[1],

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z októbra 2008 o systémoch certifikácie kvality potravín,

–    so zreteľom na výsledok kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP),

–   so zreteľom na mandát udelený Komisii Európskou radou, na základe ktorého je Komisia poverená rokovať o poľnohospodárskych otázkach a ktorý je vymedzený v návrhu ES týkajúcom sa podmienok rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie v oblasti poľnohospodárstva (dokument 625/02) z 23. januára 2003,

–   so zreteľom na konferenciu, ktorú v Bruseli 5. a 6. februára 2007 usporiadala Komisia a na ktorej sa diskutovalo o téme Udeľovanie certifikátov kvality potravín – prínos pre poľnohospodársku výrobu (Food Quality Certification – Adding Value to Farm Produce),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (KOM(2008)0040),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0088/2009),

A. keďže normy Európskej únie, ktoré sa týkajú bezpečnosti a kvality potravín sú najprísnejšie na svete,

B.  keďže tieto normy odzrkadľujú vôľu európskych spotrebiteľov a sú významným prostriedkom na vytváranie pridanej hodnoty,

C. keďže spotrebitelia prejavujú veľký záujem nielen o potravinovú bezpečnosť, ale aj o pôvod a výrobné metódy potravinárskych výrobkov; keďže Európska únia už zareagovala na tento smer vývoja a zaviedla štyri označenia kvality a označenia pôvodu potravín, a to chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO), zaručenú tradičnú špecialitu (ZTS ) a značku bio;

D.  keďže európske kvalitné výrobky sú súčasťou živého kultúrneho a gastronomického dedičstva Európskej únie, a tým predstavujú dôležitú zložku hospodárskeho a sociálneho života mnohých európskych regiónov, pretože umožňujú činnosti, ktoré majú bezprostredný regionálny vzťah najmä vo vidieckych oblastiach,

E.  keďže spotrebiteľ si certifikačné systémy spája so zárukou vyššej kvality,

F.  keďže systémy kvality, ktoré sú osobitné pre Európsku úniu, sú pre výrobky Spoločenstva významnou konkurenčnou výhodou,

G. keďže veľké maloobchodné reťazce sa na európskom trhu potravinárskych výrobkov stali dominantnými a vyžadujú poplatky za uvedenie do predaja, ako aj neodôvodnené príspevky na reklamné výdavky, čo znižuje príležitosti malých výrobcov na získať prístup k veľkému množstvu zákazníkov,

H. keďže je možné využívať nové technológie na uvádzanie detailných informácií o pôvode a vlastnostiach rôznych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,

I.   keďže falšovanie spôsobuje škody pre výrobcov, ako aj pre konečných zákazníkov,

1.  víta proces úvahy, ktorý odštartovala zelená kniha Komisie, a stotožňuje sa s jej vôľou podporovať kvalitu európskych poľnohospodárskych výrobkov bez toho, aby sa od výrobcov vyžadovali dodatočné výdavky alebo požiadavky;

2.  zdôrazňuje, že zabezpečenie spravodlivej konkurencie na trhu so strategickými výrobkami, ako sú poľnohospodárske alebo potravinárske výrobky, je prvoradým cieľom a predstavuje všeobecný európsky záujem; domnieva sa, že je dôležité, aby existovali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže vo vzťahu k dovážaným výrobkom, ktoré vo všeobecnosti nespĺňajú normy podobné normám Spoločenstva; domnieva sa, že normy EÚ, ktoré sa týkajú kvality výrobkov, sa musia regulovať aj v rámci WTO, pokiaľ ide o výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na európsky jednotný trh;

3.  považuje za potrebné zlepšiť kontrolu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že dovážané potraviny budú spĺňať normy EÚ týkajúce sa ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a dobrých životných podmienok zvierat; berie na vedomie závery Rady pre poľnohospodárstvo z 19. decembra 2008 o bezpečnosti poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín a o dodržiavaní noriem Spoločenstva; v záveroch mu však chýba politická vôľa sprísniť kontroly Spoločenstva vykonávané v tretích krajinách;

4.  potvrdzuje, že politika týkajúca sa kvality nemôže byť oddelená od budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ani od problémov, medzi ktoré okrem iného patrí zmena klímy, ochrana biodiverzity, zásobovanie energiou a riadenie vodných zdrojov;

5.  domnieva sa, že opatrenia s cieľom zvýšiť objem výroby v súvislosti so všeobecnou situáciou vysokých cien surovín nemôžu byť zámienkou na znižovanie prísnosti noriem;

6.  opätovne potvrdzuje, že cieľ zavedenia maximálnej úrovne potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia musí tiež umožňovať dosahovať takú úroveň kvality výrobkov, ktorá vytvára významnú konkurenčnú výhodu pre poľnohospodárskych výrobcov; konštatuje, že z tohto dôvodu sa musí poľnohospodárom umožniť, aby si vykompenzovali náklady vzniknuté v dôsledku požiadaviek EÚ týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, ochrany zvierat a ochrany životného prostredia; zastáva názor, že pokiaľ nebude konkurenčná výhoda poľnohospodárskych výrobcov postačovať na to, aby dokázali vykryť tieto náklady, mali by v tejto súvislosti významnú úlohu zohrávať finančné prostriedky spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktoré by poľnohospodári v Európe mali využívať na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia v oblasti poľnohospodárstva;

7.  domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kvality musí byť pripravená na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013; domnieva sa, že v rámci SPP musí Európska únia zohrávať podpornú úlohu (vrátane finančnej podpory) s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné viac podporovať organizácie výrobcov, najmä preto, aby neboli znevýhodňovaní malí výrobcovia;

8.  upozorňuje na skutočnosť, že Európska únia sa v Medzinárodnej zmluve o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo zaviazala, že vykoná opatrenia na zachovanie genetických zdrojov; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné programy podpory odbytu určené na podnietenie používania rastlinných odrôd ohrozených genetickou eróziou; zdôrazňuje, že tým by sa mal zvýšiť záujem poľnohospodárov a záhradníkov o pestovanie odrôd označených ako rastlinné genetické zdroje a že v prípade úžitkových zvierat, ktorým hrozí vyhynutie, treba vypracovať vhodné programy na podporu odbytu;

9.  pripomína, že následkom nepretržitého postupu liberalizácie svetových poľnohospodárskych trhov sú európski výrobcovia priamo vystavení medzinárodnej konkurencii a každé doplnkové opatrenie, ktoré sa od nich vyžaduje, môže spôsobovať konkurenčnú nevýhodu, ale zároveň môže poľnohospodárom EÚ poskytovať výhodu, ak dokážu účinne odlíšiť ich výrobky na trhu a zabezpečiť si za to zisky; pripomína tiež, že poľnohospodári EÚ môžu požiadavky spotrebiteľov premeniť na svoju výhodu tým, že budú pre spotrebiteľov okrem iného zabezpečovať kvalitné výrobky vyrábané miestne, prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia;

10. zdôrazňuje predovšetkým, že Komisia musí v rámci WTO prerokovať otázky neobchodného charakteru spôsobom, ktorý zabezpečí, že čo najväčšie množstvo dovážaných výrobkov bude musieť spĺňať tie isté požiadavky, ktoré sa kladú európskym poľnohospodárom, aby kvalita poľnohospodárskych výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky EÚ týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia, pre poľnohospodárov vytvorila jasnú konkurenčnú výhodu;

11. vyjadruje znepokojenie nad vplyvom veľkých obchodných reťazcov na všeobecnú kvalitu európskych poľnohospodárskych výrobkov; vyjadruje znepokojenie aj nad skutočnosťou, že trhy, ktoré sú charakterizované silne koncentrovanou distribúciou, majú tendenciu uniformizácie a znižovania rôznorodosti agropotravinárskych výrobkov, ktorá spôsobuje, že na trhu sa nachádza menej tradičných výrobkov a viac polotovarov; navrhuje Komisii, aby vypracovala pravidlá metódy spätných aukcií, ktorú presadili niektoré veľké európske nákupné centrály, pretože má ničivé dôsledky na kvalitné výrobky;

Výrobné požiadavky a obchodné normy

12. vyjadruje svoje znepokojenie nad zložitosťou európskeho systému základných noriem a nad veľkým množstvom predpisov, ktoré musia spĺňať európski poľnohospodári; vyjadruje súhlas so zjednodušením a žiada, aby bol každý nový predpis posudzovaný na základe kritérií vhodnosti, nevyhnutnosti a proporcionality;

13. vyzýva k ďalšiemu zjednodušeniu obchodných noriem vyjasnením hlavných kritérií, ktoré sa majú uplatňovať; vyzýva na vypracovanie usmernení EÚ na používanie všeobecných vyhradených výrazov ako „nízky obsah cukru“, „nízky obsah uhľohydrátov“, „diétny“ a „prírodný“, aby sa zabránilo zavádzajúcim praktikám;

14. je znepokojený nad skutočnosťou, že väčšina európskych spotrebiteľov nie je dostatočne informovaná o potravinovom reťazci, najmä o pôvode výrobkov a surovín; vyjadruje súhlas so zavedením povinnosti uvádzať miesto výroby primárnych výrobkov prostredníctvom označenia krajiny pôvodu, čo odráža prianie spotrebiteľov mať viac informácií o pôvode výrobku, ktorý kupujú; súhlasí tiež s rozšírením tohto systému na spracované potravinárske výrobky a domnieva sa, že by mal zohľadňovať pôvod hlavných zložiek a surovín a upresňovať ich miesto pôvodu, ako aj miesto posledného spracovania výrobku;

15. domnieva sa, že austrálsky model je dobrým príkladom systému označovania krajiny pôvodu - v tejto súvislosti je však nutné zohľadniť špecifiká rôznych sektorov výroby v EÚ pri označovaní jednotlivých fáz výroby výrobku, napríklad „vyrobené v“ pre potravinárske výrobky vyrobené zo zložiek vnútroštátneho pôvodu alebo vyrobené na mieste, či „vyrobené v“ pre potravinárske výrobky, ktoré boli významným spôsobom spracované v príslušnej krajine, či „vyrobené v krajine X z miestnych alebo dovezených zložiek“; pripomína, že aj iní významní obchodní partneri Európskej únie, ako napríklad Spojené štáty americké alebo Nový Zéland používajú systémy označovania podobného druhu;

16. domnieva sa, že pokiaľ sa dodržiavajú normy potravinovej bezpečnosti, tak by obchodné normy nemali brániť prístupu výrobkov na trh na základe ich estetických vlastností, formy alebo veľkosti;

17. zastáva názor, že všeobecná značka kvality EÚ, napr. uvedenie informácie „výrobok vyrobený v Európskej únii“, musí viesť v konečnom dôsledku k tomu, že výrobky EÚ sa vďaka náročným normám, podľa ktorých sa vyrábajú, na trhu pozitívne odlíšia;

18. domnieva sa, že je potrebné výraznejšie podporovať dobrovoľné používanie vyhradeného označovania namiesto povinných obchodných noriem; domnieva sa však, že zavedenie takýchto harmonizovaných definícií, ktoré by mali uspokojiť všetky zúčastnené strany, by z dôvodu rozdielnych stravovacích návykov a tradícií mohlo byť spojené s problémami, a navyše by malo za následok väčšie množstvo informácií, s ktorými sa zákazník musí konfrontovať, a zároveň by si mohlo vyžadovať vytvorenie dozorného systému na kontrolu používania týchto označení;

19. vyjadruje súhlas s opatreniami, ktorých cieľom je zjednodušenie právnych predpisov EÚ bez toho, aby sa zmiernila ich prísnosť, ako aj s obmedzením oblastí ponechaných na samoreguláciu; domnieva sa, že spoločné obchodné normy sú potrebné a môžu byť ustanovené efektívnejším spôsobom; domnieva sa, že v tejto súvislosti je vhodné podporovať proces spoločnej regulácie ako bežný postup prijímania právnych noriem EÚ ; žiada, aby sa do tohto procesu zapojili vnútroštátne orgány a zástupcovia potravinárskeho odvetvia a poľnohospodárskych výrobcov;

Systémy kvality, ktoré sú špecifické pre Európsku úniu

20. zdôrazňuje, že systémy zabezpečovania kvality potravín by mali spotrebiteľom poskytovať informácie a ponúkať záruku pravosti miestnych surovín a techník výroby; domnieva sa preto, že také systémy je potrebné implementovať a prevádzkovať so zosilnenou kontrolou a systémami sledovania pôvodu;

21. pokladá za nevyhnutné, aby sa zaviedol transparentnejší systém označovania, ktorý by spotrebitelia uznávali vo väčšej miere, a že v záujme transparentného označovania sa tak pri výrobkoch EÚ, ako aj pri výrobkoch dovezených z tretích krajín, musí uvádzať pôvod podstatných poľnohospodárskych zložiek, ktoré výrobok vymedzujú;

22. zastáva názor, že výlučné používanie pravých výrobkov s CHOP ako surovín sa musí zabezpečiť iba vtedy, ak sa chránené označenie používa na etikete a pri propagácii spracovaného výrobku; zdôrazňuje, že týmto spôsobom sa na jednej strane predíde zavádzaniu zákazníka a na druhej strane sa podporí dopyt po výrobkoch s chráneným označením pôvodu;

23. považuje za zmysluplné, aby sa stanovili pravidlá používania výrazov „horský“ a „ostrovný“, pretože by sa tak podstatne zvýhodnili poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce z príslušných znevýhodnených regiónov; zastáva názor, že pri použití výrazov „horský“ a „ostrovný“ by sa mala povinne doplniť krajina pôvodu výrobku;

24. konštatuje, že kvôli skutočnosti, že priemerný zákazník nemá jasno v rozdiele medzi CHOP a CHZO, treba prijať opatrenia s cieľom zlepšiť rozsah vedomostí zákazníkov v tejto oblasti;

25. nesúhlasí so stanovením prísnejších hodnotiacich kritérií, napríklad kritérií exportovateľnosti a udržateľnosti; poukazuje na to, že existujú príklady výrobkov, ktoré síce nie sú vhodné na vývoz, ale napriek tomu majú mimoriadny význam pre ráz miestneho hospodárstva a zachovanie sociálnej súdržnosti;

26. potvrdzuje, že zemepisné označenia sú významným európskym dedičstvom, ktoré treba chrániť tak z hľadiska jeho zásadnej hospodárskej dynamiky, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu, ktorý je kľúčový pre mnohé európske regióny; domnieva sa, že tieto označenia sú zárukou kvality vyžadujúcou posilnenie, predovšetkým kontrolovaným riadením zemepisných označení zo strany zoskupení žiadateľov, ktorí ich reprezentujú; domnieva sa, že sú pre spotrebiteľa nápomocné pri rozlišovaní výrobkov;

27. domnieva sa, že treba lepšie vysvetliť rozdiely medzi obchodnými značkami a označeniami pôvodu a prijať opatrenia umožňujúce konkrétne uplatnenie platných predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o nemožnosť zaregistrovať značku, ktorá zahŕňa alebo odkazuje na CHOP/CHZO, prevádzkovateľmi, ktorí nereprezentujú organizácie výrobcov týchto chránených označení; považuje za nevyhnutné, aby sa uskutočnili reklamné kampane, ktoré by mali dostatok finančných prostriedkov a vysvetlili by spotrebiteľom výhody týchto verejných certifikačných systémov;

28. domnieva sa, že výrobcovia výrobkov so zemepisným označením by mali mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožňovali primerané riadenie vyrábaných objemov, aby sa tým zachovala kvalita a povesť zemepisného označenia;

29. domnieva sa, že v prípade použitia výrobku s CHZO v hotovom výrobku pozostávajúcom z viacerých zložiek - pri zmene vlastností výrobku s chráneným označením- musia mať ochranné subjekty alebo príslušné orgány možnosť vykonávať cielené kontroly na overenie toho, či sa vlastnosti výrobku s chráneným zemepisným označením príliš nezmenili;

30. požaduje lepšiu ochranu zavedených označení, najmä v určitých fázach balenia týchto výrobkov a ich uvádzania na trh mimo krajiny pôvodu, v ktorých hrozí nebezpečenstvo nesprávneho použitia týchto označení; žiada uplatňovanie pravidiel Spoločenstva, ktoré zakazujú zavádzanie označení, ktoré sa podobajú už zavedeným označeniam, ako sú CHOP alebo CHZO;

31. podporuje vypracovanie spoločných pravidiel pre výrobcov výrobkov so zemepisným označením na stanovenie podmienok týkajúcich sa povinností spojených so zemepisným označením, ako aj ich využívania pri označovaní spracovaných výrobkov;

32. vyjadruje súhlas so zjednodušením postupu registrácie zemepisných označení a so skrátením času potrebného na ich získanie;

33. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že úroveň ochrany zemepisných označení sa v jednotlivých členských štátoch líši; domnieva sa, že je žiaduce harmonizovať právne predpisy a postupy v tejto oblasti, a to najmä vo vzťahu k normám týkajúcich sa ochrany z úradnej moci;

34. vyjadruje želanie, aby sa posilnila medzinárodná ochrana zemepisných označení; žiada Komisiu, aby predovšetkým na politickej úrovni zvýšila svoje úsilie v záujme dosiahnutia lepšej ochrany chránených zemepisných označení v rámci rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (či už pokiaľ ide o rozšírenie ochrany podľa článku 23 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) na všetky výrobky, ako aj o zriadenie mnohostranného registra chránených zemepisných označení), ale aj v rámci rokovaní o pristúpení nových štátov k WTO a bilaterálnych dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

35. domnieva sa, že vyvážané výrobky, ako aj nevyvážané výrobky, by mali byť predmetom tejto medzinárodnej ochrany zo strany EÚ, ktorá by prípadne mohla byť odlišná vnútri EÚ v závislosti od rizika skutočného falšovania výrobkov, aby vyvážané výrobky s veľkým rizikom falšovania podliehali medzinárodnej ochrane vo WTO, zatiaľ čo pre výrobky s nižším rizikom falšovania a predávané skôr na miestnom trhu by sa mohol navrhnúť jednoduchší postup v podobe uznania členským štátom oznamovaného Komisii (podobne ako pri súčasnej predbežnej ochrane) a európskej právnej ochrany;

36. poukazuje na to, že na území tretích štátov sa systematicky mylne používajú niektoré označenia, čo zavádza spotrebiteľov a ohrozuje renomé pôvodných výrobkov; zdôrazňuje, že ochrana označenia v treťom štáte je časovo nesmierne náročná a je ťažké vymáhať ju od jednotlivých organizácií výrobcov, pretože každý štát má osobité systémy a postupy ochrany; vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako poradca a organizáciám výrobcov poskytla know-how, prípadne aj právnu podporu pri uzatváraní dohôd s tretími krajinami;

37. pokladá za nevyhnutné podrobiť používanie chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO) kontrole Spoločenstva a vnútroštátnej kontrole, tým spôsobom, že by členské štáty boli povinné úradne zakročiť v prípade falšovania alebo napodobňovania zemepisného označovania; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti predložilo osobitné ustanovenie do článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 210/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín[2]; súhlasí so zjednodušením získavania CHOP a zavedením prísnej kontroly, ktorú by vykonávali orgány všetkých členských štátov a ktorej cieľom by bolo overenie toho, že všetky fázy výrobného postupu sa realizovali v príslušnom zemepisnom regióne;

38. zastáva názor, že kontrola trhu vzhľadom na dodržiavanie predpisov pre všetky výrobky s CHOP a CHZO síce predstavuje administratívnu záťaž pre členské štáty, ale značne prispieva k účinnej ochrane týchto výrobkov; vyjadruje súhlas s poskytovaním technickej pomoci Spoločenstva pri vykonávaní kontrol členskými štátmi, aby sa zabezpečilo čo najjednotnejšie presadzovanie ochrany výrobkov s CHOP a CHZO na území EÚ;

39. domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť informačné a propagačné činnosti spojené s týmito systémami s finančnou podporou Spoločenstva, a to tak v rámci vnútorného trhu, ako aj v tretích krajinách; tiež sa domnieva, že treba zvýšiť podiel spolufinancovania Spoločenstva v informačných programoch Spoločenstva a propagačných programoch o kvalitných európskych výrobkoch; vyjadruje želanie, aby Komisia pokračovala v presadzovaní konceptu chránených zemepisných označení v tretích krajinách, najmä zvýšením počtu návštev zameraných na technickú podporu v spojení so zoskupeniami výrobcov žiadajúcich o chránené zemepisné označenia;

40. podporuje vytvorenie Európskej agentúry pre kvalitu výrobkov, ktorá by úzko spolupracovala s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a s útvarmi Komisie poverenými ochranou kvality potravín; táto agentúra by rozhodovala aj o stále početnejších žiadostiach o uznanie CHOP, CHZO a zaručených tradičných špecialít tretích krajín;

41. zdôrazňuje význam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[3] pre slobodu voľby spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zavedenie povinnosti označovania aj pre živočíšne výrobky ako mlieko, mäso, vajcia, ktoré pochádzajú zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom;

42. podporuje zachovanie a zjednodušenie systému zaručených tradičných špecialít, vyjadruje však sklamanie nad úrovňou efektívnosti tohto nástroja, ktorý doteraz umožnil registráciu iba veľmi malého počtu ZTS (20 registrovaných špecialít a 30 podaných žiadostí); konštatuje, že zoznam ZTS uvedený v poradí ako druhý v článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o poľnohospodárskych produktoch a potravinách ako zaručených tradičných špecialitách[4] – zoznam, v ktorom používanie názvu výrobku alebo potraviny nie je vyhradené pre výrobcov – by sa mal zrušiť, pretože je oslabuje ochranu ZTS; poukazuje na to, že systém ZTS predstavuje naďalej vhodný nástroj na ochranu receptúr, a že tu v prípade splnenia určitých podmienok existuje pozoruhodný priestor na rozvoj;

43. považuje vymedzenie pojmu „tradičný“ výrobok stanovené v nariadení 509/2006 za nedostatočné; zastáva názor, že vzťah medzi tradičnými výrobkami a krajinou, kde sa príslušná tradícia pestuje, resp. výlučné používanie týchto označení výrobcami, ktorí dodržiavajú tradičné predpisy, by zvýšili hodnotu ZTS;

44. domnieva sa, že ekologické poľnohospodárstvo predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu európskeho poľnohospodárstva, a že by sa mal spustiť program opatrení na zvýšenie dôveryhodnosti loga Spoločenstva; konštatuje, že napriek tomu, že nariadenie EÚ, ktoré sa prijalo v tejto oblasti, obsahuje jednotné normy, členské štáty uplatňujú postup certifikácie odlišne, a to tak, že nákladnými kontrolnými úlohami poverujú kontrolné orgány alebo iné subjekty schválené štátom; konštatuje, že postup certifikácie sa medzi členskými štátmi podstatne odlišuje, a že je nákladný; je zástancom harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa hraničných hodnôt pre zakázané výrobky na ochranu rastlín v rámci ekologického poľnohospodárstva; v zásade podporuje návrh na zavedenie ekologickej značky EÚ;

45. považuje väčšiu jednotnosť typológie orgánov a postupov na kontrolu a certifikáciu výrobkov ekologického poľnohospodárstva za potrebnú na to, aby sa mohla spotrebiteľom poskytnúť istota a dôvera v podobe nového loga EÚ pre výrobky z ekologického poľnohospodárstva, ktoré by zaručovalo jednotné kritériá výroby, kontroly a certifikácie v celej EÚ a prispievalo k riešeniu problémov a ešte výraznejšej podpore vnútorného trhu s ekologickými výrobkami;

46. domnieva sa, že označovanie výrobkov pochádzajúcich z konvenčnej výroby spôsobom, ktorý budí dojem, že ide o výrobky z ekologickej výroby, môže poškodiť vývoju jednotného trhu EÚ s ekologicky vyrobenými potravinami; preto vyjadruje obavy, pokiaľ ide o snahy rozšíriť použitie environmentálnej značky aj na potraviny, ktoré neboli vyrobené v súlade so zásadami ekologickej výroby;

47. je zástancom toho, aby sa pri čerstvých a spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín povinne uvádzala krajina pôvodu nezávisle od toho, či sa používa logo Spoločenstva pre ekologické výrobky;

48. zastáva názor, že v záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami v EÚ:

- treba na surových aj spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín uvádzať krajinu pôvodu nezávisle od toho, či sa používa logo Spoločenstva pre ekologické výrobky;

- mala by sa posilniť dôveryhodnosť loga Spoločenstva prostredníctvom programov podpory odbytu ekologických výrobkov,

- stanoviť hraničné hodnoty pre zakázané výrobky na ochranu rastlín vo výrobkoch ekologického poľnohospodárstva,

- mal by sa preskúmať problém dvojitej certifikácie, ktorú mnohokrát vyžadujú veľkoobchodníci, pretože vzniká nedostatok ekologických výrobkov na trhu EÚ;

- označovanie nepoľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa odkazuje v súvislosti s metódami ekologickej výroby je nutné jednoznačne odlišovať od označovania poľnohospodárskych výrobkov z ekologickej výroby;

49. víta vytváranie úradov pre tradičné a ekologické výrobky na úrovni členských štátov; považuje za potrebné, aby v každom členskom štáte existovali verejné alebo súkromné inštitúcie všeobecne uznávané výrobcami a spotrebiteľmi, ktoré budú poverené kontrolou výroby ekologických a kvalitných výrobkov na vnútroštátnej úrovni a ktoré budú zabezpečovať ich propagáciu;

50. uznáva, že spotrebitelia majú čoraz väčšie požiadavky na kvalitu potravín a potravinových výrobkov, nielen pokiaľ ide o bezpečnosť, ale aj etické záujmy, ako sú trvalá udržateľnosť životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat a technológie geneticky modifikovaných organizmov (GMO); vyzýva Komisiu, aby poskytla kritériá pre iniciatívy kvality ako dobrovoľné systémy označovania bez geneticky modifikovaných organizmov (GMO), ktoré poskytnú spotrebiteľovi jasný výber;

51. domnieva sa, že je potrebné podporovať ekologické výrobné postupy; ľutuje preto, že neexistuje žiadny právny predpis Spoločenstva o integrovanej produkcii, ktorý by umožnil upozorniť na pridanú hodnotu tohto spôsobu výroby a na úsilie európskych výrobcov prostredníctvom vhodných reklamných a propagačných kampaní;

Systémy certifikácie

52. domnieva sa, že na harmonizáciu noriem nie sú potrebné predpisy na úrovni EÚ; domnieva sa, že vytvorenie ďalších certifikačných systémov na odlíšenie potravín na úrovni Spoločenstva je zbytočné, pretože by to viedlo k znehodnoteniu už jestvujúcich systémov a zmiatlo by to spotrebiteľov;

53. zdôrazňuje, že rozvoj značiek kvality spolu s komunikáciou, ktorá s tým súvisí, nesmie viesť k zvýšeniu administratívnych nákladov výrobcov; v súvislosti s tým si želá, aby mali výrobcovia vo vzťahu k využívaniu týchto značiek právo iniciatívy, a aby sa zasahovanie orgánov Spoločenstva obmedzovalo na ochranu týchto značiek, čím by sa zaručilo, aby výrobcovia dostali za vynaložené úsilie primeranú náhradu a aby spotrebitelia boli chránení voči falšovaniu značiek alebo iným formám podvodu;

54. zdôrazňuje, že jestvujúce certifikačné systémy okrem toho, že zabezpečujú dodržiavanie právnych predpisov za prísneho dohľadu, tiež prispievajú k potravinovej bezpečnosti tým, že zaisťujú ďalšie dôležité prvky, napr. vysledovateľnosť; zdôrazňuje, že certifikačné systémy by mali byť odrazom požiadaviek spoločnosti, a preto je potrebná štátna podpora pre náklady, ktoré vznikajú poľnohospodárom; vyjadruje svoj súhlas s podporou aktívnej spoluúčasti organizácií výrobcov, pretože poľnohospodári sa nemôžu jednotlivo postaviť na odpor voči prehnaným obchodným certifikačným systémom;

55. konštatuje, že súkromné certifikačné systémy v súčasnosti neplnia svoj účel, ktorým je informovať spotrebiteľa o vlastnostiach príslušného výrobku, ale stávajú sa iba prostriedkom prístupu na trh, zvyšujú byrokratické zaťaženie výrobcov a pre mnohé subjekty podnikajúce v maloobchode s potravinami sa stávajú dobrým obchodom; domnieva sa, že zvyšovanie počtu týchto certifikačných systémov by sa nemalo podporovať, pretože pre časť sektoru výroby predstavuje obmedzenie prístupu na trh;

56. upozorňuje, že súčasný nárast počtu súkromných certifikačných systémov obmedzuje prístup časti sektora na trh, a že tieto systémy neprispievajú k tomu, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o vlastnostiach výrobkov; žiada Komisiu, aby sa usilovala o vzájomné uznávanie súkromných certifikačných systémov, aby sa obmedzilo ich hromadenie a vylučovanie kvalitných výrobkov z trhu; považuje za potrebné, aby sa vypracovali usmernenia Spoločenstva k aspektom, ktoré nie je možné regulovať uvedenými systémami, napríklad k „prívlastkovým“ označeniam a údajom, ktoré nie je možné definovať na základe objektívnych stupníc a údajov;

57. poukazuje na to, že regionálne výrobky sú pre miestne hospodárstvo a miestne spoločenstvá veľmi dôležité, a preto treba zamietnuť návrhy, ktorých cieľom je obmedzenie počtu registrovaných zemepisných označení;

58. je toho názoru, že nie je potrebné vypracúvať žiadne nové formy podpory tradičných výrobkov, ktoré by spôsobili znehodnotenie systémov zaručených tradičných špecialít;

59. vyjadruje želanie, aby sa vytvorila užšia spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) a aby sa zavádzali alternatívne systémy, ako napríklad HACCP (systém hodnotenia rizík a kritických kontrolných bodov);

60. pripomína, že na medzinárodnej úrovni bola Európska únia vo vzťahu k svojim hlavným obchodným partnerom svedkom istých problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti; vyjadruje znepokojenie nad tlakom, ktorý vytvárajú výrobky niektorých rozvíjajúcich sa krajín, ktoré nespĺňajú rovnaké bezpečnostné ani kvalitatívne kritériá ako európske výrobky a ktorých kontrola je často problematická; v tejto súvislosti potvrdzuje potrebu zaviesť tzv. konceptu podmieneného prístupu na trh, ktorý odporúčal Parlament v mnohých uzneseniach;

61. žiada uzavrieť väčší počet bilaterálnych dohôd s kľúčovými trhmi a zmlúv o boji proti falšovaniu; žiada Komisiu, aby prispela k vyriešeniu problémov medzinárodnej ochrany značiek, ako aj CHZO, CHOP a ZTS;

Iné aspekty

62. pokladá za potrebné, aby sa zabezpečila väčšia propagácia výhod európskych politík na zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že európski občania nemajú ľahký prístup k úplným informáciám o tom, čím Európska únia prispieva v tejto oblasti; ďalej odporúča Komisii a členským štátom, aby zvýšili úsilie pri šírení informácií týkajúcich sa podpory kvalitatívnych noriem a noriem bezpečnosti potravín, ktoré platia pre výrobky zo Spoločenstva;

63. zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať európske financovanie v tejto oblasti; domnieva sa, že 75 % účasť Spoločenstva na programoch zlepšovania kvality v konvergenčných členských štátoch nie je dostatočná; poukazuje na zhoršovanie podmienok poskytovania úverov pre malých výrobcov v súvislosti s celosvetovou finančnou krízou, ktoré vo veľkej miere obmedzí prístup výrobcov k spolufinancovaniu;

64. zastáva názor, že treba podporovať poľnohospodárske trhy ako miesta, na ktorých sa predávajú regionálne a sezónne výrobky priamo od poľnohospodárskych podnikov v ich vlastnej réžii, pretože ponúkajú primerané ceny za vysokokvalitné výrobky, posilňujú previazanosť výrobku a pestovateľskej oblasti a podporujú vedomé uprednostňovanie kvalitatívnych aspektov spotrebiteľmi; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie predajných priestorov, v ktorých by výrobcovia mohli priamo ponúkať spotrebiteľom svoje výrobky;

65. žiada, aby sa pre potreby miestnych trhov vytvorili programy podpory odbytu s cieľom podporiť miestne a regionálne spracovateľské a marketingové iniciatívy; domnieva sa, že sa to môže uskutočniť napríklad prostredníctvom združení výrobcov, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach a sú dobrým príkladom boja proti zmene klímy tým, že sa vyhýbajú dlhým prepravným trasám;

66. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. ES C 328, 26.10.1998, s. 232.
• [2]  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.
• [3]  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ S L 93, 31.3.2006, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Stupňujúca sa globalizácia znásobuje tlak, ktorý vytvárajú poľnohospodárske výrobky z tretích krajín na výrobky, ktoré vyrábajú poľnohospodári z členských štátov Európskej únie. Hlavná odpoveď európskych výrobcov na tento nový problém spočíva v kvalite. Táto kvality musí uspokojovať očakávania spotrebiteľov bez toho, aby spôsobovala dodatočné náklady pre výrobcov.

Okrem minimálnych kritérií v oblasti hygieny a potravinovej bezpečnosti sú spotrebitelia stále vnímavejší k úlohe, ktorú zohráva poľnohospodárstvo v rámci problematiky trvalo udržateľného rozvoja, zmeny klímy, biodiverzity, dobrých životných podmienok zvierat a dezertifikácie. Dovážané potravinárske výrobky však, nehľadiac na normy v oblasti hygieny a bezpečnosti, v niektorých prípadoch nespĺňajú výrobné normy a ani normy týkajúce sa ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Spotrebitelia okrem toho prejavujú veľký záujem nielen o potravinovú bezpečnosť, ale aj o pôvod potravín ich výrobné postupy.

Európsky únia musí dbať na to, aby všetky potravinárske výrobky spĺňali výrobné normy, najmä v oblasti hygieny a bezpečnosti. Musí tiež zabezpečiť, aby hospodárska súťaž medzi výrobkami európskeho pôvodu a výrobkami z tretích krajín prebiehala na rovnakej úrovni. V tejto súvislosti Parlament pri viacerých príležitostiach odporúčal tzv. koncept podmieneného prístupu na trh (t. j. na trh sa by sa pripúšťali iba tie výrobky, ktoré by boli v súlade so všetkými presne stanovenými podmienkami). Tento koncept by v rámci colnej politiky Únie umožnil zohľadniť rozdiely v kvalite medzi európskymi výrobkami a výrobkami z tretích krajín bez toho, aby ovplyvnil záväzky, ktoré vznikli Únii v rámci rokovaní WTO. Finančné prostriedky, ktoré by sa vyzbierali týmto spôsobom, by sa poskytli pre kapitoly vnútroštátnych rozpočtov tretích krajín, ktoré sú určené na zvyšovanie kvality agropotravinárskych výrobkov. Parlament preto žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu vplyvov týchto opatrení a aby na jej základe navrhla legislatívny rámec.

Spravodajkyňa preto víta diskusiu, ktorú podnietila Komisia prostredníctvom svojej Zelenej knihy o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: normy pre výrobky, požiadavky na hospodárenie a systémy kvality. Spravodajkyňa podporuje snahu o zvyšovanie kvality európskych poľnohospodárskych výrobkov, ale bez toho, aby to spôsobovalo zvyšovanie nákladov alebo povinností pre výrobcov. Diskusie v rámci Výboru pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu a konferencia, ktorú zorganizovala spravodajkyňa so zástupcami regiónov, agropotravinárskych výrobcov a vnútroštátnych inštitúcií, ako aj inštitúcií Spoločenstva, vyústili do návrhu celého radu opatrení určených na zlepšenie politiky týkajúcej sa kvality potravín v Európe. Spravodajkyňa by uvítala, keby sa tieto opatrenia stali súčasťou legislatívnych návrhov, ktoré predloží Komisia v tejto oblasti po tom, ako sa na základe jej zelenej knihy uskutočnia rozsiahle konzultácie.

V prvom rade sa spravodajkyňa venovala problematike výrobných požiadaviek a obchodných noriem. Obchodné normy Európskej únie stanovujú v prípade veľkého počtu poľnohospodárskych výrobkov a niektorých konečných potravinárskych výrobkov definíciu výrobkov, minimálne požiadavky, kategórie výrobkov a zavádzajú povinnosť označovania z cieľom informovania spotrebiteľov. Ich cieľom je pomôcť poľnohospodárom pri dodávaní kvalitných výrobkov, ktoré zodpovedajú očakávaniam spotrebiteľov a ktoré uľahčujú porovnávanie cien medzi výrobkami rôznej kvality.

Spravodajkyňa by uvítala zníženie zložitosti európskeho systému základných noriem a počtu predpisov, ktoré musia európski poľnohospodári dodržiavať. Podporuje zjednodušovanie a prijímanie pravidiel, ktoré v dostatočnej miere zabezpečujú potravinovú bezpečnosť v Európe. Navrhuje aj spôsoby, akými by sa dal zjednodušiť postup vypracovávania noriem a to prostredníctvom zrýchlenia postupov Komisie, presunu jej povinností v tejto oblasti na iné orgány alebo odkazovania na medzinárodné normy. Toto zjednodušenie musí zohľadňovať administratívnu záťaž, ktorej sú vystavené verejné orgány a ďalšie príslušné subjekty. Navyše vývoj potrieb na trhu a technológie môžu spôsobiť, že obchodné normy sa stanú čiastočne zastaranými a bude potrebné ich prispôsobenie a aktualizácia.

V druhom rade spravodajkyňa vyjadruje súhlas so zavedením povinnosti uvádzať miesto výroby primárnych výrobkov formou označenia „výrobok vyrobený v Európskej únii“ alebo „výrobok vyrobený mimo Európskej únie“. Spravodajca pridruženého výboru vyjadruje vôľu rozšíriť tento systém o spracované potravinárske výrobky takým spôsobom, aby sa zohľadnil pôvod základných zložiek a surovín a aby sa vytvorila súvislosť medzi miestom pôvodu a miestom posledného spracovania výrobkov. Informácie o potravinovom reťazci, ktoré sa poskytujú európskym spotrebiteľom, nie sú dostatočné, najmä v súvislosti s pôvodom výrobkov a surovín, ako aj miestom výroby konečných výrobkov. Opatrenia týkajúce sa uvádzania miesta pôvodu preto musí sprevádzať informačná kampaň pre občanov, ktorú bude podporovať Európska únia.

Únia by sa mohla napríklad inšpirovať austrálskym modelom systému označovania krajiny pôvodu. Tento systém označuje jednotlivé fázy výroby výrobku, napríklad „vyrobené v“ pre potravinárske výrobky vyrobené zo zložiek vnútroštátneho pôvodu alebo vyrobené na mieste, či „vyrobené v“ pre potravinárske výrobky, ktoré boli významným spôsobom spracované v príslušnej krajine, či „vyrobené v krajine X z miestnych alebo dovezených zložiek“. Aj iní významní obchodní partneri Európskej únie, ako napríklad Spojené štáty americké alebo Nový Zéland, používajú systémy označovania podobného druhu.

Okrem toho sa pridružený výbor domnieva, že je vhodnejšie podporovať dobrovoľné používanie vyhradeného označovania namiesto povinných obchodných pravidiel, že ak sa dobrovoľné vyhradené označenia ustanovia v právnych systémoch členských krajín, nie je potrebné, aby Európsky únia vypracovala vlastnú definíciu týchto označení, a že zásada krajiny pôvodu sa môže uplatňovať na vzájomné uznávanie týchto noriem bez toho, aby dochádzalo k narušeniu spoločného trhu. Spravodajkyňa sa tiež domnieva, že je vhodné podporovať proces spoločného vytvárania právnych noriem, a to v rámci obvyklého schvaľovacieho postupu európskych právnych predpisov v tejto oblasti.

Spravodajca pridruženého výboru v súvislosti s predchádzajúcimi uzneseniami Parlamentu vyjadruje želanie, aby sa uskutočnila podrobná analýza možností označovania kvalitných európskych výrobkov na základe už existujúcich modelov. Z tohto dôvodu spravodajkyňa žiada Komisiu, aby prehodnotila a navrhla európsku značku kvality, ktorá by mala doplňujúcu funkciu vo vzťahu k existujúcim vnútroštátnym a regionálnym značkám. Táto značka by mala zabezpečovať predovšetkým spravodlivé zaobchádzanie so všetkými subjektmi na trhu v rámci celého výrobného a distribučného reťazca, ako aj rešpektovanie životného prostredia. Spravodajkyňa a pridružený výbor sa domnievajú, že vnútroštátne značky by sa mohli využiť ako základ na vypracovanie európskej značky kvality, ktorá by mohla dopĺňať nástroje používané v členských štátoch tak, aby sa zabránilo ich vzájomnej nezlučiteľnosti na európskej a vnútroštátnej úrovni.

V súvislosti s medzinárodným rozmerom ochrany zemepisných označení sa spravodajkyňa domnieva, že sa musí stanoviť v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a žiada Komisiu, aby tento bod zaradila do programu diskusií v rámci Svetovej obchodnej organizácie takou formou, aby tento medzinárodný rozmer uznali všetci medzinárodní partneri.

Spravodajca pridruženého výboru navrhuje, aby sa technická podpora Spoločenstva poskytovala na zavádzanie systémov CHOP (chránených označení pôvodu), CHZO (chránených zemepisných označení) a ZTS (zaručených tradičných špecialít) v členských štátoch, ako aj na valorizáciu výrobkov, na ktoré sa táto pomoc vzťahuje. Európske systémy certifikácie kvality musia byť pre európskych spotrebiteľov oveľa známejšie. Za týmto účelom je potrebné zintenzívniť informačné a propagačné činnosti spojené s týmito systémami za predpokladu poskytovania európskej finančnej pomoci, a to tak v rámci jednotného európskeho trhu, ako aj v tretích krajinách. Spravodajkyňa preto podporuje iniciatívu za účelom zriadenia Európskeho úradu pre kvalitu výrobkov, ktorý by úzko spolupracoval s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a s útvarmi Komisie poverenými ochranou kvality potravín. V oblasti ekologického poľnohospodárstva spravodajkyňa víta zriaďovanie úradov pre tradičné a ekologické výrobky v členských štátoch a podporuje vytváranie verejných či súkromných orgánov tohto druhu.

Vo všeobecnosti sa spravodajkyňa domnieva, že je treba podporovať tieto systémy na zabezpečenie kvality v členských štátoch, ktoré sú v širokej miere známe európskym spotrebiteľom, a že nie je vhodné uniformovať ani zjednocovať všetky systémy do jedného. S cieľom zabezpečiť minimálne normy certifikácie kvality na úrovni Spoločenstva sa tieto normy musia vyhodnocovať a prijímať na európskej úrovni. Preto je vhodné, aby v rámci Komisie existoval orgán poverený certifikáciou a povoľovaním používania týchto systémov na európskej úrovni, ako aj zabezpečovaním jednotnej kontroly na európskej a na vnútroštátnej úrovni.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (*) (11.2.2009)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k zabezpečeniu kvality potravín – harmonizácia alebo vzájomné uznávanie noriem
(2008/2220(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Magor Imre Csibi

(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktoré prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že systémy zabezpečovania kvality potravín by mali spotrebiteľom poskytovať informácie a ponúknuť záruku vierohodnosti miestnych surovín a techník výroby; domnieva sa preto, že také systémy je potrebné implementovať a prevádzkovať so zosilnenou kontrolou a systémami sledovania pôvodu;

2.  domnieva sa, že označovanie hlavných zložiek potravinových výrobkov a miesta pôvodu je potrebné, ak hlavná zložka nepochádza z chránených zemepisných označení (CHZO) alebo z chránených označení pôvodu (CHOP); zastáva názor, že hlavná zložka by sa mala interpretovať ako zložka, ktorá tvorí viac ako 50 % potravinového výrobku; ďalej zdôrazňuje, že takéto systémy označovania by sa mali používať na dobrovoľnom základe;

3.  vyzýva k ďalšiemu zjednodušeniu marketingových noriem vyjasnením hlavných kritérií, ktoré sa majú uplatňovať; vyzýva k rozvoju usmernení EÚ na používanie všeobecných vyhradených výrazov ako „nízky obsah cukru“, „nízky obsah uhľohydrátov“, „diétny“ a „prírodný“, aby sa zabránilo zavádzajúcim praktikám;

4.  zdôrazňuje potrebu podporovať ekologické výrobky a hospodárenie ako zdroj vysoko kvalitných potravín a ako katalyzátor pre ochranu životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat; vyzýva na zjednodušenie systému certifikácie v záujme ďalšieho vývoja trhu s ekologickými výrobkami a bezodkladné zavedenie povinného loga EÚ ako prostriedku ďalšieho zvyšovania vedomostí spotrebiteľov a uznania ekologických výrobkov;

5.  uznáva, že spotrebitelia majú čoraz väčšie požiadavky na kvalitu potravín a potravinových výrobkov, nielen pokiaľ ide o bezpečnosť, ale aj etické záujmy, ako sú trvalá udržateľnosť životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat a technológie geneticky modifikovaných organizmov (GMO); vyzýva Komisiu, aby poskytla kritériá pre kvalitné podnety ako dobrovoľné systémy označovania bez geneticky modifikovaných organizmov (GMO), ktoré poskytnú spotrebiteľovi jasný výber.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	45 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Pilar Ayuso, Irena Belohorská, Maria Berger, Johannes Blokland, John Bowis, Martin Callanan, Magor Imre Csibi, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Anne Ferreira, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Peter Liese, Linda McAvan, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Amalia Sartori, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Åsa Westlund
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Iles Braghetto, Jutta Haug, Hartmut Nassauer, Andres Tarand
Náhradník (čl. 178 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Emanuel Jardim Fernandes

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	17.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 8 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vincenzo Aita, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Giovanna Corda, Albert Deß, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Carmen Fraga Estévez, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Lily Jacobs, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Vincenzo Lavarra, Stéphane Le Foll, Véronique Mathieu, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, María Isabel Salinas García, Sebastiano Sanzarello, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith, Donato Tommaso Veraldi
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Katerina Batzeli, Ilda Figueiredo, Béla Glattfelder, Wiesław Stefan Kuc, Astrid Lulling, Catherine Neris, Maria Petre, Markus Pieper, Struan Stevenson, Vladimír Železný
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Hélène Goudin, Ewa Tomaszewska, Peter Šťastný