Postup : 2008/2211(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0089/2009

Predkladané texty :

A6-0089/2009

Rozpravy :

PV 01/04/2009 - 23
CRE 01/04/2009 - 23

Hlasovanie :

PV 02/04/2009 - 9.24
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0216

SPRÁVA     
PDF 151kWORD 103k
23.2.2009
PE 416.575v02-00 A6-0089/2009

o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami

(2008/2211(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Frédérique Ries

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami

(2008/2211(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 137, 152 a 174 Zmluvy o ES zamerané na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, životného prostredia a ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. júla 1999 o obmedzení expozície obyvateľstva elektromagnetickým poliam(1) a vykonávaciu správu Komisie z 1. septembra 2008, ktorá s ním súvisí (KOM(2008)532),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia)(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody(3) a na príslušné zosúladené bezpečnostné normy pre mobilné telefóny a základné stanice,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/95/ES z 12. decembra 2006 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o hodnotení európskeho akčného plánu v oblasti životného prostredia a zdravia na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 1999 o návrhu odporúčania Rady o obmedzení expozície obyvateľstva elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz)(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0089/2009),

A. keďže elektromagnetické polia (EMP) existujú v prírode, a teda sa na Zemi vždy nachádzali; keďže sa však v posledných desaťročiach v súvislosti s dopytom po elektrine, stále dokonalejšej bezdrôtovej technológii a so zmenami v sociálnej organizácii vystavenie životného prostredia zdrojom EMP vyrobených človekom pravidelne zvyšovalo; keďže z toho vyplýva, že každý občan je vystavený súboru elektrických a magnetických polí s rozličnou frekvenciou doma aj na pracovisku,

B.  keďže technológia bezdrôtových prístrojov (mobilný telefón, Wifi – Wi max – Bluetooth, bezdrôtový telefón DECT) vytvára elektromagnetické pole (EMP), ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie,

C. keďže väčšina európskych občanov, najmä mládež od 10 do 20 rokov, používa mobilný telefón, ktorý je užitočným, funkčným a tiež módnym predmetom, a keďže stále existujú pochybnosti o možných zdravotných následkoch, najmä v prípade mladých ľudí, ktorých mozog je v štádiu vývoja,

D. keďže rozdielnosť v názoroch vo vedeckých kruhoch týkajúca sa možných zdravotných následkov v dôsledku EMP sa od 12. júla 1999 a od obmedzenia vystavenia širokej verejnosti EMP (0 Hz až 300 GHz) v odporúčaní 1999/519/ES zvýšila,

E.  keďže chýbajúce oficiálne závery vedeckých kruhov neodradili niektoré národné alebo regionálne vlády v najmenej deviatich členských štátoch Európskej únie, ale aj v Číne, Švajčiarsku a Rusku, stanoviť tzv. preventívne obmedzenie vystavenia, ktoré je nižšie ako navrhuje Komisia a jej nezávislý vedecký výbor, Vedecký výbor pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (VVVNIZR)(7),

F.  keďže opatrenia na obmedzenie expozície verejnosti EMP by mali byť v rovnováhe so zlepšovaním kvality života z hľadiska bezpečnosti, ktoré prinášajú zariadenia vytvárajúce EMP,

G. keďže medzi vedecké projekty, ktoré vzbudzujú záujem, ale aj polemiku, patrí aj epidemiologická štúdia INTERPHONE financovaná Úniou sumou 3 800 000 EUR, a to najmä z 5. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj(8), a na ktorej závery sa čaká od roku 2006,

H. keďže však niektoré poznatky sú všeobecne prijaté, najmä tie, ktoré sa týkajú skutočnosti, že reakcia na vystavenie mikrovlnám je pre každého jednotlivca iná, ako aj potreby uskutočniť predovšetkým testy s reálnym vystavením v záujme vyhodnotenia netermických účinkov spojených s rádiofrekvenčnými (RF) poľami a mimoriadnej zraniteľnosti detí v prípade vystavenia EMP(9),

I.   keďže EÚ stanovila prahy obmedzenia vystavenia účinkom EMP pre pracujúcich; keďže takéto opatrenia by mali byť na základe zásady prevencie stanovené aj pre príslušné skupiny obyvateľstva, napríklad pre miestnych obyvateľov a spotrebiteľov,

J.   keďže podľa osobitnej správy Eurobarometra týkajúcej sa elektromagnetických polí (č. 272a z júna 2007) má väčšina občanov pocit, že ich verejné orgány v dostatočnej miere neinformujú o opatreniach na ich ochranu pred EMP,

K. keďže je potrebné pokračovať vo výskume stredných a veľmi nízkych frekvencií, aby bolo možné vyvodiť závery o ich vplyve na zdravie,

L.  keďže využívanie zobrazovania magnetickou rezonanciou (MRI) nesmie byť ohrozené smernicou 2004/40/ES, pretože technológia MRI je špičkovou metódou výskumu a liečby chorôb ohrozujúcich život pacientov v Európe,

M. keďže bezpečnostná norma IEC/EN 60601-2-33 pre MRI stanovuje limitnú hodnotu pre EMP s cieľom vylúčiť akýkoľvek negatívny účinok na pacientov a pracovníkov.

1.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala vedecký základ a primeranosť limitných hodnôt EMP, tak ako sú uvedené v odporúčaní 1999/519/ES, a aby o tom podala správu Parlamentu. Preskúmanie by mal realizovať VVVNIZR;

2.  požaduje osobitne zvážiť biologické vplyvy pri posudzovaní možných vplyvov elektromagnetického žiarenia na zdravie predovšetkým z toho dôvodu, že výsledky niektorých štúdií poukazujú na škodlivé účinky na najnižších úrovniach; vyzýva na aktívny výskum zameraný na riešenie možných zdravotných problémov prostredníctvom vývoja riešení, ktoré odbúrajú alebo obmedzia pulznú a amplitúdovú moduláciu frekvencií používaných na prenos;

3.  zdôrazňuje, že súčasne alebo alternatívne so zmenou európskych limitných hodnôt EMP by bolo správne, aby Komisia v koordinácii s odborníkmi z členských štátov a príslušnými priemyselnými odvetviami (energetické podniky, telefónni operátori a výrobcovia elektrických zariadení vrátane mobilných telefónov) vypracovala príručku existujúcich technických riešení účinných v oblasti znižovania vystavenia daného miesta EMP;

4.  konštatuje, že priemyselné subjekty, ako aj príslušní manažéri infraštruktúry a zodpovedné orgány, už môžu ovplyvniť niektoré faktory, napríklad určiť ustanovenia týkajúce sa vzdialenosti medzi daným miestom a vysielačom alebo ovplyvniť výšku miesta vo vzťahu k výške retranslačnej antény a smerovanie antény vysielača vzhľadom na obývané miesta; toto všetko sa deje v rámci zreteľného úsilia uistiť a lepšie chrániť obyvateľstvo žijúce v blízkosti týchto zariadení; vyzýva na optimálne umiestňovanie stĺpov a vysielačov a ďalej vyzýva na spoločné využívanie stožiarov a vysielačov umiestnených týmto spôsobom poskytovateľmi, aby sa obmedzilo rozširovanie zle umiestnených stožiarov a vysielačov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali príslušné usmernenia;

5.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zriadili jednotné kontaktné miesto na schvaľovanie inštalácií antén a zosilňovačov a aby do svojich plánov rozvoja miest začlenili plány regionálnej výstavby antén;

6.  naliehavo žiada orgány zodpovedné za umiestňovanie antén mobilnej telekomunikácie, aby sa s operátormi v tejto oblasti dohodli na spoločnom využívaní infraštruktúry s cieľom znížiť jej rozsah a vystavenie verejnosti EMP;

7.  s uznaním zaznamenáva úsilie odvetvia mobilných komunikácií a iných bezdrôtových technológií vysielajúcich elektromagnetické žiarenie zabrániť poškodzovaniu životného prostredia, najmä riešiť problémy súvisiace s o zmenou klímy;

8.  domnieva sa, že vzhľadom na zvýšenie počtu sťažností na súd a opatrení typu moratória, ktoré prijali verejné orgány, v dôsledku inštalácie nového zariadenia vysielajúceho elektromagnetické žiarenie je vo všeobecnom záujme uprednostniť riešenia založené na dialógu medzi priemyselnými subjektmi, verejnou mocou, vojenskými orgánmi a združeniami obyvateľov žijúcich v blízkosti zariadení v súvislosti s kritériami inštalácie nových antén GSM alebo vedenia vysokého napätia a zabezpečiť, aby sa aspoň školy, jasle, domovy dôchodcov a zdravotné zariadenia nachádzali v špecifickej vzdialenosti od tohto druhu zariadení, ktorá je určená na základe vedeckých kritérií;

9.  vyzýva členské štáty, aby spolu s operátormi v tejto oblasti verejnosti sprístupnili mapy zobrazujúce vystavenie vedeniam vysokého napätia, rádiovým frekvenciám a mikrovlnám, a to najmä tým, ktoré vznikajú na telekomunikačných stĺpoch, rádiových zosilňovačoch zariadeniach a telefónnych anténach. Vyzýva na zverejnenie týchto informácií na internetovej stránke, aby mala k nim verejnosť jednoduchý prístup a tiež na ich rozšírenie v médiách;

10. navrhuje, aby Komisia zvážila možnosť využiť financovanie z transeurópskych energetických sietí, aby mohla preskúmať účinky EMP vo veľmi nízkych frekvenciách a najmä v elektrickom vedení,

11. pripomína Komisii, aby počas volebného obdobia 2009 – 2014 zaviedla ambiciózny program elektromagnetickej biokompatibility medzi umelo vytvorenými vlnami a vlnami prirodzene vysielanými živým ľudským telom a zároveň včas stanovila, či mikrovlny majú neželateľné následky na ľudské zdravie;

12. vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o úrovni elektromagnetického žiarenia v EÚ, o jeho zdrojoch a opatreniach prijatých v EÚ, ktoré sú zamerané na lepšiu ochranu ľudského zdravia a životného prostredia;

13. vyzýva Komisiu, aby našla riešenie na zrýchlenie uplatňovania smernice 2004/40/ES a uistila sa, že pracovníci sú skutočne chránení proti EMP, podobne ako sú v dvoch ďalších textoch Spoločenstva chránení proti hluku(10) a vibráciám(11), a aby zaviedla výnimku pre MRI v zmysle článku 1 tejto smernice.

14. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že od roku 2006 sa systematicky odkladá uverejnenie záverov medzinárodnej epidemiologickej štúdie nazývanej INTERPHONE, ktorej cieľom je skúmať, či existuje spojenie medzi mobilným telefónom a niektorými druhmi rakoviny, najmä mozgových nádorov, rakoviny sluchového nervu a príušnej žľazy;

15. pri tejto príležitosti zdôrazňuje výzvu k opatrnosti, ktorú vydala koordinátorka štúdie INTERPHONE pani Elisabeth Cardis, ktorá na základe súčasných poznatkov odporúča, aby deti používali mobilný telefón racionálne a aby uprednostňovali pevnú linku;

16. v každom prípade sa domnieva, že úlohou Komisie, ktorá sa významným spôsobom podieľa na financovaní tejto globálnej štúdie, je požiadať vedúcich pracovníkov tohto projektu, aby uviedli dôvody, prečo táto štúdia nebola konečne zverejnená, a v prípade odpovede o tom bezodkladne informovať Parlament a členské štáty;

17. zároveň navrhuje Komisii, aby v záujme politickej a rozpočtovej účinnosti čiastočne prerozdelila financovanie Spoločenstva venované štúdiám o EMP na rozsiahlu osvetovú kampaň na oboznámenie mladých Európanov o osvedčených postupoch v oblasti používania mobilného telefónu, akými sú používanie sady handsfree, skrátenie telefonických hovorov, vypínanie telefónov keď sa nepoužívajú (napríklad v škole) a volanie v oblastiach s dobrým príjmom;

18. takéto osvetové kampane by mali mladých Európanov informovať o zdravotných rizikách spojených s domácimi spotrebičmi a o tom, že je dôležité spotrebiče vypínať, a nenechávať ich len v pohotovostnom režime;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja v oblasti hodnotenia možných dlhodobých nepriaznivých účinkov spôsobených rádiovými frekvenciami mobilnej komunikácie; vyzýva tiež na zvýšenie počtu verejných výziev na predloženie návrhov v oblasti výskumu nepriaznivých vplyvov viacnásobného vystavenia rôznym druhom EMP, predovšetkým pokiaľ ide o deti;

20. navrhuje, aby sa do mandátu Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách (European Group on Ethics in Science and New Technologies, EGE) začlenila úloha hodnotiť vedeckú integritu s cieľom pomôcť Komisii predchádzať prípadným možnostiam vzniku krízových situácií, konfliktu záujmov alebo dokonca podvodov, ku ktorým by mohlo dôjsť v súvislosti so zvýšenou konkurenciou medzi vedcami;

21. vyzýva Komisiu, aby s vedomím existujúcich obáv verejnosti v mnohých členských štátoch spolupracovala so všetkými zainteresovanými stranami, ako sú národní experti, mimovládne organizácie a priemyselné odvetvia, na zlepšovaní dostupnosti najnovších informácií zrozumiteľných pre laikov v oblasti bezdrôtových technológií a noriem ochrany a prístupu k nim;

22. vyzýva Medzinárodnú komisiu pre ochranu pred neionizujúcim žiarením a Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby zaujali transparentnejší a otvorenejší postoj k dialógu so všetkými zainteresovanými stranami v oblasti tvorby noriem;

23. odsudzuje niektoré obzvlášť agresívne obchodné kampane telefónnych operátorov pri príležitosti vianočných sviatkov a iných osobitných príležitostí, akými je napríklad predaj mobilov určených výlučne deťom alebo paušál „bezplatné minúty“ zameraný na dospievajúcu mládež;

24. navrhuje, aby Únia začlenila do svojej politiky kvality vzduchu vo vnútorných priestoroch štúdiu o bezdrôtových domácich prístrojoch ako Wifi na prístup k Internetu a digitálny bezdrôtový telefón DECT, ktoré sa v posledných rokoch stali bežné vo verejných priestoroch a v domácnostiach a ktoré vystavujú občanov neustálemu vysielaniu mikrovĺn;

25. požaduje, aby sa na základe neustálej snahy o zlepšenie informácií pre spotrebiteľov zmenili technické normy Európskeho výboru pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky tak, aby sa zaviedla povinnosť umiestniť na každý bezdrôtový prístroj etiketu s údajom o prenosovom výkone a zmienku o tom, že prístroj vysiela mikrovlny;

26. vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a Výborom regiónov podporili zavedenie jednotnej normy s cieľom znížiť vystavenie obyvateľov žijúcich v blízkosti zariadení na minimum v prípade, že sa rozšíri sieť vedenia vysokého napätia;

27. živo sa zaujíma o skutočnosť, že poisťovne sa snažia vylúčiť krytie rizika spojeného s EMP z poistenia občianskoprávnej zodpovednosti, čo jasne dokazuje, že európski poisťovatelia už uplatňujú svoju vlastnú verziu zásady prevencie;

28. vyzýva členské štáty, aby nasledovali príklad Švédska a osoby, ktoré trpia syndrómom nadmernej citlivosti voči účinkom elektromagnetického poľa, uznali za zdravotne postihnuté, aby im mohli poskytnúť zodpovedajúcu ochranu, ako aj zabezpečiť rovnosť príležitostí;

29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a Svetovej zdravotníckej organizácii.

(1)

Ú. v. EÚ L 199, 30.07.99, s. 59.

(2)

Ú. v. EÚ L 159, 30.4.2004, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 91, 7.4.1999, s. 10.

(4)

Ú. v. EÚ L 374, 27.12.2006, s. 10.

(5)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0410.

(6)

Ú. v. ES C 175, 21.6.1999, s. 129.

(7)

Stanovisko prijaté na 16. plenárnej schôdzi 21. marca 2007.

(8)

Program Kvalita života so zmluvou číslo QLK4-1999-01563.

(9)

Štúdia STOA z marca 2001 o fyziologických a environmentálnych účinkoch elektromagnetického neionizujúceho žiarenia PE č. 297.574.

(10)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. v. ES L 42, 15.2.2003, s. 38),

(11)

Smernica 2002/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. v. ES L 177, 6. 7. 2002, s. 13),


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vplyv elektromagnetických polí na zdravie: čo to znamená?

Medzi prekvapenia, ktoré nám pripravuje ľudské telo, k jedným z najoriginálnejších určite patrí jeho schopnosť prirodzene vytvárať elektrické pole spojené najmä s našim biologickým fungovaním. Elektrická aktivita nášho srdca alebo mozgu sa tak môže zaregistrovať pomocou elektrokardiogramu alebo elektroencefalogramu. Spolupôsobí táto prirodzená elektrická aktivita s elektromagnetickými poľami vzniknutými na základe ľudskej činnosti? Ako absorbuje ľudské telo elektromagnetické polia z rôznych prístrojov, ako sú rádio, televízia, mikrovlnná rúra, mobilný telefón, retranslačné antény alebo vedenie vysokého napätia?

Všetky tieto otázky vyvolávajú veľkú vedeckú neistotu, pričom verejná moc ešte nezvážila ich celkový rozsah. V tomto spočíva cieľ tejto iniciatívnej správy, ktorá bola vypracovaná úplne nezávisle, bez zaujatia pozície v súvislosti s vedeckou kontroverziou, ktorá existuje na tému elektromagnetické polia. Prvoradým cieľom správy je prostredníctvom asi desiatky konkrétnych návrhov poskytnúť odpovede občanom, ktorí sú jednoduchými užívateľmi týchto prístrojov a/alebo žijú v susedstve retranslačných antén alebo vedenia vysokého napätia. Čoraz väčší počet občanov vyslovuje obavy z možných následkov tohto nepretržitého vystavenia mikrovlnám na ich zdravie.

Členské štáty sa len v malej miere riadia európskymi odporúčaniami.

Keďže zmluvy neposkytujú žiadnu právomoc v tejto oblasti, žiadny európsky zákon neurčuje členským štátom, aby prijali opatrenia v oblasti vĺn s nízkou a veľmi nízkou frekvenciou. Tieto vlny dnes vysielajú hlavne antény telefónnych mobilov a bezdrôtové technológie.

Preto boli v odporúčaní Rady z 12. júla 1999 o obmedzení expozície obyvateľstva elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) stanovené normy vystavenia občanov EMP na úrovni EÚ.

Sú založené na štandardoch odporúčaných Medzinárodnou komisiou na ochranu pred neionizačným žiarením (ICNIRP), ktorá je mimovládnou organizáciou oficiálne uznanou Svetovou zdravotníckou organizáciou a ktorá hodnotí vedecké výsledky z celého sveta.

Uvedené odporúčanie Rady EÚ stanovuje tieto hraničné hodnoty:

1.        GSM (900 MHz): 41,25 voltov/meter

2.        DCS (1800 MHz): 58,33 voltov/meter

3.        UMTS (2100 MHz): 61 voltov/meter

Nič nebráni členským štátom, aby prijali prísnejšie ochranné normy: najmenej deväť štátov prijalo takéto normy na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, medzi nimi Grécko, Poľsko a najnovšie Belgicko.

V Luxembursku, ktoré spravodajkyňa dobre pozná, sa vláda od konca roku 2000 orientovala na zásadu prevencie s maximálnou hodnotou elektrického poľa 3 volty/meter, ktorá bola stanovená pre vysielač nachádzajúci sa na mieste, kde môžu bývať ľudia. Obyvatelia Luxemburska sú takmer 14 krát lepšie chránení voči elektromagnetickým poliam ako iní občania EÚ.

Chýbajúca koordinácia vnútroštátnych politík v tejto oblasti na úrovni Európskej únie nie je priaznivým javom. Spravodajkyňa sa domnieva, že úlohou Komisie je zaviesť jasnú a jednoznačnú politiku v oblasti elektromagnetických vĺn (po stránke hospodárskej súťaže, inovácie, zdravia a informovania spotrebiteľov), ktorá by nemala byť obmedzená na niekoľko súčasných projektov financovaných GR pre výskum.

V tomto štádiu sa podľa spravodajkyne otvára jediná možná cesta: správne je určite prijať politické riešenie, v rámci ktorého by boli hraničné hodnoty pravidelne aktualizované (v súlade s novými technológiami uvedenými na trh, výsledkami nových epidemiologických štúdií) a ktoré by zabezpečovalo vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, najmä detí bez toho, aby sa narušilo fungovanie sietí mobilných telefónov.

Tento prístup si zvolila Európska environmentálna agentúra sídliaca v Kodani, ktorá v septembri 2007 odvážne odporučila orgánom verejnej moci v 27 členských štátoch, aby prijali opatrenia na lepšiu ochranu verejnosti: „vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie závažných hrozieb“. Ide o významný pokrok v tejto agende. Je to výzva konať, ktorá je v protiklade so status quo, ktoré zastáva Svetová zdravotnícka organizácia.

Zdá sa, že Svetová zdravotnícka organizácia hrá o čas, stanovila totiž termín súhrnného hodnotenia vplyvu elektromagnetických polí na človeka až na rok 2015!

Hlasovanie 10 marca 1999 a 4. septembra 2008: Parlament trvá na svojom stanovisku.

Parlament už pred desiatimi rokmi vyzval k opatrnosti voči normám na ochranu občanov pred mikrovlnami, ktoré boli stanovené v Európe. Išlo o zle skrytú kritiku Európskej komisie a Rady, spravodajca Gianni Tamino sa totiž jasne vyslovil v prospech uplatnenia zásady prevencie a zásady „alara“ (as low as reasonably achievable), podľa ktorej vystavenie žiareniu musí byť také nízke, ako je to len možné.

Európsky parlament vcelku potvrdil túto jasnú orientáciu v rámci takej citlivej otázky, akou sú hraničné hodnoty vystavenia, počas svojho hlasovania 4. decembra o priebežnom hodnotení európskeho akčného plánu v oblasti životného prostredia a zdravia na roky 2004 – 2010.

Poslanci hlasovali takmer jednomyseľne ( 522 hlasov bolo za, 16 hlasov proti) a žiadali Radu, „aby zmenila svoje odporúčanie 1999/519/ES s cieľom zohľadniť osvedčené vnútroštátne postupy a stanoviť tak prísnejšie hraničné hodnoty vystavenia pre všetky zariadenia vyžarujúce elektromagnetické polia s frekvenciou medzi 0,1 MHz a 300 GHz;“

Spravodajkyňa si je vedomá, že otázka stropov patrí do výlučnej právomoci členských štátov a regiónov, a radšej v tejto fáze odporúča zamerať sa na alternatívy, ktoré majú priemyselníci na prevenciu akéhokoľvek zdravotného rizika: dalo by sa, povedzme, nasledovať príklad rakúskych orgánov, ktoré zvýšili retranslačné antény s cieľom lepšie rozložiť frekvenciu vysielania.

Nedá sa poprieť skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch sa každodenné životné prostredie európskych občanov podstatne zmenilo, pretože sa používanie bezdrôtových technológií stalo úplne bežným (bezdrôtový telefón DECT, mobilný telefón, vysielanie UMTS – Wifi– Wi max – Bluetooth, baby-phones atď.) Ak uznáme prínos týchto nových technológií, ako aj ich všadeprítomnosť na pracovisku, v knižnici, ako aj v domácnosti, musíme tiež uznať, že je potrebné, aby sa tieto prístroje pred uvedením na trh hodnotili a aby sa vo všeobecnosti stanovili stropy týkajúce sa úrovne vystavenia mikrovlnám v obydlí. Inak by v konečnom dôsledku mohlo ísť o odopretie pomoci ohrozeným spotrebiteľom!

V súčasnosti chýba potrebná vzájomná dôvera, ktorú treba vo vzťahu k spotrebiteľom a občanom žijúcimi v susedstve takýchto zariadení, ale aj v rámci samotnej vedeckej obce v nadchádzajúcich rokoch obnoviť. Spravodajkyňa zámerne necitovala žiadnu uverejnenú štúdiu alebo dokument okrem dokumentov Európskeho parlamentu, pretože vedecké kruhy sa očividne nachádzajú v pretrvávajúcej nezhode v súvislosti s otázkami elektromagnetických polí a možných následkov na zdraví.

Štúdia INTERPHONE: učebnicový príklad

Spravodajkyňa dobre vie, že existencia rozporných názorov je súčasťou normálneho fungovania vedeckého výskumu: pripomeňme si polemiku o zmene klímy a jej príčinách, ktorá počas mnohých rokov vyvolávala rozkol!

Ťažko sa dá však súhlasiť s tým, že sa štúdie „odložia do zásuvky“, pretože odborníci nie sú schopní dohodnúť sa na záveroch, najmä ak ide o použitie európskych verejných financií.

Štúdia INTEPHONE je v tomto smere skutočným učebnicovým príkladom. Štúdia bola schválená v roku 1998, v roku 2000 sa na nej začalo pracovať a predovšetkým bola vyhlásená za najkompletnejší vedecký projekt, pretože zahŕňala až 12 štátov sveta a mala príkladný protokol, takže sa predpokladalo, že má najväčšie predpoklady na odhalenie rizík konkrétnych druhov rakoviny. Od roku 2006 sa však stále čaká na výsledky. Dalo by sa povedať, že vzniká otázka, či sa jedného dňa dočkáme jasnej odpovede.

Spravodajkyňa si želá podporiť vedcov, pretože si je vedomá mimoriadneho tlaku, ktorému sú vedci vystavení v súvislosti so zvýšenou konkurenciou, keďže objav niečo znamená iba vtedy, ak predstavuje inováciu a je zverejnený v najznámejších vedeckých časopisoch. Považuje za dôležité zaviesť nové pracovné postupy vo vedeckých výborov Komisie.

Predkladá dva jednoduché postupy: prvým sa zabezpečí, aby v rámci týchto výborov boli rovnomerne zastúpení všetci príslušní aktéri vrátane mimovládnych organizácií a združení spotrebiteľov. Cieľom druhého postupu je v záujme transparentnosti a účinnej kontroly navrhnúť, aby sa do mandátu EGE začlenila úloha hodnotiť vedeckú integritu. Tento druh kontroly, ktorý bol zavedený v rámci vnútroštátnych vedeckých inštitúcií, by bol cennou pomocou Komisii pri úplnom predchádzaní akejkoľvek možnosti vzniku rizikovej situácie, konfliktu záujmov alebo podvodov v oblasti výskumu.

Na záver si spravodajkyňa želá zdôrazniť, že existujú mnohé dokumenty, s ktorými sa mohla oboznámiť a v ktorých sa uvádza, že poisťovne vo všeobecnosti odmietajú kryť riziko spojené s elektromagnetickými poľami v rámci občianskoprávnej zodpovednosti. Keďže je známa schopnosť poisťovní vyhodnotiť akýkoľvek druh rizika, ktoré by mohlo vzniknúť v budúcnosti, musíme sa právom zamyslieť nad dôvodmi, ktoré ich vedú k uplatňovaniu zásady prevencie na ich spôsob.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Margrete Auken, Liam Aylward, Irena Belohorská, Maria Berger, John Bowis, Hiltrud Breyer, Martin Callanan, Dorette Corbey, Magor Imre Csibi, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Jill Evans, Christofer Fjellner, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Satu Hassi, Christa Klaß, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Peter Liese, Marios Matsakis, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman, Glenis Willmott

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Kathalijne Maria Buitenweg, Philip Bushill-Matthews, Jutta Haug, Johannes Lebech, Caroline Lucas, Hartmut Nassauer, Justas Vincas Paleckis, Alojz Peterle, Lambert van Nistelrooij

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia