SPRÁVA o štúdiu umenia v Európskej únii

24.2.2009 - (2008/2226(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajkyňa: Maria Badia i Cutchet

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o štúdiu umenia v Európskej únii

(2008/2226(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 149 a 151 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/92/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie[1],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2008/ES zo 16. decembra 2008 o Európskom roku tvorivosti a inovácií (2009)[2],

–   so zreteľom na závery Rady z 24. a 25. mája 2007 o príspevku sektorov kultúry a tvorivej činnosti k plneniu lisabonských cieľov a z 21. a 22. mája 2008,

–   so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie za rok 2008 o pokroku vo vykonávaní pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 – Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inováciu[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o sociálnom postavení umelcov[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o odvetviach kultúrneho priemyslu v Európe[6],

–   vzhľadom na odporúčania Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6‑0093/2009),

A. keďže Európska únia by mala vzhľadom na svoje heslo „zjednotená v rozmanitosti“ uznať svoju spoločnú históriu, a to počnúc históriou európskeho umenia z dôvodu jeho univerzálneho charakteru,

B.  keďže škola sa musí opäť stať hlavným miestom demokratizácie prístupu ku kultúre,

C. keďže umelecké a kultúrne vzdelávanie, ktorého súčasťou je aj audiovizuálne vzdelávanie, sú kľúčovým prvkom vzdelávacieho systému členských štátov,

D. keďže umelecké vzdelávanie je zásadným prvkom vzdelávania detí a mladých ľudí, pretože prispieva k rozvoju slobodnej vôle, citlivosti a otvorenosti vo vzťahu k iným; keďže je takisto dôležitým prvkom, pokiaľ ide o rovnosť príležitostí a je podmienkou pre skutočnú demokratizáciu prístupu ku kultúre,

E.  keďže v záujme toho, aby bolo možné reagovať na výzvy demokratizácie prístupu ku kultúre, na všetkých úrovniach a v každom veku je potrebné podporovať umelecké povedomie, uznávať význam skupinových a amatérskych umeleckých činností a zhodnocovať prístup k umeleckej výučbe,

F.  keďže členské štáty z ekonomických dôvodov žiaľ príliš často obmedzujú úlohu umenia vo všeobecnej vzdelávacej politike,

G. keďže umelecké vzdelanie predstavuje základ odborného vzdelávania v oblasti umenia a podporuje tvorivosť, ako aj fyzický a intelektuálny rozvoj v tejto oblasti v prospech užších a plodnejších vzťahov medzi vzdelávaním, kultúrou a umením,

H. keďže školy a vzdelávacie centrá v oblasti umenia a dizajnu pomáhajú rozvíjať filozofické smery, vytvárať nové štýly a umelecké hnutia, a podporujú prístup k odlišným kultúram, čím sa posilňuje obraz Európskej únie vo svete,

I.    keďže vzdelávanie je veľmi dôležité pre úspech profesionálov v umeleckom a tvorivom sektore,

J.   keďže štúdium umenia zamerané na rozvoj kariéry a profesie vyžaduje od študentov okrem talentu solídny kultúrny základ, ktorý sa dá získať len multidisciplinárnym a systematickým vzdelávaním, čím sa zvyšuje možnosť uplatnenia na trhu práce v tomto sektore, pretože poskytuje všeobecné vzdelanie, metodológiu výskumu, podnikateľské schopnosti a vedomosti v hospodárskej oblasti, ako aj kompetencie v rôznych oblastiach činnosti, ktoré majú vplyv na umenie súčasnosti,

K. keďže potenciál tvorivých, kultúrnych a umeleckých spoločností a priemyselných odvetví Európskej únie pre oblasť ekonomiky a zamestnanosti do veľkej miery ovplyvňuje rozvoj umeleckého sektora,

L.  keďže technologický rozvoj spôsobil zvýšenie konkurencieschopnosti v rámci krajín a medzi nimi, čo viedlo k tomu, že intelektuálna kapacita a tvorivosť zaujímajú v rámci lisabonskej stratégie popredné miesto,

M. keďže rýchle a neustále zmeny v našich spoločnostiach si vyžadujú väčšiu prispôsobivosť, pružnosť, tvorivosť, inováciu a komunikáciu osôb v pracovnej oblasti a keďže uvedené kvality by sa mali podporovať systémami vzdelávania a odbornej prípravy v jednotlivých členských štátoch v súlade s cieľmi vyššie uvedeného programu s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010,

N. keďže by sa mala zohľadniť skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch existujú významné rozdiely v modeloch výučby umenia,

O. keďže by sa mala zohľadniť skutočnosť, že ako výsledok globalizácie a väčšej mobility občanov, ako aj po sebe nasledujúcich rozširovaní Európskej únie, je vzdelávanie v oblasti kultúry a jej rozmanitosti dôležitým faktorom na zachovanie identity a podporu porozumenia medzi kultúrami a náboženstvami; keďže ciele zvyšovania povedomia a podpory kultúry Európskeho roka medzikultúrneho dialógu by sa mali sledovať aj po roku 2008,

1.  domnieva sa, že štúdium umenia by malo byť povinným prvkom vzdelávacích programov na všetkých školských úrovniach, aby sa podporovala demokratizácia prístupu ku kultúre;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby školské osnovy, ako aj programy odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania obsahovali kurzy na podporu a rozvoj kreativity v každom veku ako súčasť celoživotného vzdelávania;

3.  pripomína, že jedným z cieľov umeleckého a kultúrneho vzdelávania je prispieť k občianskej výchove a že jednou z ich úloh je zdokonaliť schopnosť myslieť a prispieť k rozvoju osobnosti v intelektuálnej, citovej a fyzickej oblasti;

4.  v súvislosti s Európskym rokom tvorivosti a inovácie (2009) potvrdzuje úlohu umenia ako dôležitého činiteľa , ktorý prispieva k inovácii v spoločnosti a hospodárstve;

5.  upozorňuje Radu a členské štáty na úlohu, ktorú zohráva európska kultúra a jej rozmanitosť ako integračný faktor a význam vzdelávania v oblasti umenia a kultúry na európskej úrovni vrátane zachovania tradičných kultúrnych hodnôt v jednotlivých oblastiach;

6.  konštatuje, že neustále vzrastá počet študentov umeleckých smerov, ktorí majú záujem o štúdium v inom členskom štáte než v tom svojom, a preto povzbudzuje členské štáty, aby koordinovali svoje politiky, pokiaľ ide o štúdium umenia na úrovni Európskej únie, vymieňali si osvedčené postupy a podporovali v tejto oblasti mobilitu študentov a učiteľov;

7.  navrhuje zlepšiť mobilitu profesionálov v odvetví umenia prostredníctvom zvýšenej pozornosti venovanej otázke uznávania kvalifikácie; malo by sa to uskutočniť tak, že sa podporia vzdelávacie inštitúcie a zamestnávatelia v súvislosti s európskym kvalifikačným rámcom, pričom bude možné porovnať právomoci a kvalifikácie v tomto odvetví na európskej úrovni;

8.  v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi pri vypracovaní rámca mobility pre Európanov vykonávajúcich umelecké a tvorivé činnosti, a to s osobitným zreteľom na mobilitu mladých umelcov a študentov umeleckých predmetov;

9.  domnieva sa, pričom zároveň uznáva právomoci členských štátov v tejto oblasti, že politiky v oblasti umeleckého vzdelávania by sa mali koordinovať na úrovni Európskej únie, najmä pokiaľ ide o:

- opis povahy, obsahu a trvania štúdia umenia pre jeho rôznych „záujemcov“,

- prepojenie medzi štúdiom umenia, tvorivosťou a inováciou,

- účinnosť politík v oblasti štúdia umenia z hľadiska ich socioekonomického vplyvu,

- rovnováhu medzi teoretickým štúdiom a úvodom do praxe s cieľom zabezpečiť, aby umelecké vzdelávanie nebolo abstraktné,

- uplatňovanie a rozvoj spôsobov a stratégií výučby umenia v súlade s požiadavkami informačnej spoločnosti,

- odbornú prípravu špecializovaných vyučujúcich a „umeleckých inžinierov“ v oblasti nových médií popri tradičných špecializovaných vyučujúcich;

10. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby

- uznali význam podpory vzdelávania v oblasti umenia a podpory tvorivosti v kontexte hospodárstva založenom na vedomostiach v súlade s lisabonskou stratégiou,

- definovali úlohu vzdelávania v oblasti umenia ako dôležitého pedagogického nástroja s cieľom zvýšiť význam kultúry v globalizovanom a multikultúrnom svete,

- stanovili spoločné stratégie na podporu politík vzdelávania v oblasti umenia a odborného vzdelávania profesorov špecializovaných v tomto odbore,

- uznali významnú úlohu umelcov v spoločnosti a potrebu určiť osobitné kompetencie pre výučbu umenia vo vzdelávacom procese,

- povzbudzovali zástupcov členských štátov v nedávno vytvorenej pracovnej skupine pre vzdelávanie a kultúru v rámci otvorenej metódy koordinácie pre kultúru, aby viedli diskusie o úlohe umenia v jednotlivých vzdelávacích kontextoch (formálne, informálne a neformálne vzdelávanie) a na všetkých úrovniach vzdelávania (od základného vzdelávania po odbornú prípravu vo vyšších vzdelávacích zariadeniach v oblasti umenia), ako aj o požiadavkách pre vzdelávanie vyučujúcich špecializovaných v tomto odbore,

- povzbudzovali zástupcov členských štátov v pracovných skupinách pre kultúrny priemysel v rámci otvorenej metódy koordinácie, aby odbornú prípravu a ďalší profesionálny rozvoj umelcov, manažérov, vyučujúcich, asistentov a ostaných odborných pracovníkov v odvetví kultúry určili ako ústrednú tému,

- vyzývali príslušné zainteresované osoby v občianskej spoločnosti, aby si vymieňali poznatky a skúsenosti z tejto oblasti so zreteľom na proces, ktorý prebieha v rámci otvorenej metódy koordinácie,

- zlepšili poskytovanie odbornej prípravy pre profesionálov v odvetví umenia uznávaním vyššieho umeleckého vzdelania na všetkých troch úrovniach v súlade s postupom stanoveným v Bolonskej deklarácii (bakalár, magister, doktor), v dôsledku čoho sa zlepší mobilita umelcov v EÚ,

–   zaviedli osobitné opatrenia na podporu umeleckého vzdelávania v rámci viacročného programu Kultúra,

- uznávali význam skupinových a amatérskych umeleckých činností;

11. trvá na tom, že výučba dejín umenia musí zahŕňať aj stretnutia s umelcami a návštevy kultúrnych zariadení s cieľom vzbudiť zvedavosť žiakov a podporiť ich uvažovanie;

12. vyzdvihuje význam využívania zdrojov pochádzajúcich z nových komunikačných a informačných technológií a internetu ako kanálov pre modernú výučbu prispôsobenú modernej dobe pri zavádzaní umeleckého rozmeru do učebných osnov;

13. v tejto súvislosti zdôrazňuje významný prínos takých projektov, ako je európska digitálna knižnica Europeana;

14. odporúča, aby sa spoločne vyvinul európsky portál pre vzdelávanie v oblasti umenia a kultúry a aby vyučovanie umenia bolo začlenené do učebných osnov členských štátov, s cieľom zaistiť rozvoj a podporovanie európskeho kultúrneho modelu, ktorý získal osobitné uznanie na medzinárodnej úrovni;

15. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby monitorovali pokrok v začleňovaní umeleckého vzdelávania do školských osnov; osobitne navrhuje Komisii, aby uskutočnila potrebný prieskum s cieľom získať vierohodné informácie o vplyve uvedenej výučby umenia na úroveň vzdelania a kompetencií študentov v Európskej únii;

16. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie predložil Rade, Komisii a členským štátom.

• [1]  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10
• [2]  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 115
• [3]  Ú. v. EÚ C 86, 5.4.2008, s.1.
• [4]  Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223
• [5]  P6_TA(2008)0124.
• [6]  P6_TA(2008)0123.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Výučba umenia sa univerzálne považuje za nevyhnutnú zložku vzdelávania v jeho klasickom chápaní. Aj keď je v súčasnosti povinným predmetom v mnohých vzdelávacích systémoch jednotlivých členských štátov, medzi modelmi výučby umenia naďalej existujú významné rozdiely.

Aj keď z historického hľadiska sa výučba umenia spájala s oblasťou výchovy detí a mládeže, v súčasnosti sa hľadisko celoživotného vzdelávania a rozvoj nových informačných a komunikačných technológií (IKT) rozšírili na oblasť, ktorá bola tradične venovaná umeniu a kultúre, a vytvorili sa nové spôsoby prístupu a vyjadrenia tohto sektora.

V globalizovanom, komplexnom a navzájom prepojenom svete, v ktorom žijeme, neustály pokrok IKT podnietil aj podporu hospodárstva založeného na vedomostiach, v ktorom intelektuálna kapacita a tvorivosť preto zaujímajú popredné miesto.

Naše rôznorodé spoločnosti s multikultúrnym charakterom okrem toho zvýšili význam úlohy kultúry a bohatstva jej rozmanitosti, ktoré sú základom na zlepšenie spolužitia rôznych národov a kultúr. Vzhľadom na väčšiu mobilitu občanov sa vzdelávanie a kultúra zmenili na dôležitý faktor pre zachovanie identity a podporu porozumenia medzi kultúrami a náboženstvami tak, ako sa to prejavilo v Európskom roku medzikultúrneho dialógu 2008, ktorého cieľom bolo zvýšenie povedomia a podpora kultúry.

Vzdelanie v oblasti umenia na druhej strane ponúka národom prostriedok na rozvoj potrebných ľudských zdrojov zameraných na využívanie bohatstva ich kultúrneho dedičstva. Umenie je zároveň prejavom kultúry a komunikačným prostriedkom poznatkov v tejto oblasti. Vzdelávacie programy v oblasti umenia preto v tomto zmysle pomáhajú ľuďom objaviť rozmanitosť kultúrneho prejavu, rozvíjajú ich vnímavosť voči nim a prispievajú k láske k umeniu a kultúre. Okrem toho posilňujú identitu a hodnoty jednotlivcov a kolektívov a chránia kultúrnu rozmanitosť. Nemožno zabudnúť na to, že umenie a dizajn sú časťou rozvoja spoločnosti, v tom zmysle, že pomáhajú rozvíjať filozofické smery a vytvárať nové štýly a umelecké hnutia, čím sa posilňuje obraz Európskej únie vo svete, pretože umožňuje vyjadrenie na medzinárodnej scéne prekračujúc jej bezprostredné okolie.

Treba poukázať na to, že osobitnosťou európskeho kultúrneho modelu, teda bohatstvom jeho kultúrnej a jazykovej rozmanitosti sa zaoberá aj Zmluva o ES (článok 151) v rámci základných cieľov Únie a že od 18. marca 2007 je v platnosti Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Na druhej strane, rýchle a neustále zmeny, ktoré sa prejavujú v našej spoločnosti, si vyžadujú väčšiu prispôsobivosť, pružnosť, tvorivosť, inováciu a komunikáciu osôb v pracovnej oblasti v súlade s cieľmi programu s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010. Patrí sem aj rastúca potreba konkurencieschopnosti v mnohých oblastiach, čím sa vysvetľuje zameranie mnohých vzdelávacích systémov na rozvoj tvorivosti v rámci školských osnov prostredníctvom vzdelávacích programov rozvinutých v rámci primeraných pedagogických metód, ktoré majú veľký vplyv na neskoršie začlenenie študentov do umeleckého a tvorivého sektora na trhu. V tejto súvislosti je dôležité rozšíriť obsahy umeleckého vzdelávania s cieľom zlepšiť pracovné uplatnenie v tomto sektore, ako aj potenciál umeleckej činnosti v novej digitálnej ére.

Umelecká činnosť v skutočnosti predpokladá kompetencie, znalosti a materiály, ktoré sú už dávno úzko prepojené s pokrokom v oblasti vedy a technológie. Umenie v priebehu histórie využívalo najpokročilejšie technológie svojej doby a vedecké poznatky ovplyvnili množstvo estetických teórií. Savoir-faire a určité umelecké odbory zase podnietili aj technický pokrok a prispeli k procesu poznávania a transformácie sveta ľudstvom. Napriek tomu, že umelecká tvorba sa nemôže obmedziť na striktnú aplikáciu vedeckých alebo technologických poznatkov, technológie môžu byť pre umenie užitočné bez toho, aby boli vytvorené na tento účel, a rovnako umenie môže podnietiť výskum a technologický rozvoj tým, že zahrnie ostatné aplikácie nad rámec umeleckej činnosti. V skratke, umelecké vzdelanie je v 21. storočí prospešné pre užšie a plodnejšie vzťahy medzi vzdelávaním, kultúrou, IKT a umením.

Toto je niekoľko úvah, ktoré poukazujú na význam toho, aby sa dospelo ku konsenzu smerujúcemu k vytvoreniu koordinácie v oblasti výučby umenia na európskej úrovni.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	17.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia i Cutchet, Giovanni Berlinguer, Guy Bono, Nicodim Bulzesc, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Ramona Nicole Mănescu, Adrian Manole, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Doris Pack, Christa Prets, Karin Resetarits, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gyula Hegyi, Iosif Matula, Christel Schaldemose, Ewa Tomaszewska
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Raül Romeva i Rueda, Salvador Domingo Sanz Palacio, Alejo Vidal-Quadras