SPRÁVA o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov
24.2.2009 - (2008/2061(INI))
Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Constanze Angela Krehl
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov
Európsky parlament,
– so zreteľom na program URBACT, organizovaný v rámci iniciatívy URBAN, ktorý napomáha a rozvíja správne postupy a výmeny skúseností medzi viac ako 200 mestami Európskej únie,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky[1],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja[3],
– so zreteľom na články 158 a 159 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Lisabone v dňoch 23. a 24. marca 2000,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2008 s názvom Piata správa o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Prosperujúce regióny, prosperujúca Európa (KOM(2008)0371),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2008 s názvom Zelená kniha o územnej súdržnosti – Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť (KOM(2008)0616),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Regióny pre ekonomickú zmenu (KOM(2006)0675),
– so zreteľom na štúdiu svojho odboru pre štrukturálnu politiku a politiku súdržnosti o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov;
– so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré 17. júla 2008 usporiadal Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6‑0095/2009),
A. keďže politika súdržnosti patrí k najvýznamnejším oblastiam politiky v Európskej únii, a to nielen z hľadiska jej rozpočtu, ale predovšetkým preto, že je základným pilierom v procese európskej integrácie a vzhľadom na jej význam pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Európskej únie, ako aj pre rozvoj všetkých jej 268 regiónov tým, že znižuje nedostatky a rozdiely v rozvoji a zlepšuje život všetkých občanov EÚ,
B. keďže regióny Európskej únie vo všeobecnosti čelia podobným problémom, no ich dosah sa v jednotlivých regiónoch značne líši vzhľadom na špecifickosť ich rázu (napríklad ostrovné či horské oblasti) a obyvateľstvo; ide o problémy, akými sú globalizácia a s ňou spojená zrýchlená hospodárska reštrukturalizácia, uvoľňovanie obchodných vzťahov, vplyv technologickej revolúcie a zmeny klímy, rozvoj znalostnej ekonomiky, demografické zmeny, vyľudňovanie a zvyšujúca sa miera prisťahovalectva,
C. keďže najlepšie výsledky, posilnenie vedomostnej základne a zlepšenie hospodárskej súťaže sa často dosahujú v rámci projektov prostredníctvom spolupráce medzi verejným sektorom, podnikmi, sektorom vzdelávania a miestnymi zainteresovanými stranami,
D. keďže pri riešení týchto úloh nemožno v plnej miere rozvinúť potenciál politiky súdržnosti, pretože prípadní žiadatelia o pomoc sa v súvislosti s využívaním štrukturálnych prostriedkov Európskej únie stretávajú s veľkými prekážkami, akými sú:
- neprimerané administratívne zaťaženie
- príliš obsiahle a ťažko zrozumiteľné pravidlá, v niektorých prípadoch dostupné len on-line, čím sa z prístupu k týmto prostriedkom vylúčia mnohí potenciálni príjemcovia
- častá zmena kvalifikačných kritérií a požadovanej dokumentácie zo strany niektorých členských štátov
- netransparentné procesy rozhodovania a pravidlá spolufinancovania a oneskorené platby
- pomalá a ťažkopádna ústredne riadená správa členských štátov a uplatňovanie pravidiel spôsobom, ktorý zvyšuje byrokraciu vedie k nedostatočnému poskytovaniu informácií
- nedostatočná decentralizovaná administratívna kapacita a rozličné modely regionálnej správy v členských štátoch , ktoré znemožňujú existenciu porovnávacích údajov a výmenu osvedčených postupov
- takmer neexistujúce možnosti koordinácie medzi regiónmi,
- nedostatok fungujúcej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi,
E. keďže niektoré zo súčasných chýb v oblasti politiky súdržnosti sú dôsledkom týchto prekážok,
F. keďže oneskorenia v uplatňovaní štrukturálnej politiky sú čiastočne spôsobené nadmernou strnulosťou postupov a keďže by sa preto malo zvážiť zjednodušenie týchto postupov a jasné rozdelenie úloh a právomocí medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi,
1. zdôrazňuje, že hoci treba brať do úvahy pridanú hodnotu šírenia osvedčených postupov medzi širokou verejnosťou, pokiaľ ide o zlepšenú komunikáciu a efektívnosť nákladov, pokusy o zavedenie týchto postupov do regionálnej politiky EÚ by mali byť zamerané najmä na riadiace orgány, ktoré by mali byť vedené k vypracovaniu pravidiel upravujúcich prístup k štrukturálnym prostriedkom, aby výmena informácií a skúseností mohla prispieť k značnému zlepšeniu kvality projektov prostredníctvom poskytovania riešení na spoločné problémy a výberu efektívnejších a cielenejších zásahov;
2. poukazuje na potrebu zjednodušiť postupy realizácie projektov a programov štrukturálnych fondov, najmä čo sa týka riadiacich a kontrolných systémov; v tejto súvislosti preto víta regulačnú revíziu balíka štrukturálnych fondov v reakcii na súčasnú finančnú krízu; netrpezlivo očakáva ďalšie návrhy Komisie v tejto oblasti, ktoré majú byť oznámené v nadchádzajúcich mesiacoch.
Odstraňovanie prekážok
3. vyzýva Komisiu, aby v záujme odstránenia uvedených prekážok okrem iného:
- stanovila dlhodobé kritériá hodnotenia projektov, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych prostriedkov Európskej únie,
- nehodnotila inovačné projekty podľa kritérií hodnotenia platných pre ostatné projekty, ale aby vypracovala špecifické kritériá hodnotenia inovačných projektov, ktoré v základe pripúšťajú vyššiu mieru chybovosti,
- skrátila maximálnu dobu uchovávania projektových pokladov na kontrolné účely Komisie zo súčasných desať rokov na tri roky,
- vypracovala osobitné politické opatrenia a nové kvalitatívne ukazovatele pre regióny so špecifickým geografickým rázom, napríklad hornaté a osídlené oblasti, najvzdialenejšie, hraničné a ostrovné regióny, a aby primerane prispôsobila územný rozmer politických zásahov s cieľom podpory územnej súdržnosti Európskej únie;
- zjednodušila kontrolný systém a snažila sa zaviesť jednotný kontrolný systém;
- upravila normy v oblasti zmlúv o verejných zákazkách v záujme ich zjednodušenia a harmonizovania;
- skoordinovala pravidlá týkajúce sa oprávnenosti nákladov s členskými štátmi;
- zabezpečila vo väčšom rozsahu zálohové platby pre príjemcov;
- zlepšila koordináciu opatrení vykonávaných a spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky II (rozvoj vidieckych oblastí);
- zabezpečila väčšiu pružnosť programov technickej pomoci;
- zaviedla mechanizmy na podporu sietí pre spoluprácu a uľahčila riadenie skupinových projektov;
- znížila administratívne zaťaženie vytvárané týmito projektmi a udržiavala ho v rozsahu, ktorý je úmerný veľkosti daného projektu;
- zjednodušila, objasnila a urýchlila postupy uplatňované pri projektoch a zabezpečila ich väčšiu orientáciu na výsledky;
- aktívne podporovala členské štáty pri budovaní účinného systému spolupráce a spoločnej zodpovednosti medzi svojimi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úrovňami;
- uľahčila prístup k finančným prostriedkom prostredníctvom užšej spolupráce s národnými vládami s cieľom znížiť čas spracovania dokumentácie.
- pripravila harmonogram uskutočnenia aktívnych opatrení zameraných na odstraňovanie prekážok a zlepšovanie dostupnosti finančných prostriedkov.
4. okrem toho odporúča Komisii , aby vypracovala zosúladený, všeobecne prístupný postup medziregionálnej výmeny osvedčených postupov s cieľom umožniť činiteľom v oblasti politiky súdržnosti využívať skúsenosti ostatných;
5. upozorňuje osobitne na to, že zisťovanie osvedčených postupov nesmie žiadateľom a predkladateľom projektov spôsobiť dodatočnú administratívnu záťaž;
6. požaduje, aby byrokracia pri využívaní štrukturálnych fondov bola čo najnižšia a aby ju zbytočne nezvyšovali individuálne podmienky stanovené jednotlivými členskými štátmi;
7. opakuje svoju podporu postupu zameranému na to, aby každý členský štát vypracoval vnútroštátne výročné vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoločného riadenia fondov Spoločenstva, a žiada, aby sa tento postup stal štandardným postupom;
Všeobecné a tematické kritéria určovania osvedčených postupov
8. oceňuje prístup zakotvený v iniciatíve Regióny pre ekonomickú zmenu, podľa ktorého sa majú osvedčené postupy jednak určovať prostredníctvom každoročného ocenenia REGIO STARS a zverejňovať sa a jednak sa má súčasne zriadiť internetová stránka, ktorá by tieto osvedčené postupy uvádzala; upozorňuje na to, že samotná internetová stránka má len obmedzenú účinnosť;
9. kritizuje nedostatočnú transparentnosť objektívnych podkladov Komisie na určovanie osvedčených postupov;
10. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rozmanité využívanie pojmu osvedčené postupy (best practices), ako aj často paralelne používané pojmy správne postupy (good practices) a úspechy (succes stories), zostavila jasný a politike súdržnosti zodpovedajúci katalóg kritérií, ktorým sa umožní odlišovať tieto osvedčené postupy od postupov, ktoré sa vzťahujú ma iné projekty;
11. odporúča Komisii, aby pri určovaní osvedčených postupov zohľadňovala tieto body:
- kvalita projektu
- zabezpečenie uplatňovania zásady partnerstva
- trvalá udržateľnosť príslušného opatrenia
- prínos z hľadiska rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti
- inovačný charakter projektu
- integrovaný prístup medzi sektorovými a územnými politikami EÚ
- účinnosť využívania finančných prostriedkov
- trvanie projektu do začatia jeho realizácie
- dôsledná realizácia projektu z hľadiska časového rozvrhu a organizácie
- význam podnetu pre región alebo EÚ ako celok
- vplyv na zamestnanosť
- možnosti pre MSP
- uľahčenie vytvárania sietí a územná spolupráca medzi regiónmi
- možnosť prenesenia projektu v zmysle jeho uplatniteľnosti v iných regiónoch Európskej únie;
- pridanú hodnotu činností v rámci politík Európskej únie
- pozitívny dosah projektu na občanov, regióny a členské štáty a spoločnosť ako celok;
12. zdôrazňuje, že všetky kritériá na zvýrazňovanie osvedčených postupov musia byť jasne merateľné a spoľahlivé, aby sa zamedzilo sporom, nežiaducim účinkom a subjektívnym úsudkom, ktoré by mohli podkopať celý projekt hodnotenia postupu založeného na týchto kritériách; preto vyzýva Komisiu, aby jasne opísala tak obsah týchto kritérií, ako aj spôsob ich uplatňovania;
13. na základe analýzy mnohých projektov z rôznych regiónov EÚ odporúča, aby sa zohľadňovali ďalšie faktory pri určovaní osvedčených postupov v tých oblastiach politiky súdržnosti, ktoré majú osobitný význam pre rozvoj špecifických regiónov a pre EÚ ako celok a ktoré sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou prístupov k ich realizácii,
14. pre oblasť výskumu a vývoja/inovácií odporúča tieto faktory:
- vysokokvalitné investície do vedy a výskumu
- prepojenie hospodárstva, vedy a výskumných ústavov, s osobitným dôrazom na posilnenie MSP, v neposlednom rade ako prostriedok na podporu územného rozvoja
- prepojenie vedeckých a výskumných inštitútov
- nové technológie budúcnosti a/alebo ich ďalší rozvoj a/alebo ich praktické uplatnenie
- uplatňovanie nových technológií v tradičných odvetviach
- využitie v podnikateľskej sfére
- riešenia v kľúčových odvetviach EÚ – ekológia, energetika atď.
15. pre oblasť ochrany životného prostredia, ochrany klímy a trvalo udržateľnej energetickej politiky odporúča tieto faktory:
- opatrenia na ochranu obzvlášť ohrozených oblastí, najmä vôd, podľa ich jednotlivých špecifík (senzibilita)
- ochrana a účinné využívanie nedostatkových zdrojov
- zodpovedný prístup k využívaniu zdrojov
- opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby
- významné zvýšenie energetickej účinnosti
- významné zníženie spotreby energie
- zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie
- opatrenia na znižovanie emisií CO2
- metódy a/alebo postupy zamerané na šetrné zaobchádzanie s nedostatkovými alebo ohrozenými zdrojmi;
16. pre oblasť tvorby vysokokvalitných pracovných miest odporúča tieto faktory:
- zlepšovanie pracovných podmienok
- zvyšovanie počtu vysoko kvalitných pracovných miest
- trvalo udržateľné vytváranie pracovných miest zamerané na budúcnosť
- zaručenie rovnakého prístupu k trhu práce pre obe pohlavia
- zvyšovanie produktivity
- zvyšovanie konkurencieschopnosti
- vytváranie pracovných miest nezávislých od miesta vykonávania práce, ako napríklad elektronické podnikanie
- opatrenia na zvyšovanie špecializácie pracovnej sily
- využívanie moderných informačných a komunikačných médií
- zosúladenie rodinného a pracovného života
- opatrenia zamerané na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva (napríklad na mladých ľudí, ženy, osoby so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, dlhodobo nezamestnané osoby, nezamestnané osoby nad 45 rokov, osoby bez vzdelania)
- zlepšovanie prístupu k doprave, telekomunikáciám, vzdelávaniu a zdravotníckym službám a ich dostupnosti;
17. pre oblasť celoživotného vzdelávania odporúča tieto faktory:
- zlepšovanie kvality noriem v oblasti odbornej prípravy a zvyšovanie kvantity ponuky, predovšetkým s ohľadom na možnosti mimoriadne znevýhodnených alebo ohrozených skupín obyvateľstva (mladých ľudí, žien, zdravotne postihnutých osôb, dlhodobo nezamestnaných osôb, nezamestnaných osôb nad 45 rokov, osôb bez vzdelania)
- úzke prepojenie vzdelávania, odbornej prípravy a pracovného života
- projekty kvalitatívne a kvantitatívne zodpovedajúce požiadavkám v oblasti odbornej prípravy
- zavedenie a využívanie moderných technológií a postupov
- opatrenia motivujúce k ochote odborne sa vzdelávať a zamerané na jej udržiavanie
- zvyšovanie účasti na ďalšom vzdelávaní
- celoživotné jazykové vzdelávanie
18. pre oblasť integrovaného mestského rozvoja odporúča tieto faktory:
- dlhodobá integrovaná politika zameraná na verejnú dopravu (miestnu hromadnú dopravu), chodcov, cyklistov a automobilovú dopravu v záujme účinnej integrácie rôznych druhov dopravy, a to tak verejnej, ako aj súkromnej
- účinné riadenie dopravy
- podpora hospodárskeho rozvoja miest
- zvyšovanie podnikateľských investícií, opatrenia na stimuláciu a zabezpečenie zamestnanosti s osobitným dôrazom na zamestnanosť mládeže, podnikanie a skvalitňovanie sociálneho života
- renovovanie a integrácia upadajúcich štvrtí a bývalých priemyselných zón a zlepšenie kvality života v mestských oblastiach, napríklad dostupnosť a prístupnosť verejných služieb
- vytváranie zelených a rekreačných plôch a zvýšenie energetickej účinnosti a účinnosti hospodárenia s vodou, najmä v sektore bývania
- zariadenia pre zdravotne postihnuté osoby
- podpora opatrení zameraných na utužovanie vzťahov obyvateľov, najmä mladých ľudí, s ich mestami;
- zohľadňovanie životného prostredia: mestských, prímestských a vidieckych oblastí
- obmedzenie nadmerného využívania pôdy prostredníctvom revitalizácie nevyužitých plôch a zamedzením neorganizovanému rozrastaniu miest
- lepšia prístupnosť mestských a dopravných zariadení pre osoby so zníženou pohyblivosťou;
- zvyšovanie interakcie medzi mestami a vidieckymi oblasťami
- uplatňovanie integrovaného prístupu;
19. pre oblasť demografického rozvoja odporúča tieto faktory:
- všeobecný prístup k službám
- posilnenie opatrení na získavanie kvalifikovaných pracovných síl
- zvýšená účasť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva prostredníctvom zlepšeného vzdelávania a odbornej prípravy
- opatrenia týkajúce sa pružného pracovného času
- opatrenia na uľahčenie života pracujúcich rodičov umožňujúce zladenie rodinného a pracovného života
- opatrenia na podporu plynulej integrácie migrantov
- osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím a starších občanov
- príspevok k udržaniu populačných úrovní (v oblastiach postihnutých vyľudňovaním)
20. pre oblasť cezhraničnej spolupráce odporúča tieto faktory:
- zintenzívnenie cezhraničných kontaktov (kvalitatívne a kvantitatívne)
- budovanie trvalých sietí, prípadne dlhodobej spolupráce
- harmonizácia rôznych systémov / postupov
- začleňovanie nových partnerov
- vytváranie finančnej nezávislosti
- trvalý cezhraničný prenos a výmena vedomostí
- spoločný rozvoj potenciálu partnerských regiónov
- infraštrukturálne prepojenie medzi partnerskými regiónmi;
21. pre oblasť verejno-súkromných partnerstiev odporúča tieto faktory:
- kvalitatívne zlepšenie realizácie projektov z hľadiska účinnosti a ziskovosti
- zrýchlenie realizácie projektov
- transparentný mechanizmus rozloženia rizika
- lepšie riadenie projektov;
- zvýšený podiel miestnych a regionálnych úradov a ďalších subjektov na verejno-súkromných partnerstvách
- jasné a transparentné pravidlá správania týkajúce sa činnosti verejnoprávnych subjektov a podnikov;
22. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila potrebu podporovať osvedčené postupy, pokiaľ ide o mechanizmy financovania, najmä mechanizmy financovania vo verejno-súkromných partnerstvách a tie mechanizmy, ktoré podporuje Európska investičná banka a Európsky investičný fond;
23. uvedomuje si, že je mimoriadne ťažké, aby projekt spĺňal súhrnne všetky uvedené kritériá; preto vyzýva Komisiu, aby predtým, než začne uplatňovať tieto kritériá, ich zoradila podľa dôležitosti a aby určila tie, ktoré sú prioritnejšie, aby sa pozoruhodné projekty ľahšie označovali ako osvedčené postupy; zdôrazňuje potrebu využívať spoločne dohodnuté kritériá osvedčených postupov otvoreným a transparentným spôsobom, ktorý umožní lepšie riadenie, prijateľnosť a porovnateľnosť osvedčených postupov a zamedzí zámene s inými podobnými výrazmi;
24. vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na budúce používanie pojmov osvedčené postupy (best practices), správne postupy (good practices) a úspechy (succes stories) na základe uvedených faktorov vypracovala jasné a transparentné rozdelenie, resp. klasifikáciu, pre zaraďovanie projektov podľa uvedeného popisu.
Výmena osvedčených postupov
25. vyzýva Komisiu, aby zorganizovala a koordinovala výmenu osvedčených postupov prostredníctvom siete regiónov a aby na tento účel vytvorila verejnú internetovú stránku obsahujúcu kľúčové informácie o projektoch vo všetkých jazykoch Spoločenstva;
26. odporúča Komisii, aby v rámci súčasnej správy vytvorila príslušnú pozíciu na generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku, na ktorej by príslušný pracovník s cieľom dlhodobej, priebežnej, spoľahlivej a úspešnej výmeny osvedčených postupov v oblasti politiky súdržnosti koordinoval v spolupráci so sieťou regiónov hodnotenie, zhromažďovanie a výmenu osvedčených postupov; a ako stály komunikačný partner by bol k dispozícii tak pre otázky ponuky, ako aj dopytu; vyzýva Komisiu, aby túto kultúru osvedčených postupov rozšírila na všetky svoje pracoviská;
27. v tejto súvislosti navrhuje, aby hodnotiace mechanizmy študovali a zohľadňovali vyskúšané a overené metódy, ktoré sa už uplatňujú; je presvedčený, že osobitný dôraz treba klásť na spoluprácu so sieťou regionálnych orgánov a špecializovaných agentúr, ktoré sú kľúčovým zdrojom primárneho materiálu osvedčených postupov, ktoré sa majú vyhodnocovať;
28. pripomína, že zatiaľ čo Európska únia poskytuje finančné prostriedky a osvedčené postupy, je na zodpovedných subjektoch na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby ich využívali; v tejto súvislosti víta vytvorenie programu Erasmus pre miestnych a regionálnych volených zástupcov.
29. odporúča, aby Komisia využívala existujúce nástroje Výboru regiónov, najmú lisabonskú monitorovaciu platformu a sieť na monitorovanie uplatňovania zásady subsidiarity, aby si regióny a členské štáty mohli vymieňať osvedčené postupy s cieľom spoločne identifikovať a vytyčovať ciele, následne plánovať postup a nakoniec vypracúvať porovnávacie hodnotenie výsledkov kohéznej politiky;
°
° °
30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2008)0492.
- [2] Ú. v. EÚ L 239, 1.9.2006, s. 248.
- [3] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Regionálna a štrukturálna politika patrí medzi najvýznamnejšie oblasti politiky Európskej únie, a to nielen vzhľadom na finančný rámec, ale predovšetkým z hľadiska jej významu pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Európskej únie, ako aj rozvoj všetkých jej 268 regiónov. Na mnohých miestach čelia regióny Európskej únie do značnej miery podobným výzvam. Musia sa vyrovnávať s globalizáciou a s ňou spojenou zrýchlenou hospodárskou reštrukturalizáciou, uvoľňovaním obchodných vzťahov, vplyvom technologického pokroku, rozvojom znalostnej ekonomiky, demografickými zmenami, ako aj so zvyšujúcou sa mierou prisťahovalectva.
Prekážky vo využívaní štrukturálnych fondov
Napriek tomu, že cieľom štrukturálnej politiky EÚ je podporovať regióny pri riešení týchto výziev, prípadní žiadatelia sa v súvislosti s využívaním štrukturálnych prostriedkov Európskej únie stretávajú s veľkými prekážkami. Medzi ne okrem iného patrí veľké administratívne zaťaženie, príliš obsiahle a ťažko zrozumiteľné, z časti len krátko alebo strednodobo platné pravidlá alebo netransparentné pravidlá spolufinancovania.
Vzhľadom na byrokraciu musia manažéri projektov v súčasnosti uchovávať projektové podklady viac ako desať rokov po ukončení projektu, aby ich Komisii mohli predložiť v prípade kontroly. Toto pravidlo predstavuje najmä pre malé projekty nadmerné byrokratické zaťaženie. Aby sa toto zaťaženie znížilo a odstránila sa byrokracia, požaduje Európsky parlament skrátenie tejto doby na tri roky.
Okrem tohto administratívneho zaťaženia trpia žiadatelia o projekty výrazným nedostatkom technického vybavenia, ktoré má pre realizáciu projektu zásadný význam. Zatiaľ čo pre projekty spolufinancované z prostriedkov ESF sa k dispozícii poskytujú paušály na pomocné technické prostriedky, pre projekty spolufinancované z EFRR to nie je možné. Z tohto dôvodu Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby sa paušálne sumy vyčlenené na pomocné technické prostriedky poskytovali aj na projekty, ktoré sa spolufinancujú z EFRR.
Ďalším problém v prípade projektov je to, že kritéria hodnotenia používané Európskou komisiou nie sú dlhodobé. Vzhľadom na neistotu, ktorú táto skutočnosť vyvoláva medzi manažérmi projektov, Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby stanovila dlhodobé kritériá a aby projekty hodnotila podľa kritérií platných v čase realizácie projektu. Kritériá hodnotenia Európskej komisie sú však opakovane značným problémom aj pri inovačných projektoch. To vyplýva z dôvodu, že sa pri nich uplatňujú rovnaké kritériá hodnotenia ako pri ostatných projektoch. Takýto prístup nie je vhodný v prípade inovačných projektov, pri ktorých je prirodzené riziko chybovosti alebo dokonca neúspechu podstatne vyššie, ako pri ostatných projektoch. Európsky parlament odporúča najmä vzhľadom na lisabonský cieľ, ktorým je transformácia EÚ na najinovatívnejší hospodársky priestor na Zemi, aby sa pri týchto projektoch pripustila vyššia miera chybovosti. V opačnom prípade hrozí, že sa inovačné prístupy už pri svojom vzniku potlačia, čo by ohrozilo dosiahnutie lisabonského cieľa a poškodilo význam politiky súdržnosti v EÚ.
Ďalšou prekážkou účinného využívania štrukturálnych prostriedkov sú v súčasnosti malé možnosti výmeny skúseností medzi manažérmi projektov, ako aj takmer nerozvinuté možnosti medziregionálnej koordinácie. Prekonanie tejto dosiaľ vysokej prekážky by manažérom projektov i regiónom prinieslo už v krátkodobom horizonte nepriamo pozitíva, čo sa týka odstránenia administratívneho zaťaženia, porozumenia súčasných predpisov alebo netransparentných pravidiel spolufinancovania.
Osvedčené postupy – prístup vedúci k prekonaniu súčasných prekážok
Jeden zo spôsobov prekonania týchto prekážok a s nimi často súvisiacich nezrovnalostí pri využívaní prostriedkov z Kohézneho fondu Európskej únie spočíva vo vytvorení sústredeného prístupu výmeny osvedčených postupov medzi regiónmi, prostredníctvom ktorého sa môžu účastníci v jednotlivých regiónoch oprieť o skúsenosti z iných regiónov. To je cieľom tejto správy. V tejto súvislosti sa však vynárajú otázky súvisiace s obsahom i organizáciou. Jednou z najdôležitejších je objasnenie pojmu osvedčené postupy (best practices). Napriek tomu, že tento pojem sa často používa v mnohých oblastiach, čiastočne aj súbežne k pojmom ako správne postupy (good practices) alebo úspechy (succes stories), chýba jeho jasná a jednoznačná definícia. Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku určuje napr. v rámci iniciatívy Regióny pre hospodársku zmenu osvedčené postupy, ktoré sa každoročne označujú ocenením REGIO STARS a ktoré sa sprostredkúvajú verejnosti okrem iného aj cez internet. Ich výber však v súčasnosti prebieha netransparentným spôsobom na nie presne vymedzených objektívnych základoch.
Všeobecné a tematické kritéria určovania osvedčených postupov
Vzhľadom na súčasné výzvy možno v oblasti politiky súdržnosti Európskej únie stanoviť určité faktory, ktoré môžu slúžiť na určovanie osvedčených postupov. Európsky parlament pritom odporúča zohľadňovať tieto body:
- kvalita projektu
- zabezpečenie uplatňovania zásady partnerstva
- trvalá udržateľnosť opatrenia
- zreteľ na rovnaké príležitosti
- inovačný charakter projektu
- účinnosť využívania finančných prostriedkov, ako aj
- trvanie projektu do začatia jeho realizácie
- dôsledná realizácia projektu z hľadiska časového rozvrhu a organizácie
- význam podnetu pre región alebo EÚ ako celok
- možnosť uplatnenia projektu v zmysle jeho realizácie aj v iných regiónoch Európskej únie.
V oblastiach politiky súdržnosti, ktoré sú obzvlášť významné tak pre ďalší rozvoj jednotlivých regiónov, ako aj pre EÚ ako celok, a ktoré charakterizuje rozmanitosť možností ich realizácie, je potrebné zohľadňovať špecifické faktory, ktoré sa uplatňujú dodatočne ku všeobecným faktorom určovania osvedčených postupov. Tvorí ich osem oblastí:
§ Výskum a vývoj/inovácie
- vysokokvalitné investície do vedy a výskumu
- prepojenie hospodárstva a vedy
- prepojenie vedeckých a výskumných inštitútov
- nové technológie budúcnosti a/alebo ich ďalší rozvoj
§ Ochrana životného prostredia – ochrana klímy – trvalo udržateľná energetická politika
- opatrenia na ochranu obzvlášť ohrozených oblastí, podľa ich jednotlivých špecifík (senzibilita)
- ochrana a účinné využívanie nedostatkových zdrojov
- zodpovedné zaobchádzanie so surovinami
- významné zvýšenie energetickej účinnosti
- významné zníženie spotreby energie
- zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie
- opatrenia na znižovanie emisií CO2
- metódy a/alebo postupy zamerané na šetrné zaobchádzanie s nedostatkovými alebo ohrozenými zdrojmi
§ Vytváranie vysokokvalitných pracovných miest
- zlepšovanie pracovných podmienok
- vytváranie pracovných miest zameraných na budúcnosť
- zvyšovanie produktivity
- zvyšovanie konkurencieschopnosti
- vytváranie pracovných miest nezávislých od miesta vykonávania práce
- využívanie moderných informačných a komunikačných médií
§ Celoživotné vzdelávanie
- zlepšovanie kvality podmienok vzdelávania a zvyšovanie ponuky, predovšetkým s ohľadom na možnosti mimoriadne znevýhodnených alebo ohrozených skupín obyvateľstva
- úzke prepojenie vzdelávania a odbornej prípravy
- projekty kvalitatívne a kvantitatívne zodpovedajúce požiadavkám v oblasti odbornej prípravy
- zavedenie a využívanie moderných technológií a postupov
- budovanie ochoty odborne sa vzdelávať sa a jej udržiavanie
- zvyšovanie účasti na ďalšom vzdelávaní
§ Integrovaný mestský rozvoj
- zvyšovanie zlučiteľnosti medzi verejnou dopravou, chodcami a automobilovou dopravou
- zvyšovanie podnikateľských investícií, podpora a udržiavanie zamestnanosti a skvalitňovanie sociálneho života
- revitalizácia nevyužitých plôch v mestách
- zvyšovanie kvality života v mestách
§ Demografický rozvoj
- uplatňovanie postupov prístupu k službám nezávisle od miesta (napr. vytváraním IT platforiem v oblasti zdravotnej starostlivosti, elektronického vzdelávania atď.)
- opatrenia na odbornú prípravu a ľahšie získavanie kvalifikovaných pracovných síl
- opatrenia na začleňovanie zamestnancov vyššieho veku
§ Cezhraničná spolupráca
- zintenzívnenie cezhraničných kontaktov (kvalitatívne a kvantitatívne)
- budovanie trvalých sietí / dlhodobej spolupráce
- harmonizácia rôznych systémov / postupov
- začleňovanie nových partnerov
- vytváranie finančnej nezávislosti
- trvalý cezhraničný prenos a výmena vedomostí
- spoločný rozvoj potenciálu partnerských regiónov
- infraštrukturálne prepojenie medzi partnerskými regiónmi
§ Verejno-súkromné partnerstvá
- kvalitatívne zlepšovanie realizácie projektov
- zrýchlenie realizácie projektov
Vzhľadom na často paralelné používanie pojmov správne postupy (good practices), úspechy (succes stories) a pojmu osvedčené postupy (best practices), navrhuje Európsky parlament Komisii, aby na základe uvedených faktorov vypracovala jasné a transparentné rozdelenie, resp. odstupňovanie, ktoré umožní tieto pojmy diferencovať.
Výmena osvedčených postupov
Na výmenu osvedčených postupov existuje z organizačného hľadiska viacero možností. Jednou z nich je, aby manažér projektu inicioval spustenie siete, ktorú by sám aj prevádzkoval. Ďalšou možnosťou je výmena, ktorú by koordinovalo generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku, a to bez prítomnosti siete.
Európsky parlament vzhľadom na úlohy spojené s touto výmenou, napr. hodnotenie osvedčených postupov, uprednostňuje, aby sa v rámci súčasnej správ vytvorila pracovná pozícia na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre regionálnu politiku, na ktorej by príslušný pracovník v spolupráci so sieťou regiónov koordinoval hodnotenie, zhromažďovanie a výmenu osvedčených postupov a bol by k dispozícii ako stály komunikačný partner tak pre otázky ponuky, ako aj dopytu. Dlhodobá, kontinuálna, spoľahlivá a úspešná výmena osvedčených postupov v oblasti politiky súdržnosti Európskej únie je podľa Európskeho parlamentu možná len prostredníctvom tohto modelu.
Projekty na určovanie faktorov pre osvedčené postupy (výber)
Výskum a vývoj/inovácie
- Lasery pre mikromechaniku a diagnostiku (Lasers for Micromachining and Diagnostics), Litva
- NaMLab - Laboratórium pre výskum nanoelektronických materiálov (Nanoelectronic Materials Laboratory), Nemecko
- Výskum uhlíkových materiálov (Research of Carbon Materials), Slovensko
Ochrana životného prostredia – ochrana klímy – trvalo udržateľná energetická politika
- Centrum excelentnosti pre environmentálne technológie (Centre of Excellence for Environmental Technologies), Slovinsko
- MOBIZENT – Centrum mobility Burgundsko (MOBIZENT - Mobilitätszentrale Burgenland, Rakúsko
- Rekonštrukcia malej vodárne (Reconstruction of a Minor Water Plant), Slovensko
Vytváranie vysokokvalitných pracovných miest
- “Brainhunt” – súťaž business plánov (Brainhunt”- Competition of business plans), Estónsko
- Nová budova spoločnosti Fraunhofer Institut pre bunkovú liečbu a imunológiu (Neubau des Fraunhofer Instituts für Zelltherapie und Immunologie), Nemecko
- Vývoj nástrojov riadenia poznatkov v MSP (Development of tools for Knowledge Management in SMEs), Rakúsko
Celoživotné vzdelávanie
- Kvalifikované pracovné sily v oblasti biotechnológie (Fachkraft für Biotechnologie), Nemecko
- Rozvoj sietí odborného vzdelávania a vzdelávacieho prostredia v Centre profesionálneho vzdelávania v Narve (Development of training and training environment of Narva Vocational Training Centre), Estónsko
- Ľudia pre moderné kancelárie (People for modern office), Slovensko
Integrovaný mestský rozvoj
- Rozvoj problematickej mestskej časti Lipsko – východ (Entwicklung des problematischen Stadtgebietes „Leipziger Osten“), Nemecko
- Projekt rozšírenia Parque de las Ciencias v Granade (Project of Enlargement Parque de las Ciencias in Granada), Španielsko
- Urbanistický projekt zatraktívnenia obce Hörnum (Städtebauliche Attraktivierung des Ortsbildes Hörnum), Nemecko
Demografický rozvoj
- Riadenie ľudských zdrojov v remeselníctve (Personalmanagement im Handwerk), Nemecko
- TELEWORK (Estónsko)
- „BSR eHealth“ – Integrované siete regionálnej zdravotnej starostlivosti: elektronické zdravotníctvo v regióne Baltského mora (Integrated regional health care structures: e-health in the Baltic Sea Region, DE- DK- SE- NO- FI- LT- PL
Cezhraničná spolupráca
- ECRN – Európska regionálna sieť chemických produktov (European Chemical Regions Network), ES - DE - EST - PL - NL - IT - UK
- Baltské more – Virtuálna vysoká škola (Baltic Sea Virtual Campus), DE- DK- SE- FI- LV- LT- RU- PL
- Nová Hanza (New Hansa), DE - DK - SE - FI - LV - LT - PL
Verejno-súkromné partnerstvá
- “Brainhunt” – súťaž business plánov (Brainhunt”- Competition of business plans), Estónsko
- NaMLab - Laboratórium pre výskum nanoelektronických materiálov (Nanoelectronic Materials Laboratory), Nemecko
STANOVISKO Výboru pre rozpočet (23.1.2009)
pre Výbor pre regionálny rozvoj
k osvedčeným postupom v oblasti regionálnej politiky a prekážkam vo využívaní štrukturálnych fondov
(2008/2061(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nathalie Griesbeck
NÁVRHY
Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína, že je naliehavé presne vymedziť pojem osvedčené postupy, ktorý zahŕňa aj zásadu dobrej správy vecí verejných; domnieva sa v tejto súvislosti, že by sa mali zaviesť kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele výkonnosti, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty, a mal by sa tiež stanoviť pomer nákladov a prínosov projektov; pripomína, že platy zamestnancov, ukazovateľ chudoby, kvalita života, priemerná dĺžka života, konkurencieschopnosť, zmeny v miere dlhodobej nezamestnanosti a úroveň služieb verejného záujmu v regiónoch by sa mohli zohľadniť ako kvalitatívne ukazovatele;
2. vyzýva Komisiu, aby vypracovala vedecké hodnotenie miery prenosnosti osvedčených postupov v oblasti správneho, finančného a počítačového riadenia projektov a aby podporovala viditeľnosť a prenosnosť osvedčených postupov medzi riadiacimi orgánmi jedného členského štátu a medzi riadiacimi orgánmi rôznych členských štátov; domnieva sa, že Komisia by mala tiež podporovať prenosnosť osvedčených postupov, aby mohli členské štáty zracionalizovať ich vykonávanie, pričom by brali do úvahy sociologické, ekonomické, geografické a administratívne osobitosti každého príslušného regiónu;
3. žiada Komisiu, aby zohľadnila potrebu podporovať osvedčené postupy v oblasti finančných balíkov, najmä pokiaľ ide o finančné balíky vo verejno-súkromných partnerstvách a balíky, ktoré podporuje Európska investičná banka a Európsky investičný fond;
4. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, v ktorej vyhodnotí účinnosť postupov spojených so správnym, s finančným a počítačovým riadením projektov a ich mieru prenosnosti;
5. žiada, aby sa v primeranom čase pred schválením nového finančného rámca vypracovala expertíza práce každého riadiaceho orgánu, najmä v súvislosti s ukončením programovacieho obdobia 2007 – 2013 s cieľom umožniť zákonodarcovi lepšie zvážiť svoje činnosti v rámci rokovania o ďalšom finančnom rámci;
6 požaduje, aby byrokracia pri využívaní štrukturálnych fondov bola čo najnižšia a aby ju zbytočne nezvyšovali individuálne podmienky stanovené jednotlivými členskými štátmi;
7. opakuje svoju podporu osvedčeného postupu zameraného na to, aby každý členský štát vypracoval vnútroštátne výročné vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoločného riadenia fondov Spoločenstva, a žiada, aby sa tento postup stal štandardným postupom;
8. žiada, aby sa v rámci postupu pridelili riadiacim orgánom, ktoré sú zodpovedné za Európsky sociálny fond, primerané správne prostriedky, aby zaručili, že mikroprojekty spĺňajú podmienky oprávnenosti.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
22.1.2009 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
27 0 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Richard James Ashworth, Reimer Böge, Herbert Bösch, Paulo Casaca, Valdis Dombrovskis, Brigitte Douay, James Elles, Hynek Fajmon, Ingeborg Gräßle, Nathalie Griesbeck, Catherine Guy-Quint, Anne E. Jensen, Wiesław Stefan Kuc, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Mario Mauro, Jan Mulder, Esko Seppänen, Nina Škottová, Theodor Dumitru Stolojan, László Surján, Kyösti Virrankoski |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michael Gahler, Marusya Ivanova Lyubcheva, Paul Rübig, Peter Šťastný |
|||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
12.2.2009 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
49 0 3 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Wolfgang Bulfon, Giorgio Carollo, Bairbre de Brún, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Monica Giuntini, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Gábor Harangozó, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Florencio Luque Aguilar, Jamila Madeira, Miguel Angel Martínez Martínez, Iosif Matula, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Giovanni Robusti, Bernard Soulage, Catherine Stihler, Margie Sudre, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Březina, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Stanisław Jałowiecki, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Miloslav Ransdorf, Flaviu Călin Rus, Richard Seeber, László Surján, Nikolaos Vakalis, Iuliu Winkler |
|||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Wolf Klinz, Sepp Kusstatscher, Toine Manders |
|||||