SPRÁVA o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (3.2.2009)

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (5.2.2009)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

2.3.2009 - (2008/2199(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Francisco José Millán Mon

Postup : 2008/2199(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0114/2009

Predkladané texty :

A6-0114/2009

Rozpravy :

PV 25/03/2009 - 7
CRE 25/03/2009 - 7

Hlasovanie :

PV 26/03/2009 - 4.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0193

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických

(2008/2199(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na svoje dve uznesenia z 1. júna 2006[1] o zlepšení vzťahov medzi EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve a na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o transatlantických vzťahoch[2], ako aj na svoje nedávne uznesenie z 5.júna 2008 o samite EÚ/USA[3],

– so zreteľom na Transatlantické vyhlásenie o vzťahoch medzi EÚ a USA z roku 1990 a na Novú transatlantickú agendu (NTA) z roku 1995,

– so zreteľom na výsledok samitu EÚ a USA, ktorý sa konal 10. júna 2008 v Brde,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenia prijaté v rámci 64. Transatlantického dialógu zákonodarcov, ktorý sa konal v máji 2008 v Ľubľane, a 65. Transatlantického dialógu zákonodarcov, ktorý sa uskutočnil v decembri 2008 v Miami,

– so zreteľom na závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008,

– so zreteľom na vyhlásenie samitu Severoatlantickej rady, ktorý sa konal 3. apríla 2008 v Bukurešti,

– so zreteľom na svoje uznesenia o prístupe EÚ okrem iného k Blízkemu Východu, Afganistanu, Iránu a Iraku, o OSN a rozvojových cieľoch tisícročia a o energetickej bezpečnosti,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0114/2009),

A. keďže inauguráciou nového prezidenta USA sa otvára nová etapa v histórii Spojených štátov amerických, keďže inaugurácia je vo svete prijímaná s veľkými očakávaniami a keďže má potenciál dať nový impulz transatlantickému partnerstvu,

B. keďže Európska únia je čoraz dôležitejším aktérom na svetovej scéne a keďže EÚ bude môcť zohrávať výraznejšiu a koherentnejšiu úlohu na medzinárodnom poli, len čo nadobudne účinnosť Lisabonská zmluva so svojimi nástrojmi v oblasti zahraničnej politiky,

C. keďže z prieskumov vyplýva, že väčšina Európanov podporuje myšlienku, že EÚ by mala prevziať poprednejšiu úlohu na svetovej scéne; keďže väčšina Európanov a Američanov cíti, že EÚ a USA by mali v boji proti medzinárodným hrozbám postupovať na základe partnerstva,

D. keďže mnohí Európania očakávajú od novej administratívy USA prístup vyznačujúci sa spoluprácou v medzinárodnej oblasti a posilnenie vzťahov medzi EÚ a USA, založený na vzájomnom rešpekte a porozumení obmedzení a priorít partnera,

E. keďže transatlantické partnerstvo musí zostať i naďalej základným kameňom vonkajšej činnosti Únie,

F. keďže transatlantické partnerstvo je založené na spoločných kľúčových hodnotách, ako sú demokracia, ľudské práva, zásady právneho štátu a mnohostrannosť, ako aj spoločných cieľoch, akými sú otvorené trhy, integrujúce ekonomiky a trvalo udržateľný rozvoj, keďže tieto základy zostávajú pevné aj napriek niektorým rozdielom v posledných rokoch,

G. keďže EÚ a USA zohrávajú kľúčovú úlohu vo svetovej politike a svetovom hospodárstve a spoločne nesú zodpovednosť za podporu mieru, rešpektovanie ľudských práv a stability a za vyrovnávanie sa s rôznymi celosvetovými hrozbami a výzvami, ako je hlboká finančná kríza, odstraňovanie chudoby a plnenie ďalších rozvojových cieľov tisícročia, zmenu klímy, energetickú bezpečnosť, terorizmus a šírenie jadrových zbraní,

H. keďže vo svete, ktorý je čoraz zložitejší, globalizovaný a premenlivý, je v záujme oboch partnerov, tak EÚ, ako aj USA, aby spoločne vytvárali medzinárodné prostredie a jednotne čelili spoločným hrozbám a výzvam, a to na základe medzinárodného práva a multilaterálnych inštitúcií, najmä systému OSN a aby v tomto úsilí vyzvali k spolupráci ďalších partnerov,

I. berúc na vedomie závery neformálneho stretnutia Rady pre všeobecné záležitosti EÚ, ktoré sa uskutočnilo 8. januára 2009 a týkalo sa prioritných oblastí transatlantickej spolupráce počas českého predsedníctva (hospodárska a finančná spolupráca, energetická bezpečnosť, príprava konferencie OSN o zmene klímy a posilnený dialóg o Blízkom východe, Afganistane a Iráne),

J. keďže je potrebné zapojiť do zodpovednosti za poriadok vo svete nových aktérov, pretože – ako podotkol vtedy ešte prezidentský kandidát Barack Obama v júli 2008 v Berlíne –, „žiadny národ, bez ohľadu na jeho veľkosť alebo silu“, nemôže zvládnuť celosvetové výzvy sám,

K. keďže vzhľadom na dôležitosť ich vzťahu a zodpovednosť za medzinárodný poriadok a vzhľadom na zmeny, ktoré obaja títo partneri i svet podstupujú, je potrebné, aby ich partnerstvo bolo založené na pevnom a modernizovanom základe, ako je nová dohoda o partnerstve,

L. keďže transatlantické partnerstvo a NATO sú nevyhnutným predpokladom kolektívnej bezpečnosti,

M. keďže v záujme dosiahnutia cieľa v podobe skutočného integrovaného transatlantického trhu treba pokračovať v činnosti Transatlantickej hospodárskej rady (TEC); keďže na uskutočnenie ráznej reformy medzinárodných hospodárskych inštitúcií za súčasnej krízy je potrebné spoločné vedenie,

N. keďže hrubý domáci produkt EÚ a USA predstavuje viac ako polovicu celosvetového HDP; keďže medzi oboma partnermi existuje najväčšie obojstranné obchodné a investičné partnerstvo na svete, ktoré vytvára podľa Komisie takmer 14 miliónov pracovných miest v EÚ a USA, závislých od transatlantických obchodných a investičných väzieb,

Bilaterálne inštitucionálne otázky

1. blahoželá Barackovi Obamovi k jeho zvoleniu za prezidenta Spojených štátov amerických; pripomína jeho empatickú oddanosť transatlantickému partnerstvu v prejave, ktorý predniesol v júli 2008 Berlíne a v ktorom uviedol, že „Amerika nemá lepšieho partnera než Európu“, a dodal, že teraz je čas spojiť sa a čeliť výzvam 21. storočia; opätovne zdôrazňuje svoje pozvanie adresované prezidentovi Obamovi, aby predniesol prejav v Európskom parlamente počas svojej prvej oficiálnej návštevy v Európe;

2. vyzýva Radu, členské štáty EÚ a Komisiu, aby posilnili koordináciu a súdržnosť politík EÚ voči novej administratíve USA;

3. vyjadruje presvedčenie, že vzťah medzi EÚ a USA je pre EÚ najdôležitejším strategickým partnerstvom; je presvedčený, že koordinovaný postup EÚ a USA v boji s celosvetovými výzvami pri rešpektovaní medzinárodného práva a posilňovaní mnohostrannosti má pre medzinárodné spoločenstvo základný význam; naliehavo vyzýva české predsedníctvo v Rade a Komisiu, aby s novou administratívou USA vytvorili spoločnú agendu krátkodobých ako aj dlhodobých cieľov s ohľadom na bilaterálne otázky, globálne a regionálne problémy a konflikty;

4. zdôrazňuje, že súčasný spád udalostí by sa mal využiť aj na zlepšenie a obnovenie rámca transatlantických vzťahov; trvá na tom, že je potrebné nahradiť súčasnú Novú transatlantickú agendu z roku 1995 novou dohodou o transatlantickom partnerstve, ktorou by sa stanovil stabilnejší a modernejší základ pre tieto vzťahy;

5. považuje za vhodné, aby sa rokovania o novej dohode začali hneď po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy tak, aby sa mohli dovŕšiť do roku 2012;

6. vyjadruje presvedčenie, že Transatlantická hospodárska rada ako orgán zodpovedný za posilňovanie hospodárskej integrácie a regulačnej spolupráce by sa mala zahrnúť do novej dohody; víta skutočnosť, že Transatlantickej hospodárskej rade poskytujú poradenstvo viaceré zúčastnené strany vrátane zástupcov podnikov, a žiada, aby sa porovnateľná úloha zverila aj zástupcom odborového hnutia na oboch stranách Atlantiku;

7. odporúča, aby sa samity EÚ – USA konali dvakrát ročne s cieľom stanoviť pre partnerstvo strategické smerovanie a dať mu impulz a aby sa na nich vykonávala primeraná kontrola realizácie stanovených cieľov;

8. zastáva názor, že novou dohodou by sa mal ustanoviť orgán na systematickú konzultáciu na vysokej úrovni a koordináciu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky; odporúča, aby tomuto orgánu predsedal vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie na strane EÚ a minister zahraničných vecí na strane USA a aby zasadal minimálne každé tri mesiace bez toho, aby boli dotknuté neformálne kontakty; navrhuje, že tento nástroj by sa mohol nazývať Transatlantická politická rada (Transatlantic Political Council, TPC);

9. opätovne potvrdzuje, že novou dohodou by sa mal súčasný Transatlantický dialóg zákonodarcov ďalej rozvinúť do transatlantického zhromaždenia, ktoré by slúžilo ako fórum pre parlamentný dialóg, stanovenie cieľov a spoločnú parlamentnú kontrolu vykonávania dohody ako aj na koordináciu práce medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA v otázkach spoločného záujmu vrátane úzkej spolupráce výborov a spravodajcov z obidvoch strán; domnieva sa, že toto zhromaždenie by malo zasadať v pléne dvakrát ročne a pozostávať z rovnakého počtu poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Kongresu a Snemovne reprezentantov USA; zastáva názor, že zhromaždenie by mohlo na účel prípravy plenárnych zasadnutí vytvoriť pracovné skupiny; opätovne zdôrazňuje, že v rámci zhromaždenia by sa mal vytvoriť legislatívny systém včasného varovania; je presvedčený, že za posilnenie spolupráce medzi legislatívnymi výbormi a spravodajcami Európskeho parlamentu a Kongresu USA v otázkach legislatívy, ktoré sú relevantné z hľadiska ďalšej integrácie transatlantického trhu a najmä z hľadiska práce Transatlantickej hospodárskej rady by mal byť zodpovedný riadiaci výbor;

10. domnieva sa, že Transatlantická hospodárska rada a Transatlantická politická rada by mali priebežne informovať transatlantické zhromaždenie o svojich činnostiach, vrátane práva uskutočňovať vypočutie zástupcov týchto rád, a že transatlantické zhromaždenie by malo mať možnosť predkladať návrhy týmto radám a samitom EÚ – USA; žiada, aby sa okrem posilnenia úlohy parlamentných zástupcov v rámci Transatlantickej hospodárskej rady na otváraciu schôdzu rokovaní obidvoch rád, ako aj na samity EÚ – USA pozývali obidvaja spolupredsedovia transatlantického zhromaždenia;

11. vyzýva Európsky parlament a Kongres USA, aby zvážili možnosť vytvorenia kontaktnej kancelárie Kongresu USA v Bruseli;

12. vyzýva generálneho tajomníka Parlamentu, aby mimoriadne rýchlo pristúpil k vykonávaniu rozhodnutia predsedníctva z 11. decembra 2006 o vyslaní úradníka do Washingtonu ako styčného dôstojníka;

13. trvá na tom, že spoločný program výmenných pobytov zamestnancov prináša výhody, a vyzýva generálneho tajomníka Parlamentu, aby spolu so zamestnancami Snemovne reprezentantov a Senátu USA preskúmal možnosť vypracovania spoločného memoranda o výmenných pobytoch zamestnancov podobného memorandu medzi Parlamentom a sekretariátom OSN;

14. zdôrazňuje, že toto transatlantické partnerstvo musí mať podporu v podobe hlbokého porozumenia a užších väzieb medzi občianskymi spoločnosťami zúčastnených strán; trvá na tom, že je potrebné zintenzívniť výmeny medzi študentmi, mladými ľuďmi a ďalšími aktérmi občianskej spoločnosti z oboch strán s cieľom zabezpečiť, aby si súčasné a budúce generácie navzájom porozumeli a zostali aj naďalej odhodlané angažovať sa pre toto partnerstvo; domnieva sa, že podpora pre túto iniciatívu by sa mala poskytnúť z rozpočtu EÚ na rok 2010 a z rozpočtu príslušných inštitúcií USA, aby sa zabezpečil jej účinný rozvoj;

15. s potešením víta rastúcu prítomnosť amerických organizácií v Bruseli a najmä ich oddanosť Európskej únii, jej inštitúciám a posilňovaniu partnerstva EÚ – USA; zdôrazňuje, že európske organizácie musia s rovnakým odhodlaním fungovať vo Washingtone s cieľom zvýšiť prestíž EÚ a propagovať európsky pohľad na transatlantické a globálne otázky v politických kruhoch USA; uvedomuje si, že európske inštitúcie často nemajú zdroje porovnateľné so zdrojmi, ktoré majú k dispozícii ich americkí partneri; preto navrhuje, aby sa finančné prostriedky poskytli prioritne na projekty, ktoré organizujú európske organizácie a ktoré sú zamerané na posilnenie povedomia a chápania európskych otázok a perspektív v Spojených štátoch amerických;

16. vyzýva EÚ a USA, aby zintenzívnili svoju spoluprácu v oblasti kultúry a aby naďalej posilňovali a podporovali vzájomné výhody, ktoré prinášajú kultúrne výmeny;

17. zdôrazňuje význam užšej spolupráce pri vesmírnych programoch, najmä medzi ESA (Európskou vesmírnou agentúrou) a NASA;

Globálne výzvy

18. naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby uplatňovali efektívny viacstranný prístup so zapojením nových aktérov v duchu spoločnej zodpovednosti za poriadok vo svete, rešpektovanie medzinárodného práva a spoločné problémy; trvá na tom, aby EÚ a USA zintenzívnili úsilie zamerané na realizáciu reformnej agendy OSN vrátane reformy Bezpečnostnej rady OSN a ostatných viacstranných fór v rámci globálneho usporiadania;

19. vyzýva oboch partnerov, aby podporovali rešpektovanie ľudských práv vo svete ako kľúčový prvok svojej politiky; zdôrazňuje potrebu intenzívnej koordinácie v oblasti preventívnej a krízovej diplomacie, ako aj v súvislosti s koordinovanou a účinnou reakciou na nebezpečenstvo pandémie a núdzové humanitárne situácie; vyzýva novú administratívu USA, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a pristúpila k nemu; opakuje svoju výzvu na zrušenie trestu smrti;

20. vyzýva oboch partnerov, aby odhodlane prispievali k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia, najmä v Afrike, ktoré nesmú byť ohrozené hospodárskou krízou, a aby preskúmali možnosti koordinovaného postupu v týchto oblastiach; vyzýva oboch partnerov, aby dodržali svoje záväzky použiť 0,7 % svojho HDP na rozvojovú spoluprácu;

21. vyzýva oboch partnerov, aby spoločne viedli viacstranné úsilie, začaté na konferencii vo Washingtone 15. novembra 2008, o vyriešenie súčasnej finančnej a hospodárskej krízy a reformu medzinárodného finančného systému, Svetovej banky a MMF, aby zapájali nové mocnosti a zároveň aby odolávali protekcionizmu a presadzovali úspešné zavŕšenie dauhaského kola rokovaní WTO;

22. víta rozhodný záväzok nového prezidenta USA v súvislosti s riešením problému zmeny klímy; naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby prevzali vedenie a na konferencii v Kodani, ktorá sa má konať v roku 2009, dosiahli ambicióznu dohodu na obdobie po roku 2012, ktorá by zahŕňala všetky príslušné krajiny, ktoré sa podieľajú na emisiách skleníkových plynov, a zaviazala ich k plneniu povinných strednodobých a dlhodobých cieľov;

23. vyzýva na užšiu spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti energetiky; naliehavo žiada, aby sa účinná koordinácia ich prístupu ku krajinám produkujúcim energiu a posilnenie rozmanitosti dodávok, zdrojov a druhov dopravy považovali za prioritu; obhajuje užšiu vedeckú a technickú spoluprácu v oblasti energetiky a energetickej účinnosti;

24. upozorňuje na správu Národnej spravodajskej rady (National Intelligence Council, NIC) pod názvom Globálne trendy do roku 2025: zmenený svet (Global Trends 2025: A Transformed World) a vzhľadom na potrebu dlhodobého strategického myslenia v politických otázkach v rámci inštitúcií EÚ naliehavo vyzýva české a švédske predsedníctva, aby sa usilovali vytvoriť systém analýzy podobný systému, ktorý používa NIC, s cieľom stanoviť dlhodobé trendy z perspektívy EÚ, pričom by mali úzko spolupracovať s Inštitútom EÚ pre bezpečnostné štúdie (EUISS); je presvedčený o tom, že tento krok uľahčí dialóg o hlavných strategických otázkach, ktorým bude transatlantické partnerstvo čeliť z dlhodobého hľadiska;

Regionálne otázky

25. zdôrazňuje, že mierové a spravodlivé urovnanie konfliktu na Blízkom Východe má zásadný význam, a víta skutočnosť, že bude predstavovať jednu z najnaliehavejších priorít novej administratívy USA; žiada vládu USA, aby svoju činnosť úzko koordinovala s EÚ a aby zapájala kvarteto; víta skoré menovanie osobitného vyslanca USA pre Blízky Východ, ktorým sa stal bývalý senátor George Mitchell; zdôrazňuje, že obaja partneri by sa mali snažiť o zintenzívnenie rokovaní na základe plánov a záverov konferencie v Annapolise s cieľom dosiahnuť riešenie, ktorého výsledkom budú dva štáty; naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby úzko spolupracovali v záujme zmeny súčasného krehkého prímeria v Gaze na prímerie pevné a trvácne, a aby zároveň angažovali regionálnych aktérov a prispievali k plneniu cieľov rezolúcie č. 1860 Bezpečnostnej rady OSN, ako je okamžitá humanitárna pomoc obyvateľstvu Gazy a záruky toho, že sa zabráni nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a muníciou a skončí sa blokáda Gazy; vyzýva transatlantických partnerov, aby podporovali snahy o zmierenie v rámci Palestíny a poukazuje na význam zlepšenia životných podmienok Palestínčanov zo Západného brehu a Gazy vrátane obnovy Gazy;

26. naliehavo vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na obnovení stratégií podporujúcich úsilie o posilnenie rešpektovania ľudských práv a demokracie na Blízkom Východe s využitím svojej ekonomickej a mäkkej sily v tomto regióne;

27. zdôrazňuje, že v Afganistane sú v hre hodnoty, bezpečnosť a dôveryhodnosť transatlantického spoločenstva; naliehavo vyzýva EÚ, USA, NATO a OSN, aby predložili novú spoločnú strategickú koncepciu, ktorá by v plnej miere spájala prvky medzinárodného záväzku, s cieľom zvýšiť bezpečnosť vo všetkých regiónoch, posilniť afganské vládne a miestne orgány a poskytnúť pomoc v oblasti národnej obnovy a pri budovaní prosperity v úzkej spolupráci so susednými štátmi; domnieva sa, že konečným cieľom musí byť postupné odovzdanie zodpovednosti za bezpečnosť a stabilitu afganským orgánom; pripomína rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1833 (2008), v ktorej sú všetky afganské strany a skupiny nabádané k tomu, aby sa konštruktívnym spôsobom zapájali do politického dialógu a vyhýbali sa používaniu násilia;

28. vyzýva EÚ a USA, aby vypracovali spoločnú stratégiu postupu voči Pakistanu zameranú na posilnenie jeho demokratických inštitúcií, zásad právneho štátu a jeho schopnosť bojovať proti terorizmu a zároveň aby podporovali zapojenie Pakistanu do zodpovednosti za stabilitu v regióne vrátane bezpečnosti na afganských hraniciach a úplnú vládnu kontrolu nad pakistanskými hraničnými provinciami a kmeňovými územiami; víta nomináciu Richarda Holbrooka ako jediného osobitného vyslanca pre oblasť Pakistanu a Afganistanu;

29. zdôrazňuje, že iránsky jadrový program ohrozuje systém nešírenia jadrových zbraní a stabilitu v regióne a vo svete; podporuje cieľ, o dosiahnutie ktorého sa spoločne usilujú obaja partneri, ktorým je nájsť prostredníctvom rokovaní riešenie problému s Iránom, v nadväznosti na dvojitú stratégiu dialógu a sankcií a v koordinácii s ostatnými členmi Bezpečnostnej rady a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu; domnieva sa, že akékoľvek iniciatívy týkajúce sa Iránu, s ktorými možno vyjde jeden z partnerov, sa musia navzájom úzko koordinovať v duchu dôvery a transparentnosti; vyzýva transatlantických partnerov, aby čo najskôr definovali možný spoločný prístup k Iránu a nečakali, kým sa tejto otázke bude treba naliehavo venovať;

30. víta ratifikáciu dohody medzi USA a Irakom o prítomnosti vojenských síl USA v Iraku; zdôrazňuje, že EÚ je pripravená pokračovať v poskytovaní pomoci pri obnove Iraku, najmä so zameraním na zásady právneho štátu, rešpektovanie ľudských práv a upevnenie štátnych inštitúcií, ako aj na podporu hospodárskeho rozvoja Iraku a jeho opätovné začlenenie do svetového hospodárstva; vyzýva partnerov, aby koordinovaným úsilím pokračovali v spolupráci s irackou vládou a OSN s cieľom zvýšiť stabilitu a posilniť národné zmierenie a prispieť k jednote a nezávislosti Iraku;

31. naliehavo vyzýva obidve strany na úzku koordináciu svojich politík voči Rusku; s vedomím dôležitosti Ruska ako susednej krajiny, jeho previazanosti s EÚ a jeho úlohy ako dôležitého hráča na regionálnej a globálnej úrovni zdôrazňuje význam budovania konštruktívnej spolupráce s Ruskom v otázkach výziev, hrozieb a príležitostí spoločného záujmu vrátane otázok bezpečnosti, odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní pri rešpektovaní demokratických zásad, noriem v oblasti ľudských práv a medzinárodného práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť vzájomnú dôveru medzi transatlantickými partnermi a Ruskom a zintenzívniť spoluprácu v rámci Rady NATO – Rusko; vyzýva oboch transatlantických partnerov, aby úzko koordinovali svoj prístup k akejkoľvek reforme európskeho usporiadania v oblasti bezpečnosti pri dodržiavaní zásad OBSE a zachovávaní súdržnosti NATO; domnieva sa, že vývoj tejto štruktúry, ktorá zahŕňa tiež medzinárodné dohody ako je Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe, sa musí riešiť v dialógu s Ruskom ako aj ďalšími nečlenskými štátmi EÚ, ktoré sú členmi OBSE;

32. víta nedávne vyhlásenie viceprezidenta USA, Joea Bidena, na konferencii o európskej bezpečnosti v Mníchove, v ktorom naznačil, že USA budú pokračovať v konzultáciách o protiraketovom obrannom systéme USA so svojimi spojencami v NATO a Rusku a dodal, že nová administratíva zváži náklady a účinnosť tohto systému; berie na vedomie určité signály z Ruska, že pozastaví svoje plány na umiestnenie rakiet krátkeho doletu Iskander v Kaliningrade;

33. vyzýva EÚ a USA, aby vytvorili spoločnú stratégiu týkajúcu sa šiestich východoeurópskych krajín (Moldavska, Ukrajiny, Gruzínska, Arménska, Azerbajdžanu a Bieloruska) zapojených do európskej susedskej politiky, s cieľom dosiahnuť konkrétne a trvalé výsledky pri realizácii nového Východného partnerstva a Čiernomorskej synergie;

34. naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby venovali osobitnú pozornosť Latinskej Amerike a najmä jej regionálnym organizáciám, koordinovali úsilie zamerané na podporu upevnenia demokracie, rešpektovania ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, boja proti chudobe, posilnenia sociálnej súdržnosti, trhových ekonomík, zásad právneho štátu vrátane boja proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami a podporovali regionálnu integráciu, ako aj spoluprácu v oblasti zmeny klímy;

35. takisto odporúča presadzovanie spoločného prístupu voči ostatným dôležitým geopolitickým aktérom, ako sú Čína, India alebo Japonsko, ako aj k rôznym krízam a problémom v subsaharskej Afrike;

Otázky týkajúce sa obrany, kontroly zbrojenia a bezpečnosti

36. zdôrazňuje dôležitosť NATO ako základného kameňa transatlantickej bezpečnosti; víta rozhodnutie Európskej rady z decembra 2008 posilniť strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO a vyzýva oboch partnerov, aby v záujme zlepšenia spolupráce medzi týmito dvoma organizáciami urýchlili vytvorenie skupiny EÚ – USA na vysokej úrovni; navrhuje, aby sa diskutovalo o význame euroatlantickej bezpečnostnej stratégie, pričom by sa mohli definovať spoločné bezpečnostné obavy a záujmy;

37. zdôrazňuje rastúci význam európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a potrebu pokračovať v zlepšovaní európskych občianskych a vojenských kapacít; víta skutočnosť, že na samite NATO, ktorý sa konal v apríli 2008 v Bukurešti, bola uznaná hodnota posilnenej európskej obrannej kapacity na účely zlepšenia transatlantickej bezpečnosti;

38. vyzýva EÚ a USA, aby na všetkých medzinárodných fórach, najmä v OSN, prijali spoločnú stratégiu týkajúcu sa odzbrojenia v oblasti zbraní hromadného ničenia a konvenčných zbraní; naliehavo vyzýva novú administratívu USA, aby obnovila rokovania s Ruskom v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia a rozšírila súčasné bilaterálne dohody medzi obidvoma týmito krajinami; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s cieľom zabezpečiť pokrok bezprostredne pred začiatkom konferencie o preskúmaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 a víta záväzok nového prezidenta USA k ratifikácii Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok;

39. zdôrazňuje dôležitosť posilnenia transatlantickej spolupráce v boji proti terorizmu na základe úplného rešpektovania medzinárodného práva a ľudských práv a význam podpory úlohy OSN v boji proti tejto hrozbe; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce v prípadoch ohrozenia života rukojemníkov;

40. víta rozhodnutie prezidenta USA Baracka Obamu zatvoriť väzenské zariadenie v zálive Guantánamo ako aj ďalšie príslušné vykonávacie nariadenia týkajúce sa zákonného vyšetrovania a väzenských zariadení CIA a nabáda administratívu USA, aby zatvorila všetky väzenské zariadenia mimo územia Spojených štátov, ktoré nie sú prevádzkované v súlade s medzinárodným právom a výslovne ukončila svoju politiku mimoriadneho vydávania; vyzýva členské štáty, aby v prípade, keď o to administratíva Spojených štátov požiada, na individuálnom základe spolupracovali pri hľadaní riešení otázok prijímania niektorých väzňov z Guantánama v EÚ, pri rešpektovaní povinnosti lojálnej spolupráce vzájomne konzultovať možné vplyvy na verejnú bezpečnosť v rámci EÚ;

41. zdôrazňuje dôležitosť urýchleného vstupu dohody o vydávaní osôb a právnej pomoci medzi EÚ a USA do platnosti a naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré ju zatiaľ neratifikovali, aby tak urobili čo najskôr;

42. zdôrazňuje, že spoločný prístup k údajom a informáciám je cenným nástrojom v medzinárodnom boji proti terorizmu a medzinárodnému zločinu, ale podčiarkuje, že musí prebiehať v riadnom právnom rámci a zabezpečovať primeranú ochranu občianskych slobôd vrátane práva na súkromie a že by sa mal zakladať na záväznej medzinárodnej dohode dojednanej na samite EÚ – USA v roku 2008;

43. víta nedávne rozšírenie programu bezvízového styku na ďalších sedem členských štátov EÚ; naliehavo však vyzýva USA, aby zrušili vízový režim pre zostávajúcich päť členských štátov a uplatňovali rovnaký prístup ku všetkým občanom EÚ na základe úplnej reciprocity; žiada Komisiu, aby tejto otázke venovala prioritnú pozornosť spolu s novou administratívou USA;

44. zastáva názor, že úzka spolupráca medzi EÚ a USA v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí je potrebná aj v záujme postupného vytvárania transatlantického priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

Hospodárske a obchodné otázky

45. naliehavo vyzýva partnerov, aby využívali plný potenciál Transatlantickej hospodárskej rady s cieľom prekonať existujúce prekážky hospodárskej integrácie a dosiahnuť jednotný transatlantický trh do roku 2015; žiada Európsku komisiu, aby na základe štúdie, ktorú povolil a financoval Európsky parlament zo svojho rozpočtu na rok 2007, vypracovala podrobný plán existujúcich prekážok, ktoré treba odstrániť, aby bolo možné splniť stanovený cieľový dátum;

46. zdôrazňuje, že je dôležité využiť Transatlantickú hospodársku radu aj ako rámec pre makroekonomickú spoluprácu medzi oboma partnermi a nabáda príslušné peňažné inštitúcie k posilneniu ich koordinácie;

47. víta pokrok, ktorý sa v posledných mesiacoch dosiahol pri podpore transatlantickej hospodárskej integrácie; domnieva sa, že zvlášť v takých oblastiach ako investície, normy účtovníctva, regulačné záležitosti, bezpečnosť dovážaných výrobkov a posilnenie práva duševného vlastníctva, vyústila zlepšená spolupráca do významného pokroku a musí pokračovať;

48. súčasne verí, že transatlantická hospodárska spolupráca sa musí uskutočňovať tak, aby bola zodpovednejšia, transparentnejšia a predvídateľnejšia; harmonogramy schôdzí, programy, plány a správy o pokroku sa musia čo najskôr dohodnúť medzi kľúčovými zúčastnenými stranami a následne by sa mali zverejniť na internetovej stránke;

49. domnieva sa, že existuje obrovský potenciál pre USA a Európsku úniu, aby so zreteľom na mnoho spoločných obchodných záujmov, ako je napríklad nediskriminačný prístup k surovinám na svetovom trhu, uplatňovanie práv duševného vlastníctva (IPR) a celosvetová harmonizácia systému patentov zaujali jednotné postoje a vyvinuli spoločné iniciatívy na medzinárodných fórach; pripomína, že je v záujme obidvoch strán, aby lepšie využívali tento potenciál;

50. vyjadril znepokojenie nad novým zákonom USA o balíku ekonomických stimulov, konštatuje, že zákon bol upravený v súlade s pravidlami WTO a trvá na tom, že je absolútne nevyhnutné spoločne reagovať na súčasnú krízu namiesto toho, aby sa prijímali opatrenia vedúce k vzájomnej izolácii;

51. presadzuje postupnú integráciu finančných trhov prostredníctvom vzájomného uznávania v spojení s istým stupňom zblíženia súčasných regulačných rámcov a v prípade možnosti prostredníctvom stanovenia príležitostných výnimiek; pripomína, že základnými predpokladmi úspešnej integrácie je voľný prístup k trhom, predpisy v súlade s medzinárodnými normami, jednotné uplatňovanie týchto predpisov a neustály dialóg s účastníkmi trhu; vyzýva orgány EÚ a USA, aby zabránili vytváraniu prekážok pre vnútorné investície a neprijímali právne predpisy s dosahom na tretie krajiny bez predchádzajúcej konzultácie a dohody;

52. podporuje odstránenie prekážok, ktoré sťažujú investície a poskytovanie transatlantických finančných služieb, a je zástancom zlepšenia integrácie trhov EÚ a USA, aby mohli lepšie konkurovať rozvíjajúcim sa trhom, pod podmienkou vytvorenia uspokojujúceho rámca pre obozretné pravidlá konania, ktorými by sa predchádzalo tomu, aby kríza na jednej strane Atlantiku zasiahla opačný breh;

53. zdôrazňuje, že integrácia trhov finančných služieb by bez súčasnej revízie regulačného rámca a noriem dohľadu znížila možnosti efektívneho dohľadu zo strany orgánov, a preto presadzuje prijatie pravidiel, ktorými sa zaručí hospodárska súťaž, vyššia transparentnosť a účinný dohľad nad produktmi, finančnými inštitúciami a trhmi a vytvoria sa spoločné modely riadenia rizika, a to v súlade s dohodami uzavretými v novembri 2008 na samite G20;

54. uznáva, že dozorné orgány USA dosiahli pokrok vo vykonávaní dohôd Bazilej II, pokiaľ ide o veľké banky, ale kritizuje nezrovnalosti, ktoré ešte stále treba odstrániť, pretože predstavujú dodatočnú záťaž pre americké pobočky európskych bánk, čím sa znižuje ich konkurencieschopnosť, a poznamenáva, že niektoré otázky (finančné holdingy a malé banky) treba čím skôr objasniť; nabáda preto Kongres USA k tomu, aby zvážil súdržnejšiu štruktúru dohľadu nad odvetvím bankovníctva a poisťovníctva, a tým zabezpečil jednoduchšiu koordináciu medzi EÚ a USA;

55. žiada väčšiu spoluprácu medzi dozornými orgánmi s cieľom dohliadať na činnosť cezhraničných inštitúcií a zabrániť činnosti inštitúcií so sídlom v rámci jurisdikcií, ktoré nespolupracujú a sú netransparentné, a vyzýva na zrušenie daňových rajov;

56. naliehavo žiada orgány EÚ a USA, aby regulovali činnosť ratingových agentúr v súlade so spoločnými zásadami a metódami, čo by umožnilo obnoviť dôveru v ratingy a postaviť ich na pevný základ; zdôrazňuje však, že EÚ musí vytvoriť svoj vlastný regulačný rámec, pretože by nebolo prípustné, aby na agentúry USA pôsobiace na európskom trhu boli uplatňované normy Výboru pre reguláciu akciových trhov USA;

57. súhlasí s Komisiou v tom, že úverové inštitúcie by mali mať povinnosť ponechať si časť poskytnutého úveru, aby boli nútené prijať svoj podiel na prenesenom riziku; žiada, aby táto otázka bola spomenutá v transatlantickom dialógu s cieľom zachovať rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a obmedziť systémové riziko na svetových finančných trhoch; domnieva sa, že by sa mal schváliť kódex správania pre suverénne investičné fondy;

58. vyzýva nový Kongres, aby upravil americké právne predpisy na zabezpečenie kontroly tovaru prichádzajúceho na územie USA v rozsahu 100 % a naliehavo ho žiada, aby úzko spolupracoval s EÚ s cieľom zaistiť implementáciu viacvrstvového prístupu vychádzajúceho zo skutočného rizika; upozorňuje, že bezpečnosť obchodu je zvlášť dôležitá pre globálne hospodárstvo, ktoré je stále integrovanejšie, považuje však toto opatrenie za novú možnú bariéru obchodu, ktorá hospodárskym subjektom spôsobuje značné náklady a z hľadiska bezpečnosti dodávateľského reťazca nebude žiadnym prínosom;

59. je presvedčený, že Transatlantická hospodárska rada by mohla užitočne organizovať semináre o probléme 100 %-ej kontroly v Bruseli a vo Washingtone v záujme posilnenia hlbšieho porozumenia medzi zákonodarcami EÚ a USA a podpory včasného a vzájomne prijateľného vyriešenia tohto problému;

60. odporúča, aby sa na budúcom stretnutí TEC diskutovalo o otázke, či by bolo prospešné do rámca TEC začleniť viac technických tém a či je na dosiahnutie fungujúceho systému stanovovania emisných stropov a obchodovania s emisiami (cap-and-trade-emission system) nevyhnutná intenzívnejšia spolupráca EÚ a Spojených štátov; odporúča, aby sa v rámci procesu TEC vyvinuli alebo do nej začlenili existujúce spoločné medzinárodné kritériá pre energeticky náročné odvetvia priemyslu;

° °

61. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.

[1] Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 226 a 235.
[2] Ú. v. EÚ C 74 E, 20. 3. 2008, s. 670
[3] Prijaté texty, P6_TA(2008)0256.

pre Výbor pre zahraničné veci

k stavu transatlantických vzťahov v dôsledku volieb v USA
(2008/2199(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Godelieve Quisthoudt-Rowohl

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. je presvedčený, že Transatlantická hospodárska rada (TEC) by sa mohla stať najvhodnejším mechanizmom riadenia transatlantických hospodárskych vzťahov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby táto rada, aj po zmene administratívy v USA v januári 2009 a menovaní novej Európskej komisie v priebehu tohto roka, pokračovala vo svojej činnosti, rozvíjala a posilňovala ju v záujme dosiahnutia cieľa transatlantického trhu;

2. je presvedčený, že Transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD) medzi Európskym parlamentom a americkým Kongresom už významne prispel k väčšiemu vzájomnému porozumeniu v mnohých otázkach spoločného záujmu vrátane tých, ktoré súvisia s hospodárskymi vzťahmi a medzinárodným obchodom; v tejto súvislosti sa domnieva, že súčasné voľby do Kongresu spolu s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu budú podnetom na ďalšie zlepšenie a prehĺbenie spolupráce;

3. uznáva a oceňuje jestvujúce opatrenia, ktoré dovoľujú zúčastneným stranám ako poradcom prispieť k rozvoju TEC, ale zdôrazňuje, že pre európskych a amerických zákonodarcov treba stanoviť formálnejšiu úlohu, ktorí si s vlastnými výkonnými úradmi delia zodpovednosť za vykonanie mnohých rozhodnutí, ktoré musia byť prijaté; víta súčasnú iniciatívu, pokiaľ ide o rozšírenie TLD o členov amerického Senátu a pozitívnu reakciu predstaviteľov ES a USA výzvu k väčšej integrácii posilneného TLD do procesu TEC z decembrového zasadnutia TEC vo Washingtone;

4. súčasne verí, že transatlantická hospodárska spolupráca sa musí uskutočňovať tak, aby bola zodpovednejšia, transparentnejšia a predvídateľnejšia; harmonogramy schôdzí, programy, plány a správy o pokroku sa musia čo najskôr dohodnúť medzi kľúčovými zúčastnenými stranami a následne by sa mali zverejniť na internetovej stránke;

5. domnieva sa, že existuje obrovský potenciál pre USA a Európsku úniu, aby so zreteľom na mnoho spoločných obchodných záujmov, ako je napríklad nediskriminačný prístup k surovinám na svetovom trhu, uplatňovanie práv duševného vlastníctva (IPR) a celosvetová harmonizácia systému patentov zaujali jednotné postoje a vyvinuli spoločné iniciatívy na medzinárodných fórach; pripomína, že je v záujme obidvoch strán, aby lepšie využívali tento potenciál;

6. víta pokrok, ktorý sa v posledných mesiacoch dosiahol pri podpore transatlantickej hospodárskej integrácie; domnieva sa, že zvlášť v takých oblastiach ako investície, účtovné štandardy, regulačné záležitosti, bezpečnosť dovážaných výrobkov a presadzovanie práv duševného vlastníctva už lepšia spolupráca zaznamenala významný pokrok a musí pokračovať; je presvedčený, že práca týkajúca sa citlivých oblastí obchodu, napr. kozmetiky a hydiny, musí byť predmetom včasných a pokračujúcich diskusií medzi úradmi exekutívy a legislatívy;

7. pripomína, že Európska únia a USA by mali svoje spoločné obchodné záujmy zastávať podľa možnosti na multilaterálnej úrovni; je presvedčený, že spoločný obchod a politické záujmy, ktoré sú za tým, vo forme obojstrannej účasti rešpektujú právo tretích krajín uplatňovať voje vlastné pravidlá;

8. vyzýva nový Kongres, aby upravil americké právne predpisy týkajúce sa kontroly tovaru prichádzajúceho na územie USA v rozsahu 100 % a naliehavo ho žiada, aby úzko spolupracoval s EÚ s cieľom zaistiť implementáciu viacvrstvového prístupu vychádzajúceho zo skutočného rizika; upozorňuje, že bezpečnosť obchodu je zvlášť dôležitá pre globálne hospodárstvo, ktoré je stále integrovanejšie, považuje však toto opatrenie za novú možnú bariéru obchodu, ktorá hospodárskym subjektom spôsobuje značné náklady a z hľadiska bezpečnosti dodávateľského reťazca nebude žiadnym prínosom;

9. je presvedčený, že Transatlantická hospodárska rada by mohla užitočne organizovať semináre o probléme 100 %-ej kontroly v Bruseli a vo Washingtone v záujme posilnenia hlbšieho porozumenia medzi zákonodarcami EÚ a USA a podpory včasného a vzájomne prijateľného vyriešenia tohto problému;

10. zastáva stanovisko, že nový Parlament a Kongres USA by mali vykonať revíziu bilaterálnych obchodných rokovaní s cieľom dosiahnuť väčší súlad v ich podstatných častiach;

11. berie na vedomie pozitívny vplyv dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Mexikom; od vstupu tejto dohody do platnosti sa objem obchodu zvýšil o 25 % a obidve strany pristúpili k rozsiahlej liberalizácii; takisto berie na vedomie spoločný záujem Kanady a EÚ o dohodu o voľnom obchode, podporuje preto Komisiu a novú administratívu Spojených štátov, aby začali seriózne rokovania, ktoré umožnia dosiahnuť dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a združením NAFTA;

12. odporúča, aby sa na budúcom stretnutí TEC diskutovalo o otázke, či by bolo prospešné do prostredia TEC začleniť viac technických tém a či je na dosiahnutie fungujúceho systému stanovovania emisných stropov a obchodovania s emisiami (cap-and-trade-emission system) nevyhnutná intenzívnejšia spolupráca EÚ a Spojených štátov; odporúča, aby sa v rámci procesu TEC vyvinuli alebo do nej začlenili existujúce spoločné medzinárodné kritériá pre energeticky náročné odvetvia priemyslu;

13. domnieva sa, že Transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD) by mal na svojej nasledujúcej schôdzi v apríli 2009 v Prahe vyhodnotiť činnosť TEC a vypracovať metódu posilnenia účasti TLD na procese TEC;

14. je znepokojený novým návrhom zákona USA o balíku ekonomických stimulov vo výške 819 mld. dolárov, ktorý brzdí obchod; konštatuje, že niektoré časti tohto návrhu zjavne nie sú v súlade s pravidlami WTO a trvá na tom, že je absolútne nevyhnutné spoločne reagovať na súčasnú krízu namiesto toho, aby sa prijímali opatrenia vedúce k vzájomnej izolácii;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre zahraničné veci

o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických
(2008/2199(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: José Manuel García-Margallo y Marfil

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. poznamenáva, že transatlantický trh je najväčšou a najintegrovanejšou hospodárskou oblasťou na svete, ale už prestal byť tým najdynamickejším, a preto v súlade s dohodami rámca na podporu transatlantickej hospodárskej integrácie žiada, aby bolo strategické partnerstvo medzi EÚ a USA posilnené v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti a odstránenia prekážok pre obchod a investície.

2. konštatuje tiež, že globálna makroekonomická nerovnováha nesie čiastočnú vinu za súčasnú finančnú krízu, a z toho dôvodu by bolo vhodné viesť rozhovory o finančných otázkach medzi Komisiou, príslušnými orgánmi v USA a výbormi pre hospodárske veci v Parlamente a Kongrese USA a pred a po výročných samitoch medzi EÚ a USA;

3. konštatuje, že finančná kríza preukázala úzke prepojenie medzi finančnými trhmi EÚ a USA, predovšetkým nesprávnosť teórie o nezávislosti systémov, a podporuje posilnený dialóg medzi ich orgánmi a revíziu regulačných a kontrolných rámcov;

4. presadzuje postupnú integráciu trhov prostredníctvom vzájomného uznávania v spojení s istým stupňom zblíženia súčasných regulačných rámcov a v prípade možnosti prostredníctvom stanovenia príležitostných výnimiek; pripomína, že základnými predpokladmi úspešnej integrácie je voľný prístup k trhom, predpisy v súlade s medzinárodnými normami, jednotné uplatňovanie týchto predpisov a neustály dialóg s účastníkmi trhu; vyzýva orgány EÚ a USA, aby zabránili prekážkam pre vnútorné investície a neprijímali právne predpisy s dosahom na tretie krajiny bez predchádzajúcej konzultácie a dohody;

5. podporuje odstránenie prekážok, ktoré sťažujú investície a poskytovanie transatlantických finančných služieb, a je zástancom zlepšenia integrácie trhov EÚ a USA, aby mohli lepšie konkurovať rozvíjajúcim sa trhom, pod podmienkou vytvorenia uspokojujúceho rámca pre obozretné pravidlá konania, ktorými by sa predchádzalo tomu, aby kríza na jednej strane Atlantiku zasiahla opačný breh;

6. zdôrazňuje, že integrácia trhov finančných služieb by bez súčasnej revízie regulačného rámca a noriem dohľadu znížila možnosti efektívneho dohľadu zo strany orgánov, a preto presadzuje prijatie pravidiel, ktorými sa zaručí hospodárska súťaž, vyššia transparentnosť a účinný dohľad nad produktmi, finančnými inštitúciami a trhmi a vytvoria sa spoločné modely riadenia rizika, a to v súlade s dohodami uzavretými v novembri 2008 na samite G20;

7. uznáva, že dozorné orgány USA dosiahli pokrok vo vykonávaní dohôd Bazilej II, pokiaľ ide o veľké banky, ale kritizuje nezrovnalosti, ktoré ešte stále treba odstrániť, pretože predstavujú dodatočnú záťaž pre americké pobočky európskych bánk, čím sa znižuje ich konkurencieschopnosť, a poznamenáva, že niektoré body (finančné holdingy a malé banky) treba čím skôr objasniť; nabáda preto Kongres USA k tomu, aby zvážil súdržnejšiu štruktúru dohľadu nad odvetvím bankovníctva a poisťovníctva, a tým zabezpečil jednoduchší prostriedok koordinácie medzi EÚ a USA;

8. žiada väčšiu spoluprácu medzi dozornými orgánmi s cieľom dohliadať na činnosť cezhraničných inštitúcií a zabrániť činnosti inštitúcií so sídlom v rámci jurisdikcií, ktoré nespolupracujú a sú netransparentné, a vyzýva na zrušenie daňových rajov;

9. poukazuje na to, že ak by sa zblížili normy v oblasti účtovníctva, investori by mali prístup k lepším informáciám a uľahčil by sa dohľad, ale je potrebné urobiť viac a táto kríza by nemala byť pre USA len výhovorkou na odkladanie plného prijatia Medzinárodných noriem finančného výkazníctva (IFRS) v strednodobom horizonte;

10. naliehavo žiada orgány EÚ a USA, aby regulovali činnosť agentúr hodnotiacich rating úverovej schopnosti v súlade so spoločnými zásadami a metódami, čo by umožnilo obnoviť dôveru v ratingy a postaviť ich na pevný základ; zdôrazňuje však, že EÚ musí vytvoriť svoj vlastný regulačný rámec, pretože by nebolo prípustné, aby na agentúry USA pôsobiace na európskom trhu boli uplatňované normy Výboru pre reguláciu akciových trhov USA;

11. súhlasí s Komisiou v tom, že úverové inštitúcie by mali mať povinnosť ponechať si časť poskytnutého úveru, aby boli nútené prijať svoj podiel na prenesenom riziku; žiada, aby táto otázka bola spomenutá v transatlantickom dialógu s cieľom zachovať rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a obmedziť systémové riziko na svetových finančných trhoch; domnieva sa, že by sa mal schváliť kódex správania pre suverénne investičné fondy;

12. žiada, aby sa zaviedli mechanizmy včasného varovania a zriadili krízové výbory, na ktorých by sa zúčastňovali príslušné orgány EÚ a USA, s cieľom včas a vhodným spôsobom prijímať nevyhnutné naliehavé opatrenia; zdôrazňuje, že v súvislosti s transatlantickým zbližovaním v otázkach uvedených v tomto uznesení je potrebné, aby bol stanovený rámec pre rokovania, ktorým by sa predišlo opakovaniu faktorov ako tým, ktoré viedli k súčasnej hospodárskej situácii, v ktorej kríza USA so sebou ťahá dole aj ekonomiku Európy;

13. žiada, aby sa začalo spoločne diskutovať o reformách Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky s cieľom predložiť spoločné návrhy na rôznych fórach, na ktorých sa o týchto reformách diskutuje, čím by sa zabezpečil účinný mechanizmus pre globálny finančný dohľad a solidarita v čase krízy;

14. domnieva sa, že treba vymedziť spoločný rámec EÚ —USA pre opatrenia v oblasti investícií do nových, čistých technológií, pretože taká stratégia by neriešila iba problém zmeny klímy, ale pomohla by vytvoriť nové pracovné miesta.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Christofer Fjellner, Glyn Ford, Béla Glattfelder, Ģirts Valdis Kristovskis, Alain Lipietz, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Gianluca Susta, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Javier Moreno Sánchez, Frithjof Schmidt, Hannu Takkula, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard Corbett, Roselyne Lefrançois, Véronique Mathieu, Zita Pleštinská, Paul Rübig, Struan Stevenson, Anna Záborská

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia