SPRÁVA o lepšom školstve: agenda pre európsku spoluprácu

9.3.2009 - (2008/2329(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajca: Pál Schmitt

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o lepšom školstve: agenda pre európsku spoluprácu

(2008/2329(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES o vzdelávaní, odbornej príprave a mládeži,

–       so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie o práve na vzdelanie,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. júla 2008 s názvom Zlepšovanie spôsobilostí pre 21. storočie: Agenda pre európsku spoluprácu v školstve (KOM(2008)0425),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2008)0865),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2007 s názvom Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie: Návrh spoločnej správy Rady a Komisie z roku 2008 o pokroku, pokiaľ ide o implementáciu pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (KOM(2007)0703),

–       so zreteľom na desaťročný pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010[1] a nasledujúce spoločné priebežné správy o postupe jeho realizácie,

–       so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania[2],

–       so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie[3],

–       so zreteľom na závery zo zasadnutia predsedníctva Európskej rady v dňoch 13. – 14. marca 2008, najmä na ich časť o investovaní do ľudí a modernizácii pracovných trhov,

–       so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o vzdelávaní a odbornej príprave ako kľúčovej hybnej sile lisabonskej stratégie[4],

–       so zreteľom na správu medzinárodnej komisie pre UNESCO o vzdelávaní pre 21. storočie,

–    so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve[5]

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o úlohe škôl a školskej výchovy v maximalizácii prístupu verejnosti ku kultúre[6],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o možnostiach vypracovania systému európskych škôl[7],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o účinnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy[8],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní[9],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zvyšovaní kvality vzdelávania učiteľov[10],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – vykonávanie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010[11],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0124/2009),

A.  keďže členské štáty sú zodpovedné za organizáciu, obsah a reformu školského vzdelávania; keďže výmena informácií a osvedčených skúseností, ako aj spolupráca na spoločných výzvach sú vynikajúcimi prostriedkami na podporu reforiem; keďže Komisia má pri podpore tejto spolupráce plniť dôležitú úlohu,

B.   keďže hospodárske a spoločenské zmeny v Európskej únii, faktory podmieňujúce jednotný trh a nové príležitosti a požiadavky globalizovaného hospodárstva vytvárajú súbor úloh spoločných pre všetky národné vzdelávacie systémy a ešte viac vyvolávajú potrebu spolupráce na európskej úrovni v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

C.  keďže značné rozdiely vo výsledkoch jednotlivých vzdelávacích systémov v EÚ by mohli zväčšiť rozdiely v úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja medzi členskými štátmi a ohroziť dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie,

D.  keďže konsolidácia úlohy vzdelávania v znalostnom trojuholníku (výskum, inovácia a vzdelávanie), v súvislosti s ktorým Európska únia podporuje dlhodobú stratégiu pre budúci rozvoj, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť, ako aj začlenenie vzdelávania medzi priority nadchádzajúceho kola rozhovorov v rámci lisabonského procesu, si vyžadujú systematické opatrenia,

E.   keďže referenčné kritériá sú dôležité nástroje na dosiahnutie ďalšieho pokroku v reformách, lebo umožňujú merať zlepšenie vo vzťahu k dobre definovaným cieľom,

F.   keďže Rada prijala tri referenčné kritériá na rok 2010, ktoré sa týkajú školského vzdelávania – predčasného ukončovania školskej dochádzky, gramotnosti v čítaní a dosiahnutia úplného stredoškolského vzdelania; keďže pokrok v dosahovaní tohto cieľa je stále nedostatočný,

G.  keďže v záujme dosiahnutia cieľov lisabonskej agendy je dôležité, aby všetci mladí ľudia získali základné zručnosti a kľúčové kompetencie a aby sa zlepšila úroveň dosiahnutého vzdelania,

H.  keďže u mladých ľudí má dosiahnuté vzdelanie priamy vplyv na ich neskoršie vyhliadky v oblasti zamestnania, spoločenskej účasti, ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako aj na ich príjem;

I.    keďže vzdelávanie žien má osobitný vplyv na výsledky vzdelávania komunít; keďže neúplné alebo neuspokojivé vzdelanie dievčat môže mať vplyv nielen na ne, ale môže znamenať nevýhody aj pre ďalšiu generáciu

J.    keďže nerovnosti a predčasné ukončovanie školskej dochádzky spôsobujú vysoké sociálne a hospodárske náklady a majú škodlivý vplyv na sociálnu súdržnosť a keďže všetky formy školskej segregácie oslabujú úroveň národných systémov vzdelávania ako celok,

K.  keďže znepokojujúci nárast násilia na školách sprevádzaný prejavmi rasizmu a xenofóbie v školskom prostredí sa v súčasnosti považuje za výsledok dvoch základných tendencií v rámci vzdelávacích systémov – mnohokultúrnosti a zväčšovania sociálnych rozdielov – zhoršených nedostatkom vhodných zásahov alebo podpory žiakom a kontaktných mechanizmov v rámci systému vzdelávania,

L.   keďže modely inkluzívneho vzdelávania podporujú integráciu znevýhodnených skupín žiakov a študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a posilňujú solidaritu medzi žiakmi s rôznym zázemím,

M.  keďže dobre rozvinuté predškolské vzdelávanie významnou mierou prispieva k integrácii znevýhodnených skupín (ako sú deti z nízkopríjmových a menšinových pomerov), môže napomôcť zvyšovanie celkovej úrovne zručností, znižuje rozdiely vo vzdelaní a má zásadný význam pre zvyšovanie rovnosti a znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky,

N.  keďže školy majú kľúčový význam pre spoločenský život, vzdelávanie a osobný rozvoj detí, ako aj pre získanie vedomostí, zručností a hodnôt potrebných na ich účasť v demokratickej spoločnosti a aktívnom občianstve,

O.  keďže v súčasnej celosvetovej hospodárskej a finančnej kríze zohrávajú vzdelávanie a odborná príprava kľúčovú úlohu vo vývoji inovatívnych zručností a know-how a v zabezpečovaní voľného pohybu vedomostí ako ideálneho nástroja na dosiahnutie hospodárskej obnovy a konsolidácie trhu práce; berúc však na vedomie skutočnosť, že hlavným cieľom tvorby politiky v oblasti vzdelávania nie je plnenie potrieb trhu a kritérií zamestnateľnosti, ale zabezpečenie toho, aby žiaci dosahovali celkovú úroveň vedomostí zodpovedajúcu jednotným kritériám vzdelávania a stali sa všestrannými osobnosťami,

P.   keďže učebné osnovy, ako aj vyučovacie metódy a metódy hodnotenia by mali každému študentovi umožniť získanie kľúčových kompetencií a plný rozvoj jeho potenciálu; keďže telesná a duševná pohoda detí, ako aj príjemné učebné prostredie majú podstatný význam na dosahovanie pozitívnych študijných výsledkov,

Q.  keďže širšie vzdelanie vrátane oblastí, ako sú umenie a hudba, môže prispieť k podpore osobného naplnenia, sebadôvery a rozvoja tvorivosti a inovatívneho myslenia,

R.   keďže výdavky na vzdelávanie by mali byť určené najmä pre oblasti, v ktorých dochádza k najväčším zlepšeniam výsledkov a rozvoja študentov;

S.   keďže kvalita výučby sa v rámci školského prostredia považuje za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci výsledky študentov,

T.   keďže programy mobility a výmeny môžu podporovať medzikultúrne, jazykové a sociálne zručnosti, ako aj zručnosti súvisiace s konkrétnym predmetom, zvyšovať motiváciu učiteľov i študentov a pomáhať pri zlepšovaní pedagogických schopností učiteľov;

U.  keďže samotné školy predstavujú len časť skupiny činiteľov, ktorí majú spoločnú zodpovednosť za vzdelávanie mladých ľudí,

V.  keďže v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy treba vytvoriť kultúru hodnotenia, aby sa zabezpečil účinný a dlhodobý monitoring ich rozvoja,

W. keďže vo svojom uznesení z 8. septembra 2005 Európsky parlament zdôraznil potrebu reformy riadenia európskych škôl, ktorá by mala dať odpoveď na dnešné výzvy súvisiace najmä s rozšírením a jeho dôsledkami;

1.   víta uvedené oznámenie Komisie zo 4. júla 2008 a oblasti, na ktoré Komisia navrhuje sústrediť budúcu spoluprácu;

2.   víta uvedené oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 a opatrenia, ktoré navrhuje;

3.   schvaľuje názor, že školské vzdelávanie by malo byť kľúčovou prioritou ďalšieho cyklu lisabonskej stratégie;

4.   víta dohodu členských štátov o spolupráci v kľúčových oblastiach školského vzdelávania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili túto príležitosť učiť sa jeden od druhého;

Zlepšovanie kompetencií všetkých študentov

5.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom základné zručnosti nevyhnutné na ďalšie vzdelávanie, aby pokračovali vo vykonávaní uvedeného odporúčania z 18. decembra 2008, ako aj v úsilí o dosiahnutie skôr dohodnutých referenčných kritérií;

6.   je znepokojený súčasným trendom znižovania úrovne vedomostí žiakov, pokiaľ ide o písanie, čítanie a základné matematické úkony, a nalieha na členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na jeho zvrátenie;

7.   odporúča členským štátom, aby ďalej uvažovali o stratégiách zameraných na zníženie rodových nerovností v rámci základných zručností;

8.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku; zdôrazňuje, že je potrebné čo možno najskôr identifikovať rizikových študentov, poskytnúť im dodatočnú podporu a možnosť zúčastňovať sa na študijných činnostiach po vyučovaní, podporovať ich počas postupu medzi školskými stupňami a poskytovať osobný prístup vo vyučovaní tým, ktorí to potrebujú;

9.   konštatuje, že mladí ľudia v Európskej únii preukazujú nedostatok schopnosti sústrediť sa; preto vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu s cieľom preskúmať hlavné dôvody nedostatočnej schopnosti sústrediť sa medzi žiakmi;

10. domnieva sa, že školy by mali poskytovať vysokokvalitné vzdelávanie pre všetky deti, stanoviť ambiciózne ciele pre všetkých študentov a zároveň ponúkať spektrum študijných možností, ako aj dodatočnú podporu s cieľom zohľadniť individuálne potreby študentov;

11. vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že ich politiky vzdelávania dosiahnu rovnováhu medzi rovnosťou a kvalitou s dôrazom na sociálne opatrenia na uľahčenie situácie žiakov a študentov zo znevýhodnených pomerov a prispôsobenie vzdelávacieho procesu ich individuálnym potrebám, čím sa im ponúknu rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu;

12. nalieha na členské štáty, aby rozšírili prístup znevýhodnených skupín k odbornej príprave a univerzitnému štúdiu v súlade s najvyššími normami, okrem iného vypracovaním a propagáciou vhodných štipendijných programov;

13. je zástancom modelov inkluzívneho vzdelávania, v ktorých školské komunity odzrkadľujú spoločnosť s jej rozmanitosťou, čím je vylúčená akákoľvek forma segregácie;

14. preto nalieha na členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť cieľ úplného ukončenia segregácie rómskych tried/inštitúcií na úrovni základného vzdelávania a aby monitorovali a zrušili nezákonné postupy umiestňovania rómskych detí do tried pre deti s mentálnym postihnutím;

15. považuje za dôležité, aby boli mladí ľudia počas času stráveného v školách, na fakultách a univerzitách pripravovaní na pružnosť na pracovnom trhu vzhľadom na jeho premenlivosť, ktorá znamená, že požiadavky zamestnávateľov sa môžu rýchlo meniť;

16. vyzýva na modernizáciu a zlepšenie školských učebných osnov, aby odrážali aktuálne sociálne, hospodárske, kultúrne a odborné skutočnosti a aby boli úzko napojené na priemysel, obchod a pracovný trh;

17. zastáva však názor, že reforma vzdelávacieho systému by sa mala predovšetkým zamerať na plnohodnotný a všestranný rozvoj jednotlivca, pestovanie rešpektovania ľudských práv a sociálnej spravodlivosti, celoživotné vzdelávanie na účely osobného rozvoja a odborného napredovania, ochranu životného prostredia a osobného a kolektívneho blahobytu; v tejto súvislosti sa domnieva, že zosúladenie takto získaných vedomostí s požiadavkami trhu je nepochybne prioritou pre vzdelávacie systémy , ale nie ich prvoradým a základným cieľom,

18. verí, že školy by sa mali nielen snažiť o zlepšenie schopnosti získať zamestnanie, ale mali by tiež poskytovať všetkým mladým ľuďom príležitosť na rozvoj ich plného potenciálu, a to v súlade s ich osobnými schopnosťami; zdôrazňuje význam vytvorenia študijného prostredia, v ktorom môžu mladí ľudia získať základnú demokratickú spôsobilosť, ktorá im umožní aktívne sa prejavovať v občianskej spoločnosti;

19. domnieva sa, že všetky deti by už od raného veku mali mať príležitosť osvojiť si hudobné, umelecké, manuálne, fyzické, sociálne a občianske zručnosti; preto pevne verí, že hudobná, umelecká a telesná výchova by mali byť povinnou súčasťou školských osnov;

20. vyjadruje presvedčenie, že v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone v roku 2002 by sa deti už od raného veku mali učiť cudzie jazyky; víta návrh na zavedenie nového referenčného kritéria, podľa ktorého by sa minimálne 80 % žiakov nižších stredných škôl malo učiť aspoň dva cudzie jazyky; zdôrazňuje význam pokračovania výučby cudzieho jazyka vo vyšších stredných školách, aby sa zaistilo, že mladí ľudia nadobudnú vysokú úroveň znalosti jazyka; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zamestnať na vyučovanie jazykov viac ľudí, pre ktorých je príslušný jazyk ich materinským jazykom;

21. zastáva názor, že členské štáty by mali prijať opatrenia a zabezpečiť výučbu pre deti legálnych prisťahovalcov v ich materinskom jazyku, a vyzýva Komisiu, aby identifikovala a šírila osvedčené postupy v tejto oblasti,

22.  zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti informačných a komunikačných technológií a mediálnej gramotnosti; považuje za dôležité učiť žiakov používať a využívať nové komunikačné a digitálne technológie;

23. oceňuje prínos neformálneho vzdelávania, ktoré mladým ľuďom poskytuje cenné zručnosti ako doplnok k zručnostiam nadobudnutým v školách, a vyzýva školy, aby intenzívnejšie spolupracovali s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania, ako sú mládežnícke organizácie;

Vysokokvalitné školstvo a vysokokvalitní učitelia

24. považuje kvalitné vzdelanie za právo každého dieťaťa a domnieva sa, že prvým a dôležitým krokom na jeho zaručenie by bola európska charta o právach žiakov;

25. vyzýva členské štáty a príslušné regionálne vlády, aby investovali do predškolského vzdelávania, aby garantovali vysokokvalitné predškolské zariadenia a zariadenia starostlivosti o deti s adekvátne vyškolenými učiteľmi a opatrovateľmi a aby zaručili ich dostupnosť; podporuje návrh na stanovenie nového referenčného kritéria týkajúceho sa miery účasti na predškolskom vzdelávaní;

26. domnieva sa, že verejné vzdelávanie by malo ostať predovšetkým štátom financovanou oblasťou, ktorá prispieva k sociálnej rovnosti a začleneniu; víta však iniciatívy zamerané na rozvoj plodnej spolupráce so súkromným sektorom a skúmanie možností nových spôsobov doplnkového financovania;

27. odporúča, aby sa finančná podpora udeľovala v rovnakej miere všetkým druhom škôl podľa ich veľkosti a bez ohľadu na filozofiu vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu cirkevných škôl, ktoré poskytujú vysokokvalitné vzdelanie a vyučujú pevné morálne hodnoty;

28. domnieva sa, že finančne viac znevýhodnené vzdelávacie inštitúcie, najmä tie v chudobnejších regiónoch EÚ, by mali dostávať dodatočnú podporu;

29. domnieva sa, že dobrá kvalita vzdelávacieho prostredia s modernou infraštruktúrou, materiálmi a technológiami je predpokladom poskytovania vysokokvalitného vzdelávania v školách;

30. domnieva sa, že kvalita vzdelávania a úroveň jej výsledkov si ďalej vyžadujú náročné a dôkladné učebné osnovy a pravidelné hodnotenie žiakov, ktoré povedie k zodpovednosti žiakov za dosahovaný pokrok;

31. vyzýva členské štáty, aby školám poskytli potrebnú autonómiu nevyhnutnú na nájdenie riešení špecifických problémov, s ktorými sa v danej lokalite stretávajú, ako aj primeranú pružnosť v uplatňovaní učebných osnov, vyučovacích metód a systémov hodnotenia, pričom uznáva, že je potrebné zaručiť porovnateľnosť kvalifikačných systémov v celej Európe;

32. považuje hodnotenie za užitočný nástroj na zlepšenie vzdelávacích systémov; zdôrazňuje však, že akýkoľvek systém hodnotenia a posudzovania mal byť zameraný nielen na kvantitatívne výsledky a úspechy žiakov, čo by vytvorilo sociálnu hierarchiu vzdelávacích zariadení sprevádzanú „viacrýchlostnými“ systémami vzdelávania, ale aj na samotný systém a metódy, ktoré používa, pričom berie jednoznačne do úvahy osobitné sociálno-ekonomické podmienky, v akých každá škola pôsobí;

33. domnieva sa, že kvalita vzdelávania a úroveň jej výsledkov závisí do veľkej miery tiež od rešpektovania autority učiteľa v triede;

34. domnieva sa, že zloženie učiteľského zboru by malo pokiaľ možno čo najviac odrážať stále väčšiu rozmanitosť európskych spoločností s cieľom poskytnúť všetkým žiakom vzory, s ktorými sa môžu identifikovať; v tejto súvislosti podporuje úvahy o potrebe pritiahnuť do učiteľskej profesie viac mužov, a to najmä na úrovni základných škôl;

35. je presvedčený o nevyhnutnosti poskytovania vysokokvalitného počiatočného vzdelávania učiteľov založeného na teórii a praxi, ako aj poskytovania možnosti nepretržitého profesijného rozvoja a podpory, aby si učitelia počas svojej kariéry udržiavali aktuálnu úroveň zručností vyžadovaných v spoločnosti založenej na vedomostiach; verí, že politiky v oblasti vzdelávania a náboru učiteľov by mali byť koncipované tak, aby pritiahli najschopnejších záujemcov, a že učiteľom by sa mala zabezpečiť taká úroveň spoločenského uznania, postavenia a finančného ohodnotenia, ktorá by zodpovedala dôležitosti ich úloh;

36. je silným zástancom toho, aby čo najväčší počet študentov a učiteľov mal príležitosť zúčastniť sa na projektoch mobility a partnerstva medzi školami; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam programu Comenius; zdôrazňuje potrebu ďalšieho znižovania administratívnej záťaže pre prihlásené školy; víta založenie partnerstva Comenius Regio; podporuje návrh na stanovenie nového referenčného kritéria týkajúceho sa mobility;

37. odporúča podporiť učiteľov vrátane učiteľov umenia, aby maximálne využívali európske a národné programy mobility a aby sa mobilita stala neoddeliteľnou súčasťou ich odborného vzdelávania a kariéry;

38. odporúča, aby sa do školského života zapojili aj rodičia a aby sa zvýšila informovanosť o možnom vplyve životných podmienok a mimoškolských aktivít na získavanie zručností a spôsobilostí v škole, pričom uznáva, že vyrovnanie rozdielov vo vzdelávaní len prostredníctvom politík vzdelávania sa ukázalo ako neúspešné;

39. rozhodne odporúča vytvorenie partnerstiev medzi školami a komunitami v záujme boja proti problému násilia na školách, pretože hrozí riziko, že sa začne rozširovať do celej spoločnosti;

40. domnieva sa, že všetky školy by mali podporovať získavanie demokratických kompetencií podporujúcich študentské rady a umožniť študentom prevziať časť zodpovednosti za školy v spolupráci s rodičmi, učiteľmi a školskými radami;

41. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali na podpore implementácie európskeho školského systému v príslušných systémoch vzdelávania členských štátov; vyzýva Komisiu, aby počítala so zaradením európskych škôl do práce siete Eurydice;

42. žiada Komisiu, aby na základe dvoch oznámení pravidelne podávala správy o dosiahnutom pokroku s cieľom umožniť zhodnotenie výsledkov vzdelávacích systémov a odbornej prípravy v EÚ, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť tomu, aby žiaci nadobudli kľúčové zručnosti;

* *

*

43. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]           Ú. v. ES C 142, 14.6.2002, s. 1.
• [2]           Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.
• [3]           Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
• [4]           Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 20
• [6]  Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 179.
• [7]  OJ C 193 E, 17.8.2006, str. 333.
• [8]  Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 300.
• [9]  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 131.
• [10]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0422.
• [11]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0625.

Dôvodová správa

Poznámky pre poslancov o súvislostiach

Podľa Zmluvy o ES sú za organizáciu vzdelávacieho systému a obsah vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedné členské štáty. Únia na seba preberá podpornú úlohu, ktorá spočíva napr. v uľahčovaní výmeny informácií a osvedčených postupov.

V priebehu rokov sa spolupráca EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy stala intenzívnejšou, pričom členské štáty EÚ spolupracovali s Komisiou v otázkach vzdelávania a odbornej prípravy v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010. Tento pracovný program bol vytvorený v roku 2002 v rámci lisabonskej stratégie a jeho hlavným cieľom je zlepšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy a uľahčenie prístupu k týmto systémom.

V tomto rámci spolupracujú členské štáty s Komisiou aj v oblasti školského vzdelávania. Zaoberali sa riešením spoločných úloh, ktoré sa týkali napríklad kľúčových kompetencií, kvality, účinnosti a spravodlivosti vzdelávacích systémov, ako aj kvalitou vzdelávania učiteľov. Pracovný program navyše vymedzuje päť referenčných kritérií. Tri z týchto kritérií sa vzťahujú na školské vzdelávanie: týkajú sa počtu študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, študentov vo veku 22 rokov, ktorí majú ukončené úplné stredoškolské vzdelanie, a napokon pätnásťročných žiakov s nízkou úrovňou gramotnosti v čítaní.

Z nedávnych hodnotení vyplýva, že z hľadiska spoločne dohodnutých kritérií nedošlo k dostatočnému pokroku a že referenčné kritériá v oblasti školstva stanovené na rok 2010 nebudú dosiahnuté. Neuspokojivý je aj pokrok v oblasti predčasného ukončovania školskej dochádzky a úplného stredoškolského vzdelávania, pričom počet žiakov dosahujúcich nízku úroveň gramotnosti v čítaní sa dokonca zvýšil. Z medzinárodného hľadiska iné štáty OECD vykazujú lepšie výsledky ako mnoho členských štátov EÚ. Z tohto dôvodu Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2008 naliehavo vyzvala členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, pokiaľ ide o gramotnosť v čítaní, predčasné ukončovanie školskej dochádzky a vzdelanostnú úroveň žiakov z rodín migrantov.

V tejto súvislosti Komisia v júli 2008 predložila oznámenie s názvom Zlepšovanie spôsobilostí pre 21. storočie: Agenda pre európsku spoluprácu v školstve[1]. Komisia zastáva názor, že školské vzdelávanie by malo byť kľúčovou prioritou nasledujúceho cyklu lisabonského procesu, a navrhuje agendu na posilnenie európskej spolupráce v oblasti školstva[2].

Presnejšie povedané, Komisia navrhuje posilnenie spolupráce v týchto troch oblastiach: kľúčové kompetencie, vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých študentov a učitelia a zamestnanci škôl. V každej z týchto troch oblastí Komisia vymedzuje hlavné témy, na ktoré by sa mala zamerať budúca spolupráca. Ide o schopnosť písať, čítať a počítať, personalizované vzdelávanie a metódy hodnotenia, spravodlivosť systémov školského vzdelávania, predčasné ukončovanie školskej dochádzky a vzdelávanie a nábor učiteľov.

V novembri 2008 Komisia prerokovala uvedené oznámenie a dohodla sa na týchto prioritách európskej spolupráce v oblasti školstva: zaručiť a zlepšiť získavanie kľúčových kompetencií, najmä pokiaľ ide o schopnosť písať, čítať a počítať, posilniť dôležitú úlohu škôl pri podpore inkluzívnych spoločností a posilňovaní sociálnej súdržnosti zabezpečením vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých žiakov v súlade so zásadou spravodlivosti, podporovať učiteľstvo ako povolanie a zlepšiť počiatočnú odbornú prípravu učiteľov a vedenia škôl, ako aj ich odbornú prípravu počas zamestnania[3].

V decembri 2008 Komisia predložila ďalšie oznámenie, v ktorom sa navrhuje Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy[4]. Tento dokument na základe nedávneho hodnotenia pokroku dosiahnutého v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 stanovuje dlhodobé strategické úlohy a bezprostredné priority v oblasti celoživotného vzdelávania. Dôležité časti tohto dokumentu sa zaoberajú otázkami školského vzdelávania. Komisia navrhuje, aby sa zlepšila implementácia v oblasti jazykov, odbornej prípravy učiteľov a predčasného ukončovania školskej dochádzky a aby sa ďalej rozvíjala spolupráca v rámci politík týkajúcich sa základných zručností, predškolského vzdelávania, migrantov, žiakov so špeciálnymi potrebami a prierezových kľúčových spôsobilostí. Komisia takisto navrhuje, aby sa preskúmali a v prípade potreby zaktualizovali existujúce referenčné kritériá a aby sa do jestvujúceho rámca začlenili nové referenčné kritériá. Presnejšie povedané, v oblasti školského vzdelávania tento dokument navrhuje, aby sa referenčné kritériá vzťahujúce sa na žiakov, ktorí majú problémy s čítaním, rozšírili tak, aby zahŕňali aj matematiku a prírodné vedy, a aby sa vypracovali nové referenčné kritériá týkajúce sa výučby cudzích jazykov, mobility a miery účasti na predškolskom vzdelávaní.

Vyhlásenie spravodajcu

Zatiaľ čo v Zmluvách sa zdôrazňuje, že za obsah výučby a organizáciu vzdelávacieho systému zodpovedajú výlučne jednotlivé členské štáty, Európska únia od prijatia Maastrichtskej zmluvy posilnila svoje iniciatívy v tejto oblasti podporou spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj podporou a dopĺňaním ich opatrení. Prijatie odporúčania o kľúčových kompetenciách, európskeho kvalifikačného rámca alebo európskeho systému prenosu kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) tento vývoj iba potvrdzujú.

Školy 21. storočia stoja pred dvojakou úlohou: na jednej strane musia spĺňať usmernenia pre politiku vzdelávania stanovené vládami jednotlivých štátov a na druhej strane sa od nich očakáva, že pomôžu naplniť ciele uvedené v zásadnom strategickom dokumente EÚ – v lisabonskej stratégii, ktorá je určená na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy.

Spravodajca je presvedčený, že v centre školského systému by mali stáť deti, že politika v oblasti vzdelávania by sa nemala výlučne podriaďovať hospodárskym hľadiskám a nemala by sa považovať len za nástroj hospodárskeho rastu. Vzdelávanie je nástrojom individuálneho a sociálneho rozvoja a škola je prvou skúsenosťou s formálnym učením. Preto má značný vplyv na názory študentov na učenie vo všeobecnosti.

Školy v určitom štádiu plnia aj socializačnú úlohu, ktorá spočíva v tom, že deti sa prostredníctvom komunikácie dostávajú do kontaktu so svojimi rovesníkmi, ako aj s dospelými osobami. Školské prostredie by sa preto malo vyznačovať dobrou sociálna klímou, používaním širokého spektra pedagogických metód, motivačným učebným prostredím, otvorenosťou a pružnosťou, ktoré prispievajú k osvojeniu kultúry sústavného vzdelávania.

Školy by mali venovať osobitnú pozornosť oblasti rovnakých príležitostí, sociálnej spravodlivosti a kultúrnej rozmanitosti. Školské komunity by mali byť odrazom okolitej spoločnosti a nemal by v nich byť priestor pre žiadnu formu diskriminácie ani segregácie, aby sa v deťoch vypestoval pocit solidarity a akceptácie vo vzťahu k ich znevýhodneným spolužiakom. Inkluzívne vzdelávanie môže predstavovať pomoc aj pri sociálnom začleňovaní žiakov z rodín migrantov alebo žiakov so zdravotným postihnutím, pri zvyšovaní motivácie a súdržnosti komunity. Dodatočné finančné a personálne potreby súvisiace s inkluzívnym vzdelávaním by mali kompenzovať príslušné úrady.

Školy by mali mať veľmi dobré vzťahy s ostatnými verejnými inštitúciami, ako sú regionálne a miestne orgány, zariadenia sociálnej starostlivosti a zariadenia starostlivosti o deti, ako aj so združeniami rodičov a pracovnou sférou. Dostupnosť a blízkosť škôl sú kľúčovými faktormi začleňovania a sociálnej spravodlivosti a sú tiež účinnými nástrojmi na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.

Vnútroštátne školské systémy by mali byť pripravené ponúknuť domorodým národnostným menšinám vzdelávanie v ich rodnom jazyku na všetkých úrovniach, zatiaľ čo deťom z rodín migrantov by sa mali zabezpečiť vyučovacie hodiny v ich vlastnom rodnom jazyku. Európska únia zohráva významnú úlohu pri zhromažďovaní a šírení osvedčených postupov v tejto oblasti.

Všetkým školám by mali byť poskytnuté primerané finančné prostriedky pridelené na základe spravodlivého financovania a zároveň by sa mala rešpektovať rozmanitosť pedagogických metód, ako aj rozsah a vlastníctvo týchto inštitúcií. Školám v znevýhodnených a odľahlých regiónoch by sa mali poskytnúť dodatočné finančné prostriedky a podpora. Tieto inštitúcie často nie sú schopné žiadať o účasť v projektoch EÚ výlučne zo svojich vlastných zdrojov.

Pre výsledky študentov má rozhodujúci význam kvalita výučby, preto treba vynaložiť dvojnásobné úsilie na zlepšenie prípravy učiteľov ešte pred ich nástupom do zamestnania, odbornej prípravy počas zamestnania, možností mobility a zároveň treba zabezpečiť trvalú podporu a poradenstvo v súvislosti s novými pedagogickými metódami. Poskytnutím primeraných pracovných podmienok a spravodlivých systémov platového ohodnotenia a odmeňovania by sa mala obnoviť príťažlivosť učiteľského povolania a spoločenské postavenie učiteľov.

Na záver by sa mala otázka, ako môžu školy väčšou mierou prispievať k riešeniu problémov 21. storočia, zmeniť takto: čo treba spraviť v prospech škôl, aby boli schopné lepšie slúžiť našej spoločnosti a budúcim generáciám? Európska spolupráca je pre členské štáty a vzdelávacie inštitúcie jedinečnou príležitosťou na výmenu ich skúseností a prijatie metód, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám a očakávaniam.

• [1]  KOM(2008) 425. Oznámenie je založené na verejnej konzultácii, ktorej výsledky sa nachádzajú na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/education/school21/results_en.html
• [2]  V texte Komisie sa pojmy „školstvo“ a „škola“ vzťahujú na predškolské zariadenia, základné školy, nižšie a vyššie stredné školy a tiež na zariadenia odbornej prípravy.
• [3]  14855/08, 30. novembra 2008.
• [4]  KOM(2008) 865.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia i Cutchet, Katerina Batzeli, Ivo Belet, Marie-Hélène Descamps, Daniel Petru Funeriu, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Adrian Manole, Manolis Mavrommatis, Zdzisław Zbigniew Podkański, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Henri Weber, Tomáš Zatloukal
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Iosif Matula, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Wolfgang Bulfon, Andres Tarand