Postup : 2008/2328(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0125/2009

Predkladané texty :

A6-0125/2009

Rozpravy :

PV 01/04/2009 - 21
CRE 01/04/2009 - 21

Hlasovanie :

PV 02/04/2009 - 9.7
CRE 02/04/2009 - 9.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0202

SPRÁVA     
PDF 135kWORD 88k
9.3.2009
PE 419.851v02-00 A6-0125/2009

o vzdelávaní detí migrantov

(2008/2328(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: Hannu Takkula

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzdelávaní detí migrantov

(2008/2328(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 3. júla 2008 s názvom Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ (KOM(2008)0423),

–   so zreteľom na smernicu Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2),

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 13. a 14. marca 2008,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o integrácii prisťahovalcov v Európe prostredníctvom škôl a mnohojazyčného vzdelávania(3),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o účinnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov(6),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. decembra 2008 k zelenej knihe Komisie s názvom Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6‑0125/2009),

A. keďže Európska rada na svojom zasadnutí 13. a 14. marca 2008 vyzvala členské štáty, aby zlepšili vzdelanostnú úroveň žiakov z rodín migrantov,

B.  keďže rok 2008 ako Európsky rok medzikultúrneho dialógu bol tým pravým okamihom na otvorenie diskusie o výzvach a príležitostiach vzdelávacích systémov EÚ,

C. keďže migrácia v rámci Únie a imigrácia do Únie sa v posledných desaťročiach zvýšila, čím sa na mnohých miestach zmenilo zloženie žiakov v školách,

D. keďže kultúrne rozdiely často bránia porozumeniu a dialógu medzi žiakmi, ako aj medzi žiakmi a učiteľmi,

E.  keďže existuje jasný dôkaz o tom, že vzdelanostná úroveň detí migrantov je výrazne nižšia ako vzdelanostná úroveň detí, ktoré nepochádzajú z rodín migrantov; a keďže vysoký počet detí z rodín migrantov v školách sa nachádza v neistej sociálno-ekonomickej situácii,

F.  keďže skutočnosť, že schopnosti detí migrantov často ostávajú neodhalené a nevyužité, predstavuje pre spoločnosť ako celok sociálne, kultúrne a hospodárske nevýhody,

G. keďže školské vzdelávanie je do určitého veku základným právom, ako aj povinnosťou detí, a to bez ohľadu na ich zázemie, ako je stanovené v článku 14 Charty základných práv, pričom sa musia dodržiavať aj vnútroštátne predpisy týkajúce sa vzdelávania,

H. keďže obsah a organizácia vzdelávania a odbornej prípravy patria do právomoci jednotlivých štátov a keďže preto sa stratégie musia koncipovať a vykonávať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni,

I.   keďže migrácia môže školy obohatiť z hľadiska kultúry, ako aj vzdelávania, ale v prípade neexistencie vhodných doplňujúcich opatrení môže viesť k vážnym nezhodám,

J.   keďže členské štáty musia uskutočniť reformu svojich národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy; keďže musia vzájomne spolupracovať s cieľom vyvinúť politické nástroje potrebné na riadenie dôsledkov migrácie,

K. keďže čoraz väčšia rozmanitosť žiakov vyplývajúca zo zvyšujúcej sa migrácie predstavuje výzvu pre učiteľské povolanie, ktorému nie je poskytnutá odborná príprava týkajúca sa toho, ako sa primerane vyrovnať s touto novou formou rozmanitosti v triedach,

1.  víta zelenú knihu s názvom Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ;

2.  verí, že Komisia koná správne, keď sa zaoberá nielen dôsledkami migrácie v rámci EÚ, ale aj dôsledkami prisťahovalectva do Únie pre vzdelávacie systémy členských štátov;

3.  zdôrazňuje, že pracovníci v rámci Únie môžu byť menej ochotní pracovať v zahraničí, keď existuje riziko, že ich deti sa vo vzdelávacom systéme dostanú do znevýhodnenej situácie, a že uspokojivé vzdelávanie pre deti migrantov je spojené s voľným pohybom pracovníkov;

4.  domnieva sa, že na úrovni EÚ treba vyvinúť väčšie úsilie, keďže všetky členské štáty majú v tejto oblasti podobné problémy; pripomína, že percentuálny podiel detí migrantov v školách sa v budúcnosti pravdepodobne zvýši;

5.  pripomína, že zriaďovanie integrovaných centier podpory pre zákonných prisťahovalcov má veľký význam, pretože tieto centrá umožňujú prisťahovalcom účinne riešiť všetky integračné prekážky (napr. otázky súvisiace s prácou, vzdelávaním, so zdravím atď.) za pomoci profesionálov;

6.  vyjadruje podporu tomu, aby sa v členských štátoch vypracoval model partnerstva medzi školami a komunitami umožňujúci deťom, ktorých rodičia pracujú v zahraničí, mať úžitok z programov pomoci, podpory a poradenstva zo strany komunity;

7.  trvá na tom, že deti a dospelí z rodín migrantov musia mať a chcieť využiť príležitosť naučiť sa jazyky hostiteľskej krajiny, pokiaľ sa do nej majú v plnej miere integrovať;

8.  vyzýva vlády členských štátov, aby zabezpečili vzdelávanie pre deti zákonných migrantov vrátane výučby úradných jazykov hostiteľskej krajiny, ako aj podporu ich rodných jazykov a pôvodných kultúr;

9.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa rodičia detí z rodín migrantov, a predovšetkým ich matky, zapájali do programov výučby úradných jazykov hostiteľskej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby deti neboli vyčlenené zo spoločnosti, a pomôcť im zaradiť sa do školského prostredia;

10. je presvedčený, že zachovávanie a podpora viacjazyčnosti musí byť súčasťou učebných osnov všetkých škôl; trvá na tom, že učenie sa jazykov by sa malo podnecovať už od predškolského veku s cieľom podporiť začleňovanie migrantov; domnieva sa však, že miesto pre výučbu v materinskom jazyku v učebných osnovách a organizácia vyučovania sa špeciálne musia ponechať na členské štáty;

11. odporúča, aby deti, ktoré sprevádzajú svojich rodičov pri odchode za zamestnaním do iného členského štátu, nemuseli čeliť problémom pri zápise do školy na úrovni zodpovedajúcej tej, na ktorej študovali vo svojom členskom štáte pôvodu;

12. zdôrazňuje význam priameho zapojenia rodín a ostatných členov miestnej komunity, pretože sociálne začlenenie je zodpovednosťou celej spoločnosti, nielen škôl; kladie dôraz na skutočnosť, že orgány poskytujúce sociálne poradenstvo pre prisťahovalcov treba podnietiť k spolupráci pri poskytovaní lepších informácií v súvislosti so vzdelávaním a s odbornou prípravou, a to so zreteľom na trh práce v hostiteľskej krajine;

13. uznáva, že občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní prisťahovalcov a že popri oficiálnom vzdelávacom systéme môže zásadne prispieť v oblastiach, ako je výučba jazyka hostiteľskej krajiny;

14. zdôrazňuje potrebu začleniť migrantov a sociálne skupiny, ako je rómske obyvateľstvo, do spoločnosti; kladie dôraz na to, že integrácia musí byť založená na zásadách rovnosti príležitostí vo vzdelávaní, čím sa zabezpečí rovnosť prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu; odmieta všetky riešenia – či už dočasného alebo trvalého charakteru – ktoré sú založené na segregácii a slabom vzdelaní alebo k nim vedú;

15. zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať medzikultúrne komunikačné zručnosti detí z rodín migrantov aj detí z hostiteľských krajín a domnieva sa, že schopnosť sprostredkovať vlastnú kultúru a pochopiť kultúru a hodnoty iných predstavuje základný prvok kľúčovej schopnosti: „kultúrne povedomie a vyjadrovanie“;

16. navrhuje, aby sa zákonným migrantom poskytla dodatočná finančná a administratívna podpora v súvislosti s jazykovými kurzami, a to prostredníctvom vyškoleného personálu, ktorý rozumie aj rodnému jazyku migrantov;

17. trvá na tom, že je dôležité, aby sa deti migrantov naučili svoj materinský jazyk a jazyky krajiny svojho pobytu a aby v predškolskom veku získali zručnosti v oblasti čítania a písania;

18. uznáva, že je dôležité, aby sa v rámci školských osnov zaviedli pre migrantov hodiny výučby v ich rodnom jazyku v záujme zachovania ich kultúrneho dedičstva;

19. zdôrazňuje význam športu vo vzdelávaní a odbornej príprave a jeho dôležitú úlohu pre integráciu a sociálne začleňovanie osôb pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia; odporúča, aby sociálna politika členských štátov v plnej miere zohľadňovala dôležitú integračnú úlohu športu pre migrantov;

20. zdôrazňuje potrebu zapojiť mladých migrantov do širokej škály mimoškolských činností, pretože ide o výborný prostriedok integrácie do školského života;

21. zdôrazňuje, že čím skôr a úspešnejšie sa deti a mladí ľudia z rodín migrantov začlenia v školách, tým lepšie výsledky budú dosahovať v škole, pri ďalšom vzdelávaní a na pracovnom trhu; je pevne presvedčený, že včasné predškolské vzdelávanie podstatne zvyšuje takéto vyhliadky, a vyzýva preto členské štáty, aby posilnili účasť migrantov na predškolskom vzdelávaní;

22. odporúča členským štátom, aby sa vyhýbali zriaďovaniu škôl typu get alebo špeciálnych tried pre deti z rodín migrantov a aby podporovali všeobecne prístupnú vzdelávaciu politiku, v rámci ktorej sa deti rozdeľujú do tried podľa úrovne vzdelania a individuálnych potrieb;

23. domnieva sa, že v osnovách škôl, ktoré navštevujú deti z rodín migrantov, by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť ich potrebám a že učitelia by mali byť odborne vyškolení v medzikultúrnych zručnostiach, aby sa dokázali čo najúčinnejšie vyrovnať s rozmanitosťou v školách;

24. trvá na tom, že vzdelávanie dospelých určené migrantom môže podporiť integráciu dospelých migrantov, ako aj ich detí, a zdôrazňuje preto potrebu výrazne rozvíjať celoživotné vzdelávanie určené pre migrujúcich rodičov;

25. je znepokojený vysokou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky detí z rodín migrantov a domnieva sa, že treba vyvinúť úsilie o zabezpečenie toho, aby deti z rodín migrantov túto dochádzku ukončili;

26. zdôrazňuje, že vysokokvalitný vzdelávací systém musí byť otvorený pre každého;

27. je presvedčený, že opatrenia na zlepšenie vzdelávania detí migrantov sú prínosom pre celú spoločnosť;

28. je presvedčený, že vzdelávanie učiteľov by malo byť interdisciplinárne a malo by učiteľov pripraviť na rozmanitosť a na multikultúrne a mnohojazyčné vzdelávacie prístupy;

29. uprednostňuje systémy mobility, v rámci ktorých by sa vykonával nábor učiteľov z krajiny pôvodu, aby sa deťom z rodín migrantov uľahčil kontakt s kultúrou a civilizáciou ich krajiny pôvodu;

30. zdôrazňuje, že kvalita vzdelávania učiteľov by mala byť zameraná podľa učiteľského poslania;

31. v tejto špecifickej súvislosti zdôrazňuje význam mobility učiteľov ako neoddeliteľnej súčasti programov vzdelávania učiteľov; domnieva sa, že učitelia by mali mať možnosť stráviť jeden alebo dva semestre na hostiteľských univerzitách v zahraničí;

32. je presvedčený, že školy potrebujú učiteľov z radov prisťahovalcov, pretože tí ponúkajú svojim kolegom dôležité skúsenosti, predstavujú úspech sociálneho začlenenia a mohli by slúžiť ako vzor pre deti v ťaživej situácii;

33. zdôrazňuje význam špeciálneho vzdelávania učiteľov, ktoré sa zameriava výslovne na špecifickú situáciu detí migrantov, nutnosť ich úspešnej integrácie do bežných systémov školského vzdelávania a potrebu zlepšiť ich vzdelanostnú úroveň;

34. zdôrazňuje potrebu poradenských služieb, ktoré pomôžu deťom a mladým ľuďom z rodín migrantov vyrovnať sa s kultúrnym šokom a prispôsobiť sa hostiteľskej spoločnosti;

35. navrhuje, aby jednotlivé členské štáty vypracovali vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie informovanosti o problematike ľudských práv s dôrazom na rovnosť, začlenenie a osobnú slobodu s cieľom vyhnúť sa xenofóbii a segregácii, ktoré sa v prípade migrantov môžu zdať neodvratné a ktoré sa môžu znepokojivo rýchlo šíriť;

36. trvá na tom, že so všetkými migrantmi a osobami, ktoré nie sú migrantmi, by sa malo zaobchádzať rovnako; verí, že školské inštitúcie, ako aj jednotliví učitelia by mali rozmanitosť považovať za normálnu situáciu, zaobchádzať s každým jednotlivcom s úctou a poskytovať migrantom podporu, ktorú potrebujú;

37. oceňuje príspevok neformálneho vzdelávania pri poskytovaní cenných zručností mladým migrantom, ktoré dopĺňajú zručnosti nadobudnuté v školách, a vyzýva školy, aby intenzívnejšie spolupracovali s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania, ako sú organizácie mládeže;

38. pripomína, že diskriminácia na základe rasového a etnického pôvodu v oblasti vzdelávania je zakázaná smernicou 2000/43/ES, a požaduje, aby bola diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu vrátane štátnej príslušnosti a pobytového statusu postavená v oblasti vzdelávania mimo zákona;

39. uznáva, že súčasné ustanovenia smernice 77/486/EHS nezodpovedajú novej sociálnej realite Únie; dôrazne podporuje konzultačný proces, ktorý začala Komisia;

40. zdôrazňuje, že by sa mala podporovať rozmanitosť na školách a že osobitnú pozornosť a podporu treba venovať najzraniteľnejším skupinám migrantov vrátane dievčat z rodín migrantov;

41. domnieva sa, že smernicu 77/486/EHS treba zmeniť a doplniť a že by mala zahŕňať vzdelávanie detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi nečlenských štátov alebo ktorých rodičia nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov;

42. zdôrazňuje význam existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré zaručujú práva študentov z tretích krajín na vzdelávanie, ako sú smernice 2004/38/ES a 2003/109/ES; vyzýva Komisiu, aby priebežne monitorovala všetky opatrenia prijaté v členských štátoch, ktoré majú sklon obmedzovať alebo rušiť nadobudnuté práva;

43. žiada, aby školy s vysokým podielom detí prisťahovalcov mali k dispozícii potrebný personál a zariadenia na zvládanie problémov súvisiacich s rôznorodosťou tried a mohli poskytovať kvalitnú výučbu; žiada Komisiu a Radu, aby v rámci otvorenej metódy koordinácie začali dialóg medzi členskými štátmi v záujme výmeny najlepších postupov a vypracovania spoločného programu, ktorý by sa zaoberal nedostatkami v oblasti vzdelávania prisťahovalcov;

44. vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o pokroku dosiahnutom v oblasti začleňovania detí migrantov do školských systémov členských štátov;

45. domnieva sa, že veľké mestá musia získať a využívať slobodu koordinovať politiku určenú na podporu začlenenia detí z rodín migrantov s politikami a so stratégiami v oblasti bývania, starostlivosti (o deti), trhu práce, zdravia a blaha, čo sú všetko oblasti, u ktorých bol dokázaný vplyv na študijné výsledky detí z rodín migrantov a ich úspešné začlenenie do spoločnosti;

46. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(1)

Ú. v. ES L 199, 6.8.1977, s. 32.

(2)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(3)

Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 121.

(4)

Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 300.

(5)

Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s.46.

(6)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0422.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Oznámenie Komisie

V júli 2008 Európska komisia prijala zelenú knihu, ktorá otvorila diskusiu o tom, ako môžu politiky v oblasti vzdelávania lepšie reagovať na problémy, ktoré so sebou prinášajú imigračné toky a mobilita v rámci EÚ.

Vyvoláva otázky takého typu, ako napr. ako zabrániť vzniku segregovaného školského prostredia tak, aby sa zlepšila rovnosť vo vzdelávaní; ako sa prispôsobiť väčšej rozmanitosti materinských jazykov a kultúrnych perspektív a ako rozvíjať medzikultúrne zručnosti v EÚ; a ako prispôsobiť pedagogické zručnosti a nadviazať kontakty s rodinami a komunitami migrantov.

Zúčastnené strany boli vyzvané, aby do 31. decembra vyjadrili svoj názor najmä pokiaľ ide o:

-          úlohy politiky,

-          vhodné riešenia týchto úloh v rámci politiky,

-         prípadnú úlohu Európskej únie pri podpore členských štátov pri riešení týchto úloh, ako aj o

-          budúcnosť smernice 77/486/EHS.

Európska komisia zanalyzuje výsledky tejto konzultácie a svoje závery uverejní začiatkom roka 2009.

Spravodajca

Spravodajca víta iniciatívu Európskej komisie začať konzultácie o riadení hospodárskej migrácie.

Spravodajca je toho názoru, že rodiny sa musia zapájať do vzdelávacieho procesu. V rodinách môže dôjsť ku konfliktom, keď rodičia chcú, aby ich deti boli úspešné, ale nie sú schopní poskytnúť im nevyhnutnú podporu, alebo k nim môže dôjsť kvôli neznalosti jazyka alebo dokonca aj v dôsledku kultúrnej rozmanitosti. Účasť rodičov by mala spočívať v ich zapájaní do riadenia školy, kultúrnych podujatí atď.

Pre integráciu migrantov má zásadný význam poskytovanie väčšej podpory pre jazykové kurzy; integrácia je dvojsmerný proces, ktorý zahŕňa migrantov a hostiteľskú krajinu. Ochota učiť sa jazyk hostiteľskej krajiny a organizovať svoj život neznamená pre prisťahovalcov, že sa musia vzdať svojho vlastného jazyka a kultúry krajiny, z ktorej pochádzajú.

Spravodajca sa domnieva, že učenie sa jazykov (materinského jazyka a jazyka krajiny pobytu) treba podnietiť už v ranom štádiu, počas predškolského vzdelávania, a to najmä s cieľom podporiť začlenenie migrantov a etnických menšín, napr. rómskeho obyvateľstva, do európskych spoločností.

Celoživotné vzdelávanie má pre migrantov, etnické menšiny a sociálno-ekonomicky znevýhodnené skupiny podstatný význam, keďže slúži ako integračný proces, pričom účasť na programoch odbornej prípravy a na celoživotnom vzdelávaní predstavuje príležitosť pre nových prisťahovalcov.

Osobitnú pozornosť treba venovať všeobecne horším výsledkom migrantov, etnických menšín a sociálno-ekonomicky znevýhodnených skupín, pretože čím lepšie a rýchlejšie sa integrujú v školách, tým lepšie výsledky budú dosahovať v školách a v rámci ďalšieho vzdelávania, ako aj neskôr na pracovnom trhu.

Nesmieme zabudnúť ani na kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov, pre ktorých predstavuje prístup k takýmto heterogénnym triedam, ktoré sú výsledkom zvýšenej migrácie, takisto novú výzvu. Učitelia by sa mali zapájať do systematickej odbornej prípravy učiteľov vrátane celoživotného vzdelávania a profesijného rozvoja.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Katerina Batzeli, Ivo Belet, Marie-Hélène Descamps, Daniel Petru Funeriu, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Adrian Manole, Manolis Mavrommatis, Zdzisław Zbigniew Podkański, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Henri Weber, Tomáš Zatloukal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Iosif Matula, Christel Schaldemose, Cornelis Visser

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Wolfgang Bulfon, Andres Tarand

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia