Postup : 2008/2135(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0131/2009

Predkladané texty :

A6-0131/2009

Rozpravy :

PV 23/03/2009 - 20
CRE 23/03/2009 - 20

Hlasovanie :

PV 26/03/2009 - 4.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0189

SPRÁVA     
PDF 216kWORD 194k
12.3.2009
PE 409.788v03-00 A6-0131/2009

k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou

(2008/2135(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajca: Sajjad Karim

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou

(2008/2135(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Spoločný akčný plán strategického partnerstva Indie a EÚ zo 7. septembra 2005, najmä jeho časť týkajúcu sa rozvoja obchodu a investícií a jeho revidovanú verziu,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie 4. obchodného samitu medzi EÚ a Indiou z 29. novembra 2003 a najmä na spoločnú iniciatívu medzi EÚ a Indiou pre posilnenie obchodu a investícií,

–   so zreteľom na závery 9. stretnutia zástupcov Indie a EÚ za okrúhlym stolom v dňoch 18. – 20. septembra 2005 v Hyderabáde,

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre obchod medzi EÚ a Indiou na siedmom samite EÚ – India, ktorý sa konal 13. apríla 2006 v Helsinkách,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov deviateho samitu EÚ – India, ktorý sa konal 29. septembra 2008 v Marseille,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov deviateho obchodného samitu EÚ – India, ktorý sa konal 30. septembra 2008 v Paríži,

–   so zreteľom na rozhodnutie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví, prijaté 29. novembra 2005,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 1. decembra 2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní povinných licencií patentov týkajúcich sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia(1),

–   so zreteľom na Memorandum o porozumení v oblasti dvojstrannej spolupráce medzi úradom generálneho kontrolóra pre patenty, dizajn a ochranné známky a Európskym patentovým úradom, podpísané 29. novembra 2006,

–   so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch a trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. marca 2006 s názvom Implementácia partnerstva pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136),

–   so zreteľom na štatistiku OECD o stave zamestnanosti 2008/2007,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (KOM(2008)0055),

–   so zreteľom na dohodu medzi USA a Indiou z roku 2004 s názvom Ďalší krok smerom k strategickému partnerstvu a na dohodu o využívaní jadrovej energie na civilné účely dohodnutú počas oficiálnej návštevy prezidenta Georgea W. Busha v Indii 2. marca 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(2),

–   so zreteľom na ministerskú deklaráciu prijatú 14. novembra 2001 na štvrtej ministerskej konferencii WTO v Dauhe a predovšetkým na jej odsek 44 týkajúci sa osobitného a diferencovaného prístupu,

–   so zreteľom na samit EÚ – India o energetike, ktorý sa konal 6. apríla 2006 v Naí Dillí,

–   so zreteľom na tretie energetické grémium medzi EÚ a Indiou z 20. júna 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: Strategické partnerstvo(3),

–   so zreteľom na štúdiu o doložke o ľudských právach a demokracii v medzinárodných dohodách EÚ, ktorú zadal parlamentný Podvýbor pre ľudské práva(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2006 s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na správu Komisie uverejnenú 19. mája 2008 o zabavení falšovaného tovaru colnými orgánmi na vonkajších hraniciach EÚ v roku 2007,

–   so zreteľom na kvalitatívnu analýzu potenciálnej dohody o voľnom obchode (FTA) medzi EÚ a Indiou, ktorú vypracovalo Centrum pre analýzu regionálnej integrácie v Sussexe,

–   so zreteľom na hospodársku analýzu o hospodárskom vplyve potenciálnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou z 15. marca 2007, ktorú zadali inštitúty Centre d'études prospectives et d'informations internationales (CEPII) a Centre d'initiatives et de recherches européennes en Méditerrannée (CIREM),

   so zreteľom na správu Globálna analýza a návrh predbežnej správy na posúdenie vplyvu dohody o voľnom obchode na trvalú udržateľnosť obchodu medzi Európskou úniou a Indickou republikou, ktorú vypracovala spoločnosť ECORYS,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o situácii v oblasti ľudských práv Dalitov v Indii(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o predpokladanej existencii masových hrobov v časti Kašmíru pod správou Indie(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra o príprave samitu EÚ – India (ktorý sa konal 29. septembra 2008 v Marseille)(12),

–   so zreteľom na dokument o stratégii krajiny týkajúci sa Indie (2007 – 2013),

–   so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu v Naí Dillí v novembri 2008,

–   so zreteľom na bolestivo pomalý proces rokovaní s indickými úradmi v porovnaní s rokovaniami s Kórejskou republikou a dokonca aj so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A6-0131/2009),

A. keďže EÚ by mala naďalej uprednostňovať mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, vytvorený prostredníctvom WTO, v rámci ktorého sa stanovujú príslušné pravidlá a zabezpečuje sa ich dodržiavanie, čím sa vytvárajú najlepšie možnosti pre čestný a spravodlivý medzinárodný obchod,

B.  keďže rozvojová agenda z Dauhy má kľúčový význam tak pre Európsku úniu, ako aj pre Indiu,

C. keďže politické vzťahy s Indiou sú založené na strategickom partnerstve z roku 2004, spoločnom akčnom pláne z roku 2005 prijatom na samite EÚ – India v septembri 2005 a revidovanom na deviatom samite EÚ – India v Marseille a dohode o spolupráci z roku 1994; keďže dohoda o voľnom obchode by mala vychádzať zo spolupráce, ktorá sa už predpokladá v článku 24 dohody o spolupráci, a mala by na ňu nadviazať,

D. keďže Európska únia predstavuje pre Indiu najväčší zdroj priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2007 dosiahli výšku 10 900 miliónov EUR; a keďže Európska únia sa podieľala 65 % na všetkých priamych zahraničných investíciách v Indii v roku 2007; a keďže priame zahraničné investície Indie v Európskej únii vzrástli z 500 miliónov EUR v roku 2006 na 9 500 miliónov EUR v roku 2007,

E.  keďže India bola v roku 2000 17. najvýznamnejším obchodným partnerom Európskej únie, pričom v roku 2007 bola na 9. mieste; keďže v období rokov 2000 a 2006 vzrástol obchod s tovarom medzi EÚ a Indiou o približne 80 %,

F.  keďže v roku 2008 Svetová banka zaradila Indiu na 122. miesto (spomedzi 178 ekonomík) z hľadiska jednoduchosti podnikania,

G. keďže podľa údajov uvedených v správe rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji za roky 2007/2008 sa India nachádza na 128. mieste v rebríčku hodnotiacom index ľudského rozvoja (spomedzi 177 krajín), pričom 35 % indického obyvateľstva žije z menej ako jedného amerického dolára na deň a 80 % z menej ako dvoch dolárov na deň; keďže India je na 62. mieste spomedzi 108 rozvojových krajín v rebríčku hodnotiacom index ľudskej chudoby pre rozvojové krajiny, ktoré boli zaradené do výpočtu indexu; a keďže India patrí medzi krajiny s najväčším počtom prípadov detskej práce,

H. keďže hospodárska nerovnováha medzi jednotlivými štátmi Indie a z toho vyplývajúce nerovnomerné rozdelenie bohatstva a národného dôchodku si vyžadujú prijatie vhodných doplňujúcich hospodárskych politík vrátane harmonizácie daní a sústredenie úsilia na rozvoj kapacít najchudobnejších štátov, ktoré potom budú môcť efektívne využívať finančné prostriedky,

I.   keďže India je jediným najväčším príjemcom v rámci všeobecného systému preferencií (VSP); keďže preferenčný dovoz Európskej únie z Indie dosiahol v roku 2007 hodnotu 11 300 miliónov EUR v porovnaní s 9 700 miliónmi EUR v roku 2006,

J.   keďže obe strany opakovane potvrdili svoj záväzok týkajúci sa zníženia ciel a ďalšej liberalizácie v oblasti práva usadiť sa a obchodu so službami; keďže k realizácii investícií treba pristupovať opatrne a veľmi starostlivo a treba ich dôkladne vyhodnocovať,

K. keďže prístup na trh musia sprevádzať transparentné a primerané pravidlá a normy s cieľom zabezpečiť, aby liberalizácia obchodu bola prospešná,

L.  keďže by sa mali v ešte väčšej miere náležite zohľadňovať aspekty uznávania, vhodnej a účinnej ochrany, uplatňovania a vynucovania práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok alebo služobných značiek, autorských práv a podobných práv, zemepisných označení (vrátane označenia pôvodu), priemyselných vzorov a topografií integrovaných obvodov,

M. keďže India je jedným z hlavných zdrojov falšovaných liekov zabavených colnými orgánmi členských štátov (ktoré predstavujú 30 % z celkového množstva); keďže lieky nevyhovujúce normám a falšované lieky podporujú rezistenciu voči liekom a zvyšujú chorobnosť a úmrtnosť,

N. keďže článok 1 ods. 1 dohody o spolupráci ustanovuje dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad; keďže to predstavuje kľúčový prvok tejto dohody,

O. keďže podľa celosvetového indexu hladu z roku 2008 je India na 66. mieste spomedzi 88 štátov (rozvojových krajín a krajín v procese transformácie); keďže na základe indexu hladu pre Indiu sa zistilo, že ani jeden zo štátov Indie nepatrí do kategórie „nízka miera hladu“ alebo „mierna miera hladu“; dvanásť štátov patrí do kategórie „alarmujúcej miery hladu“; a štyri štáty – Pandžáb, Kérala, Harijána a Ásam – patria do kategórie „závažnej miery hladu“,

P.  keďže súčasťou dohody o voľnom obchode by mali byť povinné a vynútiteľné záväzky v oblasti sociálnych a environmentálnych noriem a trvalo udržateľného rozvoja a účinné vykonávanie medzinárodne dohodnutých noriem v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia ako nevyhnutný predpoklad podpory dôstojnej práce prostredníctvom účinného vnútroštátneho vykonávania základných pracovných noriem MOP,

Q. keďže India nepodpísala zmluvu o nešírení jadrových zbraní; keďže Skupina jadrových dodávateľov zrušila embargo na jadrový obchod Indie a keďže Kongres USA schválil dohodu o jadrovej spolupráci medzi USA a Indiou,

R.  keďže na deviatom samite EÚ – India v Marseille bola podpísaná horizontálna dohoda o leteckej doprave a India sa zaradila na 11. miesto z hľadiska osobnej dopravy medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ; keďže Európska únia a India prijali revidovaný spoločný akčný plán, ktorým sa strategické partnerstvo z roku 2005 rozširuje na nové oblasti; a keďže v Indii bolo zriadené Európske obchodné a technologické centrum,

Všeobecné otázky

1.  domnieva sa, že dohoda o voľnom obchode by mala byť vyvážená a kompatibilná s pravidlami a záväzkami WTO; domnieva sa, že úspešná rozvojová agenda z Dauhy zostáva prioritou obchodnej politiky Európskej únie, a že rokovania s Indiou o dohode o voľnom obchode by teda mali byť doplnkovými k multilaterálnym pravidlám;

2.  pripomína, že strategické partnerstvo EÚ a Indie je založené na spoločných zásadách a hodnotách, čo je vyjadrené v dohode o spolupráci medzi ES a Indiou z roku 1994 a v spoločnom akčnom pláne z roku 2005; nová dohoda o voľnom obchode orientovaná na konkurencieschopnosť by mala dopĺňať dohodu o spolupráci z roku 1994, s ktorou by mala byť právne a inštitucionálne prepojená;

3.  víta výsledok deviateho samitu EÚ – India a revidovaný spoločný akčný plán; pripomína prísľub Európskej únie a Indie zrýchliť rozhovory o dohode o voľnom obchode; nabáda rokujúce strany k tomu, aby zabezpečili, aby sa venoval dostatočný čas dôkladnejším konzultáciám s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane poslancov parlamentov v Indii a v Európskej únii, s cieľom zabezpečiť vyváženú dohodu, ktorá zohľadňuje záujmy a stanoviská všetkých dotknutých zainteresovaných strán;

4.  nabáda federálnu vládu a vlády jednotlivých štátov Indie, aby zladili politiky a postupy s cieľom umožniť, aby možné zisky boli čo najvyššie;

5.  vzhľadom na vzájomné dopĺňanie sa oboch ekonomík poukazuje na budúci potenciál zvýšenia objemu obchodu a investícií medzi EÚ a Indiou a na obrovské obchodné príležitosti vyplývajúce z dohody o voľnom obchode; považuje dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou za výhodnú pre obe strany, no odporúča vypracovať vyhodnotenie existujúcich osobitostí tohto odvetvia; ďalej zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by mala zabezpečiť, aby tento nárast dvojstranného obchodu bol prospešný pre čo najväčší počet ľudí a aby prispel k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia (RCT), ktoré si India stanovila, vrátane prevencie zhoršovania životného prostredia;

6.  nabáda strany, aby sa venovali aj možným nevýhodám dohody o voľnom obchode a spôsobom, ktorými môže rýchle otvorenie trhov nepriaznivo ovplyvniť ľudský rozvoj a rodovú rovnosť; uznáva právo vlád udržiavať si potrebný politický priestor a regulačné kapacity na formovanie hospodárskych a sociálnych politík, ktoré slúžia ich najzraniteľnejším občanom, vrátane opatrení v oblasti obchodu na ochranu slabých účastníkov hospodárskeho diania;

7.  zdôrazňuje, že súčasťou dohody o voľnom obchode by mal byť systém nepretržitého monitorovania a komplexného preskúmania s cieľom určiť sociálno-ekonomický dosah dohody; požaduje úpravu ustanovení dohody o voľnom obchode v súlade so závermi tohto preskúmania;

8.  žiada Komisiu, aby do dohody o voľnom obchode zahrnula ako jej základnú súčasť ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá by podliehala štandardnému mechanizmu riešenia sporov;

Obchod s tovarom

9.  víta výsledky mnohých simulácií voľného obchodu, ktoré poukazujú na to, že dohoda o voľnom obchode prinesie zvýšenie celkového vývozu a dovozu tak pre EÚ, ako aj pre Indiu; zdôrazňuje, že pri súčasnej priemernej miere rastu sa očakáva, že dvojstranný obchod presiahne výšku 700 miliónov EUR do roku 2010 a 160 600 miliónov EUR do roku 2015;

10. konštatuje, že priemer uplatňovaných colných sadzieb Indie sa znížil na úrovne, ktoré sú v súčasnosti porovnateľné s inými krajinami v Ázii, a poukazuje najmä na to, že priemer uplatňovaných colných sadzieb Indie v súčasnosti predstavuje 14,5 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 4,1 %;

11. považuje za dôležité, aby sa v dohode o voľnom obchode potvrdili ustanovenia dohody o technických prekážkach obchodu a dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby sa v tejto súvislosti venovala nevyriešeným otázkam, ako sú napríklad dobré životné podmienky zvierat;

12. konštatuje, že Indiu znepokojuje nedostatočná harmonizácia mikrobiologických noriem v EÚ, dôsledky nariadenia REACH, nákladné postupy získavania osvedčení na vývoz ovocia do EÚ a nákladné postupy posudzovania zhody so značkou ES, a zdôrazňuje, že tieto otázky sa musia vyriešiť v rámci dohody o voľnom obchode; vyzýva obe strany, aby zabezpečili, aby právne predpisy a necolné prekážky obchodu boli riadené takým spôsobom, ktorý nebude brániť celkovému obchodu; vyzýva Európsku úniu, ako aj Indiu, aby užšie spolupracovali v rámci svojich rozličných pracovných skupín v záujme vypracovania transparentnejšieho rámca pre technické predpisy a normy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby indickým výrobcom poskytla technickú pomoc v ich úsilí o dosiahnutie noriem EÚ, najmä noriem týkajúcich sa zdravia, životného prostredia a sociálneho rozmeru výroby, čím sa vytvoria situácie prospešné pre všetky zúčastnené strany;

13. uznáva, že indický systém noriem sa stále vyvíja; vyzýva úrad Indie zodpovedný za normy a Ústrednú organizáciu pre kontrolu noriem liečiv, aby sprísnili svoje normy v súlade s medzinárodnými normami a aby zvýšili transparentnosť pri vypracúvaní noriem zlepšením skúšobných a certifikačných postupov; je znepokojený vykonávaním a monitorovaním sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a noriem; vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú podporu na posilnenie kapacít a kvalifikovaných ľudských zdrojov v indických regulačných orgánoch;

14. zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode zahŕňa záväzný mechanizmus riešenia sporov medzi jednotlivými štátmi, ustanovenia o vyjednávaní necolných prekážok obchodu, o antidumpingových opatreniach a vyrovnávacích clách a doložku o všeobecných výnimkách, ktorá vychádza z článku XX a XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT);

15. žiada, aby sa pozornosť venovala prednostne zníženiu ciel na výrobky spravodlivého obchodu (Fairtrade) a trvalo udržateľné výrobky, a to prostredníctvom náležitej úpravy colných kódov EÚ;

16. vzhľadom na narastajúci objem falšovaného tovaru dovážaného do Európskej únie žiada, aby indické úrady povolili colným inšpektorom EÚ pozorovať a monitorovať lode, ktoré pristávajú v indických prístavoch a smerujú do Európskej únie;

Obchod so službami, právo usadiť sa

17. uznáva, že služby sú najrýchlejšie rastúcim odvetvím indického hospodárstva; konštatuje, že prvoradým záujmom Indie je liberalizácia v rámci režimu 1 a režimu 4 Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS); Európska únia by chcela dokončiť liberalizáciu prístupu na trh a vnútroštátneho postupu v rámci režimu 3 pre väčšinu služieb;

18. poukazuje na to, že liberalizácia služieb nesmie nijako obmedzovať právo regulovať služby a najmä udržiavať a rozvíjať dobre fungujúci sektor verejných služieb, ktorý je kľúčovou zložkou rozvoja, sociálnej spravodlivosti a demokracie;

19. konštatuje že podľa Federácie indických obchodných a priemyselných komôr má predpokladaný objem dvojstranného obchodu presiahnuť 246 800 miliónov EUR do roku 2015, kým sa začne vykonávať dohoda o voľnom obchode so službami;

20. konštatuje, že obchod so službami medzi Európskou úniou a Indiou je pomerne nevyvážený; EÚ vyváža do Indie 1,5 % svojich služieb, zatiaľ čo vývoz služieb Indie predstavuje 9,2 % jej celkového vývozu do Európskej únie;

21. nabáda Indiu, aby vypracovala vhodné právne predpisy v oblasti ochrany údajov, ktoré Indii umožnia získať štatút krajiny s primeranou úrovňou ochrany, s cieľom umožniť prenos osobných údajov z Európskej únie na základe právnych predpisov EÚ a v súlade s nimi;

22. konštatuje, že India je piatym najväčším trhom na svete v oblasti telekomunikačných služieb a že trh telekomunikácií zaznamenal za ostatných 5 rokov ročný nárast o 25 %; v oblasti telekomunikácii víta uvoľnenie obmedzenia zahraničného vlastníctva, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že naďalej pretrvávajú obmedzenia vnútornej politiky; vyzýva preto na uvoľnenie obmedzení v súvislosti s vydávaním licencií, ktoré sa uplatňujú voči poskytovateľom služieb; a na odstránenie politickej neistoty týkajúcej sa colných režimov a systémov prepojenia a zdôrazňuje potrebu nahradiť staré predpisy upravujúce toto odvetvie novými právnymi predpismi orientovanými na budúcnosť, ktoré budú zahŕňať informatické právo a nové postupy udeľovania licencií;

23. pokiaľ ide o satelitné odvetvie, vyzýva Indiu, aby nadviazala dialóg so spoločnosťami EÚ a otvorila pre ne svoj trh s cieľom:

a)  lepšie podporovať národné rozvojové ciele a uspokojiť neustále rastúci domáci dopyt po televíznej službe DTH (direct to home television) a širokopásmových službách a

b)  prekonať obavy o bezpečnosť v súvislosti s mobilnými satelitnými službami pomocou nových technických riešení, ktoré vnútroštátnym úradom umožnia mať viac než primeranú kontrolu nad mobilnou satelitnou komunikáciou;

24. berie na vedomie prísľub Indie umožniť zahraničným právnickým firmám pôsobiť v Indii; vyzýva Komisiu, aby spolu s indickými úradmi preskúmali možnosť a rozsah liberalizácie právnych služieb v rámci dohody o voľnom obchode;

25. konštatuje, že úplnú ambicióznosť dohody o voľnom obchode nemožno dosiahnuť bez záväzkov v režime 4; zdôrazňuje obrovské výhody, ktoré pre EÚ aj pre Indiu predstavujú celoštátne a celoeurópske uznávanie odborných kvalifikácií a dohody o ich vzájomnom uznávaní a o požiadavkách na udeľovanie licencií v rámci profesionálnych služieb, na ktoré by sa bez problémov mohla vzťahovať dohoda o voľnom obchode; požaduje však dôkladnú analýzu situácie týkajúcej sa jednotlivých členských štátov Európskej únie;

26. požaduje od Indie otvorenejší prístup pri udeľovaní víz, ktoré platia pre viacnásobný vstup a sú platné najmenej jeden rok, občanom, podnikateľom a politikom členských štátov EÚ;

Investície

27. vyzýva Komisiu, aby začlenila kapitolu o investíciách do dohody o voľnom obchode, čím by sa mohol ustanoviť systém jednotného informačného strediska pre investorov;

28. víta zriadenie Európskeho obchodného a technologického centra v Naí Dillí, ktorého cieľom je zvýšenie spolupráce medzi podnikmi a spolupráce v oblasti techniky medzi Indiou a členskými štátmi;

29. pripomína, že investície musia sprevádzať dôkladne vypracované pravidlá a právne predpisy; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo(13) a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ a výrobnými zariadeniami v Indii budú dodržiavať základné normy MOP, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody, čo umožní vytvoriť celosvetovú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami;

30. konštatuje, že ku kapitolám o investíciách v rámci dohody o voľnom obchode sa často dopĺňajú záväzky liberalizovať pohyb kapitálu a zrušiť kontroly kapitálu; žiada Komisiu, aby do dohody nezahŕňala takéto ustanovenia vzhľadom na význam kontrol kapitálu – najmä pre rozvojové krajiny – pri zmierňovaní dosahu finančnej krízy;

Verejné obstarávanie

31. konštatuje, že India nie je ochotná zahrnúť verejné obstarávanie do dohody o voľnom obchode;

Politika v oblasti práv duševného vlastníctva, priemyslu a obchodu

32. víta záväzok Indie týkajúci sa spoľahlivého systému v oblasti práv duševného vlastníctva a využívania flexibility v rámci dohody TRIPS v záujme splnenia jej záväzkov v oblasti verejného zdravia, najmä v súvislosti s prístupom k liekom; zdôrazňuje, že tieto rokovania musia byť zlučiteľné s ochranou biodiverzity a tradičných znalostí; vyzýva Komisiu a príslušné indické úrady, aby koordinovali činnosť zameranú na účinné riešenie problému boja proti falšovaniu a osobitne boja proti falšovaným liekom;

33. vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby zabezpečili, aby záväzky vyplývajúce z dohody o voľnom obchode neboli prekážkou v prístupe k liekom, zatiaľ čo India buduje svoje kapacity a transformuje výrobu orientovanú na generiká na výrobu založenú na výskume;

34. víta záväzok Indie zvýšiť podiel svojich verejných výdavkov na zdravotníctvo a podporuje tento trend v záujme zabezpečenia primeraného prístupu k účinnej zdravotnej starostlivosti, najmä vo vidieckych oblastiach;

35. vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby spoločne financovali a podporovali opatrenia a iniciatívy, ako sú cenové fondy, patentové združenia a iné alternatívne mechanizmy, s cieľom podporovať prístup k liekom, najmä na zanedbávané choroby, a podporovať inovácie v oblasti liekov;

Obchod a trvalo udržateľný rozvoj

36. uznáva, že rozsiahla kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji je kľúčovou súčasťou akejkoľvek dohody o voľnom obchode a podlieha štandardnému mechanizmu riešenia sporov;

37. vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby zabezpečili, aby sa obchodné a priame zahraničné investície nepodporovali buď na úkor právnych predpisov a noriem v oblasti životného prostredia alebo základných právnych predpisov a noriem v oblasti práce a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; je nevyhnutné zabezpečiť primeranú kapacitu na monitorovanie trhu práce a vývoja v oblasti životného prostredia vrátane dodržiavania takýchto noriem;

38. žiada ratifikáciu a účinné uplatňovanie základných dohovorov MOP;

39. je znepokojený rozšírením detskej práce v Indii, pri ktorej sú deti veľmi často využívané v nebezpečných a nezdravých podmienkach; žiada Komisiu, aby sa venovala tejto otázke pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode, a žiada indickú vládu, aby vynaložila maximálne úsilie na odstránenie príčin tohto javu s cieľom zamedziť mu;

40. uznáva zavedenie nového indického zákona o detskej práci v roku 2006, ktorý zakazuje deťom mladším než 14 rokov pracovať ako domáci sluhovia alebo v stánkoch s potravinami, a vyzýva Európsku úniu, aby od Indie naďalej požadovala ratifikáciu dohovoru MOP č. 182 o odstránení najhorších foriem detskej práce a dohovorov č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ktoré by predstavovali pozitívny krok smerom k prípadnému zrušeniu detskej práce;

41. zdôrazňuje, že Európska únia by mala naliehať na indickú vládu, aby riešila otázku nedobrovoľnej práce, ktorá postihuje milióny ľudí v Indii – prevažne z komunity Dalitov a Adivasiov; konštatuje, že je presvedčený, že táto otázka sa primerane nerieši z dôvodu chýbajúcej administratívnej a politickej vôle;

42. nalieha na EÚ, aby do svojej dohody o voľnom obchode s Indiou zahrnula ustanovenie, ktoré zabezpečí, že na spoločnosti EÚ využívajúce osobitné hospodárske zóny sa nebude môcť vzťahovať výnimka z dodržiavania základných pracovných práv alebo iných pracovných práv založených na dohovoroch MOP, ktoré India ratifikovala;

43. zastáva názor, že by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by oficiálne uznané organizácie zamestnancov a zamestnávateľov mali mať možnosť predkladať žiadosti o prijatie opatrení, ktoré by sa riešili v stanovenej lehote a ktorých výsledkom by bolo prijímanie nadväzných opatrení a revidovaných ustanovení s cieľom vyvinúť tlak proti porušovaniu práv pracovníkov;

44. zdôrazňuje, že doložky o ľudských právach a demokracii sú kľúčovým prvkom dohody o voľnom obchode; je znepokojený neustálym prenasledovaním náboženských menšín a obhajcov ľudských práv v Indii, súčasnou situáciou v oblasti ľudských práv a bezpečnostnou situáciou v časti Kašmíru pod správou Indie;

45. vyzýva Radu, Komisiu a Indiu, aby zabezpečili, aby dohoda o voľnom obchode nepoškodzovala znevýhodnené skupiny, ako sú Daliti a Adivasiovia, a aby prípadné výhody plynúce z dohody o voľnom obchode mohli využívať všetci členovia spoločnosti;

46. víta záväzky Európskej únie a Indie spolupracovať v oblasti výskumu jadrovej energie na civilné účely; konštatuje, že India nie je signatárom zmluvy o nešírení jadrových zbraní a že dostala výnimku od Skupiny jadrových dodávateľov; vyzýva Indiu, aby podpísala zmluvu o nešírení jadrových zbraní;

47. zdôrazňuje, že štáty so zložitou spoločenskou a hospodárskou štruktúrou, ktoré v čoraz väčšej miere prechádzajú z dvojstranných obchodných dohôd na zložitejšie dvojstranné obchodné vzťahy, musia zabezpečiť všeobecne stabilné a bezpečné prostredie; je znepokojený nedostatkom bezpečnosti v Indii; vyzýva Indiu, aby prikladala väčšiu váhu rôznym nepatrným i závažným útokom zo strany rozličných politických skupín;

48. žiada Komisiu, aby počas nadchádzajúceho kola rokovaní predostrela indickým úradom problém pretrvávajúceho nezákonného obchodovania s tigrími kožušinami s Tibetom, v dôsledku ktorého indickému tigrovi hrozí vyhynutie;

Úloha Európskeho parlamentu

49. od Rady a Komisie očakáva, že Parlamentu predložia dohodu o voľnom obchode a požiadajú ho o súhlas na základe druhého pododseku ods. 3 článku 300 Zmluvy o ES;

50. žiada Radu a Komisiu, aby potvrdili záväzok Indie rokovať o dohode o voľnom obchode s EÚ s novou indickou vládou po nadchádzajúcich všeobecných voľbách;

Ďalšie hľadiská

51. upozorňuje na rýchly rast inflácie v Indii; uznáva, že ak si má India udržať pozíciu konkurencieschopného obchodného partnera Európskej únie rastúceho významu, bude treba vynaložiť veľa investícií do infraštruktúry a výrazne zvýšiť kapacity na výrobu energie; víta navrhovaný plán indickej vlády vyčleniť v najbližších piatich rokoch 500 miliárd amerických dolárov na túto oblasť a vyzýva súkromné a verejné subjekty, aby na tomto obrovskom projekte v plnej miere spolupracovali;

52. víta skutočnosť, že predseda indickej vlády odovzdal do prevádzky novú šrínagarskú železničnú trať medzi Baramullou a Qazigundom, ktorá miestnym obyvateľom zabezpečí niekoľko tisíc nových pracovných miest; vyjadruje presvedčenie, že podobné hospodárske iniciatívy zlepšia vyhliadky obyvateľov Kašmíru na prosperujúcejšiu a mierovú budúcnosť;

53. víta pokrok, ktorý India dosiahla v oblasti rozvojovej pomoci, keď sa okrem príjemcu stáva aj jej darcom;

54. oceňuje pokrok, ktorý sa dosiahol v spolupráci v oblasti výskumu a vývoja aj prostredníctvom rámcového programu financovaného zo zdrojov EÚ; víta veľký počet indických študentov, ktorí študujú na európskych vysokých školách v rámci programu Erasmus Mundus;

55. konštatuje, že ak sa bude hospodárska spolupráca medzi Európskou úniou a Indiou opierať o systém univerzálnych hodnôt Únie, môže sa to stať vzorom pre spoluprácu s inými krajinami;

56. víta začatie osobitnej akcie v oblasti kultúrnej spolupráce medzi EÚ a Indiou na obdobie 2007 – 2009, najmä v oblasti vzdelávania, výmeny študentov, odbornej prípravy a medzikultúrneho dialógu;

57. vyjadruje obavu nad rastom svetových cien komodít a ich vplyvom na najchudobnejšie obyvateľstvo vrátane obyvateľov Indie, čo má za následok ohrozenie stabilného rastu a zvyšovanie globálnej nerovnováhy; vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby skoordinovali komplexnú stratégiu s cieľom integrovane riešiť túto problematiku;

58. víta skutočnosť, že India uskutočnila výrazný pokrok vo všeobecnom základnom vzdelávaní, zlepšila boj proti chudobe a zvýšila prístup k bezpečnej pitnej vode; poznamenáva však, že India stále zaostáva v plnení väčšiny rozvojových cieľov tisícročia v oblasti zdravia, ako je napríklad detská úmrtnosť, zdravotná starostlivosť o matky, podvýživa detí a boj proti malárii, tuberkulóze a HIV/AIDS; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Daliti a Adivasiovia (pôvodné kmene a národy) dosahujú najslabší pokrok pri plnení rozvojových cieľov tisícročia a že sú vystavení diskriminácii v oblasti prístupu k bývaniu, vzdelávaniu, zamestnaniu a prístupu k zdravotnej starostlivosti a iným službám;

59. poznamenáva, že napriek trvalému hospodárskemu rastu pretrváva veľká nerovnosť, pričom viac než 800 miliónov ľudí musí vyžiť s menej než 2 USD na deň; je znepokojený najmä situáciou sociálne slabých vrstiev obyvateľstva, a to najmä žien, detí, marginalizovaných skupín a obetí diskriminácie, ako sú Daliti a Adivasiovia, a vidieckeho obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby dohoda o voľnom obchode neobmedzila právomoci indickej vlády nevyhnutné na riešenie chudoby a nerovnosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali s indickou vládou na zlepšení situácie uvedených skupín a posúdili ďalšiu spoluprácu z hľadiska svojho príspevku k ukončeniu rodovej a kastovej diskriminácie, pričom sa odvoláva na svoje vyššie uvedené uznesenie o situácii v oblasti ľudských práv Dalitov v Indii;

60. zdôrazňuje, že čoraz väčšia miera poškodzovania životného prostredia v Indii predstavuje neustále sa stupňujúci problém s nepredstaviteľnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami najmä pre veľký počet Indov žijúcich v chudobe, a preto zdôrazňuje osobitnú potrebu, aby EÚ pokračovala v spolupráci s Indiou v tejto oblasti;

61. pozitívne hodnotí vplyvy hospodárskeho rastu na rozvoj niektorých regiónov Indie a vyzýva Komisiu, aby podporila výskum, hlavné aspekty a príslušné vnútroštátne a regionálne politiky umožňujúce takéto vplyvy s cieľom posilniť odovzdávanie skúseností a osvedčených postupov medzi regiónmi;

62. domnieva sa, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť odvetviu malých a stredných podnikov v Indii, a preto navrhuje, aby sa vo všetkých programoch rozvojovej spolupráce medzi Európskou úniou a Indiou malé a stredné podniky posilnili prostredníctvom opatrení na pomoc pri financovaní miestnych trhovo orientovaných projektov navrhnutých občanmi;

63. víta šírenie mikroúverov v Indii, ktoré si získali uznanie ako účinný spôsob rozvoja podnecovaného bežným obyvateľstvom;

o

o   o

64. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Indie.

(1)

   Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s.79.

(2)

Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.

(3)

Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 589.

(4)

DGExP/B/PolDep/Study/2005/06.

(5)

Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s.399.

(6)

Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.

(7)

Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.

(8)

Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 87.

(9)

Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.

(10)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0407.

(11)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0366.

(12)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0455.

(13)

Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

India sa vzhľadom na svoju rozlohu, 2-percentnú mieru rastu obyvateľstva a dynamický hospodársky rast (8,8 % za rok) v ostatných dvoch desaťročiach stáva hlavným priekopníkom a aktérom v oblasti vývoja, ako aj výrobcom a vývozcom tovaru a služieb vyrobených špičkovou technológiou. Zároveň je jednou zo svetových jadrových mocností schopných ovplyvniť smerovanie globálnej ekonomiky a bezpečnosti, v dôsledku čoho Indii prináleží väčšia zodpovednosť na mnohostranných fórach, ako sú OSN, WTO a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, a v rámci regionálnych organizácií v Ázii.

Európska únia je najväčším hospodárskym zoskupením na svete a India je v celosvetovom meradle druhý najľudnatejší štát. EÚ je najvýznamnejším zahraničným investorom v Indii a jej najväčším obchodným partnerom. Obe strany sa zhodujú na mnohých ekonomických filozofiách a cieľoch. Vytvorenie hospodárskej aliancie je preto pre obe strany rozhodujúce. V rámci akčného plánu medzi EÚ a Indiou sa tento dôležitý aspekt ich vzťahu uznáva a India a EÚ s týmto cieľom úspešne uskutočňujú spoločné iniciatívy na podporu spolupráce vo viacerých dôležitých oblastiach, ktoré zahŕňajú aj obchod a investície.

Všeobecné otázky

Na základe odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre obchod Európska únia a India začali v júni 2007 rokovania na dosiahnutie komplexnej dohody o voľnom obchode (FTA).

FTA s Indiou je súčasťou stratégie Komisie o globálnej Európe a spolu s ďalšími rokovaniami, na ktorých sa zúčastnila Kórea a krajiny ASEAN, je odrazovým mostíkom, nie prekážkou mnohostrannej liberalizácie.

Touto správou požadujeme, aby sa medzi EÚ a Indiou uzavrela komplexná, ambiciózna a vyvážená FTA , ktorá zlepší prístup tovaru a služieb na trh, bude sa vzťahovať v podstate na celý obchod a bude obsahovať ustanovenia o regulačnej transparentnosti v oblastiach spoločného obchodu a investícií vrátane posudzovania noriem a zhody, sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, práv duševného vlastníctva vrátane presadzovania práva, zjednodušenie obchodovania a colných procedúr, verejného obstarávania, obchodu a hospodárskej súťaže, ako aj doložiek týkajúcich sa obchodu, rozvoja a ľudských práv ako kľúčového prvku dohody o voľnom obchode;

Takisto sa v nej uznáva, že tak EÚ, ako aj India by sa aj naďalej mali prioritne venovať mnohostrannému obchodnému systému založenému na pravidlách, vytvorenému prostredníctvom WTO, v rámci ktorého sa stanovujú príslušné pravidlá a zabezpečuje sa ich dodržiavanie, čím sa vytvárajú čo najlepšie možnosti pre čestný a spravodlivý medzinárodný obchod.

Obchod s tovarom

V období rokov 2000 a 2007 sa hodnota obchodu s tovarom Európskej únie s Indiou viac ako zdvojnásobila; vývoz vzrástol z 13,7 mld. EUR na 29, 5 mld. EUR, zatiaľ čo dovoz sa zvýšil z 12,8 mld. EUR na 26,3 mld. EUR. V roku 2007 predstavoval vývoz EÚ do Indie 2,4  % celkového vývozu a dovoz 1,8 % z celkového dovozu a India bola deviatym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ.

Je dôležité, aby FTA potvrdila ustanovenia Dohody WTO o technických prekážkach obchodu, aby v nej boli stanovené ustanovenia, ktoré uľahčujú prístup k vzájomným trhom a aby zahŕňala ustanovenia o prijatí uznávaných medzinárodných noriem, ktoré odkazujú na všeobecné zásady, ako sú proporcionalita, neprípustnosť obmedzení, transparentnosť a nediskriminácia.

Dohoda by mala zahŕňať aj ustanovenia s odkazom na všeobecné zásady Dohody WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení.

Spravodajca v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby nastolila nevyriešené otázky, ako napríklad dobré životné podmienky zvierat. Spravodajca poukazuje na to, že opatrenia potrebné na ochranu zdravia a sanitárne a fytosanitárne obmedzenia by sa nemali používať na ochranu domácich výrobcov poľnohospodárskych výrobkov pred hospodárskou súťažou.

Spravodajca uznáva, že India rozvíja svoj systém noriem a že značný pokrok dosiahol aj úrad Indie zodpovedný za normy, no zdôrazňuje, že jeho fungovanie sa musí ešte zlepšiť, a to tým, že India zvýši svoje normy v súlade s medzinárodnými normami a zlepší transparentnosť.

Obchod so službami, právo usadiť sa

Služby sú najrýchlejšie rastúcou časťou indického hospodárstva. India sa prednostne zaujíma najmä o liberalizáciu v rámci režimu 1 dohody GATS (telefonické centrá (call centres), kompletné softvérové inžinierstvo) a režimu 4 (podnikateľské víza, softvéroví inžinieri, účtovníci, právnici v oboch smeroch), pričom EÚ by predovšetkým chcela dokončiť liberalizáciu v prístupe na trh a vnútroštátny postup v režime 3 vo väčšine služieb, zrušiť schvaľovanie radou na podporu zahraničných investícií a umožniť, aby dcérske spoločnosti vo finančnom odvetví boli úplne vlastnené.

Vo všeobecnosti služby v Indii trpia v dôsledku radu horizontálnych prekážok, napríklad zastaraných zákonov, a preto náročnou úlohou v súvislosti s FTA je nielen zrýchlenie liberalizácie odvetvia služieb Indie, ale aj uľahčenie vykonávania celého radu doplnkových reforiem určených na zlepšenie kvality regulácie.

Odvetvie služieb v Indii možno zoskupiť do troch kategórií. Do prvej patria odvetvia, ktoré boli značne liberalizované a v ktorých neexistujú žiadne zrejmé prekážky (IT služby a telekomunikácie), v druhej sú odvetvia, ktoré sú mierne liberálne s niekoľkými zrejmými prekážkami (stavebníctvo, zdravotníctvo, vzdelávanie, poistenie, distribúcia, bankové a iné finančné služby) a do tretej skupiny sú zaradené odvetvia, ktoré sú pre cudzincov zväčša neprístupné (právne služby a účtovníctvo).

India zastáva popredné miesto vo vývoze širokého radu služieb prostredníctvom režimu 1 a okrem toho je aj hlavným dodávateľom tradičných IT služieb. India sa v súčasnosti stáva hlavným vývozcom služieb v oblasti outsourcingu obchodného procesu. Spravodajca takisto konštatuje, že v režime 1 už boli prijaté záväzky, pokiaľ ide o profesionálne a informačné služby a súvisiace služby v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, cestovného ruchu, prenosu finančných údajov a iné obchodné služby.

Spravodajca sa domnieva, že India by mohla uvažovať o rozšírení tejto oblasti aj na pododvetvia, ako je výskum a vývoj, odvetvia súvisiace so zubnou a zdravotnou starostlivosťou a odvetvia založené na telekomunikačných službách.

Podľa nedávnej štúdie, ktorú vypracoval Boston Consulting, prostredníctvom režimu 1 možno do roku 2020 vytvoriť 6 miliónov pracovných miest a zabezpečiť príjmy vo výške 109,2 mld. EUR. Poukazuje to na význam, ktorý má pre Indiu dodávanie služieb v tomto režime, ako aj na skutočnosť, že túto otázku treba riešiť v rámci FTA.

Spravodajca poukazuje na to, že FTA nenaplní všetky svoje ambície bez režimu 4, v ktorom v súčasnosti existuje množstvo prekážok, ako sú vízové formality, zákazy, podmienky týkajúce sa rovnosti odmeňovania, diskriminačné zaobchádzanie a neuznávanie odborných kvalifikácií. Odstránenie týchto prekážok by prinieslo zisky nielen Indii, ale aj dovážajúcim členským štátom EÚ. Spravodajca naliehavo žiada členské štáty, aby do režimu 4, ktorý má umožniť účinný prístup, vzájomné uznávanie kvalifikácií a licencií, zahrnuli viac odvetví, rozšírilo jeho trvanie a zamedzili dvojitému zdaňovaniu dávok sociálneho zabezpečenia indických pracovníkov v oblasti služieb pracujúcich v zahraničí. Spravodajca sa domnieva, že pre členské štáty ide o citlivú otázku, od ktorej nemožno veľa očakávať, no zdôrazňuje, že sú tu aj značné výhody.

Investície

EÚ je pre Indiu významným zdrojom priamych zahraničných investícií, čo predstavuje asi 20 % celkových priamych zahraničných investícií v Indii, a že úhrn priamych investícií Indie do spoločných podnikov a dcérskych firiem s úplným vlastníctvom v EÚ (od apríla 1996 do prelomu rokov 2006 a 2007) dosiahol 4,31587 miliardy EUR, čím sa EÚ stala najväčším príjemcom zámorských investícií Indie; investičné toky medzi EÚ a Indiou rastú aj napriek tomu, že systém investícií Indie naďalej odrádza mnoho spoločností EÚ od investovania v Indii.

Spravodajca konštatuje, že India už podpísala dvojstranné dohody o investíciách a ochrane s 18 členskými štátmi.

Vyzýva Komisiu, aby začlenila kapitolu o investíciách do FTA, ktorá by sa mala stať jej významnou súčasťou, no nemala by nevyhnutne nahradiť existujúce dvojstranné dohody. Umožnilo by sa tak bezproblémovejšie investovanie na vzájomných trhoch podporou a ochranou dohôd o investíciách. Navrhuje, aby takáto investičná dohoda mohla ustanoviť systém jednotného informačného strediska pre investorov oboch hospodárstiev, ktoré by vysvetľovalo rozdiely v pravidlách a postupoch investovania a poskytovalo by informácie o všetkých právnych aspektoch.

Verejné obstarávanie

India na rozdiel od EÚ nie je signatárom súčasnej Dohody o vládnom obstarávaní, a teda nepodlieha jej ustanoveniam, no zároveň nenamieta proti dohode o transparentnosti pri vládnom obstarávaní. Medzi oblasti, ktoré vyvolávajú obavy Indie, patrí požiadavka týkajúca sa vnútroštátneho postupu, vymedzenie pojmu vládneho obstarávania a rozsah jeho pôsobnosti a otázka obstarávacích metód. Spravodajca sa domnieva, že je dôležité, aby súčasťou FTA bol súbor záväzných pravidiel vrátane primeraných ustanovení o transparentnosti, ktoré podporujú vytvorenie efektívnych a transparentných systémov obstarávania.

Obchod a hospodárska súťaž

Spravodajca víta skutočnosť, že India nedávno prijala nový zákon a hospodárskej súťaži, ktorého znenie sa stretlo s veľkým ohlasom, no zdôrazňuje, že zatiaľ nemožno hodnotiť jeho vynucovanie, pretože tento zákon sa ešte nezačal uplatňovať. Domnieva sa, že EÚ by mala začleniť do FTA znenie na základe článkov 81 a 82 Zmluvy o ES s cieľom zabezpečiť záväzky v oblasti politiky hospodárskej súťaže. ďalej konštatuje, že účinný a transparentný systém hospodárskej súťaže a dohody o spolupráci by mohol byť užitočný pri riešení prípadov zneužívania dominantného postavenia spoločnosťami, ktoré už na trhu pôsobia.

Politika v oblasti práv duševného vlastníctva, priemyslu a obchodu

India v nedávnych rokoch posilnila svoj systém v oblasti práv duševného vlastníctva a uplatňuje zákony, ktoré sú v súlade s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva. India takisto vyjadrila pevné odhodlanie zabezpečiť spoľahlivý systém v oblasti práv duševného vlastníctva. Niektoré ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva však naďalej zostávajú sporné a obavy vzbudzuje aj systém uplatňovania a vynucovania týchto práv.

Je potrebné zabezpečiť účinné uplatňovanie práv duševného vlastníctva, vzdelávať úradníkov pôsobiacich v oblasti práv duševného vlastníctva a budovať pre nich kapacity, umožniť orgánom činným v trestnom konaní a justičným orgánom zamedzovať porušovaniu práv duševného vlastníctva a trestať ho, a modernizovať úrady zodpovedné za oblasť práv duševného vlastníctva.

V tejto súvislosti je pozitívnou iniciatívou zámer Komisie zaviesť TIDP II ako pokračovanie TIDP (projekt rozvoja obchodu a priemyslu), ktorého cieľom v oblasti práv duševného vlastníctva je poskytnúť školenie o vynucovaní práv duševného vlastníctva a zvyšovanie informovanosti s cieľom chrániť podniky a spotrebiteľov.

Spravodajca víta spoločný pracovný program o spolupráci medzi oboma stranami v oblasti patentov, najmä pravidelné konzultácie na úrovni expertov o postupe udeľovania patentu, a odborné vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov.

Obchod a trvalo udržateľný rozvoj

Je dôležité, aby sa v dohode uznalo, že trvalo udržateľný rozvoj je hlavným cieľom EÚ a Indie, a aby dohoda bola zameraná na zaručenie a uľahčenie dodržiavania medzinárodných dohôd a noriem v oblasti životného prostredia a v sociálnej oblasti.

Európska únia, ako aj India musia zabezpečiť, aby sa priame zahraničné investície nepodporovali na úkor právnych predpisov a noriem v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a základných pracovných noriem;

Doložky o ľudských právach a demokracii sú kľúčovým prvkom FTA. Na samite EÚ – India v Marseille India opätovne potvrdila svoj záväzok posilniť konzultácie v Rade OSN pre ľudské práva a pokračovať v dialógu o ľudských právach s cieľom podporiť všeobecnú platnosť ľudských práv. Naďalej však pretrvávajú obavy v súvislosti s neustálym prenasledovaním náboženských menšín a obhajcov ľudských práv v Indii, popravami bez súdneho konania a masovými hrobmi bez označenia v časti Kašmíru pod správou Indie; Spravodajca vyzýva indickú vládu, aby umožnila prístup osobitným spravodajcom OSN, aby preskúmali tieto masové hroby.

Úloha EP

Spravodajca sa domnieva, že legitímnosť dohody a jej prijateľnosť pre verejnosť vyžaduje, aby bol Európsky parlament úzko zapojený do celého priebehu rokovaní a aby mal možnosť vyjadriť svoj názor na prijateľnosť dohodnutého znenia. Od Komisie a Rady očakáva, že sa budú snažiť o predloženie dohody formou, ktorá si na základe článku 300 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o ES bude vyžadovať súhlas Parlamentu;


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (9.12.2008)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k Dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou

(2008/2135(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Tannock

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   opätovne zdôrazňuje význam strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou pevne založeného na spoločných hodnotách demokracie a ľudských práv, základných slobôd, pluralizmu, právneho štátu a multilaterálneho prístupu; víta spoločné odhodlanie Indie a EÚ bojovať proti terorizmu a presadzovať medzinárodný mier a bezpečnosť; odsudzuje vražedné útoky, ktoré boli 26. novembra spáchané v Bombaji, obchodnej metropole Indie; vyzýva Indiu, aby bezodkladne zaviedla opatrenia na zvýšenie bezpečnosti všetkých svojich občanov a zahraničných návštevníkov a aby postavila pred súd všetkých páchateľov zapletených do tohto brutálneho činu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s Indiou pri vyšetrovaní týchto útokov;

2.   je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska sa príťažlivosť Indie ako obchodného partnera len zvýši a vzrastie aj jej geopolitický význam; preto víta záväzok vyjadrený počas deviateho samitu EÚ – India, ktorý sa konal 29. septembra 2008 v Marseille, ďalej prehĺbiť vzájomné politické výmeny a spoluprácu medzi EÚ a Indiou;

3.   upozorňuje na rýchly rast inflácie v Indii; uznáva, že ak si má India udržať pozíciu konkurencieschopného obchodného partnera EÚ rastúceho významu, bude treba vynaložiť veľa investícií do infraštruktúry a výrazne zvýšiť kapacity na výrobu energie; víta navrhovaný plán indickej vlády vyčleniť v najbližších piatich rokoch 500 miliárd amerických dolárov na túto oblasť a vyzýva súkromné a verejné subjekty, aby na tomto obrovskom projekte v plnej miere spolupracovali;

4.   berie na vedomie dohodu medzi Indiou a USA o civilnom využití jadrovej energie a výnimku udelenú Skupinou jadrových dodávateľov, ktorá umožňuje ostatným štátom spolupracovať s Indiou v oblasti jadrovej energie a otvára podnikom z EÚ cestu na indický trh s jadrovou energiou; zdôrazňuje, že táto výnimka potvrdzuje záväzok Indie nešíriť jadrové zbrane;

5.   víta skutočnosť, že predseda indickej vlády odovzdal do prevádzky novú šrínagarskú železničnú trať medzi Baramullou a Qazigundom, ktorá miestnym obyvateľom zabezpečí niekoľko tisíc nových pracovných miest; vyjadruje presvedčenie, že podobné hospodárske iniciatívy zlepšia vyhliadky obyvateľov Kašmíru na prosperujúcejšiu a mierovú budúcnosť;

6.   víta pokrok, ktorý India dosiahla v oblasti rozvojovej pomoci, keď sa okrem príjemcu stáva aj jej darcom;

7.   víta dialóg o ľudských právach, ktorý každoročne prebieha medzi EÚ a Indiou, ale vyjadruje znepokojenie nad pomalým tempom vykonávania pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce v Indii, a to najmä v súvislosti s detskou a nútenou prácou; vyzýva Indiu, aby sa viac zasadila za zlepšenie postavenia žien a aby sa zaoberala otázkou trestu smrti a prenasledovaním a diskrimináciou náboženských menšín, napríklad, pokiaľ ide o zaobchádzanie s kresťanmi v Orisse a inde;

8.   oceňuje pokrok, ktorý sa dosiahol v spolupráci v oblasti výskumu a vývoja aj prostredníctvom rámcového programu financovaného zo zdrojov EÚ; víta veľký počet indických študentov, ktorí študujú na európskych vysokých školách v rámci programu Erasmus Mundus;

9.   vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode kládla patričný dôraz na otázky ľudských práv, necolné prekážky pre obchod, pretrvávajúce obmedzenia v oblasti priamych zahraničných investícií do dôležitých odvetví a na práva v oblasti duševného vlastníctva;.

10. konštatuje, že ak sa bude hospodárska spolupráca medzi EÚ a Indiou opierať o systém univerzálnych hodnôt Únie, môže sa to stať vzorom pre spoluprácu s inými krajinami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

2

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angelika Beer, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Colm Burke, Marco Cappato, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Jas Gawronski, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Joost Lagendijk, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Vural Öger, Ria Oomen-Ruijten, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Christian Rovsing, Flaviu Călin Rus, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Marcello Vernola, Jan Marinus Wiersma, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Árpád Duka-Zólyomi, Martí Grau i Segú, David Hammerstein, Pierre Jonckheer, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Alexander Graf Lambsdorff, Erik Meijer


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (11.12.2008)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou

(2008/2135(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Filip Kaczmarek

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   víta skutočnosť, že EÚ a India sa na deviatom samite India – EÚ konanom 29. septembra 2008 zaviazali zintenzívniť konzultácie v rámci Rady OSN pre ľudské práva a pokračovať v dialógu s cieľom podporovať univerzálnu platnosť ľudských práv, čo sa odzrkadlilo vo zverejnenom spoločnom akčnom pláne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa rozvoj obchodných vzťahov medzi EÚ a Indiou neoddeľoval od reforiem v oblasti ľudských práv v Indii a odporúča ich rozšírenie s cieľom zahrnúť výskum a spoluprácu v oblastiach dôstojnej práce, trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy;

2.   víta začatie osobitnej akcie v oblasti kultúrnej spolupráce medzi EÚ a Indiou na obdobie 2007 – 2009, najmä v oblasti vzdelávania, výmeny študentov, odbornej prípravy a medzikultúrneho dialógu;

3.   vyjadruje obavu nad rastom svetových cien komodít a ich vplyvom na najchudobnejšie obyvateľstvo vrátane obyvateľov Indie, čo má za následok ohrozenie stabilného rastu a zvyšovanie globálnej nerovnováhy; vyzýva EÚ a Indiu, aby skoordinovali komplexnú stratégiu s cieľom integrovane riešiť túto problematiku;

4.   víta skutočnosť, že India uskutočnila výrazný pokrok vo všeobecnom základnom vzdelávaní, zlepšila boj proti chudobe a zvýšila prístup k bezpečnej pitnej vode; poznamenáva však, že India stále zaostáva v plnení väčšiny rozvojových cieľov tisícročia (RCT) v oblasti zdravia, ako je napríklad detská úmrtnosť, zdravotná starostlivosť o matky, podvýživa detí a boj proti malárii, tuberkulóze a HIV/AIDS; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Daliti a Adivasiovia (pôvodné kmene) dosahujú najslabší pokrok pri plnení RCT a že sú vystavení diskriminácii v oblasti bývania, vzdelávania, zamestnanosti a prístupu k zdravotnej starostlivosti a iným službám;

5.   poznamenáva, že napriek trvalému hospodárskemu rastu pretrváva veľká nerovnosť, pričom viac než 800 miliónov ľudí musí vyžiť s menej než 2 USD na deň; je znepokojený najmä situáciou sociálne slabých vrstiev obyvateľstva, a to najmä žien, detí, marginalizovaných skupín a obetí diskriminácie, ako sú Daliti a Adivasiovia, a vidieckeho obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby dohoda o voľnom obchode neobmedzila právomoci indickej vlády nevyhnutné na riešenie chudoby a nerovnosti; s odvolaním sa na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o situácii v oblasti ľudských práv Dalitov v Indii vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s indickou vládou na zlepšení situácie uvedených skupín a posúdili ďalšiu spoluprácu z hľadiska svojho príspevku k ukončeniu rodovej a kastovej diskriminácie;

6.   zdôrazňuje, že čoraz väčšia miera poškodzovania životného prostredia v Indii predstavuje neustále sa stupňujúci problém s nepredstaviteľnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami najmä pre vysoký počet Indov žijúcich v chudobe, a preto zdôrazňuje osobitnú potrebu, aby EÚ pokračovala v spolupráci s Indiou v tejto oblasti;

7.  pozitívne hodnotí vplyvy hospodárskeho rastu na rozvoj niektorých častí Indie a vyzýva Komisiu, aby podporila výskum a hlavné smery a príslušné vnútroštátne a regionálne politiky spôsobujúce takéto vplyvy s cieľom posilniť odovzdávanie skúseností a osvedčených postupov medzi regiónmi;

8.   domnieva sa, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť odvetviu malých a stredných podnikov v Indii, a preto navrhuje, aby sa vo všetkých programoch rozvojovej spolupráce medzi EÚ a Indiou malé a stredné podniky posilnili prostredníctvom opatrení na pomoc, ktoré pomôžu financovať miestne trhovo orientované projekty navrhnuté občanmi;

9.   víta šírenie mikroúverov v Indii, ktoré si získali uznanie ako účinný spôsob rozvoja podnecovaného bežným obyvateľstvom;

10. požaduje, aby sa spolupráca medzi EÚ a Indiou v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky sústredila na problémy pracovnej diskriminácie žien, nútenej práce a detskej práce vzhľadom na skutočnosť, že India má jeden z najvyšších počtov pracujúcich detí na svete, zhruba 150 miliónov – s cieľom dosiahnuť dodržiavanie základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a predísť sociálnemu dampingu;

11. uznáva zavedenie nového indického zákona o detskej práci v roku 2006, ktorý zakazuje deťom mladším než 14 rokov pracovať ako domáci sluhovia alebo v stánkoch s potravinami, a vyzýva EÚ, aby pokračovala v podpore Indie s cieľom ratifikovať dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 182 o odstránení najhorších foriem detskej práce a dohovory č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ktoré by predstavovali pozitívny krok smerom k prípadnému zrušeniu detskej práce;

12. nalieha vo vyzýva Komisiu, aby v rokovaniach o dohode o voľnom obchode trvala na kapitole o trvalo udržateľnom rozvoji, v ktorej sa stanovujú právne záväzné a vynútiteľné minimálne sociálne a environmentálne normy;

13. zdôrazňuje, že EÚ by mala naliehať na indickú vládu, aby riešila otázku nedobrovoľnej práce, ktorá postihuje milióny ľudí v Indii – prevažne z komunity Dalitov a Adivasiov; je presvedčený, že táto otázka sa primerane nerieši z dôvodu chýbajúcej administratívnej a politickej vôle;

14. naliehavo vyzýva EÚ, aby sa zasadzovala o väčšiu podnikovú zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ, ktoré investujú v Indii a obchodujú s ňou, vrátane ich povinnosti dodržiavať pracovné a ľudské práva a chrániť životné prostredie, a zároveň dôrazne žiada, aby sa dosiahla dohoda s indickou vládou s cieľom vytvoriť účinný systém na monitorovanie práv pracovníkov, účinné opatrenia na zaistenie nediskriminácie a minimalizovanie vplyvu na životné prostredie pri všetkých obchodných operáciách, do ktorých sú v Indii zapojené spoločnosti so sídlom v EÚ;

15. nalieha na EÚ, aby do svojej dohody o voľnom obchode s Indiou zahrnula ustanovenie, ktoré zabezpečí, že na spoločnosti EÚ využívajúce osobitné hospodárske zóny sa nebude môcť vzťahovať výnimka z dodržiavania základných pracovných práv alebo iných pracovných práv založených na dohovoroch MOP, ktoré India ratifikovala;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

8.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

16

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Alessandro Battilocchio, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Nirj Deva, Fernando Fernández Martín, Juan Fraile Cantón, Alain Hutchinson, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Horst Posdorf, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Johan Van Hecke

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Csaba Őry, Renate Weber

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Fernando Fernández Martín, Francesco Ferrari, Zita Gurmai, Emilio Menéndez del Valle, Ramona Nicole Mănescu, Justas Vincas Paleckis, Leopold Józef Rutowicz


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

9

3

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kader Arif, Francisco Assis, Françoise Castex, Glyn Ford, Jacky Hénin, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, David Martin, Georgios Papastamkos, Peter Šťastný, Gianluca Susta

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ole Christensen, Albert Deß, Sajjad Karim, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

André Brie, Timothy Kirkhope, László Surján

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia