SPRÁVA s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o novej dohode medzi EÚ a Ruskom

16.3.2009 - (2008/2104(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Janusz Onyszkiewicz

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

o novej dohode medzi EÚ a Ruskom

(2008/2104(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na návrh odporúčania pre Radu k vzťahom medzi EÚ a Ruskom, ktorý v mene skupiny ALDE predložil pán Janusz Onyszkiewicz (B6-0373/2007),

- so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej[1], ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 1997 a ktorej platnosť sa skončila v roku 2007, ale bola automaticky predĺžená,

- so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. mája 2008 otvoriť rokovania s Ruskou federáciou o novej dohode a na opätovné začatie týchto rokovaní v decembri 2008,

- so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po samite v Petrohrade, ktorý sa uskutočnil 31. marca 2003, vytvoriť spoločný hospodársky priestor, spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, priestor spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a priestor výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov a na následne schválené cestovné mapy,

- so zreteľom na dohodu medzi Ruskou federáciou a Európskym spoločenstvom o zjednodušení vízového režimu a readmisii z roku 2006,

–    so zreteľom na Európsku energetickú chartu podpísanú v Haagu 17. decembra 1991 a následnú Zmluvu o energetickej charte (ECT), ktorá bola otvorená na podpis 17. decembra 1994 a nadobudla platnosť v apríli 1998 a ktorá je právne záväzná pre všetky signatárske strany, ktoré ratifikovali ECT a ktoré nevyužili možnosť uplatňovať ECT dočasne až do ratifikácie podľa článku 45 ods. 2, a na dialóg EÚ a Ruska o energetike, ktorý sa začal na šiestom samite EÚ – Rusko 30. októbra 2000 v Paríži,

–    so zreteľom na Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru EHK OSN z Espoo z roku 1991 o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2008 o  environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko[2],

–   so zreteľom na bezprecedentné prerušenie dodávok ruského plynu do Európskej únie v januári 2009,

- so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré nepriniesli konkrétne výsledky,

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoly,

- so zreteľom na prebiehajúce rokovania o pristúpení Ruskej federácie do Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

- so zreteľom na mnohé vierohodné správy ruských a medzinárodných mimovládnych organizácií o pokračujúcom vážnom porušovaní ľudských práv v Rusku, na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s Čečenskom a mnohé ďalšie prípady, ktoré tento súd rieši,

- so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii, najmä na uznesenie z 18. decembra 2008 o útokoch na obhajcov ľudských práv v Rusku a súdnom procese v súvislosti s vraždou Anny Politkovskej[3], uznesenie z 13. marca 2008 o Rusku[4], uznesenie z 10. mája 2007 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 18. mája 2007 v Samare[5], uznesenie z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 26. – 27. júna 2008 v Chantyjsku-Mansijsku[6], uznesenie z 25. októbra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom po zavraždení ruskej novinárky Anny Politkovskej[7], uznesenie zo 14. novembra 2007 o samite EÚ – Rusko[8] a uznesenie z 13. decembra 2006 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 24. novembra 2006 v Helsinkách[9],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom[10],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2007 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom[11], v ktorom sa uvádza, že „situácia v oblasti ľudských práv v Rusku by mala byť neoddeliteľnou súčasťou politickej agendy medzi EÚ a Ruskom“ a že „rozsiahla hospodárska spolupráca medzi Ruskom a EÚ musí byť založená na pevných normách demokracie a zásadách slobodného trhu“,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o situácii v Gruzínsku[12],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie[13],

- so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky[14] a o účinnejšej politike Európskej únie pre južný Kaukaz: od sľubov k činom[15],

- so zreteľom na spoločné vyhlásenie Stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska o slobode, bezpečnosti a justičnej spolupráci z 22. novembra 2007,

- so zreteľom na spoločné vyhlásenie parlamentného zhromaždenia Rady Európy a parlamentného zhromaždenia OBSE o voľbách do ruskej Dumy, ktoré sa konali 2. decembra 2007,

- so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 83 ods. 5 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0140/2009),

A.  keďže vzťahy EÚ s Ruskom majú strategický význam na účely kľúčovej spolupráce; keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej Rady OSN, členom G8, tretím najväčším obchodným partnerom EÚ, štvrtým najväčším obchodným partnerom eurozóny a dôležitým energetickým dodávateľom do EÚ; keďže EÚ má s Ruskom spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ účinkovať na medzinárodnej scéne, ako aj zodpovednosť za globálne otázky a otázky týkajúce sa európskeho susedstva; keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskou federáciou by mali vychádzať zo vzájomnej dôvery a spoločných hodnôt demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásady právneho štátu ako aj zo spolupráce v medzinárodných otázkach a preto by mali mať kľúčový význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu celej Európy; keďže vzťahy EÚ s Ruskom by sa mali zakladať na vzájomnom rešpektovaní, ale aj na tom, aby každá strana rešpektovala suverenitu národov vo svojom susedstve,

B.  keďže EÚ sa zakladá na spoločných hodnotách, ako je demokracia, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a keďže dodržiavanie týchto hodnôt musí byť jednou z najdôležitejších priorít pri uskutočňovaní rozšírenej spolupráce s tretími krajinami,

C.  keďže spolupráca medzi EÚ a Ruskom je výhodná pre medzinárodnú rovnováhu; keďže zodpovednosťou Ruska je, okrem iného, prispievanie k finančnej a politickej stabilite a pocitu bezpečnosti v Európe a vo svete, najmä prostredníctvom zodpovedného a mierového prístupu k spoločnému susedstvu medzi EÚ a Ruskom; keďže EÚ sa už s Ruskom zaoberá otázkou Afganistanu, Blízkeho východu, Balkánu a v rámci OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vytvárajú spoločné stanoviská a prístupy, pokiaľ ide o ostatné kľúčové otázky bezpečnosti, ako je šírenie jadrových zbraní, kontrola zbrojenia a odzbrojenie, boj proti terorizmu, pašovanie drog a organizovaný zločin, zmena klímy a globálna hospodárska a finančná kríza,

D.  keďže neprimeraný protiútok Ruska vyvolaný vstupom gruzínskych jednotiek do Južného Osetska rozšírený aj na ďalšie gruzínske územia, pri ktorom sa využili tankové a letecké útoky, ako aj nevyprovokovaná vojenská operácia v Abcházsku zahŕňajúca útoky na gruzínske námorné prístavy a ich obsadenie, po ktorej nasledovalo uznanie dvoch odštiepeneckých enkláv Južné Osetsko a Abcházsko, spochybňuje pripravenosť Ruska na budovanie spoločného priestoru bezpečnosti v Európe spoločne s EÚ, keďže ďalší vývoj partnerstva Európy s Ruskom musí obsahovať významný dialóg v otázke bezpečnosti založený na záväzkoch oboch partnerov v súvislosti so spoločnými hodnotami, dodržiavaní medzinárodného práva a územnej celistvosti a záväzkoch a povinností v rámci Helsinskej charty,

E.   keďže rokovania o novej dohode zamerané na posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ruskou federáciou v žiadnom prípade nelegitimizujú súčasné status quo v Gruzínsku, pričom stále platí povinnosť Ruska plne dodržiavať dohody podpísané 12. augusta a 8. septembra 2008 týkajúce sa konfliktu v Južnom Osetsku a Abcházsku, pretože dodržiavanie týchto dohôd z jeho strany by malo byť nevyhnutnou podmienkou úspešného zavŕšenia rokovaní, spolu s dostatočným uistením zo strany Ruska, že sa opäť neuchýli k použitiu sily voči žiadnemu z jeho susedov,

F.   keďže najmä po udalostiach v Gruzínsku sú stanoviská strán ku Kosovu a spoločnému susedstvu vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým,

G.  keďže uzavretie dohody o budúcej spolupráci má naďalej zásadný význam pre ďalší vývoj a prehĺbenie spolupráce medzi oboma partnermi; keďže politika EÚ voči Rusku musí byť založená na jednote a solidarite a keďže EÚ by mala mať spoločný prístup a vystupovať jednotne; keďže členské štáty EÚ by mali včas informovať ostatné členské štáty, ktorých by sa prípadne týkali bilaterálne dohody alebo spory s Ruskom, a konzultovať s nimi tieto otázky,

H.  keďže nová všestranná dohoda, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, musí predstavovať zlepšenie kvality spolupráce a odrážať celú jej šírku, ako aj novú realitu 21. storočia a dodržiavanie zásad medzinárodných vzťahov, demokratických noriem a ľudských práv,

I.    keďže ostatné parlamentné a prezidentské voľby v Rusku sa uskutočnili v podmienkach nedosahujúcich európske štandardy v súvislosti s prístupom medzinárodných volebných pozorovateľov, možnosťou opozičných strán organizovať sa a navrhovať kandidátov, spravodlivosťou a nezávislosťou médií a neutralitou verejných orgánov, čo vedie k vážnemu odklonu od povinností Ruska ako člena Rady Európy a OBSE,

J.   keďže Ruská federácia je členom Rady Európy, a teda sa zaviazala plniť jej ciele, ktorými sú predovšetkým podpora demokracie a dodržiavania ľudských práv, ako aj upevňovanie demokracie a stability v Európe; keďže EÚ by mala odhodlane obhajovať zásadu, že zásada právneho štátu a dodržiavanie existujúcich záväzkov v tejto organizácii je zásadná pre úspech partnerstva EÚ a Ruska,

K. keďže v početných správach mimovládnych organizácií a nezávislých odborníkov sa uvádza, že zákon o mimovládnych organizáciách z roku 2006 a ďalšie opatrenia, ktoré prijala ruská vláda, vrátane právnych predpisov týkajúcich sa boja proti extrémizmu a rozšírenia štátnej kontroly na významnú časť médií vážne ohrozujú slobodu prejavu, porušujú ľudské práva a obmedzujú činnosti občianskej spoločnosti v Rusku,

L.  keďže pretrvávajúce väznenie politických väzňov a zaobchádzanie s ochrancami ľudských práv protirečia záväzku Ruskej federácie posilňovať zásadu právneho štátu v Rusku a ukončiť „právny nihilizmus“,

M. keďže parlamentné zhromaždenie Rady Európy a viacero nezávislých organizácií zaoberajúcich sa otázkami ľudských práv vznieslo vážne pochybnosti o štandardoch súdnictva v Rusku vrátane neexistencie nezávislosti súdnictva, odopierania spravodlivého konania obžalovaných v politicky kontroverzných prípadoch, obťažovanie a prenasledovanie obhajcov a znovuzavedenie politických väzňov do trestného systému Ruska,

N.  keďže Ruská federácia odmieta prijať účinné kroky na ukončenie pretrvávajúceho porušovania ľudských práv a jeho beztrestnosti napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozsudkoch rozhodol o zodpovednosti Ruska za vážne a systematické porušovanie ľudských práv vrátane mimosúdnych popráv, mučenia a násilných zmiznutí,

O. keďže základnými zásadami, ktorými sa riadia hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskou federáciou, by mali byť reciprocita, trvalá udržateľnosť, transparentnosť, predvídateľnosť, spoľahlivosť, nediskriminácia a dobrý systém riadenia; keďže nová dohoda by mala byť právne záväzná a obsahovať mechanizmus na riešenie sporov;

P.  keďže nedávna kríza v súvislosti s dodávkami plynu do Európskej únie, ktorá ponechala milióny občanov v Bulharsku, na Slovensku a inde v EÚ bez kúrenia a teplej vody počas mrazivých zimných teplôt, vznáša vážne obavy nad spoľahlivosťou ruských energetických dodávok;

Q.  keďže z hľadiska energetickej bezpečnosti ponúkajú vzťahy medzi EÚ a Ruskom veľký potenciál pozitívnej a konštruktívnej vzájomnej závislosti za predpokladu, že partnerstvo sa zakladá na zásadách nediskriminácie a spravodlivého zaobchádzania a na rovnakých trhových podmienkach, ako to stanovuje ECT; keďže nedávna plynová kríza potvrdila potrebu prijatia a dodržiavania súboru pravidiel, ktoré vychádzajú minimálne zo súčasnej ECT; keďže bezpečný energetický vzťah medzi EÚ a Ruskom rovnako spočíva na transparentnosti obchodu s energiou v tranzitných krajinách; keďže z hľadiska energetickej bezpečnosti ponúkajú vzťahy medzi EÚ a Ruskom veľký potenciál pozitívnej a konštruktívnej vzájomnej závislosti za predpokladu, že partnerstvo sa zakladá na zásadách nediskriminácie a spravodlivého zaobchádzania a na rovnakých trhových podmienkach; keďže energetická politika Ruska v praxi predviedla príklady monopolistického a nátlakového zneužitia, najmä v podobe odopretia tranzitných práv tretej krajiny, prerušenia dodávok a porušenia vlastníckych práv,

R.  keďže Európska rada odporučila na zasadnutí, ktoré sa konalo 15. – 16. júna 2006 v Bruseli, aby sa uzavreli rokovania o protokole o tranzite v rámci európskej energetickej charty, aby sa zabezpečila ratifikácia Zmluvy o energetickej charte všetkými signatármi charty a aby Komisia najmä vzhľadom na nedávnu plynovú krízu dostala za úlohu stanoviť prvky dohody s Ruskom v oblasti energetiky v rámci dohody, ktorá nahradí dohodu o partnerstve a spolupráci; keďže ECT je už právne záväzná pre všetky členské štáty EÚ a Rusko ako signatárske strany podľa článku 45,

S.  keďže úzka spolupráca v oblasti energetickej politiky a definovanie dlhodobej energetickej stratégie sú predpokladom vyváženého rozvoja hospodárstiev EÚ a Ruska;

T.  keďže EÚ sa často nedarilo vystupovať jednotne vo vzťahoch s Ruskom; keďže by mal v rámci Rady existovať fungujúci mechanizmus v zodpovednosti vysokého predstaviteľa, ktorý by umožnil členským štátom vzájomne konzultovať v dostatočnom predstihu o každej bilaterálnej otázke s Ruskom, ktorá by mohla mať dôsledky pre iné členské štáty a EÚ ako celok;

U. keďže súčasná hospodárska kríza, ktorá výrazne ovplyvňuje Rusko a EÚ, ponúka príležitosť na nové začatie bilaterálnych vzťahov založených na lepšom a úprimnejšom vzájomnom porozumení, ktoré opomína podozrenia a nedostatky z minulosti a poskytuje základ na vymedzenie a rozšírenie skutočných spoločných hodnôt;

1.   adresuje Rade a Komisii tieto odporúčania a žiada ich, aby ich zohľadnili pri rokovaniach:

a)   naďalej presadzovať rozsiahlu a právne záväznú dohodu so širokým záberom, založenú na spoločnom zasadzovaní sa o ľudské práva, ktorá by zahrnula celú škálu spolupráce medzi zúčastnenými stranami a ktorá by bola krokom vpred v porovnaní so súčasnou dohodou o partnerstve a spolupráci, či už ide o rozsah záväzkov alebo zahrnuté oblasti; trvať na tom, aby dohoda obsahovala mechanizmy presadzovania je dôležitých častí;

b)  trvať na skutočnosti, že porušovanie suverenity a územnej celistvosti Gruzínska zo strany Ruska a jeho úlohy v spore o plyn zo začiatku roku 2009 vážne narušilo vzťahy medzi EÚ a Ruskom a rokovania o novej dohode;

c)   trvať na tom, že vzťah EÚ s Ruskom musí vychádzať zo zásady dodržiavania medzinárodného práva a všetkých záväzných dohôd a zmlúv, ktoré platia pre Rusko a členské štáty EÚ vrátane Charty OSN, Európskeho dohovoru o ľudských právach a ECT, ako aj pravidiel a záväzkov platných pre členov OBSE a Rady Európy;

d)   zaviesť mechanizmus konzultácie patriaci do právomoci vysokého predstaviteľa, ktorý by umožnil členským štátom vzájomne konzultovať v dostatočnom predstihu o každej bilaterálnej otázke – o dohode alebo spore – s Ruskom, ktorá by mohla mať dôsledky pre iné členské štáty a EÚ ako celok, čím by sa umožnilo prijatie čo najjednotnejšej pozície EÚ, pretože sa zabezpečí, aby sa v plnom rozsahu zohľadnili obavy každého členského štátu, čím sa vylúči možnosť, že niektorý členský štát bude blokovať rokovania v neskoršej fáze;

e)   trvať na posilnení úlohy výboru pre parlamentnú spoluprácu v novej dohode s cieľom posilniť parlamentný rozmer spolupráce medzi EÚ a Ruskom;

f)    opakovane pripomínať záväzky, na ktorých sa EÚ a Rusko dohodli na medzinárodnej úrovni, najmä ako členovia Rady Európy a OBSE a vyjadriť ruskej vláde obavy v súvislosti so stavom ľudských práv a so zužujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť v Rusku a požadovať, aby podporovala slobodu prejavu a združovania tým, že zosúladí právne predpisy týkajúce sa občianskej spoločnosti s európskymi a medzinárodnými záväzkami Ruska, a aby prijala rýchle a účinné opatrenia na podporu priaznivého pracovného ovzdušia pre organizácie na ochranu ľudských práv a nezávislé charitatívne organizácie, ktoré sa zúčastňujú na podporovaní kultúrnych vzťahov medzi Ruskom a členskými štátmi EÚ, a aby prestala so zastrašovaním a prenasledovaním ochrancov ľudských práv, a aby sa zdržala používania prísnych administratívnych opatrení proti týmto organizáciám;

g)   vyzvať ruskú vládu, aby plne rešpektovala slobodu médií a zabezpečila nezávislým médiám politické a hospodárske podmienky umožňujúce ich normálne fungovanie; naliehať na ruskú vládu, aby ukončila pretrvávajúce násilie voči novinárom a ich stíhanie;

h)   zastávať názor, že pravidelné konzultácie EÚ a Ruska o ľudských právach uskutočňované každých šesť mesiacov nepriniesli od ich založenia v roku 2005 žiadne významné výsledky a musia sa prehodnotiť, aby umožnili zásadný a plodný dialóg o otázke ľudských práv v Rusku a o spolupráci EÚ a Ruska v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach;

i)    trvať preto na dôkladnom prepracovaní konzultácií EÚ a Ruskom o otázke ľudských práv vrátane vytvorenia formálnej úlohy pre nezávislé MVO z Ruska a EÚ, zapojenia úradníkov zo všetkých príslušných útvarov ruskej vlády a ukončenia vydávania samostatných komuniké zo strany ruskej vlády;

j)    naliehať na orgány Ruskej federácie, aby zabezpečili existenciu a trvalú udržateľnosť tradičného životného štýlu, kultúry a jazyka pôvodného obyvateľstva žijúceho v rámci jej hraníc;

k)    naliehať na ruskú vládu, aby v plnej miere vykonala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, čo umožní presadiť zodpovednosť za porušovanie práv v minulosti a zabezpečí ukončenie ich porušovania v súčasnosti;

l)    zdôrazniť, že program na podporu ruských krajanov podporovaný ruskými orgánmi by sa nemal zneužiť ako nástroj na posilnenie politického vplyvu v určitých členských štátoch EÚ;

m)     pokračovať v podpore vstupu Ruska do WTO a podporovať ďalšie otvorenie ruského hospodárstva; považovať úplné dodržiavanie pravidiel WTO zo strany Ruska za nevyhnutnú podmienku a minimálny štandard na vytvorenie zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ruskom, čo naďalej predstavuje dlhodobý cieľ;

n)      uvítať nedávne zmeny, ale zároveň žiadať, aby sa urobil ďalší pokrok v legislatíve a uplatňovaní práva, pokiaľ ide o ochranu práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a príťažlivosť investičného prostredia prostredníctvom aproximácie regulačných systémov s najvyššími medzinárodnými štandardmi a normami; naliehať na ruské orgány, aby vzhľadom na blížiace sa členstvo Ruska vo WTO a ešte pred ním zosúladili časť IV ruského občianskeho zákonníka týkajúcu sa práv duševného vlastníctva a príslušné procesné pravidlá, ktorými sa riadi výkon práv, s pravidlami WTO a medzinárodnými dohodami, najmä s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), a zabezpečili ich plné vykonávanie, aby bolo možné účinne bojovať proti falšovaniu a pirátstvu;

o)     trvať na tom, že ECT, ako existujúca zmluva právne záväzná pre Rusko a všetky členské štáty EÚ, by mala byť základom vzťahov v oblasti energetiky, a aby boli do novej dohody začlenené zásady Zmluvy o energetickej charte a jej protokolu o tranzite, a znovu vyzvať Rusko, aby prostredníctvom ratifikácie ECT a podpísania a ratifikácie tranzitného protokolu posilnilo svoj záväzok v súvislosti s prístupom založeným na pravidlách, pričom treba mať na pamäti stanovisko Parlamentu, že partneri by mali mať možnosť rokovať o znení, ktoré presahuje text Zmluvy o energetickej charte, pokiaľ ide o hĺbku spolupráce a oblasti, ktorých sa týka, ale že dohoda by v žiadnom prípade nemala byť menej komplexná než dohoda, s ktorou už strany súhlasili v rámci dohody o partnerstve a spolupráci;

p)     v súlade s rámcom rokovaní o novej dohode ukončiť rokovania o tranzitnom protokole k ECT a vyzvať Rusko, aby ho podpísalo, s cieľom zaviesť právny rámec upravujúci tranzit energetických dodávok medzi stranami, ktorý vyplýva už z rámca zriadeného v rámci ECT;

q)     zdôrazniť potrebu riadnych hodnotení vplyvu na životné prostredie v prípade všetkých infraštruktúrnych projektov súvisiacich s energiou s cieľom zabezpečiť plnenie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia; naliehať v tejto súvislosti na Ruskú federáciu, aby ratifikovala Dohovor z Espoo, ako aj jeho protokol o strategickom environmentálnom hodnotení;

r)      vyzvať na posilnenie účinnosti a schopnosti reagovať na krízy v rámci dialógu o energetike medzi EÚ a Ruskom s cieľom zvýšiť transparentnosť, reciprocitu a bezpečnosť investícií, a teda aj bezpečnosť zásobovania energiou, a zdôrazniť potrebu vytvoriť mechanizmy pre transparentný systém založený na pravidlách a mechanizmus urovnávania sporov v oblasti energetiky;

s)      upriamiť pozornosť na mechanizmus na riešenie sporov obsiahnutý v ECT, ktorý už bol podpísaný Ruskom a Ukrajinou;

t)      vytvoriť jasný kódex správania pre vzťahy medzi EÚ, Ruskom a krajinami patriacimi do spoločného susedstva, ktorý by obsahoval aj ustanovenia týkajúce sa rešpektovania suverénnej nezávislosti všetkých európskych štátov, záväzok k mierovému urovnávaniu sporov a odhodlanie vyriešiť tzv. zamrznuté konflikty;

u)      obohatiť existujúci politický dialóg tak, aby sa podporila diskusia o otázkach tzv. tvrdej bezpečnosti, ktoré sú často jadrom sporov medzi EÚ a Ruskom, ktoré však nepochybne ovplyvňujú európsku a celosvetovú bezpečnosť, a zdôrazniť pritom potrebu mnohostrannej kontroly zbrojenia a odzbrojovania, ako aj režimov nešírenia zbraní hromadného ničenia;

v)      vyzvať ruskú vládu, aby spoločne s EÚ a ostatnými členmi kontaktnej skupiny pre Kosovo pozitívne prispela k nájdeniu trvalo udržateľného politického riešenia pre budúcnosť Kosova a k ďalšiemu posilneniu stability západného Balkánu;

w)     vyzvať ruskú vládu, aby demonštrovala svoj záväzok ku konštruktívnemu a mierovému vyriešeniu „podmienok bezpečnosti a stability v Abcházsku a Južnom Osetsku“ v spolupráci s Gruzínskom a EÚ, ako bolo dohodnuté v dohode z 8. augusta 2008; vyzvať ruskú vládu, aby poskytla reálne záruky, že Rusko sa neuchýli k použitiu sily voči žiadnemu svojmu susedovi;

x)      vyjadriť ruskej vláde znepokojenie nad jej rozhodnutím uznať Abcházsko a Južné Osetsko a podpísať dohody o vojenskej pomoci a spolupráci s de facto orgánmi týchto dvoch gruzínskych provincií, pretože tieto kroky ohrozujú územnú celistvosť Gruzínska, ako to zdôrazňujú aj príslušné rezolúcie OSN; znovu vyzvať Rusko, aby zrušilo svoje rozhodnutie a trvať na tom, že Rusko nemožno považovať za nestranného sprostredkovateľa v mierovom procese; naliehať na ruskú vládu, aby zabezpečila pozorovateľom EÚ neobmedzený prístup do všetkých oblastí postihnutých konfliktom, v súlade s mandátom monitorovacej misie EU;

y)      trvať na tom, aby sa pri plnení cieľa dosiahnuť bezvízový styk s Ruskom bralo do úvahy nariadenie Rady (ES) č. 539/2001[16], v ktorom je ustanovené, že pri oslobodení od vízovej povinnosti by sa mali uvážlivo posudzovať rôzne kritériá, ktoré sa týkajú okrem iného nelegálneho prisťahovalectva, verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a vonkajších vzťahov EÚ s tretími krajinami, pričom sa zvážia aj aspekty regionálnej súdržnosti a reciprocity, pričom treba mať na pamäti, že vzťahy medzi EÚ a krajinami na bielom zozname sú charakterizované osobitnou politickou dimenziou tým, že tieto tretie krajiny musia dosahovať primeranú úroveň, pokiaľ ide o demokratické hodnoty a základné práva;

z)      trvať na tom, že zjednodušenie vízového režimu pre študentov, vedcov a podnikateľov by malo byť prioritou v záujme podpory kontaktov medzi občanmi; trvať však na tom, že akákoľvek ďalšia liberalizácia vízového režimu s Ruskom je podmienená zodpovedajúcou liberalizáciou vízového režimu s krajinami európskej susedskej politiky, aby sa predišlo akýmkoľvek nezrovnalostiam;

aa)    v súlade s dohodou medzi EÚ a Ruskom o zjednodušení vydávania krátkodobých víz požadovať jednoznačný záväzok ruských orgánov, že znížia byrokratické prekážky, ktoré uplatňujú jednostranne na všetkých cestujúcich, ako je napríklad nutnosť mať pozvanie a zaregistrovať sa po príchode; pamätať na to, že zmeny pravidiel vydávania ruských víz urobené v posledných rokoch a fakt, že prestali vydávať podnikateľské víza na opakovaný vstup, môžu mať nepriaznivé dôsledky na podnikanie a obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom; takisto pamätať na stanovisko Parlamentu, že zjednodušené cestovanie pre držiteľov ruských pasov by sa malo obmedziť len na obyvateľov Ruska;

ab)    naliehavo riešiť problém víz a tranzitu týkajúci sa Kaliningradu, napríklad aj tým, že sa celej Kaliningradskej oblasti umožní režim malého pohraničného styku;

ac)    trvať na tom, že vzťah EÚ – Rusko je založený na zásadách liberalizovaných a otvorených trhov a reciprocite práv partnerov investovať, a preto požadovať, aby ruská vláda výmenou za úzke a prospešné hospodárske vzťahy zaručila majetkové práva zahraničných investorov a revidovala zákon o strategických odvetviach z roku 2008, ktorý dáva ruskému štátu široké právomoci diskriminovať zahraničných investorov, zatiaľ čo vnútorný trh EÚ je pre ruských investorov otvorený; žiadať, aby bol zákon o investovaní do strategických odvetví kompatibilný so súčasnými a budúcimi záväzkami Ruska v rámci WTO, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi z platnej dohody o partnerstve a spolupráci;

ad)    v rámci prebiehajúcich rokovaní o pristúpení do WTO vyzvať ruské orgány, aby nepozastavili vykonávanie niektorých už prerokovaných a dohodnutých záväzkov a aby plne rešpektovali dohodu medzi EÚ a Ruskom o pristúpení do WTO z roku 2004 tým, že zrušia všetky diskriminačné poplatky, najmä v oblasti nákladnej železničnej dopravy, a že zrušia vývozné clo na nespracované drevo;

ae)    vyzvať Rusko, aby splnilo svoj záväzok postupne zrušiť poplatky za prelety nad Sibírou a aby podpísalo dohodu o tejto otázke, ktorá bola dosiahnutá na samite v Samare;

af)     riešiť s ruskou vládou jej plány podpísať dohody o voľnom obchode s určitými krajinami, čo môže mať vplyv na vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru s Ruskom;

ag)    uvítať nedávne zmeny, ale zároveň žiadať, aby sa urobil ďalší pokrok v legislatíve a uplatňovaní práva, pokiaľ ide o ochranu práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a príťažlivosť investičného prostredia prostredníctvom aproximácie regulačných systémov s najvyššími medzinárodnými štandardmi a normami; naliehať na ruské orgány, aby vzhľadom na blížiace sa členstvo Ruska vo WTO a ešte pred ním zosúladili časť IV ruského občianskeho zákonníka týkajúcu sa práv duševného vlastníctva a príslušné procesné pravidlá, ktorými sa riadi výkon práv, s pravidlami WTO a medzinárodnými dohodami, najmä s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), a zabezpečili ich plné vykonávanie, aby bolo možné účinne bojovať proti falšovaniu a pirátstvu;

ah)    zaoberať sa s ruskou vládou niekoľkými problémami z oblasti lodnej dopravy vrátane voľného prechodu cez úžinu Pilava, prístupu lodí EÚ k ceste do Ázie pozdĺž severného územia Ruska a potenciálnych rizík pre životné prostredie, okrem iného v dôsledku zvýšenej premávky tankerov v Baltskom mori;

ai)     riešiť s ruskou vládou problémy s upchatou spoločnou hranicou s EÚ, čo je naďalej vážnou prekážkou pre hospodárske vzťahy medzi EÚ a Ruskom;

aj)     požiadať Ruskú federáciu, aby konštruktívne spolupracovala s EÚ na vyriešení štatútu odštiepeneckých území vrátane Podnesterska a prispela k posilneniu suverenity moldavskej vlády ako nevyhnutnej podmienke stability kľúčového regiónu susediaceho s EÚ; zdôrazniť, že pokrok v tejto otázke závisí od stiahnutia ruských vojsk rozmiestnených v rámci Moldavska, ako to Rusko prisľúbilo okrem iného aj na istanbulskom samite OBSE v roku 1999;

ak)    uznať pozitívne aspekty zintenzívňovania vedeckej spolupráce medzi EÚ a Ruskom, ale zároveň vyzvať na ďalšie komplexné analýzy (bezpečnostných) vplyvov možného zapojenia Ruska do siedmeho rámcového programu;

al)     vypracovať neformálne usmernenia týkajúce sa toho, ako by zásady solidarity a vzájomnej zodpovednosti mohli podporiť vzťahy medzi EÚ a Ruskom, s cieľom vytvoriť jednotnejšiu a konzistentnejšiu politiku voči Rusku;

2.  žiada Radu a Komisiu, aby Parlament a jeho Výbor pre zahraničné veci pravidelne a podrobne informovali o pokroku v rokovaniach, a pripomína im, že dohoda o partnerstve a spolupráci si bude vyžadovať súhlas EP;

3.  považuje za dôležité posilnenie vzájomných právnych záväzkov prostredníctvom skorého podpísania DPS a vstup Ruska do WTO;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a Komisii, a na vedomie aj Štátnej dume, vláde a prezidentovi Ruskej federácie.

• [1]  Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0336.
• [3]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0642.
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0105.
• [5]  Ú. v. EÚ C 76 E, 27. 3. 2008, s. 95.
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0309.
• [7]  Ú. v. EÚ C 313 E, 20. 12. 2006, s. 271.
• [8]  Ú. v. EÚ C 282 E, 06. 11. 2008, s. 329.
• [9]  Ú. v. EÚ C 317 E, 23. 12. 2006, s. 474.
• [10]  Ú. v. EÚ C 117 E, 18.05.2006, s. 235.
• [11]  Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 95.
• [12]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0396.
• [13]  Ú. v. EÚ C 219 E, 28.08.2008, s. 206.
• [14]  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.02.2009, s. 64.
• [15]  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.02.2009, s. 53.
• [16]  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

NÁVRH ODPORÚČANIA (B6‑0373/2007) (1.10.2007)

ktorý v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku

predkladá Janusz Onyszkiewicz

v mene skupiny ALDE

k vzťahom medzi Európskou úniou a Ruskom

Európsky parlament,

–    so zreteľom na rokovania o novej Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom,

–    so zreteľom na nadchádzajúce parlamentné voľby v Rusku, ktoré sa budú konať v decembri 2007, a prezidentské voľby na jar 2008,

–   so zreteľom na významné výzvy, ktorým čelia vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a na rastúce autoritárske tendencie, ktoré sú zjavné nielen v rámci Ruska, ale aj v jeho zahraničných vzťahoch,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,

A.  so zreteľom na veľký význam Ruska pre stabilitu a prosperitu v Európe a vo svete,

B.   keďže EÚ opakovane zdôraznila svoje odhodlanie docieliť strategické partnerstvo s Ruskom, ktoré by sa zakladalo na demokratických hodnotách,

C. so zreteľom na rastúcu potrebu pevnej, ráznej a komplexnej politiky EÚ vo vzťahu k Rusku,

1.  predkladá Rade toto odporúčanie:

      a)   pokračovať v hľadaní riešenia obchodných otázok, ktoré v súčasnosti brzdia začiatok rokovaní o novej Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom;

      b)   vypracovať jasnú stratégiu toho, ako dosiahnuť, aby Rusko zlepšilo implementáciu/uplatňovanie demokratických pravidiel a dodržiavanie základných práv – ide o spoločné hodnoty, ktoré musia tvoriť základ budúcich vzťahov;

      c)   naďalej vyvíjať úsilie, aby Ruska vstúpilo do WTO a uznalo moderné investičné a obchodné pravidlá ako usmerňujúce zásady v skutočne nezávislom súkromnom sektore;

      d)   pokračovať v snahe o dosiahnutie toho, že Rusko prijme energetickú chartu a že výsledok procesu ratifikácie bude pozitívny;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie aj Komisii, členským štátom, Štátnej dume a vláde Ruska.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (17.7.2008)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vzťahom medzi EÚ a Ruskom
(2008/2104(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eugenijus Maldeikis

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na skutočnosť, že vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú veľký hospodársky potenciál a obidve strany by mali prospech z intenzívnejšej hospodárskej integrácie a dobrých susedských vzťahov a že spolupráca medzi EÚ a Ruskom rozhodne prispeje k vytvoreniu stability vo všetkých oblastiach spoločných a prelínajúcich sa záujmov;

2.  poukazuje na skutočnosť, že Rusko je svojím podielom 7,3 % na obchode EÚ jej tretím najdôležitejším obchodným partnerom, EÚ je s podielom 52,9 % na ruskom obchode najdôležitejším obchodným partnerom Ruska;

3.  víta ukončenie mandátu na rokovania a považuje uzavretie novej dohody za vysokú prioritu; pripomína, že EÚ a Rusko by mali vyvíjať úsilie o dosiahnutie strategicky trvalo udržateľného a dlhodobého partnerského vzťahu, ktorý by sa zakladal na spoločných hodnotách, demokracii a ľudských práv a na zásadách vzájomnosti, transparentnosti, vypočítateľnosti, spoľahlivosti, nediskriminácie a zodpovedného konania štátu a posilnil vzájomnú spoluprácu najmä v oblastiach energetiky a obchodu;

4.  znovu opakuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty spoločne vypracovali jednotné a súdržné stanovisko so zreteľom na hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom, predovšetkým pokiaľ ide o citlivú otázku energetiky, a vyhýbali sa akémukoľvek jednostrannému a privilegovanému prístupu, a že jednotlivé dohody medzi členskými štátmi EÚ a Ruskom musia prispievať k dosiahnutiu celkových cieľov energetickej bezpečnosti EÚ;

5.  domnieva sa, že v novej dohode je potrebné pragmaticky preskúmať zásady, ciele, prostriedky a politiky na vybudovanie vzťahov medzi Ruskom a EÚ s cieľom podporiť zákonnosť, ľudské právam, dialóg a spoločné záujmy;

6.  je presvedčený, že súbežne s rokovaním o novej dohode EÚ a Ruska by prioritou EÚ malo byť aj pristúpenie Ruska k WTO;

7.  je presvedčený, že budúce pristúpenie Ruska k WTO je veľmi dôležité pre budúce hospodárske vzťahy EÚ a Ruska, pretože otvára možnosť hlbšej hospodárskej integrácie medzi EÚ a Ruskom; vyzýva Komisiu, aby po pristúpení Ruska k WTO bolo cieľom jej úsilia dosiahnuť hlbšiu a komplexnejšiu dohodu o voľnom obchode, ktorá bude zahŕňať všetky príslušné otázky týkajúce sa obchodovania s tovarom, službami a investíciami vrátane oblasti energetiky a ktorá bude ďalej rozvíjať už dohodnuté ciele; žiada, aby každá obchodná dohoda s Ruskom zahŕňala sociálnu a environmentálnu doložku vrátane ratifikácie a presadzovanie základných noriem Medzinárodnej organizácie práce;

8.  naliehavo žiada Rusko, aby hľadalo riešenia otvorených problémov, o ktorých sa bude diskutovať na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni vrátane vykonávania už dosiahnutých bilaterálnych dohôd, ako napríklad dohody s ES z 21. mája 2004, ktorou sa uzatvárajú rokovania o obojstrannom prístupe na trh potrebné k vstupu Ruskej federácii k WTO;

9.  naliehavo žiada ruské orgány, aby zlepšili investičnú a podnikateľskú klímu a podmienky hospodárskej súťaže v Rusku; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam podpory nediskriminačných, transparentných a predvídateľných rámcových podmienok, zdokonalenia ochrany zahraničných investícií v súlade s medzinárodne uznanými normami OECD, zlepšenia právnych predpisov a presadzovania práva v súvislosti s ochranou práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva a reformy súdnictva s cieľom účinne chrániť práva duševného vlastníctva a zaistiť rýchlejšie trestnoprávne konania; nalieha na ruskú vládu, aby pokračovala v zefektívňovaní, normalizovaní a automatizovaní svojich colných postupov;

10. zdôrazňuje, že je potrebné na zásade vzájomnosti zjednodušiť zakladanie a činnosť podnikov; poukazuje na skutočnosť, že EÚ je otvorená investíciám z Ruska, ako vyplýva zo silnejšieho zastúpenia ruských podnikov, predovšetkým v oblasti energetiky a ocele; požaduje preto, aby sa pre zahraničné podniky činné v Rusku v odvetví surovín zabezpečil rovnaký prístup ako pre domáce podniky;

11. opätovne pripomína nevyriešené kľúčové otázky EÚ sa týkajú vývozných ciel a železničných poplatkov, ale tiež súvisia s budúcou stabilitou a predvídateľnosťou systému; zdôrazňuje význam rozšírenia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a potravinami medzi Ruskom a EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obe strany by mali pokročiť, pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek racionalizovaných noriem a počítačovo riadených colných formalít s cieľom uľahčiť vzájomný obchod a cezhraničnú dopravu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rusko harmonizovalo hygienické a fytosanitárne požiadavky v oblasti mliečnych, obilných a mäsových výrobkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	15.7.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Graham Booth, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Jacky Hénin, Syed Kamall, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, Helmuth Markov, Georgios Papastamkos, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Eugenijus Maldeikis, Rovana Plumb, Salvador Domingo Sanz Palacio, Carl Schlyter, Zbigniew Zaleski
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Emanuel Jardim Fernandes, Francesco Ferrari

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (12.2.2009)

pre Výbor pre zahraničné veci

ku vzťahom medzi EÚ a Ruskom
(2008/2104(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Cristina Gutiérrez-Cortines

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje potrebu, aby sa v novej dohode o partnerstve a spolupráci, o ktorej sa práve rokuje, spomenulo posilnenie spolupráce a dobré susedské vzťahy v rámci strategického vzťahu medzi EÚ a Ruskom založeného na stabilite, spolupráci a zdravej obchodnej praxi vrátane transparentnosti, najmä čo sa týka energetiky, výskumu a inovácií, životného prostredia a kvality života;

2.   zdôrazňuje význam demokracie, občianskych a ľudských práv, práv etnických menšín a slobody prejavu pre budúcnosť Ruska; žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že toto bude základom každej budúcej dohody s Ruskou federáciou;

3.   nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky podniky z Európskej únie, ktoré majú obchodné styky s podnikmi z Ruskej federácie alebo na území Ruskej federácie vyvíjajú aktivitu, budú presadzovať európske zásady a hodnoty;

4.   upozorňuje, že Rusko je pre tovar a služby EÚ rozsiahlym dynamickým trhom a že v ruskom odvetví energetiky je množstvo investičných príležitostí v rámci celého energetického hodnotového reťazca; z toho dôvodu upozorňuje, že je veľmi dôležité ďalšie posilňovanie dialógu s Ruskom o energetike v súvislosti s prebiehajúcim dialógom o energii vzhľadom na zvýšenú vzájomnú závislosť, keďže z Ruska pochádza 25 % zásob ropy a zemného plynu v EÚ a 50 % ruského vývozu ropy a zemného plynu smeruje do EÚ;

5.   zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energetiky by mala byť založená na zásadách ukotvených v Zmluve o energetickej charte, najmä na celosvetovej energetickej bezpečnosti, rovnováhe záujmov spotrebiteľských a producentských krajín, na reciprocite prístupu k investíciám, trhom a infraštruktúre, ako aj na nediskriminácii, transparentnosti a dobrej správe veci verejných; vyzýva Komisiu, aby stanovila ratifikáciu Zmluvy o energetickej charte Ruskom za jeden zo svojich kľúčových cieľov pri rokovaniach o dohode o partnerstve a spolupráci; nabáda Komisiu, aby naďalej pracovala na pristúpení Ruska k WTO; okrem toho zdôrazňuje potrebu pracovať na medzinárodnom právnom rámci pravidiel, ktorý by zaviedol záväzky tak pre výrobcov zemného plynu, ako aj pre jeho dodávateľov, a to s cieľom zabezpečiť spoľahlivé, predvídateľné dodávky;

6.   vyzýva Rusko a Ukrajinu, aby spolupracovali s cieľom urýchlene nájsť spravodlivé, dlhodobé riešenie pre nedávne spory, ktoré mali vážny a podstatne negatívny vplyv na dodávky zemného plynu do EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rada a Komisia pokračovali vo svojej sprostredkovateľskej činnosti medzi oboma stranami s cieľom dospieť k rýchlemu riešeniu; verí, že prístup k energii je ľudským právom a že dodávky energie by sa nemali využívať ako politická zbraň;

7.   v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť prístup k diverzifikovaným zdrojom energetických dodávok a zlepšiť energetickú bezpečnosť a účinnosť; zdôrazňuje význam pravidiel hospodárskej súťaže EÚ ako základu pre investície a obchod; zdôrazňuje potrebu využiť súkromný sektor na zabezpečenie a zachovanie energetických dodávok; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri rokovaniach s Ruskom zdôrazňovali význam plánovaného plynovodu Nabucco pre EÚ a to, že EÚ nesúhlasí s činnosťami, ktoré by mohli tento projekt ohroziť; domnieva sa, že v súčasnej situácii má pre EÚ kľúčový význam urýchlenie krokov, ktoré smerujú k realizácii všetkých nových plynovodných projektov, ako napríklad Nabucco, South Stream a TGI; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vo svojom prístupe k následkom konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom v roku 2008 výraznou mierou vzala do úvahy hľadiská týkajúce sa energetickej bezpečnosti;

8.   berie na vedomie, že Rusko už schválilo federálny zákon o obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva Ruskú federáciu, aby trvalo udržateľným a ekologickým spôsobom podporovala rozvoj svojho priemyslu obnoviteľných energií a aby využívala dostupné environmentálne trvalo udržateľné zdroje;

9.   berie na vedomie, že využívanie energetických zásob a súvisiaca infraštruktúra budú mať významné dôsledky na miestne ekosystémy a obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby požiadala Rusko o ďalšie zabezpečenie toho, že využívanie zásob bude sprevádzané hodnotením vplyvu na životné prostredie a obyvateľstvo žijúce v príslušných oblastiach, a o zaručenie práva jednotlivých občanov na zachovanie tradičného vzťahu k pôde; nabáda Komisiu, aby spolupracovala v oblasti energetiky s cieľom zabezpečiť spravodlivú a dostupnú energiu ľuďom na oboch stranách; vyzýva Ruskú federáciu, aby zaručila dodržiavanie najmodernejších environmentálnych noriem pre všetky projekty súvisiace s ropou a so zemným plynom, ktoré prebiehajú alebo sa plánujú na jej území;

10. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Ruskom s cieľom zlepšiť riadenie jeho jadrového odpadu a jadrovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s Ruskom aj pokiaľ ide o normy jadrovej bezpečnosti;

11. zdôrazňuje, že počas rokovaní medzi EÚ a Ruskom sa musí venovať osobitná pozornosť ekologickému dosahu plynovodu Nord Stream;

12. vzhľadom na vplyv klimatických zmien a obrovské straty spôsobené nečinnosťou, nalieha na Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s prípravou Kodanského samitu v roku 2009 vystupňovali dialóg s orgánmi Ruskej federácie s cieľom dohodnúť a uzavrieť dohodu po skončení platnosti Kjótskeho protokolu;

13. vyzýva Rusko, aby sa aktívne podieľalo na budúcich medzinárodných rokovaniach a aby uľahčilo rýchle dosiahnutie dohody najneskôr do roku 2009 s cieľom zabezpečiť kontinuitu celosvetového trhu s oxidom uhličitým;

14. víta účasť Ruskej federácie na rámcových programoch Európskej únie; domnieva sa, že takýmto spôsobom je možné účinne využívať a rozvíjať dôležité ľudské a finančné zdroje Ruska v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, z čoho má výhodu Európa aj Rusko; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby, ako podnietiť mladých výskumných pracovníkov a podnikateľov z Ruskej federácie k účasti na európskych výskumných programoch a na programe Erasmus pre mladých podnikateľov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Dragoş Florin David, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Rebecca Harms, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Antonio Mussa, Angelika Niebler, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras, Dominique Vlasto
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Juan Fraile Cantón, Cristina Gutiérrez-Cortines, Eija-Riitta Korhola, John Purvis, Vladimir Urutchev

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 16 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vittorio Agnoletto, Christopher Beazley, André Brie, Elmar Brok, Marco Cappato, Véronique De Keyser, Jas Gawronski, Ana Maria Gomes, Klaus Hänsch, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Johannes Lebech, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Janusz Onyszkiewicz, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Christian Rovsing, Flaviu Călin Rus, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, Konrad Szymański, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Marcello Vernola, Andrzej Wielowieyski, Jan Marinus Wiersma, Josef Zieleniec
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Giulietto Chiesa, Árpád Duka-Zólyomi, Glyn Ford, Marie Anne Isler Béguin, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Alexandru Nazare, Wojciech Roszkowski, Adrian Severin, Csaba Sándor Tabajdi
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Mieczysław Edmund Janowski, Ewa Tomaszewska