SPRÁVA o upevňovaní stability a prosperity na západnom Balkáne

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (6.11.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

2.4.2009 - (2008/2200(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Anna Ibrisagic

Postup : 2008/2200(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0212/2009

Predkladané texty :

A6-0212/2009

Rozpravy :

PV 23/04/2009 - 16
CRE 23/04/2009 - 16

Hlasovanie :

PV 24/04/2009 - 7.23
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0331

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o upevňovaní stability a prosperity na západnom Balkáne

(2008/2200(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady v Kodani 21. – 22. júna 1993,

– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 21. júna 2003 v Solúne,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. januára 2006 s názvom Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity (KOM(2006)0027),

– so zreteľom na vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu, ktoré jednomyseľne schválili ministri zahraničných vecí všetkých členských štátov EÚ a ministri zahraničných vecí krajín západného Balkánu v Salzburgu 11. marca 2006,

– so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2007 a 19. – 20. júna 2008, ako aj vyhlásenie o krajinách západného Balkánu, ktoré je k nim priložené, a závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 10. decembra 2007, 18. februára 2008 a 8. – 9. decembra 2008,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 s názvom Západný Balkán: podpora európskej perspektívy (KOM(2008)0127),

– so zreteľom na vyhlásenie z Brda: Nové zameranie na západný Balkán, ktoré vydalo predsedníctvo EÚ 29. marca 2008 a v ktorom zdôraznilo potrebu nových podnetov v súvislosti so solúnskou agendou a vyhlásením zo Salzburgu,

– so zreteľom na stratégiu Komisie týkajúcu sa rozširovania a na správy o pokroku jednotlivých krajín z novembra 2008,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o rozvojových perspektívach upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o hospodárskych a obchodných vzťahoch s krajinami západného Balkánu[2],

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6‑0212/2009),

A. keďže západný Balkán je nesporne súčasťou Európy, a keďže budúcnosťou všetkých krajín regiónu je stať sa plne integrovaným členským štátom Európskej únie,

B. keďže vyhliadka na členstvo v EÚ a s ním spojené výhody je hlavnou zárukou stability a hnacou silou reforiem v krajinách západného Balkánu, teda tej časti Európy, ktorá sa v dávnej aj nedávnej minulosti zmietala vo vojnách, etnických čistkách, a kde vládli autoritárske režimy,

C. keďže dedičstvo vojen z 90. rokov minulého storočia je naďalej významnou prekážkou v nastoľovaní trvalej bezpečnosti a politickej stability v regióne; keďže z toho vyplývajú nové a jedinečné výzvy pre politiku rozširovania EÚ, a keďže vzniká potreba využiť všetky nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)/ európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), ktoré má Únia k dispozícii, v rámci celkového prístupu prispôsobeného potrebám spoločnosti po konflikte,

D. keďže niekoľko regionálnych partnerov EÚ má aj naďalej nevyriešené susedské otázky; keďže EÚ a krajiny západného Balkánu sa zhodli na tom, že dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca aj naďalej zostávajú kľúčovými faktormi na ceste k členstvu v EÚ,

1. poukazuje na skutočnosť, že vplyv Európskej únie a jej schopnosť pôsobiť ako sprostredkovateľ stability a hnacia sila reforiem na západnom Balkáne závisí od vierohodnosti jej záväzku umožniť týmto krajinám regiónu, ktoré kompletne splnia kodanské kritéria, stať sa plnými členmi EÚ, zdôrazňuje preto, že Komisia a členské štáty musia zostať pevne oddané myšlienke budúceho rozšírenia, ktoré bude zahŕňať západný Balkán;

2. upozorňuje, že kým nenadobudne účinnosť Lisabonská zmluva, súčasné zmluvy by stále umožňovali uskutočnenie nevyhnutných inštitucionálnych úprav potrebných na ďalšie rozširovanie; stále však verí, že ratifikácia Lisabonskej zmluvy má kľúčový význam; zdôrazňuje, že plné členstvo krajín, ktoré spĺňajú kodanské kritériá, v EÚ, nesmie byť neúmerne zdržiavané alebo zamietnuté;

3. zdôrazňuje, že členské štáty nesmú neprimerane brzdiť vypracovanie stanoviska Komisie týkajúce sa potenciálnych kandidátskych krajín, ktoré predložili žiadosť o členstvo a naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby súčasné, ako aj nasledujúce žiadosti o členstvo vybavovali náležite rýchlo;

4. zdôrazňuje, že prístupový proces sa musí zakladať na spravodlivom a prísnom uplatňovaní zásady podmienenosti, podľa ktorej je každá krajina posudzovaná iba na základe svojej schopnosti splniť kodanské kritériá, podmienky procesu stabilizácie a pridruženia a všetky stanovené porovnávacie kritériá v súvislosti s konkrétnou fázou rokovaní, a preto sa prístupový proces nesmie spomaliť alebo úplne zastaviť, pokiaľ dané krajiny splnili vopred stanovené požiadavky;

5. upozorňuje, že v prístupovom procese treba zachovať jasnú regionálnu perspektívu a že treba vyvinúť úsilie s cieľom zabrániť situácii, pri ktorej by rozdiely v tempe integrácie vyústili do vzniku nových prekážok v regióne, najmä pokiaľ ide o uvoľňovanie vízového režimu; podporuje úlohu Rady pre regionálnu spoluprácu, ktorá prispieva k posilňovaniu pocitu zodpovednosti za región a zohráva úlohu kľúčového sprostredkovateľa EÚ vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe;

6. vyzýva parlamenty členských štátov EÚ, aby urýchlene schválili tie dohody o stabilizácii a pridružení, ktoré sa práve nachádzajú v ratifikačnom procese;

7. zdôrazňuje, že všetky zúčastnené strany musia vyvinúť významné úsilie pri hľadaní vzájomne prijateľných riešení na ukončenie dvojstranných sporov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami západného Balkánu a vzájomných sporov, ktoré majú krajiny západného Balkánu medzi sebou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre zachovanie mieru a zlepšenie stability a bezpečnosti sú mimoriadne dôležité dobré susedské vzťahy a akceptovanie kultúrneho a historického dedičstva jednotlivých krajín; verí, že otvorenie prístupových rokovaní s krajinami západného Balkánu a začatie a ukončenie rokovaní o jednotlivých kapitolách by nemalo biť brzdené alebo blokované pre otázky tákajúce sa dvojstranných sporov, a že z tohto dôvodu by sa krajiny mali dohodnúť na postupoch, prostredníctvom ktorých vyriešia dvojstranné otázky pred začatím prístupových rokovaní;

8. v tejto súvislosti berie na vedomie rozhodnutie niektorých krajín západného Balkánu vzniesť sťažnosť alebo vyžiadať si poradné posudky Medzinárodného súdneho dvora v bilaterálnych sporoch; zastáva názor, že EÚ by mala uskutočniť všetky potrebné kroky na podporu a uľahčenie úplného a stáleho urovnania nevyriešených otázok;

9. domnieva sa, že je potrebné pokračovať v podpore dialógu medzi etnikami a kultúrami, s cieľom prekonať bremeno minulosti, ako aj napätie vo vzťahoch medzi krajinami v oblasti Balkánu; verí, že organizácie občianskej spoločnosti a medziľudské kontakty (medzi krajinami západného Balkánu navzájom, ako aj medzi týmito krajinami a EÚ) môžu prispieť k dosiahnutiu pokroku v zmierení, podpore vzájomného pochopenia a podpore mierového nažívania medzi etnikami; vyzýva preto Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť a poskytla viac finančných prostriedkov iniciatívam na podporu zmierenia, tolerancie a dialógu medzi rôznymi etnickými skupinami, a aby podporovala vykonávanie dohôd medzi etnikami;

10. plne podporuje misie EBOP a osobitných zástupcov EÚ vyslaných do tohto regiónu, ktorí naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní stability a zabezpečovaní pokroku v procese budovania fungujúcich štátov schopných plniť kodanské kritériá; zdôrazňuje, že žiadna misia EBOP či úrad osobitných zástupcov EÚ nesmie byť zrušený, kým jednoznačne nenaplnia svoje mandáty;

11. plne podporuje úsilie vyvinuté na stanovenie súhrnného investičného rámca pre západný Balkán do roku 2010, ktorý by slúžil na koordináciu grantov a pôžičiek poskytovaných Komisiou, medzinárodnými finančnými inštitúciami a jednotlivými darcovskými krajinami; víta mechanizmus projektov v oblasti infraštruktúr (Infrastructure Project Facility, IPF) a upozorňuje, že projekty IPF v oblasti dopravy, životného prostredia, energií a sociálneho sektora by sa mali rozvíjať a vykonávať s jasnou regionálnou perspektívou; zdôrazňuje, že potreba užšej spolupráce je dôležitá pre zabezpečenie účinného doplnenia, súdržnosti a hospodárnosti pomoci na západnom Balkáne; verí, že tieto koordinované mechanizmy na poskytovanie pôžičiek/grantov by mali byť nasmerované najmä na tie potenciálne kandidátske krajiny, ktoré nemajú prístup k fondom zo všetkých piatich zložiek nástroja na predvstupovú pomoc; zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce v oblasti osvedčených postupov, čo sa týka prístupu k fondom predvstupovej pomoci;

12. pripomína, že spor o zásoby plynu medzi Ruskom a Ukrajinou v januári 2009 vážne narušil dodávku energie do krajín západného Balkánu; vyzýva k diverzifikácii tranzitných ciest a k zlepšeniu vzájomného prepojenia energetických sietí v regióne za pomoci finančných prostriedkov EÚ;

13. pripomína, že dopravná infraštruktúra je dôležitá pre hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť; preto naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie zodpovedajúceho intermodálneho systému dopravy medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu a v rámci tejto oblasti napomáhala slobodnému a rýchlemu pohybu tovaru a osôb, najmä prostredníctvom vytvorenia koridoru VII;

14. víta nový nástroj pre občiansku spoločnosť, ktorý bol zriadený v rámci nástroja na predvstupovú pomoc, a následné zvýšenie finančných prostriedkov poskytovaných organizáciám občianskej spoločnosti na trojnásobok, naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila zodpovednosť na miestnej úrovni za rozvoj občianskej spoločnosti a vytvorila príležitosti na pravidelnú interakciu a konzultácie s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zohľadniť ich názory a potreby v rámci plánovania a programovania jednotlivých fáz poskytovania pomoci v rámci nástroja predvstupovej pomoci; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie regionálneho diskusného fóra, ktoré by pozostávalo z organizácií občianskej spoločnosti, ako prostriedku šírenia informácií o osvedčených postupoch, čo sa týka prístupu k fondom predvstupovej pomoci;

15. ďalej naliehavo žiada Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť podpore malých až stredne veľkých a mimomestských organizácií občianskej spoločnosti v regióne, najmä tým, že bude vo vyššej miere poskytovať svoju pomoc týmto organizáciám, zjednodušovať postupy vybavovania žiadostí o finančné prostriedky EÚ a že preskúma pravidlá týkajúce sa spolufinancovania projektov malých a stredne veľkých organizácií občianskej spoločnosti a zvýši toto spolufinancovanie;

16. zdôrazňuje dôležitosť uvoľnenia schengenského vízového režimu pre občanov západného Balkánu, vďaka čomu budú mať ľudia z tohto regiónu možnosť oboznámiť sa s Európskou úniou; víta dialóg o uvoľnení vízového režimu a naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby viedli proces čo najtransparentnejším spôsobom a s jasne vymedzenými kritériami, čím by umožnili vonkajšie monitorovanie a zvýšili zodpovednosť verejnosti za tento proces;

17. upozorňuje Komisiu, že pre ťažkopádne postupy vydávania víz znásobené nedostatkom personálu na konzulátoch a veľvyslanectvách v regióne existuje veľká pravdepodobnosť vzniku nepriateľstva voči EÚ zo strany obyvateľov regiónu, a to v čase, keď je obľúbenosť Únie bezvýhradne najdôležitejším stimulom pre reformy;

18. nabáda krajiny západného Balkánu, aby urýchlili svoje úsilie na splnenie požiadaviek uvedených v jednotlivých plánoch s cieľom zabezpečiť čo najskoršie zrušenie vízového režimu pre svoje krajiny; verí, že splnenie týchto podmienok je kľúčové pre urýchlenie prístupového procesu k Európskej únii; v tejto súvislosti zastáva názor, že nástroj predvstupovej pomoci by mal podporovať snahy prijímajúcich krajín o splnenie požiadaviek stanovených v pláne na uvoľnenie vízového režimu;

19. plne podporuje zvýšenie objemu finančných prostriedkov a počtu študijných a výskumných štipendií v EÚ dostupných študentom a výskumníkom zo západného Balkánu v rámci programu Erasmus Mundus s cieľom oboznámiť ľudí a inštitúcie krajín západného Balkánu s programom EÚ a podporiť vzdelanosť; naliehavo žiada prijímajúce krajiny, aby podnikli všetky potrebné kroky vrátane propagačných a informačných kampaní a umožnili svojim občanom tieto príležitosti plne využiť; vyzýva dotknuté krajiny, aby zintenzívnili prípravu administratívnych opatrení s cieľom splniť vstupné kritériá programu v oblasti celoživotného vzdelávania;

20. zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v dnešných znalostných ekonomikách; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu posilňovať a podnecovať podnikateľské a inovačné schopnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

21. plne podporuje účasť krajín západného Balkánu v programoch a agentúrach Spoločenstva; predovšetkým poukazuje na ich účasť na Zmluve o založení Energetického spoločenstva a ich plánovanú účasť na Zmluve o Dopravnom spoločenstve, ktorá je vzorom plnej integrácie kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín do štruktúr Spoločenstva a zosúladením právnych predpisov s acquis communautaire v ranom štádiu prístupového procesu;

22. zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia je dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja v regióne západného Balkánu; preto vyzýva vlády západného Balkánu, aby dodržiavali zásady a ciele Energetického spoločenstva juhovýchodnej Európy a aby podporovali rozumné politiky a stratégie zamerané na ochranu životného prostredia, najmä v oblasti obnoviteľných energií, v súlade s normami EÚ v oblasti životného prostredia a politikou EÚ v oblasti zmeny klímy;

23. podporuje medziparlamentný dialóg na regionálnej úrovni a zdôrazňuje dôležitosť plnej účasti národných parlamentov krajín západného Balkánu v procese európskej integrácie; verí, že Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi členských štátov EÚ zohrávajú významnú úlohu pri vedení dialógu a spolupráce s parlamentmi krajín západného Balkánu; verí, že je potrebné zlepšiť charakter medziparlamentných stretnutí Európskeho parlamentu, aby sa vytvoril priestor pre funkčný a účinný systém na organizovanie konkrétnejších a prakticky orientovaných diskusií a seminárov;

24. zdôrazňuje dôležitosť odstraňovania všetkých colných a necolných prekážok obchodu v regióne a medzi západným Balkánom a EÚ, čo je hlavnou prioritou pre ďalší hospodársky rozvoj, regionálnu integráciu a medziľudské kontakty; zdôrazňuje, že v šírení obchodnej liberalizácie v regióne zohráva ústrednú úlohu Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) a víta finančnú pomoc Komisie určenú pre sekretariát CEFTA;

25. vyjadruje solidaritu s krajinami západného Balkánu v čase všeobecnej hospodárskej krízy a opätovne potvrdzuje svoju podporu hospodárskej a sociálnej konsolidácii regiónu; preto víta nedávny návrh Komisie rozšíriť pôsobnosť Plánu hospodárskej obnovy Európy na západný Balkán a naliehavo ju žiada, aby aj naďalej zachovala bdelosť a v prípade potreby prijala zodpovedajúce opatrenia, ktoré by zaručili hladké pokračovanie procesu stabilizácie a pridruženia;

26. naliehavo žiada, aby zmluvné strany CEFTA naďalej vyvíjali úsilie zamerané na odstraňovanie všetkých necolných prekážok a všetkých colných poplatkov a kvót v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami; vyzýva členov celoeurópsko-stredomorskej skupiny, aby pokračovali v úsilí zameranom na dosiahnutie riešenia doposiaľ otvorených otázok, ktoré v súčasnosti bránia v rozširovaní celoeurópsko-stredomorského diagonálneho kumulačného systému na krajiny západného Balkánu;

27. vyzýva Komisiu a Radu, aby uplatnili všetky náležité opatrenia, ktoré by podporili hlbšiu integráciu západného Balkánu do svetového obchodného a hospodárskeho systému, najmä prostredníctvom pristúpenia k WTO; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu musí byť spojená so znižovaním chudoby a miery nezamestnanosti, s podporou hospodárskych a sociálnych práv a ochranou životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby riadne a včas predložila Parlamentu na schválenie všetky nové návrhy zamerané na poskytnutie mimoriadnej rozpočtovej pomoci štátom západného Balkánu;

28. vyzýva krajiny regiónu, aby prikladali najvyšší význam boju proti korupcii, keďže korupcia vážne bráni spoločenskému pokroku; vyzýva tieto krajiny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj s organizovaným zločinom a na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami;

29. naliehavo žiada, aby EÚ naďalej podporovala iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a úsilie zamerané na harmonizáciu právnych predpisov a súdnictva, akými je medzi iným Dohovor o policajnej spolupráci, Stredisko pre presadzovanie práva v juhovýchodnej Európe a Poradná skupina prokurátorov pre juhovýchodnú Európu; berie na vedomie pokračujúcu a plánovanú finančnú pomoc sieti prokurátorov v juhovýchodnej Európe (PROSECO) a zriadenie koordinačných jednotiek pre medzinárodné presadzovanie práva (ILECU) a naliehavo žiada Komisiu, aby tieto projekty koordinovala s vyššie uvedenými iniciatívami;

30. naliehavo žiada Komisiu, aby identifikovala prioritné projekty a objasnila, aké požiadavky kladie na jednotlivé vnútroštátne a regionálne inštitúcie v súvislosti s medzištátnou a medziinštitucionálnou spoluprácou v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; zdôrazňuje význam rozvoja iniciatív v oblasti elektronického súdnictva ako súčasti podpory EÚ iniciatívam elektronickej správy s cieľom zlepšiť spoluprácu a zvýšiť transparentnosť v súdnych procesoch a interných administratívnych systémoch;

31. vyjadruje kritiku ústavným a/alebo právnym ustanoveniam, ktoré sú v účinnosti vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie a ktoré zakazujú vydávanie ich vlastných občanov obžalovaných v iných krajinách regiónu, a právnym prekážkam, ktoré bránia pri postupovaní vážnych trestnoprávnych procesov medzi súdmi v rôznych krajinách regiónu vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehavo žiadali krajiny regiónu, aby podnikli kroky smerom ku koordinovanému zrušeniu všetkých podobných zákazov a právnych prekážok;

32. poukazuje na skutočnosť, že právne ustanovenia obmedzujúce vydávanie môžu podporiť beztrestnosť závažných trestných činov vrátane trestných činov proti ľudskosti, závažných porušení vojnového práva a vojnových zvyklostí, nadnárodného organizovaného zločinu, nezákonného obchodovania a terorizmu, a že takéto ustanovenia sú jednou z hlavných príčin, prečo sa naďalej konajú súdne konania v neprítomnosti obžalovaného, aj keď je tento postup široko kritizovaný; vyjadruje podporu snahám prokurátorov jednotlivých štátov o prekonanie uvedených právnych prekážok prostredníctvom pragmatických dohôd o spolupráci; oceňuje prácu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pri podpore zvýšenej spolupráce a povzbudzuje štáty v regióne k tomu, aby naďalej uľahčovali vzájomnú právnu pomoc a vydávanie pri plnom rešpektovaní noriem v oblasti ľudských práv a medzinárodného práva;

33. zdôrazňuje, že plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), pokiaľ ide o zatýkanie a vydávanie zostávajúcich obžalovaných na úteku, postúpenie dôkazov a plnú spoluprácu pred súdnym procesom a počas neho, je základnou požiadavkou prístupového procesu; naliehavo žiada Komisiu, aby spolu ICTY, OBSE a vládami regiónu podporila iniciatívy zamerané na posilnenie schopnosti a účinnosti vnútroštátnych súdnych systémov, ktoré sa zaoberajú určovaním zodpovednosti za vojnové a ďalšie menej závažné zločiny, a aby zabezpečila, že sa súdne konania budú viesť nezávislým a nestranným spôsobom a v súlade s normami medzinárodného práva;

34. berie na vedomie základnú úlohu, ktorú pri podpore začleňovania a znižovaní napätia medzi etnikami zohrávajú výchovno-vzdelávacie programy; preto vyzýva vlády západného Balkánu, aby zlepšili kvalitu vzdelávania tým, že do učebných osnov zaradia občianske, ľudské a demokratické práva ako európske hodnoty, a aby v školách zrušili segregáciu; upozorňuje, že ak sa majú v podpore zmierenia a zlepšenia vzťahov medzi etnikami dosiahnuť trvácne výsledky, musí sa vyučovanie dejepisu v školách a na univerzitách západného Balkánu zakladať na zdokumentovanom výskume a musí odrážať rozdielne pohľady rôznych národnostných a etnických skupín regiónu; plne podporuje iniciatívy ako Projekt spoločných dejín Centra pre demokraciu a zmierenie v juhovýchodnej Európe, zameraný na napísanie a šírenie spoločných vyučovacích materiálov na výučbu dejepisu, ktoré poskytnú mnohostranný pohľad na dejiny Balkánu a vyzýva príslušné ministerstvá a vzdelávacie zariadenia v regióne, aby používanie týchto spoločných vyučovacích materiálov schválili; vyzýva Komisiu, aby takéto iniciatívy podporila finančne aj politicky;

35. zdôrazňuje význam účinného rámca pre rozšírenie, ochranu, a zabezpečenie práv etnických a národnostných menšín v regióne multietnického charakteru, ktorý bol v minulosti svedkom rozsiahlych a systematických, etnicky motivovaných násilností; vyzýva vlády regiónu, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na zabezpečenie riadneho dodržiavania všetkých zákonov v oblasti menšinových a ľudských práv v praxi a v prípade ich porušenia prijali zodpovedajúce opatrenia; naliehavo žiada, aby boli prijaté ďalšie kroky na zabezpečenie toho, že sa budú riadne financovať a implementovať iniciatívy zamerané na lepšie začlenenie menšín do spoločnosti a zlepšenie situácie znevýhodnených menšinových skupín (najmä Rómov);

36. zdôrazňuje potrebu vypracovať a implementovať programy na podporu rodovej rovnosti a posilnenie úlohy žien v spoločnosti ako záruky demokratického ducha a oddanosti európskym hodnotám;

37. upozorňuje, že je potrebné, aby vlády regiónu vyvinuli väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť udržateľný návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu vrátane navrátenia majetku a reštitúcií dočasne obsadených domov, v súlade so sarajevským vyhlásením, ktoré bolo vydané 31. januára 2005 v rámci regionálnej ministerskej konferencie o návrate utečencov; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby trvali na tom, že vlády regiónu vyvinú a budú presadzovať programy zamerané na prístup navrátilcov k bývaniu a sociálnym službám a že posilnia svoje úsilie v oblasti boja proti diskriminácii zameranej na vracajúce sa menšiny; zastáva názor, že tieto opatrenia by mali byť prijaté už v čase, keď dotknuté krajiny dosiahnu štatút kandidátskej krajiny a počas prístupového procesu by sa mali dôrazným spôsobom realizovať a zavŕšiť;

38. vyjadruje obavy z politických zásahov do médií vo všetkých krajinách západného Balkánu a z prepojenia obchodných, politických a mediálnych záujmov, ako aj z ovzdušia hrozieb a prenasledovania/(zastrašovania) investigatívnych novinárov; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby plne rešpektovali práva novinárov a nezávislé médiá ako legitímnu silu v európskom demokratickom štáte;

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Kosova, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy, predsedovi parlamentného zhromaždenia Rady Európy, sekretariátu Rady pre regionálnu spoluprácu, Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu a sekretariátu Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.

[1] Prijaté texty, P6_TA(2008)0639.
[2] Prijaté texty, P6_TA(2009)0005.

pre Výbor pre zahraničné veci

o upevňovaní stability a prosperity na západnom Balkáne
(2008/2200(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bastiaan Belder

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje európsku perspektívu všetkých štátov západného Balkánu; zdôrazňuje, že pre politický a hospodársky rozvoj týchto krajín je dôležité, aby mali konkrétne vyhliadky na členstvo v EÚ; uznáva, že tieto vyhliadky umožnia lepšiu integráciu západného Balkánu do EÚ a budú podnecovať podniky EÚ, aby zintenzívnili obchodovanie v tomto regióne; zdôrazňuje význam procesu stabilizácie a pridruženia a dohody o stabilizácii a pridružení podpísané v rámci neho;

2. vyzýva Komisiu a Radu, aby uplatnili všetky náležité opatrenia, ktoré by podporili hlbšiu integráciu západného Balkánu do svetového obchodného a hospodárskeho systému, najmä prijatím Srbska, Bosny a Čiernej Hory do Svetovej obchodnej organizácie; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu musí byť spojená so znižovaním chudoby a miery nezamestnanosti, s podporou hospodárskych a sociálnych práv a ochranou životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby riadne a včas predložila Parlamentu na schválenie všetky nové návrhy zamerané na poskytnutie mimoriadnej rozpočtovej pomoci krajinám západného Balkánu;

3. zdôrazňuje význam zintenzívnenia vnútroregionálneho obchodu medzi krajinami západného Balkánu; zdôrazňuje, že pre hospodársky rast v oblasti je potrebné rozvíjať regionálnu spoluprácu a udržiavať dobré susedské vzťahy, a že kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA); víta skutočnosť, že dňa 26. júla 2007 vstúpila do platnosti nová dohoda CEFTA; domnieva sa, že táto iniciatíva má podstatný význam pre vytvorenie skutočnej zóny voľného obchodu do konca roka 2010;

4. zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti energie medzi EÚ a krajinami západného Balkánu; podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva Energetické spoločenstvo pri dosahovaní tohto cieľa; uznáva geografickú a strategickú polohu tohto regiónu, ktorá z neho robí prirodzenú križovatku pre obchod s primárnymi energetickými produktmi, ako sú ropa a zemný plyn; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s týmito krajinami s cieľom rozvinúť spoločnú energetickú politiku, ktorá bude klásť dôraz na skutočnú diverzifikáciu európskych zdrojov energie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kader Arif, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Jacky Hénin, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Gianluca Susta, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Iuliu Winkler, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bastiaan Belder, Ole Christensen, Albert Deß, Eugenijus Maldeikis, Javier Moreno Sánchez, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sepp Kusstatscher, Roselyne Lefrançois, Michel Teychenné

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia