ODPORÚČANIE DO DRUHÉHO ČÍTANIA o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003

2.4.2009 - (14546/2/2008 – C6‑0022/2009 – 2007/0198(COD)) - ***II

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Alejo Vidal-Quadras

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003

(14546/2/2008 – C6‑0022/2009 – 2007/0198(COD))

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (14546/2/2008 – C6‑0022/2009),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní[1] k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0531),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0213/2009),

1.  schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY PARLAMENTU^[2]*

k spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[5],

keďže:

(1)      Cieľom vnútorného trhu s elektrickou energiou, ktorý sa postupne zavádza od roku 1999, je ponúknuť všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve, či už ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a zvýšený objem cezhraničného obchodu v snahe získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.

(2)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou[6] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie[7] významne prispeli k vytvoreniu takéhoto vnútorného trhu s elektrickou energiou.

(3)      V súčasnosti však existujú prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa v Spoločenstve mohla predávať elektrina za rovnakých podmienok, bez diskriminácie alebo znevýhodnenia. Vo všetkých členských štátoch zatiaľ nie je zabezpečený najmä nediskriminačný prístup do siete a rovnako účinná úroveň regulačného dohľadu a stále sa ešte vyskytujú izolované trhy.

(4)      V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Energetická politika pre Európu“ sa zdôraznil význam dobudovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky elektroenergetické spoločnosti v Spoločenstve. Oznámenia Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Vyhliadky vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou“ a „Vyšetrovanie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v odvetviach plynárenstva a elektrickej energie v Európe (záverečná správa)“ ukázali, že súčasné pravidlá a opatrenia nielenže neposkytujú potrebný rámec, ale ani nestanovujú vytváranie kapacity prepojení na dosiahnutie cieľa, ktorým je dobre fungujúci, efektívny a otvorený vnútorný trh.

(5)      Okrem toho, že sa bude dôkladne vykonávať platný regulačný rámec, v súlade s týmito oznámeniami by sa mal upraviť regulačný rámec vnútorného trhu s elektrickou energiou ustanovený v nariadení (ES) č. 1228/2003.

(6)      Potrebná je najmä zvýšená spolupráca a koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, aby sa vypracúvali sieťové predpisy pre poskytovanie a riadenie účinného a transparentného cezhraničného prístupu k prenosovým sieťam a zaručilo koordinované plánovanie dostatočne zamerané na budúcnosť a zdravý technický vývoj prenosových sústav v Spoločenstve vrátane vytvárania kapacity prepojení pri riadnom zohľadnení životného prostredia. Tieto sieťové predpisy by mali byť v súlade s ▌rámcovými usmerneniami, ktoré majú nezáväzný charakter (ďalej len „rámcové usmernenia“) a ktoré vypracovala Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../…║ z ... o zriadení Agentúry pre spoluprácu energetických regulačných orgánov[8]^[9]+ (ďalej len „agentúra“). Agentúra by sa mala podieľať na preskúmavaní návrhov sieťových predpisov na základe skutočnej situácie, a to vrátane ich súladu s ▌rámcovými usmerneniami, a mala by mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra by mala posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali prevádzkovať svoje siete v súlade s týmito sieťovými predpismi.

(7)      S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie prenosovej siete pre elektrinu a umožniť obchodovanie s elektrinou a dodávky elektriny cez hranice v Spoločenstve by sa mala zriadiť Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO pre elektrinu“). Úlohy siete ENTSO pre elektrinu by sa mali vykonávať v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži, ktoré sa naďalej uplatňujú na rozhodnutia ENTSO pre elektrinu. Úlohy siete ENTSO pre elektrinu by mali byť dostatočne vymedzené a spôsob práce by mal byť taký, aby zabezpečil efektívnosť, reprezentatívnosť a transparentnosť. Cieľom sieťových predpisov pripravených sieťou ENTSO pre elektrinu nie je nahradiť potrebné národné sieťové predpisy určené pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer. Vzhľadom na to, že pokrok možno účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom regionálneho prístupu, prevádzkovatelia prenosových sústav by mali vytvoriť v rámci celkovej štruktúry spolupráce regionálne štruktúry, čím sa zabezpečí kompatibilita výsledkov na regionálnej úrovni so sieťovými predpismi a nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja siete na úrovni Spoločenstva. Členské štáty by mali podporovať spoluprácu a monitorovať účinnosť siete na regionálnej úrovni. Spolupráca na regionálnej úrovni by mala byť zlučiteľná s pokrokom smerom ku konkurencieschopnému a efektívnemu vnútorného trhu s elektrinou.

(8)      Práca, ktorú bude ENTSO pre elektrinu vykonávať, bude mať vplyv na všetkých účastníkov trhu. Preto sú nevyhnutné efektívne konzultácie, pri ktorých by mali dôležitú úlohu zohrávať existujúce štruktúry, ako sú napr. Únia pre koordináciu prenosu elektriny (UCTE), národné regulačné orgány alebo agentúra, vytvorené na ich uľahčenie a racionalizáciu.

(8a)    Na zabezpečenie väčšej transparentnosti týkajúcej sa celej elektrickej prenosovej siete v Spoločenstve by ENTSO pre elektrinu mala vypracovať, zverejniť a pravidelne aktualizovať plán rozvoja siete. Do tohto plánu rozvoja siete by sa mali zahrnúť prevádzkyschopné elektrické prenosové siete a potrebné regionálne prepojenia, ktoré majú význam z obchodného hľadiska alebo z hľadiska bezpečnosti dodávok.

(9)      Toto nariadenie by malo ustanoviť základné zásady týkajúce sa tarifikácie a prideľovania kapacít a súčasne zabezpečiť prijatie usmernení upresňujúcich ďalšie relevantné zásady a metodiky s cieľom umožniť rýchle prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam.

(10)    Na otvorenom konkurencieschopnom trhu by mali byť prevádzkovateľom prenosových sústav kompenzované náklady, ktoré im vznikli v dôsledku prenosu cezhraničných tokov elektriny cez ich siete, a to zo strany prevádzkovateľov prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia.

(11)    Platby a príjmy pochádzajúce z kompenzácií medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav by sa mali zohľadňovať pri stanovovaní taríf v národných sieťach.

(12)    Skutočné sumy za cezhraničný prístup do sústav môžu výrazne kolísať v závislosti od zúčastnených prevádzkovateľov prenosových sústav a v dôsledku rozdielov v štruktúre tarifných systémov uplatňovaných v členských štátoch. Preto je potrebný istý stupeň harmonizácie s cieľom zabrániť deformáciám obchodu.

(13)    Bol by potrebný vhodný systém dlhodobých lokačných signálov, založený na zásade, že výška poplatku za prístup do siete by mala odrážať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou v dotknutom regióne, na základe diferencovania poplatkov za prístup do siete výrobcov a/alebo spotrebiteľov.

(14)    Používanie taríf založených na vzdialenosti alebo, pokiaľ už existujú vhodné lokačné signály, špecifických taríf, ktoré by platili len vývozcovia alebo dovozcovia navyše k všeobecnému poplatku za prístup do národnej siete, by nebolo vhodné.

(15)    Predpokladom skutočnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu s elektrickou energiou sú nediskriminačné a transparentné poplatky za používanie siete vrátane prepojovacích vedení v prenosovej sústave. Dostupné kapacity týchto vedení by mali byť stanovené na maximálnych úrovniach, ktoré sú v súlade s bezpečnostnými normami bezpečnej prevádzky siete.

(16)    Je dôležité zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku rozdielnych bezpečnostných, prevádzkových a plánovacích noriem používaných prevádzkovateľmi prenosových sústav v členských štátoch. Okrem toho by účastníci trhu mali mať transparentné informácie, pokiaľ ide o dostupné prenosové kapacity a bezpečnostné, plánovacie a prevádzkové normy, ktoré majú vplyv na dostupné prenosové kapacity.

(17)    Monitorovanie trhu, ktoré v posledných rokoch vykonali národné regulačné orgány a Komisia, ukázalo, že súčasné požiadavky transparentnosti a pravidlá prístupu k infraštruktúre nie sú postačujúce na zabezpečenie skutočného, dobre fungujúceho, otvoreného a efektívneho vnútorného trhu s elektrickou energiou.

(18)    Potrebný je rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa fyzického stavu a efektívnosti sústavy, ktorý by všetkým účastníkom trhu umožňoval posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody pohybov veľkoobchodných cien. To zahŕňa presnejšie informácie o výrobe elektriny, dopyte a ponuke vrátane prognóz, kapacite siete a prepojovacích vedení, tokoch a údržbe, vyrovnávaní a rezervnej kapacite.

(19)    V záujme posilnenia dôvery v trh si jeho účastníci potrebujú byť istí, že zneužívajúce správanie možno účinne, primerane a odrádzajúcim spôsobom sankcionovať. Príslušné orgány by mali mať právomoc účinne vyšetriť obvinenia zo zneužívania trhu. Preto je potrebné, aby príslušné orgány mali prístup k údajom, ktoré obsahujú informácie o prevádzkových rozhodnutiach dodávateľských podnikov. Na trhu s elektrickou energiou prijímajú mnohé závažné rozhodnutia výrobcovia, ktorí by mali na určené časové obdobie sprístupňovať s tým súvisiace informácie príslušným orgánom a umožňovať, aby im boli ľahko dostupné. Príslušné orgány by okrem toho mali pravidelne monitorovať dodržiavanie pravidiel prevádzkovateľmi prenosových sústav. Od tejto povinnosti by sa mali oslobodiť malí výrobcovia, ktorí nemajú reálnu schopnosť narušiť trh.

(20)    Mali by existovať pravidlá o využívaní príjmov pochádzajúcich z postupov riadenia preťaženia, pokiaľ špecifická povaha dotknutého prepojovacieho vedenia neoprávňuje výnimku z takýchto pravidiel.

(21)    Riešenie problémov s preťažením by malo poskytovať korektné ekonomické signály pre prevádzkovateľov prenosových sústav a účastníkov trhu a malo by byť založené na trhových mechanizmoch.

(22)    Mali by sa výrazne podporovať investície do významnej novej infraštruktúry a zároveň by sa malo zaručiť správne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou. Vo fáze prípravy projektu by sa mal testovať záujem trhu a mali by sa prijať pravidlá pre riadenie preťaženia, aby sa zvýšil pozitívny účinok prepojovacích vedení jednosmerného prúdu, ktorým bola udelená výnimka, na hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok. Ak sa prepojovacie vedenia jednosmerného prúdu nachádzajú na území viac ako jedného členského štátu, žiadosti o výnimky by mala vybavovať agentúra ako posledná inštancia, aby sa lepšie zohľadnili cezhraničné dôsledky žiadosti a aby sa uľahčilo jej administratívne vybavenie. Vzhľadom na výnimočný rizikový profil výstavby takýchto významných projektov infraštruktúry, ktorým bola udelená výnimka, by sa navyše malo umožniť, aby bolo podnikom so záujmami v oblasti dodávky a výroby v prípade dotknutých projektov dočasne umožnené odchýliť sa od dodržiavania pravidiel úplného oddelenia. Výnimky udelené na základe nariadenia (ES) č. 1228/2003 sa naďalej uplatňujú až do stanoveného dátumu skončenia ich platnosti, ktorý je uvedený v rozhodnutí o udelení výnimky.

(23)    Aby sa zabezpečilo hladké fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou, mali by sa ustanoviť postupy, ktoré umožnia Komisii prijímať rozhodnutia a usmernenia týkajúce sa okrem iného tarifikácie a prideľovania kapacity, pričom by sa súčasne mala zabezpečiť účasť regulačných orgánov členských štátov na tomto procese, pokiaľ možno cez ich európsku asociáciu. Regulačné orgány, v spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi v členských štátoch, zohrávajú dôležitú úlohu pri prispievaní k správnemu fungovaniu vnútorného trhu s elektrickou energiou.

(24)    Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení a usmernení prijatých na základe tohto nariadenia.

(25)    Členské štáty a príslušné vnútroštátne orgány by mali povinne poskytovať relevantné informácie Komisii. Komisia by mala s týmito informáciami zaobchádzať ako s dôvernými. Pokiaľ to bude nevyhnutné, Komisia by mala mať možnosť vyžiadať si v prípade potreby relevantné informácie priamo od dotknutých podnikov pod podmienkou, že to oznámi príslušným vnútroštátnym orgánom.

(26)    Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá ukladania sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonanie. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

(27)    Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[10].

(28)    Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijímanie usmernení potrebných na zabezpečenie minimálneho stupňa harmonizácie požadovanej na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolu ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(29)    Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie harmonizovaného rámca pre cezhraničné výmeny elektriny, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a možno ho preto lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)    Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení, ktoré sa vykonávajú v nariadení (ES) č. 1228/2003, je kvôli jasnosti a racionalizácii žiaduce, aby sa príslušné ustanovenia prepracovali a spojili sa do jedného textu v novom nariadení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Cieľom tohto nariadenia je

a)      stanoviť spravodlivé pravidlá pre cezhraničnú výmenu elektriny a tým podporiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu s elektrickou energiou, berúc do úvahy špecifiká národných a regionálnych trhov. Toto bude zahŕňať zriadenie kompenzačného mechanizmu pre cezhraničné toky elektriny a určenie harmonizovaných zásad pre poplatky za cezhraničný prenos a prideľovanie dostupných kapacít prepojovacích vedení medzi národnými prenosovými sústavami,

b)     uľahčiť vývoj dobre fungujúceho a transparentného veľkoobchodného trhu s vysokou úrovňou bezpečnosti dodávok elektriny. Nariadenie stanovuje mechanizmy na harmonizáciu pravidiel pre cezhraničné výmeny elektriny.

Článok 2Vymedzenie pojmov

1.      Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/ES z … o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou[11]^[12]+, s výnimkou vymedzenia pojmu „prepojovacie vedenie“, ktoré sa nahrádza takto:

„prepojovacie vedenie“ je prenosové vedenie, ktoré prechádza cez hranicu medzi členskými štátmi alebo ju preklenuje a ktoré spája národné prenosové sústavy členských štátov.

2.      Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov:

a)      „regulačné orgány“ sú regulačné orgány uvedené v článku 34 ods. 1 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[13]++;

b)     „cezhraničný tok“ je fyzický tok elektriny cez prenosovú sieť členského štátu, ktorý vyplýva z vplyvu činností výrobcov a/alebo odberateľov na prenosovú sieť mimo tohto členského štátu. Pokiaľ sú prenosové siete dvoch alebo viacerých členských štátov úplne alebo čiastočne súčasťou jedného riadiaceho bloku, na účely kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav uvedeného v článku 13 sa riadiaci blok ako celok považuje za časť prenosovej siete jedného z dotknutých členských štátov, aby sa zabránilo tomu, aby sa toky v rámci riadiaceho bloku považovali za cezhraničné toky, čo by viedlo k vzniku kompenzačných platieb podľa článku 13. Regulačné orgány dotknutých členských štátov môžu rozhodnúť o tom, za súčasť ktorého členského štátu sa bude považovať riadiaci blok ako celok ║;

c)      „preťaženie“ je situácia, pri ktorej prepojovacie vedenie spájajúce národné prenosové siete nemôže prijať všetky fyzické toky vyplývajúce z medzinárodného obchodu požadovaného účastníkmi trhu z dôvodu nedostatku kapacity prepojovacích vedení a/alebo dotknutých národných prenosových sústav;

d)     „deklarovaný vývoz“ je odoslanie elektriny z jedného členského štátu na zmluvnom základe, v dôsledku čoho sa v inom členskom štáte alebo tretej krajine simultánne uskutoční zodpovedajúce prijatie (deklarovaný dovoz) elektriny;

e)      „deklarovaný tranzit“ je stav, pri ktorom sa uskutoční deklarovaný vývoz elektriny a kde nominovaná trasa transakcie zahŕňa krajinu, v ktorej sa neuskutoční ani odoslanie, ani simultánne zodpovedajúce prijatie elektriny;

f)      „deklarovaný dovoz“ je prijatie elektriny v členskom štáte alebo v tretej krajine simultánne s odoslaním elektriny (deklarovaný vývoz) z iného členského štátu;

g)      „nové prepojovacie vedenie“ je prepojovacie vedenie, ktoré k ...^[14]* ešte nebolo dokončené.

Článok 3Certifikácia prevádzkovateľov prenosových sústav

1.      Komisia preskúma oznámenie o rozhodnutí o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy podľa článku 10 ods. 6 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[15]+, hneď ako jej ho doručia. Komisia do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto oznámenia doručí príslušnému národnému regulačnému orgánu svoje stanovisko o dodržaní ustanovení článku 10 ods. 2 alebo článku 11 a článku 9 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]⁺.

         Pri príprave stanoviska uvedeného v prvom pododseku si môže Komisia vyžiadať od agentúry stanovisko k rozhodnutiu národného regulačného orgánu. V takomto prípade sa dvojmesačná lehota uvedená v prvom pododseku predlžuje o ďalšie dva mesiace.

Ak Komisia v lehote uvedenej v prvom a druhom pododseku nevydá stanovisko, považuje sa to za nevznesenie námietky voči rozhodnutiu regulačného orgánu.

2.      Národný regulačný orgán prijme do dvoch mesiacov od doručenia stanoviska Komisie svoje konečné rozhodnutie ohľadom certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy, pričom v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Rozhodnutie regulačného orgánu a stanovisko Komisie sa uverejňujú spoločne.

3.      Regulačné orgány a/alebo Komisia môžu kedykoľvek počas tohto postupu od prevádzkovateľov prenosových sústav a/alebo podnikov, ktoré vykonávajú výrobnú alebo dodávateľskú činnosť, žiadať akékoľvek informácie dôležité pre plnenie svojich úloh podľa tohto článku.

4.      Regulačné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

5.      Komisia môže prijať usmernenia ustanovujúce podrobný postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

6.      Ak je Komisii doručené oznámenie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy podľa článku 9 ods. 10 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]⁺, Komisia prijme rozhodnutie o certifikácii. Regulačný orgán rozhodnutiu Komisie vyhovie.

Článok 4Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu

Všetci prevádzkovatelia prenosových sústav spolupracujú na úrovni Spoločenstva prostredníctvom siete ENTSO pre elektrinu s cieľom podporovať dobudovanie a fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou a cezhraničného obchodu a zabezpečiť optimálne riadenie, koordinovanú prevádzku a vhodný technický vývoj európskej prenosovej siete pre elektrinu.

Článok 5Zriadenie ENTSO pre elektrinu

1.      Prevádzkovatelia prenosových sústav pre elektrinu do …^[16]* predložia Komisii a agentúre na účel zriadenia siete ENTSO pre elektrinu návrh stanov, zoznam členov a návrh rokovacieho poriadku siete ENTSO pre elektrinu vrátane rokovacieho poriadku pre konzultácie s ostatnými zainteresovanými subjektmi.

2.      Agentúra poskytne Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku do dvoch mesiacov odo dňa ich doručenia a po formálnej porade s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, najmä užívateľov sústavy a zákazníkov.

3.      Komisia vydá stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku po zohľadnení stanoviska agentúry prijatého podľa odseku 2, a to do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska agentúry.

4.      Prevádzkovatelia prenosových sústav do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska Komisie zriadia ENTSO pre elektrinu, prijmú jej stanovy a rokovací poriadok a uverejnia ich.

Článok 6Vypracúvanie sieťových predpisov

1.      Komisia po porade s agentúrou, ENTSO pre elektrinu a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi vypracuje ročný zoznam priorít, v ktorom sa určia oblasti uvedené v článku 8 ods. 6, ktoré sa zohľadnia pri vypracúvaní sieťových predpisov.

2.      Komisia požiada agentúru, aby jej vo vhodnej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov predložila nezáväzné rámcové usmernenia (ďalej len „rámcové usmernenia“) s jasnými a objektívnymi zásadami v súlade s článkom 8 ods. 7 pre vypracovanie sieťového predpisu, ktorý súvisí s oblasťami určenými v zozname priorít. Všetky rámcové usmernenia musia prispievať k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu. Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti agentúry túto lehotu predĺžiť.

3.      Agentúra sa po dobu najmenej dvoch mesiacov otvorene a transparentne formálne radí o rámcových usmerneniach s ENTSO pre elektrinu a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami.

4.      Ak Komisia usúdi, že rámcové usmernenia neprispievajú k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, môže agentúru požiadať, aby rámcové usmernenia v primeranej lehote prepracovala a opätovne ich predložila Komisii.

5.      Ak agentúra nepredloží alebo opätovne nepredloží rámcové usmernenia v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 2 alebo 4, príslušné nezáväzné rámcové usmernenia vypracuje Komisia.

6.      Komisia požiada ENTSO pre elektrinu, aby agentúre v primeranej lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov predložila sieťový predpis, ktorý je v súlade s príslušnými ▌rámcovými usmerneniami.

7.      Agentúra do troch mesiacov odo dňa doručenia sieťového predpisu, počas ktorých môže uskutočniť formálne konzultácie s relevantnými zainteresovanými subjektmi, poskytne sieti ENTSO pre elektrinu odôvodnené stanovisko k sieťovému predpisu.

8.      ENTSO pre elektrinu môže na základe stanoviska agentúry sieťový predpis zmeniť a opätovne ho predložiť agentúre.

9.      Po tom, čo sa agentúra uistí, že sieťový predpis je v súlade s príslušnými nezáväznými rámcovými usmerneniami, predloží sieťový predpis Komisii a môže odporučiť jeho prijatie v primeranej časovej lehote. Ak Komisia sieťový predpis neprijme, uvedie dôvody neprijatia.

10.    Ak ENTSO pre elektrinu nevypracovala sieťový predpis v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 6, Komisia môže požiadať agentúru, aby na základe príslušných ▌rámcových usmernení vypracovala návrh sieťového predpisu. Agentúra môže počas vypracovávania návrhu sieťového predpisu na základe tohto odseku začať ďalšie konzultácie. Agentúra predloží návrh sieťového predpisu, ktorý vypracovala na základe tohto odseku, Komisii a môže odporučiť jeho prijatie.

11.    Komisia môže z vlastného podnetu, ak ENTSO pre elektrinu nevypracovala sieťový predpis, alebo ak agentúra nevypracovala návrh sieťového predpisu uvedeného v odseku 10 tohto článku, alebo na odporúčanie agentúry podľa odseku 9 tohto článku, prijať jeden alebo viaceré sieťové predpisy v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

         Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, ▌najmenej počas obdobia dvoch mesiacov konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou, sieťou ENTSO pre elektrinu a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

         Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

12.    Týmto článkom nie je dotknuté právo Komisie prijímať a meniť usmernenia uvedené v článku 18.

Článok 7Úpravy sieťových predpisov

1.      Osoby, pri ktorých sa dá predpokladať záujem o sieťový predpis, vrátane ENTSO pre elektrinu, prevádzkovateľa prenosových sústav, užívateľov sústav a spotrebiteľov, môžu agentúre predkladať návrhy na úpravy sieťového predpisu prijatého podľa článku 6. Agentúra môže predkladať návrhy úprav aj z vlastného podnetu.

2.      Agentúra sa poradí so všetkými zainteresovanými stranami v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. .../.. [o zriadení Agentúry pre spoluprácu energetických regulačných orgánov]^[17]+. Agentúra potom môže predložiť odôvodnené návrhy úprav Komisii, pričom uvedie, ako sú tieto návrhy v súlade s cieľmi sieťových predpisov ustanovenými v článku 6 ods. 2.

3.      Komisia môže prijímať úpravy všetkých sieťových predpisov prijatých podľa článku 6, pričom zohľadňuje návrhy agentúry. Takéto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

4.      Zvažovanie návrhov úprav podľa postupu uvedeného v článku 23 ods. 2 sa obmedzuje na zvažovanie aspektov, ktoré súvisia s navrhovanou úpravou. Takýmito navrhovanými úpravami nie sú dotknuté iné úpravy, ktoré môže navrhnúť Komisia.

Článok 8Úlohy ENTSO pre elektrinu

1.      ENTSO pre elektrinu vypracúva na žiadosť Komisie podľa článku 6 ods. 6 sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6 tohto článku.

2.      ENTSO pre elektrinu môže vypracúvať sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6 v záujme splnenia cieľov stanovených v článku 4, pričom takéto predpisy sa netýkajú oblastí, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, ktorú sieti ENTSO pre elektrinu adresovala Komisia. Tieto sieťové predpisy sa predkladajú agentúre, aby k nim zaujala stanovisko. ENTSO pre elektrinu primerane zohľadní toto stanovisko.

3.      ENTSO pre elektrinu prijme:

a)      spoločné nástroje na prevádzku siete s cieľom zabezpečiť koordináciu prevádzky siete za podmienok normálnej prevádzky a núdzového stavu vrátane spoločnej stupnice na klasifikáciu poruchových udalostí a výskumné plány;

b)     každé dva roky nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre celé Spoločenstvo (ďalej len „plán rozvoja siete“) obsahujúci európsky výhľad primeranosti výroby energie;

ba)   odporúčania o koordinácii technickej spolupráce medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav Spoločenstva a prevádzkovateľmi prenosových sústav tretích krajín;

c)      ročný pracovný program;

d)     výročnú správu;

e)      ročný výhľad primeranosti výroby energie v letnom a zimnom období.

4.      Európsky výhľad primeranosti výroby energie uvedený v odseku 3 písm. b) sa zaoberá celkovou primeranosťou elektrizačného systému sústavy z hľadiska schopnosti uspokojovať súčasný a projektovaný dopyt po elektrine počas nasledujúcich piatich rokov, ako aj počas obdobia medzi piatimi a 15 rokmi od vydania výhľadu. Tento európsky výhľad primeranosti výroby energie sa musí zakladať na vnútroštátnych výhľadoch primeranosti výroby energie vypracovaných všetkými jednotlivými prevádzkovateľmi prenosových sústav.

5.      Ročný pracovný program uvedený v odseku 3 písm. c) obsahuje zoznam a opis sieťových predpisov, ktoré sa majú vypracovať, plán koordinácie prevádzky siete a výskumno-vývojové činnosti, ktoré sa majú vykonať v danom roku, ako aj orientačný harmonogram.

6.      Sieťové predpisy uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú tieto oblasti, pričom vo vhodných prípadoch zohľadňujú regionálne špecifiká:

a)      pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete vrátane pravidiel pre technickú prenosovú rezervnú kapacitu pre prevádzkovú bezpečnosť siete;

b)     pravidlá pripojenia k sieti;

c)      pravidlá prístupu pre tretie strany;

d)     pravidlá výmeny údajov a zúčtovania;

e)      pravidlá interoperability;

f)      prevádzkové havarijné postupy;

g)      pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia;

h)      pravidlá obchodovania týkajúce sa technickej a prevádzkovej stránky poskytovania služieb prístupu k sieti a vyrovnávania sústavy;

i)       pravidlá transparentnosti;

j)      pravidlá vyrovnávania vrátane pravidiel pre rezervy elektriny súvisiacich so sieťou;

k)     pravidlá týkajúce sa harmonizovaných štruktúr taríf za prenos, vrátane lokačných signálov a pravidiel kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav; a

l)       energetická efektívnosť súvisiaca s elektrickými sieťami.

7.      Sieťové predpisy sa vypracujú ▌ pre cezhraničné sieťové záležitosti a  záležitosti týkajúce sa integrácie trhu a nie je nimi dotknuté právo členských štátov ustanoviť národné predpisy, ktoré neovplyvňujú cezhraničný obchod.

8.      ENTSO pre elektrinu monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11, ako aj ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu. ENTSO pre elektrinu oznamuje svoje zistenia agentúre a výsledky analýzy zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 3 písm. d) tohto článku.

9.      ENTSO pre elektrinu sprístupňuje všetky informácie, ktoré agentúra požaduje na účely plnenia jej úloh podľa článku 9 ods. 1.

10.    ENTSO pre elektrinu každé dva roky prijme a uverejní plán rozvoja siete. Tento plán rozvoja siete musí obsahovať modelovanie integrovanej siete, vypracúvanie scenárov, európsky výhľad primeranosti výroby energie a hodnotenie odolnosti sústavy.

Plán rozvoja siete najmä:

a)      vychádza z národných investičných plánov pri zohľadnení regionálnych investičných plánov uvedených v článku 12 ods. 1 a vo vhodných prípadoch z aspektov Spoločenstva týkajúcich sa plánovania siete vrátane usmernení pre transeurópske energetické siete v súlade s rozhodnutím č. 1364/2006/ES[18];

b)     vychádza, pokiaľ ide o cezhraničné prepojovacie vedenia, aj z primeraných potrieb jednotlivých užívateľov sústav a integruje dlhodobé záväzky investorov uvedené v článkoch 8, 13 a 22 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[19]+;

c)      identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity. K plánu rozvoja siete môže byť priložený prehľad prekážok zvyšovania cezhraničnej kapacity siete vyplývajúcich z rozličných postupov schvaľovania alebo rozličnej praxe.

10a.  Agentúra vypracuje stanovisko k národným 10-ročným plánom rozvoja siete s cieľom posúdiť ich súlad s nezáväzným 10-ročným plánom rozvoja siete pre celé Spoločenstvo. Ak agentúra zistí nesúlad medzi národným 10-ročným plánom rozvoja siete a nezáväzným 10-ročným plánom rozvoja siete pre celé Spoločenstvo, navrhne vodným spôsobom zmeniť a doplniť národný plán rozvoja siete alebo nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre celé Spoločenstvo. Ak je takýto národný plán rozvoja siete vypracovaný v súlade s článkom 22 smernice .../.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[20]+, agentúra odporučí príslušnému národnému regulačnému orgánu zmeniť a doplniť tento 10-ročný národný plán rozvoja siete v súlade s článkom 22 ods. 7 tejto smernice a informuje o tom Komisiu.

11.    Na žiadosť Komisie poskytuje ENTSO pre elektrinu Komisii stanoviská k prijímaniu usmernení uvedených v článku 18.

Článok 9Monitorovanie agentúrou

1.      Agentúra monitoruje plnenie úloh ENTSO pre elektrinu uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 a podáva o tom správy Komisii.

Agentúra monitoruje, ako ENTSO pre elektrinu vykonáva sieťové predpisy vypracované podľa článku 8 ods. 2 a sieťové predpisy, ktoré sa vypracovali v súlade s článkom 6 ods. 1 až 10, ktoré však neprijala Komisia podľa článku 6 ods. 11. V prípade, že ENTSO pre elektrinu nevykonala ktorýkoľvek z uvedených sieťových predpisov, agentúra požiada ENTSO pre elektrinu, aby poskytla riadne vysvetlenie dôvodov, pre ktoré takéto predpisy nevykonala. Agentúra informuje Komisiu o tomto vysvetlení a poskytne k nemu stanovisko.

Agentúra monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 6 ods. 11 a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, skutočnú hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu a podáva o tom správy Komisii.

2.      ENTSO pre elektrinu predloží agentúre návrh plánu rozvoja siete, návrh ročného pracovného programu vrátane informácií týkajúcich sa konzultačného postupu a ďalšie dokumenty uvedené v článku 8 ods. 3, aby k nim agentúra zaujala stanovisko.

Ak agentúra usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh plánu rozvoja siete predložený sieťou ENTSO pre elektrinu neprispieva k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, ani k dostatočnej úrovni cezhraničných prepojovacích vedení otvorených pre prístup tretích strán, do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhov poskytne pre ENTSO pre elektrinu a Komisiu riadne odôvodnené stanovisko, ako aj odporúčania.

Článok 10Konzultácie

1.      ENTSO pre elektrinu pri vypracúvaní sieťových predpisov, návrhu plánu rozvoja siete a ročného pracovného programu uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 dôkladne, včas, otvorene a transparentne konzultuje so všetkými relevantnými účastníkmi trhu, a najmä s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, a to v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v článku 5 ods. 1. Týchto konzultácií sa zúčastňujú aj národné regulačné orgány a ostatné vnútroštátne orgány, dodávateľské a výrobné podniky, zákazníci, užívatelia sústavy, prevádzkovatelia distribučných sústav vrátane relevantných odvetvových združení, technických orgánov a platforiem zainteresovaných subjektov. Cieľom konzultácií je zistiť stanoviská a návrhy všetkých relevantných účastníkov počas rozhodovacieho procesu.

2.      Všetky dokumenty a zápisnice zo zasadnutí týkajúce sa konzultácií uvedených v odseku 1 sa zverejnia.

3.      ENTSO pre elektrinu pred prijatím ročného pracovného programu a sieťových predpisov uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3 uvedie spôsob, akým boli zohľadnené pripomienky, ktoré dostala v priebehu konzultácií. Ak pripomienky neboli zohľadnené, uvedie dôvody.

Článok 11Náklady

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre elektrinu uvedenými v článkoch 4 až 12 znášajú prevádzkovatelia prenosových sústav a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a primerané.

Článok 12Regionálna spolupráca prevádzkovateľov prenosových sústav

1.      Prevádzkovatelia prenosových sústav nadviažu regionálnu spoluprácu v rámci ENTSO pre elektrinu s cieľom podieľať sa na činnostiach uvedených v článku 8 ods. 1, 2 a 3. Konkrétne, každé dva roky uverejnia regionálny investičný plán a môžu prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú na ňom založené.

2.      Prevádzkovatelia prenosových sústav podporujú prevádzkové opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť optimálne riadenie siete, ako aj rozvoj výmen energie, koordinované prideľovanie cezhraničnej kapacity prostredníctvom nediskriminačných trhovo orientovaných riešení, v ktorých sa venuje náležitá pozornosť špecifickým výhodám implicitných aukcií pri krátkodobom prideľovaní, a integráciu vyrovnávajúcich a rezervných energetických mechanizmov.

3.      V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku môže Komisia ▌vymedziť zemepisnú oblasť, na ktorú sa vzťahujú jednotlivé štruktúry regionálnej spolupráce, pričom zohľadní existujúce štruktúry regionálnej spolupráce. Každý členský štát môže podporovať spoluprácu vo viacerých zemepisných oblastiach. Opatrenie uvedené v prvej vete, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

Komisia ▌na tento účel konzultuje s agentúrou a sieťou ENTSO pre elektrinu ▌.

Článok 13Kompenzačný mechanizmus medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav

1.      Prevádzkovatelia prenosových sústav dostávajú kompenzáciu za náklady, ktoré im vzniknú v dôsledku prenosu cezhraničných tokov elektriny cez ich siete.

2.      Kompenzáciu uvedenú v odseku 1 platia prevádzkovatelia národných prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia.

3.      ▌

Prvé obdobie, za ktoré sa uskutočnia kompenzačné platby, sa určí v usmerneniach uvedených v článku 18.

4.      Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 rozhodne o sumách splatných kompenzačných platieb.

5.      Objem prenášaných cezhraničných tokov a objem cezhraničných tokov, ktoré sa označia ako toky, ktoré pochádzajú alebo končia v národných prenosových sústavách, sa určia na základe fyzických tokov elektriny skutočne nameraných v danom časovom období.

6.      Náklady, ktoré vznikli v dôsledku prenosu cezhraničných tokov, sa stanovia na základe projektovaných dlhodobých priemerných prírastkových nákladov, pričom sa zohľadnia straty, investície do novej infraštruktúry a primeraný podiel nákladov na existujúcu infraštruktúru, pokiaľ sa táto infraštruktúra využíva na prenos cezhraničných tokov, obzvlášť pri zvážení potreby garantovať bezpečnosť dodávok. Pri stanovovaní vzniknutých nákladov sa použijú uznávané, štandardné metodiky stanovovania nákladov. Prijímaná kompenzácia sa znižuje zohľadnením výhod, ktoré sieti vzniknú v dôsledku prenosu cezhraničných tokov.

Článok 14Poplatky za prístup do sietí

1.      Poplatky účtované prevádzkovateľmi sietí za prístup do sietí musia byť transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti siete, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete, a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nie sú závislé od vzdialenosti.

2.      ▌

Pokiaľ je to vhodné, výška taríf účtovaných výrobcom a/alebo odberateľom poskytuje lokačné signály na úrovni Spoločenstva a zohľadňuje objem sieťových strát a spôsobené preťaženie, ako aj investičné náklady na infraštruktúru. ▌

3.      Pri stanovovaní poplatkov za prístup do siete sa zohľadňujú:

a)      platby a príjmy vyplývajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav,

b)     skutočne realizované a prijaté platby, ako aj platby očakávané v budúcom období, odhadované na základe minulých období.

4.      ▌ Nie sú tým dotknuté poplatky za deklarované dovozy a deklarované vývozy vyplývajúce z riadenia preťaženia uvedené v článku 16.

5.      Za individuálne transakcie deklarovaných tranzitov elektriny sa nestanovia žiadne špecifické sieťové poplatky.

Článok 15Poskytovanie informácií

1.      Prevádzkovatelia prenosových sústav vytvoria mechanizmy na koordináciu a výmenu informácií s cieľom zabezpečiť bezpečnosť sietí v kontexte riadenia preťaženia.

2.      Bezpečnostné, prevádzkové a plánovacie normy používané prevádzkovateľmi prenosových sústav sa zverejnia. Uverejnené informácie budú zahŕňať všeobecný model pre výpočet celkovej prenosovej kapacity a rozpätie spoľahlivosti prenosu založené na elektrických a fyzikálnych vlastnostiach siete. Tieto modely podliehajú schváleniu regulačnými orgánmi.

3.      Prevádzkovatelia prenosových sústav zverejňujú odhady dostupnej prenosovej kapacity pre každý deň, pričom uvádzajú všetku už rezervovanú prenosovú kapacitu. Takéto zverejňovanie sa vykonáva v určených časových úsekoch predo dňom prenosu a v každom prípade zahŕňa odhady na týždeň a mesiac vopred, ako aj kvantitatívne určenie očakávanej spoľahlivosti dostupnej kapacity.

4.      Prevádzkovatelia prenosových sústav uverejňujú príslušné údaje o súhrnnom predpoklade a skutočnom dopyte, o dostupnosti a skutočnom využívaní výrobných aktív a aktív na strane odberu, o dostupnosti a využití sietí a prepojovacích vedení a o vyrovnávacej elektrine a rezervnej kapacite. Pokiaľ ide o dostupnosť a skutočné využívanie malých výrobných aktív a aktív na strane odberu, možno použiť súhrnné odhady.

5.      Dotknutí účastníci trhu poskytnú prevádzkovateľom prenosových sústav relevantné údaje.

6.      Výrobné podniky, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú výrobné aktíva, z ktorých aspoň jedno má inštalovanú výrobnú kapacitu minimálne 250 MW, uchovávajú pre národný regulačný orgán, národný orgán pre hospodársku súťaž a Komisiu po dobu piatich rokov všetky hodinové údaje za jednotlivé elektrárne, ktoré sú potrebné na overovanie všetkých prevádzkových dispečerských rozhodnutí a ponukového správania na burzách s elektrinou, aukciách kapacity prepojovacích vedení, rezervných trhoch a mimoburzových trhov. Medzi informácie za jednotlivé elektrárne a za každú hodinu, ktoré sa majú uchovávať, patria okrem iného údaje o dostupnej výrobnej kapacite a viazaných rezervách vrátane rozdelenia týchto viazaných rezerv medzi jednotlivé elektrárne v čase uvedenia ponuky a v čase výroby.

Článok 16Všeobecné zásady riadenia preťaženia

1.      Problémy preťaženia siete sa riešia nediskriminačnými, trhovo orientovanými riešeniami, ktoré poskytujú účinné ekonomické signály dotknutým účastníkom trhu a prevádzkovateľom prenosových sústav. Problémy preťaženia siete sa prednostne riešia metódami, ktoré nie sú založené na transakciách, t. j. metódami, ktoré nezahŕňajú výber medzi zmluvami jednotlivých účastníkov trhu.

2.      Obmedzovanie transakcií sa používa len v núdzových situáciách, keď prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí konať rýchlo a redispečing alebo protiobchod nie sú možné. Všetky takéto postupy sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

S výnimkou prípadov zásahu vyššej moci sú účastníci trhu, ktorým bola pridelená kapacita, za každé obmedzenie kompenzovaní.

3.      V súlade s bezpečnostnými normami spoľahlivej prevádzky siete sa účastníkom sprístupní maximálna kapacita prepojovacích vedení a/alebo prenosových sietí, ktoré ovplyvňujú cezhraničné toky.

4.      Účastníci trhu v dostatočnom časovom predstihu informujú dotknutých prevádzkovateľov prenosových sústav o príslušnom prevádzkovom období, v ktorom mienia využiť pridelenú kapacitu. Všetka nevyužitá pridelená kapacita sa vráti na trh otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom.

5.      Prevádzkovatelia prenosových sústav, pokiaľ je to technicky možné, vyvažujú požiadavky na kapacitu všetkých tokov elektriny v opačnom smere preťaženého prepojovacieho vedenia tak, aby využili maximálnu kapacitu tohto vedenia. Po úplnom zohľadnení bezpečnosti siete sa nikdy nezamietajú transakcie, ktorými sa uvoľňuje preťaženie.

6.      Všetky príjmy vyplývajúce z pridelenia prepojovacích vedení sa použijú na tieto účely:

a)      garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity; a/alebo

b)     udržiavanie alebo zvyšovanie kapacít prepojovacích vedení prostredníctvom investícií do sietí, najmä do nových prepojovacích vedení.

Ak príjmy nemožno efektívne použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) a/alebo b), možno ich použiť po schválení regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov ako príjem, ktorý regulačné orgány zohľadnia pri schvaľovaní metodiky výpočtu a/alebo stanovovania sieťových taríf, pričom maximálnu sumu v takomto prípade určia tieto regulačné orgány .

Zvyšok príjmov sa uloží na osobitný interný účet, pokým ho nebude možné použiť na účely uvedené v prvom pododseku písm. a) a/alebo b). Agentúra je informovaná o rozhodnutí o schválení regulačným orgánom, ako je uvedené v druhom pododseku.

Článok 17Nové prepojovacie vedenia

1.      Novým prepojovacím vedeniam jednosmerného prúdu možno na základe žiadosti udeliť na obmedzenú dobu výnimku z uplatňovania ustanovení článku 16 ods. 6 tohto nariadenia a/alebo článkov 9, 31 a článku 36 ods. 6 a 8 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[21]+, ak sú splnené tieto podmienky:

a)      investícia musí zvyšovať hospodársku súťaž v oblasti dodávok elektriny;

b)     úroveň rizika spojeného s investíciou je taká, že investícia by sa bez udelenia výnimky neuskutočnila;

c)      prepojovacie vedenie musí vlastniť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je, minimálne pokiaľ ide o jej právnu formu, oddelená od prevádzkovateľov sústav, v ktorých sa takéto prepojovacie vedenie vybuduje;

d)     od užívateľov takéhoto prepojovacieho vedenia sa budú vyberať poplatky;

e)      od čiastočného otvorenia trhu uvedeného v článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou[22] sa žiadna časť kapitálových alebo prevádzkových nákladov na prepojovacie vedenie nezískala späť zo žiadnej zložky poplatkov za využívanie prenosových alebo distribučných sústav spojených daným prepojovacím vedením;

f)      výnimka nesmie poškodzovať hospodársku súťaž, efektívne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou, ani účinné fungovanie regulovanej sústavy, na ktorú je prepojovacie vedenie napojené.

2.      Odsek 1 sa vo výnimočných prípadoch uplatňuje aj na prepojovacie vedenia striedavého prúdu, pokiaľ sú náklady a riziko danej investície obzvlášť vysoké v porovnaní s nákladmi a rizikom, ktoré normálne vzniknú pri spájaní dvoch susediacich národných prenosových sústav prepojovacím vedením striedavého prúdu.

3.      Odsek 1 sa vzťahuje aj na prípady výrazného zvyšovania kapacity existujúcich prepojovacích vedení.

4.      Regulačné orgány dotknutých členských štátov prijímajú rozhodnutie o udelení výnimky podľa odsekov 1, 2 a 3 v každom jednotlivom prípade osobitne. Výnimka sa môže vzťahovať na celú kapacitu nového prepojovacieho vedenia alebo existujúceho prepojovacieho vedenia s výrazne zvýšenou kapacitou, alebo časť ich kapacity.

             Do dvoch mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o výnimku poslednému z dotknutých regulačných orgánov môže agentúra predložiť týmto regulačným orgánom poradné stanovisko, na základe ktorého môžu tieto orgány rozhodnúť.

             Pri rozhodovaní o udelení výnimky je potrebné brať v každom jednotlivom prípade osobitne do úvahy potrebu stanoviť podmienky týkajúce sa doby trvania výnimky a nediskriminačného prístupu k prepojovaciemu vedeniu. Pri rozhodovaní o uvedených podmienkach je potrebné brať do úvahy predovšetkým dodatočnú kapacitu, ktorá sa má vybudovať, alebo modifikáciu existujúcej kapacity, časový horizont projektu a okolnosti v danom štáte.

             Regulačné orgány dotknutých členských štátov pred udelením výnimky rozhodnú o pravidlách a mechanizmoch riadenia a prideľovania kapacity. Pravidlá riadenia preťaženia zahŕňajú povinnosť ponúknuť nevyužitú kapacitu na trhu, a používatelia zariadenia majú právo obchodovať so svojimi zmluvnými kapacitami na sekundárnom trhu. Pri posudzovaní kritérií uvedených v odseku 1 písm. a), b) a f) sa zohľadňujú výsledky postupu prideľovania kapacity.

             Ak všetky dotknuté regulačné orgány dosiahli dohodu týkajúcu sa rozhodnutia o výnimke do šiestich mesiacov, informujú o tomto rozhodnutí agentúru.

             Rozhodnutie o udelení výnimky vrátane podmienok uvedených v druhom pododseku tohto odseku sa musí riadne odôvodniť a uverejniť.

5.      Rozhodnutia uvedené v odseku 4 prijíma agentúra:

a)      vtedy, ak všetky dotknuté regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do šiestich mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o výnimku poslednému z nich, alebo

b)     na základe spoločnej žiadosti dotknutých regulačných orgánov.

Pred prijatím rozhodnutia uskutočňuje agentúra konzultácie s dotknutými regulačnými orgánmi a žiadateľmi.

6.      Bez ohľadu na odseky 4 a 5 môžu členské štáty ustanoviť, že regulačné orgány, prípadne agentúra, musia na účely formálneho rozhodnutia predkladať príslušnému orgánu v členskom štáte svoje stanovisko k žiadosti o udelenie výnimky. Takéto stanovisko sa uverejní spolu s rozhodnutím.

7.      Regulačné orgány pošlú kópiu každej žiadosti o výnimku bezodkladne po jej doručení agentúre a Komisii na informačné účely. Dotknuté regulačné orgány alebo agentúra (ďalej len „oznamujúce orgány“) ihneď oznámia rozhodnutie Komisii spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa daného rozhodnutia. Tieto informácie môžu byť Komisii zaslané v súhrnnej forme, čo umožní Komisii prijať dostatočne podložené rozhodnutie. Tieto informácie obsahujú najmä:

a)      podrobné zdôvodnenie, na základe ktorého sa výnimka udelila alebo zamietla, vrátane finančných informácií, ktoré odôvodňujú potrebu výnimky,

b)     analýzu vplyvu udelenia výnimky na hospodársku súťaž a efektívne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou,

c)      zdôvodnenie časového obdobia a podielu na celkovej kapacite prepojovacieho vedenia, pre ktoré sa udeľuje výnimka,

d)     výsledok konzultácie s dotknutými regulačnými orgánmi.

8.      Do dvoch mesiacov odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia podľa odseku 7 môže Komisia prijať rozhodnutie, ktorým požiada oznamujúce orgány o zmenu alebo stiahnutie rozhodnutia o udelení výnimky. Táto dvojmesačná lehota sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace, ak Komisia potrebuje získať dodatočné informácie. Táto dodatočná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplných informácií. Pôvodná dvojmesačná lehota sa môže predĺžiť aj na základe súhlasu Komisie a oznamujúcich orgánov.

Ak sa požadované informácie neposkytnú v lehote stanovenej v žiadosti, oznámenie sa považuje za vzaté späť, pokiaľ sa pred uplynutím danej lehoty táto lehota so súhlasom Komisie a oznamujúcich orgánov nepredĺži, alebo pokiaľ oznamujúce orgány v riadne odôvodnenom vyhlásení neinformujú Komisiu o tom, že oznámenie považujú za úplné.

Oznamujúce orgány vyhovejú rozhodnutiu Komisie zmeniť alebo vziať späť rozhodnutie o výnimke v lehote jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia Komisie a informujú o tom Komisiu.

Komisia zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií.

Schválenie rozhodnutia o udelení výnimky Komisiou stráca účinnosť dva roky po jeho prijatí, ak sa výstavba prepojovacieho vedenia dovtedy nezačala, a po piatich rokoch od jeho prijatia, ak sa prepojovacie vedenie dovtedy nesprevádzkovalo, pokiaľ Komisia nerozhodne, že akékoľvek omeškanie je spôsobené závažnými prekážkami mimo kontroly osoby, ktorej bola výnimka udelená.

9.      Komisia môže prijať usmernenia o uplatňovaní podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku a stanoviť postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 4, 7 a 8 tohto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 18Usmernenia

1.      V súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 13 a 14 usmernenia týkajúce sa kompenzačných mechanizmov medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav vo vhodných prípadoch obsahujú:

a)      informácie o postupe na určenie prevádzkovateľov prenosových sústav, ktorí sú povinní zaplatiť kompenzáciu za cezhraničné toky, aj pokiaľ ide o rozdelenie medzi prevádzkovateľov národných prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia, v súlade s článkom 13 ods. 2;

b)     informácie o platobnom postupe, ktorý sa má dodržiavať, vrátane určenia prvého obdobia, za ktoré sa má kompenzácia zaplatiť, v súlade s druhým pododsekom článku 13 ods. 3;

c)      informácie o metodikách na určovanie prijatých cezhraničných tokov, za ktoré sa má podľa článku 13 zaplatiť kompenzácia, pokiaľ ide o množstvo aj druh takýchto tokov, a stanovenie objemu tokov, ktoré pochádzajú z prenosových sústav jednotlivých členských štátov a/alebo v nich končia v súlade s článkom 13 ods. 5;

d)     informácie o metodikách na určovanie nákladov a výhod vzniknutých v dôsledku prenosu cezhraničných tokov v súlade s článkom 13 ods. 6;

e)      informácie o postupe súvisiacom s kompenzačným mechanizmom uplatňovaným medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav pre toky elektriny, ktoré pochádzajú z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v nich končia;

f)      informácie o účasti národných sústav, ktoré sú prepojené vedeniami jednosmerného prúdu, v súlade s článkom 13.

2.      Usmerneniami sa tiež môžu ustanoviť vhodné pravidlá vedúce k postupnej harmonizácii základných zásad určovania poplatkov účtovaných výrobcom a spotrebiteľom (zaťaženie) v národných tarifných systémoch, vrátane premietnutia kompenzačného mechanizmu uplatňovaného medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav do poplatkov v národnej sieti a poskytnutia vhodných a účinných lokačných signálov v súlade so zásadami stanovenými v článku 14.

Usmerneniami sa zabezpečia vhodné a efektívne harmonizované lokačné signály na úrovni Spoločenstva.

Žiadna harmonizácia v tejto oblasti nebráni členským štátom, aby používali mechanizmy na zabezpečenie toho, aby poplatky za prístup do siete zo strany odberateľov (záťaž) boli na celom ich území porovnateľné.

3.      Ak je to vhodné, usmernenia ustanovujúce minimálny stupeň harmonizácie potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia obsahujú aj:

a)      informácie o poskytovaní informácií v súlade so zásadami ustanovenými v článku 15;

b)     informácie o pravidlách obchodovania s elektrinou;

c)      informácie o pravidlách stimulovania investícií do kapacity prepojovacích vedení vrátane lokačných signálov;

d)     informácie o oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

Komisia a tento účel konzultuje s agentúrou a so sieťou ENTSO pre elektrinu.

4.      Usmernenia o riadení a prideľovaní dostupnej prenosovej kapacity prepojovacích vedení medzi národnými sústavami sú uvedené v prílohe I.

5.      Komisia môže prijať usmernenia o otázkach uvedených v odsekoch 1, 2 a 3. V súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 15 a 16 môže zmeniť usmernenia uvedené v odseku 4 tohto článku, predovšetkým tak, aby zahŕňali podrobné usmernenia pre všetky metodiky prideľovania kapacity používané v praxi a aby sa nimi zabezpečilo, že mechanizmy riadenia preťaženia sa budú vyvíjať spôsobom, ktorý bude zlučiteľný s cieľmi vnútorného trhu. Pokiaľ je to vhodné, pri týchto zmenách sa pre používanie a prevádzku siete ustanovia spoločné pravidlá pre minimálne bezpečnostné a prevádzkové normy uvedené článku 15 ods. 2.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 2.

Pri prijímaní alebo zmene usmernení Komisia zabezpečí, aby sa v nich ustanovovala minimálna úroveň harmonizácie potrebná na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a aby neprekračovali rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

Pri prijímaní alebo zmene usmernení Komisia uvedie, aké kroky podnikla, pokiaľ ide o súlad týchto usmernení s predpismi v tretích krajinách, ktoré tvoria súčasť elektrizačnej sústavy Spoločenstva.

Pri prvom prijímaní týchto usmernení Komisia zabezpečí, aby vo forme jediného návrhu opatrenia pokrývali aspoň otázky uvedené v odseku 1 písm. a) a d) a odseku 2.

Článok 19Regulačné orgány

Regulačné orgány pri vykonávaní svojich povinností zabezpečujú dodržiavanie tohto nariadenia a usmernení prijatých podľa článku 18. Keď je to vhodné, na splnenie cieľov tohto nariadenia, spolupracujú medzi sebou navzájom, s Komisiou a agentúrou v súlade s kapitolou IX smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[23]+.

Článok 20Poskytovanie informácií a dôvernosť

1.      Členské štáty a regulačné orgány poskytujú Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na účely článku 13 ods. 4 a článku 18.

Konkrétne, na účely článku 13 ods. 4 a 6 regulačné orgány pravidelne poskytujú informácie o skutočných nákladoch, ktoré vznikli prevádzkovateľom národných prenosových sústav, údaje a všetky relevantné informácie týkajúce sa fyzických tokov v sieťach prevádzkovateľov prenosových sústav a náklady siete.

Komisia určí primeranú lehotu, v ktorej sa majú tieto informácie poskytnúť, pričom berie do úvahy komplexnosť požadovanej informácie a naliehavosť, s akou je potrebná.

2.      Pokiaľ dotknutý členský štát alebo regulačný orgán neposkytne tieto informácie v stanovenej lehote podľa odseku 1 tohto článku, Komisia môže požiadať priamo dotknuté podniky o všetky informácie potrebné na účely článku 13 ods. 4 a článku 18 .

Komisia pri posielaní žiadosti o informácie podniku zároveň pošle kópiu žiadosti regulačným orgánom členského štátu, na ktorého území sa nachádza sídlo podniku.

3.      Vo svojej žiadosti o informácie Komisia uvedie právny základ žiadosti, lehotu, v rámci ktorej sa majú informácie poskytnúť, účel žiadosti, ako aj sankcie uvedené v článku 22 ods. 2 za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií. Komisia určí primeranú lehotu, pričom berie do úvahy komplexnosť požadovanej informácie a jej naliehavosť.

4.      Požadované informácie poskytujú vlastníci podniku alebo ich zástupcovia a, v prípade právnických osôb, osoby oprávnené na ich zastupovanie zo zákona alebo ich zakladateľským dokumentom. Informáciu môžu za svojho klienta poskytovať i riadne splnomocnení právni zástupcovia, pričom klient v takomto prípade ostáva v plnej miere zodpovedný za to, ak sú poskytnuté informácie neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce.

5.      Pokiaľ podnik neposkytne požadované informácie v rámci lehoty stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia môže rozhodnutím požiadať o poskytnutie informácií. V rozhodnutí sa uvedie, aké informácie sa požadujú, a stanoví sa v ňom primeraná lehota, v rámci ktorej sa majú informácie poskytnúť. Uvedú sa v ňom sankcie ustanovené v článku 22 ods. 2. Takisto sa v ňom uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.

Komisia zároveň pošle kópiu tohto rozhodnutia regulačným orgánom členského štátu, na území ktorého sa nachádza bydlisko osoby alebo sídlo podniku.

6.      Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa používajú len pre účely článku 13 ods. 4 a článku 18.

Komisia zachováva mlčanlivosť o informáciách získaných podľa tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo.

Článok 21Právo členských štátov vydať podrobnejšie opatrenia

Týmto nariadením nie sú dotknuté práva členských štátov udržiavať alebo zavádzať opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení a v usmerneniach uvedených v článku 18.

Článok 22Sankcie

1.      Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii pravidlá zodpovedajúce ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1228/2003 do 1. júla 2004 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú. Členské štáty oznámia Komisii tie pravidlá, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1228/2003 do …^[24]* a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.      Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom pokuty neprevyšujúce 1% z ich celkového obratu za predchádzajúci obchodný rok, pokiaľ v odpovedi na žiadosť podľa článku 20 ods. 3 zámerne alebo z nedbanlivosti poskytnú nesprávne, neúplne, alebo zavádzajúce informácie alebo neposkytnú informácie v lehote stanovenej rozhodnutím prijatým podľa prvého pododseku článku 20 ods. 5.

Pri stanovovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť nedodržania požiadaviek prvého pododseku.

3.      Sankcie podľa odseku 1 a rozhodnutia prijaté podľa odseku 2 nemajú trestnoprávnu povahu.

Článok 23Výbor

1.      Komisii pomáha výbor zriadený článkom 46 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou]^[25]+.

2.      Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 24

Správa Komisie

Komisia monitoruje vykonávanie tohto nariadenia. Vo svojej správe podľa článku 47 ods. 6 smernice …/.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou] Komisia tiež uvedie skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia. Správa najmä skúma, v akom rozsahu bolo toto nariadenie úspešné pri zabezpečovaní nediskriminačných a nákladovo efektívnych podmienok prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny s cieľom prispieť k možnostiam výberu odberateľa na dobre fungujúcom vnútornom trhu s elektrickou energiou a k dlhodobej bezpečnosti dodávok, ako aj to, v akom rozsahu existujú účinné lokačné signály. Ak je to potrebné, k správe sa priložia vhodné návrhy a/alebo odporúčania.

Článok 25Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 1228/2003 sa zrušuje od …^[26]*. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 26Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od …^*.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ║

Za Európsky parlament                                                          Za Radu

predseda                                                                               predseda

PRÍLOHA I

Usmernenia o riadení a pridelení dostupnej prenosovej kapacity prepojovacích vedení medzi národnými sústavami

1.      Všeobecné ustanovenia

1.1.   Prevádzkovatelia prenosových sústav (PPS) sa usilujú prijímať všetky obchodné transakcie, vrátane takých transakcií, ktorých súčasťou je cezhraničný obchod.

1.2.   Ak nedochádza k preťaženiu, prístup k prepojovacím vedeniam sa nijako neobmedzí. Ak je to zvyčajný stav, pre prístup k cezhraničnej prenosovej službe nie je potrebný žiadny permanentný všeobecný postup prideľovania.

1.3.   V prípade, ak plánované obchodné transakcie nie sú zlučiteľné s bezpečnou prevádzkou siete, PPS znížia preťaženie v súlade s požiadavkami prevádzkovej bezpečnosti rozvodnej siete a súčasne sa usilujú zabezpečiť, aby nijaké súvisiace náklady nepresiahli hospodársky únosnú úroveň. Nápravný redispečing alebo protiobchod sa zvažuje v prípade, ak nie je možné použiť menej nákladné opatrenia.

1.4.   Ak sa vyskytne štrukturálne preťaženie, PPS okamžite použijú príslušné vopred definované a dohodnuté pravidlá a opatrenia pre riadenie preťaženia. Metódy riadenia preťaženia zabezpečia, aby fyzické toky elektriny súvisiace s celou pridelenou prenosovou kapacitou boli v súlade so sieťovými bezpečnostnými normami.

1.5.   Metódy prijaté na riadenie preťaženia poskytnú účastníkom trhu a PPS účinné ekonomické signály, budú podporovať konkurenciu a budú vhodné na použitie v rámci regiónu i celého Spoločenstva.

1.6.   Pri riadení preťaženia sa nesmie rozlišovať na základe transakcií. Konkrétna požiadavka na prenosovú službu sa bude môcť odmietnuť len vtedy, keď budú súčasne splnené tieto podmienky:

(a)    inkrementálne fyzické toky elektriny vyplývajúce z prijatia žiadosti naznačujú, že by sa už viac nedala zaručiť bezpečná prevádzka energetickej sústavy, a

(b)    finančná hodnota spojená so žiadosťou v postupe riadenia preťaženia je nižšia než pri všetkých ostatných žiadostiach o rovnaké služby za rovnakých podmienok, ktorým sa mieni vyhovieť.

1.7.   Pri vymedzovaní príslušných sieťových oblastí, v ktorých a medzi ktorými sa má použiť riadenie preťaženia, sa PPS budú riadiť zásadami efektívnosti vynaložených nákladov a minimalizácie negatívneho dopadu na vnútorný trh s elektrickou energiou. Konkrétne, PPS nesmú obmedzovať kapacitu prepojovacích vedení, aby vyriešili preťaženie vo svojej oblasti riadenia, s výnimkou uvedených dôvodov a dôvodov prevádzkovej bezpečnosti[27]. Ak taká situácia nastane, PPS ju opíšu a transparentne prezentujú všetkým užívateľom sústavy. Takáto situácia sa toleruje iba dovtedy, pokiaľ sa nenájde dlhodobé riešenie. PPS opíšu všetkým užívateľom sústavy a transparentne im prezentujú metodiku a projekty na dosiahnutie dlhodobého riešenia.

1.8.   Pri dosahovaní rovnováhy siete vo svojej oblasti riadenia prostredníctvom prevádzkových opatrení v sieti a prostredníctvom redispečingu PPS zohľadnia účinok týchto opatrení na susediace oblasti riadenia.

1.9.   Do 1. januára 2008 sa koordinovane a za bezpečných prevádzkových podmienok stanovia mechanizmy pre riadenie preťaženia kapacity prepojovacích vedení v priebehu dňa s cieľom maximalizovať obchodné príležitosti a upraviť cezhraničné vyrovnávanie.

1.10. Národné regulačné orgány budú pravidelne vykonávať hodnotenie metód riadenia preťaženia, pričom budú venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu zásad a pravidiel stanovených v tomto nariadení a v týchto usmerneniach a dodržiavaniu ustanovení a podmienok stanovených samotnými regulačnými orgánmi v súlade s týmito zásadami a pravidlami. Súčasťou tohto hodnotenia budú konzultácie so všetkými účastníkmi trhu a špecializované štúdie.

2.      Metódy riadenia preťaženia

2.1.   Pre uľahčenie účinného cezhraničného obchodu budú metódy riadenia preťaženia založené na trhových princípoch. Na tento účel sa kapacita bude prideľovať iba prostredníctvom explicitných (kapacitných) alebo implicitných (kapacitných a energetických) aukcií. Na tom istom prepojovacom vedení môžu súčasne existovať obidve metódy. Pre obchody v priebehu dňa možno použiť priebežné obchodovanie.

2.2.   V závislosti od konkurenčných podmienok môže vzniknúť potreba, aby mechanizmy riadenia preťaženia umožňovali dlhodobé aj krátkodobé prideľovanie prenosovej kapacity.

2.3.   V každom postupe prideľovania kapacity sa pridelí predpísaný podiel dostupnej kapacity prepojovacích vedení plus akákoľvek zostávajúca kapacita, ktorá predtým nebola pridelená, a akákoľvek kapacita, ktorú držitelia kapacity uvoľnili z predošlých pridelení.

2.4.   PPS optimalizujú stupeň, do ktorého je kapacita stabilná, pričom zohľadnia povinnosti a práva príslušných PPS a povinnosti a práva účastníkov trhu s cieľom uľahčiť efektívnu a účinnú hospodársku súťaž. Primeraný podiel kapacity sa môže na trhu ponúknuť pri zníženom stupni stability, účastníkom trhu však budú vždy oznámené presné podmienky dopravy cezhraničnými vedeniami.

2.5.   Prístupové práva sú v prípade dlhodobých a strednodobých pridelení práva na pevne stanovenú prenosovú kapacitu. Podliehajú zásade využitia alebo straty či využitia alebo predaja v čase určenia.

2.6.   PPS vymedzia vhodnú štruktúru na prideľovanie kapacity medzi rozličnými časovými rámcami. Jej súčasťou môže byť možnosť vyhradenia minimálneho percenta kapacity prepojovacích vedení pre denné pridelenie alebo pridelenie v priebehu dňa. Táto štruktúra prideľovania podlieha preskúmaniu príslušných regulačných orgánov. Pri zostavovaní svojich návrhov PPS zohľadnia:

a)      vlastnosti trhov,

b)     prevádzkové podmienky, ako napríklad dôsledky zosieťovania pevne deklarovaných harmonogramov,

c)      úroveň harmonizácie percentuálnych podielov a časových rámcov prijatých pre rozličné existujúce mechanizmy prideľovania kapacity.

2.7.   Prideľovanie kapacity nesmie rozlišovať medzi účastníkmi trhu, ktorí chcú využívať svoje práva na použitie dvojstranných zmlúv o dodávke alebo na ponuku na burze s elektrinou. Úspešné budú ponuky s najvyššou hodnotou predložené implicitne alebo explicitne v danom časovom rámci.

2.8.   V regiónoch, kde existujú rozvinuté termínované finančné trhy s elektrickou energiou a kde preukázali svoju účinnosť, možno prideliť celú kapacitu prepojovacích vedení prostredníctvom implicitných aukcií.

2.9.   Okrem prípadu nových prepojovacích vedení, pre ktoré platí výnimka podľa článku 7 tohto nariadenia, stanovovanie výhradných cien nie je v metódach prideľovania kapacity povolené.

2.10. V zásade sa všetkým potenciálnym účastníkom trhu povoľuje neobmedzená účasť na procese prideľovania. Aby sa predišlo vzniku alebo zhoršeniu problémov súvisiacich s potenciálnym využívaním dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu na trhu, príslušné regulačné orgány alebo orgány hospodárskej súťaže v odôvodnenom prípade môžu uložiť všeobecné obmedzenia alebo obmedzenia jednotlivej spoločnosti z dôvodu dominantného postavenia na trhu.

2.11. Účastníci trhu oznámia do určeného termínu PPS záväzné požiadavky pre každý časový rámec týkajúce sa využívania kapacity. Tento termín sa stanoví tak, aby PPS mohli znovu poskytnúť nevyužitú kapacitu na opätovné pridelenie v ďalšom relevantnom časovom rámci – vrátane obchodov v priebehu dňa.

2.12. Kapacita je voľne obchodovateľná na sekundárnej báze za predpokladu, že PPS bude informovaný v dostatočnom predstihu. Ak PPS odmietne akýkoľvek sekundárny obchod (transakciu), musí to jasne a transparentne oznámiť a vysvetliť všetkým účastníkom trhu a musí o tom upovedomiť regulačný orgán.

2.13. Finančné dôsledky neplnenia záväzkov súvisiacich s pridelením kapacity ponesú tí, ktorí sú za neplnenie zodpovední. Ak účastníci trhu nevyužijú kapacitu, ktorú sa zaviazali využiť, alebo ak v prípade explicitne draženej kapacity neuskutočnia obchod na sekundárnej báze alebo nevrátia kapacitu načas, stratia na túto kapacitu práva a uhradia poplatok odrážajúci výšku nákladov. Akékoľvek poplatky odrážajúce výšku nákladov za nevyužívanie kapacity musia byť odôvodnené a primerané. Ak PPS nesplní svoj záväzok, je povinný odškodniť účastníka trhu za stratu práv na kapacitu. Na tento účel sa neberú do úvahy žiadne vedľajšie straty. Kľúčové pojmy a metódy na určenie zodpovednosti, ktorá vznikne pri neplnení záväzkov, budú vopred stanovené s ohľadom na finančné dôsledky a podliehajú preskúmaniu príslušným národným regulačným orgánom alebo orgánmi.

3.      Koordinácia

3.1.   Prideľovanie kapacity na prepojovacom vedení sa bude koordinovať a realizovať tak, že príslušní PPS použijú spoločné prideľovacie postupy. V prípadoch, keď sa očakáva, že obchodná výmena medzi dvoma krajinami (PPS) významne ovplyvní podmienky fyzického toku v akejkoľvek tretej krajine (PPS), budú metódy riadenia preťaženia koordinované medzi všetkými takto dotknutými PPS prostredníctvom spoločného postupu riadenia preťaženia. Národné regulačné orgány a PPS zabezpečia, aby žiadny postup riadenia preťaženia s významným vplyvom na fyzické toky elektriny v iných sieťach nebol navrhnutý jednostranne.

3.2.   Spoločná koordinovaná metóda riadenia preťaženia a postup prideľovania kapacity trhu najmenej každý rok, každý mesiac a deň vopred sa bude uplatňovať od 1. januára 2007 medzi krajinami v týchto regiónoch:

a)      severná Európa (t. j. Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko a Poľsko),

b)     severozápadná Európa (t. j. Benelux, Nemecko a Francúzsko),

c)      Taliansko (t. j. Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Grécko),

d)     stredná a východná Európa (t. j. Nemecko, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Slovinsko),

e)      juhozápadná Európa (t. j. Španielsko, Portugalsko a Francúzsko),

f)      Veľká Británia, Írsko a Francúzsko,

g)      pobaltské štáty (t. j. Estónsko, Lotyšsko a Litva).

Pri prepojení zahŕňajúcom krajiny, ktoré patria do viacerých regiónov, sa použitá metóda riadenia preťaženia môže líšiť v záujme dosiahnutia kompatibility s metódami používanými v iných regiónoch, do ktorých patria tieto krajiny. V takomto prípade relevantní PPS navrhnú metódu, ktorá bude podliehať preskúmaniu príslušnými regulačnými orgánmi.

3.3.   Regióny uvedené v bode 2.8. môžu prideľovať celú kapacitu prepojovacích vedení prideľovaním deň vopred.

3.4.   Vo všetkých týchto siedmich regiónoch budú definované zlučiteľné postupy riadenia preťaženia s cieľom vytvoriť skutočne integrovaný vnútorný trh s elektrickou energiou. Účastníci trhu nebudú konfrontovaní s nekompatibilnými regionálnymi systémami.

3.5.   S cieľom podpory spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a cezhraničného obchodu bude koordinácia medzi PPS v rámci regiónov uvedených v bode 3.2 zahŕňať všetky kroky od výpočtu kapacity a najlepšieho využitia pridelenia po bezpečnú prevádzku siete s jasným stanovením zodpovednosti. Táto koordinácia bude zahŕňať najmä:

a)      použitie spoločného prenosového modelu, ktorý bude účinne riešiť vzájomne závislé fyzické slučkové toky a prihliadať na nezrovnalosti medzi fyzickými a komerčnými tokmi,

b)     pridelenie a určenie kapacity na účinné riešenie vzájomne závislých fyzických slučkových tokov,

c)      totožné záväzky pre držiteľov kapacity spočívajúce v poskytovaní informácií o ich plánovanom využití kapacity, t. j. určení kapacity (pre explicitné aukcie),

d)     totožné časové rámce a časy uzáver,

e)      totožnú štruktúru na prideľovanie kapacity medzi rôznymi časovými rámcami (napr. 1 deň, 3 hodiny, 1 týždeň atď.) a v zmysle predaných kapacitných blokov (množstvo elektriny v MW, MWh atď.),

f)      konzistentný zmluvný rámec s účastníkmi trhu,

g)      overovanie tokov s cieľom dodržania požiadaviek bezpečnosti siete pre prevádzkové plánovanie a pre prevádzku v reálnom čase,

h)      účtovanie a zúčtovanie činností pri riadení preťaženia.

3.6.   Súčasťou koordinácie je aj výmena informácií medzi PPS. Druh, čas a frekvencia výmeny informácií musia byť zlučiteľné s činnosťami uvedenými v bode 3.5 a s fungovaním trhov s elektrickou energiou. Táto výmena informácií musí predovšetkým umožniť PPS čo najlepšie predpovedať celkový stav siete, aby mohli odhadnúť toky vo svojej sieti a dostupné kapacity prepojovacích vedení. Každý PPS, ktorý zhromažďuje informácie v záujme iných PPS, vráti zúčastneným PPS výsledky zhromažďovania údajov.

4.      Harmonogram trhových operácií

4.1.   Pridelenie dostupnej prenosovej kapacity sa uskutoční v dostatočnom časovom predstihu. Pred každým pridelením príslušní PPS spoločne zverejnia kapacitu, ktorá má byť pridelená, pričom v prípade potreby zohľadnia kapacitu uvoľnenú z pevne stanovených prenosových práv, a ak sa to vzťahuje na daný prípad, súvisiace určenia zosieťovania spolu s akýmikoľvek časovými obdobiami, počas ktorých kapacita bude znížená alebo nebude dostupná (napríklad z dôvodu údržby).

4.2.   S plným prihliadnutím na bezpečnosť siete, určenie prenosových práv sa uskutoční v dostatočnom časovom predstihu pred obchodmi uzatváranými deň vopred na všetkých príslušných organizovaných trhoch a pred zverejnením kapacity, ktorá má byť pridelená na základe mechanizmu prideľovania deň vopred alebo v priebehu dňa. Určenia prenosových práv v opačnom smere budú zosieťované s cieľom účinného využitia prepojovacieho vedenia.

4.3.   Následné pridelenia dostupnej prenosovej kapacity v priebehu dňa na deň D sa uskutočnia v dňoch D-1 a D po vydaní harmonogramov indikovanej alebo skutočnej výroby stanovených deň vopred.

4.4.   Pri príprave operácie v sieti deň vopred si PPS vymenia informácie so susediacimi PPS, vrátane ich predpokladanej topológie siete, dostupnosti a predpokladanej produkcie výrobných jednotiek a tokov záťaže s cieľom optimalizácie využívania celkovej siete prostredníctvom prevádzkových opatrení v súlade s pravidlami pre bezpečnú prevádzku siete.

5.      Transparentnosť

5.1.   PPS zverejnia všetky relevantné údaje týkajúce sa dostupnosti siete, prístupu do siete a využívania siete, vrátane správy o mieste výskytu preťaženia a jeho dôvodoch, metód použitých na riadenie preťaženia a plánov na jeho riadenie v budúcnosti.

5.2.   PPS zverejnia všeobecný opis metódy riadenia preťaženia používanej za rôznych okolností na maximalizáciu kapacity dostupnej na trhu a všeobecný model na výpočet kapacity prepojovacích vedení pre rozličné časové rámce vytvorenú na základe skutočného elektrického a fyzického stavu siete. Tento model podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov.

5.3.   PPS podrobne opíšu a transparentne poskytnú všetkým potenciálnym užívateľom siete používané postupy riadenia preťaženia a prideľovania kapacity spolu s časmi a postupmi týkajúcimi sa podávania žiadostí o kapacitu, opisom ponúkaných produktov a záväzkov i práv PPS, ako aj strany, ktorá získava kapacitu, vrátane zodpovedností vyplývajúcich z nesplnenia záväzkov.

5.4.   Prevádzkové a plánovacie bezpečnostné normy sú neoddeliteľnou súčasťou informácií, ktoré PPS zverejňujú vo verejne dostupnom dokumente. Tento dokument takisto podlieha preskúmaniu národnými regulačnými orgánmi.

5.5.   PPS zverejnia všetky relevantné údaje týkajúce sa cezhraničného obchodu založené na čo najpresnejšej prognóze. Účastníci trhu, ktorých sa to týka, poskytnú PPS v záujme splnenia tejto povinnosti relevantné údaje. Spôsob zverejnenia týchto informácií podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi. PPS zverejnia aspoň:

a)      raz ročne: informácie o dlhodobom vývoji prenosovej infraštruktúry a jeho dopade na cezhraničnú prenosovú kapacitu,

b)     raz mesačne: prognózy prenosovej kapacity dostupnej pre trh zostavené mesiac vopred a rok vopred, pričom zohľadnia všetky relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii PPS v čase výpočtu prognózy (napr. dopad letného a zimného obdobia na kapacitu vedení, údržbu siete, dostupnosť výrobných jednotiek atď.),

c)      raz týždenne: prognózy prenosovej kapacity dostupnej pre trh zostavené týždeň vopred, pričom zohľadnia všetky relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii PPS v čase výpočtu prognózy, ako je predpoveď počasia, plánovaná údržba siete, dostupnosť výrobných jednotiek atď.,

d)     raz denne: prenosovú kapacitu dostupnú pre trh stanovenú deň vopred a v priebehu dňa pre každú trhovú časovú jednotku, pričom zohľadnia všetky určenia zosieťovania deň vopred, harmonogramy výroby stanovené deň vopred, predpovede dopytu a plánovanú údržbu siete,

e)      celkovú kapacitu, ktorá už bola pridelená, na trhovú časovú jednotku a všetky relevantné podmienky, za ktorých je možné využívať túto kapacitu (napr. dražobná zúčtovacia cena, záväzky týkajúce sa spôsobu využívania kapacity atď.) s cieľom identifikácie akejkoľvek zostávajúcej kapacity,

f)      pridelenú kapacitu čo najskôr po každom pridelení, aj s uvedením zaplatených cien,

g)      celkovú využívanú kapacitu na trhovú časovú jednotku okamžite po určení,

h)      čo najbližšie k reálnemu času: súhrnné realizované obchodné a fyzické toky na trhovú časovú jednotku, vrátane opisu účinkov akýchkoľvek nápravných opatrení, ktoré prijali PPS (ako napríklad obmedzenie) na vyriešenie problémov siete alebo sústavy,

i)       predbežné informácie o plánovaných výpadkoch a následné informácie za predošlý deň o plánovaných a neplánovaných výpadkoch výrobných jednotiek väčších ako 100 MW.

5.6.   Všetky relevantné informácie budú k dispozícii na trhu včas na prerokovanie všetkých transakcií (ako je čas prerokovávania zmlúv o ročných dodávkach pre priemyselných zákazníkov alebo čas, keď treba zaslať ponuky na organizované trhy).

5.7.   PPS zverejnia relevantné informácie o predpokladanom dopyte a o výrobe podľa časových rámcov uvedených v bodoch 5.5. a 5.6. PPS takisto zverejnia relevantné informácie pre potreby cezhraničného vyrovnávacieho trhu.

5.8.   Pri zverejnení prognóz budú takisto zverejnené následne zreálnené hodnoty prognostických informácií v časovom období nasledujúcom po časovom období, na ktoré sa vzťahuje prognóza, alebo najneskôr v nasledujúci deň (D+1).

5.9.   Všetky informácie, ktoré PPS zverejnia, budú voľne k dispozícii v ľahko dostupnej forme. Všetky údaje budú takisto prístupné prostredníctvom primeraných a štandardizovaných prostriedkov výmeny informácií, ktoré je potrebné definovať v úzkej spolupráci s účastníkmi trhu. Údaje budú zahŕňať informácie o minulých časových obdobiach s minimálnou dĺžkou dvoch rokov, aby prístup k týmto údajom mali aj subjekty, ktoré ešte len vstupujú na trh.

5.10. PPS si budú pravidelne vymieňať súbor dostatočne presných údajov o sieti a toku záťaže, aby bolo možné uskutočniť výpočty toku záťaže pre každého PPS v jeho príslušnej oblasti. Rovnaký súbor údajov bude na požiadanie sprístupnený regulačným orgánom a Komisii. Regulačné orgány a Európska komisia zabezpečia, aby samotné regulačné orgány a Komisia a akýkoľvek poradný subjekt, ktorý pre ne vykonáva analytické práce na základe týchto údajov, dodržiavali mlčanlivosť v súvislosti s týmto súborom údajov.

6.      Použitie príjmov z preťaženia

6.1.   Postupy riadenia preťaženia spojené s vopred špecifikovaným časovým rámcom môžu produkovať príjem iba v prípade preťaženia vzniknutého v tomto časovom rámci, okrem prípadu nových prepojovacích vedení, pre ktoré platí výnimka podľa článku 7 tohto nariadenia. Postup rozdeľovania týchto príjmov podlieha preskúmaniu regulačnými orgánmi a tento postup nesmie skresľovať prideľovací postup v prospech ktorejkoľvek strany, ktorá žiada o kapacitu alebo elektrickú energiu, ani odrádzať od znižovania preťaženia.

6.2.   Národné regulačné orgány budú postupovať transparentne, pokiaľ ide o použitie príjmov vyplývajúcich z prideľovania kapacity prepojovacích vedení.

6.3.   Príjem z preťaženia sa rozdelí medzi príslušných PPS podľa kritérií dohodnutých medzi príslušnými PPS a preskúmaných príslušnými regulačnými orgánmi.

6.4.   PPS vopred jasne stanovia spôsob použitia akéhokoľvek príjmu z preťaženia, ktorý môžu získať, a budú poskytovať správy o skutočnom použití tohto príjmu. Regulačné orgány preveria, či je toto použitie v súlade s týmto nariadením a týmito usmerneniami, a či je celková výška príjmu z preťaženia vyplývajúceho z pridelenia kapacity prepojovacích vedení určená na jeden alebo viaceré z troch účelov uvedených v článku 16 ods. 6 tohto nariadenia.

6.5.   Regulačné orgány každoročne do 31. júla zverejnia správu, v ktorej bude uvedená suma príjmu získaného za obdobie 12 mesiacov až do 30. júna toho istého roka a spôsob použitia predmetných príjmov, spolu s overením, či je tento spôsob použitia v súlade s týmto nariadením a týmito usmerneniami a či je celková suma príjmu z preťaženia určená na jeden alebo viaceré z troch predpísaných účelov.

6.6.   Použitie príjmu z preťaženia na investície s cieľom udržania alebo zvýšenia kapacity prepojovacích vedení sa prednostne pridelí špecifickým vopred definovaným projektom, ktoré prispievajú k zmierneniu existujúceho súvisiaceho preťaženia a ktoré je možné takisto realizovať v primeranom čase, najmä z hľadiska povoľovacieho procesu.

PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1228/2003	Toto nariadenie
Článok 1	Článok 1
Článok 2	Článok 2
-	Článok 3
-	Článok 4
-	Článok 5
-	Článok 6
-	Článok 7
-	Článok 8
-	Článok 9
-	Článok 10
-	Článok 11
-	Článok 12
Článok 3	Článok 13
Článok 4	Článok 14
Článok 5	Článok 15
Článok 6	Článok 16
Článok 7	Článok 17
Článok 8	Článok 18
Článok 9	Článok 19
Článok 10	Článok 20
Článok 11	Článok 21
Článok 12	Článok 22
Článok 13	Článok 23
Článok 14	Článok 24
-	Článok 25
Článok 15	Článok 26
Príloha	Príloha I

• [1]  Prijaté texty 18.6.2008, P6_TA(2008)0295.
• [2] ^* Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený hrubou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▌.
  Korekcie a technické úpravy, ktoré urobili útvary: nový alebo nahradený text je vyznačený kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ║.
• [3]           Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 23.
• [4]           Ú. v. EÚ C 172, 5.7.2008, s. 55.
• [5]           Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z ... ║.
• [6]           Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.
• [7]           Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 1.
• [8]           Ú. v. EÚ L …
• [9] ⁺          Ú. v. Vložte prosím číslo a dátum ║.
• [10]           Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
• [11]           Ú. v. EÚ L ...
• [12] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo a dátum ║.
• [13] ⁺⁺         Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [14] ^*          Ú. v.: Vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1228/2003.
• [15] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [16] ^*          Ú. v.: Vložte prosím dátum uplatňovania tohto nariadenia, t. j. 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
• [17] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo a dátum ║.
• [18]          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1).
• [19] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [20] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [21] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [22]          Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 20.
• [23] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [24] ^*          Ú. v.: Vložte prosím dátum uplatňovania tohto nariadenia.
• [25] ⁺          Ú. v.: Vložte prosím číslo ║.
• [26] ^*          Ú. v.: Vložte prosím dátum - 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
• [27]          Prevádzková bezpečnosť znamená „udržiavanie prenosovej sústavy v dohodnutých bezpečnostných limitoch“

POSTUP

Názov	Podmienky prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie
Referenčné čísla	14546/2/2008 – C6-0022/2009 – 2007/0198(COD)
Dátum prvého čítania EP– Číslo P	18.6.2008                     T6-0295/2008
Návrh Komisie	KOM(2007)0531 - C6-0320/2007
Dátum oznámenia prijatia spoločnej pozície na schôdzi	15.1.2009
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 15.1.2009
Spravodajca        dátum menovania	Alejo Vidal-Quadras 9.10.2007
Prerokovanie vo výbore	20.1.2009		12.2.2009		19.3.2009		30.3.2009
Dátum prijatia	31.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Rebecca Harms, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Antonio Mussa, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Amalia Sartori, Andres Tarand, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Danutė Budreikaitė, Avril Doyle, Juan Fraile Cantón, Edit Herczog, Gunnar Hökmark, Vittorio Prodi, Bernhard Rapkay, Esko Seppänen, Vladimir Urutchev
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Willem Schuth
Dátum predloženia	2.4.2009