SPRÁVA o návrhu smernice Rady (Euratom), ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti

3.4.2009 - (KOM(2008)0790 – C6‑0026/2009 – 2008/0231(CNS)) - *

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Gunnar Hökmark

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady (Euratom), ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti

(KOM(2008)0790 – C6‑0026/2009 – 2008/0231(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0790),

–   so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0026/2009),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na článok 51 a článok 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0236/2009),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 119 ods. 2 Zmluvy o Euratome a aby zabezpečila dodržanie právnych požiadaviek podľa Zmluvy o Euratome na prijatie tohto návrhu, a to najmä konzultáciu so skupinou odborníkov v súlade s článkom 31 tejto zmluvy;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh smernice Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(6) Každý členský štát môže voľne rozhodovať o skladbe svojich zdrojov energie a po období úvah vzrástol záujem o výstavbu nových zariadení a niektoré členské štáty sa rozhodli, že udelia licencie na novú výstavbu. Očakáva sa, že držitelia licencií v najbližších rokoch požiadajú o predĺženie životnosti jadrových elektrární.	(6) Každý členský štát môže voľne rozhodovať o skladbe svojich zdrojov energie.
Odôvodnenie
Je dôležité dodržiavať zásadu, že členské štáty môžu voľne rozhodovať o skladbe svojich zdrojov energie. Je však rovnako dôležité poukázať na to, že cieľom smernice nie je vytvárať stimuly pre členské štáty, aby do svojej skladby začlenili jadrovú energiu. Preto by základné prvky vypustené z odôvodnenia 6 mali byť presunuté do odôvodnenia 7, aby sa to rozlíšilo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh smernice Odôvodnenie 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(7) Na tento účel by sa mali rozvíjať osvedčené postupy, ktoré by pre dozorné orgány predstavovali vodidlo pri rozhodovaní o predĺžení životnosti jadrových zariadení.	(7) Jadrová bezpečnosť predstavuje záujem Spoločenstva, čo by sa pri rozhodovaní o licenciách na nové zariadenia a/alebo predĺžení životnosti jadrových zariadení malo brať do úvahy. Na tento účel by sa mali rozvíjať osvedčené postupy, ktoré by pre dozorné orgány a členské štáty predstavovali vodidlo pri rozhodovaní o prípadnom poskytnutí licencie na nové zariadenia a o predĺžení životnosti jadrových zariadení.
Odôvodnenie
Jadrová bezpečnosť predstavuje záujem Spoločenstva a mala by preto byť dôvodom vypracovania osvedčených postupov, nie skutočnosť, že niektoré členské štáty chcú udeliť licencie na výstavbu nových zariadení. Ďalej je vhodné uviesť, že osvedčené postupy by mali predstavovať vodidlo aj pre členské štáty, nielen pre dozorné orgány.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh smernice Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(9) Na sústavné zlepšovanie jadrovej bezpečnosti treba, aby zriadené systémy riadenia a držitelia licencie zaručili verejnosti vysokú úroveň bezpečnosti.	(9) Na sústavné zlepšovanie jadrovej bezpečnosti treba, aby zriadené systémy riadenia, držitelia licencie a likvidátori odpadu zaručili verejnosti čo najvyššiu úroveň bezpečnosti.
Odôvodnenie
Bezpečnostné normy potenciálnych nových a existujúcich jadrových zariadení musia byť na čo najvyššej úrovni, zodpovedať súčasným technologickým, regulačným a prevádzkovým požiadavkám Únie. Tá istá základná zásada by sa mala uplatňovať aj pri nakladaní s jadrovým odpadom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh smernice Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(10) Základné princípy a požiadavky stanovené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) predstavujú rámec postupov, na ktorom by mali byť založené vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť. Na zlepšenie týchto základných princípov a požiadaviek členské štáty značne prispeli.	(10) Základné princípy, požiadavky a usmernenia stanovené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) predstavujú súbor pravidiel a rámec postupov, na ktorom by mali byť založené vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť. Na zlepšenie týchto základných princípov, požiadaviek a usmernení členské štáty značne prispeli. Tieto pravidlá by mali odzrkadľovať najlepšie medzinárodné postupy, pokiaľ ide o bezpečnostné požiadavky, a mali by byť preto dobrým základom právnych predpisov Spoločenstva. Do práva Spoločenstva ich nie je možné zaviesť iba prostredníctvom odkazu na Sériu bezpečnostných štandardov MAAE č. SF-1 (2006) v tejto smernici.. Príloha obsahujúca základné bezpečnostné zásady by sa mala preto doplniť k tejto smernici.
Odôvodnenie
Keďže bezpečnostné zásady MAAE sú v zásade iba odporúčaniami, ktoré nie sú záväzné, nemožno ich zaviesť do práva Spoločenstva iba prostredníctvom jednoduchého odkazu na Sériu bezpečnostných štandardov MAAE v tejto smernici. Príloha obsahujúca základné bezpečnostné zásady by sa mala preto doplniť k tejto smernici. Tento prístup predstavuje jasnú výhodu zvýšenia istoty predpisu na úrovni Spoločenstva a bol by najlepším právnym základom na vykonávanie týchto zásad.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh smernice Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(13) Včasné a presné poskytovanie informácií o dôležitých otázkach jadrovej bezpečnosti verejnosti by malo byť založené na vysokej úrovni transparentnosti v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti jadrových zariadení.	(13) Včasné a presné poskytovanie informácií o dôležitých otázkach jadrovej bezpečnosti pracovníkom v odvetví jadrovej energetiky a verejnosti by malo byť založené na vysokej úrovni transparentnosti v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti jadrových zariadení.
Odôvodnenie
Tento PDN je v súlade s článkom 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorá stanovuje, že sa v rámci Spoločenstva majú ustanoviť základné normy ochrany zdravia pracovníkov a celej verejnosti voči nebezpečenstvu vyvolanému ionizujúcim žiarením, ako aj so smernicami EÚ o informovaní pracovníkov a konzultovaní s nimi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh smernice Odôvodnenie 13a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(13a)Na zabezpečenie dostupnosti informácií, účasti verejnosti a transparentnosti by členské štáty mali prijať všetky príslušné opatrenia na splnenie záväzkov ustanovených v medzinárodných dohovoroch, ktoré už ustanovujú potrebné požiadavky vo vnútroštátnom, medzinárodnom alebo cezhraničnom kontexte, napríklad Dohovor o o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor, 25. júna 1998)1.
	---------------------------------------------------------------Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1; Ú. v. EÚ L 164, 16.6.2006, s. 17 a nariadenie (ES) 1367/2006, Ú. v. EÚ L 264, 25.09.2006, s. 13.
Odôvodnenie
Súvisí s ustanoveniami o transparentnosti v článku 5 tohto návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh smernice Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Aby sa poskytla istota, že požiadavky na bezpečnosť jadrových zariadení sa vykonávajú účinne, členské štáty by mali zriadiť dozorné orgány ako nezávislé orgány. Dozorné orgány by mali byť vybavené vhodnou právomocou a zdrojmi, aby boli schopné plniť si svoje povinnosti.	(15) Aby sa poskytla istota, že jadrové zariadenia sa účinne regulujú, členské štáty by mali zriadiť dozorné orgány ako orgány nezávislé od záujmov, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť rozhodnutia o otázkach jadrovej bezpečnosti. Dozorné orgány by mali byť vybavené vhodnou právomocou a zdrojmi, aby boli schopné plniť si svoje povinnosti.
Odôvodnenie
Súvisí s PDN 20 k článku 4 ods. 1o nezávislosti dozorného orgánu, ktorý predložil spravodajca.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh smernice Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(19) Dozorné orgány poverené zodpovednosťou za bezpečnosť jadrových zariadení v členských štátoch by mali spolupracovať predovšetkým prostredníctvom Európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom, ktorá vypracovala desať zásad pre dozor nad jadrovou bezpečnosťou. Európska skupina na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom by mala prispievať k rámcu Spoločenstva, ktorý sa týka jadrovej bezpečnosti, aby bolo možné ho neustále zlepšovať,	(19) Dozorné orgány poverené zodpovednosťou za dozor nad jadrovými zariadeniami v členských štátoch by mali spolupracovať predovšetkým prostredníctvom Európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom. Skupina na vysokej úrovni vypracovala desať zásad pre dozor nad jadrovou bezpečnosťou, ktoré sú dôležité v kontexte tejto smernice. Európska skupina na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom by mala prispievať k rámcu Spoločenstva, ktorý sa týka jadrovej bezpečnosti, aby bolo možné ho neustále zlepšovať,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Cieľom tejto smernice je dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov.	1. Cieľom tejto smernice je vytvoriť v Európskej únii rámec jadrovej bezpečnosti Spoločenstva. Stanovuje základ pre legislatívne a regulačné dohovory členských štátov týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a má za cieľ dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov.
Odôvodnenie
Cieľ tejto smernice by mal byť jasnejšie vymedzený. Jej cieľom je vytvorenie jedného rámca v Spoločenstve. To sa rieši priamo v PDN.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh smernice Článok 1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti.	2. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadňujú otázky bezpečnosti.
Odôvodnenie
Keďže cieľom smernice je vytvoriť spoločný rámec so začlenením bezpečnostných zásad MAAE do prílohy, je vhodné zdôrazniť, že znenie tejto smernice majú členské štáty uplatňovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh smernice Článok 1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti.	2. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky a na prácu subdodávateľov, ktorých využívajú prevádzkovatelia, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti.
Odôvodnenie
Skupinou pracovníkov, ktorá je potenciálnym rizikovým faktorom a je potenciálne vystavená zdravotným a bezpečnostným rizikám v jadrových zariadeniach, sú pracovníci podieľajúci sa na činnostiach, ako sú opravy, údržba a čistenie jadrových zariadení. Tieto činnosti sú veľmi často zabezpečované zmluvne a prostredníctvom subdodávateľov. Títo pracovníci sú najmenej školení a informovaní a nie sú súčasťou zdravotných a bezpečnostných postupov prevádzkovateľa. Smernica musí jasne stanoviť, že všetci zúčastní majú vysokú zodpovednosť za bezpečnosť a kultúru bezpečnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh smernice Článok 2 – bod 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(1) Pojem „jadrové zariadenie“ znamená zariadenie na výrobu jadrového paliva, výskumný reaktor (vrátane podkritických a kritických zostáv), jadrovú elektráreň, zariadenie na skladovanie vyhoreného paliva, závod na obohacovanie alebo regeneračné zariadenie;	(1) Pojem „jadrové zariadenie“ znamená zariadenie na výrobu jadrového paliva, výskumný reaktor (vrátane podkritických a kritických zostáv), jadrovú elektráreň, zariadenie na skladovanie vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu, závod na obohacovanie alebo regeneračné zariadenie vrátane zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi látkami vznikajúcimi počas prevádzky zariadenia a ich spracovanie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh smernice Článok 2 – bod 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) “rádioaktívny materiál“ znamená ľubovoľný materiál, ktorý obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov, ktorých aktivita alebo koncentrácia sa vzhľadom na radiačnú ochranu nemôže zanedbať;	(3) “rádioaktívna látka“ je každý materiál, ktorý obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov, ktorých aktivita alebo koncentrácia sa vzhľadom na radiačnú ochranu nemôže zanedbať;
Odôvodnenie
Pojem “rádioaktívna látka“, sa používa v smernici 96/29/Euratom stanovujúcej bezpečnostné normy pre ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvom vznikajúcim z ionizujúceho žiarenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh smernice Článok 2 – bod 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(8) „dozorný orgán“ znamená akýkoľvek orgán alebo akékoľvek orgány, ktorým daný členský štát udelil právomoc vydávať v tomto členskom štáte licencie a dozerať na umiestňovanie jadrových zariadení, ich konštrukčné riešenie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzkovanie alebo vyraďovanie z prevádzky;	(8) dozorný orgán“ znamená orgán alebo systém orgánov určený členským štátom ako orgán s právomocou vykonávať dozorný proces vrátane vydávania povolení, t.j. jadrový dozor, dozor nad žiarením, rádioaktívnym odpadom a bezpečnosťou jeho prepravy;
Odôvodnenie
Kompetencie by mali byť jasne pridelené dozornému orgánu zodpovednému za dozor a kontrolu bezpečnostných aspektov jadrových zariadení. Tento proces treba odlišovať od systémov udeľovania licencií, ktoré sú v kompetencii národných alebo vládnych orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15 Návrh smernice Článok 2 – bod 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(9) „licencia“ znamená akékoľvek oprávnenie udelené uchádzačovi dozorným orgánom s cieľom preniesť zodpovednosť za umiestňovanie jadrových zariadení, ich konštrukčné riešenie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzkovanie alebo vyraďovanie z prevádzky;	(9) „licencia“ znamená akékoľvek oprávnenie udelené uchádzačovi vládou alebo vnútroštátnym orgánom schváleným touto vládou s cieľom preniesť zodpovednosť za umiestňovanie jadrových zariadení, ich konštrukčné riešenie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzkovanie alebo vyraďovanie z prevádzky;
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k článku 2 bod 8.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     16 Návrh smernice Článok 2 – bod 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(10) pojem „nové jadrové reaktory“ znamená jadrové reaktory, na prevádzku ktorých bola licencia udelená až po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.	(10) pojem „nové jadrové reaktory“ znamená jadrové reaktory, na výstavbu ktorých bola licencia udelená až po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
Odôvodnenie
Pokiaľ ide o znenie článku 6 ods. 2), otázkou je posúdiť, či je možné zaviesť nové požiadavky predovšetkým o bezpečnosti návrhov. Povolenie na prevádzku je až na konci dozorného procesu, po skončení stavby, a revíziu bezpečnostného spisu si možno len ťažko predstaviť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     17 Návrh smernice Článok 3 – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zodpovednosť a rámec v súvislosti s bezpečnosťou jadrových zariadení	Právny rámec v súvislosti s bezpečnosťou jadrových zariadení
Odôvodnenie
V súčasnom znení je zmenený a doplnený článok 3 reorganizáciou článkov 3, 4. 8 a 10 návrhu a týka sa povinnosť ČŠ prijať legislatívny a regulačný rámec, ktorý by zabezpečil reguláciu a dozor nad jadrovými zariadeniami. Patrí sem okrem iného: (i) vhodný dozorný rámec, ktorý ustanovuje najmä vnútroštátne bezpečnostné požiadavky, systém udeľovania licencií a dozorné inšpekcie, a právo ČŠ zaviesť prísnejšie bezpečnostné opatrenia; (ii) prioritu bezpečnostným politikám; (iii) partnerské preskúmanie dozorného rámca a dozorného orgánu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     18 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť jadrových zariadení má držiteľ licencie pod kontrolou dozorného orgánu. O bezpečnostných a kontrolných opatreniach, ktoré sa majú vykonávať v jadrovom zariadení, rozhoduje len dozorný orgán a držiteľ licencie ich uplatňuje.	vypúšťa sa
Držiteľ licencie má hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť počas celej životnosti jadrového zariadenia až dovtedy, keď je toto zariadenie oslobodené od dozornej kontroly. Túto zodpovednosť držiteľa licencie nemožno delegovať.
(Pozri ustanovenia zavedené v článku 7 ods. 1 (nový)).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     19 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Členské štáty ustanovia a udržiavajú legislatívny a dozorný rámec na riadenie bezpečnosti jadrových zariadení. Patria sem vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť, systém udeľovania licencií a systém kontroly jadrových zariadení a zákaz ich prevádzky bez licencie a systém regulačného dohľadu vrátane potrebného presadzovania práva.	1. Členské štáty ustanovia a udržiavajú legislatívny a regulačný rámec na riadenie bezpečnosti jadrových zariadení, ktorý je založený na najlepších medzinárodných postupoch a postupoch EÚ. Patria sem vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť, systém udeľovania licencií a systém kontroly jadrových zariadení a zákaz ich prevádzky bez licencie a systém regulačného dohľadu, prostredníctvom pozastavenia, zmeny alebo odvolania licencií vrátane potrebného presadzovania práva.
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 11 k článku 3 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     20 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené právne predpisy, ktoré umožnia odobratie licencie na prevádzku jadrového zariadenia v prípade vážneho porušenia licenčných podmienok.
(Nový PDN z časti opäť predložený z článku 8 ods. 2)
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 11 k článku 3 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     21 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2b. Členské štáty zabezpečia, aby všetky organizácie zapojené do aktivít priamo súvisiacich s jadrovými zariadeniami prijali politiky prisudzujúce jadrovej bezpečnosti náležitú prioritu.
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 11 k článku 3 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     22 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2c. Členské štáty zabezpečia, aby sa najmenej každých desať rokov dozorný orgán a vnútroštátny systém podrobovali medzinárodnému partnerskému preskúmaniu zameranému na sústavné zlepšovanie infraštruktúry dozoru.
	Členské štáty oznámia výsledky medzinárodného partnerského preskúmania Komisii.
(Nový PDN z časti opäť predložený z článku 4 ods. 5)
Odôvodnenie
Medzinárodné partnerské preskúmania umožňujú ČŠ a ich dozorným orgánom výmenu osvedčených dozorných postupov a vypracovať spoločné pochopenie medzinárodných a európskych požiadaviek. To by pomohlo zlepšiť harmonizáciu bezpečnostných požiadaviek na úrovni ES a neustále zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve. Komisia by mala byť informovaná o výsledkoch partnerských preskúmaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     23 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2d. Členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie bezpečnostné opatrenia, než aké sa ustanovujú v tejto smernici.
(nový PDN prevzatý v plnom znení z článku 10)
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 11 k článku 3 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     24 Návrh smernice Článok 4 – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Dozorné orgány	Menovanie a zodpovednosti dozorných orgánov
Odôvodnenie
Tento upravený článok 4 sa týka dozorného orgánu, jeho úloh a kompetencií. Mala by sa jasne posilniť a rozvinúť najmä nezávislosť dozorného orgánu od vlády a politiky jadrového priemyslu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     25 Návrh smernice Článok 4 – odsek -1 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	-1. Členské štáty určia vnútroštátny dozorný orgán zodpovedný za reguláciu, dozor a hodnotenie bezpečnosti jadrových zariadení.
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 18 k článku 4 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     26 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty zaručia, že dozorný orgán je skutočne nezávislý od iných organizácií, ktorých úlohou je propagovať jadrové zariadenia, prevádzkovať ich alebo zdôvodňovať ich spoločenské prínosy, a že nie je vystavený vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť.	1. Členské štáty zaistia skutočnú nezávislosť dozorného orgánu. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby bol dozorný orgán pri vykonávaní úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice:
	a) právne oddelený a funkčne nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu, a najmä od subjektov, ktorých úlohou je propagovať jadrové zariadenia, prevádzkovať ich alebo zdôvodňovať ich spoločenské prínosy, a že nie je vystavený vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť;
	b) a aby jeho zamestnanci a osoby zodpovedné za jeho riadenie konali pri plnení svojich dozorných povinností nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov a nepožadovali alebo neprijímali pokyny od žiadneho štátneho alebo iného verejného alebo súkromného subjektu.
	Táto požiadavka sa nedotýka prípadnej úzkej spolupráce s inými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi.
Odôvodnenie
Potvrdzuje sa tým trvanie spravodajcu na nezávislosti dozorného orgánu a je to potrebné zabezpečiť pri výkone všetkých jeho činností, nielen keď vykonáva „dozorné povinnosti“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     27 Návrh smernice Článok 4 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Dozornému orgánu sa poskytnú primerané právomoci, kompetencie a finančné a ľudské zdroje, aby si mohol plniť svoju zodpovednosť vykonávať svoje povinnosti. Uskutočňuje dohľad a dozor nad bezpečnosťou jadrových zariadení a zaisťuje vykonávanie bezpečnostných požiadaviek, podmienok a predpisov.	2. Členské štáty zabezpečia, aby mal dozorný orgán primerané právomoci, kompetencie a finančné a ľudské zdroje, aby si mohol plniť svoju zodpovednosť vykonávať svoje povinnosti. Dozorný orgán uskutočňuje dohľad a dozor nad bezpečnosťou jadrových zariadení a zaisťuje dodržiavanie platných bezpečnostných požiadaviek a podmienok udeľovania licencií.
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 18 k článku 4 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     28 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Dozorný orgán udeľuje licencie a monitoruje ich uplatňovanie na umiestňovanie jadrových zariadení, na ich konštrukčné riešenie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo vyraďovanie z prevádzky.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 8 k článku 2 bod. 8 a ustanovenia zavedené v PDN 23 k článku 3 ods. 3a (novému).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     29 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. Členské štáty zabezpečia, aby dozorný orgán posudzoval, vyšetroval, kontroloval a prípadne prijímal opatrenia na presadzovanie práva v oblasti jadrovej bezpečnosti v jadrových zariadeniach počas celej ich životnosti i počas ich vyraďovania z prevádzky.
(Nový PDN z časti opäť predložený z článku 8 ods. 1)
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 18 k článku 4 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     30 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3b. Členské štáty zabezpečia, aby mal dozorný orgán právomoc nariadiť pozastavenie prevádzky ktoréhokoľvek jadrového zariadenia v prípade, že nie je zaručená bezpečnosť.
(Nový PDN z časti opäť predložený z článku 8 ods. 3)
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 18 k článku 4 - názvu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     31 Návrh smernice Článok 4 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Dozorné orgány zaistia, aby držitelia licencií mali k dispozícii primeraný počet pracovníkov s primeranou kvalifikáciou.	vypúšťa sa
(Pozri ustanovenia opätovne zavedené v článku 7 ods. 3 (nový)).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     32 Návrh smernice Článok 4 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. Najmenej každých desať rokov sa dozorný orgán a vnútroštátny systém dozoru podrobia medzinárodnému vzájomnému prieskumu zameranému na sústavné zlepšovanie infraštruktúry dozoru.	vypúšťa sa
(Pozri ustanovenia opätovne zavedené v článku 3 ods. 2 c (nový) o právnom rámci založenom členskými štátmi).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     33 Návrh smernice Článok 4 – odsek 5a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	5a. Dozorné orgány členských štátov si navzájom vymieňajú osvedčené postupy v oblasti dozoru a usilujú sa o jednotné chápanie medzinárodne prijatých požiadaviek jadrovej bezpečnosti.
Odôvodnenie
Výsledkom by mal byť súlad bezpečnostných požiadaviek a rámca regulačných postupov v Európskej únii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     34 Návrh smernice Článok 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty informujú verejnosť o postupoch a výsledkoch činnosti pri dohľade nad jadrovou bezpečnosťou. Takisto zaistia, aby dozorné orgány účinne informovali verejnosť o oblastiach, ktoré patria do ich kompetencie. Musí byť zaistený prístup k informáciám v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými záväzkami.	Členské štáty informujú verejnosť a Komisiu o postupoch a výsledkoch činnosti pri dohľade nad jadrovou bezpečnosťou a v prípade akéhokoľvek incidentu okamžite informujú verejnosť. Takisto zaistia, aby dozorné orgány účinne informovali verejnosť o oblastiach, ktoré patria do ich kompetencie. Musí byť zaistený prístup k informáciám v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými záväzkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     35 Návrh smernice Článok 6 – odsek 1 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty rešpektujú základné bezpečnostné princípy MAAE (Základné bezpečnostné princípy MAAE: Séria bezpečnostných štandardov MAAE č. SF-1 (2006). Dodržiavajú záväzky a požiadavky začlenené do Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (IAEA INFCIRC 449 z 5. júla 1994).	1. Pri umiestňovaní jadrových zariadení, ich konštrukčnom riešení, výstavbe, prevádzke alebo vyraďovaní z prevádzky členské štáty uplatňujú základné bezpečnostné princípy MAAE (Základné bezpečnostné princípy MAAE: Séria bezpečnostných štandardov MAAE č. SF-1 (2006) podľa prílohy, ktoré sú relevantné pre tvorbu rámca Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť. Uplatňujú záväzky a požiadavky začlenené do dohovoru o jadrovej bezpečnosti1.
	________________________________________________________________1Ú. v. ES L 318, 11.12.1999, s. 20 a Ú. v. ES L 172, 6.5.2004, s. 7.
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie 10. Odkaz na nezáväzný akt v smernici neznamená, že by tento akt bol záväzný. Aby sa stal text Základných bezpečnostných zásad záväzný, malo by sa jeho znenie ustanoviť ako časť záväzného aktu. Príloha obsahujúca ustanovenia bezpečnostných zásad by umožnila: ( i) konzistentnosť Spoločnej praktickej metodike Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby, ktoré sú zapojené do vypracovania právnych predpisov; (ii) zabezpečiť právnu istotu textu „statickým“ odkazom na zásady MAAE.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     36 Návrh smernice Článok 6 – odsek 1 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Predovšetkým zaistia, aby sa vykonávali platné zásady ustanovené v základných princípoch MAAE s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v jadrových zariadeniach, okrem iného vrátane účinných mechanizmov proti potenciálnym rádiologickým nebezpečenstvám, prevencie nehôd, starnúcich riadiacich pracovníkov, dlhodobého nakladania so všetkými vyprodukovanými rádioaktívnymi materiálmi a informovania obyvateľstva a úradov susedných štátov.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Pozri odôvodnenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 28 k článku 6 ods. 1 podods. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     37 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Pokiaľ ide o bezpečnosť nových jadrových reaktorov, členské štáty sa budú usilovať o vypracovanie dodatočných požiadaviek na bezpečnosť v súlade so zásadou sústavného zlepšovania bezpečnosti na základe úrovní bezpečnosti vypracovaných Združením západoeurópskych orgánov dozoru nad jadrovou energiou (WENRA) a v úzkej spolupráci s Európskou skupinou na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom.	2. Na účely udeľovania licencií na výstavbu nových jadrových reaktorov, sa členské štáty budú usilovať o vypracovanie dodatočných požiadaviek na bezpečnosť zohľadňujúcich sústavné zlepšovanie skúseností z prevádzky existujúcich reaktorov, vedomosti získané z bezpečnostných analýz prevádzkovaných zariadení, najmodernejšie metodiky a technológie a výsledky bezpečnostného výskumu.
Odôvodnenie
Spolu so zlepšovaním technológií a bezpečnostných noriem sa musia neustále sprísňovať bezpečnostné požiadavky jadrových zariadení. Úroveň bezpečnosti jadrových zariadení by sa mala zlepšovať, aby sa docielila najlepšia možná bezpečnosť v danom čase. Odkaz na bezpečnostné úrovne vypracované WENRA týkajúce sa nových jadrových reaktorov nie je možné zaviesť do jadra smernice, pretože spoločné bezpečnostné úrovne budúcich reaktorov ešte nie sú vyzreté. ES nemôže stanoviť ČŠ povinnosť vykonávať ich.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     38 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Komisia zabezpečí, aby všetky tretie krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ alebo rokujú o pristúpení, spĺňali minimálne normy stanovené v tejto smernici a zásady uvedené v prílohe, ako ich stanovila MAAE.
Odôvodnenie
Je dôležité zabezpečiť, aby susedné krajiny EÚ dodržiavali prinajmenšom tie isté normy jadrovej bezpečnosti, pretože výsledky jadrových havárií sú vždy cezhraničné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     39 Návrh smernice Článok 7 – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Povinnosti držiteľov licencie	Zodpovednosti držiteľov licencie
Odôvodnenie
Tento článok, ktorý bol opäť predložený a reorganizovaný, sa týka zodpovedností držiteľov licencií: Členské štáty zabezpečia, aby hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť jadrového zariadenia mal v prvom rade držiteľ danej licencie, a príjmu primerané opatrenia na to, aby sa takáto zodpovednosť zabezpečila u každého držiteľa licencie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     40 Návrh smernice Článok 7 – odsek -1 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	-1. Členské štáty zabezpečia, aby hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť jadrových zariadení počas celej životnosti jadrového zariadenia mal držiteľ licencie. Túto zodpovednosť držiteľa licencie nemožno delegovať.
(Nový PDN z časti opäť predložený z článku 3 ods. 1 a 2)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     41 Návrh smernice Článok 7 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Držitelia licencií projektujú, stavajú, prevádzkujú a vyraďujú z prevádzky svoje jadrové zariadenia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 6 ods. 1 a 2.	1. Členské štáty zabezpečia, aby boli držitelia licencií zodpovední za konštrukčné riešenie, výstavbu, prevádzkovanie jadrových zariadení a ich vyraďovanie z prevádzky v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 6.
Odôvodnenie
Smernica by sa mala zameriavať na členské štáty, nie na držiteľov licencií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     42 Návrh smernice Článok 7 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Držitelia licencie zriadia a uskutočňujú systémy riadenia, ktoré pravidelne overuje orgán dozoru.	2. Členské štáty zabezpečia, že držitelia licencie zriaďujú a uplatňujú systémy riadenia, ktoré pravidelne overuje orgán dozoru.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     43 Návrh smernice Článok 7 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Držitelia licencie prideľujú na plnenie svojich povinností primerané finančné a ľudské zdroje.	3. Členské štáty zabezpečia, že držitelia licencie prideľujú na plnenie svojich povinností primerané finančné a ľudské zdroje. Personál držiteľov licencií je primerane kvalifikovaný na všetky činnosti s významom pre jadrovú bezpečnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     44 Návrh smernice Článok 7 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. členské štáty zabezpečia, že dozorný orgán pravidelne posudzuje dostatočnosť a kvalifikáciu personálu držiteľov licencie ako predpoklad zaistenia jadrovej bezpečnosti, a to na základe správy predloženej držiteľom licencie o hodnotení otázok týkajúcich sa zamestnancov, ako je zdravie a bezpečnosť a kultúra bezpečnosti, kvalifikácie a školenia, počet samotných zamestnancov a využívanie dodávateľov.
Odôvodnenie
Všeobecne sa uznáva, že ľudský faktor je významným rizikovým činiteľom jadrových prevádzok. I keď je zodpovednosť držiteľa licencie jasná, podávanie správ o kultúre bezpečnosti vo vzťahu k ľudskému faktoru môže byť lepšie. Pravidelné podávanie správ umožní zlepšenie. Tento PDN je v súlade s PDN 35 spravodajcu a dopĺňa ho.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     45 Návrh smernice Článok 7 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. Príslušné dozorné orgány každé tri roky predkladajú Európskej komisii a európskym sociálnym partnerom správu a jadrovej bezpečnosti a kultúre bezpečnosti. Komisia môže po porade s európskymi sociálnymi partnermi navrhnúť zlepšenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti vrátane ochrany zdravia na čo najvyššej možnej úrovni v EÚ.
Odôvodnenie
Základné bezpečnostné princípy, ktoré uvádza EK a ktoré ak sa prijmú prostredníctvom PEN 43 spravodajcu, nestanovujú, ako sa zlepšujú skúsenosti v oblasti jadrovej bezpečnosti, najmä zdravia a bezpečnosti. Členské štáty, dozorné orgány, EK , prevádzkovatelia a zástupcovia zamestnancov majú prospech z pravidelnej výmeny informácií a skúseností, čo umožní zlepšenie a ustanovenie kultúry bezpečnosti na úrovni EÚ. Príslušnými sociálnymi partnermi sú partneri v medziodvetvovom a odvetvovom sociálnom dialógu v energetike.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     46 Návrh smernice Článok 8 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Posúdenie, vyšetrovanie, kontrola a prípadne opatrenia na presadzovanie práva v oblasti jadrovej bezpečnosti vykonáva orgán dozoru v jadrových zariadeniach počas celej ich životnosti i počas ich vyraďovania z prevádzky.	vypúšťa sa
(Pozri ustanovenia opätovne zavedené v článku 4 ods. 3 a (nový)).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     47 Návrh smernice Článok 8 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. V prípade závažného alebo opakovaného porušovania bezpečnostných predpisov v jadrovom zariadení má dozorný orgán právomoc odobrať prevádzkovú licenciu.	vypúšťa sa
(Pozri ustanovenia opätovne zavedené v článku 3 ods. 2 a (nový)).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     48 Návrh smernice Článok 8 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Orgán dozoru má právomoc nariadiť pozastavenie prevádzky akejkoľvek elektrárne, pokiaľ sa domnieva, že nie plne zaručená bezpečnosť.	vypúšťa sa
(Pozri ustanovenia opätovne zavedené v článku 4 ods. 3 b (nový)).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     49 Návrh smernice Článok 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty samostatne aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce zabezpečia zodpovedajúce príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu so zameraním na sústavnú teoretickú prípravu a praktický výcvik.	V záujme vybudovania zodpovedajúcich ľudských zdrojov jednotlivých štátov a zachovania vedomostí v oblasti jadrovej energie členské štáty samostatne a v prípade potreby prostredníctvom nadnárodnej spolupráce zabezpečia dostupnosť príležitostí na základné vzdelávanie a odbornú prípravu so zameraním na sústavnú teoretickú prípravu a praktické školenia v oblasti jadrovej bezpečnosti vrátane výmenných programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     50 Návrh smernice Článok 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Článok 10	vypúšťa sa
Priorita bezpečnosti
Členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie bezpečnostné opatrenia, než aké sa ustanovujú v tejto smernici.
(Pozri ustanovenia opätovne zavedené v článku 3 ods. 2 d (nový)).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     51 Návrh smernice Článok 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr do [troch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a potom každé tri roky. Na základe prvej správy Komisia predloží Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi.	Členské štáty informujú Komisiu o vykonávaní tejto smernice v rovnakom čase a v rovnakej periodicite, ako predkladajú národné správy v rámci hodnotiacich schôdzí Dohovoru o jadrovej bezpečnosti. Na základe tejto správy Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi.
Odôvodnenie
(i) Je potrebné zabezpečiť dobrú koordináciu so správami členských štátov podľa príslušných ustanovení Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.(ii) Monitorovanie, podávanie správ a transparentnosť sú mimoriadne dôležité pre vykonávanie tejto smernice. Toto je kľúčové na zabezpečenie zapojenia EP do otázok podľa kapitoly III Zmluvy o Euratome a najmä podrobnej informovanosti EP.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     52 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov od dátumu uvedeného v článku 13]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.	Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov od dátumu uvedeného v článku 13]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     53 Návrh smernice Príloha (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Príloha
	CIEĽ BEZPEČNOSTI
	Základným cieľom bezpečnosti je ochrana pracovníkov a širokej verejnosti pred škodlivými účinkami ionizačného žiarenia, ktoré môžu spôsobovať jadrové zariadenia.
	1. Na zabezpečenie ochrany pracovníkov a širokej verejnosti sa jadrové zariadenia prevádzkujú tak, aby sa dosahovala čo najvyššia úroveň bezpečnostných noriem, ktorá sa dá dosiahnuť vzhľadom na hospodárske a sociálne činitele.
	Okrem opatrení týkajúcich sa ochrany zdravia ustanovených v základných normách Euratomu (smernici 96/29/Euratom) sa prijímajú tieto opatrenia:
	— na zníženie pravdepodobnosti výskytu udalostí, ktoré by mohli viesť k strate kontroly nad jadrom reaktora, jadrovou reťazovou reakciou a rádioaktívnym zdrojom a
	— na zmiernenie následkov takýchto udalostí, ak by k nim došlo.
	2. Základný cieľ bezpečnosti sa berie do úvahy pri všetkých jadrových zariadeniach a vo všetkých štádiách životnosti jadrového zariadenia.
	ZÁSADY BEZPEČNOSTI
	Zásada 1: Zodpovednosť za bezpečnosť
	Každý členský štát zabezpečuje, aby zodpovednosť za bezpečnosť jadrového zariadenia mal v prvom rade držiteľ príslušnej licencie, a vykonáva príslušné kroky na to, aby sa takáto zodpovednosť zabezpečila u každého držiteľa licencie.
	Každý členský štát zabezpečí, aby držiteľ licencie vykonával ustanovenia týkajúce sa:
	— ustanovenia a dodržiavania potrebných právomocí;
	— poskytovania primeraného vzdelávania a informácií;
	— vytvorenia postupov a opatrení na dodržiavanie bezpečnosti za každých podmienok;
	— overovania vhodného konštrukčného riešenia a primeranej kvality jadrových zariadení;
	— zaistenia bezpečného riadenia všetkého používaného, vyrábaného alebo uskladňovaného rádioaktívneho materiálu;
	— zaistenia bezpečného riadenia všetkého vznikajúceho rádioaktívneho odpadu
	a aby plnil svoju zodpovednosť za bezpečnosť jadrového zariadenia.
	Tieto zodpovednosti sa plnia v súlade s platnými bezpečnostnými cieľmi a požiadavkami ustanovenými alebo schválenými dozorným orgánom, a ich plnenie sa zaistí zavedením systému riadenia.
	Zásada 2: Vedenie a riadenie v otázkach bezpečnosti
	Vo všetkých organizáciách, ktorých sa týka jadrová bezpečnosť, sa musí ustanoviť a uplatňovať efektívne vedenie a riadenie v otázkach bezpečnosti.
	2.1 Vedenie v otázkach bezpečnosti je potrebné preukázať na najvyšších úrovniach organizácie. Implementuje a uplatňuje sa systém efektívneho riadenia, ktorý integruje všetky prvky riadenia, aby bolo možné vytvoriť a uplatňovať bezpečnostné požiadavky v súlade s inými požiadavkami vrátane tých, ktoré sa týkajú výkonu ľudí, kvality a bezpečnosti, aby tak bezpečnosť nenarušili iné požiadavky alebo nároky.
	Systém riadenia zabezpečí aj posilňovanie kultúry bezpečnosti, pravidelné hodnotenie bezpečnosti a uplatňovanie vedomostí získaných zo skúseností.
	2.2 Do systému riadenia je nutné integrovať kultúru bezpečnosti, ktorou sa riadia prístupy a správanie v súvislosti s bezpečnosťou všetkých zainteresovaných organizácií a osôb. Kultúra bezpečnosti zahŕňa:
	— individuálny a kolektívny záväzok k bezpečnosti zo strany vedenia, riadenia a personálu na všetkých úrovniach;
	— zodpovednosť organizácií a osôb za bezpečnosť na všetkých úrovniach;
	— opatrenia na podporu kritického postoja a získavania skúseností a odradzovanie od ľahostajnosti v súvislosti s bezpečnosťou.
	2.3 Systém riadenia berie do úvahy celý rad interakcií osôb na všetkých úrovniach s technikou a s organizáciami. Aby sa zabránilo nedostatkom v oblasti bezpečnosti, vážnemu zlyhaniu ľudského faktora a organizácie, je nutné brať do úvahy ľudský faktor a podporovať dobrý výkon a správne postupy.
	Zásada 3: Posudzovanie bezpečnosti
	Pred výstavbou a uvedením jadrového zariadenia do prevádzky a počas celého obdobia jeho životnosti sa vykonáva komplexné a systematické posudzovanie bezpečnosti. Pri zohľadňovaní významnosti potenciálnych rizík jadrových zariadení sa využíva prístup odstupňovanej škály.
	3.1 Dozorný orgán vyžaduje posúdenie jadrovej bezpečnosti všetkých jadrových zariadení v súlade s prístupom odstupňovanej škály. Súčasťou posudzovania bezpečnosti je systematická analýza bežnej prevádzky a jej vplyvu, spôsobov, ktorými môže dôjsť k zlyhaniu, a dôsledkov takýchto zlyhaní. Posúdenia bezpečnosti sa týkajú bezpečnostných opatrení potrebných na riadenie rizika a hodnotia sa konštrukčné a projektové bezpečnostné prvky s cieľom preukázať, že spĺňajú požadované bezpečnostné funkcie. Ak sa na zachovanie bezpečnosti žiada o kontrolné opatrenia alebo zásahy prevádzkovateľa, je potrebné vykonať úvodné hodnotenie bezpečnosti s cieľom preukázať, že platné opatrenia sú robustné a spoľahlivé. Členský štát vydá povolenie na jadrové zariadenie len vtedy, ak sa dozornému orgánu uspokojivo preukáže, že bezpečnostné opatrenia, ktoré navrhuje žiadateľ o licenciu, sú primerané.
	3.2 Proces posudzovania bezpečnosti sa neskôr opakuje počas uskutočňovania operácií podľa potreby čiastočne alebo vcelku s cieľom zohľadniť zmenené okolnosti (napr. uplatňovanie nových noriem alebo výsledkov vedeckého a technologického rozvoja), skúsenosti s prevádzkou, úpravy a vplyvy starnutia zariadení. Pri operáciách, ktoré sa uskutočňujú dlhodobo, sa posúdenia prehodnocujú a opakujú podľa potreby. Operácie sa môžu ďalej vykonávať pod podmienkou opakovania posúdenia bezpečnosti, ktorým sa preukáže, že bezpečnostné opatrenia sú naďalej primerané.
	3.3 V rámci požadovaného posúdenia bezpečnosti sa identifikujú a analyzujú javy, ktoré sú predzvesťou havárií (iniciujúca udalosť, ktorá by mohla viesť k podmienkam vzniku havárie), a prijmú sa opatrenia na zabránenie výskytu havárií.
	3.4 Na podporu bezpečnosti sa zavedú postupy získavania spätnej väzby a analýzy prevádzkových skúseností z vlastného zariadenia a iných zariadení, ktoré zahŕňajú iniciujúce udalosti, javy, ktoré sú predzvesťou havárií, nehody, „ktorým sa uniklo o vlások“, havárie a nepovolené zásahy s cieľom poučiť sa, zdieľať skúsenosti a konať podľa nich.
	Zásada 4: Optimalizácia bezpečnosti
	Členské štáty zabezpečia, aby sa jadrové zariadenia optimalizovali tak, aby zabezpečovali čo najvyššiu úroveň bezpečnosti, ktorá sa dá primerane prakticky dosiahnuť bez neadekvátneho obmedzenia ich prevádzky.
	4.1 Optimalizácia bezpečnosti si vyžaduje posudzovanie relatívneho významu viacerých faktorov vrátane:
	— pravdepodobnosti výskytu predvídateľných udalostí a ich dôsledkov;
	— veľkosti a distribúcie dávky ožiarenia;
	— hospodárskych, sociálnych a environmentálnych činiteľov vyplývajúcich z radiačného rizika.
	Optimalizácia bezpečnosti znamená tiež čo najlepšie využívanie osvedčených postupov a zdravého rozumu počas každodenných činností.
	Zásada 5: Prevencia a zmierňovanie následkov
	Členské štáty zabezpečia, aby sa na prevenciu a zmierňovanie následkov havárií a nehôd v ich jadrových zariadeniach vyvinulo maximálne úsilie.
	5.1 Každý členský štát zabezpečí, aby držitelia licencií vyvinuli maximálne úsilie
	— na zabránenie výskytu abnormálnych podmienok alebo udalostí, ktoré by mohli viesť k strate kontroly;
	— na zabránenie vystupňovania takýchto abnormálnych podmienok alebo udalostí, ktoré sa vyskytnú; ako aj
	— na zmiernenie škodlivých následkov havárie
	realizáciou „hĺbkovej ochrany“.
	5.2 Realizácia hĺbkovej ochrany zabezpečí, aby žiadne technické, ľudské alebo organizačné zlyhanie samotné nemalo škodlivé účinky, a aby kombinácia zlyhaní, ktorá by mohla mať významné škodlivé účinky, bola veľmi málo pravdepodobná.
	5.3 Hĺbková ochrana sa vykonáva prostredníctvom kombinácie viacerých následných a nezávislých úrovní ochrany, ktoré by museli všetky zlyhať, ak by malo dôjsť k škodlivým účinkom na ľudí a širokú verejnosť. Úrovne hĺbkovej ochrany zahŕňajú:
	— primeranú voľbu miesta výstavby,
	— vhodné konštrukčné riešenie jadrového zariadenia zahŕňajúce
	kvalitný projekt a výstavbu,
	spoľahlivé prvky a zariadenia,
	kontrolné systémy, systémy obmedzovania a ochrany a prvky umožňujúce dohľad;
	primeranú organizáciu s
	účinným systémom riadenia, v ktorom manažment pestuje kultúru bezpečnosti
	komplexnými prevádzkovými postupmi a praxou,
	komplexnými postupmi riadenia havárií,
	opatreniami havarijnej pripravenosti.
	Zásada 6: Havarijná pripravenosť a reakcia
	Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali opatrenia týkajúce sa havarijnej pripravenosti a reakcie na havárie v jadrových zariadeniach podľa smernice 96/29/Euratom.
Odôvodnenie
Základné bezpečnostné princípy MAAE a Dohovor o jadrovej bezpečnosti sa vzťahujú na odlišné činnosti/zariadenia, než sú činnosti/zariadenia navrhnuté v smernici. Táto príloha zahŕňa príslušné zásady MAAE a Dohovoru o jadrovej bezpečnosti prispôsobené na podmienky EÚ, na ktoré sa vzťahuje tento návrh. Zároveň s prijatím Základných bezpečnostných princípov MAAE a Dohovoru o jadrovej bezpečnosti sa vyjasnenie článku 6 ods. 1 navrhnuté v inom PDN musí prepojiť s prílohou.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľom návrhu smernice, ktorý predložila Komisia, je nanovo začať proces ustanovenia spoločného rámca EÚ pre jadrovú bezpečnosť, ktorý pôvodne začal v roku 2003.

Cieľom je dosiahnuť rámec EÚ pre jadrovú bezpečnosť, ktorý bude založený na viacerých operačných cieľoch, konkrétne posilnení úlohy národných dozorných orgánov, posilnení ich nezávislosti a zabezpečení vysokej úrovne transparentnosti v otázke bezpečnosti jadrových zariadení. Návrh integruje zásady najdôležitejších medzinárodných nástrojov, napr. Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, a prácu na bezpečnosti vykonávanú Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Spravodajca víta predovšetkým tento návrh, ktorý prispieva k posilneniu súčasného európskeho právneho rámca, zlepšeniu transparentnosti a riadenia jadrových činností. EU sústavne žiadal[1] o to, že je potrebné vypracovať robustnú legislatívu a prijať konkrétne opatrenia na úrovni Spoločenstva v odvetviach jadrovej bezpečnosti, hospodárenia s rádioaktívnym odpadom a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. Toto je mimoriadne dôležité vzhľadom na význam jadrovej energie, ktorá sa vyrába v 15 z 27 členských štátov a ktorá uspokojuje približne jednu tretinu dopytu po elektrickej energii v EÚ. Význam jadrovej energie sa navyše pravdepodobne zvýši, keďže v súčasnosti dochádza k istej „renesancii“ jadrovej energetiky - v súčasnosti je vo výstavbe šesť nových reaktorov v štyroch členských štátoch, ktoré sa spolu s predĺžením prevádzkovej životnosti elektrární považujú za jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní nezávislej energetickej politiky EÚ a znižovania emisií CO₂ v boji proti zmene klímy.

V tejto súvislosti by spravodajca rád zdôraznil, že hoci rozhodnutie o prijatie jadrovej energie do energetického mixu je vecou členských štátov, Európska únia zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa tento zdroj energie rozvíjal a zároveň podliehal pravidlám a regulačnému rámcu podľa Zmluvy o Euratome. Dnes sa bez diskusií prijíma, že Komisia má právomoci v oblasti jadrovej bezpečnosti podľa článkov 31 a 32 Zmluvy o Euratome s cieľom ustanoviť „jednotné bezpečnostné normy na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti a zabezpečiť ich uplatňovanie“, čo potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-299/99 Komisia/Rada[2].

Prístup Komisie pripravuje aj pôdu na vypracovanie súboru legislatívy o harmonizovaných normách jadrovej bezpečnosti a odvodenej legislatívy, ktoré budú tvoriť rámec vnútroštátnych pravidiel členských štátov o jadrovej bezpečnosti. Je tiež nevyhnutný, pokiaľ ide o dohody o spolupráci Euratomu o jadrovej bezpečnosti, kontrole jadrových materiálov a pomoci tretím krajinám. aby sa zabezpečilo vykonávanie všetkých jadrových aktivít v súlade s najprísnejšími bezpečnostnými normami. Návrh preto posilňuje medzinárodnú dôveryhodnosť príspevku Euratomu k jadrovej bezpečnosti.

ODPORÚČANIA SPRAVODAJCU

Politické možnosti:

Politická možnosť, ktorú podporuje Komisia, pozostáva z vypracovania legislatívy ES ustanovujúcej spoločný rámec na základe jestvujúcich medzinárodných pravidiel, ktoré vyvinula MAAE, doplnený ďalšími požiadavkami pre nové jadrové zariadenia s cieľom dosiahnuť, udržiavať a neustále zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve. Rámec ustanovuje bezpečnostné zásady a členským štátom ukladá povinnosť prijať legislatívu a regulačný rámec zabezpečujúci kontrolu a dozor nad jadrovými zariadeniami predovšetkým prostredníctvom: vypracovania národných bezpečnostných požiadaviek, systému udeľovania licencií jadrovým zariadeniam, nezávislého dozorného orgánu, systému dozoru, hodnotenia a kontroly jadrových zariadení.

(i) Spravodajca v zásade súhlasí s týmto názorom: v plnej miere dodržiava zásadu subsidiarity v oblasti spoločných právomocí s členskými štátmi. Okrem toho poskytuje dostatočnú flexibilitu pri vykonávaní tejto smernice, čo zabezpečí, aby boli bezpečnostné zásady vymedzené spoločne (tie, ktoré sú uvedené v smernici), a členským štátom zostáva zodpovednosť za prijatie potrebných opatrení, ako aj možnosť prijať prísnejšie pravidlá.

Tento prístup je v súlade so zásadou národnej zodpovednosti za bezpečnosť jadrových zariadení, pričom hlavnú zodpovednosť má držiteľ licencie pod kontrolou nezávislého dozorného orgánu.

Spravodajca by preto rád navrhol zlepšenie, ktoré by pozostávalo s úpravy štruktúry návrhu, ktorá by lepšie zohľadnila hierarchiu noriem a kompetencií medzi: definíciou vnútroštátneho dozorného rámca; úlohou nezávislého dozorného orgánu; zásadami a požiadavkami na prijatie a zodpovednosťou držiteľa licencie.

(ii) Spravodajca je zároveň presvedčeným že rámcová smernica poskytuje skutočnú harmonizáciu bezpečnostných zásad: v návrhu sa žiadajú členské štáty, aby dodržiavali zásady MAAE a plnili povinnosti podľa Dohovoru o jadrovej bezpečnosti prijatom pod záštitou v rámci MAAE. Toto dokazuje, že Komisia uznáva, že na medzinárodnej úrovni už existujú potrebné pravidlá, ktoré sú dobre rozvinuté. Súd dobrým základom legislatívy Spoločenstva, ktorej účelom je teda zabezpečenie skutočného a rovnakého uplatňovania v členských štátoch.

Spravodajca tiež súhlasí s názorom, že normy, metódy a usmernenia MAAE sú vhodným rámcom najlepších uznávaných postupov na medzinárodnej úrovni, od ktorých je odvodená väčšina národných požiadaviek. Cieľom ich zavedenia do práva ES je zabezpečenie ich plnenia na úrovni EÚ a poskytnúť Komisii potrebné nástroje na kontrolu a sankcionovanie dodržiavania týchto predpisov a na zabezpečenie súladu národných legislatív s ustanoveniami smernice.

Dôveryhodnosť procesu harmonizácie bezpečnostných pravidiel:

(i) Spravodajca je znepokojený v otázke zabezpečenia skutočnej nezávislosti dozorného orgánu.

Základnou pridanou hodnotou navrhovanej smernice je posilnenie úlohy dozorného orgánu v národných legislatívach. Spravodajca sa domnieva, že táto úloha by mala byť presnejšie vymedzená, a že by sa mala zlepšiť jeho nezávislosť. Zabezpečila by sa jeho legitímnosť udelením všetkých právomocí potrebných na prijatie naliehavých opatrení vrátane pozastavenia činnosti jadrového zariadenia (pozri opäť predložený článok 4).

(ii) Právna istota nariadenia na úrovni EÚ

Základné princípy požiadavky a usmernenia stanovené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) predstavujú súbor pravidiel a rámec postupov, na ktorom by mali byť založené požiadavky na bezpečnosť stanovené na úrovni Spoločenstva a národnej úrovni. Komisia konkrétne uznáva, že 10 základných zásad, ktoré uverejnila MAAE v roku 2006, sú jednotným súborom zásad a základom, na ktorom majú členské štáty stanoviť svoje bezpečnostné predpisy. Keďže bezpečnostné zásady MAAE sú v zásade iba odporúčaniami, ktoré nie sú záväzné, Spravodajca sa domnieva, že ich nemožno zaviesť do práva Spoločenstva iba prostredníctvom jednoduchého odkazu na Sériu bezpečnostných štandardov MAAE v tejto smernici. Spravodajca preto podporuje doplnenie prílohy obsahujúcej základné bezpečnostné zásady k tejto smernici. Tento prístup predstavuje jasnú výhodu zvýšenia istoty predpisu na úrovni Spoločenstva a bol by najlepším právnym základom na vykonávanie týchto zásad. Harmonizácia na úrovni EÚ by sa stala efektívnou.

Pokiaľ ide o záväzky vyplývajúce z Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, spravodajca víta priamy odkaz v smernici na záväzky uzatvorené členskými štátmi.

Úloha udelená WENRA a skupine na vysokej úrovni s cieľom zladiť a ďalej rozvíjať ďalšie bezpečnostné požiadavky na „nové reaktory“ je nejasná. Spravodajca je menej znepokojený štatútom týchto ad-hoc skupín (WENRA je neformálnym združením jadrových dozorných orgánov), než skutočnosťou, že bezpečnostné úrovne a normy budúcich technológií ešte nie sú vyzreté. Smernica nemôže dopredu posúdiť výsledky tohto procesu a zaviazať členské štáty k ich vykonaniu. Spravodajca považuje tento proces za zdroj právnej neistoty. V súlade so zásadou subsidiarity spravodajca uprednostňuje cestu podnecovania členských štátov k neustálemu zlepšovaniu bezpečnostných noriem. Keďže tieto zohľadňujú najlepšie dostupné postupy a získané skúsenosti a odrážajú technický vývoj a pokrok, harmonizácia bude „pretekom o najlepšie miesto“, pretože úrovne bezpečnostných noriem sa zvyšujú a zlepšenia sa postupne zavádzajú do praxe.

III - Transparentnosť

(i) Je potrebné posilniť súčasný právny rámec s cieľom zlepšiť transparentnosť a akceptáciu zo strany verejnosti

Spravodajca podporuje odkaz na príslušné medzinárodné dohovory. Aj v tejto oblasti bol vypracovaný súbor predpisov na zabezpečenie prístupu k informáciám, spoluúčasť verejnosti a transparentnosť v národnom, medzinárodnom alebo cezhraničnom kontexte, napríklad Aarhuský dohovor alebo dohovor z Espoo. Žiadaním členských štátov o uplatnenie ich záväzkov poskytuje smernica Komisii nástroje na zabezpečenie toho, aby členské štáty efektívne zabezpečili transparentnosť rozhodovacieho procesu a výsledkov kontrol v oblasti bezpečnosti.

(ii) Spravodajca sa domnieva, že monitorovanie, podávanie správ a transparentnosť sú kľúčovými prvkami súčasnej rámcovej smernice.

Spravodajca zdôrazňuje potrebu zaistiť spoluúčasť EP pri otázkach patriacich do pôsobnosti Zmluvy o Euratome, a najmä poskytnúť EP nástroje na to, aby bol informovaný a dokázal sledovať činnosť c odvetví jadrovej bezpečnosti.

EP by mal byť dostatočne informovaný Komisiou v otázke pravidelných správ o vykonávaní smernice podľa článku 11, ktorých frekvencia by sa mala prispôsobiť požiadavkám Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a procesu jeho revízie.

Obe správy a partnerské preskúmania pomáhajú určiť oblasti osvedčených postupov a vylepšovať postupné zlepšovanie jadrovej bezpečnosti v Spoločenstve. EP musí byť súčasťou tohto procesu.

Spravodajca navrhuje z vyššie uvedených dôvodov zmeniť a doplniť návrh Komisie.

• [1]  Malkeidisova správa o hodnotení Euratomu: 50 rokov európskej jadrovej energie (A6-0129/2007, 2. 4. 2007); Reulova správa o tradičných zdrojoch energie a energetických technológiách (A6-0348/2007, 24. 10. 2007).
• [2]  Vec C-29/99, Komisia Európskych spoločenstiev/Rada Európskej únie, Zb. 2002, s. I-11221.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K NAVRHOVANÉMU PRÁVNEMU ZÁKLADU

1.4.2009

Vážená pani Angelika Niebler

predsedníčka

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

BRUSEL

Predmet:         Stanovisko k právnemu základu návrhu smernice Rady (EURATOM), ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti (KOM(2008)0790 – C6‑0026/2009 – 2008/0231(CNS))

Vážená pani predsedníčka,

Výbor pre právne veci sa rozhodol zaoberať otázkou právneho základu pre uvedený návrh Komisie z vlastnej iniciatívy na základe článku 35 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Výbor preskúmal uvedenú vec na schôdzi 31. marca 2009.

Výbor pre priemysel sa v súčasnosti zaoberá návrhom na rozhodnutie Rady, ktorým sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti a ktorého spravodajcom je pán Hökmark. Výbor pre životné prostredie k tomu vyjadril svoje stanovisko (spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: pani Harms). Pani Harms v návrhu svojho stanoviska navrhla pridať právny základ článku 175 ods. 1 ES k existujúcemu právnemu základu vychádzajúceho z článkov 31 a 32 EURATOM.

Východiská k navrhovaným právnym predpisom

Je to tretí pokus za posledné desaťročie zaviesť nové pravidlá týkajúce sa jadrovej bezpečnosti (dva predošlé návrhy z roku 2002 a 2003 boli stiahnuté).

Cieľom návrhu z roku 2002 bolo „definovať základné povinnosti a všeobecné zásady bezpečnosti jadrových zariadení“, ktoré „budú v neskoršej fáze doplnené vytvorením spoločných štandardov a kontrolných mechanizmov (...)“. Požiadavka na zavedenie základných záväzkov a spoločných noriem bola v revízii v roku 2003 vypustená a bola nahradená mechanizmami Spoločenstva, cieľom ktorých bolo zabezpečiť dodržiavanie spoločných zásad jadrovej bezpečnosti, vrátane zavedenia systému overovania Spoločenstva. V najnovšom návrhu nie sú stanovené žiadne mechanizmy tohto typu, a preto nebude existovať overovanie zo strany Spoločenstva. Miesto toho sa budú v návrhu smernice presadzovať len požiadavky stanovené v Dohovore o jadrovej bezpečnosti (CNS) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Komisia navrhla ako právny základ články 31 a 32 Zmluvy o Euratome. Vzniká otázka, či by sa nemal pridať článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorý by znamenal účasť Parlamentu v postupe spolurozhodovania. Alternatívne sa tiež navrhovalo, že článok 203 Zmluvy o Euratome by sa mal použiť v spojení s článkami 31 a 32 alebo namiesto nich, aby boli kryté technologické aspekty jadrovej bezpečnosti a aspekty ekologické.

Posudzované právne základy

Z dôvodu prehľadnosti uvádzame príslušné ustanovenia zmluvy.

Článok 31 Zmluvy o Euratome

Základné normy vypracuje Komisia po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom z okruhu vedeckých expertov členských štátov, a to najmä expertov na verejné zdravie. Komisia si vyžiada k týmto základným normám stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Základné normy stanoví po porade s Európskym parlamentom Rada kvalifikovanou väčšinou, na návrh Komisie, ktorá jej postúpi získané stanoviská výborov.

Článok 32 Zmluvy o Euratome

Na návrh Komisie alebo členského štátu môžu byť základné normy preskúmané alebo doplnené v súlade s postupom uvedeným v článku 31.

Komisia preskúma každý návrh, ktorý jej predloží členský štát.

Pojem „základné normy“ je v článku 30 Zmluvy o Euratome vymedzený takto:

Článok 30 Zmluvy o Euratome

V rámci Spoločenstva budú stanovené základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizačného žiarenia.

Základnými normami sa rozumejú:

a.        najvyššie prípustné hodnoty, ktoré zaručujú postačujúcu bezpečnosť,

b.        najvyššia prípustná úroveň vystavenia a kontaminácie,

c.        východiskové princípy lekárskej kontroly pracovníkov;

Malo by sa pripomenúť, že tieto ustanovenia sa nachádzajú v kapitole 3 hlavy II Zmluvy o Euratome, Ochrana zdravia.

Navrhlo sa, že ako právny základ by sa mohol doplniť článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES

Článok 175 ods. 1

1. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov rozhodne o postupoch, ktoré má Spoločenstvo prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 174.

Článok 174, na ktorý sa odvoláva článok 175 ods. 1, má takéto znenie:

Článok 174

1. Politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:

- zachovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

- ochrana ľudského zdravia,

- rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

- podpora opatrení na medzinárodnej úrovni určených na riešenie regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov.

2. Politika životného prostredia Spoločenstva sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Spoločenstva. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.

V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu Spoločenstva.

3. Pri príprave politiky v oblasti životného prostredia Spoločenstvo prihliadne na:

- dostupné vedecké a technické údaje,

- podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Spoločenstva,

- potenciálne výhody a náklady v súvislostí s činnosťou alebo nečinnosťou,

- hospodársky a sociálny rozvoj Spoločenstva ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov.

4. Spoločenstvo a členské štáty v rámci svojej pôsobnosti spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Dojednania o spolupráci so Spoločenstvom môžu byť predmetom dohôd medzi Spoločenstvom a príslušnými tretími stranami, ktoré sa prerokujú a uzavrú v súlade s článkom 300.

Predchádzajúci pododsek nemá dosah na právomoc členských štátov viesť rokovania s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.

Článok 203 Zmluvy o Euratome

V prípade, že na dosiahnutie niektorého z cieľov spoločenstva je potrebný akt spoločenstva, a táto zmluva na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada jednomyseľným rozhodnutím vhodné opatrenia na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením.

Základy analýzy

Je nutné objasniť, prečo je výber právneho základu dôležitý. Na jednej strane, Súdny dvor skonštatoval, že výber má „význam z ústavného hľadiska“[1], pretože Spoločenstvo sa riadi zásadou prenesenia právomocí. Jednoducho povedané, Spoločenstvo môže konať len vtedy, ak má na to právo podľa základných zmlúv. Na druhej strane vzniká problém v prípade absencie právneho základu, ktorý by mohol pokryť činnosť Spoločenstva (ak chýba „dostatočná právomoc“), alebo vtedy, keď zmena právneho základu spôsobí zmenu v rámci postupu prijímania. Názorný príklad možno nájsť v stanovisku generálneho advokáta vo veci C-314/99 Holandsko/Komisia[2], v prípade ktorého by zmena právneho základu bola znamenala, že akt by sa bol musel prijať prostredníctvom postupu odlišného od postupu, ktorým bol v skutočnosti prijatý.

V tomto prípade – ako upozornila aj Právna služba Parlamentu vo veci British American Tobacco[3] – chyba týkajúca sa právneho základu je viac než len čisto formálnym nedostatkom, keď vedie k nezrovnalostiam v rámci postupu uplatniteľného na prijímanie aktu, a môže viesť k jeho zrušeniu, keďže sa podieľa na jeho obsahu a má za následok jeho nezákonnosť.

Z týchto dôvodov stanovil Súdny dvor konzistentný súbor kritérií, ktoré treba zohľadňovať pri posudzovaní vhodnosti predmetného právneho základu:

(1) výber právneho základu opatrenia musí vychádzať z objektívnych faktorov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu.

(2) tieto faktory zahŕňajú najmä cieľ a obsah opatrenia.

(3) skutočnosť, že inštitúcia sa chce výraznejšie podieľať na prijatí daného opatrenia, práca vykonaná v ďalších ohľadoch vo sfére činnosti, na ktorú sa opatrenie vzťahuje, a kontext, v ktorom sa opatrenie prijalo, nie sú rozhodujúce[4].

S cieľom analyzovať cieľ a obsah navrhovaného opatrenia je potrebné preskúmať pôvodný návrh Komisie s ohľadom na zmeny a doplnenia, ktoré navrhol gestorský výbor a Výbor pre životné prostredie.

Ciele a obsah navrhovanej úpravy

Podľa dôvodovej správy k návrhu Komisie[5] má návrh smernice takéto ciele a obsah:

Cieľom prekladaného návrhu smernice, ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti, je znovu začať proces ustanovenia spoločného rámca EÚ týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti, a to aktualizáciou a nahradením návrhu Komisie smernice Rady (Euratom) o ustanovení základných povinností a všeobecných zásad bezpečnosti jadrových zariadení[6], ktorý je zaradený do pôvodného balíka pre jadrovú bezpečnosť.

Vďaka tomu, že viaceré členské štáty opätovne vyjadrili záujem o jadrovú energiu a že možno očakávať početné predĺženia životnosti jadrových zariadení a výstavbu nových zariadení, je načasovanie tohto revidovaného návrhu mimoriadne vhodné. Je zjavné, že účinky rádiologických udalostí sa nezastavia na hraniciach a ich potenciálne dôsledky sa prejavia na zdraví pracovníkov aj občanov, no majú aj rozsiahle hospodárske účinky na priemysel výroby energie. Prevzatím medzinárodne uznávaných zásad pre jadrovú bezpečnosť do ustanovení záväzných právnych predpisov Spoločenstva by sa poskytnutím právnej záruky pre celú verejnosť v EÚ zaistila ďalšia úroveň záruky.

(omissis)

Jeho základná koncepcia spočíva v tom, že súbor spoločných zásad v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktoré sú už zahrnuté do Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, je právne upravený na úrovni Spoločenstva a doplnený dodatočnými požiadavkami na bezpečnosť nových jadrových reaktorov a členské štáty sú podnecované, aby v súlade so zásadou sústavného zlepšovania bezpečnosti tieto požiadavky rozvíjali na základe úrovní bezpečnosti vypracovaných združením WENRA a v úzkej spolupráci s Európskou skupinou na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom. Na základe desiatich zásad dozoru na jadrovou bezpečnosťou, ktoré prijala, sa skupina stane ústredným miestom spolupráce dozorných orgánov zodpovedných za bezpečnosť jadrových zariadení v členských štátoch a bude prispievať k vypracovaniu úniového rámca pre jadrovú bezpečnosť.

Všeobecným cieľom návrhu je dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu dozorných orgánov. Oblasť jeho pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti. Plne sa uznáva a rešpektuje právo členských štátov rozhodnúť o tom, či využívať alebo nevyužívať jadrovú energiu.

Predpokladá sa, že prostredníctvom tohto rámca Spoločenstva týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti sa dosiahne niekoľko operačných cieľov, konkrétne že sa posilní úloha vnútroštátnych dozorných orgánov, hlavná zodpovednosť držiteľa licencie za bezpečnosť pod kontrolou dozorného orgánu, posilní sa nezávislosť dozorného orgánu, zaistí sa vysoká úroveň transparentnosti v otázkach bezpečnosti jadrových zariadení, zavádzanie systémov riadenia, pravidelný dohľad nad bezpečnosťou, dostupnosť odborných znalostí o jadrovej bezpečnosti a priorita bezpečnosti.

Normatívne ustanovenia a odôvodnenia navrhovanej smernice

V tomto oddiele budú uvedené všetky ustanovenia, ktoré sa osobitne týkajú aspektov životného prostredia.

Článok 1 ustanovuje cieľ a pôsobnosť, smernice, konkrétne „dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov“. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na „konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti“. Smernica platí bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia[7], ktorá, ako sa uvádza v odôvodnení 3, ustanovuje základné bezpečnostné normy. Tento článok tiež uvádza, že každý členský štát sa môže slobodne rozhodnúť, či má mať vlastný civilný jadrový program.

Článok 2 obsahuje vymedzenie pojmov. Treba zdôrazniť, že pojem „jadrová bezpečnosť“ podľa neho znamená „náležité prevádzkové podmienky dosiahnuté opatreniami prijatými so zreteľom na predchádzanie nehodám alebo zmiernenie následkov nehôd, výsledkom čoho je ochrana pracovníkov, verejnosti, vzduchu, vody a pôdy pred nadmerným radiačným ohrozením pochádzajúcim z jadrových zariadení“ (zvýraznenie doplnené).

Článok 3 ustanovuje, že hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť jadrového zariadenia nesie držiteľ licencie, a že členské štáty majú vytvoriť a udržiavať legislatívny a regulačný rámec (požiadavky na bezpečnosť, systém udeľovania licencií a systém kontroly a systém regulačného dozoru).

Článok 4 sa týka regulačných orgánov (nezávislosť, právomoci, kompetencie, financovanie a zamestnanci), ktoré udeľujú licencie a majú dozorné funkcie. Regulačné orgány a národné regulačné systémy budú podliehať medzinárodnému vzájomnému prieskumu, ktorý sa uskutoční každých 10 rokov.

Článok 5 sa týka transparentnosti (verejné informácie).

Článok 6 ustanovuje, že členské štáty musia dodržiavať platné zásady ustanovené v základných princípoch MAAE s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v jadrových zariadeniach, okrem iného vrátane účinných mechanizmov proti potenciálnym rádiologickým nebezpečenstvám, prevencie nehôd, starnúcich riadiacich pracovníkov, dlhodobého nakladania so všetkými vyprodukovanými rádioaktívnymi materiálmi a informovania obyvateľstva a úradov susedných štátov.“ Majú tiež vypracovať ďalšie bezpečnostné požiadavky na základe bezpečnostných požiadaviek vypracovaných WENRA.

Článok 7 vymedzuje povinnosti držiteľov licencií a článok 8 sa týka dohľadu.

Článok 9 sa zaoberá vzdelávaním a odbornou prípravou.

Článok 10 uvádza, že členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie bezpečnostné opatrenia.

Články sa 11, 12, 13 a 14 sa týkajú predkladania správ, transpozície, nadobudnutia účinnosti a adresátov smernice.

Preambula smernice neobsahuje žiaden konkrétny odkaz na ochranu životného prostredia, hoci odôvodnenie 5 odkazuje na efektívnu ochranu pred rádiologickými rizikami a haváriami, ktoré by mohli mať rádiologické následky, toto by sa mohlo vysvetliť tak, že sa týka hrozieb pre životné prostredie. Zostávajúce odôvodnenia odôvodňujú normatívne ustanovenia a odkazujú na článok 2b. Euratomu (podľa ktorého má Spoločenstvo zaviesť jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti a zaistiť ich uplatňovanie) a článok 30 (citovaný vyššie). Hlavný dôvod smernice je stanovený v odôvodnení 5: „Hoci so zreteľom na súčasné vedecké poznatky systém ochrany pred žiarením zriadený existujúcimi základnými bezpečnostnými normami zaručuje vysokú úroveň ochrany zdravia obyvateľstva, by sa mal ďalej doplniť, aby sa zaručilo udržiavanie, rozvíjanie a sústavne zlepšovanie vysokej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení. Podmienkou, bez ktorej nemožno úplne dosiahnuť ciele v oblasti ochrany zdravia ustanovené v článku 2 písm. b) zmluvy, je zachovať vysokú úroveň bezpečnosti od konštrukčného riešenia až po vyradenie z prevádzky. Na tento účel by sa mali udržiavať účinné obranné opatrenia proti rádiologickým rizikám a malo by sa predchádzať haváriám, ktoré by mohli mať rádiologické následky.“

Hlavnou zmenou, ktoré navrhuje Výbor pre priemysel v návrhu správy(PR\764148EN.doc; spravodajca: Gunnar Hökmark) je doplnenie prílohy uvádzajúcej základné zásady MAAE „opätovne predložené a prispôsobené členským štátom“ z dôvodu, že „do práva Spoločenstva ich nie je možné zaviesť iba prostredníctvom odkazu na Sériu bezpečnostných štandardov MAAE č. SF-1 (2006) v tejto smernici.“ (PDN 1 k odôvodneniu 10). Konštatuje sa, že uvedené zásady sa často týkajú otázok ochrany životného prostredia, napr.: bezpečná kontrola všetkého rádioaktívneho odpadu, nakladanie s rádioaktívnym odpadom, nakladanie s rádioaktívnym rizikom (vyjadrené všeobecne, zohľadňujúc environmentálne faktory, ochranu súčasnej a budúcich generácií, ľudí a životného prostredia, škodlivé vplyvy na životné prostredie atď.) Konkrétnejšie, zásada 8 obsahuje dlhšiu časť o životnom prostredí, ktorá stojí za citát: „Hoci účinky vystavenia žiareniu na ľudské zdravie sú relatívne dobre známe, hoci jestvujú určité neistoty, účinky žiarenia na životné prostredie sú preskúmané menej podrobne. Súčasný systém ochrany pred žiarením poskytuje v všeobecnosti dostatočnú ochranu ekosystémov v ľudskom životnom prostredí pred škodlivým vplyvom vystavenia žiareniu. Všeobecným zámerom opatrení prijatých na ochranu životného prostredia je ochrana ekosystémov pred vystavením žiareniu, ktoré by malo negatívne dôsledky na populáciu druhu (na rozdiel od jednotlivých organizmov).“

Žiaden ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru pre priemysel neobsahuje žiaden priamy odkaz na ochranu životného prostredia ako takú- To isté platí aj v prípade stanoviska Výboru pre životné prostredie (AD/775321EN.doc); spravodajkyňa: Rebecca Harms).

Z tejto analýzy by sa mohlo zdať, že ťažiskom navrhovanej smernice je jadrová bezpečnosť všeobecne, a cieľom je doplniť základné normy ustanovené v smernici Rady 96/29/Euratom a tak zabezpečiť zachovanie, vývoj a neustále zlepšovanie vysokej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení. Z výslovného odkazu v článku 2 na životné prostredie a v prílohe navrhovanej Výborom pre priemysel na ekosystémy je zrejmé, že na účely tejto smernice sa jadrová bezpečnosť musí vnímať aj ako otázka ochrany životného prostredia a nielen ochrany pracovníkov a obyvateľstva. Hlavným bodom tohto nástroja je však doplnenie jestvujúceho systému radiačných noriem ustanovených v smernici 92/29 Euratom na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia. Žiadne z ustanovení navrhovanej smernice sa netýka konkrétnych otázok ochrany pred hrozbami pre životné prostredie. Navrhovaná smernica (spolu s navrhovanou prílohou ) prakticky len vyžaduje od členských štátov, aby dodržiavali bezpečnostné zásady MAAE, pričom neuvádza technické podrobnosti, a ustanovuje kompetencie a úlohy držiteľov licencií a regulačných orgánov. Neobsahuje žiadne ustanovenia o technologických aspektoch jadrovej bezpečnosti. Za všetko hovorí použitie termínu „zásady“.

Napriek tomu, ak by Spoločenstvo malo napríklad rozvinúť zásadu 8 v špecifických právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany ekosystémov v ľudskom životnom prostredí pred škodlivými účinkami vystavenia žiareniu, správnym právnym základom by bol nepochybne článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES.

Správny právny základ

Komisia odôvodňuje svoj výber právneho základu takto:

„Právnym základom tohto návrhu je článok 31 Zmluvy o Euratome, v spojení s jej článkom 32. V článku 31 sa vymedzuje postup prijímania základných bezpečnostných noriem na účely ochrany zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvom vyplývajúcim z ionizujúceho žiarenia, ktoré sú ustanovené v článku 30. V článku 32 sa výslovne uvádza, že základné normy by sa mohli doplniť v súlade s postupom ustanoveným v článku 31.“[8]

Viacerí poslanci vyslovili v súvislosti s navrhovaným právnym základom tieto pochybnosti:

Článok 31 Zmluvy o Euratome sa nachádza v kapitole 3, ktorej názov znie „Ochrana zdravia“ Preambula Zmluvy o Euratome navyše upresňuje, že signatárske štáty sa usilujú „vytvoriť záruky potrebné pre vylúčenie každého ohrozenia života a verejného zdravia“.

Argumentuje sa tým, že normy, ktoré sa majú prijať podľa tohto ustanovenia, sa týkajú „ ochrany zdravia pracovníkov a zdravia verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia“ (článok 30). Článok 30 je v skutočnosti iba základom systému ochrany pred žiarením, pretože ustanovuje maximálne prípustné dávky a úrovne vystavenia a kontaminácie. Ďalej sa tvrdí, že z rozsudku vo veci C-29/99 Komisia/Rada [2002] Zb. I-11221 je možné odvodiť, že členské štáty majú výlučnú právomoc v otázkach technologických aspektov jadrovej bezpečnosti. Návrh Komisie, a návrhy spravodajcu ešte viac (príloha o bezpečnostných zásadách), sa týkajú technologických aspektov jadrovej bezpečnosti, ktoré údajne jasne presahujú hranice právomoci Spoločenstva v rámci Zmluvy o Euratome.

Článok 2 ods. 2 navyše obsahuje nové vymedzenie pojmu „jadrová bezpečnosť.“ Podľa tohto nového ustanovenia je cieľ smernice, t.j. „jadrová bezpečnosť“, vymedzený odkazom na „ochranu pracovníkov, verejnosti, vzduchu, vody a pôdy pred nadmerným radiačným ohrozením pochádzajúcim z jadrových zariadení“. Článok 31 Zmluvy o Euratome sa však netýka ochrany životného prostredia. Na vzduch, vodu a pôdu odkazujú články 37 a 38 Zmluvy o Euratome , ale tieto ustanovenia neposkytujú žiaden právny základ na prijímanie legislatívnych opatrení, ale iba na zber údajov a odporúčania.

Namiesto toho sa argumentuje, že ochrana životného prostredia je spoločnou pôsobnosťou Európskeho spoločenstva podľa článku 175 ES, a toto ustanovenie by sa malo uplatniť ako ďalší právny základ. Na rozdiel od článku 31 Zmluvy o Euratome, ktorý ustanovuje len jednoduchú konzultáciu s Európskym parlamentom, článok 175 ES vyžaduje spolurozhodovanie.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že návrh už nevyžaduje pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu o stave uplatňovania smernice a o jadrovej bezpečnosti v ES (na rozdiel od predchádzajúcich návrhov.)

Je potrebné zdôrazniť, že smernice, ktoré regulovali (okrem iného aj) jadrové zariadenia, už boli založené na Zmluve o ES, najjasnejším príkladom je smernica Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Táto bola založená výlučne na Zmluve o ES, konkrétne na ustanovení o ochrane životného prostredia.

Alternatívne sa ako posledná možnosť navrhuje, aby sa štandardný právny základ, článok 203 Zmluvy o Euratome, použil (buď sám alebo ako druhý právny základ) pre vyššie uvedené technologické a ekologické aspekty .

Vyhodnotenie

Komisia sa domnieva že hoci systém ochrany pred žiarením zriadený existujúcimi základnými bezpečnostnými normami zaručuje vysokú úroveň ochrany zdravia obyvateľstva, mal by sa ďalej doplniť, aby sa zaručilo udržiavanie, rozvíjanie a sústavne zlepšovanie vysokej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení. Z týchto dôvodov predkladá tento legislatívny návrh pod článkami 31 a 321 Euratomu.

Hoci Zmluva o Euratome neobsahuje žiadne výslovné ustanovenia o jadrovej bezpečnosti, Súdny dvor vo viacerých prípadoch (Vec 187/87 Saarland a ďalší [1988] Zb. 5013; vec C-70/88 Parlament/Rada [1991] Zb.I-4529 a vec C-29/99 Parlament/Rada [2002] Zb. I-11221) rozhodol, že nie je vhodné umelo rozlišovať medzi ochranou zdravia širokej verejnosti a bezpečnosťou zdrojov ionizujúceho žiarenia, a Spoločenstvo má preto legislatívne právomoci na zriadenie autorizačného systému, ktorý musia členské štáty uplatňovať.

Na základe podrobnej analýzy cieľa a obsahu navrhovanej smernice sa možno preto domnievať, že analýza Právnej služby, podľa ktorej sú články 31 a 32 Zmluvy o Euratome primeraným právnym základom a nie je preto nutné použiť článok 203 Zmluvy o Euratome, je správna. Na tento názor nemá vplyv ani zavedenie prílohy obsahujúcej bezpečnostné zásady, pretože príloha nemení cieľ navrhovaného nástroja.

Tento názor by bolo potrebné upraviť, ak by Spoločenstvo malo napríklad rozvinúť zásadu 8 v špecifických právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany ekosystémov v ľudskom životnom prostredí pred škodlivými účinkami vystavenia žiareniu, kde správnym právnym základom by bol nepochybne článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES.

Právna služba sa domnieva, že ak sa to určitosťou potvrdí, neschopnosť Komisie získať nové stanovisko o základných normách od skupiny osôb vymenovaných Vedeckým a technickým výborom pred predložením svojho nového návrhu by bola porušením jednej zo základných procedurálnych požiadaviek, čo podľa 2. pododseku článku 230 Zmluvy o ES predstavuje dôvod na prehodnotenie aktu prijatého týmto spôsobom. Táto pozícia sa javí ako správna podľa zákona. Odporúča sa, aby gestorský výbor túto vec objasnil s Komisiou ku svojej plnej spokojnosti.

Záver

Na svojej schôdzi 31. marca 2009, konštatujúc, že nezískanie stanoviska o základných normách od skupiny osôb menovanej Vedeckým a technickým výborom pred tým, ako predloží Komisia nový návrh, by bolo porušením základnej procedurálnej požiadavky, ktoré podľa 2. pododseku článku 230 Zmluvy o ES predstavuje dôvod na prehodnotenie aktu prijatého týmto spôsobom, Výbor pre právne veci rozhodol 13 hlasmi za, 6 hlasmi proti (hlasovania sa nezdržal žiaden poslanec)[9] odporučiť, že príslušným právnym základom je článok 31 a 32 Zmluvy o Euratome.

S pozdravom

Giuseppe Gargani

• [1]  Stanovisko č. 2/00 z decembra 2001 o Kartagenskom protokole [2001] Zb. I-9713,
• [2]  2002 Zb. I-5521.
• [3]  Vec C-491/2001, The Queen/Secretary of State for Health, ex parte British American Tobacco (Investments) Ltd a Imperial Tobacco Ltd, [2002] Zb. s. I-11453.
• [4]  Vec C-269/97 Komisia/Rada [2000] Zb. s. I-2257, body 43 a 44.
• [5]  KOM(2008) 790 v konečnom znení.
• [6]  KOM(2003) 32 v konečnom znení a KOM(2004) 526 v konečnom znení.
• [7]  Ú. v. EÚ L 159 E, 29.6.1996, s. 1.
• [8]  Dôvodová správa, ods. 3.2.
• [9]  Na záverečnom hlasovaní boli prítomní Giuseppe Gargani (predseda), Rainer Wieland (podpredseda), Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (podpredsedníčka), Francesco Enrico Speroni (podpredseda), Monica Frassoni (spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko), Carlo Casini, Bert Doorn, Nicole Fontaine, Neena Gill, Klaus-Heiner Lehne, Véronique Mathieu, Hans-Peter Mayer, Manuel Medina Ortega, Hartmut Nassauer, Aloyzas Sakalas, Eva-Riitta Siitonen, Jacques Toubon, Diana Wallis, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (18.3.2009)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu smernice Rady, ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti
(KOM(2008)0790 – C6‑0026/2009 – 2008/0231(CNS))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Rebecca Harms

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Cieľom uverejneného návrhu smernice je „dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu dozorných orgánov“. Návrh však nemá zaviesť právomoci, ktoré by mu umožnili dosiahnutie tohto cieľa, a preto nie je žiadnym prínosom v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Návrh Komisie predstavuje tretí pokus o zavedenie nových pravidiel pre jadrovú bezpečnosť za posledných desať rokov. V prvom pravidle z roku 2002 sa uvádzalo, že:

„na dosiahnutie cieľov Spoločenstva týkajúcich sa ochrany pred žiarením (...) je podstatné v prvej fáze definovať základné záväzky a všeobecné zásady bezpečnosti jadrových zariadení (...). To bude v neskoršej fáze doplnené prijatím spoločných noriem a kontrolných mechanizmov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti (...)“.

Čo sa však považovalo za dôležité v roku 2002, sa dnes už dôležitým nezdá byť. Požiadavka na zavedenie základných záväzkov a spoločných noriem bola v úpravách v roku 2003 vypustená a bola nahradená mechanizmami Spoločenstva, cieľom ktorých bolo zabezpečiť dodržiavanie spoločných zásad jadrovej bezpečnosti, vrátane zavedenia systému overovania Spoločenstva.

V poslednom návrhu smernice sa však už tento mechanizmus nenachádza a overovanie Spoločenstva sa už nebude uplatňovať. Miesto toho sa budú v návrhu smernice presadzovať len požiadavky stanovené v Dohovore o jadrovej bezpečnosti (CNS) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Jedinou požiadavkou tohto dohovoru je zverejňovanie výročnej správy o stave jadrového odvetvia a predkladanie tejto správy ostatným zmluvným stranám dohovoru na partnerské preskúmanie. Všetky členské štáty prevádzkujúce jadrové elektrárne sú už zmluvnými stranami dohovoru. Komisia neuviedla žiadny príklad porušenia tohto dohovoru členským štátom EÚ.

Hlavnou kritikou súčasného návrhu je, že bol navrhnutý len preto, aby sa nejaký návrh prijal, a že sa ním nezavádzajú žiadne dodatočné bezpečnostné požiadavky. Na tento názor poukázal dokonca aj výbor Komisie pre hodnotenie vplyvu, ktorý dvakrát vyjadril obavy z nedostatočnej pridanej hodnoty smernice.

Nad jadrovými bezpečnostnými normami a postupmi zavádzanými v EÚ panujú skutočné a odôvodnené obavy. Všeobecný trend je taký, že s blížiacim sa koncom projektovej životnosti jadrových zariadení sa miera ich bezpečnosti znižuje. Uvádza sa, že „veľkému počtu jadrových zariadení v EÚ, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, skončí pôvodne plánovaná životnosť do roku 2030”.[1] Je teda skutočne nutné zaviesť opatrenia, ktoré pomôžu znížiť riziká jadrového ohrozenia.

Namiesto zavedenia donucovacieho mechanizmu spornej hodnoty pre existujúci medzinárodný dohovor sa musí v návrhu smernice stanoviť mechanizmus na zavedenie a presadzovanie spoločných bezpečnostných noriem, na základe ktorého sa všetkým funkčným jadrovým zariadeniam v EÚ zabezpečí prístup k najmodernejším a najkvalitnejším dostupným technológiám, postupom a regulačným systémom. Až potom si budú môcť byť občania EÚ istí, že sa urobilo všetko pre zníženie rizika jadrových nehôd. Až do splnenia tohto cieľa by sa smernica nemala prijať.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh smernice Odôvodnenie 12a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	12a) Na dosiahnutie cieľov Spoločenstva týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 1, je nevyhnutné v tejto rámcovej smernici najskôr vymedziť základné záväzky a všeobecné zásady bezpečnosti jadrových zariadení. To by malo byť v neskoršej fáze doplnené prijatím spoločných noriem a kontrolných mechanizmov, ktoré vypracuje Združenie západoeurópskych orgánov dozoru nad jadrovou energiou (WENRA) v úzkej spolupráci s Európskou skupinou na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom a po konzultácii s Európskym parlamentom s cieľom zaistiť najvyššiu úroveň bezpečnosti, ktorá zohľadní najnovší technický rozvoj a ktorú možno definovať ako „najmodernejšia“.
Odôvodnenie
S cieľom dosiahnutia čo najvyššej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení sa táto rámcová smernica zameriava na stanovenie základných záväzkov a všeobecných zásad, na základe ktorých sa po preskúmaní tejto smernice prijmú spoločné bezpečnostné normy, a to do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Cieľom tejto smernice je dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov.	1. Cieľom tejto smernice je dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov stanovením základných záväzkov a všeobecných zásad na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení a na vytvorenie rámca nevyhnutného na prijatie spoločných bezpečnostných noriem.
Odôvodnenie
S cieľom dosiahnutia čo najvyššej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení sa táto rámcová smernica zameriava na stanovenie základných záväzkov a všeobecných zásad, na základe ktorých sa po preskúmaní tejto smernice prijmú spoločné bezpečnostné normy, a to do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh smernice Článok 1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti.	2. Oblasť pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a regulačného rámca príslušného členského štátu, práva EÚ a Dohovoru o jadrovej bezpečnosti zohľadniť otázky bezpečnosti.
Odôvodnenie
Účinná bezpečnosť môže byť dosiahnutá pomocou zosúladených záväzných opatrení a bezpečnostných noriem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť jadrových zariadení má držiteľ licencie pod kontrolou dozorného orgánu. O bezpečnostných a kontrolných opatreniach, ktoré sa majú vykonávať v jadrovom zariadení, rozhoduje len dozorný orgán a držiteľ licencie ich uplatňuje.	1. Hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť jadrových zariadení má držiteľ licencie pod kontrolou dozorného orgánu. O bezpečnostných a kontrolných opatreniach, ktoré sa majú vykonávať v jadrovom zariadení, rozhoduje na základe noriem EÚ, medzinárodných noriem a najlepších dostupných technológií dozorný orgán a držiteľ licencie ich uplatňuje.
Odôvodnenie
Účinná bezpečnosť môže byť dosiahnutá pomocou zosúladených záväzných opatrení a bezpečnostných noriem. Najlepšie dostupné technológie by mali používať všetky členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Členské štáty ustanovia a udržiavajú legislatívny a dozorný rámec na riadenie bezpečnosti jadrových zariadení. Patria sem vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť, systém udeľovania licencií a systém kontroly jadrových zariadení a zákaz ich prevádzky bez licencie a systém regulačného dohľadu vrátane potrebného presadzovania práva.	2. Členské štáty ustanovia a udržiavajú legislatívny a regulačný rámec na riadenie bezpečnosti jadrových zariadení, ktorý je založený na najlepších medzinárodných postupoch a postupoch EÚ. Patria sem vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť, systém udeľovania licencií a systém kontroly jadrových zariadení a zákaz ich prevádzky bez licencie a systém regulačného dohľadu vrátane potrebného presadzovania práva.
Odôvodnenie
S cieľom dosiahnuť skutočnú bezpečnosť v celej Európe musia byť zosúladené požiadavky a z nich vyplývajúce opatrenia a v každom členskom štáte by mali byť uplatňované najlepšie postupy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty zaručia, že dozorný orgán je skutočne nezávislý od iných organizácií, ktorých úlohou je propagovať jadrové zariadenia, prevádzkovať ich alebo zdôvodňovať ich spoločenské prínosy, a že nie je vystavený vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť.	1. Členské štáty zaručia, že dozorný orgán je skutočne nezávislý od iných organizácií, ktorých úlohou je propagovať, navrhovať, stavať a prevádzkovať jadrové zariadenia alebo riešiť problémy spojené s obohacovaním paliva, skladovaním vyhoreného paliva a s jeho opätovným spracovaním alebo zdôvodňovať ich spoločenské prínosy, a že dozorný orgán nie je vystavený vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť.
Odôvodnenie
Mali by byť zabezpečené všetky základné predpoklady s cieľom prijať nezávislé rozhodnutie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh smernice Článok 4 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. Najmenej každých desať rokov sa dozorný orgán a vnútroštátny systém dozoru podrobia medzinárodnému vzájomnému prieskumu zameranému na sústavné zlepšovanie infraštruktúry dozoru.	5. Najmenej každých päť rokov sa dozorný orgán a vnútroštátny systém dozoru podrobia medzinárodnému vzájomnému prieskumu zameranému na sústavné zlepšovanie infraštruktúry dozoru.
Odôvodnenie
Jadrová technológia sa vyvíja rýchlo a 10 rokov predstavuje v súvislosti so zabezpečením jadrovej bezpečnosti príliš dlhé obdobie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh smernice Článok 6 – odsek 1 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Predovšetkým zaistia, aby sa vykonávali platné zásady ustanovené v základných princípoch MAAE s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v jadrových zariadeniach, okrem iného vrátane účinných mechanizmov proti potenciálnym rádiologickým nebezpečenstvám, prevencie nehôd, starnúcich riadiacich pracovníkov, dlhodobého nakladania so všetkými vyprodukovanými rádioaktívnymi materiálmi a informovania obyvateľstva a úradov susedných štátov.	Predovšetkým zaistia, aby sa vykonávali platné zásady ustanovené v základných princípoch MAAE s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v jadrových zariadeniach, okrem iného vrátane účinných mechanizmov proti potenciálnym rádiologickým nebezpečenstvám, prevencie nehôd a reakcie na ne, starnúcich riadiacich pracovníkov, dlhodobého nakladania so všetkými vyprodukovanými rádioaktívnymi materiálmi a informovania obyvateľstva a úradov susedných a ďalších potenciálne ohrozených štátov.
Odôvodnenie
Štáty zasiahnuté rádioaktívnym oblakom alebo prúdom vody v dôsledku technologickej poruchy môžu byť ohrozenejšie (v závislosti od meteorologických podmienok) než susedné štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Pokiaľ ide o bezpečnosť nových jadrových reaktorov, členské štáty sa budú usilovať o vypracovanie dodatočných požiadaviek na bezpečnosť v súlade so zásadou sústavného zlepšovania bezpečnosti na základe úrovní bezpečnosti vypracovaných Združením západoeurópskych orgánov dozoru nad jadrovou energiou (WENRA) a v úzkej spolupráci s Európskou skupinou na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom.	2. Pokiaľ ide o bezpečnosť funkčných jadrových reaktorov, jadrových reaktorov s predĺženou životnosťou a nových jadrových reaktorov, členské štáty sa budú usilovať o vypracovanie dodatočných požiadaviek na bezpečnosť v súlade so zásadou sústavného zlepšovania bezpečnosti na základe úrovní bezpečnosti vypracovaných Združením západoeurópskych orgánov dozoru nad jadrovou energiou (WENRA) a v úzkej spolupráci s Európskou skupinou na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom.
Odôvodnenie
Bezpečnostné opatrenia by mali byť povinné nielen pre nové jadrové elektrárne, ale predovšetkým pre tie, ktoré už existujú alebo majú predĺženú životnosť, a bežne využívajú staršie technológie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh smernice Článok 7 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Držitelia licencie prideľujú na plnenie svojich povinností primerané finančné a ľudské zdroje.	3. Držitelia licencie prideľujú na plnenie svojich povinností primerané finančné, technické a ľudské zdroje.
Odôvodnenie
Technické zdroje prispievajú k dosiahnutiu účinnej jadrovej bezpečnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh smernice Článok 8 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. V prípade závažného alebo opakovaného porušovania bezpečnostných predpisov v jadrovom zariadení má dozorný orgán právomoc odobrať prevádzkovú licenciu.	2. V prípade závažného (podľa predpisov MAAE) alebo najviac trikrát opakovaného porušenia bezpečnostných predpisov v jadrovom zariadení má dozorný orgán právomoc odobrať prevádzkovú licenciu.
Odôvodnenie
S cieľom dosiahnuť skutočnú bezpečnosť musia byť stanovené presné pravidlá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh smernice Článok 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty samostatne aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce zabezpečia zodpovedajúce príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu so zameraním na sústavnú teoretickú prípravu a praktický výcvik.	Členské štáty samostatne aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce zabezpečia zodpovedajúce príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu, ktorá sa stane povinnou pre držiteľov licencie a ktorá bude zameraná na sústavnú teoretickú prípravu a praktický výcvik v oblasti najlepších dostupných postupov súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou.
Odôvodnenie
Mali by sa prijať opatrenia s cieľom predchádzať ľudským chybám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh smernice Článok 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty podajú Komisii správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr do [troch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a potom každé tri roky. Na základe prvej správy Komisia predloží Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi.	Členské štáty podajú Komisii správu o opatreniach prijatých na splnenie svojich povinností podľa tejto smernice a o bezpečnostnej situácii v jadrových zariadeniach nachádzajúcich sa na ich území do jedného roka po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, a potom každý rok.
	Každé dva roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a o situácii v oblasti jadrovej bezpečnosti v Spoločenstve, ktorá bude založená na správach predložených členskými štátmi.
Odôvodnenie
S cieľom dosiahnutia čo najvyššej úrovne bezpečnosti jadrových zariadení sa táto rámcová smernica zameriava na stanovenie základných záväzkov a všeobecných zásad, na základe ktorých sa po preskúmaní tejto smernice prijmú spoločné bezpečnostné normy, a to do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov od dátumu uvedeného v článku 13]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.	Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [18 mesiacov od dátumu uvedeného v článku 13]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.
Odôvodnenie
Dva roky určené na transpozíciu a jeden rok na prípravu správy o dosiahnutom pokroku predstavujú nevyvážený harmonogram a neposkytujú dostatočný časový priestor na zhodnotenie pokroku dosiahnutého vykonávaním tejto smernice.

POSTUP

Názov	Rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti
Referenčné čísla	KOM(2008)0790 – C6-0026/2009 – 2008/0231(CNS)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 3.2.2009
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania	Rebecca Harms 21.1.2009
Prerokovanie vo výbore	10.2.2009
Dátum prijatia	16.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Martin Callanan, Mojca Drčar Murko, Jill Evans, Anne Ferreira, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Linda McAvan, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jutta Haug, Caroline Lucas, Alojz Peterle

• [1]  Európska komisia 2008; Pracovný dokument útvarov Komisie, sprievodný dokument k návrhu smernice Rady (Euratom) o stanovení rámca Spoločenstva pre hodnotenie vplyvu v oblasti jadrovej bezpečnosti, SEK (2008) 2892, 26. januára 2008.

POSTUP

Názov	Rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti
Referenčné čísla	KOM(2008)0790 – C6-0026/2009 – 2008/0231(CNS)
Dátum konzultácie s EP	15.1.2009
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 3.2.2009
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 3.2.2009
Spravodajca        dátum menovania	Gunnar Hökmark 17.12.2008
Námietky voči právnemu základu        dátum stanoviska JURI	JURI 31.3.2009
Prerokovanie vo výbore	20.1.2009		19.3.2009
Dátum prijatia	31.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 3 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Dragoş Florin David, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Adam Gierek, Fiona Hall, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Pia Elda Locatelli, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Antonio Mussa, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Danutė Budreikaitė, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Juan Fraile Cantón, Robert Goebbels, Edit Herczog, Gunnar Hökmark, Bernhard Rapkay, Esko Seppänen, Lambert van Nistelrooij
Dátum predloženia	3.4.2009