SPRÁVA o účinnom výkone rozsudkov v Európskej únii: transparentnosť aktív dlžníka

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (*) (15.12.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

6.4.2009 - (2008/2233(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Neena Gill
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Antolín Sánchez Presedo
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2008/2233(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0252/2009

Predkladané texty :

A6-0252/2009

Rozpravy :

PV 21/04/2009 - 26
CRE 21/04/2009 - 26

Hlasovanie :

PV 22/04/2009 - 6.22

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0238

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (*)
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o účinnom výkone rozsudkov v Európskej únii: transparentnosť aktív dlžníka

(2008/2233(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 65 Zmluvy o ES,

– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie zo 6. marca 2008 o účinnom výkone rozsudkov v Európskej únii: transparentnosť aktív dlžníka (KOM(2008)0128),

– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 24. októbra 2006 o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie bankových účtov (KOM(2006)0618) a na uznesenie Parlamentu z 25. októbra 2007 o tejto zelenej knihe[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o elektronickej justícii[2],

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 3. decembra 2008,

– so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 22. septembra 2008,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0252/2009),

A. keďže v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality prijatie nástroja Spoločenstva v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným vplyvom prichádza do úvahy len vtedy, keď sa dá preukázať, že na vnútroštátnej úrovni nie je možné odstrániť prekážku brániacu vytvoreniu vnútorného trhu,

B. keďže oneskorená platba a nezaplatenie dlhov ohrozujú obchodné a spotrebiteľské záujmy, najmä ak veriteľ a exekučné orgány nemajú žiadne informácie o pobyte dlžníkov alebo ich aktívach; keďže túto situáciu ešte zhoršuje súčasné hospodárske prostredie, v ktorom má pohyb hotovosti podstatný význam pre prežitie podnikov,

C. keďže problémy cezhraničného vymáhania pohľadávok môžu predstavovať vážnu prekážku pre voľný obeh platobných príkazov v rámci EÚ a môžu brániť prístupu k spravodlivosti; keďže navyše v prípade, že nie je možné vykonávať súdne rozhodnutia, sa narúša výkon spravodlivosti spolu so zásadami obchodnej morálky,

D. keďže, jednoducho povedané, veľkým problémom je vymáhanie pohľadávok, pričom tento problém sa stáva ešte závažnejším, pokiaľ ide o pohľadávky cezhraničného charakteru, najmä čo sa týka malých podnikov, ktoré nemajú k dispozícii špecializovaných právnikov a oddelenia pre vymáhanie pohľadávok a ktoré sa často ocitnú v nezávideniahodnej situácii, keď musia na riešenie tohto problému vyčleniť zamestnancov, vzácne finančné prostriedky a predovšetkým čas, namiesto toho, aby sa venovali výrobným činnostiam,

E. keďže existujú signály, že smernica o oneskorených platbách[3] nie je v dostatočnej miere dodržiavaná alebo známa; keďže, ak by sa táto smernica teraz aktualizovala a náležite vykonávala, mohlo by to mať významný vplyv na zníženie prípadov neskorých platieb alebo nezaplatenia dlhov,

F. keďže v rámci rôznych systémov vnútroštátnych právnych predpisov o platobnej neschopnosti a zmluvnom práve existujú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o spôsob, akým veritelia môžu zabezpečiť svoju pohľadávku pri podpise zmluvy, najmä použitím tzv. ustanovení o výhrade vlastníctva alebo iných takých mechanizmov, ktoré sa niekedy obchádzajú v dôsledku týchto rozdielov,

G. keďže prijatie právnych predpisov Spoločenstva o účinnom výkone súdnych rozhodnutí sa musí vzťahovať na všetkých dlžníkov bez toho, aby sa a priori rozlišovalo medzi dlžníkmi v dobrej alebo zlej viere,

H. keďže problém odmietania platby, oneskorenej platby a nezaplatenia dlhov často zhoršuje nedostatočná opatrnosť strán počas predzmluvných a zmluvných rokovaní; keďže treba vo väčšej miere zdôrazniť informovanosť v oblasti obchodovania a možné používanie „európskeho“ štýlu nezáväzných ustanovení podľa spoločného referenčného rámca, ktorý by zabezpečil, aby strany riadne zobrali do úvahy tieto otázky na začiatku svojho obchodného vzťahu,

I. keďže Parlament bol upozornený na skutočnosť, že v cezhraničných prípadoch môžu predstavovať vážny problém nespolupracujúci dlžníci, t. j. dlžníci, ktorí by mohli zaplatiť dlhy alebo vyrovnať pohľadávky, ale ktorí tak neurobia, alebo osoby, u ktorých hrozí riziko, že nezaplatia dlhy ani v prípade, že bol proti nim vydaný rozsudok; keďže sa ukazuje, že títo dlžníci sú často držiteľmi významných aktív v rôznych subjektoch, fondoch a trustoch a úspešné vymáhanie dlhov je v ich prípade bez potrebných informácii nemožné; keďže informácie tohto druhu je často potrebné získať bez varovania takéhoto dlžníka, ktorý by mohol v krátkom čase premiestniť svoje aktíva, v dôsledku čoho by podliehal právomoci iného štátu,

J. keďže Parlament bol okrem toho upozornený na skutočnosť, že niektoré suverénne štáty neuznávajú nálezy arbitrážnych súdov ani rozsudky vydané súdmi iného štátu, v dôsledku čoho sa čoraz viac objavujú tzv. supie fondy, ktoré získajú tento zahraničný dlh za oveľa nižší úrok a následne sa snažia dosiahnuť zisk prostredníctvom vymáhania dlhu; keďže by mohlo byť bezpochyby lepšie a spravodlivejšie poskytnúť pôvodným veriteľom prostriedky na to, aby mohli sami dosiahnuť nápravu,

K. keďže sa uvádza, že iba málo štátov nevlastní žiadne aktíva mimo svojich hraníc a keďže v prípade, že veriteľ nemá žiadnu nádej na to, aby dosiahol výkon rozsudku (iba) vo svojom vlastnom štáte alebo v príslušnom štáte, jediným účinným prostriedkom na dosiahnutie nápravy je obrátiť sa na zahraničné súdy, vrátane súdov členských štátov Európskej únie,

L. keďže podľa nariadenia Brusel I[4] si každý členský štát určuje svoje vlastné predbežné opatrenia, ktoré sa týmto riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi, a že príkazy ex parte nie sú predmetom vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov, zatiaľ čo príkazmi inter partes sa zaoberá príslušný súd pomocou najvhodnejšieho opatrenia, ktoré má k dispozícii,

M. keďže predbežné opatrenia zahŕňajú: (i) príkazy na zverejnenie informácií o aktívach, ktoré môžu byť vydané na základe opatrenia pre výkon rozsudku, (ii) príkazy na ochranu aktív v priebehu výkonu rozsudku a (iii) tieto príkazy môžu tiež nadobudnúť formu predbežného platobného príkazu, čím sa umožní poskytovať veriteľovi okamžitú platbu do tej doby, než sa spor vyrieši,

N. keďže udeľovanie predbežných opatrení by malo podliehať podobným podmienkam, aké uplatňuje Súdny dvor, najmä veriteľ by musel presvedčiť súd, že mal voči dlžníkovi oprávnený nárok v samotnej veci (vykonateľné právo v podobe súdneho príkazu alebo hodnoverný nástroj či zrejmý dôkaz o nároku – „ fumus boni iuris “), a musel by preukázať naliehavosť (existenciou reálneho rizika, že vymáhateľnosť nároku môže byť zmarená, ak sa toto opatrenie nepovolí – „periculum in mora“); keďže udelenie takýchto opatrení môže podliehať poskytnutiu záruk,

O. keďže pokiaľ ide o malé spory, najmä ak by boli súdne poplatky inak neúmerne vysoké, oneskorenie v súdnom konaní znamená odopretie výkonu spravodlivosti, a keďže najväčšou prekážkou vo významnejších prípadoch môže byť nedostatok informácií o aktívach; keďže použitie predbežných opatrení by sa mohlo ukázať v oboch prípadoch ako rozumné riešenie,

P. keďže navyše všetky opatrenia Spoločenstva na zabezpečenie poskytovania informácií sa musia posúdiť v súvislosti s takými typmi prípadov, u ktorých je nedostatok informácií zdrojom vážnej nespravodlivosti; keďže ak veriteľ nemá prístup k informáciám o aktívach dlžníka (a a fortiori nespolupracujúceho dlžníka), ktoré sa môžu použiť pri vymáhaní súdneho rozhodnutia, nebude schopný dlh vymáhať,

Q. keďže v praxi sa tento problém obmedzuje na prípady, keď sa rozsudok už vyniesol, ale ešte nevykonal a môže sa tak stať ešte predtým, než navrhovatelia predložia svoje pohľadávky,

R. keďže je však veľmi dôležité, aby boli všetky navrhované opatrenia primerané; keďže by sa navyše tieto opatrenia nemali zameriavať iba na kopírovanie riešení, ktoré sa dosiahli prostredníctvom krokov na vnútroštátnej úrovni, ale obmedziť sa na cezhraničné pohľadávky a vyhnúť sa tak nepotrebnej a neprimeranej harmonizácii,

S. keďže sa vyslovilo určité znepokojenie nad tým, že niektoré návrhy týkajúce sa účinného výkonu rozsudkov Európskej únie prostredníctvom transparentnosti aktív dlžníka by mohli porušovať základné práva, ako je právo na súkromie (ochrana údajov), narúšať procesné záruky a byť v rozpore s ústavnými tradíciami mnohých členských štátov,

T. keďže akýkoľvek návrh musí byť efektívny z hľadiska nákladov a integrovaný s ostatnými oblasťami politiky Spoločenstva, aby nedochádzalo k zbytočnému zdvojovaniu úsilia,

1. víta vyššie uvedenú zelenú knihu Komisie zo 6. marca 2008, pretože prispieva k lisabonskej stratégii;

2. spresňuje, že neprehľadnosť informácií potrebných na donútenie dlžníka, aby si plnil svoje povinnosti, odporuje spoločným zásadám dobrej viery a majetkovej zodpovednosti; konštatuje, že neznalosť vnútroštátnych právnych predpisov o vykonávacích postupoch alebo ich nedostatočná účinnosť môžu zabrzdiť realizáciu jednotného vnútorného trhu a vytvára neodôvodnené náklady;

3. poukazuje na to, že meškanie platieb, neplatenie a problematickosť vymáhania týchto dlhov poškodzujú záujmy veriteľských podnikov a spotrebiteľov, znižujú dôveru vo vnútorný trh a oslabujú výkon spravodlivosti;

4. podporuje integrovanú a účinnú stratégiu na základe zásady lepšej tvorby právnych predpisov a domnieva sa, že cieľom musí byť uskutočnenie platieb so zaručením nediskriminácie, ochrany citlivých údajov a právnych záruk prostredníctvom proporcionálnych opatrení, ktoré zabezpečia potrebnú transparentnosť a výrazne znížia informačné náklady a náklady na správu;

5. zastáva názor, že veriteľ musí mať nielen prístup k verejne dostupným informáciám, ale aj pod dohľadom príslušného orgánu alebo prostredníctvom príslušného orgánu možnosť jednoduchého prístupu na celom vnútornom trhu k údajom, ktoré sú nevyhnutné na začatie exekúcie a dosiahnutie splatenia dlhov;

6. súhlasí s Komisiou, že cezhraničné vymáhanie pohľadávok prostredníctvom výkonu súdnych rozhodnutí predstavuje kľúčový problém vnútorného trhu, ale domnieva sa, že riešenia, ktoré navrhuje Komisia, treba ďalej primerane rozpracovať, aby sa zaoberali hlavným problémom, ktorým sú nespolupracujúci dlžníci;

Návrh na zostavenie príručky vnútroštátnych právnych predpisov a praxe v oblasti exekúcie

7. pripomína, že tvorba a aktualizácia takejto príručky môže byť nákladná a zložitá, pričom pre jednotlivcov hľadajúcich nápravu by bolo nepochybne jednoduchšie, keby existoval jeden systém, a že vo väčšine prípadov sa veritelia budú musieť poradiť s právnikmi príslušného zahraničného súdu; domnieva sa však, že zjednodušená verzia by mohla byť užitočná v prípade neexistencie funkčného cezhraničného systému;

8. je pevne presvedčený, že vnútroštátne adresáre zahraničných právnikov, ktorí využívajú právo pôsobiť na vnútornom trhu podľa smerníc 77/249/EHS[5] a 98/5/ES[6], budú užitočné; uvádza, že takéto vnútroštátne adresáre by mohli byť dostupné na internetovej stránke Komisie a mohli by dopĺňať príručku;

Zvýšenie dostupných informácií vo verejných registroch a zlepšenie prístupu do nich

9. je proti možnosti neodôvodneného, neuváženého a svojvoľného prístupu ku všetkým druhom údajov obsiahnutých v registroch obyvateľstva, sociálneho zabezpečenia a v daňových registroch a zasadzuje sa za dostatočný a primeraný rámec, ktorý zabezpečí účinný výkon rozsudkov v Európskej únii;

10. tvrdí, že prístup do registrov obyvateľstva (ak existujú) sa môže javiť ako užitočný pri identifikácii nešťastných jednotlivcov, ktorí neplatia výživné alebo nesplácajú osobné pôžičky, a pri predchádzaní zneužívaniu;

11. domnieva sa, že hoci sa lepší prístup do registrov sociálneho zabezpečenia a daňových registrov v niektorých právnych systémoch osvedčil ako úspešný nový prvok, je tiež nevyhnutné zabezpečiť dodržiavanie predpisov o ochrane údajov a dôvernosti; zdôrazňuje, že toto je pre verejnosť citlivá otázka; ďalej poznamenáva, že ak by sa informácia použila na iný účel, na aký bola získaná, mohli by nastať problémy právneho charakteru;

12. okrem toho pripomína, že daňové priznania a záznamy o sociálnom zabezpečení sú v mnohých členských štátoch dôverné a iniciatíva vytvoriť register by sa spájala s rizikom straty záznamov, nebola by vítaná a považovala by sa za zneužitie výkonnej moci;

13. trvá na tom, že, ak návrh nebude primeraný sledovanému cieľu, mohol by viesť k zneužitiu a predstavovať porušenie práva na súkromie;

Výmena informácií medzi exekučnými orgánmi

14. domnieva sa, že myšlienka zlepšenia spolupráce medzi verejnými exekučnými orgánmi by sa mala viac preskúmať, avšak zdôrazňuje, že takéto orgány neexistujú vo všetkých členských štátoch;

Vyhlásenie dlžníka

15. zastáva názor, že vyhlásenie dlžníka by sa mohlo užitočným spôsobom začleniť do postupu výkonu rozsudku, pričom by mohlo byť podporené sankciami podľa vnútroštátneho práva;

16. domnieva sa, že v tejto oblasti nie sú potrebné opatrenia Spoločenstva, pokiaľ sa nepreukáže, že existujúce nástroje členských štátov nie sú účinné;

Ďalšie opatrenia

17. navrhuje, aby sa venovala pozornosť myšlienke zavedenia istej formy predbežného opatrenia Spoločenstva, ktoré by dopĺňalo opatrenia prijaté vnútroštátnymi súdmi; myslí si, že toto opatrenie by mohlo mať formu jednoduchého a pružného postupu, ktorý by sa uplatňoval vo všetkých krajinách EÚ a umožnil by vyhnúť sa oneskoreniam a zbytočným výdavkom; zastáva názor, že takéto opatrenie by malo byť účinné a primerané aj pre iné subjekty, než sú účastníci sporu;

18. navrhuje, aby sa uvedené opatrenie mohlo uplatňovať aj v arbitrážnych sporoch a aby sa mohlo zohľadniť pri príležitosti budúcej revízie nariadenia Brusel I;

19. vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala prednostne a aby vypracovala a) podrobné posúdenie problému, b) štúdiu uskutočniteľnosti prípadných nástrojov Spoločenstva a c) hodnotenie vplyvu prípadných opravných prostriedkov Spoločenstva obmedzených na cezhraničné aspekty; domnieva sa, že štúdia Komisie by mala tiež stanoviť a náležite odôvodniť správny právny základ pre akýkoľvek navrhovaný nástroj Spoločenstva, ktorý by mal byť obmedzený na cezhraničné prípady a dopĺňal by výhradne vnútroštátne opravné prostriedky v tejto oblasti, pričom by nenarúšal ich uplatňovanie;

20. nalieha na Komisiu, aby v plnej miere zobrala do úvahy predzmluvné a zmluvné opatrenia, ktoré by mohli súvisieť s rozvojom spoločného referenčného rámca, a všetky voliteľné nástroje z neho vyplývajúce, aby sa zabezpečilo, že strany európskych cezhraničných zmlúv majú pri podpise zmlúv na pamäti problematiku oneskorených platieb alebo neplatenia;

21. so záujmom očakáva revíziu smernice o oneskorených platbách a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na súčasné hospodárske podmienky postupovala v tomto zmysle čo najrýchlejšie;

22. navrhuje, aby sa vykonala štúdia týkajúca sa rôznych vnútroštátnych právnych prístupov k výhrade vlastníctva a ďalším podobným mechanizmom v záujme zabezpečenia ich vzájomného uznávania;

23. zasadzuje sa o to, aby subjekt, ktorý získa majetkové práva, ktoré boli uznané na základe súdneho rozhodnutia, mohol vykonávať svoje právo za rovnakých podmienok ako poskytovateľ.

o o

24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 655.
[2] Prijaté texty, P6_TA(2008)0637.
[3] Smernica 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35).
[4] Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1).
[5] Smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 o uľahčení účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17).
[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36).

Konzultačný dokument Komisie vychádza z obavy, že problémy cezhraničného vymáhania pohľadávok môžu byť prekážkou pre voľný obeh platobných príkazov v rámci Európskej únie a môžu brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Oneskorená platba a nezaplatenie ohrozuje obchodné, ako aj spotrebiteľské záujmy. Ide predovšetkým o prípad, keď veriteľ a exekučné orgány nemajú žiadne informácie o pobyte dlžníka alebo jeho aktívach.

Nespolupracujúci dlžníci môžu predstavovať hlavný problém kdekoľvek v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o malé podniky, ktoré majú obmedzené zdroje (zmluvy so špecializovanými právnikmi, oddelenia pre vymáhanie pohľadávok). Problém sa dá vyriešiť vtedy, ak má dlžník uložené aktíva v rámci Únie, pričom je možné tieto aktíva sledovať a podať na dlžníka žalobu. Nie je však isté, či limitované návrhy Komisie prispejú v žiadanej miere k zlepšeniu situácie.

Čo sa týka obsahu zelenej knihy, Komisia navrhuje vypracovať príručku o vnútroštátnych právnych predpisoch a praxi v oblasti exekúcie, ktorá by bola k dispozícii v rámci Európskej súdnej siete.

V druhom rade sa Komisia zamýšľa nad možnosťou zvýšiť dostupnosť informácií, ktoré sú súčasťou obchodných registrov, ako aj nad možnosťou zlepšenia prístupu do týchto registrov.

Táto otázka by sa mohla vyriešiť v rámci návrhov týkajúcich sa elektronickej justície, ku ktorým sa Parlament už vyjadril.

Tretím bodom je posilnenie prístupu do registrov obyvateľstva.

Po štvrté, v zelenej knihe sa nastoľuje otázka, či by mali mať exekučné orgány lepší prístup do registrov sociálneho zabezpečenia a daňových registrov. Tento prístup sa vcelku úspešne využíval a využíva v rámci niektorých právnych systémov, no jestvuje tu riziko rozporu s ochranou údajov a dôvernosťou.

Po piate, Komisia navrhuje zlepšenie spolupráce medzi verejnými exekučnými orgánmi.

Po šieste, navrhuje sa vytvorenie „európskeho vyhlásenia o aktívach“, ktoré prinúti dlžníkov, aby uviedli všetky svoje aktíva v rámci európskeho súdneho priestoru, a to prípadne pod podmienkou pokút.

Nakoniec sa spravodajkyňa vyjadruje na žiadosť Komisie k ostatným možným opatreniam.

Myslí si, že veriteľom by mohlo pomôcť zavedenie jednoduchého a flexibilného postupu, ktorý by sa uplatňoval v rámci EÚ a ktorého účelom by bolo zavedenie dočasných opatrení vo forme (1) príkazu na poskytnutie informácií, ktoré môžu byť predmetom opatrení pre výkon rozsudku a (2) príkazu na ochranu aktív pred výkonom rozsudku. Takéto opatrenia by mohli mať formu dočasného platobného príkazu, ktorý by umožnil poskytnúť veriteľovi okamžitú platbu ešte pred vyriešením sporu.

Ak by Komisia považovala za potrebné preskúmať tento prístup, spravodajkyňa navrhuje, aby sa objednala štúdia o predbežných opatreniach, ktoré by sa mali zaviesť v rámci EÚ. Táto štúdia by zahŕňala nasledujúce body:

(1) Ako fungujú v praxi súčasné vnútroštátne systémy? Štúdia by sa mohla zamerať na jednu krajinu so zvykovým právom a na reprezentatívnu vzorku občianskoprávnych systémov, tak, aby sa do nej začlenil aspoň jeden štát východnej Európy.

(2) Mohlo by sa dosiahnuť zlepšenie existujúcich systémov. Preto by mali byť predmetom štúdie nielen systémy v rámci EÚ, ale aj mimo nej.

(3) Oblasti, ktorým by mohlo poslúžiť posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi. Štúdia by mohla napríklad identifikovať nedostatky v použiteľnosti predbežných opatrení v rámci jednotlivých systémov, poskytnúť porovnávaciu analýzu nákladov a účinnosti a nastoliť otázku možného zlepšenia situácie.

(4) Akým spôsobom by sa mohli zahrnúť dočasné príkazy do činnosti bankových systémov? Banky často figurujú v sporoch ako nezmluvné strany, preto by bolo vhodné, aby sa systém dočasných príkazov prispôsobil systému fungovania bánk.

(5)Možný dosah na nariadenia týkajúce sa ochrany údajov, regulačných požiadaviek a dôvernosti. Môže napríklad zverejnenie informácie spôsobiť regulačné problémy nezmluvnej strane v inom štáte?

(6) Otázka spravodlivosti vo vzťahu k nezmluvným stranám (napr. vlastníci aktív alebo informácií), ktoré nie sú zmluvnými stranami v spore, ale ktorých sa môže dočasný príkaz dotýkať. (Vzťahujú sa na nich napríklad nároky vyplývajúce z dodržiavania príkazu?)

(7) Aký systém v rámci ES by bol vhodný pre členské štáty?

pre Výbor pre právne veci

k účinnému výkonu rozsudkov v Európskej únii: transparentnosť aktív dlžníka
(2008/2233(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Antolín Sánchez Presedo

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta zelenú knihu Komisie s názvom Účinný výkon rozsudkov v Európskej únii: transparentnosť aktív dlžníka (KOM(2008)0128), pretože prispieva k lisabonskej stratégii;

5. zastáva názor, že veriteľ musí mať nielen prístup k verejným informáciám, ale aj pod dohľadom príslušného orgánu alebo prostredníctvom príslušného orgánu možnosť jednoduchého prístupu na celom vnútornom trhu k údajom, ktoré sú nevyhnutné na začatie exekúcie a dosiahnutie splatenia dlhov;

6. presadzuje zostavenie príručky právnych predpisov a praxe v oblasti exekúcie, zvýšenie počtu a zlepšenie informácií v registroch, ako aj prístupu k týmto registrom v súlade s prevádzkovými predpismi stanovenými na úrovni Spoločenstva a vnútroštátnej úrovni, výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a preskúmanie ďalších primeraných opatrení;

7. zasadzuje sa o to, aby subjekt, ktorý získa majetkové práva, ktoré boli uznané na základe súdneho rozhodnutia, mohol vykonávať svoje právo za rovnakých podmienok ako poskytovateľ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Manuel António dos Santos, José Manuel García-Margallo y Marfil, Robert Goebbels, Donata Gottardi, Louis Grech, Benoît Hamon, Othmar Karas, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Hans-Peter Martin, Sirpa Pietikäinen, John Purvis, Bernhard Rapkay, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Ieke van den Burg, Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mia De Vits, Janusz Onyszkiewicz, Bilyana Ilieva Raeva, Theodor Dumitru Stolojan, Kristian Vigenin

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Gahler, Monica Giuntini, Catiuscia Marini

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia