SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

6.4.2009 - (KOM(2008)0780 – C6‑0413/2008 – 2008/0223(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Silvia-Adriana Ţicău
(Prepracovanie – článok 80a rokovacieho poriadku)

Erráta/Dodatky ZvoliťERR01

• ERR01 (PDF - 383 KB)
• ERR01 (DOC - 105 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

(KOM(2008)0780 – C6‑0413/2008 – 2008/0223(COD))

(Spolurozhodovací postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0780),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6‑0413/2008),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov[1],

–   so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 3. februára 2009 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 80a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na články 80a a 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre právne veci (A6‑0254/2009),

A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny a doplnenia okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami a doplneniami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť tento návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh smernice Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Znižovanie spotreby energie v budovách predstavuje dôležitú súčasť opatrení potrebných na znižovanie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a ďalších európskych a medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2012. Znížená spotreba energie takisto zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a zabezpečovaní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych oblastiach.	(3) Keďže 40 % celkovej spotreby energie v EÚ pripadá na budovy, znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavuje dôležitú súčasť opatrení potrebných na znižovanie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Opatrenia prijaté na znižovanie spotreby energie v EÚ spolu so stále širším využívaním energie z obnoviteľných zdrojov umožnia EÚ dodržiavať Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a jeho dlhodobý záväzok udržiavať nárast globálnej teploty pod 2°C, ako aj jeho záväzok znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s rokom 1990 a o 30 % v prípade medzinárodnej dohody. Znížená spotreba energie a zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a zabezpečovaní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych oblastiach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh smernice Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(5) Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Spoločenstve o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore stavebníctva. Európsky parlament vo svojom vyhlásení z 31. januára 2008 vyzval na posilnenie ustanovení smernice 2002/91/ES.	(5) Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Spoločenstve o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore stavebníctva. Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 vyzval na sprísnenie ustanovení smernice 2002/91/ES, a pri viacerých príležitostiach, najnovšie vo svojom uznesení o druhom strategickom prieskume energetickej politiky, vyzval na to, aby sa 20 % cieľ v oblasti energetickej účinnosti do roku 2020 stal záväzným. V rozhodnutí č. .../2009/ES Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom úsilí, pre ktoré bude mať energetická účinnosť v stavebnom sektore zásadný význam, sa určujú záväzné vnútroštátne ciele znižovania CO2 a smernica 2009/.../ES Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov vyzýva na podporu energetickej účinnosti v rámci záväzného cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorým je jej 20 % podiel z celkovej spotreby energie EÚ do roku 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh smernice Odôvodnenie 5a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(5a) Na samite Európskej rady v marci 2007 sa schválil povinný cieľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, a tým sa opäť potvrdil záväzok Spoločenstva v oblasti vývoja energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celého Spoločenstva. V smernici 2009/.../ES [o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov] sa stanovuje spoločný rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňuje sa potreba zaviesť činiteľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov pri plnení minimálnych požiadaviek v oblasti energetickej hospodárnosti v zmysle smernice 2002/91/ES, aby sa urýchlilo určovanie minimálnej úrovne využitia energie z obnoviteľných zdrojov v budovách.
Odôvodnenie
Smernica 2009/.../ES Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje využívanie minimálnych úrovní obnoviteľných zdrojov v sektore stavebníctva do roku 2015 a žiada navyše zavedenie činiteľa pre obnoviteľné zdroje do smernice o energetickej hospodárnosti budov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh smernice Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(9) Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa metodiky, ktorá sa môže líšiť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a ktorá zahŕňa okrem tepelných vlastností aj ostatné faktory, ktoré majú stále dôležitejšiu a dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie a klimatizačné inštalácie, uplatňovanie obnoviteľných zdrojov energie, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, clonenie, kvalita ovzdušia vo vnútri budov, vhodné prirodzené svetlo a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku.	(9) Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa spoločnej metodiky s objektívnymi premennými zohľadňujúcimi regionálne klimatické rozdiely, ktorá zahŕňa okrem tepelných vlastností aj iné faktory, ktoré majú stále dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie, chladiace a ventilačné systémy, systémy spätného získavania tepla, riadenie zón, uplatňovanie obnoviteľných zdrojov energie, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, clonenie, kvalita ovzdušia vo vnútri budov, vhodné meranie prirodzeného svetla, izolačné a osvetľovacie systémy, monitorovacie a kontrolné systémy a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Táto metodika by mala zohľadňovať platné európske normy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh smernice Odôvodnenie 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(12) Komisia by mala zaviesť komparatívnu metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Členské štáty by mali použiť túto komparatívnu metodiku na porovnanie svojich výsledkov s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali. Výsledky tohto porovnania a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy. Po uplynutí prechodného obdobia by členské štáty mali použiť túto komparatívnu metodiku v prípade, ak budú prehodnocovať svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.	(12) Komisia by mala zaviesť spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Táto metodika by mala byť v súlade s metodikou použitou v právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na požiadavky v oblasti hospodárnosti výrobkov, súčastí a technických systémov budov, z ktorých sa budova skladá. Členské štáty by mali použiť túto spoločnú metodiku na prijatie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Výsledky tohto výpočtu a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy. Členské štáty by mali uplatniť túto metodiku v prípade, že budú prehodnocovať a určovať svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.
Odôvodnenie
Táto smernica by mala zabezpečiť súlad s platnou legislatívou.
Je potrebná jednotná metóda výpočtu s objektívnymi premennými, ktoré by zohľadňovali regionálne rozdiely skôr na základe prístupu jednotného trhu ako komparatívnej metodiky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh smernice Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(13) Budovy majú dopad na dlhodobú spotrebu energie a nové budovy by preto mali spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Keďže ešte nie sú preskúmané všetky možnosti využívania alternatívnych systémov zásobovania energiou, mala by sa zvážiť technická, environmentálna a ekonomická realizovateľnosť alternatívnych systémov zásobovania energiou, a to bez ohľadu na veľkosť budovy.	(13) Budovy majú výrazný vplyv na dlhodobú spotrebu energie. Vzhľadom na dlhý cyklus obnovy existujúcich budov by preto nové a existujúce budovy, ktoré sú predmetom významnej obnovy, mali spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Keďže ešte nie sú preskúmané všetky možnosti využívania alternatívnych systémov zásobovania energiou, malo by sa zvážiť použitie alternatívnych systémov zásobovania energiou pre nové a existujúce budovy, a to bez ohľadu na ich veľkosť, podľa zásady, že najprv sa zabezpečí zníženie energetických požiadaviek na vykurovanie a chladenie na minimálnu nákladovo optimálnu úroveň.
Odôvodnenie
Keďže cyklus obnovy existujúcich budov trvá približne 25 rokov, požiadavka na využívanie systémov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo kogenerácie by mala len obmedzený dosah v prípade, že by boli existujúce budovy vyčlenené. Išlo by o nevyužitú príležitosť, ak vezmeme do úvahy, že 95 % všetkých budov sú existujúce budovy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh smernice Odôvodnenie 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(14) Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje  príležitosť prijať nákladovo efektívne  opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Z dôvodu nákladovej efektívnosti by malo byť možné obmedziť minimálne požiadavky na hospodárnosť budov na obnovené časti, ktoré sú z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy najvýznamnejšie.	(14) Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti celej budovy. Stanovením požiadaviek na nákladovo účinné opatrenia sa predíde vytvoreniu prekážok, ktoré by mohli odrádzať od realizácie významnej obnovy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh smernice Odôvodnenie 14 a (new)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(14a) Výsledky štúdií ukazujú, že stavebný sektor trpí neefektívnosťou, ktorá spôsobuje, že náklady koncových používateľov sú výrazne vyššie ako optimálne náklady. Výpočty naznačujú, že náklady výstavby by sa mohli znížiť až o 30 až 35 % znížením množstva odpadu počas väčšiny procesov výstavby a pre väčšinu výrobkov. Neefektívnosť odvetvia výstavby je veľkým rizikom pre ciele a účel tejto smernice, pretože neodôvodnene vysoké náklady na stavbu a obnovu znižujú nákladovú efektívnosť, a tým aj energetickú účinnosť odvetvia. Aby sa zabezpečilo správne fungovanie tejto smernice, Komisia by mala zhodnotiť fungovanie trhu v oblasti stavebníctva a výsledky svojho hodnotenia by spolu s návrhmi mala oznámiť Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť transparentnú cenovú politiku v oblasti stavieb a obnovy a mali by tiež prijať vhodné opatrenia na odstránenie prekážok vstupu na trh a na zabezpečenie príslušných zariadení a infraštruktúry pre nové subjekty na trhu, predovšetkým MSP.
Odôvodnenie
Výsledky štúdií naznačujú, že až 30 až 35 % stavebných nákladov priamo súvisí s odpadom v procese spracovania a vo výrobe. („Waste in construction projects – call for a new approach“(Odpad v stavebných projektoch – výzva na nový prístup), Josephson/Saukkoriipi, Centrum för Management i Byggsektorn (CMB), Chalmers Tekniska Högskola, Göteborg 2007.) Zníženie zbytočných nákladov v stavebníctve by výrazne zvýšilo počet projektov obnovy zvyšujúcich energetickú účinnosť v budovách, pretože tieto projekty by boli pre koncových používateľov oveľa menej nákladné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh smernice Odôvodnenie 14b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(14b) S cieľom zvýšiť energetickú účinnosť domácich spotrebičov a vykurovania a chladenia by sa mali vyvíjať a zavádzať informačné technológie, pričom celkovým cieľom by mali byť tzv. inteligentné budovy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh smernice Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale ktoré sú takisto energeticky účinnejšie. Na tento účel by členské štáty mali vypracovať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie, a pravidelne oznamujú tieto plány Komisii.	(15) Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale ktoré takisto zabezpečujú aspoň nákladovo optimálnu úroveň energetickej hospodárnosti. Na tento účel by členské štáty mali vypracovať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie a pravidelne oznamovať tieto plány Komisii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh smernice Odôvodnenie 16a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(16a) Členské štáty by sa mali podporovať, aby na podporu zvýšenia energetickej účinnosti budov prijímali dodatočné opatrenia k opatreniam stanoveným v tejto smernici. Môžu nimi byť finančné a daňové stimuly pre podniky, domácnosti a nájomcov vrátane znížených sadzieb DPH pre vykonávanie služieb v oblasti obnovy.
Odôvodnenie
Keďže počiatočné náklady na investície do energetickej účinnosti sú často vysoké, podniky, domácnosti a nájomcovia potrebujú finančnú podporu na ich realizáciu. Podpora môže mať formu bezúročných pôžičiek pre domácnosti alebo znížených sadzieb DPH na služby spojené s energeticky účinnou obnovou. Uplatňovanie zníženej DPH len na samotné výrobky môže podporiť využívanie nekvalifikovaných pracovných síl, čím sa oslabuje účinnosť vykonaných prác a energetické úspory nie sú zaručené.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh smernice Odôvodnenie 16b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(16b) Členské štáty by sa mali vyhýbať rušivej regulácii cien energií pre spotrebiteľov, ktorá nemotivuje k úsporám energie.
Odôvodnenie
Regulácia cien energie má tendenciu viesť k zvýšeniu spotreby energie koncovými spotrebiteľmi a k narušeniu trhu s energiou. Takýmto regulačným opatreniam je potrebné sa vyhýbať a mali by sa nahradiť opatreniami, ktoré by koncových spotrebiteľov motivovali k ďalšej úspore energie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh smernice Odôvodnenie 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(17) Potenciálnemu kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jej častí by mali byť prostredníctvom osvedčenia o energetickej hospodárnosti poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady o jej zlepšení. V osvedčení by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebu primárnej energie a na množstvo emisií oxidu uhličitého.	(17) Potenciálnemu kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jej častí by mali byť prostredníctvom osvedčenia o energetickej hospodárnosti poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady o jej zlepšení. Vlastníci a nájomcovia budov na obchodné účely by mali mať tiež povinnosť vymieňať si informácie týkajúce sa skutočnej spotreby energie, aby sa zabezpečila prístupnosť všetkých informácií potrebných na prijatie informovaných rozhodnutí o nevyhnutných vylepšeniach. V osvedčení by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebu primárnej energie a na množstvo emisií oxidu uhličitého. Vlastníci budov by mali mať možnosť požiadať o certifikáciu alebo aktualizované osvedčenie kedykoľvek, a to nielen v čase, keď sa budovy prenajímajú, predávajú alebo obnovujú.
Odôvodnenie
Osvedčenie o energetickej hospodárnosti by sa mohlo získať nielen v čase, keď sa budova alebo jej časť prenajíma, predáva alebo obnovuje, ale aj na požiadanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh smernice Odôvodnenie 17a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(17a) Verejné orgány by mali ísť príkladom a splniť odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti. Členské štáty by mali do svojich národných plánov zahrnúť opatrenia na podporu verejných orgánov, aby si tieto orgány čo najskôr osvojili zlepšenia energetickej účinnosti a vykonali odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti. Členské štáty by mali pri príprave národných plánov konzultovať so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov.
Odôvodnenie
Verejné orgány by mali ísť príkladom a vykonať odporúčania uvedené v osvedčeniach o energetickej hospodárnosti. Členské štáty by mali do svojich národných plánov zahrnúť opatrenia, ktoré podporia verejné orgány, aby tak robili a aby si čo najskôr osvojili zlepšenia energetickej účinnosti. Členské štáty by mali pri príprave národných plánov konzultovať so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15 Návrh smernice Odôvodnenie 17b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(17b) V súlade s požiadavkami na inštaláciu inteligentných meracích systémov ustanovenú v smernici 2006/32/ES by sa mali vlastníkom a nájomcom v reálnom čase poskytovať presné informácie o spotrebe energie v budovách, ktoré využívajú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     16 Návrh smernice Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(18) Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou poskytujú príležitosť byť príkladom zohľadňovaním environmentálnych a energetických úvah, a tieto budovy by preto mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne zverejnia osvedčenia o energetickej hospodárnosti.	(18) Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali ísť príkladom zohľadňovaním environmentálnych a energetických aspektov, a mali by preto pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne zverejnia osvedčenia o energetickej hospodárnosti. Ak sa členské štáty rozhodnú začleniť spotrebu energie medzi požiadavky na energetickú certifikáciu, je možné uplatniť prístup vychádzajúci z miesta, pri ktorom môže viacero budov, ktoré využíva tá istá organizácia a ktoré sa nachádzajú v susedstve, používať rovnaké meracie systémy.
Odôvodnenie
Tento PDN upriamuje pozornosť na nasledovaniahodný príklad niektorých členských štátov, ktoré rozšírili požiadavky na zobrazovanie takým spôsobom, aby boli odrazom energetickej hospodárnosti budovy, ako aj spôsobu, akým energiu vyžívajú jej užívatelia. Prístup vychádzajúci z miesta v takýchto prípadoch zohľadňuje spôsob organizácie univerzít, nemocníc a iných podobných verejných miest a môže poskytnúť lepší celkový prehľad o celkovej spotrebe energie a uhlíkovej stope konkrétneho miesta.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     17 Návrh smernice Odôvodnenie 18a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(18a) Zabezpečenie vzájomného uznávania osvedčení o energetickej hospodárnosti vydaných inými členskými štátmi bude pravdepodobne dôležité pre rozvoj cezhraničného trhu s finančnými a inými službami na podporu energetickej účinnosti. V záujme uľahčenia vzájomného uznávania by Komisia mala stanoviť spoločné minimálne normy pre obsah a formu osvedčení a pre akreditáciu odborníkov. Každé osvedčenie o energetickej hospodárnosti by malo byť dostupné v jazyku vlastníka aj nájomníka, aby boli odporúčania ľahko zrozumiteľné.
Odôvodnenie
Je potrebné vzájomné uznávanie osvedčení o energetickej hospodárnosti. Obsah osvedčenia by mal byť čitateľný a zrozumiteľný vlastníkovi aj nájomníkovi, aby mohli konať podľa odporúčaní, ktoré obsahuje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     18 Návrh smernice Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(19) Za posledné roky sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. Toto vytvára pozoruhodné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu v týchto krajinách.	(19) Za posledné roky sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. Spôsobuje to závažné problémy v odberových špičkách, zvyšuje náklady na elektrickú energiu a narušuje energetickú rovnováhu vo všetkých členských štátoch. Je potrebné uprednostniť tie stratégie, ktoré zlepšujú tepelné vlastnosti budov počas letného obdobia. Mali by sa preto ďalej vyvíjať technológie pasívneho chladenia, predovšetkým tie, ktoré zlepšujú vnútorné klimatické podmienky a mikroklímu v okolí budov.
Odôvodnenie
Predovšetkým vzhľadom na všeobecné očakávanie oteplenia v EÚ už nemá zmysel určovať priority pre stratégie zlepšovania vnútorných klimatických podmienok v najpostihnutejších krajinách. Príklady z minulých rokov tiež naznačujú, že na dodávky energie v strednej Európe majú vplyv aj horúce letá v južných členských štátoch EÚ. Potreba prijať opatrenia sa tým stáva ešte naliehavejšou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     19 Návrh smernice Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(20) Pravidelná kontrola vykurovacích  a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho a klimatizačného systému by sa malo vykonávať pravidelne počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou.	(20) Pravidelná kontrola vykurovacích  a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho a klimatizačného systému by sa malo vykonávať pravidelne počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. V záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia vlastníkov a nájomcov budov by členské štáty mali zabezpečiť, aby každá certifikácia energetickej hospodárnosti zahŕňala kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a aby sa kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávali pokiaľ možno súčasne.
Odôvodnenie
Je dôležité minimalizovať administratívne zaťaženie vlastníkov a nájomcov budov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     20 Návrh smernice Odôvodnenie 21a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(21a) Miestne a regionálne orgány sú kľúčové pre úspešné vykonávanie tejto smernice. S ich zástupcami by sa malo konzultovať v súvislosti s každým aspektom jej vykonávania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Miestni projektanti a stavební inšpektori by mali dostať primerané usmernenia a zdroje na vykonávanie potrebných úloh.
Odôvodnenie
Miestne a regionálne orgány sú kľúčové pre úspešné vykonávanie tejto smernice. S ich zástupcami by sa malo konzultovať v súvislosti s každým aspektom jej vykonávania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Miestni projektanti a stavební inšpektori by mali dostať primerané usmernenia a zdroje na vykonávanie potrebných úloh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     21 Návrh smernice Odôvodnenie 21b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(21b) Keďže prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vykonávanie je predmetom regulácie, podmienky uznávania odborných kvalifikácií sú ustanovené v smernici 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES. Keďže smernica 2005/36/ES stanovuje podmienky vzájomného uznávania odborných kvalifikácií vrátane tých, ktoré sa týkajú architektov, je potrebné zabezpečiť aj to, aby architekti a projektanti vo svojich projektoch a návrhoch náležite zohľadnili vysokoúčinné technológie. Členské štáty by preto mali poskytnúť jasné usmernenia. Nemali by byť pritom dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, a najmä jej články 46 a 49.
Odôvodnenie
Vzájomným uznávaním certifikátov medzi členskými štátmi by sa podporil voľný pohyb odborníkov medzi štátmi bez profesijných obmedzení. Toto odôvodnenie uvádza smernicu do súladu so smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     22 Návrh smernice Odôvodnenie 23
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(23) Na Komisiu by sa mala preniesť najmä právomoc prispôsobovať určité časti všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku, zavádzať metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a ustanoviť spoločné zásady vymedzenia budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, prijmú sa v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.	(23) Na Komisiu by sa mala preniesť najmä právomoc prispôsobovať určité časti všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku, zavádzať spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a ustanoviť definíciu budov s nulovou čistou spotrebou energie, pričom sa zohľadnia bežné regionálne poveternostné podmienky a predpokladané zmeny týchto poveternostných podmienok v čase. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, prijmú sa v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
Odôvodnenie
Komisia by mala stanoviť metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a spoločnú definíciu budov s nulovou čistou spotrebou energie, pričom zohľadní bežné regionálne poveternostné podmienky a predpokladané zmeny týchto poveternostných podmienok v čase.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     23 Návrh smernice Odôvodnenie 23a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(23a) Keďže na účely svietenia sa v súčasnosti využíva približne 14 % elektrickej energie spotrebovanej v EÚ a keďže súčasné najvyspelejšie systémy osvetlenia môžu ušetriť až 80 % energie pri zachovaní podmienok osvetlenia v súlade s európskymi normami, čo je nedoceneným prínosom k tomu, aby Európska únia dosiahla ciele EÚ do roku 2020, Komisia by mala prijať potrebné kroky na prijatie smernice o projektovaní osvetlenia v záujme doplnenia opatrení a cieľov stanovených v tejto smernici. Vyššia energetická účinnosť vyplývajúca z lepšie naprojektovaného osvetlenia a použitia energeticky účinných zdrojov osvetlenia v súlade s ustanoveniami smernice o energetickom využívaní výrobkov sa považuje za výrazný prínos k lepšej energetickej hospodárnosti budov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     24 Návrh smernice Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Keďže cieľ zvýšiť energetickú hospodárnosť budov nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora stavebníctva a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej účinnosti a z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.	(24) Keďže cieľ zvýšiť energetickú hospodárnosť budov nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora stavebníctva a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej hospodárnosti a z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
Odôvodnenie
Zámerom je vytvoriť súlad s celým návrhom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     25 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V tejto smernici sa podporuje lepšia energetická hospodárnosť budov v Spoločenstve berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a nákladovú efektívnosť.	V tejto smernici sa podporuje lepšia energetická hospodárnosť budov v Spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na klimatické podmienky vnútorného prostredia a nákladovo optimálne úrovne energetickej hospodárnosti.
Odôvodnenie
Predmet úpravy smernice by mal zahŕňať odkaz na metodiku nákladovo optimálneho výpočtu, ako aj na minimálne požiadavky hospodárnosti konštrukčných prvkov obvodového plášťa a technických systémov budovy a na ich uplatňovanie v nových i existujúcich budovách. Významným prvkom prepracovaného znenia sú ciele pre budovy s nulovou čistou spotrebou energie. Mali by sa zahrnúť aj požiadavky na vzdelávanie a odborné vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov a požiadavky na vzájomné uznávanie ich kvalifikácií medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     26 Návrh smernice Článok 1 - písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) so všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a ich častí;	a) s metodikou výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a ich častí, komponentov budov a technických systémov budov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     27 Návrh smernice Článok 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
c) s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a ich častí, ktoré sa významne obnovujú;	c) s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú, ako aj komponentov budov a technických systémov budov, ak sa nahrádzajú alebo modernizujú;
Odôvodnenie
Predmet úpravy smernice by mal zahŕňať odkaz na metodiku nákladovo optimálneho výpočtu, ako aj na minimálne požiadavky hospodárnosti konštrukčných prvkov obvodového plášťa a technických systémov budovy a na ich uplatňovanie v nových i existujúcich budovách. Významným prvkom prepracovaného znenia sú ciele pre budovy s nulovou čistou spotrebou energie. Mali by sa zahrnúť aj požiadavky na vzdelávanie a odborné vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov a požiadavky na vzájomné uznávanie ich kvalifikácií medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     28 Návrh smernice Článok 1 - písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
d) s národnými plánmi zameranými na zvyšovanie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie;	d) s národnými plánmi a cieľmi zameranými na zvyšovanie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     29 Návrh smernice Článok 1 – písmeno ga (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ga) s požiadavkami na vzdelávanie a odborné vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov a s požiadavkami na vzájomné uznávanie ich kvalifikácií medzi členskými štátmi.
Odôvodnenie
Predmet úpravy smernice by mal zahŕňať odkaz na metodiku nákladovo optimálneho výpočtu, ako aj na minimálne požiadavky hospodárnosti konštrukčných prvkov obvodového plášťa a technických systémov budovy a na ich uplatňovanie v nových i existujúcich budovách. Významným prvkom prepracovaného znenia sú ciele pre budovy s nulovou čistou spotrebou energie. Mali by sa zahrnúť aj požiadavky na vzdelávanie a odborné vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov a požiadavky na vzájomné uznávanie ich kvalifikácií medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     30 Návrh smernice Článok 1 – písmeno gb (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	gb) s národnými plánmi na odstránenie prekážok v právnych predpisoch v oblasti stavebníctva, nájmu a ochrany kultúrneho dedičstva a na vytvorenie finančných stimulov.
Odôvodnenie
Členské štáty by sa mali podnecovať vo vytváraní dodatočných stimulov, napríklad v rámci daňových právnych predpisov, a v odstraňovaní existujúcich prekážok v právnych predpisoch v oblasti stavebníctva, nájmu a ochrany kultúrneho dedičstva vrátane pravidiel upravujúcich modernizačné práce zamerané na úsporu energie a platných požiadaviek na modernizáciu pamiatkovo chránených budov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     31 Návrh smernice Článok 2 – bod 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. „nová budova“ znamená budovu, pre ktorú sa príslušné stavebné povolenie získa po nadobudnutí účinnosti tejto smernice;
Odôvodnenie
Z dôvodu, že výstavba novej budovy trvá mesiace až roky, je potrebná definícia novej budovy. Je dôležité stanoviť nové požiadavky pre tie budovy, pre ktoré sa príslušné stavebné povolenie získa po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     32 Návrh smernice Článok 2 – bod 1b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1b. „časti budovy“ znamenajú byty alebo jednotky projektované na samostatné užívanie v bytových domoch;
Odôvodnenie
V mnohých článkoch smernice sa používa výraz „a ich časti“. Mal by sa preto vymedziť, inak vzniká riziko, že by sa mohol vykladať tak, že zahŕňa konštrukčné prvky a technické systémy budovy. Používa sa v článkoch o certifikácii v zmysle častí viacgeneračných domov a budov na obchodné účely na samostatné užívanie, ako napríklad byty a kancelárie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     33 Návrh smernice Článok 2 - bod 1c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1c. „budova s nulovou čistou spotrebou energie“ znamená budovu, v ktorej je vďaka veľmi vysokej úrovni energetickej účinnosti budovy celková ročná spotreba primárnej energie rovnaká alebo menšia ako lokálna výroba energie z obnoviteľných zdrojov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     34 Návrh smernice Článok 2 – bod 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia na vykurovanie, chladenie, vetranie, teplú vodu, osvetlenie a výrobu elektrickej energie alebo na ich kombinované použitie;	2. „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie a výrobu elektrickej energie, meracie, monitorovacie a riadiace systémy alebo ich kombinované použitie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     35 Návrh smernice Článok 2 - bod 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. „energetická hospodárnosť budovy“ znamená vypočítané alebo odmerané  množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa, okrem iného, energiu použitú na  vykurovanie, teplú vodu, chladenie, vetranie a osvetlenie;	3. „energetická hospodárnosť budovy“ znamená vypočítané alebo odmerané  množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po primárnej energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, vyjadrené v kWh/m² za rok, ktoré okrem iného zahŕňa energiu použitú na  vykurovanie, teplú vodu, chladenie, vetranie a zabudované osvetlenie, s prihliadnutím na pasívne solárne zisky, clonenie pred slnkom a prirodzené osvetlenie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     36 Návrh smernice Článok 2 – bod 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(4) „primárna energia“ znamená energiu z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom premeny alebo transformácie;	(Netýka sa slovenského znenia.)
Odôvodnenie
(Netýka sa slovenského znenia.)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     37 Návrh smernice Článok 2 – bod 4a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	4a. „energia z obnoviteľných zdrojov“ znamená energiu z týchto obnoviteľných nefosílnych zdrojov: veterná, solárna, geotermálna, aerotermálna, hydrotermálna a oceánska energia, energia vĺn, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;
Odôvodnenie
Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva v nedávnom prepracovanom návrhu znenia významnú úlohu a mala by sa preto primerane vymedziť. Definície v politikách EÚ by mali byť v súlade. Ide o vymedzenie navrhované v článku 2 písm. a) smernice o obnoviteľných zdrojoch tak, ako ho schválilo plénum Európskeho parlamentu na zasadnutí 17. decembra 2008.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     38 Návrh smernice Článok 2 - bod 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. „obvodový plášť budovy“ znamená prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia, vrátane okien, stien, základov, základových dosiek, stropu, strechy a izolácie;	5. „obvodový plášť budovy“ znamená integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     39 Návrh smernice Článok 2 - bod 5a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	5a. „komponent budovy“ znamená samostatnú zložku budovy, ktorá ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy a nie je súčasťou technického systému budovy, ako sú okná, clonenie, vonkajšie dvere, steny, základy, základová doska, strop, strecha a izolačné systémy;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     40 Návrh smernice Článok 2 - bod 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. „významná obnova“ znamená obnovu budovy v prípade, ak	6. „významná obnova“ znamená obnovu budovy v prípade, ak
a) celkové náklady na obnovu v súvislosti s obvodovým plášťom budovy alebo technickým systémom budovy presahujú 25 % hodnoty budovy nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza alebo	a) celkové náklady na obnovu v súvislosti s obvodovým plášťom budovy alebo technickým systémom budovy presahujú 20 % hodnoty budovy, pričom táto hodnota musí vychádzať z bežných stavebných nákladov v danom členskom štáte, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza, alebo
b) sa obnovuje viac ako 25 % plochy obvodového plášťa budovy;	b) sa obnovuje viac ako 25 % plochy obvodového plášťa budovy, čo priamo ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     41 Návrh smernice Článok 2 - bod 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
10. „nákladovo optimálna úroveň“ znamená najnižšiu úroveň nákladov počas životného cyklu budovy, pričom sa tieto náklady stanovujú s prihliadnutím na investičné náklady, náklady na údržbu a prevádzku (vrátane nákladov na energiu), prípadné zisky z výroby energie a prípadné náklady na likvidáciu;	10. „nákladovo optimálna úroveň“ znamená úroveň, na ktorej je analýza nákladov a prínosov vypočítaných počas životného cyklu budovy pozitívna, pričom sa zohľadňuje aspoň čistá súčasná hodnota investičných nákladov a nákladov na prevádzku (vrátane nákladov na energiu), údržba, zisky z výroby energie a prípadné náklady na likvidáciu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     42 Návrh smernice Článok 2 – bod 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
14. „tepelné čerpadlo“ znamená  prístroj alebo zariadenie, ktoré odoberá teplo za nízkej teploty zo vzduchu, vody alebo pôdy a dodáva teplo do budovy.	14. „tepelné čerpadlo“ znamená stroj, prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prirodzeného okolia, ako napríklad zo vzduchu, vody alebo pôdy do budov alebo priemyselných zariadení tým, že obracia prirodzené prúdenie tepla, ktoré tak prúdi z nižšej do vyššej teploty. Množstvo energie z prostredia zachytené tepelnými čerpadlami, ktoré sa na účely tejto smernice považuje za obnoviteľnú energiu, sa stanoví smernicou 2009/.../ES [o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov].
Odôvodnenie
Vymedzenie tepelných čerpadiel a metodiky používanej na výpočet množstva primárnej energie a účinnosti takýchto zariadení musí byť v súlade s nedávno schválenou smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     43 Návrh smernice Článok 2 – bod 14a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	14a. „energetická chudoba“ znamená situáciu, keď domácnosť vynakladá viac ako 10 % svojich príjmov na faktúry za energiu, aby vykúrila svoj domov na prijateľnú úroveň na základe úrovní odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou;
Odôvodnenie
Pojem „energetická chudoba“, na ktorý sa odkazuje v PDN 31, treba technicky vymedziť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     44 Návrh smernice Článok 2 – bod 14b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	14b. „systém osvetlenia“ znamená kombináciu prvkov vyžadovaných na poskytnutie určitej úrovne osvetlenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     45 Návrh smernice Článok 2 – bod 14c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	14c. „diaľkové vykurovanie alebo chladenie“ znamená distribúciu tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladiacich kvapalín z ústredného zdroja výroby prostredníctvom siete viacerým budovám na využitie pri priestorovom alebo procesnom vykurovaní alebo chladení či na ohrev vody.
Odôvodnenie
Smernica by mala obsahovať vymedzenie diaľkového vykurovania alebo chladenia. Sú to dôležité súčasti infraštruktúry, ktoré umožňujú synergie medzi energetickou účinnosťou a obnoviteľnými zdrojmi energie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     46 Návrh smernice Článok 2 – bod 14d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	14d. „projekt osvetlenia“ znamená schému alebo náčrt s podrobným popisom konfigurácie a návrhu svietidiel vrátane súvisiaceho riadiaceho zariadenia.
Odôvodnenie
Cieľom projektu osvetlenia je výber správnych kritérií pre osvetlenie v súlade s harmonizovanými európskymi normami za použitia najprísnejších dostupných energeticky účinných systémov osvetlenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     47 Návrh smernice Článok 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty uplatnia metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade s všeobecným rámcom stanoveným v prílohe I k tejto smernici.	1. Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, a najmä so zástupcami miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, stanoví do 31. marca 2010 spoločnú metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade s všeobecným rámcom stanoveným v prílohe I k tejto smernici.
	Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2.
Táto metodika sa prijíma na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.	2. Členské štáty túto spoločnú metodiku uplatňujú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     48 Návrh smernice Článok 3 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Energetická hospodárnosť budov sa vyjadruje transparentným spôsobom a zahŕňa ukazovatele emisií CO2 a dopytu po primárnej energii.
Odôvodnenie
Celkovým politickým cieľom tejto smernice je zníženie emisií CO2 z budov. Tento cieľ by sa preto mal v článku 3 výslovne uviesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     49 Návrh smernice Článok 4 - odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne a na výpočet podľa metodiky uvedenej v článku 3.	1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pre budovy, ako aj pre komponenty budov a technické systémy budov a ich časti stanovili tak, aby sa dosiahli prinajmenšom nákladovo optimálne úrovne, a aby ich výpočet vychádzal zo spoločnej metodiky uvedenej v článku 3.
Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.	Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty konzultujú s verejnými orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami a môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.
Tieto požiadavky majú brať do úvahy všeobecné podmienky vnútorného prostredia, aby sa vylúčili možné negatívne účinky ako napríklad neprimerané vetranie, ako aj miestne podmienky, navrhovaná funkcia a vek budovy.	Tieto požiadavky musia byť v súlade s ostatnými platnými právnymi predpismi Spoločenstva a zohľadňovať všeobecné podmienky vnútorného prostredia a podmienky vnútorného a vonkajšieho osvetlenia, aby sa vylúčili možné negatívne účinky, ako napríklad neprimerané vetranie, neprimerané prirodzené osvetlenie, ako aj miestne podmienky, navrhovaná funkcia a vek budovy.
Tieto požiadavky sa prehodnocujú v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než päť rokov a podľa potreby sa aktualizujú, aby odrážali technický pokrok v sektore stavebníctva.	Tieto požiadavky sa prehodnocujú v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než štyri roky, a aktualizujú sa, aby odrážali technický pokrok v sektore stavebníctva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     50 Návrh smernice Článok 4 - odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia alebo neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov:	2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia alebo neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov:
a) budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo kvôli svojej osobitnej architektonickej alebo historickej hodnote, keď by dodržiavanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;	a) budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo kvôli svojej osobitnej architektonickej alebo historickej hodnote, pokiaľ by dodržiavanie špecifickej minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;
b) budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;	b) budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;
c) dočasné budovy s plánovanou dobou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;	c) dočasné budovy s plánovanou dobou používania kratšou ako 18 mesiacov, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;
d) bytové domy, ktoré sa využívajú menej než štyri mesiace do roka;
e) samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.	e) samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     51 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. S účinnosťou od 30. júna 2014 členské štáty nesmú poskytovať stimuly na výstavbu alebo obnovu tých budov alebo ich častí, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť dosahujúce výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2.	3. S účinnosťou od 30. júna 2012 budú členské štáty poskytovať stimuly iba na výstavbu alebo významnú obnovu tých budov alebo ich častí vrátane komponentov budov, ktorej výsledky spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť dosahujúce výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     52 Návrh smernice Článok 4 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. S účinnosťou od 30. júna 2017 členské štáty v prípade revízie svojich minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť ustanovených v súlade s odsekom 1 tohto článku zabezpečujú, aby tieto požiadavky dosiahli výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2.	4. Najneskôr do 30. júna 2015 členské štáty preskúmajú svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené v súlade s odsekom 1 tohto článku a zabezpečia, aby tieto požiadavky dosiahli aspoň výsledky výpočtu uvedeného v článku 5 ods. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     53 Návrh smernice Článok 4 – odsek 4a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	4a. Členské štáty poskytnú finančnú podporu a technické poradenstvo v prospech historických budov alebo historických centier, aby sa mohli realizovať konkrétne programy na prispôsobenie požiadavkám energetickej účinnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     54 Návrh smernice Článok 4 – odsek 4b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	4b. V súvislosti so systémami na výrobu energie a opatreniami týkajúcimi sa izolácie budov v historických centrách sa uplatňuje posudzovanie vizuálneho vplyvu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     55 Návrh smernice Článok 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia do 31. decembra 2010 ustanoví komparatívnu metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a ich častí. V komparatívnej metodike sa bude rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.	1. Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, a najmä so zástupcami miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, a na základe zásad uvedených v prílohe IIIa ustanoví do 31. marca 2010 spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a ich častí. Táto spoločná metodika môže odkazovať na príslušné európske normy a musí:
	– rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov,
	– zohľadňovať rozličné klimatické podmienky v jednotlivých členských štátoch a pravdepodobné zmeny týchto podmienok počas životnosti danej budovy a
	– stanovuje spoločné predpoklady alebo spôsoby výpočtu nákladov na energiu.
	Komisia spoločnú metodiku preskúma a v prípade potreby aktualizuje každých päť rokov.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 2.	Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2.
2. Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri použití komparatívnej metodiky ustanovenej v súlade s odsekom 1 a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky, a porovnávajú výsledky tohto výpočtu s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť, ktoré ustanovili.	2. Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pri použití spoločnej metodiky ustanovenej v súlade s odsekom 1 a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky.
Komisii oznamujú všetky vstupné údaje a hypotézy použité na tento výpočet, ako aj všetky výsledky výpočtu. Správa môže byť zahrnutá do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Prvá správa sa predloží najneskôr do 30. júna 2011.	Komisii oznamujú všetky vstupné údaje a hypotézy použité na tento výpočet, ako aj všetky výsledky výpočtu. Správa sa zahrnie do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Prvá správa sa predloží najneskôr do 30. júna 2011.
3. Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť.	3. Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri vykonávaní tohto článku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     56 Návrh smernice Článok 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nové budovy spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené v súlade s článkom 4.	Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nové budovy spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené v súlade s článkom 4 a ustanoveniami článku 9.
Pre nové budovy členské štáty pred začiatkom výstavby zabezpečia, aby sa zvážila a zohľadnila technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť týchto alternatívnych systémov:	Pre nové budovy členské štáty zabezpečia, aby sa zvážila a zohľadnila realizovateľnosť vysokoúčinných alternatívnych systémov. Tieto alternatívne systémy môžu, nie však výlučne, zahŕňať:
a) decentralizovaných systémov dodávky energie založených na obnoviteľnej energii;	a) decentralizované systémy dodávky energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov;
b) kogenerácie;	b) kogeneráciu;
c) diaľkového alebo blokového vykurovania alebo chladenia, ak je k dispozícii;	c) diaľkové alebo blokové vykurovanie alebo chladenie, ak je k dispozícii, najmä ak je úplne alebo sčasti založené na energii z obnoviteľných zdrojov;
d) tepelných čerpadiel.	d) tepelné čerpadlá;
	da) zariadenia IKT na účely monitorovania a kontroly.
2. Členské štáty zabezpečujú zdokumentovanie analýzy alternatívnych systémov uvedených v odseku 1 transparentným spôsobom v žiadosti o povolenie na výstavbu alebo o konečné schválenie výstavby budovy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     57 Návrh smernice Článok 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov zlepšila tak, aby spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať. Členské štáty ustanovia tieto minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4. Požiadavky sa môžu stanoviť pre obnovované budovy ako celok alebo pre obnovované systémy alebo časti, ak sú súčasťou obnovy, ktorá sa uskutoční v rámci stanoveného časového obdobia s cieľom zlepšiť celkovú energetickú hospodárnosť budovy alebo jej častí.	Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť budov, ktoré sa významne obnovujú, alebo komponentov budov a technických systémov budov alebo ich častí v prípade ich modernizácie alebo nahradenia zlepšila tak, aby spĺňali aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Členské štáty ustanovia tieto minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4 a požiadavkami stanovenými v článku 9. Požiadavky sa stanovia tak pre obnovované systémy a komponenty budovy vždy, keď sa modernizujú alebo nahrádzajú, ako aj pre obnovovanú budovu ako celok v prípade realizácie významnej obnovy.
	Členské štáty sa usilujú o to, aby sa v súvislosti s významne obnovovanými budovami zvažovali a zohľadňovali tieto vysokoúčinné alternatívne systémy:
	a) decentralizované systémy dodávky energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov;
	b) kogenerácia;
	c) diaľkové alebo blokové vykurovanie alebo chladenie, ak je k dispozícii, najmä ak je úplne alebo sčasti založené na energii z obnoviteľných zdrojov;
	d) tepelné čerpadlá;
	da) zariadenia IKT na účely monitorovania a kontroly.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     58 Návrh smernice Článok 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Technické systémy budov	Technické systémy budov a komponenty budov
1. Členské štáty ustanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súvislosti s technickými systémami budov inštalovanými v budovách. Požiadavky sa ustanovujú v prípade nových technických systémov budov a ich častí a v prípade ich nahradenia a modernizácie.	1. Členské štáty ustanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súvislosti s komponentmi budov a technickými systémami budov, ktoré sú inštalované a uvedené do prevádzky v budovách a na ktoré sa nevzťahuje smernica 2009/.../ES [o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov] a jej vykonávacie opatrenia. Požiadavky sa ustanovujú v prípade nových prevádzkovo-technických zariadení, technických systémov budov a komponentov budov a ich častí a v prípade ich nahradenia a modernizácie a budú sa uplatňovať, pokiaľ sú technicky a funkčne uskutočniteľné.
Požiadavky zahŕňajú najmä tieto komponenty:	Požiadavky zahŕňajú najmä tieto komponenty:
a) kotly alebo iné generátory tepla vykurovacích systémov;	a) kotly, iné generátory tepla alebo výmenníky tepla vo vykurovacích systémoch vrátane diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia;
b) ohrievače vody v systémoch na teplú vodu;	b) ohrievače vody v systémoch na teplú vodu;
c) centrálne klimatizačné jednotky alebo generátory chladného vzduchu v klimatizačných systémoch.	c) centrálne klimatizačné jednotky alebo generátory chladného vzduchu v klimatizačných systémoch;
	ca) osvetľovacie zariadenie;
	cb) komponenty budov podľa článku 2 ods. 5a.
2. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené podľa odseku 1 musia byť v súlade s právnymi predpismi platnými pre výrobok(-ky), ktoré vytvárajú systém, a musia vychádzať z vhodnej inštalácie výrobku(-ov) a správneho nastavenia a kontroly technického systému budovy. Týmito požiadavkami sa zabezpečuje najmä dosiahnutie správnej hydraulickej rovnováhy v hydraulických vykurovacích systémoch využívajúcich rozvod vody a použitie výrobku(-ov) primeranej veľkosti a typu v prípade inštalácie s prihliadnutím na zamýšľané použitie technického systému budovy.	2. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené podľa odseku 1 musia byť v súlade so všetkými právnymi predpismi platnými pre výrobok alebo výrobky, ktoré vytvárajú systém a komponenty budov, a musia vychádzať z vhodnej inštalácie výrobku alebo výrobkov a správneho nastavenia a kontroly technického systému budovy. V prípade technických systémov budov sa týmito požiadavkami sa zabezpečuje ich riadne nastavenie pri uvedení do prevádzky, dosiahnutie správnej hydraulickej rovnováhy v hydraulických vykurovacích systémoch využívajúcich rozvod vody a použitie výrobku alebo výrobkov primeranej veľkosti a typu v prípade inštalácie s prihliadnutím na zamýšľané použitie technického systému budovy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     59 Návrh smernice Článok 8 - odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Členské štáty zabezpečia, aby boli vo všetkých nových a významne obnovovaných budovách a pri výmene meracích prístrojov nainštalované inteligentné meracie prístroje, a mali by vo vhodných prípadoch podporovať inštaláciu aktívnych riadiacich systémov, napríklad automatických, kontrolných a monitorovacích systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     60 Návrh smernice Článok 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Budovy, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie	Budovy s nulovou čistou spotrebou energie
1. Členské štáty vypracovávajú národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Stanovia ciele týkajúce sa minimálneho percentuálneho podielu, ktorý tieto budovy budú v roku 2020 tvoriť z celkového počtu budov a ktorý budú predstavovať vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche.	1. Členské štáty vypracovávajú národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie, ako je stanovené v článku 2 ods. 1c. Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky nové budovy najneskôr do 31. decembra 2018 prinajmenšom budovami s nulovou čistou spotrebou energie.
	Členské štáty stanovia ciele týkajúce sa minimálneho percentuálneho podielu budov, ktoré musia byť do roku 2015, resp. 2020 budovami s nulovou čistou spotrebou energie, ktorý sa určí ako percentuálny podiel z celkového počtu budov a ako percentuálny podiel z celkovej úžitkovej plochy.
Osobitné ciele sa stanovia pre:	Osobitné ciele sa stanovia pre:
a) nové a obnovené obytné budovy;	a) nové a obnovené obytné budovy;
b) nové a obnovené neobytné budovy;	b) nové a obnovené neobytné budovy;
c) budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov.	c) budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov.
Členské štáty stanovujú ciele uvedené v písm. c) s prihliadnutím na vedúcu úlohu, ktorú by mali verejné orgány zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov.	V prípade budov uvedených v písm. c) členské štáty stanovujú ciele, ktoré sa musia dosiahnuť výrazne skôr ako v lehotách uvedených v prvom a druhom pododseku, s prihliadnutím na vedúcu úlohu, ktorú by mali verejné orgány zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov.
2. Národný plán uvedený v odseku 1 zahŕňa okrem iného tieto prvky:	2. Národný plán uvedený v odseku 1 sa vypracuje po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov a zahŕňa okrem iného tieto prvky:
a) definíciu členského štátu týkajúcu sa budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie;
b) predbežné ciele vyjadrené ako percentuálny podiel, ktorý tieto budovy budú v roku 2015 tvoriť z celkového počtu budov a ktorý budú predstavovať vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche;	b) predbežné ciele vyjadrené ako percentuálny podiel, ktorý tieto budovy budú v roku 2015 a 2020 tvoriť z celkového počtu budov a ktorý budú predstavovať vo vzťahu k celkovej úžitkovej ploche;
	ba) podrobné údaje o požiadavkách členských štátov týkajúcich sa minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v nových a v existujúcich budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou, ako to vyžaduje smernica 2009/xx/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a články 6 a 7 tejto smernice;
c) informácie o opatreniach prijatých na účely podpory týchto budov.	c) súhrn všetkých politík a informácie o opatreniach prijatých na účely podpory týchto budov;
	ca) národné, regionálne alebo miestne programy na podporu opatrení zameraných na podporu týchto budov, napríklad daňové stimuly, finančné nástroje alebo zníženie DPH.
3. Členské štáty oznámia Komisii národné plány uvedené v odseku 1 najneskôr do 30. júna 2011 a každé tri roky ju informujú o pokroku dosiahnutom pri implementácii svojich národných plánov. Národné plány a správy o pokroku môžu byť zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.	3. Členské štáty oznámia Komisii národné plány uvedené v odseku 1 najneskôr do 30. júna 2011 a každé tri roky ju informujú o pokroku dosiahnutom pri implementácii svojich národných plánov. Národné plány a správy o pokroku sú zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.
	3a. Do dvoch mesiacov od oznámenia národného plánu členským štátom podľa odseku 3 môže Komisia po plnom zohľadnení zásady subsidiarity tento plán alebo jeho časť odmietnuť z dôvodu, že nespĺňa všetky požiadavky tohto článku. V takomto prípade navrhne príslušný členský štát zmeny a doplnenia. Komisia prijme zmenený a doplnený plán alebo požiada o ďalšie konkrétne zmeny a doplnenia do jedného mesiaca od prijatia týchto návrhov. Komisia a príslušný členský štát prijmú všetky primerané opatrenia na to, aby dosiahli dohodu týkajúcu sa národného plánu do piatich mesiacov od dátumu prvého oznámenia.
4. Komisia ustanovuje spoločné zásady vymedzenia budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie.	4. Komisia v súlade s definíciou podľa článku 2 ustanoví najneskôr do 31. decembra 2010 podrobné spoločné vymedzenie budov s nulovou čistou spotrebou energie.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2.	Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2.
5. Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov, z ktorých sa uvoľňuje malé alebo nulové množstvo emisií CO2 a ktoré majú malú alebo nulovú spotrebu primárnej energie. Komisia na základe tejto správy vypracováva stratégiu a v prípade potreby navrhuje opatrenia určené na zvyšovanie počtu týchto budov.	5. Komisia do 30. júna 2012 a potom každé tri roky zverejní správu o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov s nulovou čistou spotrebou energie. Komisia na základe tejto správy vypracuje akčný plán a v prípade potreby navrhne opatrenia určené na zvyšovanie počtu týchto budov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     61 Návrh smernice Článok 9a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 9a
	Finančné stimuly a prekážky na trhu
	1. Členské štáty do 30. júna 2011 vypracujú národné akčné plány vrátane navrhovaných opatrení, ktoré zabezpečia splnenie požiadaviek stanovených v tejto smernici obmedzením existujúcich právnych a trhových prekážok a rozvojom existujúcich a nových finančných a daňových nástrojov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť nových a existujúcich budov.
	Navrhované opatrenia musia byť dostatočné, efektívne, transparentné a nediskriminačné, musia podporovať realizáciu odporúčaní zahrnutých v osvedčení o energetickej hospodárnosti, musia byť zamerané na podporu výrazných zlepšení energetickej hospodárnosti budov v prípade, že toto zlepšenie by inak nebolo ekonomicky uskutočniteľné, a musia zahŕňať opatrenia na podporu domácností ohrozených energetickou chudobou.
	Členské štáty porovnajú svoje finančné a daňové nástroje s nástrojmi uvedenými v prílohe IIIb a vykonajú aspoň dve opatrenia z tejto prílohy bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy.
	2. Členské štáty odovzdajú Komisii tieto národné akčné plány tým, že ich začlenia do akčných plánov energetickej účinnosti uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES, a aktualizujú ich každé tri roky.
	3. Po posúdení vplyvu predloží Komisia najneskôr do 30. júna 2010 príslušné legislatívne návrhy s cieľom posilniť existujúce a navrhnúť ďalšie finančné nástroje Spoločenstva na podporu vykonávania tejto smernice.
	Pri vypracúvaní týchto návrhov zváži nasledujúce opatrenia:
	a) zvýšenie maximálneho podielu prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktoré možno použiť na podporu energetickej účinnosti vrátane diaľkového vykurovania a chladenia a na investície do energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1080/2006 aspoň na 15 % celkovej výšky prostriedkov;
	b) rozšírenie možnosti čerpania prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na projekty zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti budov vrátane diaľkového vykurovania a chladenia a na projekty zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov;
	c) využitie ďalších finančných prostriedkov Spoločenstva na podporu výskumu a vývoja, informačných kampaní alebo vzdelávania súvisiaceho s energetickou účinnosťou;
	d) vytvorenie Fondu pre energetickú účinnosť na základe príspevkov z rozpočtu Spoločenstva a príspevkov Európskej investičnej banky a členských štátov, ktorý by slúžil ako nástroj na zvyšovanie verejných a súkromných investícií do projektov na zvýšenie energetickej účinnosti budov vrátane využívania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách a komponentoch budov, a to v súvislosti s energetickou účinnosťou do roku 2020. Tento Fond pre energetickú účinnosť sa začlení do plánovania ostatnej štrukturálnej pomoci Spoločenstva. Kritériá prideľovania prostriedkov z tohto fondu sa vymedzia v súlade s nariadením (ES) č. 1083/2006 a fond sa začne využívať najneskôr do roku 2014;
	e) zníženie DPH na služby a výrobky súvisiace s energetickou účinnosťou, a to aj v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov v budovách a komponentoch budov.
Odôvodnenie
Tento PDN sa netýka tých častí návrhu na prepracovanie, ktoré obsahujú zmeny. Je však potrebný z naliehavých dôvodov vnútornej logiky textu a je neoddeliteľne spätý s ostatnými časťami, ktoré obsahujú zmeny, najmä s článkom 9.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     62 Návrh smernice Článok 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty ustanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Osvedčenie o energetickej hospodárnosti obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jej častí porovnať a posúdiť jej energetickú hospodárnosť.	1. Členské štáty ustanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Osvedčenie o energetickej hospodárnosti obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy – alebo, ak budova ešte nebola postavená, odhad energetickej hospodárnosti – a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jej častí posúdiť jej energetickú hospodárnosť a ľahko ju porovnať s inými obytnými alebo neobytnými budovami. V prípade neobytných budov môže toto osvedčenie vo vhodných prípadoch obsahovať aj skutočné ročne spotrebované množstvo energie, ako sa uvádza v prílohe I.
2. Osvedčenie zahŕňa odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej častí.	2. Osvedčenie zahŕňa odporúčania pre nákladovo optimálne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej častí.
Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti sa vzťahujú na:	Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti sa vzťahujú na:
a) opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obvodového plášťa budovy alebo technického(-ých) systému(-ov) budovy a	a) opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obvodového plášťa budovy vrátane jeho izolačných systémov alebo technického systému (technických systémov) budovy a
b) opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých častí alebo prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obvodového plášťa budovy alebo technického(-ých) systému(-ov) budovy.	b) opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých častí alebo prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obvodového plášťa budovy vrátane jeho izolačných systémov alebo technického systému (technických systémov) budovy.
3. Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a uvádzajú sa v nich transparentné informácie o ich nákladovej efektívnosti. Hodnotenie efektívnosti nákladov vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií a úrokových sadzieb v prípade investícií potrebných na implementáciu odporúčaní.	3. Odporúčania zahrnuté do osvedčenia o energetickej hospodárnosti musia byť pre konkrétnu budovu technicky a funkčne uskutočniteľné a uvádzajú sa v nich transparentné informácie o ich nákladovej efektívnosti. Hodnotenie efektívnosti nákladov vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré zahŕňajú aspoň posúdenie úspor energie a príslušných cien energií, finančných alebo daňových stimulov a úrokových sadzieb v prípade investícií potrebných na realizáciu odporúčaní.
	3a. Členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány a ďalšie inštitúcie, ktoré poskytujú finančné prostriedky na nákup alebo obnovu budov, zohľadňovali uvedenú hodnotu energetickej hospodárnosti a odporúčania v osvedčeniach o energetickej hospodárnosti pri určovaní úrovne a podmienok finančných stimulov, daňových opatrení a podmienok úverovania.
4. V osvedčení o energetickej hospodárnosti sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie o odporúčaniach uvedených v osvedčení. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na implementáciu odporúčaní.	4. V osvedčení o energetickej hospodárnosti sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie o odporúčaniach uvedených v osvedčení. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na realizáciu odporúčaní, vrátane informácií o dostupných finančných a daňových stimuloch a možnostiach financovania.
	4a. Verejné orgány s ohľadom na vedúcu úlohu, ktorú by mali zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov, vykonajú odporúčania uvedené v osvedčení o energetickej hospodárnosti vydanom pre budovy, ktoré využívajú v rámci doby jeho platnosti.
5. Certifikácia bytov alebo jednotiek projektovaných na samostatné používanie v bytových domoch môže byť založená na:	5. Certifikácia bytov alebo jednotiek projektovaných na samostatné používanie v bytových domoch môže byť založená na:
a) spoločnej certifikácii celého bytového domu so spoločným systémom vykurovania alebo	a) spoločnej certifikácii celého bytového domu so spoločným systémom vykurovania alebo
b) hodnotení iného podobného bytu v tom istom bytovom dome.	b) hodnotení energetickej hospodárnosti tohto bytu alebo jednotky.
6. Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z posúdenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci osvedčenie o energetickej hospodárnosti.	6. Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z posúdenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci osvedčenie o energetickej hospodárnosti.
7. Osvedčenie o energetickej hospodárnosti nesmie platiť viac ako 10 rokov.	7. Osvedčenie o energetickej hospodárnosti nesmie platiť viac ako 10 rokov.
	7a. Komisia prijme do 30. júna 2010 usmernenia stanovujúce minimálne normy pre obsah, jazyk a formu osvedčení o energetickej hospodárnosti.
	Toto opatrenie zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2.
	7b. Každý členský štát uznáva osvedčenia vydané inými členskými štátmi v súlade s týmito usmerneniami a neobmedzuje slobodu poskytovania finančných služieb z dôvodov týkajúcich sa osvedčenia vydaného v inom členskom štáte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     63 Návrh smernice Článok 11 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty zabezpečujú vydávanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti v prípade budov alebo ich častí, ktoré sa stavajú, predávajú alebo prenajímajú, a v prípade budov, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej úžitkovej plochy využíva verejný orgán.	1. Členské štáty zabezpečujú vydávanie osvedčenia o energetickej hospodárnosti v prípade budov alebo ich častí, ktoré sa stavajú, predávajú alebo prenajímajú, a v prípade budov často navštevovaných verejnosťou s celkovou úžitkovou plochou viac ako 250 m2 a budov, ktoré využíva verejný orgán.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     64 Návrh smernice Článok 11 – odsek 4a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	4a. Vlastník budovy môže kedykoľvek požiadať akreditovaného odborníka, aby vydal, prepočítal a aktualizoval osvedčenie o energetickej hospodárnosti, bez ohľadu na to, či sa budova stavia, obnovuje, prenajíma alebo predáva.
Odôvodnenie
V záujme zvýšenia energetickej hospodárnosti budovy by osoba, ktorá má záujem, mala mať možnosť požiadať o vydanie takéhoto osvedčenia bez ohľadu na to, či sa budova stavia, obnovuje, prenajíma alebo predáva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     65 Návrh smernice Článok 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osvedčenie o energetickej hospodárnosti vystavilo na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove celkovú úžitkovú plochu nad 250 m2 využívajú  verejné orgány.	Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osvedčenie o energetickej hospodárnosti vystavilo na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, keď budovu využívajú verejné orgány, alebo keď budovu s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m2 často navštevuje verejnosť.
2. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osvedčenie o energetickej hospodárnosti vystavilo na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove, pre ktorú bolo vydané osvedčenie o energetickej hospodárnosti v súlade s článkom 11 ods. 1, verejnosť často navštevuje celkovú úžitkovú plochu nad 250 m2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     66 Návrh smernice Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na ustanovenie pravidelnej kontroly vykurovacích systémov s kotlami s účinným stanoveným výkonom vyšším ako 20 kW. Kontrola obsahuje posúdenie účinnosti kotla a jeho veľkosti v porovnaní s vykurovacími požiadavkami budovy.	1. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na ustanovenie pravidelnej kontroly vykurovacích systémov s kotlami, v ktorých sa spaľujú neobnoviteľné tekuté alebo tuhé palivá, s účinným stanoveným výkonom vyšším ako 20 kW. Kontrola obsahuje posúdenie účinnosti kotla a jeho veľkosti v porovnaní s vykurovacími požiadavkami budovy. Členské štáty môžu tieto kontroly pozastaviť, ak sa prevádzkuje elektronický monitorovací a riadiaci systém.
Odôvodnenie
Elektronický monitorovací a riadiaci systém pomáha posúdiť energetickú hospodárnosť elektrických spotrebičov a zariadení, a tak umožňuje upustiť od dodatočných kontrol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     67 Návrh smernice Článok 13 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu kotla vykurovacieho systému a od jeho účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu vykurovacieho systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.	2. Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu vykurovacieho systému a od jeho účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu vykurovacieho systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.
Odôvodnenie
Kontroly celého vykurovacieho systému vrátane kotlov odstránia zbytočnú byrokratickú záťaž a budú efektívnejšie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     68 Návrh smernice Článok 13 – odsek 4 – pododsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Ak sa Komisia domnieva, že správa členského štátu uvedená v druhom pododseku nepreukazuje rovnocennosť opatrenia uvedeného v prvom pododseku, môže do šiestich mesiacov od prijatia správy požiadať, aby členský štát buď predložil ďalšie dôkazy, alebo vykonal konkrétne dodatočné opatrenia. Ak do jedného roka od predloženia tejto požiadavky Komisia nie je spokojná s poskytnutými dôkazmi alebo vykonanými dodatočnými opatreniami, môže výnimku zrušiť.
Odôvodnenie
Je dôležité definovať jasný postup schvaľovania v prípade využitia výnimky z odsekov 1, 2 a 3. Členské štáty potrebujú pri uplatňovaní týchto výnimiek istotu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     69 Návrh smernice Článok 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na ustanovenie pravidelnej kontroly klimatizačných systémov s účinným stanoveným výkonom viac než 12 kW. Kontrola obsahuje posúdenie účinnosti a veľkosti klimatizácie v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie.	1. Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na ustanovenie pravidelnej kontroly klimatizačných a ventilačných systémov a inverzných tepelných čerpadiel s účinným stanoveným výkonom viac než 5 kW. Kontrola obsahuje posúdenie účinnosti a veľkosti klimatizácie v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Kontrola ventilačných systémov zahŕňa aj posúdenie prúdenia vzduchu.
	Členské štáty môžu tieto kontroly pozastaviť, ak sa prevádzkuje elektronický monitorovací a riadiaci systém.
2. Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu klimatizačného systému a od jeho účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu klimatizačného systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.	2. Členské štáty môžu stanoviť rôznu pravidelnosť konania kontrol v závislosti od typu klimatizačného systému, ventilačného systému alebo inverzného tepelného čerpadla a od ich účinného stanoveného výkonu. Pri stanovení pravidelnosti členské štáty zohľadňujú náklady na kontrolu a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.
	2a. Pokiaľ je to ekonomicky a technicky uskutočniteľné, členské štáty pri stanovovaní opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 zabezpečia, aby sa kontroly vykonávali v súlade s kontrolou vykurovacích systémov a iných technických systémov uvedenou v článku 13 tejto smernice a kontrolou tesnosti podľa nariadenia (ES) 842/2006.
	2b. Odchylne od odsekov 1 a 2 sa členské štáty môžu rozhodnúť prijať opatrenia na zabezpečenie poskytovania poradenstva užívateľom v otázkach nahradenia klimatizačných systémov alebo iných úprav klimatizačného systému, ktoré môžu zahŕňať kontroly zamerané na posúdenie účinnosti a vhodnej veľkosti klimatizačného systému. Celkový dosah tohto prístupu musí byť rovnaký ako dosah vyplývajúci z ustanovení odsekov 1 a 2.
	Ak členské štáty uplatňujú opatrenia uvedené v prvom pododseku, najneskôr do 30. júna 2011 predložia Komisii správu o rovnocennosti týchto opatrení s opatreniami stanovenými v odsekoch 1 a 2. Členské štáty predkladajú tieto správy Komisii každé tri roky. Správy môžu byť zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.
	Ak sa Komisia domnieva, že správa členského štátu uvedená v druhom pododseku nepreukazuje rovnocennosť opatrenia uvedeného v prvom pododseku, môže do šiestich mesiacov od prijatia správy požiadať, aby členský štát buď predložil ďalšie dôkazy, alebo vykonal konkrétne dodatočné opatrenia. Ak do jedného roka od predloženia tejto požiadavky Komisia nie je spokojná s poskytnutými dôkazmi alebo vykonanými dodatočnými opatreniami, môže výnimku zrušiť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     70 Návrh smernice Článok 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu energetickej hospodárnosti budov a kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vykonali kvalifikovaní a akreditovaní nezávislí odborníci, ktorí vykonávajú túto činnosť ako podnikatelia alebo zamestnanci verejných orgánov alebo súkromných firiem.	1. Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu energetickej hospodárnosti  budov a kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vykonali kvalifikovaní a akreditovaní nezávislí odborníci, ktorí vykonávajú túto činnosť ako podnikatelia alebo zamestnanci verejných orgánov alebo súkromných firiem.
Pri akreditácii odborníkov sa zohľadňujú ich spôsobilosti a miera nezávislosti.	Pri akreditácii odborníkov sa zohľadňujú ich spôsobilosti a miera nezávislosti.
	2. Členské štáty zabezpečia vzájomné uznávanie vnútroštátnych kvalifikácií a akreditácií.
	3. Komisia do roku 2011 vypracuje usmernenia obsahujúce odporúčania týkajúce sa minimálnych noriem pre pravidelné vzdelávanie odborníkov.
	Toto opatrenie zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 2.
	4. Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o vzdelávaní a akreditácii. Členské štáty tiež vytvoria a sprístupnia register kvalifikovaných a akreditovaných odborníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     71 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Členské štáty zabezpečujú zavedenie nezávislého systému kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov v súlade s prílohou II.	1. Členské štáty zabezpečujú zavedenie nezávislého systému kontroly osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov v súlade s prílohou II. Členské štáty vytvoria oddelené mechanizmy presadzovania pre organizácie, ktoré nesú zodpovednosť za presadzovanie osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.
Odôvodnenie
Oddelené mechanizmy presadzovania (pre organizácie, napr. miestne úrady, ktoré nesú zodpovednosť za presadzovanie osvedčení o energetickej hospodárnosti a správ o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov) sú nevyhnutné na efektívne vykonávanie smernice a na zamedzenie konfliktom záujmov, ak by určitá organizácia mala uložiť pokutu sama sebe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     72 Návrh smernice Článok 18 - uvádzacia veta
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený podľa článku 21, zhodnotí túto smernicu na základe skúseností získaných počas jej uplatňovania a, ak je to potrebné, dá okrem iného návrhy s ohľadom na:	Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený podľa článku 21, do roku 2015 zhodnotí túto smernicu a zváži vykonanie revízie na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania a v prípade potreby predloží návrhy týkajúce sa okrem iného:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     73 Návrh smernice Článok 18 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ba) stanovenia požiadavky platnej v celom Spoločenstve, aby existujúce budovy boli budovami s nulovou čistou spotrebou energie.
Odôvodnenie
Správa o pokroku predložená Komisiou by mala analyzovať súčasný stav vykonávania smernice a navrhnúť opatrenia na zvýšenie podielu existujúcich budov, ktoré sú budovami s nulovou čistou spotrebou energie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     74 Návrh smernice Článok 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na informovanie vlastníkov alebo nájomcov budov alebo ich častí, týkajúce sa rôznych metód a praxe, ktoré slúžia na zlepšenie energetickej hospodárnosti.	1. Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na informovanie vlastníkov a nájomcov budov alebo ich častí týkajúce sa rôznych metód a praxe, ktoré slúžia na zlepšenie energetickej hospodárnosti.
Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o osvedčeniach o energetickej hospodárnosti a správach o kontrolách, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o strednodobých a dlhodobých finančných dôsledkoch v prípade, ak sa na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov neprijmú žiadne opatrenia.	2. Členské štáty poskytujú vlastníkom a nájomcom budov najmä informácie o osvedčeniach o energetickej hospodárnosti a správach o kontrolách, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o strednodobých a dlhodobých finančných dôsledkoch v prípade, že sa neprijmú žiadne opatrenia, a o finančných nástrojoch dostupných na zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov. Cieľom informačných kampaní je nabádať vlastníkov a nájomcov, aby splnili aspoň minimálne požiadavky stanovené v článkoch 4 a 9.
	3. Členské štáty zabezpečia, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do rozvoja programov na poskytovanie informácií, vzdelávania a na zvyšovanie povedomia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     75 Návrh smernice Článok 19 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. Členské štáty tiež zabezpečia, a to za účasti miestnych a regionálnych orgánov, aby sa osobám zodpovedným za vykonávanie tejto smernice prostredníctvom plánovania a presadzovania stavebných noriem sprístupnili vhodné usmernenia a vzdelávanie. Tieto usmernenia a vzdelávanie zdôrazňujú význam zvyšovania energetickej hospodárnosti a umožňujú zvážiť optimálnu kombináciu zvýšenia energetickej účinnosti, využitia energie z obnoviteľných zdrojov a využitia diaľkového vykurovania a chladenia pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných alebo obytných oblastí.
Odôvodnenie
Je dôležité, aby sa prostredníctvom plánovania a presadzovania stavebných noriem sprístupnili vhodné usmernenia a vzdelávanie. Tieto usmernenia a vzdelávanie by mali najmä zdôrazňovať význam zvýšenia energetickej hospodárnosti a umožňovať zváženie optimálnej kombinácie zvýšenia energetickej účinnosti, využitia energie z obnoviteľných zdrojov a využitia diaľkového vykurovania a chladenia pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných alebo obytných oblastí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     76 Návrh smernice Článok 19 – odsek 3b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3b. Vlastníci a nájomcovia budov na obchodné účely sú povinní vymieňať si informácie o skutočnej spotrebe energie.
Odôvodnenie
Energetickú hospodárnosť značne ovplyvňuje spôsob využívania budovy a energetické rozhodnutia nájomcov, a preto musia mať tak vlastníci, ako aj nájomcovia prístup k informáciám o zlepšovaní energetickej účinnosti. Vlastníci a nájomcovia budov na obchodné účely by mali mať tiež povinnosť výmeny informácií o skutočnom využívaní budovy alebo jej časti, aby sa zaručilo, že budú dostupné údaje na informované rozhodnutia o potrebných zlepšeniach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     77 Návrh smernice Článok 19 – odsek 3c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3c. Členské štáty poskytujú Komisii informácie o:
	a) systémoch podpory na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zameraných na podporu energetickej účinnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách;
	b) podiele energie z obnoviteľných zdrojov využívanej v sektore stavebníctva na vnútroštátnej a regionálnej úrovni vrátane konkrétnych informácií o tom, či energia z obnoviteľných zdrojov pochádza z lokálnych zariadení, diaľkového vykurovania a chladenia alebo kogenerácie.
	Tieto informácie sú zahrnuté do akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     78 Návrh smernice Článok 19 – odsek 3d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3d. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vyškolenie väčšieho počtu pracovníkov vykonávajúcich inštaláciu a zabezpečenie vzdelávania na vyšší stupeň kvalifikácie v oblasti inštalácie a integrácie potrebných energeticky účinných technológií a technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov, aby im umožnili zohrávať kľúčovú úlohu, ktorú majú pri podpore zlepšovania energetickej účinnosti budov.
Odôvodnenie
Je dôležité, aby sa inštalatérom sprístupnilo vhodné vzdelávanie. Takéto vzdelávanie by malo zdôrazňovať význam zvyšovania energetickej hospodárnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     79 Návrh smernice Článok 19 – odsek 3e (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3e. Komisia do roku 2010 vytvorí internetovú stránku, ktorá obsahuje tieto informácie:
	a) najnovšiu verziu všetkých akčných plánov energetickej účinnosti (EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES;
	b) podrobnosti o platných opatreniach na úrovni Spoločenstva zameraných na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných/daňových nástrojov, vhodnej žiadosti alebo kontaktných údajov;
	c) podrobnosti o národných akčných plánoch a opatreniach na národnej, regionálnej a miestnej úrovni platných v každom členskom štáte a zameraných na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných alebo daňových nástrojov, vhodných žiadostí alebo kontaktných údajov;
	d) príklady osvedčených postupov na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.
	Informácie uvedené v prvom pododseku sú vo forme ľahko prístupnej a zrozumiteľnej bežným nájomníkom, vlastníkom a podnikom zo všetkých členských štátov, ako aj všetkým miestnym, regionálnym a národným orgánom. Informácie sú vo forme, ktorá týmto jednotlivcom a organizáciám umožní jednoduchý prístup k podpore, ktorá im je k dispozícii na účely zvýšenia energetickej hospodárnosti budov, ako aj porovnanie podporných opatrení v jednotlivých členských štátoch.
Odôvodnenie
Vykonávanie smernice sa urýchli vytvorením internetovej stránky aktualizovanej Komisiou a členskými štátmi, ktorej cieľom je pomáhať členským štátom a ďalším zainteresovaným stranám v prijímaní a výmene informácií o osvedčených postupoch, národných programoch a dostupných finančných/daňových nástrojoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     80 Návrh smernice Článok 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách platné na porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto opatrenia Komisii najneskôr do 31. decembra 2010 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú.	Členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách platné na porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto predpisy Komisii najneskôr do 31. decembra 2010 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú. Členské štáty poskytnú dôkazy o účinnosti pravidiel týkajúcich sa sankcií v akčných plánoch energetickej účinnosti uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.
Odôvodnenie
Je dôležité analyzovať účinnosť sankcií uplatňovaných členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     81 Návrh smernice Príloha I – bod 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítaného alebo skutočného ročného objemu energie spotrebovanej na uspokojenie rôznych potrieb súvisiacich s jej bežným používaním a odráža energetické potreby vykurovania a energetické potreby chladenia (energia potrebná na to, aby sa predišlo prehriatiu) určené na zachovanie stanovených teplotných podmienok budovy.	1. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítaného alebo skutočného ročného objemu primárnej energie spotrebovanej na uspokojenie rôznych potrieb súvisiacich s jej obvyklým používaním a odráža energetické potreby vykurovania a energetické potreby chladenia (energia potrebná na to, aby sa predišlo prehriatiu) určené na zachovanie stanovených teplotných podmienok budovy. Od spotreby sa prípadne odpočíta energia vyrábaná lokálne z obnoviteľných zdrojov.
Odôvodnenie
Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by mala zohľadňovať novú generáciu budov, najmä potenciál samozásobovania budov, ktoré energiu zároveň vyrábajú i spotrebúvajú. Preto by všeobecný rámec na výpočet mal zohľadňovať spotrebu i samovýrobu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     82 Návrh smernice Príloha I – bod 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje transparentným spôsobom a zahŕňa aj číselné ukazovatele emisií oxidu uhličitého a spotreby primárnej energie.	2. Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje transparentným spôsobom a zahŕňa aj číselný ukazovateľ spotreby primárnej energie vyjadrený v kWh/m2 za rok.
V metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budov by sa mali zohľadniť európske normy.	V metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budov sa používajú európske normy a príslušné právne predpisy Spoločenstva vrátane smernice 2009/.../ES [o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov].
Odôvodnenie
V záujme zaručenia transparentnosti a porovnateľnosti by sa mala stanoviť spoločná jednotka energetickej hospodárnosti budov vyjadrená v zmysle dopytu po primárnej energii. Jedinou jednotkou, ktorá poskytuje takúto spoľahlivú informáciu, je kWh/m2 za rok. Okrem toho sa musia zohľadniť metódy výpočtu obsiahnuté v príslušných právnych predpisoch EÚ. Nedávno prijatá smernica o obnoviteľnej energii obsahuje jasný príklad výpočtu čistej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú tepelné čerpadlá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     83 Návrh smernice Príloha I – bod 2 – pododsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Pri posudzovaní energetickej hospodárnosti využívania elektrickej energie v budove sa pri koeficiente prepočtu finálnej energie na primárnu energiu zohľadňuje ročný vážený priemer príslušného elektrického palivového mixu.
Odôvodnenie
Navrhovaný PDN zamedzuje riziku zmeny energetickej hospodárnosti budovy jednoduchou zmenou dodávateľa elektrickej energie. Účinnosť výroby elektrickej energie sa vskutku mení podľa používaného paliva a technológie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     84 Návrh smernice Príloha I – bod 3 – písmeno a – bod ii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
ii) izoláciu;	ii) izoláciu, ktorú dosahujú materiály s najnižšou dostupnou tepelnou vodivosťou;
Odôvodnenie
Technika izolácie je kľúčovým prvkom určenia energetickej účinnosti budovy. Pri stanovovaní cieľov energetickej účinnosti pre budovy členské štáty zvážia izolačnú hodnotu materiálu s najlepšou dostupnou izolačnou schopnosťou na trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     85 Návrh smernice Príloha I – bod 3 - písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
c) klimatizačné zariadenia;	c) klimatizačné zariadenia vrátane chladiacich zariadení;
Odôvodnenie
Pri výpočte energetickej hospodárnosti budov treba zvážiť vzájomný vplyv vykurovacích, chladiacich a vetracích systémov. Napríklad systémy spätného získavania tepla môžu prispieť k účinnejšiemu využívaniu energie. Teplo získané z jednej miestnosti počas chladenia sa môže využiť na vykurovanie inej miestnosti. Vetranie so spätným získavaním tepla môže tiež zabezpečiť výmenu tepla medzi privádzaným a odvádzaným vzduchom, čím sa zníži spotreba energie chladiacich a vykurovacích systémov. Aj primerané zónové riadenie môže prispieť k úsporám energie, ak ide o priestorové vykurovanie alebo chladenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     86 Návrh smernice Príloha I – bod 3 – písmeno e
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
e) zabudované osvetľovacie zariadenie (hlavne v nebytovom sektore);	e) zabudované systémy osvetlenia navrhnuté v projekte osvetlenia zohľadňujúce primerané úrovne osvetlenia pre činnosti v miestnosti, prítomnosť osôb, dostupnosť primeraného množstva denného svetla, flexibilné prispôsobovanie úrovne osvetlenia, ktoré zohľadňuje rozdiely v činnosti, a otázku, či je systém osvetlenia určený pre bytový alebo nebytový sektor;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     87 Návrh smernice Príloha I – bod 5 – písmeno ha (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ha) budovy pre veľkoobchod a logistiku;
Odôvodnenie
„Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby“ sú príliš širokou kategóriou, pretože by zahŕňali logistické areály, samostatné obchody, viacúčelové komerčné budovy, z ktorých každá je jedinečná, pokiaľ ide o energetické potreby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     88 Návrh smernice Príloha II – bod 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,5 % z celkového počtu osvedčení o energetickej hospodárnosti vydávaných každoročne a podrobujú ich overovaniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých osvedčení:	1. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,5 % z celkového počtu osvedčení o energetickej hospodárnosti vydávaných každoročne každým expertom a podrobujú ich overovaniu. Ak nezávislý expert vydá iba niekoľko osvedčení, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber aspoň jedného osvedčenia a podrobia ho overeniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých osvedčení:
Odôvodnenie
Mali by sa posilniť nezávislé systémy kontroly platnosti a kvality osvedčení a správ o kontrole tým, že sa zaručí, že práca každého experta bude pravidelne kontrolovaná. V prípade nezrovnalostí odstráni druhá úroveň kontroly spolu s uložením sankcií expertom, ktorí pochybili, narušenia pravidiel o kvalite osvedčení a správ o kontrole.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     89 Návrh smernice Príloha II – bod 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. Ak kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber ďalších piatich osvedčení vydaných rovnakým expertom a podrobia ich overeniu. Ak dodatočné kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uložia expertom pokuty. Najvážnejšie priestupky môžu byť potrestané odňatím akreditácie experta.
Odôvodnenie
Mali by sa posilniť nezávislé systémy kontroly platnosti a kvality osvedčení a správ o kontrole tým, že sa zaručí, že práca každého experta bude pravidelne kontrolovaná. V prípade nezrovnalostí odstráni druhá úroveň kontroly spolu s uložením sankcií expertom, ktorí pochybili, narušenia pravidiel o kvalite osvedčení a správ o kontrole.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     90 Návrh smernice Príloha II – bod 2 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,1 % z celkového počtu správ o kontrolách vydávaných každoročne a podrobujú ich overovaniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých správ o kontrolách:	2. Príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré príslušné orgány delegovali zodpovednosť za implementáciu nezávislých systémov kontroly, uskutočňujú náhodný výber aspoň 0,1 % z celkového počtu správ o kontrolách vydávaných každoročne každým expertom a podrobujú ich overovaniu. Ak nezávislý expert vydá iba niekoľko správ o kontrolách, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber aspoň jednej správy o kontrole a podrobia ju overeniu. Proces overovania sa uskutočňuje na jednej z troch uvedených alternatívnych úrovní a na každej úrovni sa vykonáva overovanie aspoň štatisticky významného podielu vybratých správ o kontrolách:
Odôvodnenie
Mali by sa posilniť nezávislé systémy kontroly platnosti a kvality osvedčení a správ o kontrole tým, že sa zaručí, že práca každého experta bude pravidelne kontrolovaná. V prípade nezrovnalostí odstráni druhá úroveň kontroly spolu s uložením sankcií expertom, ktorí pochybili, narušenia pravidiel o kvalite osvedčení a správ o kontrole.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     91 Návrh smernice Príloha II – bod 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Ak kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uskutočnia náhodný výber ďalších piatich správ o kontrole vydaných rovnakým expertom a podrobia ich overeniu. Ak dodatočné kontroly preukážu nesúlad, príslušné orgány alebo subjekty uložia expertom pokuty. Najvážnejšie priestupky môžu byť potrestané odňatím akreditácie experta.
Odôvodnenie
Mali by sa posilniť nezávislé systémy kontroly platnosti a kvality osvedčení a správ o kontrole tým, že sa zaručí, že práca každého experta bude pravidelne kontrolovaná. V prípade nezrovnalostí odstráni druhá úroveň kontroly spolu s uložením sankcií expertom, ktorí pochybili, narušenia pravidiel o kvalite osvedčení a správ o kontrole.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     92 Návrh smernice Príloha IIIa (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Príloha IIIa
	Zásady spoločnej metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní
	Pri stanovovaní spoločnej metodiky výpočtu nákladovo optimálnych úrovní Komisia zohľadní aspoň tieto zásady:
	– určí referenčné budovy, ktoré sú charakteristické a reprezentatívne z hľadiska ich funkčnosti a zemepisnej polohy vrátane klimatických podmienok vo vnútri budovy a mimo nej. Tieto referenčné budovy sú určované z radov obytných i neobytných, nových i existujúcich budov;
	– určí technické balíky (napríklad izoláciu obvodového plášťa budovy alebo jeho častí či energeticky účinnejšie technické systémy budovy) pre opatrenia energetickej účinnosti a zásobovania energiou, ktoré sa posudzujú; – definuje kompletné technické balíky, ktoré umožnia dosiahnuť nulovú čistú spotrebu energie v budovách;
	– posúdi množstvo energie potrebnej na vykurovanie a chladenie, dodávanú energiu, využívanú primárnu energiu a emisie CO2 v referenčných budovách (vrátane určených technických balíkov, ktoré sa uplatňujú);
	– posúdi príslušné investičné náklady súvisiace s energiou, náklady na energiu a ostatné prevádzkové náklady technických balíkov uplatňovaných na referenčné budovy.
	Nákladová účinnosť rôznych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť sa posúdi pomocou výpočtu nákladov na budovu počas jej životného cyklu na základe technických balíkov opatrení, ktoré sa uplatňujú na referenčnú budovu, a stanovením pomeru medzi týmito nákladmi a energetickou hospodárnosťou a/alebo emisiami CO2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     93 Návrh smernice Príloha IIIb (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Príloha IIIb
	Finančné nástroje na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov
	Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, členské štáty uplatňujú aspoň dva finančné nástroje z tohto zoznamu:
	a) zníženie DPH na tovary a služby súvisiace s úsporami energie, vysokou energetickou hospodárnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov;
	b) iné daňové úľavy na tovary a služby súvisiace s úsporami energie alebo na energeticky hospodárne budovy vrátane zliav na dane z príjmu alebo majetku;
	c) priame dotácie;
	d) programy dotovaných pôžičiek alebo pôžičky s nízkym úrokom;
	e) grantové programy;
	f) programy záruk za pôžičky;
	g) požiadavky, aby dodávatelia energií ponúkali finančnú pomoc všetkým kategóriám spotrebiteľov, alebo príslušné dohody s týmito dodávateľmi.
Odôvodnenie
Tento PDN sa netýka tých častí návrhu na prepracovanie, ktoré obsahujú zmeny. Je však potrebný z naliehavých dôvodov vnútornej logiky textu a je neoddeliteľne spätý s ostatnými časťami, ktoré obsahujú zmeny, najmä s článkom 9.

• [1]  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Význam energetickej účinnosti

Európa čelí radu významných krátko, strednodobých a dlhodobých výziev súvisiacich s dodávkami energie a dopytom po nej.

Európa potrebuje udržateľnú budúcnosť s nízkymi emisiami CO₂. EÚ si do roku 2020 stanovila veľmi ambiciózne ciele: zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % (30 %, ak sa dosiahne medzinárodná dohoda), zníženie spotreby energie o 20 % prostredníctvom vyššej energetickej účinnosti a zabezpečenie 20 % našich energetických potrieb z obnoviteľných zdrojov.

EÚ tiež čelí značnému hospodárskemu poklesu. HDP v EÚ-27 sa počas tretieho štvrťroku 2008 znížil v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,2 %. Sezónne upravená miera nezamestnanosti v eurozóne (EA15) sa v novembri 2008 zvýšila na 7,8 %.

Cena a spoľahlivosť dodávok energie bude kľúčovým faktorom pre konkurencieschopnosť EÚ i blahobyt jej občanov. Za posledné dva roky sa ceny energií pre domácnosti na úrovni EÚ značne zvýšili: o 15 % v prípade elektriny, o 21 % v prípade plynového oleja a o 28 % v prípade zemného plynu. To bude mať významný vplyv na najzraniteľnejších členov spoločnosti.

Podpora „zelených pracovných miest“ môže byť rozhodujúcou súčasťou plánu obnovy EÚ. Investície do energetickej účinnosti, ktoré sú často náročné na prácu, majú osobitne dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných miest. Výskum objednaný Komisiou ukazuje, že investície do energetickej účinnosti vytvárajú toľko isto alebo viac pracovných miest ako investície do tradičnej infraštruktúry (cesty, mosty alebo prenos energie).

Plynová kríza na prelome rokov 2008 a 2009 zdôraznila problémy bezpečnosti zásobovania EÚ a jej závislosť na dovoze plynu. EÚ-27 pokrýva dovozom 51 % svojich energetických potrieb.

Zvyšovanie energetickej účinnosti je nákladovo najefektívnejším spôsobom, ako môže EÚ: splniť svoje ciele v oblasti emisií CO₂, vytvoriť pracovné miesta, znížiť náklady pre podniky, riešiť sociálne dôsledky rastu cien energií a znížiť rastúcu závislosť EÚ na vonkajších dodávateľoch energie.

Zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, ktoré predstavujú okolo 40 % spotreby energie, je osobitne dôležitým krokom. V uvedenom kontexte je teraz správny čas na to, aby EÚ revidovala a zlepšila smernicu o energetickej hospodárnosti budov.

Prekážky pokroku

Komisia vyjadrila pri navrhovaní tohto prepracovania dvojaký úmysel:

· uplatniť skúsenosti získané od nadobudnutia účinnosti pôvodnej smernice v roku 2002;

·  zabezpečiť jednotnejšie a prísnejšie uplatňovanie ustanovení tohto právneho predpisu.

Sektory stavebníctva a energetiky všeobecne prijali zásadu prepracovania. To však neznamená, že si nevyžaduje podrobné preskúmanie a úpravy.

Prepracovanie čelí výzve najmä vzhľadom na neuspokojivú úroveň vykonávania platnej smernice. 22 členských štátov hovorí o plnej transpozícii, ale Komisia vyjadrila sklamanie z úrovne vykonávania opatrení v oblasti energetickej účinnosti v mnohých členských štátoch. A aj keď nejestvujú konkrétne údaje, zdá sa, že počet nových budov a obnovených budov s významným zlepšením energetickej účinnosti je v mnohých členských štátoch nízky.

Niektoré z prekážok pokroku sú:

1. Nedostatočná informovanosť o možnostiach finančných úspor. Táto prekážka sa musí odstrániť prostredníctvom informačných kampaní.

2. Neistota a nedôvera týkajúca sa výšky dosiahnutých úspor. Certifikácia a riadenie kvality môžu pomôcť zvýšiť dôveru vo výsledky opatrení v oblasti energetickej účinnosti.

3. Nedostatočný prístup k financovaniu veľkých investícií do opatrení v oblasti energetickej účinnosti. Vlády by mali vytvoriť programy finančnej podpory a pomôcť zabezpečiť, aby banky mohli poskytovať prostriedky.

4. Vynaložené úsilie – najmä pokiaľ ide o rekonštrukciu a obnovu Informačné kampane a podporné programy by sa mali zamerať na prirodzené investičné príležitosti, napríklad v prípade zmeny nájomcu, spojené s programami obnovy mestských častí.

Oblasti, v ktorých je potrebné smernicu zlepšiť

Financie

Smernica by mala odrážať potrebu primeraného financovania, ktoré by sprevádzalo minimálne normy a požiadavky, ktoré sa stanovia. Cieľ smernice sa dosiahne len vtedy, ak bude k dispozícii súbor finančných nástrojov, ktorý sa v ideálnom prípade zameria na najzraniteľnejšie domácnosti.

Jestvuje veľa potenciálnych nástrojov, ktoré by členské štáty a/alebo Komisia mohli a mali použiť:

· Projekty priamych verejných výdavkov.

· Záruky za úvery a dotácie (užitočné v prípade, keď je ťažké získať úver).

· Sociálne granty.

· Zníženie DPH na služby a výrobky súvisiace so zvýšením energetickej účinnosti budov.

· Zníženie daní z majetku.

· Inovatívne modely financovania – napríklad financovanie prostredníctvom splátok na základe úspor na účtoch za energie.

· Vytvorenie Európskeho fondu pre energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov na podporu vykonávania tejto smernice.

Obmedzené využívanie štrukturálnych fondov na energetickú účinnosť budov bolo doteraz povolené len tým členským štátom, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004 alebo neskôr. Komisia navrhla rozšíriť túto možnosť na všetky členské štáty. Spravodajkyňa navrhuje zvýšenie maximálneho podielu prostriedkov ERDF, ktoré možno vyčleniť na takéto projekty, z 3 % na 15 %.

Informácie a povedomie

Je kľúčové, aby boli všetci relevantní aktéri informovaní o prínosoch zvýšenia energetickej hospodárnosti a aby mali prístup k príslušným informáciám o tom, ako ju dosiahnuť. Členské štáty by mali mať možnosť vymieňať si informácie súvisiace s osvedčenými postupmi.

Mal by sa vyvinúť spoločný európsky nástroj – internetová stránka a databáza – ktorý by obsahoval všetky platné právne predpisy, všetky verejné programy podporujúce energeticky účinné budovy s nízkymi emisiami CO₂, ako aj platné finančné a daňové nástroje.

Informačné kampane a kampane na zvýšenie povedomia by sa mali zamerať na aspekty, ktoré nie sú obsiahnuté v minimálnych normách.

Miestne a regionálne orgány

Členské štáty majú dôležitú úlohu v tom, aby vykonali zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.

Miestne a regionálne orgány by mali byť konzultované pri príprave štandardizovanej metodiky na výpočet minimálnych noriem.

Okrem toho musia členské štáty zabezpečiť, aby boli k dispozícii usmernenia a vzdelávanie pre projektantov a stavebných inšpektorov, aby mohli pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a rekonštrukcii priemyselných alebo obytných oblastí náležite zvážiť optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie, vysokoúčinných technológií a diaľkového vykurovania a chladenia.

Osvedčenia o energetickej hospodárnosti

„Energetická hospodárnosť“ definovaná v smernici nemusí odrážať skutočnú spotrebu energie. V prípade budov, v ktorých viac ako 250 m² celkovej úžitkovej plochy využíva verejný orgán, a budov s celkovou úžitkovou plochou viac ako 250 m², ktoré často navštevuje verejnosť, je dôležité poskytovať a prezentovať informácie o skutočnej spotrebe energie prostredníctvom osvedčení o energetickej hospodárnosti.

Informácie obsiahnuté vo vyvesenom osvedčení o energetickej hospodárnosti v budovách využívaných verejnými orgánmi a v iných budovách navštevovaných verejnosťou musia byť prístupné a ľahko porovnateľné. Spoločné normy pre prezentáciu vrátane spoločného energetického označenia pre takéto budovy by mala vypracovať Komisia.

Keďže budovy využívané verejnými orgánmi musia ísť príkladom v demonštrovaní a presadzovaní energetickej účinnosti, je primerané žiadať od nich, aby vykonali odporúčania obsiahnuté v osvedčení o energetickej hospodárnosti v primeranej lehote. Všetci vlastníci budov by však mali mať právo kedykoľvek iniciovať alebo revidovať osvedčenie o energetickej hospodárnosti, pričom môžu využiť rozličných odborníkov, ak nesúhlasia s poskytnutými odporúčaniami.

Nakoniec je veľmi dôležité, aby jestvovala väčšia štandardizácia a vzájomné uznávanie jednak osvedčení o energetickej hospodárnosti a jednak vzdelávania a akreditácie odborníkov, ktorí ich poskytujú, vo všetkých členských štátoch. Komisia by mala vypracovať spoločné usmernenia pre obe oblasti, aby sa to mohlo dosiahnuť.

Minimálne normy

Spravodajkyňa podporuje prístup Komisie, podľa ktorého chce zabezpečiť konvergenciu členských štátov na základe minimálnych noriem, a vo všeobecnosti aj navrhnutý časový plán. Prístup umožní pružnosť zohľadňujúcu geografické a klimatické rozdiely, pričom zabezpečí aj prísnosť a dobrú odôvodnenosť noriem. Sú však potrebné drobné zlepšenia.

Vzhľadom na neprestajné zlepšovanie technologického a konštrukčného know-how a na skúsenosti členských štátov získané pri uplatňovaní smernice je logické, aby Komisia pravidelne revidovala a aktualizovala štandardizovanú metodiku na výpočet nákladovo optimálnej energetickej účinnosti.

Členské štáty by po roku 2014 nemali poskytovať stimuly na nové budovy, ktoré nespĺňajú nákladovo optimálne úrovne energetickej hospodárnosti vyplývajúce zo štandardizovanej metodiky. Spravodajkyňa sa však obáva, že uplatňovania tohto časového rámca na obnovu je problematické – plánovanie a uskutočňovanie veľkých projektov obnovy je zdĺhavé, takže dátum 2014 by mohol znamenať, že významné veľké projekty v mnohých krajinách budú zdržané a narušené.

Pokiaľ ide o výnimky, spravodajkyňa nevidí dôvod, prečo by vedľajšie bydlisko malo byť vyňaté z minimálnych noriem. Spravodajkyňa sa však domnieva, že dva roky sú príliš krátkym obdobím na to, aby bola budova definovaná ako dočasne využívaná – napríklad veľké spoločnosti budú musieť dočasne využívať budovy počas dlhšieho obdobia, kým sa ich hlavné sídlo bude obnovovať.

Spravodajkyňa súhlasí s návrhom Komisie rozšíriť uplatňovanie minimálnych noriem na všetky rozsiahle obnovy. Uplatňuje sa však výnimka založená na technickej a hospodárskej realizovateľnosti. Je pravdepodobné, že rozličné členské štáty a dokonca aj rozličné miestne agentúry zodpovedné za presadzovanie predpisov budú realizovateľnosť definovať rôzne, takže v tejto oblasti sú potrebné jasné usmernenia.

Budovy s nízkymi a nulovými emisiami CO₂

Návrhy Komisie v tejto oblasti možno posilniť. Nejestvuje dôvod, prečo by všetky nové budovy nemali túto normu spĺňať do roku 2020. Verejné budovy by ju mali spĺňať skôr.

Komisia by mala do roku 2013 predložiť návrh na spoločnú definíciu budov s nízkymi alebo nulovými emisiami CO₂ a komparatívnu metodiku, ktorú by členské štáty používali na konkretizovanie svojich národných plánov a definícií. Aby sa zaručilo, že uvedené opatrenia sú prísne, účinné a riadne uvážené, mali by podliehať spolurozhodovaciemu postupu, a nie komitológii.

Kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov

Keďže kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov môžu predstavovať značné administratívne zaťaženie vlastníkov budov, je nevyhnutné, aby sa kontroly zosúladili v ideálnom prípade tak, že sa obe budú vykonávať súčasne.

Komisia umožňuje výnimku z pravidelných kontrol vykurovacích systémov, ak členské štáty prijmú iné opatrenia, ktoré sú „rovnocenné“. Rovnaké pravidlo by sa malo uplatňovať na klimatizačné systémy. Zdá sa však, že Komisia nemá žiadne prostriedky na zablokovanie výnimky, ak podľa nej opatrenia nie sú v skutočnosti rovnocenné. To je potrebné napraviť.

PRÍLOHA: LIST VYPRACOVANÝ VÝBOROM PRE PRÁVNE VECI

Ref. č.: D(2009)14334

pani Angelika NIEBLER

predsedníčka Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

LOW T06021

ŠTRASBURG

Vec:         Návrh na prepracovanie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov

                 (KOM(2008)0780 – C6-0413/2008 – 2008/0223(COD))

Vážená pani predsedníčka,

Výbor pre právne veci, ktorému predsedám, preskúmal uvedený návrh podľa článku 80a o prepracovaní znenia, ktorý bol zaradený do rokovacieho poriadku Parlamentu na základe jeho rozhodnutia z 10. mája 2007.

Odsek 3 tohto článku znie takto:

„Ak výbor príslušný pre právne záležitosti dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné vecné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli takto označené, oznámi to gestorskému výboru.

V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 150 a 151, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k častiam, ktoré zostávajú bez zmien, však môžu byť prijaté za výnimočných okolností a v jednotlivých prípadoch predsedom príslušného výboru, ak dospeje k záveru, že je to potrebné z naliehavého dôvodu vnútornej jednoty textu alebo v súvislosti s ostatnými prípustnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto dôvody musia byť uvedené v písomnom odôvodnení k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.“

Na základe stanoviska právnej služby, ktorej zástupcovia sa zúčastnili na stretnutí konzultačnej pracovnej skupiny skúmajúcej návrh na prepracovanie, a v súlade s odporúčaniami spravodajcu výboru požiadaného o stanovisko sa Výbor pre právne veci domnieva, že tento návrh neobsahuje žiadne iné podstatné zmeny než tie, ktoré sú v ňom alebo v stanovisku konzultačnej pracovnej skupiny ako také označené, a že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení predošlých právnych aktov s týmito zmenami, návrh sa obmedzuje na priamu kodifikáciu existujúcich znení bez toho, aby akokoľvek menil ich podstatu.

Okrem toho sa Výbor pre právne veci v súlade s článkami 80a ods. 2 a 80 ods. 3 domnieval, že technické úpravy navrhované v stanovisku vyššie uvedenej pracovnej skupiny sú potrebné na zabezpečenie súladu návrhu s pravidlami prepracúvania.

Na záver, po prediskutovaní otázky na schôdzi 9. marca 2009 a na základe hlasovania, v ktorom bolo 16 prítomných za návrh[1] a nikto sa nezdržal hlasovania, Výbor pre právne veci odporúča, aby Váš výbor ako gestorský výbor pokračoval v skúmaní uvedeného návrhu podľa odporúčaní a v súlade s článkom 80a.

S úctou,

Giuseppe GARGANI

Príloha: Stanovisko konzultačnej pracovnej skupiny

• [1]  Prítomní boli títo poslanci: Giuseppe Gargani (predseda), Klaus-Heiner Lehne, Eva-Riitta Siitonen, Tadeusz Zwiefka, Neena Gill, Manuel Medina Ortega, Diana Wallis, Francesco Enrico Speroni, Monica Frassoni, Jean-Paul Gauzès, Kurt Lechner, Georgios Papastamkos, Gabriele Stauner, Ieke van den Burg, Vicente Miguel Garcés Ramón, Bill Newton Dunn.

PRÍLOHA: STANOVISKO KONZULTAČNEJ PRACOVNEJ SKUPINY PRÁVNYCH SLUŽIEB EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

	KONZULTAČNÁ PRACOVNÁ SKUPINA PRÁVNYCH SLUŽIEB

                     Brusel 27.01.09

STANOVISKO

                                 URČENÉ       EURÓPSKEMU PARLAMENTU

                                                       RADE

                                                       KOMISII

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov

KOM(2008)780 v konečnom znení z 13. 11. 2008 – 2008/0223(COD)

So zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov, najmä so zreteľom na jej bod 9, sa konzultačná pracovná skupina zložená z právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zišla 26. novembra a 4. decembra 2008, aby okrem iného preskúmala vyššie uvedený návrh preložený Komisiou.

Pri preskúmaní návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý prepracováva smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov, konzultačná pracovná skupina na týchto schôdzach[1] dospela spoločným súhlasom k týmto záverom:

1) Sivým pozadím, ktoré sa zvyčajne používa na označenie podstatných zmien, sa mali vyznačiť tieto časti textu prepracovaného návrhu:

– v odôvodnení 6 slová „viac než“ (boli označené dvojitým preškrtnutím) a slovo „približne“ (bolo uvedené medzi šípkami na úpravu);

– v odôvodnení 9 posledná veta „Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku“ (uvedená medzi šípkami na opravu);

– v odôvodnení č. 10 prvá veta „Členské štáty by mali ustanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Požiadavky by sa mali ustanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy“ (uvedená medzi šípkami na opravu);

– v odôvodnení č. 13 časť textu, ktorá bola označená dvojitým preškrtnutím medzi prvou a druhou vetou a znela: „Najlepšie skúsenosti by v tomto ohľade mali potvrdiť optimálne využívanie faktorov dôležitých na zlepšenie energetickej hospodárnosti“, ako aj časť textu nasledujúca po druhej vete a ktorá bola taktiež označená dvojitým preškrtnutím („toto môže uskutočniť členský štát v štúdii, v ktorej sa vytvorí zoznam opatrení na zachovanie energie pre podmienky priemerného miestneho trhu, spĺňajúc kritériá hospodárnosti. Skôr než začne výstavba, môžu sa požadovať osobitné štúdie, či je opatrenie alebo či sú opatrenia realizovateľné“);

– v odôvodnení č. 18 časť textu, ktorá je označená dvojitým preškrtnutím a ktorá predchádza prvú vetu a znie „Proces sa môže podporiť programami na uľahčenie rovnakého prístupu k zlepšenej energetickej hospodárnosti na základe dohôd medzi organizáciami zainteresovaných strán a orgánom menovaným členskými štátmi; vykonávajú ho spoločnosti pôsobiace v oblasti energetických služieb, ktoré súhlasia so záväzkom, že vykonajú určené investície. Členské štáty by mali dohliadať na prijaté schémy a sledovať ich, čo by tiež uľahčilo využívanie motivačných systémov. Certifikácia by mala v maximálne možnej miere opisovať skutočnú situáciu v oblasti energetickej hospodárnosti budovy a môže sa teda aj prehodnocovať“;

– časť textu označená dvojitým preškrtnutím, nasledujúca po článku 11 ods. 5 a znejúca „Cieľ osvedčení sa má obmedziť na poskytnutie informácií a o všetkých ďalších účinkoch týchto osvedčení, pokiaľ ide o právne konanie alebo iné, sa rozhodne v súlade s vnútroštátnymi predpismi“;

– časť textu označená dvojitým preškrtnutím, nasledujúca po článku 12 ods. 2 a znejúca „Môže sa tiež na viditeľnom mieste vystaviť rozsah odporúčaných a skutočných vnútorných teplôt a, ak je to vhodné, aj ďalších dôležitých klimatických faktorov“;

– v článku 13 ods. 1 boli slová „vykurovacích systémov s“ vložené pred slovo „kotlami“;

– v prílohe I formulácia „Tieto charakteristiky môžu obsahovať aj vzduchotesnosť“ vyskytujúca sa medzi textom bodov 3 písm. a) a b) bola označená dvojitým preškrtnutím.

2) Tieto časti prepracovaného textu zodpovedajú častiam v súčasnosti platného textu smernice č. 2002/91/ES, pričom zjavne nie je navrhovaná žiadna zmena týchto častí, a teda nemali byť označené sivým pozadím:

– článok 4 ods. 1 druhý pododsek;

– článok 4 ods. 2 písm. d);

– článok 10 ods. 5;

– článok 10 ods. 7;

– článok 25.

3) V článku 20 ods. 2 predstavuje doplnenie úvodných slov „Tieto opatrenia“ úpravu existujúceho textu článku 13 ods. 2 smernice č. 2002/81/ES, čo malo byť označené použitím vhodných značiek pre úpravu.

V dôsledku toho konzultačná pracovná skupina po preskúmaní návrhu jednomyseľne konštatovala, že návrh neobsahuje žiadne vecné zmeny a doplnenia okrem tých, ktoré sú ako zmeny a doplnenia uvedené v návrhu alebo v tomto stanovisku. Pracovná skupina taktiež v súvislosti s kodifikáciou nezmenených ustanovení skoršieho právneho aktu obsahujúceho vecné zmeny a doplnenia konštatovala, že návrh je len priamou kodifikáciou existujúceho textu bez obsahových zmien.

C. PENNERA                                  J.-C. PIRIS                           C.-F.DURAND

právny poradca                                 právny poradca                      generálny riaditeľ

• [1]  Konzultačná pracovná skupina mala k dispozícii anglickú jazykovú verziu návrhu, ktorá je pôvodnou jazykovou verziou prerokúvaného textu.

POSTUP

Názov	Energetická hospodárnosť budov (prepracované znenie)
Referenčné čísla	KOM(2008)0780 – C6-0413/2008 – 2008/0223(COD)
Dátum predloženia v EP	13.11.2008
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 15.1.2009
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	JURI 15.1.2009
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	JURI 9.3.2009
Spravodajca        dátum menovania	Silvia-Adriana Ţicău 2.12.2008
Námietky voči právnemu základu        dátum stanoviska JURI	JURI 31.3.2009
Prerokovanie vo výbore	20.1.2009		16.2.2009		19.3.2009
Dátum prijatia	31.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 10 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Šarūnas Birutis, Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Adam Gierek, Fiona Hall, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Pia Elda Locatelli, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Antonio Mussa, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Aldo Patriciello, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Danutė Budreikaitė, Edit Herczog, Gunnar Hökmark, Bernhard Rapkay, Esko Seppänen, Silvia-Adriana Ţicău, Lambert van Nistelrooij
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jill Evans, Ona Juknevičienė, Marusya Ivanova Lyubcheva, Willem Schuth