SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na monitorovanie uplatňovania schengenského acquis

9.10.2009 - (KOM(2009)0105 – C6‑0111/2009 – 2009/0032(CNS)) - *

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajca: Carlos Coelho

Postup : 2009/0032(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0035/2009

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na monitorovanie uplatňovania schengenského acquis

(KOM(2009)0105 – C6‑0111/2009 – 2009/0032(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2009)0105),

–   so zreteľom na článok 39 ods. 1 a články 30 a 31 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0111/2009),

–   so zreteľom na články 100 a 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7‑0035/2009),

1.  zamieta návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby svoj návrh vzala späť a aby predložila nový návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

ÚVOD

Vytvorenie schengenského priestoru, ktorý sa vyznačuje zrušením bežných hraničných kontrol medzi zúčastnenými krajinami a zavedením voľného pohybu v ňom, koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, bolo jedným z najväčších úspechov európskej histórie. Paralelne sa zaviedli rôzne kompenzačné opatrenia, a to najmä posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach, posilnenie policajnej, colnej a súdnej spolupráce, vytvorenie Schengenského informačného systému atď.

Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach si vyžaduje úplnú vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich schopnosť plne vykonávať sprievodné opatrenia, ktoré toto zrušenie umožňujú. V skutočnosti bezpečnosť v schengenskom priestore závisí od účinnosti kontroly každého členského štátu na vonkajších hraniciach a tiež od kvality a rýchlosti výmeny informácií prostredníctvom SIS. Oslabené alebo nedostatočné fungovanie ktoréhokoľvek z týchto prvkov ohrozuje bezpečnosť Únie a účinnosť schengenského priestoru.

V roku 1998 bol zriadený stály výbor[1], ktorý mal právomoc hodnotiť členské štáty v dvoch rôznych fázach:

— uvedenie do platnosti – mal overiť, či boli splnené všetky podmienky pre uplatňovanie schengenského acquis, tak aby sa mohli zrušiť hraničné kontroly.

— uplatňovanie – vzájomná dôvera, ktorá sa vytvorila v momente zrušenia hraničných kontrol sa mala zachovať a posilniť hodnoteniami spôsobu uplatňovania schengenského acquis zo strany členských štátov.

Nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 a začlenením schengenského acquis do rámca EÚ sa stály výbor premenoval na pracovnú skupinu pre schengenské hodnotenie (SCH – EVAL), ale jeho mandát ostal nezmenený a zachoval sa aj jeho medzivládny charakter.

ROZSAH PÔSOBNOSTI NÁVRHU

Tento návrh nijako nemení prvú časť mandátu, v rámci ktorého si pracovná skupina pre schengenské hodnotenie zachováva svoje právomoci v oblasti hodnotenia vo fáze pred uvedením do platnosti, čo vytvára nevyhnutný vzťah založený na vzájomnej dôvere.

Zasahuje však do druhej časti mandátu, a to do overovania správneho uplatňovania acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach, a zakotvuje, že Európska komisia prevezme všetky právomoci vykonávané pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie.

Cieľom je vytvoriť účinnejší schengenský hodnotiaci mechanizmus a zabezpečiť transparentné, efektívne a dôsledné vykonávanie schengenského acquis.

Okrem toho by mal byť odpoveďou na vývoj právneho stavu po začlenení schengenského acquis do rámca EÚ, čím bol každému ustanoveniu acquis priradený právny základ v rámci prvého alebo tretieho piliera. Vytvára právny rámec pre hodnotenie správneho uplatňovania tých prvkov schengenského acquis, ktoré tvoria súčasť práva spoločenstva spolu s návrhom rozhodnutia (I. pilier).

V momente, keď Lisabonská zmluva nadobudne účinnosť (predpokladá sa, že by sa tak mohlo stať v krátkej dobe), však prestane mať tento cieľ význam, keďže nový právny stav bude úplne odlišný, zmizne z neho totiž štruktúra pilierov Spoločenstva. Je veľmi dôležité, aby sa vytvoril mechanizmus hodnotenia uplatňovania schengenského acquis, ktorý bude zodpovedať konsolidácii funkcií v súčasnosti rozdelených medzi prvý a tretí pilier.

PRÁVNY ZÁKLAD

Po svojom vymenovaní na konci predchádzajúceho legislatívneho obdobia požiadal spravodajca pre návrhy týkajúce sa vytvorenia mechanizmu hodnotenia uplatňovania schengenského acquis právnu službu o posudok [2] s cieľom overiť, či právny základ, na ktorom Komisia postavila tieto návrhy, je ten najsprávnejší.

Na základe tohto posudku možno vyvodiť dva závery:

— právny základ v návrhu Komisie na vytvorenie mechanizmu hodnotenia acquis communautaire, t.j. článok 66 Zmluvy o ES, sa zdá byť správny, berúc do úvahy predložené argumenty, pričom je potrebná konzultácia s Európskym parlamentom.

— keďže by však tento mechanizmus mal okrem iného hodnotiť fungovanie systémov SIS, VIS, Kódexu schengenských hraníc a vízového kódexu, tento cieľ by sa dal dosiahnuť aj zmenou príslušných nariadení. V tomto prípade, keďže všetky tieto nástroje boli prijaté spolurozhodovacím postupom, by sa príslušné zmeny prijali tiež spolurozhodovacím postupom.

STANOVISKO SPRAVODAJCU

Je rozhodujúce, aby bol hodnotiaci mechanizmus jednoduchý, účinný, efektívny a transparentný a aby umožnil zachovanie schengenského priestoru ako priestoru voľného pohybu, a zároveň je nevyhnutné prispôsobiť medzivládny rámec hodnotenia uplatňovania schengenského acquis v rámci Európskej únie.

V zmysle Haagskeho programu bola Komisia vyzvaná, aby predložila návrh na dokončenie existujúceho schengenského hodnotiaceho mechanizmu. V podstate sa však tieto návrhy (pri zachovaní nezmenených pravidiel týkajúcich sa prvej časti mandátu) obmedzujú (pokiaľ ide o druhú časť mandátu) na začlenenie nedávnych zlepšení zavedených do platného hodnotiaceho mechanizmu [3] a pridávajú len jedno nové ustanovenie týkajúce sa možnosti uskutočniť neohlásené návštevy, ale v návrhu rozhodnutia sa s takýmito návštevami zo žiadneho zjavného dôvodu nepočíta. V každom prípade v týchto návrhoch sa celkovo presúva úloha týkajúca sa hodnotiaceho mechanizmu, ktorú v súčasnosti vykonáva Rada, na Komisiu, predpokladajú sa výrazne obmedzené formy spolupráce s členskými štátmi a vylučuje sa Európsky parlament z celého tohto procesu, a to bez toho, aby sa preukázal ich prínos.

Spravodajca vyjadruje obavy, že pristúpením k úplnému oddeleniu hodnotiacich mechanizmov, pokiaľ ide o obe časti mandátu, sa podstupuje riziko straty účinnosti. Nemožno zabúdať ani na to, že je veľmi dôležité zachovať súdržnosť, vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a finančných prostriedkov a skutočne pristúpiť k aktualizácii schengenského hodnotiaceho mechanizmu.

Spravodajca zároveň zdôrazňuje, že nesmieme zabudnúť na to, že ide o zabezpečenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorého zachovanie a prehlbovanie nie je len zodpovednosťou Komisie ako strážkyne zmlúv, ale tiež členských štátov, ktoré sú aj naďalej zodpovedné za bezpečnosť na svojich vonkajších hraniciach, a Európskeho parlamentu, ktorý zastupuje európskych občanov. Keďže ide o bezpečnosť schengenského priestoru a jeho občanov, všetky tieto zúčastnené strany by sa mali hlbšie zapojiť do procesu vytvárania tohto hodnotiaceho systému, ktorý umožní zaručiť túto bezpečnosť a posilniť zásadu vzájomnej dôvery.

Práve z toho dôvodu by sa mal v súvislosti s návrhom nariadenia zvoliť spolurozhodovací postup, pretože stanovisko Európskeho parlamentu nemá byť iba prídavné, ale malo by zodpovedať váhe, ktorú Parlament má pri prijímaní príslušných základných právnych predpisov. A keďže na druhej strane oba návrhy javia rovnaké nedostatky a predstavujú z právneho hľadiska dve strany tej istej mince, t.j. vytvorenia spoločného systému schengenského hodnotenia, malo by sa k nim teda pristupovať ako k jednému balíku, pričom by bola Komisia vyzvaná oba návrhy stiahnuť a predložiť nové, podstatné vylepšené návrhy, ktoré sa budú držať spolurozhodovacieho postupu, pokiaľ ide o prvý pilier.

Spravodajca zároveň pripomína, že po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy bude v každom prípade potrebné predložiť nové návrhy a jediným uplatniteľným postupom bude práve spolurozhodovací postup.

  • [1]  (SCH/Com-ex (98) 26 def)
  • [2]  SJ-0212/09, D(2009)20022
  • [3]  Pozri "Schengen Evaluation Programme 2008-2013"

POSTUP

Názov

Hodnotiaci mechanizmus na monitorovanie uplatňovania schengenského acquis

Referenčné čísla

KOM(2009)0105 – C6-0111/2009 – 2009/0032(CNS)

Dátum konzultácie s EP

27.3.2009

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

2.4.2009

Spravodajca

       dátum menovania

Carlos Coelho

22.7.2009

 

 

Prerokovanie vo výbore

5.10.2009

6.10.2009

 

 

Dátum prijatia

6.10.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Vilija Blinkevičiūtė, Louis Bontes, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Cornelis de Jong, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Monika Flašíková Beňová, Kinga Gál, Jeanine Hennis-Plasschaert, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Juan Fernando López Aguilar, Monica Luisa Macovei, Véronique Mathieu, Louis Michel, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Rui Tavares, Wim van de Camp, Axel Voss, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Michael Cashman, Ioan Enciu, Nadja Hirsch, Monika Hohlmeier, Petru Constantin Luhan, Raül Romeva i Rueda, Joanna Senyszyn, Bogusław Sonik