SPRÁVA o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť

    20.10.2009 - (2009/2133(INI))

    Výbor pre ústavné veci
    Spravodajca: Elmar Brok
    Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):Annemie Neyts-Uyttebroeck, Výbor pre zahraničné veci
    (*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku


    Postup : 2009/2133(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0041/2009

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť

    (2009/2133(INI))

    Európsky parlament,

    –    so zreteľom na článok 3 ods. 5 a články 18, 21, 24, 26, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy,

    –    so zreteľom na vyhlásenie č. 15 k článku 27 Zmluvy o Európskej únii pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu,

    –    so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve, najmä na jeho ods. 5 písm. e)[1],

    –    so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2000 o spoločnom diplomatickom zbore Spoločenstva[2],

    –    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2001 o oznámení Komisie o rozvoji vonkajšej služby[3],

    –    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o inštitucionálnych aspektoch Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť[4],

    –    so zreteľom na seminár, ktorý 10. septembra 2008 usporiadal Výbor pre ústavné otázky,

    –   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A7‑0041/2009),

    A.  keďže podoba budúcej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (European External Action Service – EEAS) je mimoriadne dôležitá, ak sa má zabezpečiť, aby sa vonkajšie vzťahy Únie stali súdržnejšími a účinnejšími a zvýšil sa ich význam,

    B.   keďže za vytvorením EEAS stoja tri inovácie, ktoré zavádza Lisabonská zmluva: voľba stáleho predsedu Európskej rady, ktorý zodpovedá za vonkajšie zastupovanie Únie na úrovni hláv štátov alebo na vládnej úrovni; menovanie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vykonávajúceho funkciu podpredsedu Komisie zodpovedajúceho za vonkajšie vzťahy (ďalej len „podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ“), o ktorom rozhoduje Európska rada so súhlasom predsedu Komisie; a explicitné priznanie právnej subjektivity Únii, čo jej má poskytnúť absolútnu slobodu konať na medzinárodnej úrovni,

    C.  keďže EEAS je logickým rozšírením acquis communautaire v oblasti vonkajších vzťahov Únie, pretože vyústi do užšej koordinácie príslušných administratívnych jednotiek, pokiaľ ide o spoločný prístup k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP), a vonkajších vzťahov Spoločenstva v súlade s modelom Spoločenstva; keďže EEAS dopĺňa diplomatické zastúpenia členských štátov bez toho, aby ich spochybňovala,

    D. pripomína, že úloha Európskej únie ako globálneho hráča za posledné desaťročia vzrástla a že ak chce EÚ konať kolektívne a čeliť globálnym výzvam zosúladeným, konzistentným a účinným spôsobom, je potrebný nový prístup,

    E.  zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament neustále vyzýval k vytvoreniu spoločnej európskej diplomatickej služby, ktorá by zodpovedala medzinárodnej úlohe Únie a ktorá by ju zviditeľnila a posilnila jej schopnosť účinne konať na medzinárodnom poli; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa chopili príležitosti, ktorú ponúka zriadenie EEAS a vytvorili tak zosúladenejšiu, konzistentnejšiu a účinnejšiu zahraničnú politiku,

    F.  keďže zriadenie EEAS musí prispieť k tomu, aby sa predchádzalo duplikácii, neúčinnosti a mrhaniu zdrojmi, pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť Únie,

    G. keďže EEAS by mala slúžiť na zviditeľnenie EÚ ako vedúceho partnera rozvojových krajín a mala by stavať na intenzívnych vzťahoch EÚ s rozvojovými krajinami,

    H.  keďže Lisabonskou zmluvou sa rozvojová spolupráca vyčleňuje ako samostatná oblasť politiky s konkrétnymi cieľmi, ktorá je rovnocennou s ostatnými vonkajšími politikami,

    I.    keďže vlády členských štátov vo vyhlásení č. 15 k článku 27 Zmluvy o Európskej únii stanovili, že podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ, Komisia a členské štáty by mali začať s prípravnými prácami v súvislosti s EEAS hneď po podpísaní Lisabonskej zmluvy,

    J.    keďže podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ bude po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy zodpovedať za súlad vonkajšej činnosti Únie; keďže v súlade s touto úlohou prevezme pri plnení záväzkov vyplývajúcich z funkcie podpredsedu Komisie povinnosti Komisie v oblasti vonkajších vzťahov a zároveň bude vykonávať SZBP podľa pokynov Rady (tzv. dvojitá funkcia); keďže podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ bude využívať EEAS; keďže EEAS budú tvoriť úradníci sekretariátu Rady a Komisie a pracovníci vyslaní z diplomatických služieb jednotlivých členských štátov,

    K.  keďže Komisia na základe zmlúv a práva inštitúcií Spoločenstva spravovať vlastné záležitosti, uznaného judikatúrou Súdneho dvora, a vzhľadom na rozšírenie vonkajšej činnosti spoločenstiev zriadila niekoľko delegácií v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách; keďže Rada má v New Yorku a Ženeve kontaktné kancelárie pre vzťahy s Organizáciou Spojených národov; keďže spoločným vkladom týchto delegácií Komisie a kontaktných kancelárií Rady alebo ich transformáciou na spoločné zastúpenia Rady a Komisie vznikne sieť približne 5 000 zamestnancov, ktorá bude predstavovať jeden zo základných kameňov pre vytvorenie EEAS,

    L.   keďže základom pre organizáciu a fungovanie EEAS bude rozhodnutie Rady, ktorá ho prijme na návrh podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa po konzultácii s Parlamentom a so súhlasom Komisie po tom, čo Lisabonská zmluva nadobudne platnosť,

    M.  keďže v dostatočnom časovom horizonte by sa mal vyriešiť rad zásadných otázok týkajúcich sa podoby EEAS, aby svoju činnosť mohla začať čo najskôr po vymenovaní podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa,

    N.  vzhľadom na to, že o zriadení EEAS sa bude konzultovať s Parlamentom, a vzhľadom na dôsledky, ktoré z toho vyplynú pre rozpočet, je skorý a vecný dialóg s Parlamentom nevyhnutným predpokladom pre účinné rozbehnutie činnosti EEAS a pre zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov,

    1.   poznamenáva, že po intenzívnych diskusiách o forme EEAS sa v dohovore navrhol model, ktorý zveruje významné úlohy Parlamentu a Komisii; poukazuje na to, že osobitný postup, ktorý medzivládna konferencia nakoniec prisľúbila prijať v Lisabonskej zmluve – podľa ktorého Rada koná jednomyseľne na základe návrhu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa po konzultácii s Európskym parlamentom a so súhlasom Komisie – zachováva medziinštitucionálnu rovnováhu Únie a vyžaduje riešenie založené na dohode;

    2.   pripomína znovu Komisii, že rozhodnutie o zriadení EEAS nemožno prijať bez jej súhlasu; vyzýva Komisiu, aby v rámci prípravných prác týkajúcich sa EEAS využila všetok svoj inštitucionálny vplyv na presadzovanie cieľa zachovania a ďalšieho rozvoja modelu Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov Únie; pripomína ďalej, že zriadenie EEAS musí zahŕňať dohodu o rozpočtových aspektoch,

    3.   vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby spolu s Parlamentom dosiahli vytvorenie komplexného, ambiciózneho a konsenzuálneho plánu zriadenia EEAS,

    4.  odporúča, aby sa prístup k EEAS, ktorý sa prijme v súlade s článkami 18, 27 a 40 Zmluvy o Európskej únii v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, vyvíjal na základe získaných skúseností; domnieva sa, že orgán ako EEAS nemožno vopred úplne vymedziť alebo určiť, ale musí sa utvárať postupným procesom založeným na vzájomnej dôvere a rozširujúcom sa kapitáli odborných poznatkov a zdieľaných skúseností,

    5.  pripomína, že EEAS musí zabezpečiť riadne uplatňovanie Charty základných práv vo všetkých aspektoch vonkajšej činnosti Únie v súlade s účelom a v duchu Lisabonskej zmluvy; zdôrazňuje zodpovednosť EEAS za zabezpečenie súladu medzi jej vonkajšou činnosťou a ostatnými politikami v súlade s článkom 21 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy;

    6.   potvrdzuje nasledujúce zásady a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní budúcich návrhov trvala na ich dodržiavaní v súlade s účelom a v duchu ustanovení Lisabonskej zmluvy a v duchu záverov dohovoru:

    a)   vymenovanie na pozície v rámci EEAS by sa malo uskutočňovať otvorene a transparentne na základe zásluh, odborných znalostí a vysokej kvality práce, v primeranom a vyváženom pomere medzi Komisiou, Radou a diplomatickými službami jednotlivých štátov, pričom by sa malo zabezpečiť, aby podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ mohol rovnakým spôsobom využívať znalosti a skúsenosti všetkých troch subjektov; súčasťou inštitucionálneho zriadenia EEAS musí byť aj rodová štruktúra, ktorá v plnej miere zohľadní záväzky Únie, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

    b)   EEAS by mala nadobudnúť podobu, ktorá zvýši konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie a jej zastúpenia v zahraničných vzťahoch, v záujme čoho by sa malo zabezpečiť, aby EEAS zastrešovala najmä útvary zodpovedajúce za vonkajšie vzťahy v užšom zmysle slova a vyššie pozície v rámci delegácií v tretích krajinách; v priebehu ďalšieho vývoja možno ďalej uvažovať o tom, aké iné funkcie by sa mali EEAS prideliť;

    c)   nie je však potrebné, aby sa generálnym riaditeľstvám Komisie odobrali všetky ich povinnosti týkajúce sa vonkajších vzťahov; integrita súčasných politík Spoločenstva s vonkajším rozmerom by sa mala zachovať najmä v oblastiach, kde má Komisia výkonné právomoci; Komisia by v snahe zabrániť duplicite mala poskytnúť špecifický model príslušným útvarom, akými sú napríklad generálne riaditeľstvá pre obchod, rozširovanie a rozvoj a vzťahy s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi, úrad EuropeAid, Úrad Európskeho spoločenstva pre humanitárnu pomoc, oddelenie pre ľudské práva a demokraciu, oddelenie pre pomoc pri voľbách a oddelenia Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti zamerané na vonkajšie vzťahy;

    d)   jednotky civilného a vojenského krízového riadenia musia byť v právomoci vysokého predstaviteľa, ale riadenie a organizačná štruktúra vojenského personálu sa môže líšiť od riadenia a organizačnej štruktúry civilného personálu; zdieľanie analýzy spravodajských informácií aktérov v rámci EEAS je nesmierne dôležité, pretože pomáha vysokému predstaviteľovi pri plnení jeho mandátu, ktorým je uskutočňovanie zosúladenej, konzistentnej a účinnej vonkajšej politiky Únie;

    e)   delegácie Komisie v tretích krajinách, kontaktné kancelárie Rady a prípadne kancelárie osobitných zástupcov EÚ by sa mali spojiť a vytvoriť tak „zastúpenia Únie“ riadené zamestnancami EEAS, ktorí by sa zodpovedali podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi; odborní poradcovia z generálnych riaditeľstiev Komisie by mali mať takisto možnosť byť vyslaní na pozície v rámci tejto služby;

    f)    EEAS musí zabezpečiť, aby boli Európskemu parlamentu v rámci delegácií EÚ k dispozícii kontaktné osoby, ktoré budú zabezpečovať spoluprácu s Európskym parlamentom (napríklad starať sa o parlamentné kontakty v tretích krajinách);

    7.  domnieva sa, že EEAS ako služba sui generis z organizačného aj rozpočtového hľadiska, sa musí začleniť do administratívnej štruktúry Komisie, pretože to pomôže zabezpečiť je plnú transparentnosť; domnieva sa, že rozhodnutie o zriadení EEAS by malo právne záväzným spôsobom prostredníctvom riadiacich právomocí podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa zabezpečiť, aby sa na túto službu tak, ako sa stanovuje v Lisabonskej zmluve, vzťahovali rozhodnutia Rady v tradičných oblastiach zahraničnej politiky (SBZP a SBOP), ako aj rozhodnutia kolégia komisárov v oblasti spoločných vonkajších vzťahov; je presvedčený, že EEAS by sa mala utvoriť podľa takéhoto modelu:

    a)   všetci zamestnanci EEAS by mali mať rovnaké postavenie trvalého alebo dočasného charakteru a rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na ich pôvod, napríklad by nemal existovať žiaden rozdiel medzi dočasnými a stálymi úradníkmi, pokiaľ ide o ich povinnosti alebo postavenie v rámci organizačnej štruktúry; vzhľadom na rôzne pôvodné pôsobiská dočasných zamestnancov by sa na ich postavenie mal vzťahovať Služobný poriadok úradníkov EÚ, a to s podmienkou, že príslušné pôvodné inštitúcie ich vyšlú na posty v rámci EEAS v služobnom záujme;

    b)   právomoci menovacieho orgánu v prípade EEAS by sa mali prideliť podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi, pričom treba zabezpečiť, aby sa služobné pokyny vydali v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy a aby o menovaní pracovníkov, ich povýšení a skončení výkonu práce rozhodoval podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ;

    c)   pokiaľ ide o pokyny vyplývajúce z povinností vymedzených v zmluvách, zamestnanci EAS by mali mať istú mieru objektívnej nezávislosti, aby mohla služba optimálne plniť svoje povinnosti; táto nezávislosť by sa mohla zabezpečiť vymenúvaním na určité obdobie, napr. 5 rokov, s možnosťou predĺženia, ktoré by sa mohlo skrátiť len v prípade, ak príslušný pracovník poruší úradné povinnosti;

    d)   analogicky k precedensom[5] by sa zodpovednosť za plnenie povinností menovacieho orgánu v oblasti riadenia zamestnávania pracovníkov EEAS a vykonávania rozhodnutí podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa o menovaní, povýšení a predĺžení alebo skončení výkonu práce mala zveriť príslušnému generálnu riaditeľstvu Komisie;

    e)   vysielanie pracovníkov diplomatických služieb jednotlivých členských štátov do EEAS by sa malo považovať za integrálnu súčasť ich profesijnej kariéry v rámci týchto služieb;

    f)    v rozhodnutí o zriadení EEAS by sa mala stanoviť organizačná štruktúra služby, pričom by sa malo ustanoviť, že plán stavu zamestnancov by sa mal prijať ako príloha k rozpočtu Komisie (administratívnemu rozpočtu) v rámci ročného rozpočtového postupu, čo umožní, aby sa tento útvar vybudoval štruktúrovane v súlade so zistenými potrebami;

    (g)  zriadenie EEAS vyžaduje úpravu medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, ako ustanovuje jej bod 4 časť G; prísne by sa mala dodržiavať zásada prideľovania prevádzkových a administratívnych výdavkov (článok 40 ods. 2 finančného nariadenia); pripomína potrebu dosiahnuť dohodu s Parlamentom o budúcich návrhoch Komisie, ktorých cieľom bude zmena a doplnenie finančného nariadenia a služobného poriadku;

    h)   znovu vyjadruje svoje odhodlanie v plnej miere vykonávať svoje rozpočtové právomoci, pokiaľ ide o uvedené inštitucionálne inovácie; zdôrazňuje, že na všetky hľadiská podmienok financovania EEAS musí v súlade so zmluvami stále dohliadať rozpočtový orgán;

    i)    podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ by mal v prípade svojej neprítomnosti rozhodnúť o svojom zástupcovi, a to jednotlivo pre každý prípad a so zreteľom na úlohy, ktoré sa majú v príslušnom prípade vykonávať;

    8.   Domnieva sa, že by bolo vhodné, aby EEAS:

    a)   viedol generálny riaditeľ zodpovedajúci sa podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi, ktorého by mohol v určitých prípadoch zastupovať;

    b)   tvorilo niekoľko riaditeľstiev, pričom každé by zodpovedalo za geostrategicky významnú oblasť vonkajších vzťahov Únie, a ďalších riaditeľstiev pre bezpečnostné a obranné politické otázky, civilné krízové riadenie, multilaterálne a horizontálne otázky zahŕňajúce ľudské práva a administratívne veci;

    c)   v rámci každého riaditeľstva formovala spoluprácu útvarov jednotlivých krajín v Bruseli s delegáciami (zastupiteľstvami) Únie v tretích krajinách;

    d)   pripomína, že zatiaľ čo delegácie EÚ v tretích krajinách doplnia existujúce diplomatické zastúpenia členských štátov, z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k zvýšeniu účinnosti, keďže budúca delegácia EÚ by v mnohých prípadoch mohla prevziať konzulárne služby a zaoberať sa otázkami súvisiacimi so schengenskými vízami;

    9.  domnieva sa, že v rozhodnutí, ktorým sa stanovuje organizácia a fungovanie EEAS, by sa malo takisto určiť, že zastupiteľstvá Únie v tretích krajinách musia vždy, keď to bude potrebné a keď to dostupné zdroje to umožnia, poskytnúť logistickú a administratívnu podporu členom všetkých inštitúcií Únie; keďže integrálnou súčasťou EEAS budú aj delegácie Európskej únie, ktoré by mali prijímať pokyny od podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, podliehať jeho dozoru a administratívne prináležať ku Komisii, žiada budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby sa zaviazal informovať parlamentný Výbor pre zahraničné veci o menovaniach na vedúce pozície v rámci EEAS a aby súhlasil s tým, aby výbor, ak sa tak rozhodne, kandidátov vypočul; žiada taktiež, aby sa budúci podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ zaviazal k opätovnému prerokovaniu súčasnej medziinštitucionálnej dohody s Európskym parlamentom, najmä pokiaľ ide o prístup k citlivým informáciám a ďalšie otázky, ktoré sú dôležité pre hladkú medziinštitucionálnu spoluprácu;

    10. keďže integrálnou súčasťou EEAS budú aj delegácie Európskej únie, ktoré by mali prijímať pokyny od podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, podliehať jeho dozoru a administratívne prináležať ku Komisii, žiada budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby sa zaviazal informovať parlamentný Výbor pre zahraničné veci a rozvoj o menovaniach na vedúce pozície v rámci EEAS a aby súhlasil s tým, aby výbor, ak sa tak rozhodne, kandidátov vypočul; žiada taktiež, aby sa budúci podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ zaviazal k opätovnému prerokovaniu súčasnej medziinštitucionálnej dohody s Európskym parlamentom, najmä pokiaľ ide o prístup k citlivým informáciám a ďalšie otázky, ktoré sú dôležité pre hladkú medziinštitucionálnu spoluprácu;

    11. navrhuje, aby sa preskúmalo, do akej miery by zamestnanci zastupiteľstva Únie vyslaní z konzulárnych služieb jednotlivých krajín mohli nad rámec svojich politických a ekonomických úloh v prípade potrieb postupne preberať zodpovednosť za konzulárne úlohy vo vzťahu k štátnym príslušníkom nečlenských krajín a za úlohy súvisiace s diplomatickou a konzulárnou ochranou občanov Únie v tretích krajinách, ako sa už stanovilo v článku 20 Zmluvy o ES; ďalej navrhuje, aby sa zvážili možnosti spolupráce medzi úradníkmi Parlamentu a EEAS;

    12. považuje za nevyhnutné, aby sa v odbornom vzdelávaní úradníkov Únie v oblasti vonkajších vzťahov prijali ďalšie kroky; navrhuje, aby sa zriadila Európska škola diplomacie, ktorá by v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov úradníkom Únie a členských štátov, ktorí majú vykonávať funkcie v oblasti vonkajších vzťahov, poskytovala odbornú prípravu založenú na jednotne harmonizovaných študijných osnovách vrátane náležitého odborného vzdelania v oblasti konzulárnych a vyslaneckých postupov, diplomacie a medzinárodných vzťahov spolu so znalosťami o histórii a fungovaní Európskej únie;

    13. vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby vypracoval návrh rozhodnutia o organizácii a spôsobe fungovania EEAS a zohľadnil pritom usmernenia stanovené v tomto uznesení; vyhradzuje si právo prijať podrobné stanovisko k tomuto návrhu podľa článku 27 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy a v rámci rozpočtového postupu preskúmať finančné hľadiská; odporúča však, aby sa v skorej fáze dosiahla politická dohoda s Parlamentom vo všetkých otázkach s cieľom predísť mrhaniu cenným časom na politické spory o tom, akú podobu má získať EEAS po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy;

    14. vyzýva Komisiu, aby súhlas s návrhom podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa vyslovila až potom, keď bude z prevažnej časti v súlade s usmerneniami stanovenými v tomto uznesení alebo keď sa konsenzom medziinštitucionálnych kontaktných strán vrátane Parlamentu dosiahne iné kompromisné riešenie;

    15. je rozhodnutý žiadať kandidáta na podpredsedu budúcej Komisie, aby pri stretnutí s výborom zodpovedným za jeho vypočutie v rámci menovania budúcej Komisie zaujal stanovisko k otázkam obsiahnutým v tomto uznesení;

    16. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

    • [1]        Ú. v. EÚ C 184E, 6.8.2009, s. 25.
    • [2]        Ú. v. ES C 135, 7.5.2001, s. 69.
    • [3]        Ú. v. ES C 53E, 28.2.2002, s. 390.
    • [4]        Ú. v. EÚ C 117E, 18.5.2006, s. 232.
    • [5]        Napr. článok 6 rozhodnutia, ktorým sa zriaďuje OLAF (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

    STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI (*) (19.10.2009)

    pre Výbor pre ústavné veci

    o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť
    (2009/2133(INI))

    Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Annemie Neyts-Uyttebroeck

    (*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

    NÁVRHY

    Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    1.  pripomína, že úloha Európskej únie ako globálneho hráča za posledné desaťročia vzrástla a že ak chce EÚ konať kolektívne a čeliť globálnym výzvam zosúladeným, konzistentným a účinným spôsobom, je potrebný nový prístup,

    2.  víta výsledok referenda v Írsku, ktoré otvára cestu zavŕšeniu procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy a vytvoreniu novej inštitucionálnej štruktúry vrátane pozície stáleho predsedu Európskej rady, ktorý bude zabezpečovať zastúpenie EÚ navonok v otázkach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a novej pozície vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude tiež plniť funkciu podpredsedu Európskej komisie; berie na vedomie, že Rada poverí vysokého predstaviteľa riadením SZBP a predkladaním návrhov v oblasti vytvárania tejto politiky a že Rada spolu s vysokým predstaviteľom zabezpečí jednotnosť, konzistentnosť a účinnosť vonkajšej činnosti Únie; pripomína, že pri plnení svojich úloh sa bude vysoký predstaviteľov opierať o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS);

    3.  zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament neustále vyzýval k vytvoreniu spoločnej európskej diplomatickej služby, ktorá by zodpovedala medzinárodnej úlohe Únie a ktorá by ju zviditeľnila a posilnila jej schopnosť účinne konať na medzinárodnom poli; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa chopili príležitosti, ktorú ponúka zriadenie EEAS a vytvorili tak zosúladenejšiu, konzistentnejšiu a účinnejšiu zahraničnú politiku,

    4.   inštitucionálne usporiadanie EEAS musí z rodového hľadiska riadne odrážať záväzky Únie týkajúce sa uplatňovania rodovej rovnosti;

    5.   vzhľadom na to, že o zriadení EEAS sa bude konzultovať s Európskym parlamentom, a vzhľadom na dôsledky, ktoré z toho vyplynú pre rozpočet, je presvedčený, že skorý a vecný dialóg s Parlamentom je nevyhnutným predpokladom pre účinné rozbehnutie činnosti EEAS a pre zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov;

    6.  vyzýva vysokého predstaviteľa, aby čo najskôr predložil svoje návrhy; trvá na dodržiavaní týchto zásad:

    a)   EEAS by nemala byť samostatnou službou, ale by sa mala založiť a zriadiť v rámci administratívnej a rozpočtovej právomoci Komisie, pričom by riadne plnila mandát určený Zmluvou, a to pomáhať podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi v riadení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie v mene Rady a Komisii v uskutočňovaní jej vonkajšej činnosti;

    b)   EEAS sa musí zaoberať SZBP a spoločnou európskou bezpečnostnou a obrannou politikou (EBOP) a úlohami a politikami, ktoré v súčasnosti v rámci Komisie zastrešuje generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy (GR Relex); okrem toho by mal vysoký predstaviteľ predložiť komplexný návrh toho, ako budú v rámci novej inštitucionálnej zostavy usporiadané iné dôležité politiky týkajúce sa vonkajšej činnosti; rozšírenie, obchod, rozvoj a humanitárna pomoc spolu tvoria podstatnú časť všetkých vonkajších politík EÚ; na začlenenie rozvojovej politiky do tejto novej služby existujú naliehavé dôvody;

    c)   EEAS musí zahŕňať v rámci sekretariátu Rady aj oddelenia pre vojenské a civilné riadenie kríz a to aj v prípade, že sa riadenie a organizačná štruktúra pre vojenský personál bude zrejme musieť líšiť od spôsobu riadenia a organizačnej štruktúry civilného personálu; zdieľanie analýzy spravodajských informácií aktérov v rámci EEAS je nesmierne dôležité, pretože pomáha vysokému predstaviteľovi pri plnení jeho mandátu, ktorým je uskutočňovanie zosúladenej, konzistentnej a účinnej vonkajšej politiky Únie;

    d)   vysoký predstaviteľ by mal venovať zvláštnu pozornosť náboru pracovníkov a personálnym otázkam, keďže EEAS budú tvoriť zamestnanci Komisie, Rady a členských štátov; aby sa EEAS mohla stať profesionálnou diplomatickou službou bude potrebné, aby mala zodpovedajúce zdroje a personál, ktorý sa vyberie na základe zásluh a s ohľadom na vhodné výberové postupy a geografickú rovnováhu;

    e)   diplomati členských štátov a zamestnanci Komisie a Rady by mali mať rovnocenný status a úlohy a mali by pre nich platiť rovnaké podmienky zamestnania, či už ide o vyslaných úradníkov, dočasných zamestnancov alebo úradníkov EÚ;

    f)    vytváranie „kolektívneho ducha“ prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy a profesionálneho rozvoja je nevyhnutným základom konečného cieľa EEAS, ktorým je vytvorenie rámca integrovanej diplomacie, ktorá v sebe spája diplomaciu na národnej ako aj európskej úrovni; s cieľom vytvoriť spoločnú európsku diplomatickú kultúru v medzinárodných vzťahoch EÚ bude potrebné vypracovať spoločný program odbornej prípravy a spoločný diplomatický sylabus; existujúce opatrenia v oblasti odbornej prípravy a sieť centier pre odbornú prípravu diplomatov by sa mohli užitočne posilniť; Mohli by sa užitočne zjednotiť do európskej akadémie diplomacie, ktorá by vychádzala okrem iného z vhodných ustanovizní členských štátov;

    g)   EEAS musí zabezpečiť, aby boli Európskemu parlamentu v rámci delegácií EÚ k dispozícii kontaktné osoby, ktoré budú zabezpečovať spoluprácu s Európskym parlamentom (napríklad starať sa o parlamentné kontakty v tretích krajinách);

    7.   keďže integrálnou súčasťou EEAS budú aj delegácie EÚ, ktoré by mali prijímať inštrukcie od vysokého predstaviteľa, podliehať jeho dozoru a administratívne prináležať ku Komisii, žiada budúceho vysokého predstaviteľa, aby sa zaviazal informovať o menovaniach na vedúce pozície v rámci EEAS príslušný parlamentný výbor a súhlasil s tým, aby Výbor, ak sa tak rozhodne, kandidátov vypočul; žiada taktiež, aby sa budúci vysoký predstaviteľ zaviazal k opätovnému prerokovaniu súčasnej medziinštitucionálnej dohody s Európskym parlamentom, najmä pokiaľ ide o prístup k citlivým informáciám a ďalšie otázky, ktoré sú dôležité pre hladkú medziinštitucionálnu spoluprácu;

    8.   pripomína, že zatiaľ čo delegácie EÚ v tretích krajinách budú dopĺňať existujúce diplomatické zastúpenia členských štátov, z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k zlepšeniu efektívnosti, keďže budúce delegácie EÚ by podľa potreby postupne mohli prevziať konzulárne služby;

    9.  vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a budúceho vysokého predstaviteľa, aby spolu s Parlamentom dosiahli vytvorenie komplexného, ambiciózneho a konsenzuálneho plánu zriadenia EEAS, nakoľko pozvoľný a postupný prístup by mohol viesť k nezrovnalostiam a zbytočnému plytvaniu zdrojmi; so zreteľom na komplexnosť riešených otázok a s cieľom zabezpečiť spravodlivé zastúpenie všetkých členských štátov v EEAS by sa mal použiť postupný prístup; v primeranej lehote by sa malo uvažovať o „doložke o preskúmaní“;

    10. odporúča, aby sa zahájil proces úpravy existujúcich zastúpení EÚ pri multilaterálnych fórach ako sú úrady Rady a Komisie pri Spojených národoch; navrhuje, aby sa preskúmala možnosť zriadenia delegácií EÚ pri tých multilaterálnych fórach, pri ktorých v súčasnosti takéto delegácie neexistujú a pri ktorých je z praktického hľadiska potrebné, aby tam EÚ mala svoje zastúpenie, ako napríklad pri NATO alebo OBSE;

    11. znovu vyjadruje svoje odhodlanie v súvislosti s týmito inštitucionálnymi inováciami vykonávať naplno svoje rozpočtové právomoci a žiada o finančné preskúmanie pred novým rozpočtovým obdobím; zdôrazňuje, že všetky aspekty financovania EEAS musia v súlade so zmluvami zostať pod dohľadom rozpočtového orgánu.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    19.10.2009

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    42

    9

    6

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Gabriele Albertini, Dominique Baudis, Bastiaan Belder, Franziska Katharina Brantner, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Mário David, Michael Gahler, Ana Gomes, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Nicole Kiil-Nielsen, Andrey Kovatchev, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Barry Madlener, Mario Mauro, Jean-Luc Mélenchon, Willy Meyer, Alexander Mirsky, María Paloma Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Ernst Strasser, Charles Tannock, Zoran Thaler, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin, Graham Watson, Boris Zala

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Marije Cornelissen, Marielle De Sarnez, Andrew Duff, Diogo Feio, Lorenzo Fontana, Roberto Gualtieri, Liisa Jaakonsaari, Barbara Lochbihler, Vittorio Prodi, György Schöpflin, Traian Ungureanu

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Franz Obermayr

    STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (19.10.2009)

    pre Výbor pre ústavné veci

    o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť
    (2009/2133(INI))

    Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eva Joly

    STRUČNÉ ODÔVODNENIE

    Je zrejmé, že rozvojová politika EÚ prináša Únii výhody, keďže prispieva ku globálnej geopolitickej stabilite, zmierňuje migračné tlaky a otvára nové možnosti obchodovania. Vzhľadom na túto skutočnosť je prvoradým zámerom takisto znižovanie chudoby a podpora udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja rozvojových krajín a ich občanov.

    I keď netreba pripomínať, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a služba pre vonkajšiu činnosť sa budú usilovať o podporu politiky Únie v takých oblastiach, ako sú zahraničné veci, obchod a bezpečnosť, nemôžeme preto pokladať za samozrejmé, že nová služba bude prikladať rovnakú dôležitosť i dosiahnutiu cieľov rozvojovej politiky EÚ a rozvojových cieľov tisícročia.

    Považujeme teda za nevyhnutné, aby sa v stanovisku Parlamentu explicitne odkázalo na rozvoj, konkrétnejšie na záväzky EÚ vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy k vyvíjaniu úsilia o odstránenie chudoby a zabezpečenie politickej koherentnosti v záujme rozvojových krajín, ako aj na dôležitosť podpory rozvojovej spolupráce ako samostatnej oblasti politiky, ktorá je na rovnakej úrovni s ostatnými politikami v oblasti medzinárodných vzťahov a s primeranou politickou a administratívnou štruktúrou.

    NÁVRHY

    Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    Odôvodnenie Da (nové)

    Da.   keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa politiky EÚ a členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce „vzájomne dopĺňajú a posilňujú“; keďže by to malo viesť tomu, aby sa v záujme zvýšenia efektívnosti pomoci a pomeru medzi kvalitou a cenou viac vyjasnil rozdiel medzi úlohami Komisie a členských štátov, znížilo sa ich prekrývanie, posilnila sa koordinácia darcov a zlepšila sa deľba práce,

    Odôvodnenie Db (nové)

    Db.   keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) by mala slúžiť na zviditeľnenie EÚ ako vedúceho partnera rozvojových krajín a mala by stavať na intenzívnych vzťahoch EÚ s týmito krajinami zo svojej pozície najväčšieho darcu oficiálnej rozvojovej pomoci a humanitárnej pomoci a hlavného obchodného partnera rozvojových krajín,

    Odôvodnenie Dba (nové)

    Dba. keďže EEAS by sa mala vyznačovať výrazným rozmerom týkajúcim sa oblasti rozvoja a keďže zásady rozvojovej politiky, ktoré sa sústreďujú na dlhodobé ciele, multilateralizmus, solidaritu, dialóg a zladenie záujmov, by boli vhodnými základnými kameňmi budúcej zahraničnej politiky EÚ,

    Odôvodnenie Dc (nové)

    Dc.   keďže Lisabonskou zmluvou sa rozvojová spolupráca vyčleňuje ako samostatná oblasť politiky s konkrétnymi cieľmi, ktorá je na rovnakej úrovni s ostatnými vonkajšími politikami a nie je nijako podriadená zahraničnej, bezpečnostnej ani obrannej politike, pričom sa uznáva dôležitosť jednak politickej koherentnosti pre rozvoj, jednak konzistentnosti rôznych vonkajších opatrení EÚ, čo si vyžaduje aj obnovenie riadnej Rady ministrov pre rozvoj a spoluprácu,

    Odôvodnenie Dd (nové)

    Dd.   keďže odstránenie chudoby je jedným z celkových cieľov Zmluvy o Európskej únii v znení vychádzajúcom z Lisabonskej zmluvy v oblasti medzinárodných vzťahov (článok 21 ods. 2 písm. d)) a prvoradým cieľom rozvojovej politiky Únie, ako je stanovené v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; keďže v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ďalej stanovuje, že EÚ „zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“; keďže všetky aktivity EEAS, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny, musia preto podporovať odstránenie chudoby,

    Odsek 4 – písmeno b

    (b)    EEAS by mala nadobudnúť podobu, ktorá zvýši konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie a jej zastúpenia v zahraničných vzťahoch, v záujme čoho by sa malo zabezpečiť, aby EEAS zastrešovala najmä útvary zodpovedajúce za vonkajšie vzťahy v užšom zmysle slova a vyššie pozície v rámci delegácií v tretích krajinách; v priebehu ďalšieho vývoja možno ďalej uvažovať o tom, aké iné funkcie by sa mali EEAS prideliť,

    Odsek 4 – písmeno c

    (c)    nie je však potrebné, aby sa generálnym riaditeľstvám Komisie odobrali všetky ich povinnosti týkajúce sa vonkajších vzťahov; integrita súčasných politík Spoločenstva s vonkajším rozmerom by sa mala zachovať najmä v oblastiach, kde má Komisia výkonné právomoci; Komisia by mala poskytnúť špecifický model príslušným útvarom, akými sú napríklad generálne riaditeľstvá pre obchod, rozširovanie a rozvoj a vzťahy s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi, úrad EuropeAid, Úrad Európskeho spoločenstva pre humanitárnu pomoc, oddelenie pre ľudské práva a demokraciu, oddelenie pre pomoc pri voľbách a oddelenia Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti zamerané na vonkajšie vzťahy,

    Odsek 4 – písmeno da (nové)

    (da)  nezávislý komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc by mal byť členom kolégia komisárov a mal by byť na rovnakej úrovni s ďalšími komisármi zodpovednými za ostatné politiky v oblasti medzinárodných vzťahov; tento komisár musí byť zodpovedný za vypracovanie a vykonávanie politiky rozvojovej spolupráce, pričom úzko spolupracuje s vysokým predstaviteľom v štátoch AKT a ostatných rozvojových krajinách,

    Odsek 4 – písmeno db (nové)

    (db)  v dôsledku toho je nevyhnutné, aby v Komisii pôsobilo osobitné generálne riaditeľstvo pre rozvoj, ktoré by bolo zodpovedné za stanovenie politiky, politické poradenstvo a vykonávanie politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce; generálne riaditeľstvo, ako aj všetci zamestnanci, ktorí vykonávajú rozvojovú politiku Únie v Bruseli i v zámorských delegáciách, musia podávať správy komisárovi pre rozvoj,

    Odsek 5 – písmeno ca (nové)

    (ca)   EEAS musí mať dostatočný počet odborníkov v oblasti rozvoja z vnútroštátnych ministerstiev a Generálneho riaditeľstva Komisie pre rozvoj; úradníci tohto generálneho riaditeľstva by mali prijímať pokyny od komisára pre rozvoj,

    Odsek 6 – písmeno b

    (b)    pozostávala z niekoľkých riaditeľstiev, pričom každé by zodpovedalo za geostrategicky významnú oblasť vonkajších vzťahov Únie, a ďalších riaditeľstiev pre rozvojové, bezpečnostné a obranné politické otázky, civilné krízové riadenie a multilaterálne a horizontálne otázky zahŕňajúce ľudské práva a administratívne veci,

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    19.10.2009

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    26

    1

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Thijs Berman, Michael Cashman, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Catherine Greze, Enrique Guerrero Salom, András Gyürk, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Proinsias De Rossa, Harlem Désir, Santiago Fisas Ayxela, Fiona Hall, Isabella Lövin, Louis Michel, Bart Staes, Patrizia Toia

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    19.10.2009

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    18

    2

    2

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Michel Barnier, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Roberto Gualtieri, Zita Gurmai, Stanimir Ilchev, Morten Messerschmidt, Paulo Rangel, Potito Salatto, Algirdas Saudargas, György Schöpflin, Indrek Tarand, Rafał Kazimierz Trzaskowski, Luis Yáñez-Barnuevo García

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Elmar Brok, Jean-Luc Dehaene, Enrique Guerrero Salom, Sylvie Guillaume, Íñigo Méndez de Vigo, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Helmut Scholz, Alexandra Thein

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Franziska Katharina Brantner, Daniel Hannan, Alain Lamassoure