SPRÁVA o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009

1.2.2010 - (2009/2101(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajca: Marc Tarabella

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 94 KB)
• 001-001 (DOC - 211 KB)
• 002-012 (PDF - 142 KB)
• 002-012 (DOC - 278 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009

(2009/2101(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o EÚ (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na správu Komisie z 27. februára 2009 o rovnosti žien a mužov – 2009 (KOM(2009)0077),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 nazvané Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (KOM(2000)0335) a na výročné správy Komisie o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 (t. j. KOM(2001)0179, KOM(2002)0258, KOM(2003)0098, KOM(2004)0115, KOM(2005)0044, KOM(2006)0071, KOM(2007)0049 a KOM(2008)0010),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 nazvané Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (KOM(2008)0636), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637), ktorý 3. októbra 2008 predložila Komisia,

–   so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 nazvanú Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

–   so zreteľom na stav ratifikácie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197),

–   so zreteľom na rámec činností pre rovnosť medzi ženami a mužmi, ktorý prijali európski sociálni partneri 22. marca 2005,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010)[6],

–   so zreteľom na Poradný výbor pre rovnosť príležitostí žien a mužov a jeho stanovisko k rozdielom v odmeňovaní práce žien a mužov, ktoré bolo prijaté 22. marca 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov[8],

–   so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0004/2010),

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie, uznanou v zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, a keďže aj napriek výraznému pokroku dosiahnutému v tejto oblasti mnohé nerovnosti medzi ženami a mužmi pretrvávajú,

B.  keďže Európska únia v súčasnosti prekonáva hospodársku, finančnú a sociálnu krízu veľkého rozsahu, ktorá má osobitné dôsledky na situáciu žien na trhu práce a v ich súkromnom živote,

C. keďže materstvo a otcovstvo sa musia považovať za základné práva dôležité pre sociálnu rovnováhu a keďže na úrovni Európskej únie existuje smernica o materskej dovolenke[9] a smernica o rodičovskej dovolenke[10], ale dodnes neexistuje smernica o otcovskej dovolenke,

D.  keďže v dôsledku profesijnej a odvetvovej segregácie a podľa dostupných údajov boli vo všeobecnosti začiatkom krízy viac postihnutí muži ako ženy, ale v niektorých krajinách a niektorých odvetviach je situácia odlišná, najmä v tradičnom priemysle, kde prevláda zamestnávanie žien a kde sa zatvárajú mnohé podniky a nadnárodné spoločnosti sa premiestňujú; keďže v dostupných údajoch sa však nezohľadňuje práca na čiastočný úväzok, pričom na čiastočný úväzok pracuje 31,1 % zamestnaných žien a iba 7,9 % zamestnaných mužov; keďže ženy predstavujú väčšinu zamestnancov vo verejných službách a tvoria dve tretiny osôb pôsobiacich v odvetviach vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti; keďže v prípade budúcich rozpočtových obmedzení by v dôsledku možného negatívneho dosahu na ponuku verejných služieb mohla kríza postihnúť ženy dvojnásobne,

E.  keďže chudoba a nízka úroveň dôchodku tradične viac ohrozuje ženy, najmä osamelé matky a ženy staršie ako 65 rokov; keďže tieto kategórie žien poberajú často dôchodok, ktorého výška sa takmer rovná životnému minimu, a to z rôznych dôvodov, ako je zastavenie alebo prerušenie profesionálnej činnosti s cieľom venovať sa rodinným povinnostiam alebo práci pre podnik manžela, najmä v podnikateľskej a poľnohospodárskej oblasti, bez odmeny a členstva v systéme sociálneho zabezpečenia a keďže cieľom väčšiny politík je podporovať rodiny s deťmi napriek tomu, že 35 % domácností tvorí len jedna osoba, ktorou je vo väčšine prípadov žena,

F.  keďže miera zamestnanosti žien je v priemere 59,1 %, ale keďže jej trvalý nárast od roku 2000 neviedol k zlepšeniu pracovných podmienok žien a ženy sú aj naďalej postihnuté profesijnou a odvetvovou segregáciou,

G. keďže podniky sociálneho hospodárstva sú príkladom úspechu zamestnanosti žien a keďže zlepšujú sociálne postavenie žien, rozvíjajú ich finančnú nezávislosť a umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život, najmä vďaka službám starostlivosti o dieťa, staršie osoby a zdravotne postihnuté osoby, ktoré poskytujú,

H. keďže priemerné rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov od roku 2000 stagnujú na vysokej úrovni (medzi 14 % a 17,4 %), a to aj napriek mnohým opatreniam zavedeným Komisiou a úsiliu členských štátov,

I.   keďže článok 157 ZFEÚ stanovuje, že „každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“, a keďže túto zásadu potvrdila ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie,

J.   keďže Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 18. novembra 2008 žiada Komisiu, aby mu do 31. decembra 2009 predložila legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien,

K. keďže muži takisto trpia, aj keď v menšej miere, profesijnou a odvetvovou segregáciou a rodovými stereotypmi,

L.  keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi ženami a mužmi, ktoré je možné dosahovať najmä vďaka rozšírenému využívaniu rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rovnosti žien a mužov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rámcová dohoda sociálnych partnerov o rodičovskej dovolenke (z júla 2009) sa nezaoberá otázkou platenej dovolenky, ktorá by mala rozhodujúci vplyv na podiel mužov odchádzajúcich na rodičovskú dovolenku a na rovnomerné rozdelenie profesijných a rodinných zodpovedností medzi ženami a mužmi,

M. keďže prístup k službám starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby je dôležitý na to, aby sa zabezpečil rovnaký podiel žien a mužov na pracovnom trhu, výchove a odbornej príprave,

N. keďže Európska rada na svojom zasadnutí v Barcelone v dňoch 15. a 16. marca 2002 vyzvala členské štáty, aby sa usilovali zabezpečiť do roku 2010 zariadenia starostlivosti o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov, ale keďže viac ako polovica členských štátov zatiaľ ani zďaleka nespĺňa tieto ciele,

O. keďže v roku 2008 ženy získali 58,9 % vysokoškolských diplomov v Únii, keďže ženy predstavujú väčšinu študentov v oblastiach ekonomiky, správy a práva, ale keďže na rozhodovacích pozíciách v podnikoch a vo verejnej správe či v politických orgánoch majú aj naďalej nízke zastúpenie; keďže počet žien s vysokoškolským vzdelaním v oblasti informatiky, v inžinierskych odvetviach a v oblasti fyziky je nízky, čoho následkom je slabé zastúpenie žien v súkromnom sektore, ktorý je pre oživenie hospodárstva určujúci; keďže rozdiely v zamestnávaní žien a mužov v sektore informatiky sa v priebehu času skôr zväčšujú, ako zmenšujú,

P.  keďže podiel poslankýň Európskeho parlamentu sa po volebnom období 2004 – 2009 zvýšil z 32,1 % na 35 % po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 7. júna 2009, keďže podiel predsedníčok parlamentných výborov sa zvýšil z 25 % na 41 % a keďže podiel podpredsedníčok Európskeho parlamentu sa zvýšil z 28,5 % na 42,8 %, ale počet žien vo funkcii kvestorov sa znížil z 3 na 2,

Q. keďže sa zdá, že situácia niektorých skupín žien, ktoré často čelia vzájomne prepojeným ťažkostiam a hrozbám, ako aj dvojakej diskriminácii – najmä zdravotne postihnutých žien, žien starajúcich sa o iné osoby, starších žien, žien patriacich k menšinám a prisťahovalkýň – sa zhoršuje,

R.  keďže prisťahovalkyne sú na trhu práce vystavené dvojitej diskriminácii, a to z dôvodu ich pohlavia a ich postavenia prisťahovalkýň; keďže každá piata vysoko kvalifikovaná prisťahovalkyňa má pracovné miesto, na ktoré stačí nízka kvalifikácia, a keďže prisťahovalkyne pracujúce v domácnostiach, v stravovacích a ubytovacích zariadeniach a v poľnohospodárstve sú osobitne zraniteľné,

S.  keďže miera zamestnanosti mužov aj žien vo vidieckych oblastiach je nižšia a keďže navyše mnohé ženy nie sú na oficiálnom trhu práce nikdy aktívne a nie sú preto zaznamenané ako žiadateľky o prácu a nie sú ani zahrnuté v štatistikách o nezamestnanosti, čo spôsobuje osobitné finančné a právne problémy, pokiaľ ide o prístup k materskej a zdravotnej dovolenke, získanie práva na dôchodok a prístup k sociálnej starostlivosti, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú výrazne postihnuté nedostatkom ponuky kvalitných pracovných miest,

T.  keďže príslušníčky etnických menšín, najmä rómske ženy, pravidelne čelia viacnásobnej diskriminácii na základe rasy a pohlavia; keďže vnútroštátne subjekty zodpovedné za otázky rovnosti nevenujú náležitú pozornosť problému viacnásobnej alebo kombinovanej diskriminácie,

U.  keďže obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otrokárstva a väčšinu obetí obchodovania ešte stále predstavujú ženy a dievčatá,

V.  keďže v uvedenom uznesení z 3. septembra 2008 boli členské štáty vyzvané, aby ihneď ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý je najsilnejším európskym právnym nástrojom v boji proti tomuto javu, ktorý je trestným činom a zároveň porušením ľudských práv a urážkou dôstojnosti a integrity ľudskej bytosti; keďže k dnešnému dňu tento dohovor ratifikovalo len 16 členských štátov Únie,

W. keďže násilie páchané na ženách, a to vo všetkých formách, je závažnou prekážkou rovnosti medzi ženami a mužmi a patrí k najrozšírenejším prípadom porušovania ľudských práv, bez rozdielu v geografickej, hospodárskej, kultúrnej alebo sociálnej príslušnosti; keďže toto násilie predstavuje v Únii kritický problém, pričom približne 20 až 25 % žien je v priebehu dospelého života vystavených fyzickému násiliu a viac ako 10 % z nich je obeťami sexuálneho násilia; keďže španielske predsedníctvo Rady stanovilo boj proti násiliu páchanému na ženách ako jednu zo svojich priorít,

X.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie znamená celkový stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody človeka, pokiaľ ide o pohlavné ústrojenstvo, jeho funkcie a fungovanie, a neznamená len neprítomnosť choroby alebo poruchy, a keďže uznanie plnej fyzickej a sexuálnej autonómie žien je predpokladom úspešnej politiky v oblasti práv týkajúcich sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj politík zameraných na boj proti násiliu páchanom na ženách,

Y.  keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť bol oficiálne zriadený v roku 2006 a za normálnych okolností mal začať svoju činnosť najneskôr 19. januára 2008, ale ešte stále nie je plne funkčný,

Z.  keďže cieľom lisabonskej stratégie bolo integrovať na pracovný trh 60 % žien schopných pracovať, zatiaľ čo úsilie týkajúce sa demografických výziev má za cieľ podporovať vyššiu mieru pôrodnosti v záujme riešenia budúcich potrieb; keďže rovnosť medzi ženami a mužmi a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zostávajú ústredným bodom diskusie o demografických zmenách;

1.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojej vyššie uvedenej správe o rovnosti žien a mužov – 2009 zdôraznila, že v rýchlo sa meniacom hospodárskom prostredí je dôležité posilniť politiky rodovej rovnosti, ale zdôrazňuje, že je treba viac konkrétnych krokov a nových politík;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekty týkajúce sa oživenia hospodárstva sa zameriavajú najmä na odvetvia, v ktorých sú zamestnávaní prevažne muži; zdôrazňuje, že podporovanie uprednostňovania mužov pred ženami pri zamestnávaní nezníži, ale skôr zvýši rodovú nerovnosť, a podčiarkuje potrebu začleniť politiky rodovej rovnosti do európskych, národných aj medzinárodných plánov obnovy zameraných na oživenie hospodárstva;

3.  naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby bránili sociálne práva a aby zaručili, že hospodárska a finančná kríza nepovedie ku kráteniu sociálnych dávok a obmedzovaniu sociálnych služieb, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o deti a starších ľudí; poukazuje na to, že politiky starostlivosti a poskytovanie opatrovateľských služieb v podstate súvisia s dosahovaním rovnosti medzi ženami a mužmi;

4.  konštatuje, že hospodárska, sociálna a finančná kríza môže byť príležitosťou na to, aby sa Únia stala produktívnejšou a inovačnejšou ekonomikou a spoločnosťou, ktorá bude viac dbať na rovnosť medzi ženami a mužmi, ak sa prijmú primerané politiky a opatrenia;

5.  žiada Komisiu, aby poskytla presné štatistické údaje týkajúce sa dosahu krízy na ženy a mužov, pričom zohľadní mieru nezamestnanosti, vývoj v oblasti práce na čiastočný úväzok a zmlúv na dobu určitú a neurčitú, ako aj dôsledky politík boja proti kríze na verejné služby;

6.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty zhodnotili, podporovali a posilňovali úlohu žien v sociálnom hospodárstve vzhľadom na vysokú zamestnanosť žien v tomto odvetví a dôležitosť služieb, ktoré poskytuje, s cieľom podporovať zosúladenie pracovného a súkromného života;

7.  žiada členské štáty, aby pred tým, než začnú vykonávať politiku obmedzovania rozpočtových výdavkov, uskutočnili hodnotenie vplyvu podľa pohlavia, a zabránili tak tomu, že ženy budú touto politikou neprimerane postihované, a žiada Komisiu a členské štáty, aby na základe týchto štatistických údajov a hodnotení vplyvu vypracovali politiky obnovy, pričom zohľadnia potreby a osobitnú situáciu žien a mužov, najmä prostredníctvom politík integrovaného prístupu k rovnosti mužov a žien (gender mainstreaming) a rozpočtovej analýzy týkajúcej sa pohlaví a rovnosti medzi mužmi a ženami (gender budgeting);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hľadisko rodovej rovnosti v súčasnej lisabonskej stratégii prakticky neexistuje, a vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojej stratégie „EÚ 2020” nadväzujúcej na lisabonskú stratégiu zahrnuli kapitolu o tomto hľadisku;

9.  vyzýva vnútroštátne subjekty zodpovedné za otázky rovnosti, aby zaviedli integrované prístupy s cieľom zlepšiť svoju reakciu na prípady viacnásobnej diskriminácie a riešenie týchto prípadov; okrem toho trvá na tom, aby vnútroštátne subjekty zodpovedné za otázky rovnosti zaviedli programy odbornej prípravy pre sudcov a právnikov a personál s cieľom naučiť ich rozpoznávať viacnásobnú diskrimináciu, predchádzať jej a riešiť ju;

10. víta skutočnosť, že čoskoro sa podarí splniť cieľ dosiahnuť 60 % mieru zamestnanosti žien do roku 2010, ktorý stanovila Európska rada v Lisabone v dňoch 23. a 24. marca 2000; zdôrazňuje však, že výrazný podiel tejto zamestnanosti tvoria nestále a zle platené pracovné miesta; vyslovuje taktiež poľutovanie nad tým, že medzi členskými štátmi sú v tejto súvislosti veľké rozdiely, keďže uvedená miera sa pohybuje v rozmedzí od 37,4 % na Malte do 74,3 % v Dánsku; žiada preto členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na účinné uplatňovanie smernice 2006/54/ES;

11. žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali situáciu manželských partnerov, ktorí pomáhajú v remeselníctve, obchode, poľnohospodárstve, rybolove a malých rodinných podnikoch, z rodového hľadiska a zohľadnili pritom skutočnosť, že ženy sú zraniteľnejšie ako muži; vyzýva členské štáty, aby vytvorili právny model spoločného vlastníctva s cieľom zaručiť úplné uznanie práv žien v poľnohospodárskom odvetví, ich primeranú ochranu v oblasti sociálnej starostlivosti a uznanie ich práce;

12. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia a zaviedli pozitívne akcie s cieľom integrovať ženy do projektov a programov týkajúcich sa ekologickej transformácie o. i. v sektore obnoviteľných zdrojov, ako aj do zamestnaní v oblasti vedy a špičkovej technológie;

13. vyzýva členské štáty, aby podporovali ženské podnikateľstvo v priemysle a aby poskytli finančnú podporu, štruktúry profesionálneho poradenstva, ako aj primeranú odbornú prípravu ženám, ktoré zakladajú podniky;

14. poukazuje na to, že osobné príjmy žien a platené zamestnanie sú aj naďalej kľúčom k ich hospodárskej nezávislosti a k posilnenej rovnosti žien a mužov v rámci celej spoločnosti; zdôrazňuje, že najmä so zreteľom na starnúcu spoločnosť sú potrební rovnako muži, ako aj ženy, aby sa predišlo nedostatku pracovných síl;

15. konštatuje, že ženy sú vystavené väčšiemu riziku chudoby, pretože priemerné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú aj naďalej značné, a že v tejto súvislosti pretrvávajú početné odchýlky medzi členskými štátmi a odvetviami; naliehavo preto žiada členské štáty, aby uplatňovali smernicu 2006/54/ES a aby podporovali najmä zásadu „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ alebo zásadu „práca rovnakej hodnoty“;

16. považuje za nevyhnutné zamerať činnosť aj na zníženie nerovností medzi ženami a mužmi v oblasti dôchodkov, keďže ženy dnes ešte stále nesú hlavnú zodpovednosť za rodinu, čo vedie k prerušeniam kariéry a vo všeobecnosti k nižšiemu pracovnému nasadeniu ako u mužov;

17. ľutuje, že Komisia na základe vyššie uvedeného uznesenia Parlamentu z 18. novembra 2008 doteraz nepredložila legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila takýto legislatívny návrh;

18. vyzýva inštitúcie Únie a členské štáty, aby 22. február vyhlásili za Medzinárodný deň rovnosti platov;

19. podporuje Komisiu v rámci jej konaní z dôvodu neplnenia si povinnosti v súvislosti s transpozíciou platných smerníc; domnieva sa, že členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, musia do svojho vnútroštátneho právneho poriadku čo najskôr transponovať smernice týkajúce sa rovnosti žien a mužov a najmä zabezpečiť ich správne uplatňovanie;

20. želá si, aby bola čo najskôr vypracovaná európska charta práv žien s cieľom zlepšiť skutočné práva žien v celej Únii a vytvoriť mechanizmy zabezpečujúce rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho a politického života;

21. žiada Komisiu a členské štáty, aby s cieľom presadzovať diverzifikáciu pri výbere povolaní, najmä v prípade dievčat, a bojovať proti pretrvávajúcim rodovým stereotypom a znevažujúcim obrazom zaviedli kampane zamerané na zvyšovanie povedomia na školách, pracoviskách a v médiách, a to najmä kampane zdôrazňujúce úlohu mužov pri rovnomernom rozdeľovaní rodinných povinností a zosúladení pracovného a súkromného života;

22. vyzýva členské štáty, aby vyjadrili uznanie podnikom, ktoré prijímajú opatrenia na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi a na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a týmto spôsobom podporili šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti;

23. zdôrazňuje význam zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku, služieb starostlivosti o deti a pomoci starším a iným závislým osobám v záujme lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života; schvaľuje postup Komisie, ktorý spočíva vo vypracúvaní porovnateľných a kvalitných štatistík dostupných v primeranom čase a v predkladaní osobitných odporúčaní pre každý členský štát; vyzýva členské štáty, aby sa všemožne usilovali o dosiahnutie vyššie uvedených cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v Barcelone, ktoré sa týkajú zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku;

24. zdôrazňuje dôležitosť niektorých krokov, ktoré uskutočnila Komisia, najmä návrh na revíziu smernice 92/85/EHS týkajúcej sa materskej dovolenky a smernice 86/613/ES týkajúcej sa samostatne zárobkovo činných osôb a vypomáhajúcich manželov/manželiek v rodinných podnikoch; domnieva sa však, že návrh Komisie na revíziu smernice 92/85/EHS nie je dostatočne ambiciózny, pokiaľ ide o podporu zosúladenia pracovného života s rodinným a súkromným životom mužov a žien;

25. zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa otázkou otcovskej dovolenky, a žiada Komisiu, aby podporila každé opatrenie, ktorého cieľom je zaviesť otcovskú dovolenku na celoeurópskej úrovni; domnieva sa, že materská dovolenka musí byť prepojená s otcovskou dovolenkou, aby žena bola lepšie chránená na pracovnom trhu, a takýmto spôsobom bojovať proti stereotypom existujúcim v spoločnosti, pokiaľ ide o využívanie tejto dovolenky;

26. žiada členské štáty, aby prijali účinné opatrenia, najmä prostredníctvom právnych predpisov, ktoré budú zamerané na podporu vyváženého zastúpenia žien a mužov na rozhodovacích pozíciách v podnikoch, v administratíve a politických orgánoch, a preto požaduje stanovenie záväzných cieľov, ktorými sa zabezpečí rovnaké zastúpenie žien a mužov; preto v tejto súvislosti vyhlasuje, že využívanie volebných kvót má pozitívny vplyv na zastúpenie žien;

27. víta rozhodnutie nórskej vlády zvýšiť počet žien v správnych radách súkromných a verejných spoločností aspoň na 40 %, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciatívu Nórska brali ako pozitívny príklad a išli rovnakým smerom;

28. vyzýva členské štáty, aby uskutočnili kampane zamerané na absolventky stredných škôl s cieľom získavať ich pre povolania v oblasti inžinierstva, a tým zvýšiť ich prítomnosť v tradične mužských technických profesiách;

29. víta výrazné zvýšenie počtu predsedníčok parlamentných výborov a počtu podpredsedníčok Európskeho parlamentu, ako aj síce menej výrazné, ale napriek tomu faktické zvýšenie počtu poslankýň Európskeho parlamentu po európskych voľbách z júna 2009;

30. v tejto súvislosti sa domnieva, že s veľkými ťažkosťami dosiahnutý podiel žien – dezignovaných členiek Komisie (rovnajúci sa 33 % celkového počtu členov Komisie) je nevyhnutným minimom; domnieva sa, že zloženie Komisie by malo lepšie odrážať rozmanitosť európskeho obyvateľstva, a to vrátane rodového hľadiska; vyzýva členské štáty, aby pri budúcich nomináciách navrhli dvoch kandidátov, a to za každé pohlavie jedného, s cieľom uľahčiť vytvorenie reprezentatívnejšej Komisie;

31. žiada členské štáty, aby pozorne preskúmali svoje migračné politiky s cieľom lepšie využívať schopnosti vysokokvalifikovaných prisťahovalkýň a aby zabezpečili sociálnu starostlivosť pracovníčkam v domácnostiach a v iných oblastiach, kde táto starostlivosť chýba, a to s cieľom podporiť integráciu prisťahovalkýň tým, že sa im zabezpečí prístup k vzdelaniu, najmä k odbornej príprave a k vyučovaniu jazyka hostiteľskej krajiny;

32. žiada Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili a osobitnú pozornosť zamerali na skupiny žien, ktoré sú najzraniteľnejšie: zdravotne postihnuté ženy, ženy, ktoré sa starajú o iné osoby, staršie ženy, ženy patriace k menšinám a prisťahovalkyne, ako aj ženy vo výkone trestu, a aby vypracovali osobitné opatrenia zodpovedajúce ich potrebám;

33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a uplatňovali opatrenia, ktoré si vyžaduje pomoc zdravotne postihnutým ženám, aby napredovali v oblastiach sociálneho, profesionálneho, kultúrneho a politického života, kde sú ženy stále málo zastúpené;

34. naliehavo preto žiada Českú republiku, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Taliansko, Litvu, Maďarsko, Holandsko, Fínsko a Švédsko, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

35. pripomína, že násilie páchané na ženách je aj naďalej vážnym problémom, ktorý treba riešiť všetkými prostriedkami na úrovni Spoločenstva a na úrovni jednotlivých členských štátov, a opätovne žiada Komisiu, aby v nasledujúcich piatich rokoch stanovila európsky rok proti násiliu voči ženám; víta skutočnosť, že španielske predsedníctvo Rady stanovilo boj proti násiliu páchanému na ženách ako svoju prioritu, a vyzýva nasledujúce predsedníctva, aby tak tiež urobili;

36. podporuje návrhy španielskeho predsedníctva zriadiť Európske stredisko pre monitorovanie násilia medzi pohlaviami, zaviesť európsky mandát na ochranu obetí a zriadiť spoločné telefónne číslo pre pomoc obetiam v celej Európskej únii;

37. trvá na tom, že je dôležité bojovať proti násiliu páchanom na ženách, aby sa dosiahla rovnosť medzi ženami a mužmi; preto žiada Radu a Komisiu, aby vytvorili jasný právny základ na účely boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, najmä proti obchodovaniu so ženami;

38. zdôrazňuje skutočnosť, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva; zdôrazňuje, že ženy musia mať bezplatný prístup ku konzultáciám týkajúcim sa umelého prerušenia tehotenstva; podporuje preto, ako sa uvádza v spomínanom uznesení z 3. septembra 2008, opatrenia a činnosti na zlepšenie prístupu žien k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a na zvyšovanie ich informovanosti o ich právach a dostupných službách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vykonávali opatrenia a činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia mužov o ich zodpovednosti v otázkach sexuality a reprodukcie;

39. berie na vedomie, že postup zriaďovania Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ešte stále prebieha, a očakáva plnú funkčnosť tohto inštitútu v čo najkratšom čase;

40. vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej novej stratégii „Viac ako HDP“ a aby do svojej práce začlenila stratégie, ktoré sú schopné vyhodnotiť prínos činností žien a mužov v oblasti solidarity medzi generáciami k HDP členských štátov;

41. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0062.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2009)0098.
• [4]  Ú. v. EÚ C 313E, 20.12.2006, s. 118.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2009)0090.
• [6]  Ú. v. EÚ C 301E, 13.12.2007, s. 56.
• [7]  Prijaté texty, 3.9.2008, P6_TA(2008)0399.
• [8]  Prijaté texty, 18.11.2008, P6_TA(2008)0544.
• [9]  Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s.1.
• [10]  Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, Ú. v. ES L 145, 19.6.1996. s. 4.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Hospodárska, finančná a sociálna kríza, ktorá otriasa Európskou úniou i svetom, má konkrétny dosah na ženy, ich pracovné podmienky a ich miesto v spoločnosti, ako aj na rovnosť žien a mužov v Európskej únii. Z tohto dôvodu je dôležité, aby na základe správy Európskej komisie Európsky parlament prijal uznesenie o rovnosti žien a mužov na rok 2009.

Spravodajca chcel vo svojej správe zdôrazniť rôzne dôsledky, ktoré môže mať kríza na situáciu žien. V súvislosti so zamestnaním sa treba osobitne zamerať na vývoj v oblasti práce na čiastočný úväzok, podmienok prijímania zamestnancov a príjmov. Ženy sú viac zastúpené v oblasti verejných služieb a v odvetviach vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, a preto neboli začiatkom krízy najviac postihnuté. V dôsledku tejto profesijnej segregácie však existuje riziko, že v nasledujúcich mesiacoch budú postihnuté dvojnásobne: ženy zamestnané v uvedených sektoroch môžu byť postihnuté rušením pracovných miest a ženy, ktoré tieto služby využívajú, sa budú musieť vzdať svojho zamestnania, aby tieto služby samy vykonávali (predovšetkým starostlivosť o deti, ale aj pomoc starším ľuďom, podpora vo vzdelávaní atď.). Je teda veľmi dôležité, aby vlády členských štátov zohľadnili možný dosah ich politík obmedzovania rozpočtových výdavkov na ženy. V žiadnom prípade nemožno ženy „obetovať“, ani spochybniť politiky rodovej rovnosti.

Kríza však v sebe skrýva aj obrovský potenciál: vlády a Európska únia musia prepracovať spôsob, akým vytvárajú svoje politiky. Je možné vytvoriť novú spoločnosť založenú na ideáli skutočnej rovnosti. Európska únia a vlády musia pochopiť, že v súčasnosti je už nevyhnutné, aby hľadisko rodovej rovnosti začleňovali do všetkých svojich politík. Samotné ženy zohrávajú v tejto súvislosti rozhodujúcu úlohu. Napríklad islandská vláda vymenovala dve ženy do vedúcich pozícií bánk, ktorých bankrot prispel k zrúteniu hospodárstva tejto krajiny. Rovnako zo štúdie zameranej na monitorovanie feminizácie podnikov („Observatoire de la féminisation des entreprises“), ktorú vypracovala Ceram Business School, vyplýva, že čím viac žien je vo vedúcich pozíciách určitého podniku, tým menej klesla tento rok cena jeho akcií na burze. Cieľom nie je nahradiť mužov ženami, ale umožniť ženám, aby sa viac zapájali do podnikov a do celej spoločnosti, a tak sa vyhnúť opakovaniu chýb z minulosti.

Musíme uvítať zvýšenie miery zamestnanosti žien v Európskej únii: sme už veľmi blízko k dosiahnutiu barcelonských cieľov a môžeme byť na to hrdí. Zamestnanie umožňuje ženám získať finančnú nezávislosť, sociálne postavenie a účasť na spoločnosti, z čoho môžu mať len úžitok. Musíme však s poľutovaním konštatovať, že zároveň s týmto zvýšením miery zamestnanosti sa nezlepšili pracovné podmienky: ženy naozaj častejšie vykonávajú prácu na čiastočný úväzok a/alebo majú zmluvy na dobu určitú a zostávajú väčšinou na slabo platených pracovných miestach.

Spravodajca by chcel pripomenúť, že zásada „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ je zakotvená v zmluvách Spoločenstva už od roku 1957. Európska únia mala v tejto oblasti priekopnícku úlohu. Päťdesiatdva rokov neskôr však, žiaľ, musíme konštatovať, že táto zásada sa vždy neuplatňuje jednotne. Okrem toho, rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov od roku 2000 stagnujú na vysokej úrovni, a to napriek rôznym európskym právnym predpisom v tejto oblasti. Čísla hovoria jasnou rečou (od roku 2000 je to rozdiel medzi 14 % a 17,4 % v závislosti od rôznych výpočtových metód Európskej komisie), ale príklady sú ešte názornejšie: podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy musí žena pracovať až do 22. februára (t. j. 418 kalendárnych dní), aby zarobila toľko ako muž za rok. V záujme nápravy tejto situácie, ktorá sa stala neakceptovateľnou, musia členské štáty uplatňovať mnoho platných právnych predpisov a ich uplatňovanie presadzovať. Týka sa to predovšetkým smernice 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania.

Rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov, profesijná segregácia a rodové stereotypy postihujú aj mužov. V spoločnosti, ktorá sa neustále vyvíja, musia mať muži možnosť nájsť svoje miesto. Preto by bolo vhodné pripraviť okrem mnohých informačných kampaní a kampaní zameraných na zvyšovanie povedomia určených pre celú spoločnosť aj kampane zamerané osobitne na mužov, ktoré by napríklad poukazovali na mužov zamestnaných na pracovných miestach alebo v oblastiach, ktoré sú tradične vyhradené ženám. Musíme do kolektívneho povedomia zaviesť situácie, ktoré sú v rozpore s rodovými stereotypmi, aby už nikto nebol prekvapený, že žena je vodičkou autobusu alebo že muž perie bielizeň. Z rovnoprávnejšej spoločnosti zbavenej rodových stereotypov budú mať jednoznačne prospech ženy aj muži.

Napriek tomu, že Komisia sa vo svojej správe nezmienila o násilí páchanom na ženách, je to téma, ktorú chcel spravodajca v tejto správe zdôrazniť. Španielske predsedníctvo Rady si stanovilo ako jednu zo svojich hlavných priorít boj proti násiliu páchanému na ženách. Tento boj je mimoriadne významný pre celú spoločnosť a mali by sa ním zaoberať aj ďalšie predsedníctva.

Nakoniec je potrebné venovať osobitnú pozornosť aj situácii prisťahovalkýň: tieto ženy sú dvojnásobne diskriminované a musia pri začleňovaní do našej spoločnosti čeliť mnohým prekážkam. Musíme sa teda všemožne usilovať o uľahčenie ich integrácie, a to najmä jasným a presným informovaním o ich právach a vyučovaním jazyka hostiteľskej krajiny. Znalosť jazyka hostiteľskej krajiny umožňuje otvoriť sa ostatným ľuďom, plne sa zapojiť do spoločnosti a rozvíjať sa.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.1.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	15 5 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Jolanta Emilia Hibner, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Astrid Lulling, Barbara Matera, Siiri Oviir, Raül Romeva i Rueda, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Eva-Britt Svensson, Marc Tarabella, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Katarína Neveďalová, Chrysoula Paliadeli, Antigoni Papadopoulou
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Elisabeth Jeggle