Postup : 2009/2101(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0007/2010

Predkladané texty :

A7-0007/2010

Rozpravy :

PV 08/02/2010 - 14
CRE 08/02/2010 - 14

Hlasovanie :

PV 10/02/2010 - 9.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0020

SPRÁVA     
PDF 230kWORD 136k
2.2.2010
PE 430.374v02-00 A7-0007/2010

o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

(2009/2174(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Leonardo Domenici

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

(2009/2174(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2009 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (KOM(2009)0201),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. mája 2006 o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006)0254),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2005 s názvom Prínos daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-255/02 z 21. februára 2006 (Halifax a iní proti Commissioners of Customs and Excise), v ktorom Súdny dvor uviedol, že v šiestej smernici o DPH (smernica 77/388/EHS) sa bráni zdaniteľnej osobe uplatniť odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-524/04 z 13. marca 2007 (Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue), v ktorom Súdny dvor vyhlásil, že v rozpore s článkom 43 Zmluvy o ES nie sú právne predpisy prijaté členským štátom, ktoré obmedzujú právo usadiť sa pre čisto umelú konštrukciu iba na daňové účely,

–   so zreteľom na odporúčania uvedené v záveroch Rady zo 14. mája 2008 o daňových záležitostiach súvisiacich s dohodami, ktoré má Spoločenstvo a jeho členské štáty uzavrieť s tretími krajinami;

–   so zreteľom na návrh Komisie z 13. novembra 2008 a smernicu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (KOM(2008)0727),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 2. februára 2009 k smernici Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní (KOM(2009)0029),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 2. februára 2009 k smernici Rady o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení (KOM(2009)0028),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2009 k smernici Európskeho parlamentu a Rady o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/…/ES (KOM(2009)0207),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie Rade, aby poverila Komisiu otvorením rokovaní o dohodách medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Andorrským kniežatstvom, Monackým kniežatstvom a Sanmarínskou republikou na strane druhej v oblasti boja proti podvodom a inej protizákonnej činnosti poškodzujúcej ich finančné záujmy a na zabezpečenie administratívnej spolupráce prostredníctvom výmeny informácií v oblasti daní, a aby poverila Komisiu otvorením rokovaní o dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o boji proti priamym daňovým podvodom a priamym daňovým únikom a o zabezpečení administratívnej spolupráce prostredníctvom výmeny informácií v oblasti daní (SEC (2009)0899),

–   so zreteľom na vyhlásenie, ktoré skupina G20 vydala po svojom samite o otázkach finančných trhov a svetového hospodárstva, ktorý sa konal 15. novembra 2008 vo Washingtone,

–   so zreteľom na závery predsedníctva vydané po zasadnutí Európskej rady 19. a 20. marca 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie, ktoré skupina G20 vydala po svojom samite o globálnom pláne pre oživenie a reformu hospodárstva, ktorý sa konal 2. apríla 2009 v Londýne,

–   so zreteľom na závery Rady vydané po jej zasadnutiach z 9. júna 2009 a 20. októbra 2009,

–   so zreteľom na závery predsedníctva vydané po zasadnutí Európskej rady 18. a 19. júna 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie ministrov financií skupiny G8, ktorí zasadali 13. júla 2009 v Lecce, Taliansku,

–   so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov skupiny G20 vydané počas zasadnutia, ktoré sa konalo v Pittsburgu 24. a 25. septembra 2009,

–   so zreteľom na článok 8 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na správu Štátneho kontrolného úradu USA (2007), správu Britského národného kontrolného úradu (2008) a správu Rady pre povinné odvody (2009), ktoré poukázali na to, že okrem iného asi tretina zo 700 najväčších spoločností v Spojenom kráľovstve v rokoch 2005 a 2006 neplatila žiadne dane, že 25 % amerických spoločností s aktívami vo výške viac ako 250 miliónov USD, alebo s príjmom vo výške viac ako 50 miliónov USD takisto v období od 1998 do 2005 neplatilo žiadne dane a že najväčšie spoločnosti vo Francúzsku v súčasnosti platia zo skutočných priemerných ziskov daň vo výške 8 %, zatiaľ čo úradná výška dane je 33 %,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7‑0007/2010),

A. keďže v rámci EÚ a medzinárodnej úrovni panuje globálny konsenzus, že pod dobrou správou v daňovej oblasti sa rozumie transparentnosť, výmena informácií a spravodlivá súťaž v daňovej oblasti,

B.  keďže nedostatočná správa v daňových záležitostiach podnecuje daňové podvody a úniky a má závažné dôsledky na vnútroštátne rozpočty a systém finančných zdrojov Európskej únie, ktorých náklady v EÚ sa odhadujú vo výške 2,5 % HDP za rok; keďže čestné podnikanie je v dôsledku daňových podvodov znevýhodňované v hospodárskej súťaži; keďže dobrá správa v daňovej oblasti by mala umožniť členským štátom EÚ a rozvojovým krajinám získať viac zdrojov na splnenie rozvojových cieľov tisícročia,

C. keďže globalizácia spôsobila, že boj proti daňovým podvodom na medzinárodnej úrovni sa stal čoraz ťažším, a 27 členských štátov EÚ je výrazne zasiahnutých v dôsledku veľkých rozdielov, ktoré medzi nimi existujú; keďže tieto faktory jednoznačne poukazujú na potrebu zlepšiť medzinárodnú spolupráca v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť jej efektívnosť,

D. keďže vyhýbanie sa daniam a daňové úniky na medzinárodnej úrovni predstavujú závažnú prekážku pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia,

E.  keďže významný počet nadnárodných spoločností má vytvorené štruktúry na to, aby získali výhody vyhýbaním sa daniam v rôznych jurisdikciách, v ktorých podnikajú; keďže rôznorodosť daňových systémov v rôznych jurisdikciách zvýhodňuje veľké podniky s medzinárodnou pôsobnosťou alebo renomované podniky pred malými, domácimi alebo začínajúcimi podnikmi (start-ups),

F.  keďže schopnosť nadnárodných spoločností v širokej miere využívať daňové raje a offshore centrá ako súčasť ich stratégie vyhýbania sa daniam je v rozpore so zásadou spravodlivej súťaže a podnikovej zodpovednosti,

G. keďže daňové raje sú v rozpore so zásadou solidarity, spravodlivosti a prerozdeľovania; keďže v globalizovanom hospodárstve významný počet nadnárodných spoločností využíva svoju moc a vyvíja nátlak na vlády, najmä na vlády rozvojových krajín, aby znižovali daňové sadzby a poskytovali daňové stimuly na prilákanie investícií; keďže v skutočnosti sa tým presunulo daňového zaťaženie na pracujúcich a domácnosti s nízkymi príjmami a vyvolalo drastické obmedzovanie vo verejných službách,

H. keďže Rada sa momentálne zaoberá množstvom dôležitých legislatívnych návrhov v oblasti zdaňovania úspor, administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci pri vymáhaní daní; keďže posilnenie dobrej správy daní v rámci EÚ poskytne politický a morálny základ, ktorý umožní požadovať dobrú správu v daňových záležitostiach tretích krajín,

I.   keďže prijatie všeobecných zásad boja proti vyhýbaniu sa plateniu daní oprávňuje daňové úrady, aby stanovili, či primárnym cieľom príslušnej operácie je vyhýbanie sa alebo znižovanie daňovej povinnosti, a ak tomu tak je, aby uvalili doplnkovú daň s cieľom potláčať takéto vyhýbanie sa plateniu daní, alebo ich znižovaniu,

J.   keďže rozvojové krajiny práve z dôvodu nedostatočnej správy v daňových záležitostiach často nemajú oprávnenosť či právomoc zdaňovať vlastných občanov; keďže pri vytváraní koncepcie svojej politiky správy v daňových záležitostiach musí EÚ zohľadniť osobitné problémy, ktorým čelia rozvojové krajiny, a poskytnúť podporu pri ich prekonávaní,

K. keďže spoločné úsilie skupiny G20 a OSN, ako aj úsilie vynaložené v rámci iniciatív pod vedením OECD, viedlo k niektorým sľubným výsledkom v oblasti správy daní; keďže tieto výsledky nepostačujú na to, aby sa mohlo čeliť problematike, ktorú predstavujú daňové raje a offshore centrá, a musia po nich nasledovať rozhodné, účinné a dôsledné činy,

L.  keďže OECD v súčasnosti odhaduje výšku súkromného kapitálu nahromadeného v daňových rajoch na takmer 1 000 000 000 000 USD (jeden bilión), čo je päťkrát viac než pred dvoma desaťročiami; keďže viac než milión spoločností, najmä zo Spojených štátov a členských štátov EÚ, má svoje sídla zaregistrované v krajinách, v ktorých sa nachádzajú takéto daňové raje,

M. keďže existuje dôkaz o tom, že finančná kríza bola čiastočne vyvolaná novými druhmi komplexných finančných nástrojov a derivátov vo veľkej miere vložených do fondov, ktoré sa nachádzajú v jurisdikciách s utajenými operáciami; keďže daňové raje sú napríklad miestom pre komplexné finančné produkty, ktoré vyvolávajú finančnú nestabilitu, a mnohé finančné inštitúcie mali na svojich účtoch podsúvahové pohľadávky umiestnené v daňových rajoch; keďže finančná kríza celkovo vrhla nové svetlo na následky nedostatočnej správy a poukázala na riziká spojené s netransparentnou jurisdikciou,

N. keďže v Európskej únii je vymožených iba 5 % cezhraničných daňových pohľadávok,

Príležitosť, ktorú treba využiť

1.  jednoznačne odsudzuje úlohu daňových rajov, ktoré podporujú a profitujú z vyhýbania sa daňovej povinnosti, daňových únikov a únikov kapitálu; vyzýva preto členské štáty, aby si stanovili boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu za svoju prioritu; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju činnosť a prijala okamžite konkrétne opatrenia, ako napríklad sankcie, proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu;

2.  považuje dobrú správu v daňových záležitostiach, chápanú v zmysle transparentnosti, výmeny informácií na všetkých úrovniach, efektívnej cezhraničnej spolupráce a spravodlivej hospodárskej súťaže v daňovej oblasti, za kľúčový prvok v obnove svetového hospodárstva po finančnom kolapse, ku ktorému došlo v roku 2008;

3.  v tejto súvislosti pripomína, že je veľmi dôležité ukončiť využívanie umelo vytvorených právnických osôb na vyhýbanie sa zdaneniu; zdôrazňuje tiež, že namiesto bankového tajomstva by sa za každých okolností mala uskutočňovať automatická výmena informácií vo všetkých členských štátoch a závislých územiach; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti, pretože sa ním okrem iného rozšíri spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom zahrnúť všetky druhy daní, zruší bankové tajomstvo a zavedie automatická výmena informácií ako všeobecné pravidlo;

Na úrovni EÚ

4.  pripomína, že Parlament postúpil Rade svoje stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k smernici 2003/48/ES, v ktorom okrem iného požiadal Radu, aby ukončila dočasnú odchýlku, ktorá umožňuje Rakúsku, Belgicku a Luxembursku neposkytovať na základe uplatňovania zrážkovej dane informácie; vyzýva Radu, aby v súlade s pozíciou Parlamentu prijala smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES;

5.  v súvislosti so zdaňovaním úspor víta, že Rakúsko, Belgicko, Luxembursko a Švajčiarsko vykonali prvý krok a stiahli svoje výhrady k článku 26 Vzorovej daňovej zmluvy OECD, rovnako ako to, že Andorra, Monako, Lichtenštajnsko a San Maríno schválili štandardy OECD; víta rozhodnutie Belgicka prejsť od 1. januára 2010 zo systému zrážkovej dane na systém automatickej výmeny informácií;

6.  zdôrazňuje, že Parlament vo svojej pozícii z 24. apríla 2009 požaduje podstatne rozšíriť rozsah smernice 2003/48/ES, najmä pokiaľ ide o pokrytie právnych subjektov (najmä súkromné spoločnosti a trusty)a rôznych foriem investičných príjmov; pripomína, že ustanovenia smernice 2003/48/ES by sa mali rozšíriť na Singapur, Hongkong, Macao a iné jurisdikcie, ako je Dubaj, Nový Zéland, Ghana, a niektoré štáty USA, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/48/ES a ktoré sú z tohto dôvodu obľúbeným miestom tých, ktorí sa dopúšťajú daňových únikov;

7.  domnieva sa, že obchodovanie v EÚ s alternatívnymi fondmi, ktoré majú sídlo v tretej krajine, musí byť podmienené tým, že táto tretia krajina bude dodržiavať štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach a zároveň účinne uplatňovať zásadu automatickej výmeny informácií na základe právne záväzných pravidiel; zdôrazňuje, že pokrok v oblasti štandardov daňovej správy dosiahnutý v rámci OECD a G20 by nemal brániť Európskej únii uplatňovať prísnejšie štandardy;

8.  zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie existujúcich daňových právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych daňových predpisov uľahčí lepšie vymáhanie daní; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vyvinúť úsilie a prijať opatrenia zamerané na zlepšenie správy v daňovej oblasti;

9.  pripomína, že daňový podvod týkajúci sa DPH vyvoláva osobitné obavy, pokiaľ ide o fungovanie vnútorného trhu, pretože má priamy cezhraničný vplyv, predstavuje výrazné straty príjmov a priamo ovplyvňuje rozpočet EÚ; vyzýva Radu, aby v súlade s pozíciou Parlamentu prijala novú smernicu o administratívnej spolupráci v oblasti daní a aby bojovala proti podvodom v oblasti DPH;

Na medzinárodnej úrovni

10. naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby urýchlili uzavretie dohody s Lichtenštajnskom o boji proti podvodom ; naliehavo žiada Radu, aby sa dohodla na mandáte, ktorý by mala Komisia mať pri rokovaní o podobných dohodách s Andorrou, Monakom, San Marínom a Švajčiarskom; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje bilaterálne daňové dohody s tretími krajinami;

11. vyzýva k zvýšenej spolupráci, ako je automatická výmena informácií medzi krajinami, s cieľom uľahčiť vymáhanie kapitálu, ktorý bol do zahraničia presunutý prostredníctvom nezákonnej činnosti na úkor vnútorného trhu;

12. žiada Komisiu, aby urýchlene podala správu o odporúčaní Rady zo 14. mája 2008 týkajúceho zahrnutia doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach do príslušných dohôd, ktoré má Európska únia a jej členské štáty v budúcnosti uzavrieť s tretími krajinami; zdôrazňuje najmä, že je potrebné, aby sa rokovalo o ustanoveniach o dobrej správe v rámci všeobecných alebo špecifických dohôd s tretími krajinami a potrebe zabezpečiť účinný postup na monitorovanie ich implementácie;

13. pripomína, že pokiaľ ide o riešenie otázok škodlivej daňovej súťaži v rámci kódexu správania v oblasti zdaňovania podnikov, je potrebné zabezpečiť, že členské štáty budú dodržiavať tento kódex vo svojich vzťahoch s tretími krajinami spôsobom, ktorý je v súlade s ich úsilím presadzovať transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti;

14. v prvom rade víta pokrok dosiahnutý v oblasti dobrej správy daní vďaka iniciatívam na iných medzinárodných fórach, akými sú G-20, G-8, OSN a predovšetkým OECD; domnieva sa však, že záväzky, ktoré doteraz prijala G20 nepostačujú na vyriešenie problémov, ktoré predstavujú daňové úniky, daňové raje a off-shore centrá;

15. pripomína, že úsilie v oblasti boja proti daňovým rajom a daňovým únikom bude úspešné iba vtedy, keď budú pre všetkých platiť rovnaké pravidlá, ktoré zabránia vytváraniu medzier v zákonoch, ktoré je možné zneužívať; v tejto súvislosti zastáva názor, že smernica 2003/48/ES, v ktorej sa stanovila zásada automatickej mnohostrannej výmeny informácií medzi krajinami, je vítaným krokom smerom k vytvoreniu všeobecného rámca pre automatickú výmenu informácií; zároveň víta návrh Komisie na presadzovanie spolupráce s tretími krajinami v rámci smernice 2003/48/ES;

16. žiada OECD a jeho členské štáty, aby sa plne pridali ku Komisii v partnerskom preskúmaní v rámci Globálneho fóra, najmä pokiaľ ide o identifikáciu jurisdikcií, ktoré odmietajú spolupracovať, o vypracovanie procesu hodnotenia dodržiavanie pravidiel a o vykonávanie odradzujúcich protiopatrení zameraných na zvýšenie dodržiavania príslušných štandardov; zároveň sa domnieva, že rámec OECD pre boj proti daňovým rajom je neuspokojivý; zdôrazňuje potrebu zlepšiť ukazovatele dosiahnutia štatútu spolupracujúcej jurisdikcie napríklad tým, že sa im pridelí kvalitatívna hodnota; kritizuje skutočnosť, že tento ukazovateľ požaduje uzavretie iba 12 zmlúv o výmene daňových informácií; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že výmena informácií sa uskutočňuje iba na požiadanie namiesto toho, aby bola povinnou a záväznou požiadavkou, ako aj nad tým, že OECD umožňuje vládam vyhnúť sa tomu, aby boli uvedené na jej čiernom zozname, iba na základe sľubu, že sa podriadia zásadám výmeny informácií bez toho, aby sa ubezpečila, že sa tieto zásady skutočne uplatňujú v praxi;

Smerom k pravej politike EÚ v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach

17. domnieva sa, že v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach je potrebná jednotnosť a riadna politika na úrovni EÚ; je presvedčený, že dôveryhodnosť Európskej únie závisí okrem iného od jej ochoty odstrániť daňové raje na svojom vlastnom území v rámci príkladu dobrej správy; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti úzko sledovala urýchlené a dôkladné presadzovanie opatrení, ktoré stanovila vo svojom oznámení o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach;

18. domnieva sa, že bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, by sa mala Komisia požiadať o vypracovanie takejto koncepcie EÚ a mali by jej byť k tomu poskytnuté potrebné zdroje;

19. odporúča ustanoviť vhodný systém stimulov pre vymáhanie cezhraničných daňových pohľadávok s cieľom zvýšiť súčasnú nízku mieru vymáhania, ktorá je vo výške 5 %, prostredníctvom prerozdeľovania spravodlivej časti vyzbieraných nezaplatených daňových príjmov správe, ktorá vymáha daňové pohľadávky v mene členského štátu, ktorý o to požiadal, na jednej strane, a správe členského štátu, ktorý o to požiadal na druhej strane;

20. pokiaľ ide o vzájomnú pomoc pri vymáhaní daňových pohľadávok, clá a iné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby odhadla výšku cezhraničných daňových pohľadávok členských štátov, ktoré treba vymáhať na území Európskej únie, a zaviedla vyčísliteľné ukazovatele, pomocou ktorých sa vyhodnotí pokrok v cezhraničnom vymáhaní za určitú dobu;

21. domnieva sa, že EÚ by mala aktívne presadzovať zdokonaľovanie štandardov OECD s cieľom vytvoriť z automatickej, mnohostrannej výmeny informácií celosvetový štandard; naliehavo žiada, aby EÚ ďalej prijala opatrenia, ktorými predíde zneužívaniu tzv. zásady trvalého sídla umelými systémami sídiel a vlastníctiev, ktoré umožňujú holdingovým spoločnostiam bez podnikateľskej činnosti alebo fiktívnym spoločnostiam chrániť skutočných vlastníkov pred platením daní vo svojej krajine bydliska; naliehavo žiada, aby aj EÚ stanovila spoločný prístup k uplatňovaniu opatrení zameraných proti zneužívaniu, ktorý by mal byť účinný, spravodlivý a v súlade s konceptom výslovne umelých konštrukcií, ako to stanovil Súdny dvor;

22. naliehavo žiada EÚ, aby presadzovala dôsledný prístup k dobrej správe v daňovej oblasti v súvislosti s európskou susedskou politikou, politikou rozširovania a politiky rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že politika daňovej správy by mala aktívne prispievať k vytvoreniu trvalo udržateľného a transparentného daňového systému v rozvojových krajinách, najmä s cieľom odstrániť daňové podvody, ktoré vedú k ročným stratám z daňových príjmov rovnajúcim sa desaťnásobku výšky rozvojovej pomoci, ktorú poskytujú rozvinuté krajiny; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa sa musí vyčleniť primeraná výška zdrojov; domnieva sa, že správa v daňovej oblasti nakoniec priláka investície, keďže prispieva k právnej daňovej istote, transparentnosti a stabilite;

23. zdôrazňuje potrebu prehodnotiť súčasné medzinárodné účtovné štandardy s cieľom zvýšiť transparentnosť; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa vyžadovalo zverejňovať v ročnej účtovnej uzávierke účtovné informácie spojené s daňovými rajmi podľa jednotlivých krajín, a navrhuje vytvorenie verejného registra EÚ, v ktorom by sa uvádzali mená jednotlivcov a spoločností, ktorí si zriadili podniky alebo účty v daňových rajoch, s cieľom odhaľovať skutočných príjemcov chránených offshore spoločnosťami;

24. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty v záujme posilnenia implementácie predpisov o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam skoordinovali svoje politiky;

25. pripomína, že zavedením spoločného konsolidovaného základu pre dane z príjmov právnických osôb by pomohlo sa v rámci EÚ riešiť problémy s dvojitým zdaňovaním a problémy s poplatkami za prevod v rámci konsolidovaných skupín; v tejto súvislosti očakáva najneskôr do konca tohto roka správu o hodnotení vplyvu od Komisie;

26. navrhuje, aby Komisia v záujme lepšej identifikácie nesprávnej ceny pri transakciách a najčastejšie používaných techník daňového úniku uprednostnila širšie uplatňovanie metódy porovnateľných ziskov a presunula teda rámec preverovania účtovania vnútropodnikových cien z transakcie na úroveň podniku; poukazuje na to, že metóda porovnateľných ziskov sa zameriava na porovnávanie výnosov medzi podnikmi z každého priemyselného odvetvia a že pokles ziskov dcérskych spoločností nadnárodnej spoločnosti, ak by bol výrazne nižší v porovnaní s priemerom v celom odvetví v určitom čase, môže byť dôkazom masívneho účtovania vnútropodnikových cien;

27. naliehavo žiada EÚ, aby preskúmala možnosti sankcií a stimulov na podporu dobrej správy v daňovej oblasti, ako napr. osobitné dane na všetky pohyby smerom do jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, či smerom z nich, možnosť neuznávať v rámci EÚ právny štatút spoločností so sídlom v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú, a možnosť zakázať finančným inštitúciám EÚ vytvárať alebo zachovávať dcérske spoločnosti a pobočky v nespolupracujúcich jurisdikciách;

28. domnieva sa, že EÚ by mala tiež zabezpečiť dôslednosť pri dodržiavaní noriem v oblasti obozretného dohľadu, zdaňovania a prania špinavých peňazí a terorizmu, a to v rámci EÚ i medzinárodnej úrovni;

29. žiada Komisiu, aby počnúc októbrom 2010 podávala Parlamentu každoročne správu o vykonávaní politiky EÚ v oblasti správy v daňových záležitostiach;

0

0 0

30. poveruje svojho predsedu, aby predložila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov,

(1)

     Prijaté texty, P6_TA(2008)0387.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Panuje všeobecná zhoda, že finančnou a hospodárskou krízou sa správa v daňovej oblasti dostala na najdôležitejšie a najviditeľnejšie miesto svetovej agendy. Nie je žiadnym prekvapením, že sa to stalo práve teraz, keď si milióny občanov snažia raziť cestu cez rozbúrené vody hospodárskej krízy a keď sa od nich žiada, aby na seba prevzali dodatočné daňové zaťaženie, kým iní neplatia ani to, čo dlhujú.

Členské štáty EÚ (v rámci EÚ a prostredníctvom dvojstranných medzinárodných dohôd), ako aj medzinárodné inštitúcie, ako napr. OECD, zdôrazňujú, že transparentnosť a výmena informácií v daňových záležitostiach sú základom pre spravodlivú súťaž v svetovom hospodárstve a pre spravodlivé daňové zaťaženie čestných daňových poplatníkov. Zároveň uznávajú, že správa daňových záležitostí je dôležitým predpokladom pre zachovanie celistvosti finančných trhov. Podľa odhadu OECD z konca roka 2008 daňové raje na celom svete prilákali aktíva vo výške medzi 5 a 7 triliónmi USD, hoci stupeň utajenia týchto účtov komplikuje presné určenie sumy, ktorá sa v jednotlivých jurisdikciách nachádza. Hoci v súvislosti s mierou daňových podvodov v EÚ neexistujú žiadne neodškriepiteľné čísla, podľa odhadov ekonomickej literatúry môže na úrovni EÚ ísť o sumu medzi 2 až 2,5 % HDP, t.j. medzi 200 a 250 miliardami EUR.

2. Čo je správa v daňovej oblasti a akej podpory sa jej v súčasnosti dostáva?

Správu daňovej oblasti po prvý raz definovala Rada (ECOFIN) vo svojich záveroch zo 14. mája 2008 ako zásadu transparentnosti, výmenu informácií a spravodlivú daňovú súťaž.

Zásady správy daňovej oblasti sa uplatňujú na rôznych pozíciách a úrovniach.

Na úrovni EÚ komisár Kovács vo svojom vystúpení na zasadnutí výboru ECON 6. októbra 2009 uviedol, že posilnenie správy v daňovej oblasti v rámci Európskej únie „poskytne politický a morálny základ, ktorý umožní požadovať dobrú správu v daňových záležitostiach od tretích krajín, od našich partnerov mimo Spoločenstva.“ Správa v daňovej oblasti v rámci Spoločenstva je v súčasnosti predmetom troch dôležitých legislatívnych návrhov, konkrétne:

§ smernice o zdaňovaní úspor,

§ dvoch smerníc – o administratívnej spolupráci a vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.

Cieľom týchto troch smerníc je zabezpečiť transparentnosť a účinnú výmenu daňových informácií medzi členskými štátmi, ako aj dobrú spoluprácu pri vymáhaní daňových pohľadávok.

Smernica o zdaňovaní úspor ustanovuje osobitný typ automatickej výmeny informácií, ktorý sa obmedzuje na určitý druh úspor. Smernicou o zdanení úspor sa osobitne uplatňujú zásady stanovené v súčasnej smernici o vzájomnej pomoci, ale na rozdiel od nej smernica o zdaňovaní úspor zabezpečuje s istými výnimkami obmedzenými na prechodné obdobie(1) medzi členskými štátmi automatickú výmenu informácií, ktoré majú banky k dispozícii. Komisia predložila v novembri 2008 návrh na reformu smernice o úsporách. Cieľom reformy je odstrániť existujúce medzery a zlepšiť predchádzanie daňovým únikom. Ďalej sa zameriava na odstránenie narušenia trhu medzi rovnocennými finančnými produktmi a na obmedzenie administratívnej záťaže pre vyplácajúcich zástupcov. Európsky parlament vo svojom stanovisku z 24. apríla 2009 podporil prístup Komisie a žiadal ukončenie prechodného obdobia tak, aby si do 1. júla 2014 začali automaticky vymieňať informácie o úsporách a iných podobných produktoch všetky členské štáty.

Návrh má teraz [október 2009] na stole Rada. Medzitým došlo vo vývoji situácie k niekoľkým zvratom:

§ Pokiaľ ide o uplatňovanie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, sa Belgicko rozhodlo, že od 1. januára 2010 prejde zo systému zrážkovej dane na automatickú výmenu informácií.

§ Ostrov Man tiež vyhlásil, že od 1. júla 2011 začne uplatňovať automatickú výmenu informácií.

§ S piatimi európskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ (Švajčiarsko, Lichtenštajnskom, Monakom, San Marínom a Andorrou), boli otvorené počiatočné konzultácie s cieľom zdokonaliť ich dvojstranné dohody o zdaňovaní príjmu z úspor s Európskou úniou.

§ Začali rokovania s Nórskom, ktoré sa chce pridať do systému zdaňovania úspor.

§ Komisia začala rozhovory s Hongkongom, Macaom a Singapurom o ich možnom pridružení k systému zdaňovania úspor.

Pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci pri vymáhaní, Európsky parlament ich momentálne skúma a mal by k nim prijať začiatkom roka 2010 stanovisko. V jednom z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa výslovne navrhuje, aby sa zakázalo zneužívanie bankového tajomstva na únik pred výmenou informácií na daňové účely medzi daňovými úradmi členských štátov.

Okrem týchto troch návrhov Rada tiež na základe revidovaného pracovného balíka pokračuje vo svojej práci na kódexe správania (zdaňovanie príjmov právnických osôb), ktorý bol prijatý v novembri 2008. Pracovná skupina sa dohodla, že bude pokračovať v práci v oblasti boja proti zneužívaniu predpisov; transparentnosti a výmeny informácií v oblasti poplatkov za prevody a v oblasti vzťahov s tretími krajinami.

Jeden z nástrojov, ktoré môže EÚ použiť na medzinárodnej úrovni na podporu dobrej správy v daňových záležitostiach v tretích krajinách, je rokovať s nimi o dohodách v oblasti boja proti daňovým podvodom, ktoré by zahŕňali doložku o výmene informácií. Komisia otvorila rokovania o podobnej dohode s Lichtenštajnskom, ktoré zmenilo svoj zamietavý postoj a začalo spolupracovať. Očakáva sa, že Lichtenštajnsko bude súhlasiť s výmenou informácií v prípadoch daňových únikov a že v prípadoch odmietania spolupráce bude súhlasiť so zrušením bankového tajomstva. Komisia by mala teraz dostať mandát od ECOFIN-u na začatie podobných rozhovorov so Švajčiarskom, Monakom, San Marínou a Andorrou, teda ďalšími štyrmi štátmi, ktoré spolu s Lichtenštajnskom uplatňujú podobný systém, aký sa ustanovuje v smernici o zdaňovaní úspor. Komisia sa aktívne usiluje o zahrnutie podobných záväzkov do iných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Ďalším účinným nástrojom na povzbudenie prijatia zásad dobrej správy sú finančné stimuly, ktoré má množstvo krajín z oblasti Karibiku a Tichomoria k dispozícii v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu. Komisia uviedla, že v roku 2010 podá správu o pokroku vo vykonávaní týchto politík.

EÚ a jej členské štáty sú tiež zapojené do stratégie zaštítenej OECD a zameranej na boj proti medzinárodným daňovým únikom. Táto práca sa vykonáva v rámci nedávno rozšíreného Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií, ktoré nedávno oznámilo, že všetkých 87 krajín fóra sa dohodlo, že prijme štandard OECD v oblasti výmeny daňových informácií na požiadanie (článok 26 vzorovej zmluvy z roku 2002). Odborníci z OECD naznačili, že dobrým ukazovateľom pokroku je to, či daná jurisdikcia podpísala 12 dohôd o výmene informácií, ktoré spĺňajú štandardy OECD. Značný počet krajín, ktoré sa prihlásili k záväzkom (niektoré z nich dokonca pred rokom 2004), totiž nepodpísalo ani jednu dohodu, ktorá plní štandardy OECD. Hongkong, Macao a Singapur oznámili, že navrhnú zmeny svojich právnych predpisov tak, aby boli v súlade so štandardmi OECD. Rakúsko, Belgicko, Luxembursko a Švajčiarsko stiahli svoje výhrady k článku 26 Vzorovej zmluvy OECD. Lichtenštajnsko 12. marca 2009 oznámilo, že začne formálne rokovania smerujúce k uzavretiu dohôd o transparentnosti a výmene informácií so Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Nemeckom. K štandardom OECD sa prihlásila aj Andorra a Monaco.

Hoci doteraz neboli navrhnuté žiadne konkrétne stimuly na zabezpečenie dodržiavania štandardov, skupina G-20 uviedla na samite 2. apríla 2009 zoznam možných protiopatrení: prísnejšie požiadavky na zverejňovanie informácií zo strany daňových poplatníkov a finančných inštitúcií; zrážkové dane; zamietnutie možnosti odpočítania nákladov; revízia politiky týkajúcej sa daňových zmlúv; revízia vlastných investičných politík zo strany medzinárodných finančných inštitúcií; revízia dvojstranných programov pomoci. Vedúci predstavitelia skupiny G20 uviedli v Pittsburgu (24. – 25. septembra 2009), že protiopatrenia proti daňovým rajom by sa mali začať uplatňovať od marca 2010.

3. Možnosti ďalších opatrení a poznámky spravodajcu

Spravodajca sa nazdáva, že Európska únia by mala presadzovať automatickú výmenu informácií ako univerzálny štandard. V záujme dosiahnutia uvedenej úrovne dobrej správy by sa mal na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni uskutočniť istý počet opatrení.

Spravodajca poznamenáva, že na úrovni EÚ sú oznámenia piatich krajín, s ktorými EÚ uzavrela dohodu o úsporách (Monako, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Andorra a San Maríno), významným krokom k ukončeniu prechodného obdobia pre smernicu o úsporách, počas ktorého môže Rakúsko, Belgicko(2) a Luxembursko uplatňovať zrážkovú daň namiesto výmeny informácií. Treba však poznamenať, že po týchto oznámeniach musí nasledovať uzavretie právne záväzných dohôd. Spravodajca preto žiada, aby sa urýchlene pristúpilo k podpisu týchto dohôd a aby Rada zhodnotila, či sa Spojené štáty zaväzujú k výmene informácií so všetkými členskými štátmi. Rokovania by sa okrem toho mali otvoriť urýchlene, aby sa zabezpečilo, že aj Hongkong, Macao a Singapur budú v prípade zdaňovania úspor uplatňovať podobné daňové pravidlá.

Spravodajca sa tiež nazdáva, že tieto oznámenia by mali mať pozitívny vplyv na stav návrhu Komisie k smernici o administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania, najmä s ohľadom na odstránenie prekážky súvisiacej s bankovým tajomstvom pre daňových rezidentov iných členských štátoch. Spravodajca sa nazdáva, že tieto krajiny, ktoré sa zaviazali k výmene informácií na základe štandardu OECD, by nemali mať možnosť blokovať prijatie návrhu o administratívnej spolupráci.

Na medzinárodnej úrovni

Spravodajca sa nazdáva, že všetky dotknuté strany by mali urýchliť uzavretie dohody s Lichtenštajnskom o boji proti podvodom; naliehavo žiada Radu, aby sa dohodla na mandáte, ktorý by mala Komisia mať pri rokovaní o podobných dohodách s Andorrou, Monakom, San Marínom a Švajčiarskom.

Pokiaľ ide o kódex správania (zdaňovanie príjmov právnických osôb), spravodajca sa domnieva, že členské štáty by mali uplatňovať kódex vo svojich vzťahoch s tretími krajinami spôsobom, ktorý bude v súlade s ich úsilím o podporu transparentnosti a výmeny informácií v daňových záležitostiach.

Tá istá požiadavka súladu by sa mala vzťahovať aj na európsku susedskú politiku, politiku rozširovania a politiku rozvojovej spolupráce.

Pokiaľ ide o partnerské preskúmanie pod záštitou OECD, musí samotná EÚ v rámci tohto fóra zohrávať aktívnu úlohu prostredníctvom účasti a pripomienok Európskej komisie. Nadišiel čas, aby EÚ spolu so svojimi partnermi ukázala svoje vedúce postavenie a rozhodnosť tým, že zabezpečí potrebné stimuly vrátane sankcií.

V tejto súvislosti musí byť EÚ vybavená na hodnotenie pokroku v rámci partnerského preskúmania jednotlivých systémov zo strany OECD. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, by mala byť Európska komisia plne zapojená do výkonu partnerského preskúmania systémov v rámci globálneho fóra a mala by spätne o tomto procese informovať Radu a Parlament s cieľom zabezpečiť riadne vyhodnotenie tejto globálnej otázky v dimenzii EÚ, najmä vo vzťahu k identifikácii jurisdikcií, ktoré nechcú spolupracovať, hodnoteniu súladu a vykonávaní odradzujúcich protiopatrení.

Spravodajca sa obáva, že výmena informácií „na požiadanie“ a na dvojstrannej báze vytvára priestor pre obmedzujúci výklad štandardu OECD. Celkovému rázu štandardov OECD sa napríklad vymyká aj podávanie informácií iba v prípade, keď žiadajúca jurisdikcia pozná meno konkrétneho podozrivého daňového poplatníka. Spravodajca preto navrhuje, aby EU aktívne presadzovala zlepšenie štandardu OECD, ktorého cieľom je zahrnutie automatickej mnohostrannej výmeny informácií do roka 2014 (koniec súčasného volebného obdobia). Z toho tiež vyplývajú prísnejšie požiadavky na podávanie správ týkajúcich sa konečných vlastníkov účtov trustov a firemných účtov a náležité sankcie.

4. Ďalšie otázky

A napokon by Komisii mali byť poskytnuté potrebné zdroje na to, aby mohla zabezpečiť uplatňovanie plnohodnotnej politiky EÚ zameranej na správu v daňovej oblasti.

(1)

Rakúsko, Belgicko a Luxembursko môžu uplatňovať zrážkovú daň namiesto výmeny informácií.

(2)

Belgicko začne s výmenou informácií 1. januára 2010.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.1.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Vicky Ford, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sylvie Goulard, Enikő Győri, Liem Hoang Ngoc, Eva Joly, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Werner Langen, Astrid Lulling, Arlene McCarthy, Íñigo Méndez de Vigo, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Danuta Jazłowiecka, Arturs Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia