SPRÁVA o vykonávaní článku 2 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev: politika inštitúcií a orgánov EÚ v oblasti prijímania pracovníkov

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

3.2.2010 - (2009/2239(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Klaus-Heiner Lehne

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o vykonávaní článku 2 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev: politika inštitúcií a orgánov EÚ v oblasti prijímania pracovníkov

(2009/2239(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev, najmä na jeho články 2, 27, 28 písm. d) a 30 a prílohu III k nemu,

– so zreteľom na rozhodnutie 2002/620/ES Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a Európskeho ombudsmana z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev[1],

– so zreteľom na rozhodnutie 2002/621/ES generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníka Súdneho dvora, generálnych tajomníkov Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a zástupcu Európskeho ombudsmana z 25. júla 2002 o organizácii a činnosti Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev[2],

– so zreteľom na Dohodu medzi generálnymi tajomníkmi Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníkom Súdneho dvora, generálnymi tajomníkmi Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov, spolu so zástupcom mediátora, v ktorej sa uvádzajú všeobecné zásady spoločnej politiky výberu a prijímania pracovníkov a zásady vedenia rezervných zoznamov (ďalej len „dohoda“),

– so zreteľom na vyhlásenie Predsedníctva Európskeho parlamentu z roku 2002[3],

– so zreteľom na pokračujúce vykonávanie rozvojového plánu EPSO s názvom Plán vykonávania, ktorý prijala správna rada Európskeho úradu pre výber pracovníkov dňa 11. septembra 2008,

– so zreteľom na osobitnú správu č. 9/2009 Európskeho dvora audítorov s názvom Efektívnosť a účinnosť činností pri výbere pracovníkov Európskym úradom pre výber pracovníkov, ktorá bola prijatá 11. júna 2009,

– so zreteľom na výročnú správu o činnosti za rok 2008 Európskeho úradu pre výber pracovníkov a Európskej školy verejnej správy (EAS) z 31. marca 2009,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7‑0012/2010),

A. keďže článok 2 služobného poriadku umožňuje jednej alebo viacerým inštitúciám poveriť ktorúkoľvek z nich alebo niektorý medziinštitucionálny orgán vykonávaním určitých alebo všetkých právomocí prenesených na menovací orgán a keďže tento článok bol základom na zriadenie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO),

B. keďže v súlade s článkom 27 služobného poriadku musí byť prijímanie pracovníkov zamerané tak, aby sa pre inštitúcie zabezpečili služby úradníkov na najvyššej úrovni schopností, efektívnosti a bezúhonnosti, pričom pracovníci sa prijímajú na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Spoločenstiev,

C. keďže v súlade s článkom 28 písm. d) služobného poriadku v zásade platí, že úradníka možno vymenovať len pod podmienkou, že úspešne absolvoval výberové konanie buď na základe kvalifikácie alebo skúšok alebo na základe kvalifikácie aj skúšok v zmysle ustanovení prílohy III k služobnému poriadku,

D. keďže podľa článku 30 služobného poriadku musí menovací orgán vymenovať pre každé výberové konanie výberovú komisiu so zodpovednosťou za vypracovanie zoznamu vhodných uchádzačov,

E. keďže v prílohe III k služobnému poriadku sú uvedené podrobné požiadavky a podmienky týkajúce sa organizovania výberových konaní vrátane vyhlasovania výberových konaní, uplatňovania požiadaviek, zloženia výberovej komisie a vypracovania zoznamu uchádzačov a úloh pre EPSO,

F. keďže povinnosti úradu EPSO sú vymedzené v rozhodnutiach 2002/620/ES a 2002/621/ES,

G. keďže spôsoby prípravy výberových konaní, politika a postupy výberu pracovníkov, zásady upravujúce využívanie rezervných zoznamov a harmonizácia kritérií klasifikácie sú uvedené v dohode,

H. keďže rozhodnutie 2002/621/ES a dohoda mali podliehať preskúmaniu po uplynutí troch rokov od zriadenia úradu EPSO; keďže sa však takéto preskúmanie doposiaľ neuskutočnilo; keďže možnosti ďalšieho rozvoja uvedené v rozvojovom pláne EPSO si takisto vyžadujú takéto preskúmanie,

I. keďže Predsedníctvo Európskeho parlamentu vo svojom vyhlásení z roku 2002 jednoznačne potvrdilo záväzok k viacjazyčnej a multikultúrnej správe, ktorá je vyvážená z jazykového i geografického hľadiska, a upozornilo EPSO, že jeho schopnosť vytvárať rezervné zoznamy tak, aby umožňovali politiku prijímania pracovníkov, ktorá je zárukou takejto rovnováhy, je jedným z hlavných meradiel na posúdenie jeho výkonnosti; keďže toto vyhlásenie zostáva v plnej miere platné,

J. keďže v bode 6 vyhlásenia Predsedníctva Európskeho parlamentu z roku 2002 sa opisujú jeho zámery v prípade, že EPSO neuspokojí potreby Parlamentu, pokiaľ ide o prijímanie pracovníkov; keďže v súvislosti so záväzkom k zabezpečeniu spoločného útvaru na organizovanie verejných výberových konaní na výber úradníkov však nedošlo k žiadnej zmene a v tejto fáze nie je potrebné uplatniť bod 6 tohto vyhlásenia; keďže však nastal čas obnoviť medziinštitucionálny dialóg a preskúmať fungovanie úradu EPSO v duchu dobrej spolupráce s cieľom spoločne vytvoriť čo najlepší systém výberu uchádzačov a riešiť všetky ťažkosti, ktorým tento medziinštitucionálny orgán čelí, aby sa mohol stať vzorovou organizáciu; keďže v tejto súvislosti by malo ísť o spoločné úsilie všetkých zapojených inštitúcií,

K. keďže Dvor audítorov vo svojej správe konštatoval viaceré nedostatky vo fungovaní úradu EPSO; keďže úrad EPSO reagoval na túto správu tým, že poukázal na riešenia, ktoré už prijal v záujme odstránenia niektorých nedostatkov;

L. keďže je zrejmé, že v úradnom vestníku bol zverejnený len návrh dohody, nie však samotná dohoda, čím vznikli pochybnosti, pokiaľ ide o transparentnosť postupov výberu a prijímania pracovníkov,

1. vyslovuje blahoželanie úradu EPSO k jeho nepretržitému úsiliu o modernizáciu výberových konaní a v tejto súvislosti víta komplexný vnútorný akčný plán zameraný na zlepšenie existujúcich postupov úradu EPSO; zároveň upozorňuje, že na vonkajšej, t. j. medziinštitucionálnej úrovni musí EPSO dodržiavať všetky podmienky a požiadavky, ktoré sú služobným poriadkom uložené inštitúciám ako menovacím orgánom, a súčasne i vykonávacie akty týkajúce sa úradu EPSO;

2. poznamenáva, že rozhodnutie 2002/621/ES a dohoda sa mali preskúmať tri roky po vytvorení úradu EPSO;

3. poznamenáva, že rozvojový plán EPSO nie je v určitých ohľadoch v súlade so všeobecnými zásadami pre spoločnú politiku výberu a prijímania pracovníkov ani so zásadami vedenia rezervných zoznamov stanovenými v dohode, najmä vzhľadom na výberové komisie, obsah výberových konaní a využívanie rezervných zoznamov;

4. pripomína, že tieto všeobecné zásady sú základom, na ktorom musí správna rada v spolupráci s riaditeľom úradu EPSO vytvoriť a vyvinúť spoločný systém výberu pracovníkov;

5. vyzýva generálneho tajomníka a ostatné inštitúcie, ktoré založili úrad EPSO, aby iniciovali bezodkladné a konštruktívne preskúmanie rozhodnutia 2002/621/ES a dohody podľa príslušných ustanovení týchto aktov; domnieva sa, že toto preskúmanie by sa malo zameriavať na medziinštitucionálne aspekty úradu EPSO, politiku a postupy výberu pracovníkov a malo by zohľadňovať rozvojový plán EPSO;

6. domnieva sa, že EPSO musí v prvom rade dodržiavať právne požiadavky uložené služobným poriadkom a príslušné vykonávacie akty s ohľadom na organizovanie a vedenie výberových konaní a zabezpečiť, aby zostavené rezervné zoznamy umožňovali inštitúciám prijímať pracovníkov v súlade s článkom 27 služobného poriadku;

7. poznamenáva, že potreby jednotlivých inštitúcií týkajúce sa prijímania pracovníkov a požiadavky na uchádzačov sa rôznia;

8. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť viacjazyčnosť a dodržiavanie právnej zásady prijímania pracovníkov na čo najširšom geografickom základe a že rozvojový plán EPSO musí lepšie reagovať na otázku jazykovej a geografickej rovnováhy v procese výberu pracovníkov, s cieľom umožniť inštitúciám, aby zabezpečili, že spravovanie bude mať viacjazyčný a multikultúrny charakter;

9. upozorňuje, že jeho záväzok k spoločným výberovým konaniam, ktoré uskutočňuje EPSO, závisí od uspokojenia konkrétnych potrieb Parlamentu ako plne viacjazyčnej inštitúcie;

10. zdôrazňuje, že Parlament je viacjazyčnou inštitúciou a že zabezpečenie čo najvyššieho počtu uchádzačov s viacjazyčným profilom je teda kľúčovou požiadavkou politiky prijímania pracovníkov; konštatuje, že povinnosť prijímať pracovníkov na čo najširšom geografickom základe je logickým dôsledkom tejto požiadavky;

11. vyzýva EPSO, aby uskutočnilo naliehavé hĺbkové posúdenie s cieľom identifikovať dôvody zaznamenaných prípadov geografickej a jazykovej nerovnováhy a možné opravné opatrenia a aby oznámil svoje zistenia inštitúciám;

12. domnieva sa, že jedným z hlavných prvkov opisu pracovných miest zamestnancov EÚ by mal byť pozitívny prínos k európskemu projektu; takisto sa domnieva, že efektívnosť inštitúcií je závislá od kvality ich zamestnancov a že v tejto súvislosti ostávajú vedomosti jednou zo základných predností úradníkov EÚ;

13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozvojový plán EPSO sa obšírnejšie nezaoberá otázkami transparentnosti a rovnosti uchádzačov, ktoré riešil ombudsman už pri niekoľkých príležitostiach a ktoré podliehajú neukončenému súdnemu preskúmaniu;

14. namieta proti profesionalizácii výberových komisií prostredníctvom dočasného prekladania úradníkov na plný úväzok do úradu EPSO, pretože je to v rozpore so služobným poriadkom, a teda je to nezákonné, nie je to zárukou nezávislosti ani objektívnosti a nie je to účinná ani efektívna voľba;

15. namiesto toho sa domnieva, že je nanajvýš dôležité pokračovať v procese výberu výberových komisií zložených z úradníkov v aktívnej službe, ktorí sú citliví na aktuálne potreby svojich inštitúcií a veľmi dobre si ich uvedomujú, a že ide o najlepší spôsob, ako možno zaručiť nezávislosť, nestrannosť a jednotnosť prijímania pracovníkov;

16. zaväzuje sa, že bezodkladne určí a zavedie riešenia, ktoré prispejú k lepšej dostupnosti členov výberových komisií a umožnia im, aby vykonávali svoje povinnosti ako členovia týchto komisií účinným a efektívnym spôsobom, a žiada, aby sa ostatné inštitúcie pripojili k tomuto úsiliu;

17. vyzýva úrad EPSO, aby predložil alternatívne riešenia na optimalizáciu úlohy výberovej komisie v rámci výberového konania a aby posúdil ich vplyv v súlade s možnými usmerneniami, ktoré majú byť obsiahnuté v preskúmanej dohode; domnieva sa, že úlohou úradu EPSO je poskytnúť výberovým komisiám primeranú vysokokvalitnú odbornú pomoc a poradenstvo v záujme zabezpečenia kvality, efektívnosti a účinnosti ich činnosti;

18. domnieva sa, že EPSO a inštitúcie by mali zvážiť alternatívne spôsoby, ako posilniť schopnosť výberových komisií úspešne vykonávať svoje úlohy, ako je stála podpora poskytovaná odbornými poradcami, hodnotiace strediská, vytvorenie databázy členov výberových komisií so skúsenosťami a ochotou vykonávať túto úlohu a nepretržitá odborná príprava;

19. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkami, pokiaľ ide o stále zastúpenie zamestnancov Parlamentu v štruktúrach úradu EPSO, najmä v jeho hierarchii: takéto zastúpenie by pre EPSO znamenalo potrebné porozumenie, povedomie a odborné poznatky o osobitostiach Parlamentu ako inštitúcie a potrebnú citlivosť ku konkrétnym potrebám Parlamentu a zabezpečilo by náležitú rovnováhu vo všetkých fázach plánovania a vykonávania výberových konaní; v tejto súvislosti pripomína článok 7 ods. 4 rozhodnutia 2002/621/ES, v ktorom sa vyžaduje, aby úradníci všetkých inštitúcií Spoločenstva boli informovaní o voľných pracovných miestach v úrade EPSO, len čo sa menovací orgán rozhodne obsadiť ich;

20. vyjadruje znepokojenie nad závermi Dvora audítorov v súvislosti so stanovením nákladov na výberové konania a naliehavo vyzýva úrad EPSO, aby vykonával súvisiace odporúčania Dvora;

21. vo všeobecnosti konštatuje, že je potrebné posilniť medziinštitucionálnu spoluprácu, koordináciu a dialóg o personálnych otázkach, najmä s ohľadom na vykonávanie služobného poriadku v každej z inštitúcií;

22. žiada zverejnenie dohody v úradnom vestníku;

23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, Európskemu ombudsmanovi a Európskemu úradu pre výber pracovníkov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Hlavným cieľom tejto správy je preskúmať vykonávanie článku 2 služobného poriadku v súvislosti s prijímaním úradníkov a ostatných zamestnancov inštitúcií a orgánov EÚ do zamestnania. V tomto článku sa hlavne uvádza, že „jedna alebo viacero inštitúcií však môže poveriť jednu spomedzi seba alebo medziinštitucionálny orgán vykonávaním niektorých alebo všetkých právomocí udelených ustanovujúcemu orgánu, s výnimkou rozhodnutí, ktoré sa týkajú vymenovania, povýšenia alebo preloženia zamestnancov“. Rozhodnutím 2002/620/ES je výberom úradníkov a ostatných zamestnancov poverený Úrad pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (EPSO) v súlade s článkom 2 služobného poriadku[4]. Úrad EPSO teda riadi práve tento aspekt politiky prijímania zamestnancov na základe právomocí, ktoré na neho delegovali inštitúcie v rámci vykonávania služobného poriadku, a tento aspekt je základom správy.

Úrad EPSO bol zriadený v roku 2002 a svoju činnosť začal vykonávať v roku 2003. Usúdilo sa, že treba zaviesť profesionálne a racionálne vedené výberové konanie, ktoré sa považovalo za neúčinné, neefektívne a niekedy až nespravodlivé. Právny základ pre výberové konanie sa nachádza v služobnom poriadku a môže sa zmeniť len v tomto kontexte.

Od roku 2003 je úrad EPSO zo štrukturálneho hľadiska autonómnym orgánom s vlastným rozpočtom, plánom stavu zamestnancov, menovacím orgánom a priestormi. Ku Komisii je pripojený len na logistické účely, tým však nespadá pod jej administratívnu kompetenciu. V úrade EPSO sa sústreďujú administratívne funkcie a v tomto zmysle ho možno najpresnejšie charakterizovať ako „spoločný úrad“ pre všetky zapojené inštitúcie.

Úspešné fungovanie úradu EPSO je základom pre prijímanie úradníkov a ostatných zamestnancov všetkými inštitúciami, ktoré preniesli svoje právomoci viesť výber uchádzačov na úrad EPSO a v súčasnosti môžu organizovať vlastné výberové konania len vo výnimočných prípadoch. Úrad EPSO nedávno predstavil rozvojový plán EPSO, v ktorom navrhuje niekoľko zmien týkajúcich sa procesu výberu pracovníkov a zameraných na zlepšenie súčasných postupov. Dvor audítorov okrem toho vypracoval osobitnú správu č. 9/2009 z 10. júna 2009, v ktorej venuje pozornosť niekoľkým nedostatkom vo fungovaní úradu EPSO. To podnietilo súčasnú iniciatívnu správu, ktorá je zameraná predovšetkým na spôsob, ako sa vykonávajú ustanovenia služobného poriadku, pokiaľ ide o prijímanie úradníkov a ostatných zamestnancov, ktorého kľúčovým prvkom je výberové konanie.

II. VYKONÁVACIE AKTY

O spôsoboch fungovania úradu EPSO a usmerneniach o politike výberu a prijímania zamestnancov vo forme všeobecných zásad sa dohodli a rozhodli vo vykonávacích aktoch generálni tajomníci inštitúcií, ktoré zriadili úrad EPSO, vrátane tajomníka Súdneho dvora a zástupcu ombudsmana. Prostredníctvom týchto aktov sa zabezpečilo preskúmanie po troch rokoch od zriadenia úradu EPSO, toto preskúmanie sa však ešte neuskutočnilo, a to aj napriek tomu, že úrad EPSO funguje už sedem rokov, a napriek priebežnému vykonávaniu dôležitého preskúmania postupov úradu EPSO zahrnutých v rozvojovom pláne EPSO, ktorý priamo súvisí s politikou výberu a prijímania pracovníkov. Z toho vyplýva nevyhnutnosť bezodkladného preskúmania.

III. OSOBITNÉ POSTREHY TÝKAJÚCE SA ROZVOJOVÉHO PLÁNU EPSO

1. Medziinštitucionálny orgán

Úrad EPSO bol zriadený ako medziinštitucionálny orgán. Medziinštitucionálnosť je teda podstatným prvkom úradu EPSO a mala by byť zárukou primeraného zastúpenia inštitúcií v jeho vnútorných štruktúrach a pri rozhodovaní. V článku 7 ods. 4 rozhodnutia 2002/621/ES sa na tento účel požaduje, aby boli úradníci všetkých inštitúcií Spoločenstva informovaní o voľných pracovných miestach v úrade EPSO ihneď, ako sa menovací orgán rozhodne tieto miesta obsadiť. Medziinštitucionalizácia takisto znamená, že sa majú rešpektovať nielen potreby inštitúcií dohromady, ale že treba primerane zohľadniť aj osobitné potreby jednotlivých inštitúcií, aby mohli prijať uchádzačov, ktorí sú pre ne vhodní. To úzko súvisí s hľadiskom viacjazyčnosti a geografickej rovnováhy. Medziinštitucionalizácia napokon znamená rovnocenné zastúpenie inštitúcií vo výberových komisiách pre výberové konania organizované úradom EPSO.

2. Výberové komisie

Úrad EPSO vytvorí plán na profesionalizáciu výberových komisií, v ktorom sa ako jeden z bodov navrhuje, aby sa 27 úradníkov pridelilo do úradu EPSO na plný úväzok na dobu minimálne dvoch a maximálne štyroch rokov podľa podmienok a postupov, ktoré sa stanovia v spolupráci s inštitúciami a výbormi zamestnancov. Títo stáli členovia budú spolupracovať s nestálymi členmi výberových komisií, ale absolvujú odlišné odborné školenie a budú im pridelené rozdielne úlohy. Zdá sa, že úrad EPSO ponechal inštitúciám možnosť rozhodnúť sa, či sa na systéme zúčastnia. So zreteľom na začiatok prvého každoročného cyklu otvorených výberových konaní (na obdobie 2010 – 2011), ktorý sa uvádza v rozvojovom pláne EPSO, bola zverejnená výzva na vyjadrenie záujmu uchádzačov o miesto stálych členov výberovej komisie s termínom na predloženie žiadostí stanoveným na 15. septembra 2009. Minimálne jedna inštitúcia (Parlament) sa rozhodla nezúčastniť. Návrh považovali za nedostatočný aj výbory zamestnancov.

Koncepcia navrhovaná úradom EPSO nastoľuje predovšetkým otázku dodržiavania služobného poriadku, najmä článku 3 ods. 3 prílohy III, v ktorom sa uvádza: „V prípade spoločných verejných výberových konaní dvoch alebo viacerých orgánov sa výberová komisia skladá z predsedu vymenovaného menovacím orgánom uvedeným v článku 2 ods. 2 služobného poriadku a z členov vymenovaných menovacím orgánom uvedeným v článku 2 ods. 2 služobného poriadku na návrh orgánov, ako aj z členov vymenovaných na základe dohody medzi výbormi zamestnancov orgánov tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zastúpenie.“ To znamená, že v prípade výberových konaní organizovaných úradom EPSO vymenúva členov výberovej komisie úrad EPSO alebo výbory zamestnancov. Úrad EPSO vymenúva členov na návrh inštitúcií. Treba to chápať tak, že v prípade každej výberovej komisie pre každé otvorené výberové konanie organizované úradom EPSO musia inštitúcie navrhnúť členov, ktorí budú vymenovaní. Tento návrh nie je všeobecný, ale mení sa od prípadu k prípadu. To má zabezpečiť, aby mali členovia výberovej komisie úplný prehľad o aktuálnej činnosti inštitúcií a ich fungovaní, ako aj potrebnú citlivosť voči potrebám každej inštitúcie i všetkých spolu. Je teda diskutabilné, či môžu byť stáli členovia výberovej komisie vymenovaní úradom EPSO zo skupiny členov, ktorých navrhli inštitúcie, aby vykonávali funkciu stálych členov výberových komisií. Od každej inštitúcie sa však bude požadovať, aby navrhla svojho člena. Je takisto sporné, ako si stáli členovia výberových komisií udržia svoj každodenný prehľad a poznatky o inštitúciách. Tieto aspekty nie sú v rozvojovom pláne EPSO podrobnejšie vypracované.

Úrad EPSO nepovažuje neúčasť jednej z inštitúcií na vytvorení skupiny stálych členov výberovej komisie za prekážku zavedenia systému, pričom upozorňuje, že inštitúcie, ktoré si neželali vymenovať stálych členov alebo na to nemali kapacitu, budú musieť poskytnúť väčší počet nestálych členov. Zdá sa, že toto riešenie má niekoľko nedostatkov, pokiaľ ide o navrhované rozdelenie počtu stálych členov za každú inštitúciu, odlišné úlohy stálych a nestálych členov výberovej komisie, skutočnosť, že miesto pravidelne sa meniaceho predsedu a podpredsedu výberovej komisie je vyhradené pre stálych členov, a teda nie je možné rovnocenné zastúpenie a vyváženie inštitúcií. Zdá sa tiež, že pre výbory zamestnancov pravdepodobne nebude ľahké navrhnúť stálych členov na dočasné pridelenie do úradu EPSO.

Vzhľadom na šetrenie času a pracovné metódy je takisto neisté, ako úrad EPSO zabezpečí, aby nedostupnosť nestálych členov aj naďalej nebrzdila prácu výberovej komisie, a ako zaistí, aby mali obidva typy členov rovnaké právomoci a zodpovednosti vo výberových komisiách, pričom majú očividne odlišné úlohy a zúčastnia sa na odlišnom školení. Otvorenými zostávajú aj otázky týkajúce sa nezávislosti členov výberových komisií a nezávislosti inštitúcií pri navrhovaní kandidátov na vymenovanie do určitej komisie.

V tejto súvislosti treba takisto pripomenúť, že Výbor pre právne veci a Výbor pre vnútorný trh v máji 2002 zdôraznili v súvislosti s členmi výberovej komisie potrebu vyhnúť sa vytvoreniu „kasty“ profesionálnych výbercov, ktorí by mohli stratiť citlivosť pre inštitúcie a spôsob, akým v skutočnosti fungujú, v dôsledku čoho by im chýbal potrebný profesionálny prístup, pokiaľ ide o zručnosti vyžadované na to, aby mohli zastávať post úradníka.

Napokon si treba všimnúť, že takáto profesionalizovaná výberová komisia by si stále vyžadovala pomoc poradcov, externých dodávateľov a ďalších odborníkov. Z týchto dôvodov by pravdepodobne bolo vhodnejšie, keby úrad EPSO a inštitúcie dôkladnejšie zhodnotili otázku profesionalizácie výberových komisií a preskúmali alternatívne spôsoby posilnenia ich schopnosti úspešne plniť svoje úlohy, ako je stála pomoc profesionálnych poradcov, hodnotiace strediská, vytvorenie databázy členov výberových komisií so skúsenosťami a ochotou vykonávať túto úlohu, nepretržité vzdelávanie. Inštitúcie by mali preskúmať spôsoby, ako umožniť členom výberových komisií prepojiť ich povinnosti v „domácich“ inštitúciách a v úrade EPSO.

3. Viacjazyčnosť

Pre viacjazyčnú inštitúciu, ako napríklad Parlament, je jedným z dôležitých aspektov prijímania zamestnancov zabezpečenie čo najväčšieho množstva uchádzačov s viacjazyčným profilom. Schopnosť pracovať v troch pracovných jazykoch je dôležitá, treba však zabezpečiť, aby sa využili uchádzači, ktorí môžu poskytnúť širšie znalosti jazykov. Úzko to súvisí s povinnosťou prijímať zamestnancov na čo najširšom geografickom základe. Je potrebná bezodkladná analýza spôsobov, ako zlepšiť geografickú rovnováhu.

4. Plánovanie inštitúcií

Inštitúcie musia aj naďalej zodpovedať za posudzovanie svojich potrieb, pokiaľ ide o prijímanie zamestnancov, a za určovanie najlepších spôsobov, ako tieto potreby plniť. Možnosti inštitúcií uskutočňovať vlastné otvorené výberové konania s cieľom splniť osobitné potreby týkajúce sa vysoko špecializovaných zamestnancov sú teraz obmedzené len na výnimočné prípady a podliehajú súhlasu úradu EPSO. Úrad EPSO môže zároveň poskytovať služby, len keď pozná potreby inštitúcií súvisiace s prijímaním zamestnancov, pričom inštitúcie by mali zodpovedať za identifikáciu týchto potrieb a za ich oznámenie úradu EPSO. Na tento účel sú opatrenia navrhované v rozvojovom pláne EPSO vítané.

Zároveň by sa malo analyzovať vytváranie a používanie rezervných zoznamov na účely prípadného preskúmania. V súčasnej dohode, ktorú podpísali generálni tajomníci inštitúcií vrátane tajomníka Súdneho dvora a zástupcu ombudsmana, sa napríklad požaduje, aby rezervné zoznamy zostali platné po dobu dvoch rokov, kým v služobnom poriadku sa okrem toho uvádza, že zoznamy majú obsahovať vždy, keď je to možné, aspoň dvakrát toľko mien, ako je počet miest, ktoré treba obsadiť.

Keďže inštitúcie si ponechali úplnú kontrolu nad prijímaním jednotlivcov z rezervných zoznamov podľa svojich potrieb, je dôležité, aby výberové konania a rezervné zoznamy poskytovali dostatočný výber uchádzačov pre všetky inštitúcie, ktoré majú často rôznu kultúru a potreby. Systém označovania by mal zaistiť, aby inštitúcie nesúťažili o uchádzačov na základe zásady „kto prv príde, ten prv melie“ a aby mali možnosť označiť úspešných uchádzačov s profilom, ktorý zodpovedá ich požiadavkám predloženým spolu so žiadosťou o začatie výberového konania. To by malo byť vyvážené možnosťou pre uchádzačov slobodne vyjadriť svoje preferencie a aktívne si hľadať zamestnanie v nimi vybraných inštitúciách v rozmedzí rezervného zoznamu. Mohlo by to prispieť k zlepšeniu dojmu o inštitúciách ako o zamestnávateľoch.

Napokon je potrebné, aby bol úrad EPSO aktívny pri riadení a monitorovaní využívania rezervných zoznamov s cieľom pomôcť inštitúciám konfrontovať svoje plánovanie so skutočným využívaním zoznamov, čím sa z týchto zoznamov stanú nástroje na optimálne určenie potrieb súvisiacich s prijímaním zamestnancov a na ďalšie zlepšenie výberových kritérií.

[1] Ú. v. ES L 197, 26.7.2002, s. 53.
[2] Ú. v. ES L 197, 26.7.2002, s. 56.
[3] Ú. v. ES L 197, 26.7.2002, s. 55.
[4] V článku 2 ods. 3 služobného poriadku vo verzii platnej do 1. mája 2004, ktorý tvoril právny základ pre rozhodnutie 2002/620/ES, sa uvádzalo: „Dva alebo viacero orgánov však môže poveriť jeden z nich alebo medziinštitucionálny orgán vykonávaním právomocí zverených menovaciemu orgánu v súvislosti s prijímaním do zamestnania, systémom sociálneho zabezpečenia a so systémom dôchodkového zabezpečenia.“

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Cecilia Wikström

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Sajjad Karim, Vytautas Landsbergis, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Toine Manders, Arlene McCarthy, Angelika Niebler

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia