SPRÁVA o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006
1.3.2010 - 2009/2057(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Gabriele Albertini
PR_INI_art112-1
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006
Európsky parlament,
– so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženú Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006[1],
– so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, najmä na takto zmenenú a doplnenú hlavu V Zmluvy o Európskej únii s názvom Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie a osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,
– so zreteľom na Európsku obrannú stratégiu (EBS), ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a na Správu o vykonávaní EBS, ktorá bola prijatá 11. decembra 2008,
– so zreteľom na uvedenú Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení,
– so zreteľom na svoje uznesenia o výročnej správe o SZBP za rok 2006 z 5. júna 2008[2] a o výročnej správe o SZBP za rok 2007 z 19. februára 2009[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť[4],
– so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7‑0023/2010),
A. keďže úloha Európskej únie ako globálneho aktéra za posledné desaťročia vzrástla a keďže je potrebný nový prístup a ďalšie finančné prostriedky, ak chce EÚ konať kolektívne a vyrovnať sa s globálnymi problémami demokratickým, jednotným, súdržným a účinným spôsobom,
B. keďže Európska únia vo vzťahoch so zvyškom sveta ďalej rozvíja svoje ciele zahraničnej politiky, potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy, prispieva k ochrane svojich občanov a šíri tieto hodnoty na celom svete, aby prispievala k mieru, bezpečnosti a trvalo udržateľnému rozvoju na Zemi, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov, keďže presadzovanie ľudských práv, predovšetkým univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd by malo byť stredobodom vonkajšej činnosti EÚ a keďže Charta základných práv je teraz pri vonkajších činnostiach EÚ záväzná,
C. keďže Lisabonská zmluva vnáša do vonkajšej činnosti celej Únie vrátane SZBP nový rozmer, ktorý by spolu s právnou subjektivitou EÚ a príslušnými inštitucionálnymi inováciami, najmä vytvorením úradu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „podpredseda/vysoký predstaviteľ“) a zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), mohol byť rozhodujúcim faktorom zosúladenia, konzistentnosti a efektívnosti vonkajšej činnosti Únie a mohol by významne posilniť formovanie vplyvu Únie na medzinárodnej scéne,
D. keďže je potrebné ďalšie úsilie, aby sa zlepšila schopnosť EÚ pohotovo reagovať na politické krízy a regionálne konflikty; keďže súčasné rozhodovanie a finančné mechanizmy môžu brzdiť včasné a ucelené reakcie a keďže treba nájsť spôsob na ďalšie obmedzenie a prekonanie pravidla jednomyseľného hlasovania,
E. keďže je nevyhnutné správne určiť spoločné európske záujmy a konať v súlade s nimi, aby sa dosahovali ciele vonkajších činností Únie a najmä ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); keďže je zásadné zabezpečiť, aby všetky zvolené politiky a prijaté opatrenia boli taktiež v súlade s medzinárodným právom vrátane zásad ustanovených v charte OSN,
F. keďže podpora mieru, ľudských práv a zákonnosti na celom svete je hlavným cieľom vonkajšej politiky EÚ,
G. keďže Lisabonskou zmluvou sa poveruje podpredseda/vysoký predstaviteľ, aby poskytoval Rade a Komisii pomoc pri zabezpečovaní vzájomného súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami Únie,
H. keďže od dátumu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy Európska únia vykonáva všetky práva a preberá všetky záväzky Európskeho spoločenstva, pričom naďalej vykonáva existujúce práva a preberá záväzky Európskej únie,
I. keďže nové bezpečnostné problémy si vyžadujú, aby sa kládol väčší dôraz na posilňovanie, kombinovanie a vyvažovanie rôznych civilných a vojenských nástrojov v rámci predchádzania konfliktom, riešenia konfliktov, krízového manažmentu a činností zameraných na budovanie mieru,
J. keďže po desiatich rokoch od spustenia európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), počas ktorých bolo nasadených 23 misií v krízových oblastiach, treba posilniť vojenské a civilné spôsobilosti a upevniť štruktúry, aby náležitým spôsobom zodpovedali úlohe, ktorú zohráva spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) pri podpore SZBP a presadzovaní medzinárodnej bezpečnosti,
Zásady európskej vonkajšej činnosti
1. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a jej útvary, aby vypracovali ucelenú stratégiu zahraničnej politiky EÚ založenú na cieľoch a zásadách stanovených v článku 21 Zmluvy o EÚ s cieľom posilniť kolektívnu strategickú analýzu Únie; zastáva názor, že takáto stratégia by mala jasne určiť spoločné bezpečnostné záujmy EÚ a tým slúžiť ako referenčný rámec na uskutočňovanie politík, ako aj na vytváranie, financovanie, uskutočňovanie a monitorovanie vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby do tohto úsilia v plnej miere zapojila Európsky parlament s jeho príslušnými orgánmi; domnieva sa, že koncepcia bezpečnosti ľudí, ako je uvedená v madridskej správe študijnej skupiny pre bezpečnosť ľudí z roku 2007, a koncepcia zodpovednosti za ochranu, ako je definovaná v záverečnom dokumente svetového samitu z roku 2005, by sa mali stať dvoma z jej základných zásad;
Výročná správa Rady o SZBP za rok 2008
2. víta úsilie Rady o strategickejší, viac tematicky orientovaný a vecnejší prístup k otázkam SZBP pri príprave jej výročnej správy za rok 2008; zároveň oceňuje, že Rada zvolila transparentnejšiu štruktúru, v rámci ktorej sa najdôležitejšie kapitoly venujú činnostiam v minulosti a najmä výhľadom do budúcnosti v oblasti SZBP; konštatuje aj zlepšenie v správe týkajúce sa vypracovania regionálnych súvislostí vonkajších činností;
3. opätovne zdôrazňuje, že rozsah správy by sa nemal obmedzovať iba na jednoduchý opis činností v oblasti SZBP, ale mal by poskytovať príležitosť na nadviazanie dialógu s Európskym parlamentom s cieľom vytvoriť strategickejší prístup k SZBP; odporúča, aby sa výročná správa o SZBP zmenila na výročnú správu so zameraním na vykonávanie stratégie zahraničnej politiky EÚ, na vyhodnotenie jej účinnosti a načrtnutie jej budúceho smerovania; okrem toho odporúča, aby sa v týchto správach vo väčšej miere odkazovalo na rozpočtové potreby a finančný vplyv vonkajších činností;
4. je presvedčený o pridanej hodnote širšieho a komplexnejšieho prístupu v rámci výročných správ SZBP, a to najmä v kapitolách týkajúcich sa regionálnych skupín a partnerov a prepojení medzi misiami SZBP/SBOP a inými nástrojmi, ktoré podporujú EÚ v úlohe globálneho aktéra; zastáva názor, že táto perspektíva by okrem iného umožnila lepší prehľad o celkovej výške príspevkov z rozpočtu EÚ v jednotlivých regiónoch;
5. opätovne potvrdzuje svoju pozíciu, na základe ktorej by sa v záujme posilnenia demokratickej legitimity SZBP malo s príslušnými orgánmi Parlamentu konzultovať o začatí misií SBOP, pričom rozhodnutia by v náležitých prípadoch mali zohľadňovať a obsahovať odkazy na pozície, ktoré prijal Parlament; domnieva sa, že súčasťou tejto konzultácie by mali byť informácie o dôvodoch, ktoré viedli k zvolenému postupu, a vysvetlenie, akým spôsobom konkrétna misia súvisí s príslušnými akciami EÚ a medzinárodnými akciami, aký bude mať finančný vplyv a ako bude vzájomne pôsobiť s ostatnými nástrojmi EÚ;
Vplyvy Lisabonskej zmluvy
6. víta nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, čím EÚ získava nástroj na ďalšie posilnenie svojej úlohy a zviditeľnenie na medzinárodnej scéne; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú každý členský štát, Rada a nová podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka musia zohrávať pri pretváraní písaných ustanovení zmluvy na skutočnosť a významné činy posilňovaním vzťahov EÚ so susedmi a strategickými partnermi a upevňovaním svojho vedúceho postavenia v multilaterálnych fórach; zdôrazňuje význam ustanovenia zmluvy, podľa ktorého sa teraz bude právomoc Únie vo veciach SZBP vzťahovať na všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky, ktoré súvisia s bezpečnosťou Únie, vrátane postupného formovania spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane;
7. víta úlohu, ktorú bude zohrávať podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka pri predsedaní Rade pre zahraničné veci, a skutočnosť, že jej zástupca bude poverený predsedaním Politickému a bezpečnostnému výboru (PBV); očakáva, že tieto nové funkcie upevnia kontakty medzi inštitúciami a budú napomáhať stabilnejší dialóg medzi inštitúciami; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby budovala na skúsenostiach s pravidelnou účasťou bývalého vysokého predstaviteľa a komisárov pre zahraničné vzťahy na pôde Parlamentu počas plenárnych schôdzí a na schôdzach jeho Výboru pre zahraničné veci, ako aj na obvyklých neformálnych stretnutiach s cieľom zintenzívniť a rozvíjať pravidelné, systematické a zmysluplné konzultácie s Parlamentom a jeho príslušnými orgánmi;
8. domnieva sa, že zlúčenie medzivládneho piliera a piliera Spoločenstva a funkcií do jediného úradu podpredsedu/vysokého predstaviteľa, ktorý podlieha kolektívnemu schváleniu Európskym parlamentom, môže zvýšiť demokratickú legitimitu činností SZBP za predpokladu, že sa zavedie trvalý strategický dialóg s rovnocennými pozíciami medzi Parlamentom, Radou a Komisiou na všetkých úrovniach;
9. zdôrazňuje, že členské štáty by mali pracovať v duchu vzájomnej politickej solidarity, aby sa ich činnosti v oblasti SZBP neustále zbližovali;
10. opätovne pripomína, že na to, aby Európska únia mohla vo svete zohrávať aktívnu úlohu, treba zabezpečiť dostatočné prostriedky v rozpočte EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušný rozpočet je naďalej nízky, a je vážne znepokojený dôsledkami slabého financovania, ktoré je nedostatočné na to, aby Únia bola schopná viesť dôveryhodnú a proaktívnu zahraničnú politiku; zdôrazňuje aj potrebu poskytnúť Únii potrebné finančné prostriedky na konzistentnú a primeranú reakciu na nepredvídateľné globálne problémy a v tejto súvislosti očakáva, že sa s ním budú viesť konzultácie a bude v plnom rozsahu zapojený do postupov na zabezpečenie rýchleho prístupu k rozpočtovým prostriedkom v rozpočte Únie určených na neodkladné financovanie iniciatív SZBP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby súčasne vypracovala účinnú komunikačnú stratégiu na zabezpečenie lepšej informovanosti občanov EÚ o cieľoch a výhodách SZBP a v tejto súvislosti dôrazne pripomína význam demokratickej legitímnosti a kontroly zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;
11. opakovane vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočnou transparentnosťou a informovanosťou v súvislosti s financovaním spoločných nákladov na operácie EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, keďže mechanizmus Athena zjavne neumožňuje prehľad všetkých finančných dôsledkov misií vedených v rámci SZBP; víta preto zriadenie počiatočného fondu podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ a žiada, aby sa s ním konzultovalo o jeho riadení v súlade so všeobecnými právomocami EP týkajúcimi sa SZBP a SBOP, ako je ustanovené v článku 36 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že intenzívnejšia účasť Parlamentu na určovaní, sledovaní a rozvoji SZBP vyplýva z prepojenia SZBP a SBOP, ako sa zdôrazňuje v článku 42 Zmluvy o EÚ, ako aj z dôkladnejšej parlamentnej kontroly na vnútroštátnej a európskej úrovni, zakotvenej v protokole č. 1 tejto zmluvy;
12. vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby využili príležitosť, ktorá vznikla zriadením ESVČ, na vytvorenie zosúladenejšej, konzistentnejšej a efektívnejšej zahraničnej politiky; v tejto súvislosti očakáva, že základné hodnoty a ciele zahraničnej politiky Únie, napr. dodržiavanie a podpora ľudských práv, ako sú zakotvené v súčasnosti v právne záväznej charte základných práv, a priority zahraničnej politiky Únie, ako sú krízový manažment a vytváranie mierových vzťahov, sa náležite odrazia v štruktúre ESVČ vrátane ľudských zdrojov; opätovne zdôrazňuje, že zriadenie a fungovanie ESVČ musí zachovať práva Európskeho parlamentu na demokratickú a rozpočtovú kontrolu;
13. konštatuje, že Lisabonská zmluva výrazne vplýva na SZBP prostredníctvom reorganizácie správnych zodpovedností, a vyzýva preto Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že úspory z rozsahu v oblasti podporných štruktúr budú viesť k zníženiu správnych nákladov;
14. zdôrazňuje potrebu, aby sa kritériá na vymenovanie a hodnotenie osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ) stali jasnejšími, pričom treba mať na pamäti aj dostatočné zastúpenie oboch pohlaví; pripomína, že Parlament v súčasnosti nemôže spochybniť jednotlivé mandáty OZEÚ, keďže rozpočtové prostriedky na vykonávanie takéhoto mandátu sú zahrnuté v článku 19 03 06, ktorý sa vzťahuje na všetky mandáty OZEÚ; vyzýva preto na dôkladnejšie parlamentné preskúmanie OZEÚ a kontrolu nad ich menovaním a mandátmi; domnieva sa, že činnosť príslušných osobitných zástupcov EÚ by sa mala postupne ukončiť a ich funkcie by mali vykonávať vedúci delegácií EÚ v daných krajinách, zatiaľ čo osobitní zástupcovia EÚ s regionálnymi právomocami musia pod dohľadom podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky zastávať koordinačné úlohy a politicky usmerňovať činnosť vedúcich delegácií EÚ v príslušných krajinách s cieľom zabezpečiť zosúladenú a konzistentnú európsku vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že zdvojenie funkcie je v tejto súvislosti prvým, ale nie jediným krokom, ktorý treba vykonať na dosiahnutie úspor z rozsahu a zefektívnenie SZBP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby prijala opatrenia s cieľom poveriť OZEÚ úlohou koordinácie a politického usmerňovania aj v súvislosti s misiami SBOP v rámci ich právomocí;
15. žiada podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby konzultovala s príslušným výborom Parlamentu vymenovania do vedúcich funkcií v rámci ESVČ vrátane funkcií OZEÚ; vyjadruje odhodlanie vyzvať niektorých OZEÚ a vedúcich delegácií, aby po svojom menovaní vystúpili pred výborom;
16. konštatuje, že Lisabonská zmluva zahŕňa nové finančné postupy v oblasti SZBP, posilňuje dialóg medzi Radou a Parlamentom o SZBP zavedením dvoch výročných rozpráv, ktoré sa budú konať za účasti podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky, a spresňuje úlohu a povinnosti Parlamentu vo vzťahu k SBOP; žiada preto, aby sa prehodnotili a rozšírili existujúce medziinštitucionálne dohody a aby došlo k zapojeniu Výboru pre zahraničné veci s cieľom zabezpečiť hladké a účinné uplatňovanie rozpočtových, konzultačných a kontrolných postupov v oblasti SZBP a SBOP, ako aj zlepšiť prístup k citlivým informáciám; v tejto súvislosti kladie osobitný dôraz na uvedenú medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 a na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky[5]; vyjadruje odhodlanie uplatňovať svoje rozpočtové právomoci a demokratickú kontrolu v súvislosti so SZBP pri všetkých inštitucionálnych inováciách vrátane opatrení spojených s ESVČ;
17. konštatuje, že Lisabonská zmluva rozširuje postup udeľovania súhlasu na všetky dohody týkajúce sa oblastí, v ktorých sa uplatňuje riadny legislatívny postup, a posilňuje právo Parlamentu, aby ho Komisia náležite informovala o pokroku rokovaní o medzinárodných dohodách, ako sa uvádza v článku 218 Zmluvy o fungovaní EÚ; domnieva sa preto, že rokovanie o novej medziinštitucionálnej dohode s Parlamentom by sa malo preskúmať s cieľom poskytnúť Parlamentu riadne vymedzenie jeho zapojenia sa do každej etapy rokovaní vedúcich k uzavretiu medzinárodnej dohody;
18. naliehavo žiada Radu ministrov zahraničných vecí, aby prijímali rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou vždy, keď to nová zmluva stanovuje;
19. domnieva sa, že vzhľadom na článok 42 ods. 2 a 7 Zmluvy o EÚ a článok 10 protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii sa zostatkové funkcie Západoeurópskej únie stávajú prekonanými; vyzýva preto príslušné členské štáty EÚ, aby konali podľa článku XII Zmluvy o Západoeurópskej únii a aby rok vopred odovzdali oznámenie o svojom zámere vypovedať túto zmluvu; pripomína, že právomoc vykonávať parlamentnú kontrolu nad činnosťami SZBP a SBOP patrí Európskemu parlamentu a národným parlamentom členských štátov EÚ;
Tematické otázky týkajúce sa SZBP
20. je naďalej znepokojený bezpečnosťou dodávok energie a opakujúcimi sa plynovými krízami, ako bola rusko-ukrajinská kríza v januári 2009, ktorá poukázala na zvyšujúcu sa energetickú závislosť EÚ od zdrojov dodávok a tranzitných trás; zdôrazňuje tiež potrebu zabrániť energetickej závislosti EÚ od tretích krajín, čo oslabuje suverenitu zahraničnej politiky EÚ; pripomína, že naliehavo treba riešiť energetické problémy prostredníctvom prijatia spoločnej európskej vonkajšej energetickej politiky; v tejto súvislosti vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa rozhodným spôsobom zaoberala odporúčaniami Parlamentu vypracovať koherentnú a koordinovanú politiku, najmä prostredníctvom podpory súdržnosti EÚ pri konštruktívnych rozhovoroch s dodávateľmi energie, najmä Ruskom, a tranzitnými krajinami podporovaním priorít EÚ v oblasti energetiky a obhajovaním spoločných záujmov členských štátov, vytváraním efektívnej diplomacie v oblasti energetiky a účinnejších mechanizmov na riešenie krízových situácií a neposlednom rade podporou diverzifikácie dodávok energie, trvalo udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že len spoločný prístup EÚ by mohol zabrániť akýmkoľvek budúcim nedostatkom v dodávkach ropy a plynu v členských štátoch a zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ ako celku;
21. víta podpísanie dohody o projekte Nabucco; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa snažili túto dohodu úspešne plniť; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť energetickú bezpečnosť EÚ presadzovaním južného koridoru na dodávku surovej ropy do Európy, a to aj prostredníctvom paneurópskeho ropovodu cez Constancu a Terst;
22. domnieva sa, že ostrejšie súperenie o prístup k prírodným a energetickým zdrojom a ich ovládanie môže byť zdrojom závažných potenciálnych hrozieb a konfliktov a EÚ by preto mala naďalej vytvárať politiky zamerané na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tomuto javu, ako aj na šetrenie energie, aby sa vyrovnala s bezpečnostnými rizikami, ktoré so sebou prináša zhoršovanie stavu životného prostredia a zmena klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že musí EÚ posilňovať svoje vedúce postavenie v oblasti celosvetovej správy v súvislosti s problematikou zmeny klímy a ďalej rozvíjala dialóg s kľúčovými aktérmi, ako sú vznikajúce veľmoci (Čína, Brazília, Rusko a India), Spojené štáty a rozvojové krajiny, vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy sa stala zásadným prvkom v medzinárodných vzťahoch;
23. vyjadruje podporu Únii, aby naďalej aktívne a účinne prispievala k riešeniu globálnych otázok, v neposlednom rade posilňovaním systému Organizácie Spojených národov a s osobitným dôrazom na upevňovanie Rady pre ľudské práva a zrušenie trestu smrti;
24. pripomína význam predchádzania konfliktom a ich riadenia vrátane obnovy a rekonštrukcie v pokrízovom období; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ ďalej rozvíjala preventívne stratégie, zlepšovala systém včasného varovania a zintenzívnila spoluprácu s regionálnymi organizáciami v súlade s Chartou OSN;
25. zdôrazňuje, že vonkajší rozmer je rozhodujúci pre úspešné vytvorenie európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; znovu zdôrazňuje dôležitosť systematického riadenia migrácie; vzhľadom na to víta skutočnosť, že Európska rada prijala v decembri 2009 štokholmský program; považuje za nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu krajín pôvodu a tranzitu a podporovať prístup pevnej spolupráce uplatňovaním politiky pozitívnej podmienenosti; poukazuje na potrebu zabraňovať nelegálnej imigrácii podporovaním miestneho rozvoja v krajinách pôvodu a bojovať proti zločineckým organizáciám, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s ľuďmi; trvá na tom, aby sa v európskej zahraničnej politike zohľadňoval v plnej miere vonkajší rozmer európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
26. zdôrazňuje, že treba posilniť kapacity s cieľom zabezpečiť lepšie monitorovanie civilných a vojenských misií Únie a umožniť čerpať skúsenosti zo spôsobov, akými sa uskutočňujú, aby sa zlepšilo plánovanie a riadenie budúcich misií; v tomto ohľade zdôrazňuje aj potrebu strategickejšieho prístupu k misiám SBOP; navrhuje, aby sa pravidelné spoločné konzultačné stretnutia zameriavali aj na posúdenie úspechov a nedostatkov skončených misií, aby sa napomohol perspektívny prístup k budúcim potrebám, ktorý zahrňuje všetky hľadiská (financie, vykonávanie, administratívnu organizáciu);
27. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, Radu a členské štáty, aby v sekretariáte Rady zabezpečili primeranú rovnováhu medzi civilným a vojenským plánovaním spôsobilostí a zaistili primeraný počet personálu v oblasti justície, civilnej správy, colnej správy a sprostredkovania s cieľom zaručiť misiám SBOP primerané a dostatočné odborné zázemie;
28. požaduje v tejto súvislosti primeraný počet pracovníkov civilnej zložky a naliehavo žiada členské štáty, aby využili významnú príležitosť, ktorú poskytuje ESVČ, a sústredili aktuálne dostupné zdroje, aby sa vytvorilo súdržné, účinné a výkonné plánovanie spôsobilostí krízového manažmentu;
29. vyzýva členské štáty, aby znásobili svoje úsilie nájsť a vyslať dostatočný počet vhodných, kvalifikovaných a rodovo vyvážene zastúpených pracovníkov, ktorí by sa v rámci súdržného a dobre koordinovaného systému zapojili do civilných a vojenských iniciatív SBOP na celom svete vrátane konkrétnych vysoko rizikových oblastí, pretože úspech misií SBOP závisí v prevažnej miere od schopností a vedomostí dobre pripraveného personálu; v tejto súvislosti žiada spoločnú odbornú prípravu personálu na misie SBOP; plne podporuje úsilie, ktoré sa už vynaložilo v oblasti rozvoja usmernení a výmeny najlepšej praxe, s cieľom zlepšiť spoločné školenia personálu; je presvedčený, že väčšia súdržnosť a jednotnosť personálu v teréne zlepší priebeh misií a tiež uľahčí dočasné vyslanie občanov EÚ, ktoré je z čisto rozpočtového hľadiska výhodnejšie než prijímanie zahraničných zmluvných zamestnancov;
30. vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby zintenzívnili zapojenie EÚ do mnohostranných rokovaní o znižovaní významu jadrových zbraní;
31. znovu opakuje, že je potrebné odzbrojenie a posilnenie medzinárodných záruk o nešírení jadrových zbraní; v tejto súvislosti víta spoločné vyhlásenie zo 4. decembra 2009, v ktorom sa prezident Spojených štátov amerických a prezident Ruskej federácie zaviazali pokračovať v spolupráci po skončení platnosti Zmluvy o znížení strategických zbraní (START), a očakáva, že nová zmluva o strategických zbraniach bude podpísaná a vstúpi do platnosti čo najskôr; zároveň vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje diplomatické úsilie o dosiahnutie úspešnej revízie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v máji 2010;
32. zdôrazňuje, že je významné, aby sa ciele v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných v plnej miere uplatňovali počas plánovania a vykonávania misií a operácií SBOP vrátane prieskumných misií, pretože informovanosť a povedomie o rodovej rovnosti prispievajú k operačnej efektívnosti a uvedomovaniu si situácie; v tejto súvislosti víta, že v rámci takmer všetkých misií SBOP bol vymenovaný poradca pre oblasť rodovej rovnosti; vyjadruje poľutovanie, že medzi jedenástimi OZEÚ nie sú žiadne ženy; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby systematicky začleňovala otázku rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien do politického dialógu a politických diskusií EÚ s partnerskými krajinami;
33. vyjadruje uznanie obrancom ľudských práv za to, že vo svete zohrávajú významnú úlohu; s potešením víta skutočnosť, že Rada pre zahraničné záležitosti sa na svojej schôdzi 8. decembra 2009 zaviazala podporovať obrancov ľudských práv tým, že bude s nimi usporadúvať spoločné verejné schôdze a bude zviditeľňovať ich činnosť;
34. vyzýva Radu, aby začlenila otázku ľudských práv a aspektov v oblasti dobrej správy vecí verejných do mandátov OZEÚ a aby na pracovné miesta v rámci personálu OZEÚ vymenovala poradcov v oblasti ľudských práv a dobrej správy vecí verejných;
Hlavné priority v zemepisných oblastiach
35. odporúča, aby EÚ posilnila politický dialóg s tretími krajinami a regiónmi, najmä so strategickými partnermi, s ktorými bude koordinovať pozície v medzinárodných organizáciách a podporovať a presadzovať demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína významnú úlohu, ktorú zohráva parlamentná diplomacia ako doplnkový nástroj v rámci vzťahov Únie s tretími krajinami a regiónmi; z tohto dôvodu sa domnieva, že podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka a jej útvary vrátane OZEÚ by sa spolu s Parlamentom mali podieľať na tvorbe spoločných stratégií vo vzťahu k partnerským krajinám a regiónom a mali by byť nápomocné Parlamentu ústnymi alebo písomnými príspevkami v súvislosti s osobitnými otázkami a návštevami;
36. vyzýva Radu, členské štáty a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby aktívne hľadali mierové riešenia v medzinárodných konfliktoch a posilnili mechanizmy EÚ na predchádzanie konfliktom;
Medzinárodné organizácie
37. zdôrazňuje úlohu Organizáciu Spojených národov ako dôležitého garanta medzinárodného mieru a bezpečnosti a ako najucelenejšieho rámca medzinárodnej spolupráce; domnieva sa, že posilňovanie celosvetovej správy, medzinárodných inštitúcií a dodržiavania medzinárodného práva má kľúčový význam pre efektívny multilateralizmus a z tohto dôvodu musí predstavovať hlavnú strategickú prioritu Únie; domnieva sa, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali pokračovať vo svojom úsilí o prehlbovanie spolupráce a koordinácie so strategickými partnermi s celosvetovým vplyvom, najmä v rámci Organizácie Spojených národov; vzhľadom na to zdôrazňuje naliehavú potrebu riešenia globálnych otázok, ktoré znepokojujú EÚ a sú zdrojom nestability vo svete, ako je terorizmus, organizovaný zločin, energetická bezpečnosť, zmena klímy, dosahovanie RCT a vyhladenie chudoby, krízový manažment, predchádzanie konfliktom a riešenie konfliktov, nešírenie zbraní hromadného ničenia a odzbrojenie, riadenie migrácie a podpora ľudských práv a občianskych slobôd;
38. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby boli príslušné delegácie EÚ v sídle OSN v New Yorku a Ženeve dostatočne vybavené prostriedkami a personálom, aby mohli dôveryhodne a efektívne uplatňovať v praxi nové inštitucionálne ustanovenia podľa Lisabonskej zmluvy; so znepokojením preto konštatuje, že prístup rozpočtovej neutrality hrá v neprospech tejto naliehavej potreby rýchlo a účinne zriadiť zastúpenie EÚ pri OSN počas úvodnej fázy uplatňovania Lisabonskej zmluvy;
39. je presvedčený, že OBSE predstavuje dôležitú štruktúru na obnovenie dôvery a posilnenie spolupráce medzi krajinami Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky v niekoľkých otázkach vrátane nešírenia jadrových zbraní, odzbrojenia, hospodárskej spolupráce a ochrany a podpory ľudských práv a zákonnosti; podporuje preto posilnenie OBSE, aj pokiaľ ide o otvorenie diskusie o myšlienke priznať jej právnu subjektivitu;
40. bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky EÚ v rámci Charty OSN, domnieva sa, že EÚ a NATO by mali vytvoriť intenzívnejšie a účinnejšie partnerstvo, ktoré by zohľadňovalo postupné vytváranie zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a bralo do úvahy rozhodovaciu samostatnosť oboch organizácií; v tejto súvislosti odporúča, aby sa prehodnotili tzv. dohody Berlin-plus a vytvoril sa strategickejší dialóg o spoločných strategických záujmoch a pohotovostnom plánovaní; naliehavo požaduje uľahčenie širšej praktickej spolupráce na mieste vo vojenskej alebo v civilnej oblasti, najmä v prípade, že obe organizácie operujú v tom istom priestore; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim konfliktom medzi Tureckom a Cyprom, ktorý stále viac oslabuje účinnosť a dôveryhodnosť EÚ i NATO;
Transatlantické vzťahy
41. zdôrazňuje svoju oddanosť transatlantickému partnerstvu, ktoré je dôležitým prvkom a jedným z hlavných pilierov vonkajšej činnosti EÚ; naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že EÚ bude konať ako jednotný, aktívny, rovnocenný, ale nezávislý partner Spojených štátov v oblasti posilňovania celosvetovej bezpečnosti a stability, podpory mieru, dodržiavania ľudských práv a dosahovania RCM, ako aj prijímania uceleného prístupu k celosvetovým problémom, ako je šírenie jadrových zbraní, terorizmus, zmena klímy a energetická bezpečnosť; je presvedčený, že Lisabonská zmluva otvára priaznivé možnosti na zlepšenie a obnovu rámca vzťahov medzi EÚ a USA; podporuje podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby pracovala v prospech posilňovania inštitucionálnych mechanizmov medzi EÚ a USA v súlade s uzneseniami Parlamentu; zdôrazňuje, že treba posilniť činnosť Transatlantickej hospodárskej rady s cieľom dosiahnuť skutočný integrovaný transatlantický trh a že takýto trh by mal byť základom posilneného transatlantického partnerstva;
42. vyzýva oboch partnerov, EÚ aj USA, aby nabádali Čínu, Indiu, Rusko, Brazíliu a ostatné rozvíjajúce sa mocnosti, aby spoločne niesli zodpovednosť za celosvetový poriadok, mierové urovnanie konfliktov a predchádzanie konfliktom v súlade s medzinárodným právom; trvá na tom, že kým EÚ a USA by mali ponúkať plnú podporu hospodárskemu a sociálnemu rozvoju týchto krajín na základe spravodlivej spolupráce, mali by aj tieto krajiny prijať svoju globálnu zodpovednosť, najmä v boji proti zmene klímy a za trvalo udržateľný rozvoj;
Západný Balkán
43. zdôrazňuje, že krajiny západného Balkánu sú súčasťou procesu rozširovania; domnieva sa, že stabilita v oblasti západného Balkánu založená na zásadách právneho štátu by mala zostať najvyššou prioritou vonkajšej činnosti Únie, a preto pripisuje mimoriadny význam úsiliu o priblíženie krajín tohto regiónu k EÚ, pričom spoločným cieľom je európska integrácia, okrem iného podporovaním reforiem a posilňovaním regionálnej spolupráce a zmierenia medzi etnickými skupinami s cieľom dosiahnuť splnenie kodanských kritérií a pripraviť sa na pristúpenie; odporúča zvolanie medzinárodnej konferencie o budúcnosti západného Balkánu, na ktorej by sa stretli krajiny tohto regiónu a príslušní regionálni a svetoví aktéri, v záujme vymedzenia a vyriešenia súčasných problémov regiónu;
44. s uspokojením konštatuje čoraz pokojnejšiu a stabilnejšiu situáciu v Kosove a úsilie o vytvorenie multietnickej spoločnosti, čo sa potvrdilo počas pokojných a usporiadaných miestnych volieb, ktoré sa konali 15. novembra 2009; uvedomuje si, že nie všetky členské štáty uznali nezávislosť Kosova; víta skutočnosť, že misia v oblasti právneho štátu EULEX v Kosove, ktorá je najväčšou civilnou misiou SBOP, ktorú EÚ doposiaľ uskutočnila, pracuje v podmienkach plnej operačnej kapacity na základe neutrálneho prístupu Organizácie Spojených národov k jej štatútu; zdôrazňuje význam tejto misie pri presadzovaní zmiernenia medzi etnickými skupinami, zásad právneho štátu, verejného poriadku a bezpečnosti v celom Kosove prostredníctvom podpory kosovských inštitúcií, súdnych orgánov a orgánov presadzovania práva v rámci ich pokroku smerom k trvalej udržateľnosti a zodpovednosti; v tejto súvislosti víta rozhodnutie otvoriť nový úrad EÚ na severe krajiny; konštatuje však, že treba zvýšiť počet prokurátorov pracujúcich pre misiu EULEX, a vyzýva členské štáty, aby poskytli dodatočný personál;
45. podporuje Radu, aby s podporou medzinárodného spoločenstva pokračovala v úsilí o dialóg s vedúcimi politickými predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny (BaH) s cieľom pomôcť tejto krajine a jej občanom udržať sa na ceste k európskej integrácii; berie na vedomie spoločné diplomatické úsilie predsedníctva EÚ, Európskej komisie a vlády USA a odporúča ďalšie rokovania zohľadňujúce predchádzajúce dohody uzatvorené medzi politikmi v BaH; pripomína, že na udržanie životaschopnosti krajiny je potrebné užšie zapojenie poslancov parlamentu a občianskej spoločnosti;
Východné partnerstvo, spolupráca v oblasti Čierneho mora
46. naďalej podporuje rozvoj východného partnerstva s európskymi susednými krajinami Únie, v rámci ktorého dochádza k integrácii ich hospodárstiev do vnútorného trhu a k zintenzívneniu politickej, hospodárskej kultúrnej spolupráce; zdôrazňuje význam zabezpečenia dôveryhodných projektov pre toto partnerstvo, ako aj konkrétnych strednodobých a dlhodobých podnetov na reformy, ktoré by posilnili záväzky spoločností v partnerských krajinách z hľadiska modernizácie a začleňovania do EÚ; osobitne zdôrazňuje potrebu postupne odstraňovať všetky prekážky voľnému pohybu osôb (vrátane prípadného bezvízového cestovania) a posilňovať spoluprácu vo všetkých bezpečnostných aspektoch, najmä v oblasti energetickej bezpečnosti, a to pri zachovaní bezpečnosti všetkých občanov EÚ; pripomína svoje stanovisko, podľa ktorého si partnerstvo vyžaduje primerané finančné zdroje; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vzájomné dopĺňanie sa partnerstva s regionálnymi iniciatívami, najmä s iniciatívou Čiernomorská synergia;
47. znovu potvrdzuje, že pre EÚ je dôležitá účinnejšia regionálna spolupráca s krajinami východného susedstva, v duchu ktorej bude EÚ podporovať uskutočňovanie projektov orientovaných na výsledky tak v rámci východného partnerstva, ako aj iniciatívy Čiernomorská synergia, a to na pri úplnom dopĺňaní sa;
48. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zintenzívnila úsilie o realizáciu projektov v rámci iniciatívy Čiernomorská synergia; rovnako naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby vypracovala nové námety na účinnú stratégiu spolupráce v oblasti Čierneho mora, ktoré by mohli zahrnúť pakt stability pre tento región;
49. víta proeurópsky postoj novej vlády Moldavskej republiky a vyjadruje nádej, že sa vnútorné reformy v krajine urýchlia do tej miery, že sa podarí dosiahnuť hospodárska integrácia, politické pridruženie a inštitucionálne priblíženie Moldavskej republiky a EÚ; nabáda podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby určila viacstranné riešenia na uvoľnenie situácie v Podnestersku;
50. berie na vedomie uskutočnenie a výsledok prezidentských volieb na Ukrajine; vyzýva všetky strany, aby prispievali k potrebnej politickej, hospodárskej a spoločenskej stabilite na Ukrajine prostredníctvom zintenzívnenia reformného úsilia; nabáda túto krajinu, aby dosiahla väčšiu interoperabilitu s Európskou úniou a tým upevnila svoju európsku perspektívnu;
Rusko
51. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že prístup EÚ k Rusku – aj pri rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci – bude ucelený a bude sa opierať o záväzky vo vzťahu k demokratickým hodnotám, dodržiavaniu ľudských práv a zásad právneho štátu vrátane medzinárodného práva; zároveň zdôrazňuje potrebu oživiť partnerstvo s Ruskom, založené na vzájomnom rešpektovaní a reciprocite, v otázkach boja proti terorizmu, energetickej bezpečnosti a dodávok energie, zmeny klímy, odzbrojenia, predchádzania konfliktom, nešírenia jadrových zbraní, ako aj vo vzťahu k Iránu, Afganistanu a Blízkemu východu a dosahovať ciele spočívajúce v posilňovaní celosvetovej bezpečnosti a stability; zastáva názor, že táto spolupráca v týchto otázkach by mala tvoriť základ novej dohody medzi EÚ a Ruskom, a očakáva rýchly pokrok v súčasných rokovaniach o novej komplexnej dohode, ktorá by mala poskytnúť podstatne zintenzívniť vzťahy medzi EÚ a Ruskom; nalieha na podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby koordinovala činnosti, napomáhala konzultácie a zlepšila komunikáciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dvojstranné otázky týkajúce sa spoločného záujmu s Ruskou federáciou; zdôrazňuje, že členské štáty by mali koordinovať svoje vzťahy s Ruskou federáciou na základe všeobecných záujmov Únie a takým spôsobom, aby primerane a dôsledne odrážali a podporovali tieto záujmy;
Zakaukazsko
52. naliehavo vyzýva Radu, aby trvala na úplnom uplatňovaní dohody o prímerí medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom, a vyzýva EÚ, aby presadzovala zásadu územnej celistvosti Gruzínska a rešpektovanie menšín; víta obnovenie mandátu pozorovateľskej misie EÚ a naliehavo vyzýva Radu, aby zabezpečila, že pozorovateľom EÚ bude umožnený úplný prístup do všetkých oblastí zasiahnutých konfliktom vrátane odštiepeneckých regiónov Abcházska a Južného Osetska, a aby sa na tento účel použili finančné nástroje EÚ, ktoré pomôžu obyvateľstvu celej oblasti zasiahnutej konfliktom; vyzýva EÚ, aby v súvislosti so správou nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v Gruzínsku čerpala zo skúseností z minulosti s cieľom vytvoriť efektívny mechanizmus predchádzania konfliktom vrátane podpory medziľudských kontaktov;
53. naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zintenzívnila snahy EÚ efektívne predchádzať konfliktom a dosiahnuť v súlade s medzinárodným právom mierové urovnanie konfliktov v Náhornom Karabachu a v Podnestersku a predovšetkým medzi Ruskom a Gruzínskom a jeho odštiepeneckými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko tým, že sa ženevským rokovaniam dodá nový impulz; zdôrazňuje nebezpečenstvo možného rozšírenia zmrazených konfliktov v regióne; v tejto súvislosti odporúča zvolanie konferencie o bezpečnosti a spolupráci na južnom Kaukaze s účasťou dotknutých krajín a príslušných regionálnych a svetových aktérov, ktorej cieľom by bolo dosiahnutie paktu stability pre južný Kaukaz; víta nedávne zblíženie medzi vládami Turecka a Arménska a vyzýva ich parlamenty, aby ratifikovali príslušné dohody;
Blízky východ
54. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rokovania o mierovom procese viedli v obmedzenom časovom rámci a atmosfére vzájomnej dôvery; domnieva sa, že tieto rokovania by mali viesť k vytvoreniu nezávislého, demokratického a životaschopného palestínskeho štátu s hranicami vymedzenými v roku 1967, ktorý by existoval bok po boku s Izraelským štátom v mieri a bezpečne v rámci medzinárodne uznaných hraníc v súlade s príslušnými rezolúciami Organizácie Spojených národov;
55. vyzýva EÚ, aby v súlade so závermi Rady z 12. decembra 2009 zohrávala silnejšiu politickú úlohu v prebiehajúcom medzinárodnom úsilí o obnovenie mierového procesu, ktorá bude zodpovedať jej finančnej účasti na podpore hospodárskej obnovy Palestíny a riešení dramatickej humanitárnej krízy v Gaze; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zvážila všetky prostriedky na podporu trvalého mieru v tomto regióne;
56. víta rozhodnutie Rady predĺžiť mandát policajnej misie EÚ na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) do decembra 2010; domnieva sa, že treba výraznejšie podporovať vytváranie právneho štátu a posilňovať policajné kapacity, a vyzýva na zvýšenie úsilia v tejto súvislosti; berie na vedomie rozhodnutie Rady rozšíriť mandát pomocnej hraničnej misie EÚ v Rafahu (EUBAM Rafah) a jej odhodlanie a pripravenosť reaktivovať túto misiu; domnieva sa, že výsledkom tohto odhodlania by mali byť konkrétne iniciatívy na obnovenie slobody pohybu na palestínskych územiach a na oživenie dohody o pohybe a prístupe, o ktorej sa rokovalo v roku 2005 a ktorú príslušné strany schválili;
Únia pre Stredozemie
57. domnieva sa, že je dôležité, aby sa zintenzívnil politický dialóg medzi členmi Únie pre Stredozemie na všetkých úrovniach s cieľom prekonať napätia, ktoré oddialili zriadenie sekretariátu so sídlom v Barcelone a podporu konkrétnych projektov v spoločnom sociálnom, hospodárskom a ekologickom záujme; verí, že Únia pre Stredozemie môže pozitívne prispievať k vyriešeniu konfliktov na Blízkom východe, k zblíženiu Turecka a Cypru a demokratickému vývoju arabských štátov;
58. zdôrazňuje, že z hľadiska EÚ musí byť spolupredsedníctvo zlučiteľné s vonkajším zastúpením EÚ v súlade s Lisabonskou zmluvou; pripomína, že Lisabonská zmluva poskytuje príležitosť pre EÚ zabezpečiť konzistentnosť, zosúladenie a kontinuitu jej zastúpenia v nových inštitúciách Únie pre Stredozemie;
Ázia
59. konštatuje, že povolebný Afganistan v súčasnosti vstupuje do rozhodujúcej a významnej fázy, v rámci ktorej sa vytvára nová vláda v Kábule, čím vzniká príležitosť na vytvorenie rámca pre nový program a novú dohodu s afganským národom;
60. víta akčný plán Rady na posilnenie činnosti EÚ v Afganistane a Pakistane, ktorý prijala Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v októbri 2009, a jej vyhlásenie o opätovnej pripravenosti zapájať sa do riešenia problémov v tomto regióne v spolupráci s príslušnými krajinami a medzinárodnými partnermi, zdôrazňuje však, že tento plán sa neposunie ďalej, pokiaľ sa členské štáty EÚ jasným spôsobom nezaviažu prispievať k jeho vykonávaniu; vyzýva Radu, Komisiu a švédske predsedníctvo, aby vyvinuli spoločné úsilie s cieľom bezodkladne vykonávať tento plán, a to ešte pred koncom roka 2009; naliehavo vyzýva Radu, aby dosiahla väčší pokrok v súvislosti s vyslaním plného počtu personálu do misie EUPOL s cieľom zaviesť udržateľné a efektívne civilné policajné opatrenia s potenciálom posilniť bezpečnosť;
61. uznáva, že Pakistan naďalej čelí veľmi vážnym problémom, a súhlasí s jednoznačnou podporou EÚ silnej, svetskej a civilnej vláde Pakistanu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Pakistanu v tomto regióne a potvrdzuje, že stabilný, demokratický a prosperujúci Pakistan je významný aj z hľadiska riešenia celosvetových otázok, ako sú boj proti terorizmu, nešírenie jadrových zbraní, boj proti drogám a ľudské práva, a dôrazne podporuje Pakistan, aby prijal komplexnú stratégiu boja proti terorizmu a riešil hlavné príčiny jeho vzniku;
62. schvaľuje záväzok EÚ podporovať demokraciu v zjednotenom, federálnom Iraku; zdôrazňuje svoju podporu silnému a pretrvávajúcemu úsiliu EÚ o vytváranie právneho štátu v Iraku a víta rozšírenie mandátu misie EUJUST LEX o jeden rok a jej kľúčových činností na území Iraku; očakáva pokračovanie činnosti naplánovanej v tejto súvislosti tak, ako to sľúbila Rada; požaduje zvýšenú medziinštitucionálnu súčinnosť s orgánmi s kurdskej regionálnej vlády, predovšetkým v oblasti ekonomických otázok; vyzýva Komisiu, aby v Bagdade urýchlila uvedenie svojich budov do prevádzky;
63. vyjadruje vážne obavy v súvislosti s politickým vývinom v Iráne a údajným veľkým volebným podvodom počas prezidentských volieb v júni 2009, ktorý podnietil najväčšie protestné hnutie v tridsaťročnej histórii tejto islamskej republiky, kde stále pokračujú demonštrácie a násilné potláčanie bezpečnostnými silami; je vážne znepokojený nielen zatýkaním, mučením a vraždením politických oponentov, ale aj pretrvávajúcou patovou situáciou v rokovaniach o jadrovom programe Iránu, a vyzýva iránsku vládu, aby začala o jadrovej otázke zodpovedne rokovať; vyjadruje poľutovanie, že iránske orgány zrušili návštevu iránskej delegácie v Európskom parlamente v januári 2010, a vyjadruje solidaritu s Iráncami, ktorí, riskujúc svoje životy, naďalej verejne požadujú dodržiavanie ľudských práv a väčšie demokratické slobody v Iráne; odsudzuje snahy Iránu blokovať šírenie slobodných informácií rušením zahraničného vysielania a internetu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili sankcie proti jednotlivým členom administratívy a bezpečnostných služieb zodpovedných za rozsiahle porušovanie ľudských práv a aby navrhli opatrenia na podporu tých účastníkov „zeleného hnutia“, ktorí trpia prenasledovaním a/alebo sú v exile;
64. berie na vedomie skutočnosť, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou zaznamenávajú stabilný rast a že sa zvýšil rozsah a intenzita kontaktov medzi ľuďmi; zároveň je naďalej vážne znepokojený nedostatkom ochoty čínskych orgánov riešiť početné prípady porušovania ľudských práv a zabezpečiť obyvateľom základné práva a slobody;
65. víta úsilie Tchaj-peja a Pekingu o zlepšenie vzťahov medzi Čínou a Taiwanom, ktoré pomôže upevniť stabilitu a bezpečnosť vo východnej Ázii, a podporuje obe strany, aby ďalej rozvíjali dialóg, praktickú spoluprácu a budovanie dôvery; oceňuje vyhlásenie Rady z 8. mája 2009, v ktorom opakovane vyjadruje svoju podporu účasti Taiwanu vo WHO; rozhodne podporuje účasť Taiwanu ako pozorovateľa v príslušných medzinárodných organizáciách, ako sú ICAO a UNFCCC, a pri ich činnosti, pretože jeho účasť je dôležitá tak pre EÚ, ako aj z hľadiska celého sveta;
66. potvrdzuje, že rozhodne podporuje posilňovanie strategických vzťahov medzi EÚ a Indiou a hľadanie ďalších možností upevňovania vzťahov v oblastiach spoločného záujmu v hospodárskom, politickom, bezpečnostnom a obchodnom sektore;
67. uznáva rastúcu úlohu združenia ASEAN ako sily dôležitej pre regionálnu stabilitu a prosperitu; domnieva sa, že existujú veľké možnosti spolupráce medzi EÚ a združením ASEAN, keďže oba subjekty sa zaviazali k regionálnej integrácii; konštatuje, že sú potrebné opatrenia na zintenzívnenie hospodárskych a obchodných vzťahov medzi Úniou a združením ASEAN, aby sa upevnili celkové vzťahy medzi týmito dvoma regiónmi a podporil sa ďalší rozvoj v oblasti politickej spolupráce a bezpečnosti, presadzovania demokracie a ľudských práv, ako aj ďalší rozvoj v oblasti energetiky a životného prostredia, v sociálnej a kultúrnej oblasti a v oblasti spolupráce a rozvoja;
Afrika
68. so zadosťučinením berie na vedomie skutočnosť, že námorná misia EUNAVFOR Atalanta naďalej úspešne prispieva k námornej bezpečnosti pri pobreží Somálska ochranou plavidiel, ktoré si prenajal Svetový potravinový program na dopravu pomoci do Somálska, plavidiel dopravujúcich kľúčové dodávky pre podpornú mierovú operáciu Africkej únie v Somálsku a ďalších ohrozených plavidiel; víta rozhodnutie Rady predĺžiť mandát operácie do 12. decembra 2010; vyjadruje svoju podporu pre spustenie operácie krízového riadenia s cieľom prispievať k výcviku národných bezpečnostných síl dočasnej federálnej vlády Somálska; zdôrazňuje, že vycvičené bezpečnostné sily treba začleniť do štátnych a veliteľských štruktúr, aby sa po návrate nemohli obrátiť proti vláde, ktorú majú chrániť;
Latinská Amerika
69. opätovne pripomína návrh obsiahnutý vo svojom uznesení z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou[6], ktorý zopakoval vo svojich uzneseniach z 27. apríla 2006[7] a 24. apríla 2008[8], prijatých s cieľom vypracovať na samitoch EÚ – Latinská Amerika a Karibik vo Viedni a v Lime Euro-latinskoamerickú chartu pre mier a bezpečnosť, na základe Charty OSN, ktorá by umožnila spoločné politické, strategické a bezpečnostné opatrenia a iniciatívy; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli aktívne kroky na realizáciu tohto ambiciózneho cieľa a aby podporili tento návrh počas budúceho samitu EÚ – Latinská Amerika a Karibik, ktorý sa uskutoční v máji 2010 v Madride;
70. domnieva sa, že prioritou musí byť urýchlené podpísanie dohody o pridružení s krajinami Strednej Ameriky a multilaterálnej dohody s krajinami Andského spoločenstva, ako aj pokrok pri rokovaniach o dohode o pridružení s Mercosur-om;
°
° °
71. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Západoeurópskej únie, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
- [1] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2008)0254.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2009)0074.
- [4] Prijaté texty, P7_TA-PROV(2009)0057.
- [5] Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1.
- [6] Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 569.
- [7] Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123.
- [8] Prijaté texty, P6_TA(2008)0177.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
v súlade s článkom 52 ods. 3 rokovacieho poriadku
Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica
Hoci sa v správe navrhujú niektoré mierne zlepšenia, napríklad čo sa týka kontroly SZBP zo strany EP, absolútne s ňou nesúhlasíme, pretože správa:
— obhajuje a podporuje ďalšiu militarizáciu ako základný prvok SZBP;
— presadzuje súčinnosť medzi civilnými a vojenskými kapacitami;
— víta zmeny, ktoré prinieslo uplatňovanie Lisabonskej zmluvy v oblasti vonkajších vecí vrátane všetkých inštitucionálnych zmien ako ESVČ a zriadenie úradu podpredsedu/vysokého predstaviteľa; víta teda ďalší posun EÚ smerom k militarizovanejšej Únii;
— obhajuje posilňovanie spolupráce EÚ – NATO na základe tzv. dohôd Berlín-plus, ktoré EÚ umožňujú využívať kapacity NATO, aby obe organizácie mohli zasahovať do kríz vojenskými prostriedkami, ako aj rozvoj strategickejšieho dialógu v tomto smere;
— podporuje jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosovom a úlohu misie EULEX;
— víta činnosť operácie EUNAVFOR Atalanta pri pobreží Somálska.
Požadujeme:
— civilnú EÚ a prísne oddelenie EÚ a NATO,
— SZBP založenú na zásadách mieru,
— dodržiavanie medzinárodného práva,
— využívanie vojenských výdavkov na civilné účely,
— uzatvorenie všetkých vojenských základní v Európe.
Willy Meyer, Sabine Lösing a Takis Hadjigeorgiou
STANOVISKO Výboru pre rozpočet (28.1.2010)
pre Výbor pre zahraničné veci
k výročnej správe o SZBP za rok 2008
(2009/2057(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nadezhda Neynsky
NÁVRHY
Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. vyjadruje poľutovanie, že napriek zvýšenej dôležitosti SZBP pri úlohe EÚ ako globálneho hráča plnenie rozpočtu v oblasti SZBP dosiahlo sumu 289 miliónov EUR, čo predstavuje menej než 4 % plnenia v celom okruhu 4; zdôrazňuje, že schvaľovanie finančných prostriedkov na SZBP a ich rozčlenenie podľa rôznych rozpočtových riadkov je obmedzené ustanoveniami bodu 42 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1] (MID) zo 17. mája 2006, v ktorom sa okrem iného ustanovuje minimálna suma v prípade nezhody medzi dvomi zložkami rozpočtového orgánu a nedovoľuje zapísanie rozpočtových prostriedkov do rezervy; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa medzivládnej povahy tejto politiky, ktorá sa riadi rozhodnutiami Rady na základe jej prognóz a je financovaná z rozpočtu EÚ;
2. zastáva názor, že pravidelné konzultačné stretnutia medzi Parlamentom a predsedom Politického a bezpečnostného výboru ustanovené v bode 43 MID by sa nemali zameriavať len na výmeny názorov týkajúce sa prebiehajúcich misií SZBP, ale aj na hodnotenie úspechov a nedostatkov ukončených misií a rozvoj perspektívneho prístupu k budúcim potrebám v oblasti SZBP, a že takýto prístup by okrem iného mal pomôcť doladiť hodnotenie finančných aspektov misií;
3. je presvedčený, že v tejto súvislosti by Európska únia mala čo najviac zohľadniť skúsenosti získané z ukončených misií, ktoré zahŕňajú všetky aspekty (financie, prognózovanie, implementácia, administratívna organizácia atď.) a vytvoriť konsolidovaný protokol o misiách SZBP s cieľom uľahčiť rozhodovací proces;
4. verí v pridanú hodnotu širšieho a komplexnejšieho prístupu v rámci výročných správ SZBP, a to najmä v kapitolách týkajúcich sa regionálnych skupín a partnerov a prepojení medzi misiami SZBP/SBOP a inými nástrojmi, ktoré podporujú EÚ v úlohe globálneho aktéra; táto perspektíva by okrem iného umožnila lepší prehľad o celkovej výške príspevkov z rozpočtu EÚ v jednotlivých regiónoch;
5. plne podporuje úsilie, ktoré bolo vynaložené v súvislosti s rozvojom usmernení a výmenou osvedčených postupov s cieľom zlepšiť spoločné školenia personálu; je presvedčený, že väčšia súdržnosť a jednotnosť personálu v teréne zlepší priebeh misií a uľahčí dočasné vyslanie občanov EÚ, ktoré je z čisto rozpočtového hľadiska výhodnejšie, než prijímanie zahraničných zmluvných zamestnancov;
6. vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú by mohli zohrávať osobitní zástupcovia EÚ (OZEÚ), a pridanú hodnotu, ktorú by mohli predstavovať v kontexte zavedenia novej vonkajšej politiky po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (optimálna koordinácia finančných prostriedkov Spoločenstva a rozhodnutí Rady, zlepšená vnútorná koordinácia politiky a posilnené zastupovanie navonok atď.); zdôrazňuje, že zdvojenie funkcie je v tejto súvislosti prvým, ale nie jediným krokom, ktorý treba vykonať na dosiahnutie úspor z rozsahu a zefektívnenie SZBP;
7. pripomína, že Parlament v súčasnosti nemôže spochybniť jednotlivé mandáty OZEÚ, keďže rozpočtové prostriedky na vykonávanie takéhoto mandátu sú zahrnuté v článku 19 03 06, ktorý pokrýva všetky mandáty OZEÚ; vyzýva preto na dôkladnejšie parlamentné preskúmanie OZEÚ a kontrolu nad ich menovaním;
8. opakovane vyjadruje svoje znepokojenie z nedostatočnej transparentnosti a informovanosti v súvislosti s financovaním spoločných nákladov na operácie EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, keďže mechanizmus Athena zjavne neumožňuje prehľad všetkých finančných dôsledkov misií vedených v rámci SZBP; víta preto zriadenie počiatočného fondu podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a žiada, aby bol konzultovaný pri jeho riadení v súlade so všeobecnými právomocami EP pre SZBP a SBOP uvedenými v článku 36 ZEÚ; zdôrazňuje, že intenzívnejšia účasť Parlamentu na určovaní, sledovaní a rozvoji SZBP vyplýva z prepojenia SZBP a SBOP, ako sa zdôrazňuje v článku 42 Zmluvy o EÚ, ako aj z dôkladnejšej parlamentnej kontroly na národnej a európskej úrovni, zakotvenej v protokole č. 1 tejto zmluvy;
9. zdôrazňuje, že vzhľadom na pomerne obmedzený rozpočet SZBP je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie optimálneho využitia kapacity bez plytvania zdrojmi; navrhuje, aby sa napríklad opäť zvážilo používanie spoločných skladísk a skladovacích zariadení na uchovávanie vybavenia a materiálu, ako aj združovanie prepravných kapacít;
10. očakáva, že uvedené návrhy sa primerane zohľadnia pri rokovaniach o úprave MID a jej osobitných bodov týkajúcich sa financovania SZBP.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
27.1.2010 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
25 1 1 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Damien Abad, Marta Andreasen, Francesca Balzani, Reimer Böge, Lajos Bokros, Giovanni Collino, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Ivars Godmanis, Ingeborg Gräßle, Carl Haglund, Jiří Havel, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Sergej Kozlík, Vladimír Maňka, Barbara Matera, Sergio Paolo Francesco Silvestris, László Surján, Helga Trüpel, Derek Vaughan, Angelika Werthmann |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
François Alfonsi, Roberto Gualtieri, Giovanni La Via, Paul Rübig |
|||||
- [1] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
23.2.2010 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
51 4 1 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Bastiaan Belder, Frieda Brepoels, Arnaud Danjean, Mário David, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Andrzej Grzyb, Heidi Hautala, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Maria Eleni Koppa, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Marek Siwiec, Ernst Strasser, Charles Tannock, Zoran Thaler, Inese Vaidere, Johannes Cornelis van Baalen, Graham Watson |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Charalampos Angourakis, Elena Băsescu, Malika Benarab-Attou, Carlo Casini, Andrew Duff, Lorenzo Fontana, Roberto Gualtieri, Georgios Koumoutsakos, Luis Yáñez-Barnuevo García |
|||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Bas Eickhout |
|||||