SPRÁVA o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy

24.3.2010 - (2009/2157(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Stéphane Le Foll

Erráta/Dodatky ZvoliťERR01

• ERR01 (PDF - 259 KB)
• ERR01 (DOC - 45 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy

(2009/2157(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: výzva pre európske poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti (SEK(2009)0417),,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Úloha európskeho poľnohospodárstva v zmierňovaní vplyvov zmeny klímy (SEK(2009)1093),

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. novembra 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov Európskej únie[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 o probléme zhoršovania kvality poľnohospodárskej pôdy v EÚ a najmä v južnej Európe: riešenie prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky Európskej únie[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)[5],

–   so zreteľom na správu Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD), ktorú vypracovala Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetová banka a podpísalo 58 krajín;

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7‑0060/2010),

A. keďže zmena klímy, ktorá je dôsledkom historicky najväčšieho nahromadenia skleníkových plynov (SP) v atmosfére, je vedecky potvrdené zistenie, ktoré môže mať vážne dôsledky na ekosystémy,

B.  keďže poľnohospodárstvo je priamo ovplyvnené, pretože patrí k tým hospodárskym činnostiam, prostredníctvom ktorých sa prírodné zdroje obhospodarujú v prospech ľudstva,

C. keďže zmena klímy predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre životné prostredie a aj spoločenský a hospodársky poriadok a výnosy jednotlivých plodín sa z roka na rok líšia, pretože na ne značne vplývajú extrémne sa meniace poveternostné podmienky, a keďže zmena klímy má implicitný dosah na všetky odvetvia hospodárstva, pričom poľnohospodárstvo je naďalej najzraniteľnejšie,

D. keďže poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy, pretože je jedným z dvoch hlavných zdrojov SP (oxidu dusného a metánu) vznikajúcich v priebehu rôznych biologických procesov v poľnohospodárskej výrobe, ktoré je zároveň vo veľkej miere vystavené škodlivým účinkom tejto zmeny,

E.  keďže emisie SP z poľnohospodárstva (vrátane chovu dobytka) v EÚ-27 klesli o 20 % v rokoch 1999 až 2007 a podiel poľnohospodárstva na emisiách SP v EÚ klesol z 11 % v roku 1990 na 9,3 % v roku 2007, najmä z dôvodu zvýšenia účinnosti poľnohospodárstva EÚ, neustálych inovácií a uplatňovania nových metód, účinnejšieho používania hnojív a nedávnych reforiem SPP,

F.  keďže poľnohospodárstvo a lesníctvo sú hlavné hospodárske odvetvia schopné zachytávať CO2 pochádzajúce z ľudskej činnosti, zadržiavať a uskladňovať ho v pôde vďaka schopnosti ukladať a viazať ho v rastlinách prostredníctvom fotosyntézy, keďže v dôsledku toho majú tieto odvetvia významný potenciál pozitívne prispievať k snahám o zmiernenie otepľovania,

G. keďže negatívne dôsledky otepľovania klímy sa už prejavujú v poľnohospodárstve EÚ (vrátane poklesu zdrojov vody, zasoľovania a častejšieho sucha, dezertifikácie, výrazného zvýšenia objemu zimných zrážok a záplav na severe, ohrozenia nízko položených pobrežných oblastí v dôsledku nárastu morskej hladiny a hroziaceho zasoľovania, výskytu búrok a iných extrémnych poveternostných javov, erózie a zosuvy pôdy, šírenia škodlivého hmyzu a chorôb zvierat a rastlín) a keďže očakávaný častejší výskyt týchto úkazov môže mať vážne hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky pre odvetvia poľnohospodárstva, lesníctva a turistického ruchu,

H. keďže poľnohospodárske odvetvie má schopnosť nielen prispôsobiť sa následkom zmeny klímy, ale aj zmierniť tieto účinky prostredníctvom využívania poznatkov a skúseností poľnohospodárov, silnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a rozvoja výskumu a inovácií, ale keďže ide o prírodný proces, ktorý sa dá ťažko riadiť, vyžaduje si to mimoriadne úsilie,

I.   keďže európske poľnohospodárstvo je sektorom vytvárajúcim pracovné miesta, ktorý treba chrániť a rozvíjať,

J.   keďže poľnohospodárstvo má naďalej zásadný význam pre zachovanie ľudskej činnosti v európskych vidieckych oblastiach, najmä prostredníctvom širokej škály služieb, ktoré môžu poľnohospodári poskytovať zvyšku spoločnosti,

K. keďže ciele Únie v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie sa priamo týkajú poľnohospodárstva a tento vývoj môže citeľne prispieť k zníženiu emisií SP;

L.  keďže jednou z prvoradých funkcií poľnohospodárstva EÚ je zabezpečiť obživu pre obyvateľstvo Únie,

M. keďže Únia musí stáť na čele boja proti globálnemu otepľovaniu,

Prínos poľnohospodárstva Únie k snahám o zmiernenie otepľovania

1.  potvrdzuje, že európske poľnohospodárstvo a lesníctvo môžu prispievať k dosiahnutiu cieľov zmierňovania zmeny klímy, ktoré stanovila Únia, tým, že ponúkne riešenia na podporu pomoci na  zníženie vlastných emisií SP, podporí viazanie CO₂ v pôde a zabezpečí rozvoj výroby energie z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie a maximalizácie funkcie fotosyntézy; zdôrazňuje, že preto treba podporiť rozvoj poľnohospodárstva produkujúceho obchodovateľné a neobchodovateľné výrobky, ktoré využívajú potenciál a prírodné zdroje každého ekosystému čo najúčinnejším spôsobom a v ktorých sú v súlade hospodárske, environmentálne a sociálne  parametre , ako aj požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, s cieľom zlepšiť jeho udržateľnosť;

2.  domnieva sa, že pri aktívnom zapojení poľnohospodárstva do celosvetového boja proti zmene klímy sa musí zabrániť oslabeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia EÚ na svetovom trhu;

3.  domnieva sa, že biologické poľnohospodárstvo, nadmerné spásanie a postupy integrovanej výroby patria k niekoľkým alternatívam v zmysle ekologickejšej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje však, že sa musia nájsť riešenia, ktoré umožnia tradičnému poľnohospodárstvu, ktoré pripadá na najväčšiu časť európskej poľnohospodárskej pôdy, v podstatnej miere prispievať k trvalo udržateľnému zaobchádzaniu so životným prostredím;

4.  uznáva, že inovácia musí hrať hlavnú úlohu pri obmedzovaní vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy a pri znižovaní jeho environmentálnych účinkov;

5.  žiada predovšetkým, aby budúca SPP podporovala prostredníctvom informačných a vzdelávacích činností a podporných opatrení postupy, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní účinnosti a potenciálu znižovania emisií SP z poľnohospodárstva, ako aj na sekvestrácii uhlíka:

- techniky, súčasťou ktorých je upravené a zjednodušené obrábanie pôdy, pričom je zabezpečené vegetačné pokrytie (napríklad so zníženou mierou obrábania alebo bez obrábania, ponechanie zvyškov úrody na poliach), a ktoré umožňujú pestovanie medziplodín a striedanie plodín, čím sa maximalizuje fotosyntéza a podporuje obohacovanie pôdy organickými látkami, čo sa preukázalo na projekte SoCo, ktorý sa začal uskutočňovať na podnet Európskeho parlamentu;

- zachovanie a rozvoj zalesňovania, ako aj opätovného zalesňovania, rozvoj agrolesníctva, živých plotov, zalesnených zón na pozemkoch, pastevných systémov trvalých alebo dočasných pasienkov,;

- zavedenie metód hospodárenia, pomocou ktorých možno dlhšie uskladňovať v lesoch viazaný uhlík;

- lepšie hospodárenie s pôdou a minerálmi a primeraná ochrana pôd bohatých na uhlík, ako sú slatiny, a vlhkých oblastí (uprednostňovanie pestovania vhodných rastlín, napr. trstiny, pred odvodňovaním);

- modernizácia poľnohospodárskych podnikov (izolácia budov, energeticky úsporné zariadenia, používanie obnoviteľných zdrojov energie) a výrobných reťazcov s vyššou účinnosťou;

- moderné technológie kŕmenia, skladovania a používania hnoja alebo technológie hnojenia, pomocou ktorých by sa dali výrazne znížiť emisie metánu;

- energetické zhodnocovanie biomasy vznikajúcej pri výrobe potravín, vďaka ktorému nielenže možno využívať vedľajšie produkty a odpady, ale ktoré tiež prispieva k zníženiu emisií CO2;

- pestovanie drevnatých a bylinných energetických rastlín (plodín) v záplavových a vo vlhkých oblastiach, na piesočnatých plochách a plochách, ktoré sú menej vhodné na poľnohospodárske účely, s cieľom zachytávať CO2 a zvýšiť viazanie uhlíka;

6.  zdôrazňuje, že tieto poľnohospodárske postupy, ktoré sú ohľaduplnejšie k prirodzenému prostrediu, majú takisto pozitívny vplyv na zvyšovanie biodiverzity a kvality pôdy, na zadržiavanie vody a na boj proti erózii a znečisťovaniu, pričom zmiernenie vplyvov poľnohospodárskych činností na zmenu klímy je vo verejnom záujme, k čomu prispieva poľnohospodárstvo;

7.  odporúča zaviesť skutočnú spoločnú európsku politiku lesného hospodárstva, ktorá by dokázala podporovať riadenie a trvalo udržateľnú produkciu lesov a lepšie zhodnocovať prínos drevárskeho odvetvia a jeho hospodársky rozvoj, keďže tento sektor najviac prispieva k zachytávaniu uhlíka. Táto politika musí prísne zohľadňovať odlišné regionálne podmienky pre lesné hospodárstvo, pretože v južnej a severnej Európe sú rozdielne možnosti a ohrozenia, čo sa týka lesného prostredia;

8.  upozorňuje na skutočnosť, že lesy tiež výrazne prispievajú k efektívnemu hospodáreniu s vodou. Preto zdôrazňuje, že členské štáty treba podporovať v snahe o také lesné hospodárstvo, ktoré bude znižovať rozdiely vo vodnom režime medzi obdobiami sucha a povodní, čím sa znížia ich negatívne vplyvy na poľnohospodárstvo, výrobu energie a obyvateľstvo;

9.  odporúča zintenzívnenie politických opatrení týkajúcich sa horských oblastí, pretože spásanie pastvín a chov dobytka zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a pomáhajú prispôsobiť a znížiť zraniteľnosť, predovšetkým prostredníctvom náležitého hospodárenia s pastvinami;

10. navrhuje, aby sa vypracovala stratégia na zmiernenie negatívnych vplyvov na poľnohospodárstvo v Európskej únii, ktorá by zahrňovala:

- plán činnosti týkajúci sa najviac postihnutých území: používanie rastlinných druhov odolných voči novým klimatických podmienkam, prispôsobenie časových plánov pre poľnohospodárstvo novým rámcovým podmienkam, opatrenia týkajúce sa zalesňovania, vybudovanie skleníkov, hospodárenie s vodnými zdrojmi v rámci poľnohospodárstva, sanácia kontaminovanej pôdy;

- druhá časť musí pozostávať z dlhodobého plánu na odstránenie príčin, ktoré vedú k zmene klímy, to znamená, že treba podporovať svetové hospodárstvo produkujúce menej emisií CO2 a klásť väčší dôraz na bezpečnosť dodávok energie;

11. zdôrazňuje, že emisie oxidu dusného je možné výrazne znížiť účinnejším využívaním dusíkatých hnojív (presné poľnohospodárstvo); okrem toho zdôrazňuje, že hnojivá využívajúce odpad pochádzajúci z výroby bioplynov ponúkajú príležitosť na presné organické hnojenie a tým na zníženie emisií;

12. žiada, aby sa zintenzívnil výskum v oblasti výživy dobytka a genetickej selekcie chovných zvierat s cieľom znížiť emisie metánu, a to pod podmienkou, že tieto opatrenia na zmiernenie sa neprijmú, ak by ohrozovali zdravie zvierat alebo ich dobré životné podmienky; zároveň žiada informačný program na oboznamovanie spotrebiteľov s účinkami ich správania pri nakupovaní a stravovaní na klímu;

13. zároveň dôrazne požaduje, aby sa prijali opatrenia na zrýchlenie a zintenzívnenie výskumu v oblasti šľachtenia rastlín, aby sa plodiny a rastliny stali odolnejšie voči novým klimatickým pomerom a aby sa dali riešiť problémy, ktoré táto zmena prináša, najmä pokiaľ ide o požiadavky bezpečného zásobovania potravinami prostredníctvom dodávok surovín v dostatočnom množstve a kvalite; domnieva sa, že výskum by sa mal v prvom rade orientovať na rastlinné druhy znášajúce nedostatok vody a extrémne vysoké teploty, ako aj využívanie príslušných technológií pestovania plodín; zdôrazňuje, že tieto rastlinné druhy a techniky môžu ponúknuť zmysluplnú alternatívu súčasných nákladných a neefektívnych zavlažovacích systémov v niektorých oblastiach a ich výhodou je tiež to, že sú pre miestne obyvateľstvo prijateľnejšie;

14. zdôrazňuje, že optimalizované uskladnenie a rozmetávanie organických hnojív, ako aj spracovanie týchto výkalov v anaeróbnych nádržiach sú v súčasnosti jednou z najsľubnejších techník zameraných na znižovanie emisií metánu (ktoré zároveň predstavujú obnoviteľný zdroj energie), a znižovanie závislosti od chemických dusíkatých hnojív, najmä v regiónoch s veľkou hustotou chovu; domnieva sa, že bioplyn môže prispieť k tomu, že sa poľnohospodárstvo bude samo zásobovať energiou;

15. v tejto súvislosti upozorňuje na to, že treba umožniť používanie digestátu z fermentoru na výrobu bioplynov ako náhradu umelých hnojív, avšak bez toho, aby spadal do kategórie „živočíšnych hnojív“, čím by sa dalo výraznejšie obmedziť používanie umelých hnojív;

16. žiada, aby sa urýchlilo zjednodušenie administratívnych postupov a zvýšili snahy v oblasti výskumu a rozvoja s cieľom využiť a zhodnotiť biomasu, ktorú produkujú poľnohospodárske podniky (poľnohospodársky alebo lesný odpad), bioplyn, ktorý pochádza z chovu, a ďalšie trvalo udržateľné agropalivá pod podmienkou, že tieto palivá neohrozia potravinovú bezpečnosť;

17. zdôrazňuje, že zásada udržateľnosti sa musí pri používaní biomasy posilniť. preto sa domnieva, že treba podporovať jej využitie čo najbližšie k miestu výroby poľnohospodárskych plodín, aby sa znížila strata energie spôsobená prepravou

18. upozorňuje na skutočnosť, že používanie biomasy na kúrenie by mohlo výrazne znížiť škodlivý vplyv zmeny klímy; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostriedky na rozvoj vidieka poskytovali tým verejným orgánom na vidieku, ktoré prechádzajú na vykurovacie systémy založené na bioenergii;

19. poukazuje na skutočnosť, že rozsiahlejšie využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) by mohlo zlepšiť kontrolu nad viacerými fázami výroby a optimalizovať jej riadenie tak, aby sa zvýšila produkcia v porovnaní s využívaním výrobných prostriedkov a zároveň, aby sa znížili emisie skleníkových plynov a spotreba energie. takisto zdôrazňuje, že širšie využívanie IKT, integrácia politík na podporu odbornej prípravy poľnohospodárov v oblasti nových technológií a podpora inovácii a podnikania najmä medzi mladými poľnohospodármi sú kľúčové témy, ktorých cieľom je dosiahnutie trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby šetrnejšej k životnému prostrediu a vyššej konkurencieschopnosti odvetvia.

20. zdôrazňuje, že Únia je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov, čo predstavuje vyššie uhlíkové náklady v porovnaní s európskymi výrobcami z dôvodu environmentálnych kritérií, ktoré sú často menej prísne v tretích krajinách, emisií pochádzajúcich z dopravy na dlhé vzdialenosti a odlesňovania; domnieva sa, že treba informovať spotrebiteľov prostredníctvom cielenej komunikačnej stratégie o výhodách zdravej a vyvážanej výživy zloženej z regionálnych a sezónnych výrobkov vysokej kvality, ktoré pochádzajú z trvalo udržateľného a účinného poľnohospodárstva a ktorých uhlíková stopa by sa mohla dať odlíšiť od uhlíkových stôp dovážaných výrobkov; domnieva sa, že treba tiež spravodlivo kompenzovať snahy európskych poľnohospodárov vynaložené na zníženie emisií a podporovať diverzifikáciu miestnej výroby (najmä rozvoj rastlinných bielkovín v EÚ);

21. podporuje v tejto súvislosti dobrovoľné označovanie pôvodu na úrovni EÚ v prípade výrobkov, ktoré ako celok pochádzajú z Európskej únie;

22. požaduje zavedenie účinnejších nástrojov na kontrolu dovozov z tretích krajín a zasadzuje sa o to, aby sa od výrobkov dovezených z tretích krajín požadovalo splnenie rovnakých podmienok, aké musia plniť európski výrobcovia v súvislosti s bojom proti zmene klímy, aby sa neznižovala konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ;

23. zdôrazňuje, že Únia musí opäť investovať do politiky poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja lesného hospodárstva s cieľom spolupracovať na šírení nových postupov a podporovať rozvoj ďalších trvalo udržateľného poľnohospodárstva vo svete;

Opatrenia na prispôsobenie európskeho poľnohospodárstva dôsledkom otepľovania

24. zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo sa prispôsobuje a že sa musí naďalej prispôsobovať dôsledkom prebiehajúcej zmeny klímy a pripraviť sa na celkovo negatívny dosah, ktorý bude mať táto zmena na mnohé regióny Únie;

25. domnieva sa v tejto súvislosti, že Únia bude musieť vypracovať jednotnú stratégiu prispôsobovania poľnohospodárstva dvom rôznym druhom budúcich klimatických výkyvov:

- na jednej strane bežnému otepľovaniu klímy;

- na druhej strane výraznejšej premenlivosti klimatických podmienok, ktorá sa prejaví rozšíreným výskytom extrémnych udalostí;

26. domnieva sa, že SPP sa musí zamerať na udržateľnejšie a účinnejšie riadenie zdrojov a že tento zámer je nutné zohľadniť v rámci nadchádzajúcej reformy SPP vrátane napr. týchto oblastí:

optimálne hospodárenie s vodnými zdrojmi (účinnejšie systémy zavlažovania, využívanie upravovanej vody, šetrnejšie zaobchádzanie s vodou na poliach, umelé nádrže v pahorkovitom teréne atď.) účasť užívateľov na zodpovednosti;

- výber odrôd, najmä tých, ktoré boli vybraté pre svoju robustnosť a schopnosť odolávať extrémnym udalostiam, a striedanie plodín upravených v závislosti od sucha, chorôb atď.;

- ochrana pôdy (zabezpečením organických látok) pred vodnou a veternou eróziou;

- vysádzanie alejí, živých plotov a zalesnených plôch na okraji pozemkov, ktoré budú slúžiť na zadržiavanie vody, obmedzenie jej odtekania a ako vetrolamy a útočisko pre ďalšie organizmy užitočné pre plodiny, ako je opeľujúci hmyz;

- zachovanie pastvín a podpora živočíšnej výroby na pastvinách;

 opatrenia zamerané na monitorovanie a kontrolu chorôb; v tejto súvislosti sa ako potrebné javí vytvorenie vnútroštátnych, a neskôr európskych nástrojov na monitorovanie výskytu a opätovného výskytu;

- opatrenia zamerané na monitorovanie a kontrolu hmyzu; v tejto súvislosti je potrebné posilniť kontrolovanie potenciálnych invázií a opatrenia týkajúce sa zdravotného stavu (posilnené kontroly na hraniciach a na citlivých miestach, akými sú semeniská a letiská, opatrenia v oblasti biologickej bezpečnosti);

- obnova poškodených plôch;

- zachovanie lesov, ktoré sa prispôsobia zmene klímy, a spravovanie lesov s cieľom znížiť riziko požiarov;

27. zdôrazňuje, že môže byť potrebné, aby sa na bývalých zaplavených územiach, ktoré sa menej hodia na pestovanie a ktoré boli neskôr odvodnené, opätovne zaviedlo hospodárenie s vodou a súčasne aby sa uvažovalo nad reguláciou vodných tokov, oživením vhodných zaplavených území a opätovným vysadením predchádzajúcich nivných lesov;

Dôsledky pre európsky poľnohospodársky model

28. zdôrazňuje, že SPP bude musieť prispievať k udržateľnejšej poľnohospodárskej politike, pričom sa musia zvyšovať výnosy a musí sa mať na zreteli, že globálne otepľovanie môže spochybniť otázku výrobných kapacít a výživy obyvateľstva vo svete, a to aj v Európe;

29. súčasne zastáva názor, že SPP by mala miestnych úradom v členských štátoch ponúknuť finančné stimuly zamerané na:

- obnovenie výrobných kapacít a ochranu prírodných ekosystémov, plodín a iných aktív, ktoré sú postihnuté suchom, rozširovaním púští a záplavami;

- zlepšenie metód využívania vodných zásob, pôdnych zdrojov a vegetácie, ak sa tieto v priebehu času ukázali ako ohraničené;

- opatrenia na preskúmanie, vyšľachtenie a šírenie rastlinných odrôd a živočíšnych druhov v suchých územiach alebo v územiach vystavených riziku rozširovania púští;

- zlepšenie preventívnych opatrení;

30. konštatuje, že zmena klímy má bezprostredné a neprimerane závažné účinky na poľnohospodárstvo a že pri vypracovaní opatrení na boj proti zmene klímy sa odvetviu poľnohospodárstva musí venovať prioritná pozornosť;

31. domnieva sa, že by bolo treba opätovne pripomenúť tzv. nové problémy uvedené v rámci preskúmania stavu SPP, ku ktorým okrem iného patrí zmena klímy, hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje energie a biodiverzita, a k týmto výzvam by bolo potrebné pridať rešpekt ku kvalite pôdy a jej funkciám a jej zlepšovanie (zachytávanie uhlíka, schopnosť zadržiavať vodu a minerálne prvky, biologický život...), pretože sú to všetko dôležité otázky, ktoré vplývajú na záujmy budúcich generácií a malo by sa zohľadniť v budúcej SPP;

32. konštatuje, že súčasný systém environmentálnej podmienenosti, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby poľnohospodárski výrobcovia dosiahli vysoké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zdravia zvierat a ochrany životného prostredia, bol pre poľnohospodárov zložitý a vo svojej súčasnej forme možno nebol najlepším spôsobom na dosiahnutia želaných výsledkov; v súvislosti s budúcou reformou SPP žiada, aby sa kládol väčší dôraz na udržateľnejšie a účinnejšie výrobné modely, pričom sa zohľadní skutočnosť, že tieto modely si vyžadujú verejné financovanie, ktoré poľnohospodárom umožní pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečovaním verejných statkov v prospech celej spoločnosti (údržba vidieckych oblastí, ochrana biodiverzity, zachytávanie uhlíka, potravinová bezpečnosť);

33. uznáva, že SPP musí stanoviť najvyššie normy ochrany životného prostredia na svete; poukazuje na to, že tento zámer si vyžiada mieru nákladov, ktorá sa nedá pokryť z trhu, hoci sčasti ju možno považovať za dodanie verejného tovaru, a že európski výrobcovia budú potrebovať ochranu pred konkurenciou z tretích krajín, ktoré nespĺňajú environmentálne normy EÚ;

34. domnieva sa, že zmena klímy núti Úniu, aby prispôsobovala model poľnohospodárskej politiky; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcom oznámení o reforme SPP po roku 2013 podporila udržateľnejší a účinnejší poľnohospodársky model, ktorý je v súlade so všetkými cieľmi SPP, ktorý je zameraný na výrobu dostatočného množstva bezpečných potravín a ktorý vo väčšej miere dodržiava environmentálnu rovnováhu; takýto model musí byť založený na spravodlivom a legitímnom systéme podpory poľnohospodárov a musí tiež posilňovať úlohu poľnohospodárskych povolaní;

35. domnieva sa, že je nutné zachovať SPP zodpovedajúcu vysokým nárokom, aby mohlo európske poľnohospodárstvo v budúcnosti prispievať k potravinovej bezpečnosti a ochrane životného prostredia, pričom význam má predovšetkým pokračovanie systému priamych platieb financovaných z rozpočtu Spoločenstva a dôležité sú aj zjednodušené a spravodlivejšie platby v celom Spoločenstve;

36. vyzýva preto Komisiu, aby pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky mala na pamäti, že členské štáty ležiace na juhu EÚ sú neprimerane silno postihnuté nielen priamymi účinkami zmeny klímy, ale aj nepriamymi účinkami, predovšetkým vzhľadom na ich možnosti diverzifikácie v čase, keď diverzifikácia má úplne rozhodujúci význam z hľadiska rozvoja potrebnej schopnosti prispôsobenia sa, zlepšenia odolnosti regiónov a odstránenia regionálnych rozdielov;

37. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvorila základňa na rozvoj alternatívnych foriem hospodárstva, vďaka ktorým sa stane miestne obyvateľstvo menej závislým od poľnohospodárskej výroby postihnutej suchom alebo celkovo od prírodných zdrojov; zdôrazňuje tiež, že prístup k financovaniu cez európske fondy je rozhodujúcim faktorom pri zabezpečení podmienok, za akých sa môžu rozvíjať alternatívne formy hospodárstva;

38. považuje za dôležité, aby sa podporovali metódy rozsiahleho plánovania rozvoja vo vidieckych oblastiach zodpovedajúce miestnym potrebám zavedením zásady optimálneho využitia plôch s cieľom prispôsobiť sa meniacim sa environmentálnym podmienkam (dlhšie obdobia sucha, zosuvy pôdy, záplavy atď.) a trhu, na ktorom sa ponúkajú miestne vyrobené produkty a služby zabezpečované na miestnej úrovni;

39. zároveň žiada Komisiu, aby zvážila nové systémy pomoci, ktoré podporujú príspevok poľnohospodárstva k znižovaniu emisií CO2, ako je viazanie uhlíka v poľnohospodárskej pôde a biomase, a ktoré umožňujú podporiť poľnohospodárske využitie plôch, ktoré sa pozitívne podieľajú na zmene klímy;

40. zdôrazňuje, že Komisia musí predložiť presné odhady nákladov na prispôsobenie poľnohospodárstva zmeny klímy;

41. pokladá za potrebné posilniť nástroje riadenia rizika a krízového riadenia a prispôsobiť ich rastúcej nestálosti trhov a vytváraniu klimatických rizík;

42. zdôrazňuje, s ohľadom na význam, ktorý nadobudla otázka zmeny klímy a investícií, že poľnohospodárske odvetvie a odvetvie lesného hospodárstva sa musia zaoberať udržateľnejším spôsobom produkcie a že je potrebné zachovať silnú SPP, ktorá bude disponovať primeraným rozpočtom po roku 2013; poznamenáva, že treba vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa použijú ako stimuly na šírenie modernejších a inovačnejších technológií, pomocou ktorých možno dosiahnuť hmatateľnejšie výsledky, čo sa týka zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia v rôznych oblastiach poľnohospodárstva;

43. zdôrazňuje, že hoci SPP nie je európskou politikou v oblasti klímy, predsa však môže poskytovať základ na vykonávanie účinných opatrení a podnetov na boj pri zmene klímy, čo by sa tiež malo zohľadniť pri diskusiách o budúcom rozpočte EÚ;

44. domnieva, že Európska únia by mala naďalej zastávať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, pričom však v dôsledku súčasných hospodárskych ťažkostí by sa problematika zmeny klímy nemala považovať za druhoradú otázku;

45. zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje v odvetví poľnohospodárstva rozvojové a finančné politiky, ktoré zaručia výrobu bezpečných a vysoko kvalitných potravín;

46. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 281
• [2]  Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 29
• [3]  Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0130.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2009)0089.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zmena klímy je nepopierateľnou skutočnosťou. Priemerné teploty planéty sa zvýšili o takmer 0,8 °C v priebehu jedného storočia a väčšina vedcov sa domnieva, že otepľovanie by sa malo do konca 21. storočia ešte viac zrýchliť z dôvodu historicky najväčšieho nahromadenia skleníkových plynov v atmosfére. Skupina IPCC odhadla toto zvýšenie v rozmedzí od 1,1 °C (v najlepšom prípade) do 6,4 °C, so všetkými negatívnymi dôsledkami pre ekosystémy, ktorých rozsah si môžeme dnes len ťažko predstaviť.

Poľnohospodárstvo je priamo ovplyvnené, lebo vytvára pozemské zdroje umožňujúce ľudstvu žiť.

Poľnohospodárska výroba je pôvodcom časti emisií skleníkových plynov a zároveň je vo veľkej miere vystavená dôsledkom zmien klímy. V rámci EÚ predstavuje poľnohospodárstvo takmer 9 % týchto emisií a dôsledky otepľovania sa už citeľne prejavujú, pričom najvýraznejší vplyv má zvýšenie sucha v južných krajinách a zvýšenie vodnej hladiny v krajinách na severe.

Poľnohospodárstvo však môže takisto prispieť k vyriešeniu týchto problémov. Má významný potenciál, aby mohlo aktívne a pozitívne prispievať k snahám o zmiernenie otepľovania v rámci hospodársky životaschopnej spoločnej poľnohospodárskej politiky prospešnej pre trvalo udržateľný rozvoj. Takisto je schopné prispôsobovať sa dôsledkom prebiehajúcich zmien, využitím poznatkov a skúseností poľnohospodárov, odbornej prípravy, poľnohospodárskeho poradenstva a rozvoja výskumu a inovácie.

Zodpovednosť poľnohospodárstva v rámci zmeny klímy

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa poľnohospodárstvo v roku 2007 podieľalo na celkových emisiách skleníkových plynov EÚ s 27 členmi 9,3 % (z toho 5 % tvorili emisie oxidu dusného a 4,3 % emisie metánu, keďže podiel CO2 súvisiaci s poľnohospodárskou výrobou je nepatrný), oproti 11 % v roku 1990.

Oxid dusný (N2O) sa uvoľňuje z dusíkatých hnojív organického a minerálneho pôvodu, kým metán (CH4) vzniká predovšetkým pri zažívacom procese dobytka, pri skladovaní a rozmetávaní hnojnice.

Konštatovaný pokles poľnohospodárskych emisií v EÚ od roku 1990 súvisí so znížením množstva dobytka, s udržateľnejším používaním hnojív a s lepším hospodárením s hnojom.

Prínos európskeho poľnohospodárstva k snahám o zmiernenie

- Vnútorný rozmer

Európske poľnohospodárstvo môže prispieť k cieľom zmiernenia otepľovania stanoveným EÚ troma spôsobmi: tým, že ponúkne riešenia na obmedzenie a zníženie vlastných emisií skleníkových plynov, podporou uskladňovania uhlíka v pôde a rozvojom výroby trvalo udržateľných zdrojov obnoviteľnej energie. Preto treba podporovať rozvoj takého poľnohospodárstva, ktorým sa lepšie zosúladia hospodárske, sociálne a environmentálne požiadavky s prirodzenými možnosťami každého ekosystému.

· ochrana pôdy s cieľom znížiť a uskladniť emisie CO2

Poľnohospodárstvo a lesníctvo sú hlavné hospodárske odvetvia schopné zachytávať CO2 pochádzajúce z ľudskej činnosti, zadržiavať a uskladňovať uhlík v pôde vďaka schopnosti ukladať a viazať ho v rastlinách prostredníctvom fotosyntézy.

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je preto potrebné podporovať poľnohospodárske postupy umožňujúce obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov a/alebo zlepšiť viazanie uhlíka.

Treba rozvíjať biologické poľnohospodárstvo a postupy integrovaného boja, ktoré sú súčasťou účinných systémov z ekologického hľadiska. Takisto je však potrebné vyriešiť otázku prechodu smerom k udržateľnejšiemu poľnohospodárstvu v súvislosti s ostatnými systémami, ktoré zaberajú väčšinu poľnohospodárskych plôch.

Tieto riešenia existujú. V spoločnej poľnohospodárskej politike treba najmä zohľadniť skúsenosti, z ktorých vyplýva, že postupy (ako je pôdoochranné poľnohospodárstvo), ktoré spájajú ľahšie obrábanie pôdy zabezpečujúce vegetačné pokrytie (so zníženou mierou obrábania alebo bez obrábania, ponechanie zvyškov z úrody na poliach) a ktoré uprednostňujú medziplodiny a striedanie plodín, umožňujú maximalizovať fotosyntézu a podporiť obohacovanie pôdy organickými látkami. Preukázalo sa to na projekte SoCo, ktorý sa začal uskutočňovať na podnet Európskeho parlamentu. Tieto postupy sú aj hospodársky výhodné, keďže znižujú využívanie energie a niektorých vstupov.

K ďalším riešeniam, ktoré treba podporiť, patria:

- rozvoj agrolesníctva, živých plotov, zalesnených zón na pozemkoch, pastevných systémov trvalých alebo dočasných pasienkov, ako aj opätovné zalesňovanie;

- rozvoj trvalých pasienkov a zatrávnených oblastí;

- ochrana pôd bohatých na uhlík, ako sú slatiny (zákaz pestovania) a vlhké oblasti (namiesto odvodňovania pestovanie prispôsobených rastlín, napr. trstiny);

- modernizácia poľnohospodárskych podnikov (izolácia budov, energeticky úsporné zariadenia, používanie obnoviteľných zdrojov energie).

V rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné podporiť rozvoj týchto postupov prostredníctvom informačných a vzdelávacích činností, podpornými opatreniami a investíciami do výskumu tým skôr, že umožňujú tiež bojovať proti degradácii pôdy, úbytku vody a znečisteniu a chrániť biodiverzitu.

Nadišiel tiež čas zaviesť skutočnú politiku lesného hospodárstva zameranú priamo na riadenie a trvalo udržateľnú produkciu lesov a lepšiu valorizáciu prínosov drevárskeho odvetvia, keďže tento sektor najviac prispieva k zachytávaniu uhlíka.

· znižovanie emisií metánu a oxidu dusného

Najväčší potenciál znižovania skleníkových plynov poľnohospodárskeho pôvodu sa spája s oxidom dusným, ktorého emisie je možné znížiť vďaka obmedzenejšiemu a účinnejšiemu využívaniu dusíkatých hnojív (presné poľnohospodárstvo), používaniu organických hnojív na báze zhodnoteného odpadu (lokálna biomasa z medziplodín a ďalší organický odpad), rozvoju medziplodín, ako sú kŕmne strukoviny, a výskumu nových odrôd so silným potenciálom zachytávať uhlík a dusík.

Znížiť emisie metánu je možné prostredníctvom zlepšenia:

- postupov chovu (úpravou spôsobu kŕmenia prežúvavcov najmä zvýšením prídelu lipidov, genetickým výberom atď.); na to je potrebné posilniť výskum a zaviesť potravný program, ktorý zároveň umožňuje znížiť závislosť EÚ od dovážaných rastlinných bielkovín;

- hospodárenia so živočíšnymi výkalmi (zlepšenie systémov uskladnenia a rozmetávania na plodiny a spracovanie v závodoch na bioplyn – ide o jednu z najsľubnejších techník v oblasti zníženia emisií a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, najmä v oblastiach s veľkou hustotou chovu).

· obnoviteľné zdroje energie

Poľnohospodárstva sa osobitne týkajú ciele EÚ v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

Treba zvýšiť snahy v oblasti výskumu a rozvoja s cieľom využiť a zhodnotiť poľnohospodársku biomasu, či už pochádza z poľnohospodárskeho a lesného odpadu alebo odpadu z chovu, alebo z výroby trvalo udržateľných agropalív, pod podmienkou, že tieto palivá neohrozujú potravinovú bezpečnosť.

- Medzinárodný rozmer

EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov, čo predstavuje vyššie uhlíkové náklady v porovnaní s európskymi výrobcami z dôvodu environmentálnych kritérií, ktoré sú často menej prísne v tretích krajinách, a emisií pochádzajúcich z dopravy na dlhé vzdialenosti. Treba informovať spotrebiteľov prostredníctvom vhodného označenia etiketami (obsah uhlíka), spravodlivo kompenzovať snahy európskych poľnohospodárov vynaložené na zníženie emisií a podporovať diverzifikáciu miestnej výroby (najmä rozvoj rastlinných bielkovín v EÚ).

EÚ musí opäť investovať do politiky poľnohospodárskeho rozvoja s cieľom spolupracovať na šírení nových postupov a podporovať rozvoj ďalších trvalo udržateľných poľnohospodárstiev vo svete. Má takisto morálnu úlohu v boji proti zmene klímy vo vzťahu k všetkým regiónom, ktoré môžu byť obeťou tohto fenoménu (sucho, zvýšená hladina a ďalšie extrémne klimatické javy).

Poľnohospodárske opatrenia na prispôsobenie sa otepľovaniu

Súbežne s úsilím o zmiernenie otepľovania sa poľnohospodárstvo bude musieť priebežne prispôsobovať zmene klímy.

Okrem niekoľkých výnimiek pre niektoré produkcie na severe Európy sa odborníci zhodujú v tom, že dopad týchto zmien bude celkovo negatívny pre európske poľnohospodárstvo, najmä v južných a juhovýchodných oblastiach.

Spoločná poľnohospodárska politika musí podporiť hlavné agronomické opatrenia na prispôsobenie, ku ktorým patrí:

· optimálne hospodárenie s vodnými zdrojmi (účinnejšie systémy zavlažovania, umelé nádrže v pahorkovitom teréne atď.),

· výber odrôd a striedanie plodín upravených v závislosti od sucha, chorôb atď.;

· ochrana pôdy (prostredníctvom zabezpečenia organických látok) pred vodnou a veternou eróziou,

· vysádzanie živých plotov a zalesnených plôch na okraji pozemkov, ktoré slúžia na zadržiavanie vody, obmedzenie jej odtekania a ako vetrolamy a útočisko pre ďalšie organizmy užitočné pre plodiny, ako je opeľujúci hmyz,

· opatrenia zamerané na monitorovanie a kontrolu hmyzu a chorôb;

· Lesné hospodárstvo s cieľom znížiť riziko požiarov;

Dôsledky pre európsky poľnohospodársky model

Spoločná poľnohospodárska politika bude musieť reagovať na rastúce požiadavky verejnej mienky v prospech udržateľnejšej poľnohospodárskej politiky, pričom bude musieť mať na zreteli, že globálne otepľovanie môže spochybniť otázku výrobných kapacít a výživy obyvateľstva vo svete, a to aj v Európe.

Podľa organizácie FAO by sa svetová produkcia potravín mala do roku 2050 zvýšiť o 70 %, aby bolo možné uživiť 9 miliárd ľudí. Spoločná poľnohospodárska politika, ako aj ďalšie poľnohospodárstva na svete, by mala produkovať viac a zároveň viac rešpektovať prirodzenú rovnováhu.

V súčasnosti sa táto politika nezaoberá otázkami životného prostredia uceleným spôsobom a venuje sa im bez globálneho prístupu. Tzv. novým otázkam, ku ktorým patrí globálne otepľovanie, hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje energie a biodiverzita, sa v rámci preskúmania stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky nevenovala dostatočná pozornosť. Tieto otázky treba riešiť prostredníctvom súboru nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky a nielen podporou z druhého piliera.

Okrem toho súčasný systém environmentálnej podmienenosti založený skôr na povinnosti poskytovať prostriedky ako výsledky je veľmi zložitý pre poľnohospodárov bez možnosti reagovať na environmentálne problémy. Treba tento postup zmeniť, aby sa zameriaval na modely udržateľnej výroby, čo si vyžaduje kompenzačnú pomoc na pokrytie zvýšených nákladov spojených s týmito cieľmi (miestne zmluvy o ekologickej certifikácii) a odmeňovanie za služby spoločnosti pri zabezpečovaní „verejného blaha“ (udržiavanie vidieka, ochrana biodiverzity, zachytávanie uhlíka, potravinová bezpečnosť atď.).

Globálne otepľovanie nás núti prehodnotiť model rozvoja. Na to, aby spoločná poľnohospodárska politika opätovne získala dôveru verejnosti a vrátila zmysel poľnohospodárskym profesiám, musí sa zmeniť na potravinovú a environmentálnu poľnohospodársku politiku so spravodlivejšími a udržateľnejšími systémami pomoci výrobe, ktoré budú dopĺňať premyslené regulačné nástroje s cieľom čeliť zvyšujúcej sa nestálosti trhov a vytváraniu sanitárnych rizík.

S ohľadom na význam, ktorý nadobudla otázka zmeny klímy a potrebných investícií do udržateľnejších spôsobov produkcie bude potrebné primerane upraviť výskumné úsilie a rozpočtové prostriedky budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (24.2.2010)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy
(2009/2157(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Francisco Sosa Wagner

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže poľnohospodárstvo a lesníctvo majú veľký potenciál z hľadiska znižovania znečistenia a môžu byť urýchľujúcim prvkom úsilia o zmiernenie vplyvov zmeny klímy a globálneho otepľovania,

1.   zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je výrobné odvetvie, ktoré je postihnuté dôsledkami a tlakmi spôsobenými zmenou klímy, ale zároveň priamo spojené s cieľmi zmierňovania jej vplyvov, a to buď znižovaním emisií skleníkových plynov a ochranou a zabezpečením správneho riadenia vodných zdrojov alebo zvyšovaním výroby a decentralizáciou udržateľných obnoviteľných zdrojov energie;

2.   upozorňuje, že aj keď poľnohospodárstvo prispelo k zníženiu emisií skleníkových plynov, musí byť do boja proti zmene klímy zapojené tiež v rámci širšieho kontextu, ktorý predstavuje trojuholník potraviny –poľnohospodárska výroba – energie; zdôrazňuje, že sa to v prvom rade týka lepšieho využívania biomasy, či už použitím poľnohospodárskych prebytkov alebo zvyšovaním výroby udržateľných biopalív, pri zachovaní výroby kvalitných produktov a vysokej úrovne bezpečnosti potravín a usmerňovaní spotrebiteľov smerom k potravinovému modelu, ktorý vo väčšej miere prispeje k udržateľnému riadeniu životného prostredia;

3.   žiada Komisiu, aby v spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi, najmä zástupcami občianskej spoločnosti a poľnohospodármi, naplánovala viac rozpočtových prostriedkov na výskum a vývoj s cieľom dosiahnuť zlepšenia v oblasti životného prostredia a klímy v týchto prioritných oblastiach:

(a)  výroba a používanie udržateľného bioplynu a biopalív vyrábaných z vedľajších produktov a poľnohospodárskeho a lesného odpadu, pri zohľadnení vplyvu produkcie biopalív na životné prostredie (nepriame zmeny vo využívaní pôdy, strata biodiverzity atď.) a bezpečnosť potravín ako aj pokynov Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET),

(b)  výroba a používanie hnoja a udržateľných hnojív s uprednostnením vývoja organického a prírodného hnoja a hnojív a zníženie spotreby hnojív vyrábaných z uhľovodíkov,

(c)   opätovné využitie rôznych druhov poľnohospodárskeho odpadu,

(d)           znižovanie množstva metánu vznikajúceho pri živočíšnej výrobe,

(e)   kontrola N2O z hnoja a močovky,

4.   zastáva názor, že zatiaľ čo poľnohospodárstvo je príčinou mnohých problémov týkajúcich sa životného prostredia a zmeny klímy, je tiež významným prostriedkom na ich vyriešenie. z tohto dôvodu treba pri revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky klásť väčší dôraz ako v minulosti na environmentálne hľadiská a úsilie EÚ v boji proti zmene klímy;

5.   zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje v odvetví poľnohospodárstva rozvojové a finančné politiky, ktoré zaručia výrobu bezpečných a vysoko kvalitných potravín;

6.   požaduje, aby budúca SPP trvala na postupoch, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov vznikajúcich pri živočíšnej výrobe, vrátane zmien týkajúcich sa krmiva a narábania s hnojom a močovkou;

7.   zdôrazňuje potrebu vyvinúť programy ochrany pre poľnohospodárov, ktorí čelia následkom extrémnych udalostí, a podporuje vývoj a realizáciu projektov, ako sú zavlažovacie systémy, ktoré pomôžu bojovať proti vplyvom zmeny klímy;

8.   zdôrazňuje, že ak sa má prejsť na výrobné metódy šetrnejšie k životnému prostrediu, musí vo viacročnom finančnom výhľade po roku 2013 dôjsť k zvýšeniu finančných prostriedkov na poľnohospodársky výskum spojený so zmenou klímy;

9.   žiada odvetvie poľnohospodárstva, aby vynaložilo významné úsilie s cieľom zvýšiť decentralizovanú produkciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj energetickú účinnosť v poľnohospodárskych podnikoch prostredníctvom modernizácie a racionálneho plánovania využívania energie, ako aj využívania a zavádzania odskúšaných a overených energeticky účinných zariadení a postupov;

10. poukazuje na skutočnosť, že rozsiahlejšie využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) by mohlo zlepšiť kontrolu nad viacerými fázami výroby a optimalizovať jej riadenie tak, aby sa zvýšila produkcia v porovnaní s využívaním výrobných prostriedkov a zároveň, aby sa znížili emisie skleníkových plynov a spotreba energie. takisto zdôrazňuje, že širšie využívanie IKT, integrácia politík na podporu odbornej prípravy poľnohospodárov v oblasti nových technológií a podpora inovácii a podnikania najmä medzi mladými poľnohospodármi sú kľúčové témy, ktorých cieľom je dosiahnutie trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby šetrnejšej k životnému prostrediu a vyššej konkurencieschopnosti odvetvia.

11. zdôrazňuje, že snaha o zníženie emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve sa musí zamerať aj na emisie spôsobené:

- priamymi a nepriamymi účinkami zmien vo využívaní pôdy,

- produkciou vstupov poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu, a to najmä tých, ktoré sú spojené s prepravou polotovarov a konečných výrobkov na dlhé vzdialenosti; domnieva sa preto, že treba uprednostniť systémy s krátkym priebehom od výroby cez spracovanie až po spotrebu.

12. upozorňuje, že zmena klímy neovplyvňuje všetky regióny EÚ rovnako a že je preto dôležité priznať väčšiu váhu regiónom, ktoré budú pravdepodobne znášať najvážnejšie dôsledky; upozorňuje, že nárast teploty spolu so suchom a rozsiahlymi lesnými požiarmi spôsobí vysoké riziko odlesňovania v krajinách južnej Európy, čo bude vplývať na životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a povedie k opúšťaniu poľnohospodárskych oblastí, znižovaniu biodiverzity a vyčerpaniu prírodných zdrojov; preto požaduje, aby všetky opatrenia Spoločenstva na financovanie prispôsobenia poľnohospodárstva novým úlohám vyvolaným zmenou klímy v plnej miere zohľadňovali tento regionálny rozmer tak, aby sa zmena klímy nestala ďalším faktorom prehlbujúcim hospodárske a environmentálne rozdiely medzi regiónmi EÚ;

13. upozorňuje, že zvýšenie výroby biomasy na účely výroby energie môže prispieť k nestálosti cien potravín. Aby sa znížili príjmové riziká poľnohospodárov, treba primeraným spôsobom nastoliť rovnováhu medzi výrobou potravín a výrobou biomasy;

14. zdôrazňuje potrebu zlepšiť opatrenia na prispôsobenie sa vplyvom globálneho otepľovania v poľnohospodárstve so zreteľom na ochranu pôdy a vodné hospodárstvo.

15. zdôrazňuje, že zásada udržateľnosti sa musí pri používaní biomasy posilniť. Musí sa teda podporovať jej využitie čo najbližšie k miestu výroby poľnohospodárskych plodín. Tým sa zníži strata energie spôsobená prepravou;

16. upozorňuje, že používanie biomasy na kúrenie by mohlo výrazne znížiť škodlivý vplyv zmeny klímy, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostriedky na rozvoj vidieka poskytovali tým verejným orgánom na vidieku, ktoré prechádzajú na vykurovacie systémy založené na bioenergii;

17. považuje za dôležité, aby poľnohospodári v záujme znižovania negatívnych vplyvov zmeny klímy v širšej miere využívali informačné a komunikačné technológie. Používanie informačných a komunikačných nástrojov sa musí podporovať okrem iného v súvislosti s obrábaním pôdy, zdravím rastlín, meteorológiou a monitorovaním právnych predpisov;

18. zdôrazňuje, že lesy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v politike týkajúcej sa klímy a sú dôležité v oblastiach, ako je zachytávanie uhlíka a ochrana pred eróziou. Z tohto dôvodu musí spoločná poľnohospodárska politika zabezpečiť viac finančných prostriedkov na zalesňovanie a ochranu lesov. Okrem toho sa lesné hospodárstvo musí začleniť do režimu týkajúceho sa zmeny klímy v období po Kjótskom protokole;

19. upozorňuje na skutočnosť, že lesy tiež výrazne prispievajú k efektívnemu hospodáreniu s vodou. Členské štáty preto treba podporovať v snahe o také lesné hospodárstvo, ktoré bude znižovať rozdiely vo vodnom režime medzi obdobiami sucha a povodní, čím sa znížia ich negatívne vplyvy na poľnohospodárstvo, výrobu energie a obyvateľstvo;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.2.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	45 1 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Norbert Glante, Fiona Hall, Romana Jordan Cizelj, Arturs Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Niki Tzavela, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	António Fernando Correia De Campos, Ilda Figueiredo, Yannick Jadot, Oriol Junqueras Vies, Ivailo Kalfin, Silvana Koch-Mehrin, Bernd Lange, Alajos Mészáros, Tiziano Motti, Vladko Todorov Panayotov, Silvia-Adriana Ţicău, Hermann Winkler

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	17.3.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 4 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Richard Ashworth, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Giovanni La Via, Stéphane Le Foll, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Krisztina Morvai, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luís Paulo Alves, Spyros Danellis, Esther de Lange, Lena Ek, Véronique Mathieu, Maria do Céu Patrão Neves