Postup : 2009/2166(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0062/2010

Predkladané texty :

A7-0062/2010

Rozpravy :

PV 06/05/2010 - 3
CRE 06/05/2010 - 3

Hlasovanie :

PV 06/05/2010 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0156

SPRÁVA     
PDF 219kWORD 168k
25.3.2010
PE 430.597v03-00 A7-0062/2010

o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2008

(2009/2166(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Tamás Deutsch

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2008

(2009/2166(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2008,

–   so zreteľom na články 15, 126, 175, 208 a 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokolu č. 5 k štatútu EIB,

–   so zreteľom na článok 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa úlohy Európskeho dvora audítorov,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2007(1),

–   so zreteľom na výmenu listov medzi pánom Pötteringom, predsedom Európskeho parlamentu, a pánom Maystadtom v nadväznosti na uznesenie Parlamentu z 23. apríla 2009,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2006(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(4),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2008 o právnom základe rozhodnutia 2006/1016/ES(5),

–   so zreteľom na politiku zverejňovania informácií EIB(6) z 28. marca 2006,

–   so zreteľom na operačný plán EIB na obdobie 2009 – 2011, ktorý schválila jej správna rada dňa 16. decembra 2008,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2003 týkajúci sa vyšetrovacích právomocí Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) voči EIB(7),

–   so zreteľom na trojstrannú dohodu uzavretú medzi Dvorom audítorov, EIB a Komisiou, pokiaľ ide o spôsoby kontroly uplatňované Dvorom audítorov uvedené v článku 248 ods. 3 Zmluvy o ES(8), ktorá bola obnovená v júli 2007,

–   so zreteľom na memorandum o porozumení podpísané 27. mája 2008 medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou, ktoré je zamerané na posilnenie koordinácie vonkajších úverových politík Európskej únie,

–   so zreteľom na memorandum o porozumení, podpísané 9. júla 2008 medzi Európskym ombudsmanom a Európskou investičnou bankou, ktoré sa týka informácií o politikách, normách a postupoch banky a vybavovania sťažností, vrátane sťažností od osôb, ktoré nie sú občanmi EÚ, ani nemajú na území EÚ bydlisko,

–   so zreteľom na dočasnú revidovanú politiku EIB voči offshore finančným centrám,

–   so zreteľom na výročnú správu o činnosti úradu EIB pre sťažnosti za rok 2008,

–   so zreteľom na poslednú správu EIB pre Parlament o vykonávaní jeho odporúčaní,

–   so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov EIB za rok 2008 určenú pre Radu guvernérov,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020(9),

–   so zreteľom na články 48 a 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7‑0062/2010),

A.  keďže EIB bola založená Rímskou zmluvou a jej hlavným cieľom je prispievať k rozvoju spoločného trhu a k odstraňovaniu rozdielov v rozvoji rôznych regiónov, pričom má využívať prostriedky z kapitálových trhov a svoje vlastné zdroje,

B.  keďže finančné operácie EIB v rámci Európskej únie sa sústreďujú na šesť politických priorít: zabezpečenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti; príprava na vedomostnú ekonomiku; rozvoj transeurópskych dopravných a prístupových sietí; podpora malých a stredných podnikov (MSP); ochrana a zlepšovanie stavu životného prostredia a zabezpečenie trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie,

C. keďže operácie EIB mimo Európskej únie sa vykonávajú predovšetkým na podporu politík pre vonkajšiu činnosť Európskej únie,

D.  keďže v súlade s Lisabonskou stratégiou sa EIB rozhodla zvýšiť svoj upísaný kapitál o 67 miliárd EUR zo 165 miliárd EUR na 232 miliárd EUR, z čoho členské štáty splatili 8,2 miliardy EUR,

E.  keďže podľa svojho štatútu smie EIB po ratifikácii Lisabonskej zmluvy poskytovať pôžičky a záruky do maximálnej výšky rovnajúcej sa 250 %, a to nielen jej upísaného základného imania, ale aj rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát,

F.  keďže potreby financovania sa zvýšili v dôsledku úverovej krízy vyvolanej hospodárskou a finančnou krízou,

G  keďže EIB kladie osobitný dôraz na MSP, udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu a zmierňovanie zmeny klímy a na investície do konvergenčných regiónov EÚ, ktoré najviac zasiahlo súčasné spomalenie hospodárskeho rastu,

H. keďže ciele stratégie EÚ do roku 2020 nie je možné dosiahnuť bez náležitého financovania a keďže v odseku 35 svojho uznesenia o EÚ 2020 sa Európsky parlament domnieva, že „Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj by mali hrať dôležitejšiu úlohu pri podpore investovania do infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a MSP“,

I.   keďže objem pôžičiek, ktoré EIB poskytla, sa v roku 2008 významne zvýšil, pričom objem pôžičiek v podpísaných zmluvách dosiahol 57,6 miliardy EUR a objem poskytnutých prostriedkov predstavoval 48,6 miliardy EUR, čo je o 10 miliárd EUR viac, ako sa očakávalo,

J.   keďže hodnota podpísaných projektov sa zvýšila o 20,5 % v porovnaní s rokom 2007 a o 25,9 % v porovnaní s rokom 2006 a keďže v roku 2008 bolo na projekty v členských štátoch EÚ zameraných 89,34 % operácií EIB, čo znamená nárast o 2,7 percentuálneho bodu oproti roku 2007 a o 2,25 percentuálneho bodu oproti roku 2006,

K. keďže v roku 2008 sa hodnota podpísaných zmlúv zameraných na projekty v strednej a východnej Európe zvýšila v porovnaní s rokom 2007 o 17 % na 6 905 miliárd EUR, čo predstavuje takmer dvojnásobok hodnoty v roku 2004,

L.  keďže v roku 2008 bola úverová činnosť EIB mimo EÚ podľa geografických regiónov takáto: Ázia a Latinská Amerika 469 miliónov EUR, východná Európa, južný Kaukaz a Rusko 170 miliónov EUR, stredomorské krajiny 1 290 miliónov EUR, krajiny čakajúce na pristúpenie 3 453 miliónov EUR, krajiny AKT 561 miliónov EUR a Južná Afrika 203 miliónov EUR,

Pripomienky k výročnej správe EIB za rok 2008

1.  víta výročnú správu EIB za rok 2008 a vyzýva banku, aby pokračovala vo svojej činnosti zameranej na posilnenie rozvoja európskeho hospodárstva a podporu rastu, aby stimulovala zamestnanosť a presadzovala medziregionálnu a sociálnu súdržnosť;

2.  s uspokojením berie na vedomie, že EIB reagovala na globálnu hospodársku krízu rýchle prostredníctvom financovania zvýšenia svojho kapitálu zo svojich zdrojov a že tým zvýšila objem úverov na podporu plánu hospodárskej obnovy Európy; a vyzýva banku, aby pokračovala vo svojich programoch na zvládnutie finančnej krízy, najmä v tých členských štátoch, ktoré kríza zasiahla veľmi tvrdo, a aby ďalej zvyšovala svoju úverovú činnosť zameranú na tieto krajiny; očakáva, že finančné zdroje EIB vo výške 75 000 miliónov EUR naštartujú investície do reálnej ekonomiky v celkovej výške zhruba 225 000 miliónov EUR;

3.  konštatuje, že nové úverové rámce s finančnými sprostredkovateľmi pre MSP sa v roku 2008 zvýšili o 42,4 % na 8,1 miliardy EUR, z čoho bolo 4,7 miliardy EUR realizovaných v poslednom štvrťroku; 30 miliárd EUR bolo vyčlenených na pôžičky pre MSP v Európe na obdobie 2008 – 2011;

Dôsledky Lisabonskej zmluvy

4.  víta posilnenie výboru pre audit zvýšením počtu jeho členov z troch na šesť a tým, že výbor dostal za úlohu overovať, či je činnosť banky v súlade s osvedčenými bankovými postupmi, a vykonávať audit účtovnej závierky; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby mali členovia výboru pre audit rozsiahle skúsenosti v oblasti bankového dohľadu; kladie však dôraz na to, že okrem posilnenia výboru pre audit sa musia podniknúť konkrétne kroky, ktoré zabezpečia, že EIB bude čoskoro podliehať riadnemu bankovému dohľadu;

5.  žiada EIB a členské štáty, aby posúdili možnosť, že sa Európska únia (keďže podľa Lisabonskej zmluvy je EÚ právnickou osobou) stane akcionárom banky popri členských štátoch, čo by podľa jeho názoru prispelo k prehĺbeniu spolupráce medzi EIB a Komisiou;

Bankový dohľad

6.  konštatuje, že EIB sa od júla 2009 zúčastňuje na operáciách menovej politiky Eurosystému s Európskou centrálnou bankou (ECB), čo so sebou nesie určité požiadavky na podávanie správ ECB prostredníctvom Banque Centrale du Luxembourg (BCL), a to najmä v súvislosti s rámcom EIB pre riadenie rizika likvidity;

7.  bez ohľadu na to je presvedčený o potrebe európskeho systému obozretného dohľadu, v rámci ktorého by EIB podliehala rovnakým pravidlám obozretnosti ako úverové inštitúcie a skutočnej kontrole obozretnosti, prostredníctvom ktorej by sa dohliadalo na kvalitu finančnej situácie EIB a zabezpečilo by sa presné meranie jej výsledkov a dodržiavanie pravidiel dobrého správania platných v bankovníctve;

8.  z tohto dôvodu podporuje myšlienku možného pretransformovania Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) na Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) s väčšími právomocami v rámci Európskeho úradu pre finančný dohľad; odporúča, aby do rozsahu pôsobnosti EBA spadali všetky finančné inštitúcie a skupiny, ktoré vykazujú činnosť vo viac ako jednom členskom štáte, vrátane EIB; žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o to, aby tento nový systém finančného dohľadu začal fungovať čo najskôr;

Kontrola a riadenie rozpočtu

9.  víta skutočnosť, že banka si dokázala udržať svoju vynikajúcu úverovú bonitu napriek volatilite a neistote trhu; víta tiež to, že banka zvýšila svoj strop financovania z 55 miliárd EUR na 60 miliárd EUR a dokázala získať sumu 59,5 miliardy EUR, čo predstavuje významný nárast (8,8 %) oproti roku 2007 (54,7 miliardy EUR);

10. vyzýva EIB, aby podnikla maximum na udržanie si ratingu AAA, ktorý má zásadný význam pre zaručenie najlepších podmienok pre jej pôžičky;

Mandát na poskytovanie úverov tretím krajinám a investičný nástroj

11. očakáva preskúmanie v polovici obdobia týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov EIB do 30. apríla 2010 a návrh nového rozhodnutia Komisie nahrádzajúceho rozhodnutie č. 633/2009/ES; zastáva názor, že tak preskúmanie v polovici obdobia, ako aj nový návrh Komisie by mali zohľadňovať nielen odporúčania riadiaceho výboru, ktorému predsedá Michel Camdessus, ale aj predchádzajúce odporúčania Parlamentu; požaduje najmä väčšiu konzistentnosť mandátu EIB na poskytovanie pôžičiek tretím krajinám tak z hľadiska dostatku prostriedkov na celé obdobie nového mandátu, ako aj z hľadiska ich rozdelenia podľa geografických oblastí;

12. zdôrazňuje skutočnosť, že vonkajšia činnosť EIB by mala byť v súlade s cieľmi politiky EÚ, tak ako sú uvedené v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní EÚ; zastáva názor, že EIB ako banka, ktorá sa riadi európskou politikou, by mala medzi jednotlivými regiónmi v rámci európskeho susedstva udržiavať rovnováhu v oblasti pôžičiek; domnieva sa, že pokiaľ ide o regióny, v ktorých by sa mohla činnosť EIB prekrývať s inými regionálnymi alebo medzinárodnými verejne financovanými finančnými inštitúciami, bolo by v nich treba prácu jasne rozdeliť; víta v tejto súvislosti investičný rámec pre západný Balkán; opätovne však zdôrazňuje, že je potrebná revízia súčasnej dohody o spolupráci medzi Komisiou, EIB a EBOR, pokiaľ ide o financovanie operácií v oblasti východných susedných krajín, Ruska a Strednej Ázie; víta preto skutočnosť, že riadiaci výbor „múdrych“ súhlasí s odporúčaniami, ktoré Európsky parlament prijal v marci 2009 a ktoré sa týkajú lepšieho vzájomného porozumenia medzi EIB a EBOR;

13. pripomína, že v odseku 24 svojho uznesenia z 22. apríla 2008(10) o absolutóriu za plnenie rozpočtu šiesteho, siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF) za rozpočtový rok 2006 navrhuje, aby EIB počas postupu udelenia absolutória bezprostredne predložila Výboru pre kontrolu rozpočtu svoju výročnú správu a objasnila realizáciu investičného nástroja; okrem toho pripomína, že zdroje ERF sú verejnými financiami, ktoré pochádzajú od európskych daňových poplatníkov, a nie zo zdrojov z finančných trhov;

14. opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa EIB obsahuje v časti venovanej investičnému nástroju najmä finančné informácie, ale veľmi málo – ak vôbec nejaké – informácie o výsledkoch rôznych financovaných programov;

15. konštatuje, že pripravovaná revízia nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(11), je príležitosťou na zahrnutie projektov a výsledkov investičného nástroja do postupu udelenia absolutória; žiada Komisiu, aby návrh, ktorý pripraví, obsahoval možné riešenie na dosiahnutie tohto cieľa;

Transparentnosť a boj proti podvodom

16. s uspokojením berie na vedomie, že EIB v posledných rokoch systematicky prijíma nadväzné opatrenia na odporúčania Parlamentu;

17. pripomína, že EIB sa zaviazala vykonať každé tri roky formálnu revíziu politiky zverejňovania informácií, a víta skutočnosť, že EIB začala v máji 2009 verejné konzultácie k mechanizmu vybavovania sťažností, k politike zverejňovania informácií a k politike transparentnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politika zverejňovania informácií nebola v roku 2009 prehodnotená tak, ako bolo plánované, a očakáva, že EIB prehodnotí uvedené tri politiky čo najskôr;

18. požaduje, aby EIB vo svojej pripravovanej novej politike zverejňovania informácií jasne určila podmienky pre nezverejňovanie informácií s cieľom stanoviť vysoké normy transparentnosti;

19. s uspokojením konštatuje, že verejné konzultácie sa v posledných rokoch stali neoddeliteľnou súčasťou politiky transparentnosti EIB; vyzýva však EIB, aby venovala viac pozornosti zapojeniu zúčastnených strán tým, že im poskytne jasné usmernenia týkajúce sa ich možného zapojenia do konzultácií či hodnotení;

20. víta skutočnosť, že EIB, a najmä vedúci útvaru pre kontrolu dodržiavania legislatívy, venovali zvýšenú pozornosť vypracovaniu nového súboru pravidiel o ochrane informátorov, ktoré boli zverejnené v apríli 2009 a ktorými bola všetkým zamestnancom EIB, ako aj všetkým ostatným osobám poskytujúcim banke služby zabezpečená plná ochrana; upriamuje však pozornosť banky na skutočnosť, že EIB neposkytuje externým sťažovateľom žiadnu ochranu proti odvetným opatreniam, a žiada EIB, aby preskúmala možnosti odstránenia tohto nedostatku;

21. podporuje politiku nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii EIB a žiada banku, aby v spolupráci s Komisiou urýchlila zostavenie čiernej listiny podvodníkov, ako aj vytvorenie a zavedenie systému vylúčenia spoločností, ktoré EIB a iné multilaterálne rozvojové banky uznali za vinné z korupcie;

22. víta skutočnosť, že politika zverejňovania informácií je preložená do všetkých jazykov EÚ, a žiada EIB, aby vo všetkých jazykoch EÚ zabezpečila aj prístup k informáciám o životnom prostredí, k mechanizmu vybavovania sťažností EIB a k politike transparentnosti;

Politika voči offshore finančným centrám

23. víta skutočnosť, že EIB prijala ďalšie opatrenie prostredníctvom prehodnotenia svojej politiky voči offshore finančným centrám spôsobom, ktoré presahuje rámec dodržiavania súčasného zákazu poskytovať financie špekulantom so sídlom v daňovom raji;

24. s uspokojením berie na vedomie obnovenú politiku banky voči off-shore finančným centrám (OFC), ktorá sa neobmedzuje len na zachovanie existujúceho zákazu poskytovať financie špekulantom so sídlom v OFC uvedenom na čiernej listine, a najmä novú povinnosť, ktorú EIB stanovila pre všetkých partnerov sídliacich v OFC, ktoré síce nefigurujú na čiernej listine, ale sú slabo regulované, aby sa pred podpísaním príslušných zmlúv presídlili do krajiny, ktorá nie je OFC, čím sa v súvislosti s budúcimi úvermi poskytovanými bankou po 31. marci 2010 zabezpečí, že žiaden z dlžníkov EIB nebude sídliť v slabo regulovanom OFC;

25. žiada EIB, aby preverila, či sa táto obnovená politika voči offshore finančným centrám vzťahuje aj na prostriedky, ktoré EIB využíva na poskytovanie pôžičiek na projekty; okrem toho zastáva názor, že EIB by mala zabezpečiť, aby sa príjmy pochádzajúce z týchto prostriedkov nemohli po skončení projektov presúvať do daňových rajov;

26. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočne transparentným spôsobom prideľovania a monitorovania „globálnych úverov” v súvislosti so správou daní; pripomína, že EIB by mala zabezpečiť, aby príjemcovia jej úverov nevyužívali daňové raje a ani nepoužívali iné metódy – napríklad zneužívanie transferového oceňovania – čo môže viesť k daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daniam; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby od finančných sprostredkovateľov žiadala zverejniť každé použitie globálnych a rámcových úverov, ktoré dostanú, vrátane správy o svojich činnostiach v ktorejkoľvek jednotlivej krajine, v ktorej vykonávajú činnosť;

27. víta správu skupiny EIB o činnosti a podnikovej zodpovednosti, v ktorej sa uvádzajú činnosti zamerané na dosiahnutie strategických cieľov banky, ktoré dopĺňajú a posilňujú politické ciele EÚ;

Stratégia a ciele

28. víta operačný plán banky na obdobie 2009 – 2011, v ktorom EIB značne sprísnila svoje ciele operačnej činnosti v porovnaní s hlavnými smermi uvedenými v operačnom pláne banky na obdobie 2008 – 2010;

29. zdôrazňuje, že EIB sa vyzýva, aby zohrávala významnú úlohu v dosahovaní cieľom EÚ do roku 2020; žiada preto banku, aby zabezpečila, že jej pôžičky budú prispievať k úsiliu zameranému na dosahovanie cieľov stratégie;

30. poukazuje na to, že hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia a najmä konvergenčný pilier kohéznej politiky EÚ predstavujú hlavný cieľ EIB;

31. oceňuje, že EIB prispela ku konvergenčnému cieľu tým, že úverovala konvergenčné projekty sumou 21 miliárd EUR, čo je 41 % celkového objemu úverov EIB v EÚ;

32. zdôrazňuje pridanú hodnotu krokov prijímaných v spolupráci s Komisiou a význam poskytovania dodatočnej podpory a finančnej sily intervenciám štrukturálneho fondu zo strany EIB;

33. požaduje rozšírenie spoločného využívania grantov EÚ a finančných nástrojov EIB, a to najmä v tých kohéznych regiónoch, kde získavanie vlastných prostriedkov predstavuje osobitné ťažkosti, s cieľom podporovať súdržnosť a zabrániť ďalšiemu poklesu v krajinách najviac postihnutých krízou;

34. požaduje, aby sa EIB vo svojich budúcich správach podrobne zaoberala hlavnými úvermi doplňujúcimi granty EFRR regiónom, ktoré zavádzajú technologicky pokrokové programy alebo programy súvisiace s obnoviteľnými alebo čistými zdrojmi energie;

35. zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú EIB zohráva v podpore malých a stredných podnikov v čase finančnej krízy so zreteľom na to, že MSP tvoria 99 % podnikov v EÚ a zamestnávajú viac ako 100 miliónov ľudí, čím predstavujú hnaciu silu európskeho hospodárstva;

36. uznáva účinok inherentného pákového efektu, ktorý znamená, že finanční sprostredkovatelia musia poskytnúť MSP ďalšie pôžičky v minimálne dvojnásobku objemu pôžičky od EIB a že nová iniciatíva zameraná na pôžičky pre MSP zlepšuje podmienky financovania pre MSP; ďalej od EIB požaduje, aby v nasledujúcej správe o činnosti uviedla ďalšie podrobnosti týkajúce sa efektívneho využívania týchto pôžičiek s cieľom zabezpečiť, aby sa časť výnosov, ktoré čerpajú z financovania zo strany EIB, postúpila príslušným spôsobom MSP a poskytovať informácie o pôvode finančných zdrojov;

37. konštatuje v tejto súvislosti, že na žiadosť akcionárov EIB bolo na obdobie 2008 – 2011 vyčlenených 30 miliárd EUR na úvery pre MSP a že polovica tejto sumy bola uvoľnená v období 2008 – 2009; zdôrazňuje význam vysokej úrovne kontroly, aby sa zabezpečilo, že finanční partneri nevyužívajú úvery od EIB na stabilizáciu vlastných súvah;

38. so zreteľom na hospodársku krízu, ktorá ešte neskončila, a stále rastúcu mieru nezamestnanosti vyzýva EIB, aby bola odvážnejšia pri posudzovaní rizika pri úverovaní MSP, bez toho, aby ohrozila svoj rating AAA; odporúča, aby EIB upravila mandát na rizikový kapitál z roku 2006 pre Európsky investičný fond s cieľom lepšie zohľadniť súčasné ekonomické turbulencie a potrebu lepšieho prístupu MSP k finančným prostriedkom na rizikové projekty; žiada, aby sa podiel EIB v programe JASMINE, ktorý v súčasnosti predstavuje 20 miliónov EUR, aspoň zdvojnásobil;

39. pripomína svoje odporúčania, ktoré predložil v uznesení z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(12), v ktorom v odseku 8 naliehavo vyzval EIB, aby „lepšie sledovala charakter a konečné použitie svojich globálnych úverov pri podpore MSP a aby zvýšila ich transparentnosť“; vyzýva EIB, aby naďalej posilňovala transparentnosť svojich pôžičiek prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a aby stanovila jasné podmienky financovania pre finančných sprostredkovateľov, ako aj kritériá účinnosti pôžičiek;

40. vyzýva EIB, aby zosúladila poskytovanie pôžičiek MSP s prideľovaním štrukturálnych fondov v konvergenčných regiónoch a aby zabezpečila vyváženú podporu rôznych typov MSP;

41. naliehavo žiada EIB, aby lepšie monitorovala a sprehľadnila charakter a konečné miesto určenia svojich globálnych úverov na podporu MSP; navrhuje vytvoriť porovnávacie ukazovatele v súvislosti s multiplikačným efektom úverových operácií EIB;

42. vyzýva EIB, aby do svojich výročných správ začlenila podrobnejšiu a metodicky jednotnú analýzu implementácie finančných nástrojov doplňujúcich projekty štrukturálnych fondov; v tejto súvislosti by mohla banka ozrejmiť Parlamentu fungovanie finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk-sharing Financing Facility), ktorý vytvorila spoločne s Komisiou; domnieva sa, že súvislosť medzi týmto nástrojom, financovaným v rámci 7. rámcového programu pre výskum, a štrukturálnymi fondmi má osobitný význam;

43. konštatuje, že podľa výročnej správy EIB bola v roku 2008 dokončená etapa hodnotenia iniciatívy JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredne veľké podniky); vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto hodnotenie nie je súčasťou správy;

44. žiada EIB, aby vo svojej nasledujúcej výročnej správe uviedla ďalšie podrobnosti o prvých výsledkoch, ktoré sa dosiahli od roku 2009 v rámci týchto dvoch politík: JASMINE (Spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe) a realizácia nástroja mezanínového financovania pre rast;

45. žiada EIB, aby vyvinula maximálne úsilie na zjednodušenie zložitých a byrokratických predpisov, ktoré sa vyskytli pri určitých projektoch, a to vo všetkých oblastiach, s cieľom zrýchliť a zefektívniť financovanie projektov so zvláštnym zreteľom na globálnu krízu;

46. zdôrazňuje, že úspech nových programov pre európske makroregióny závisí od koordinácie aktivít vykonávaných v rámci všetkých politík, ktoré majú územný vplyv, a od nájdenia dlhodobého riešenia, pokiaľ ide o financovanie makroregiónov; vyzýva preto banku, aby na tento účel zvážila v novom finančnom programovacom období, ktoré sa začne v roku 2014, možnosť financovania EIB a EIF ako doplnku k financovaniu EÚ;

47. vyzýva EIB, aby podnikla všetky možné kroky s cieľom predísť prekrývaniu činnosti mimo EÚ s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR); opätovne zdôrazňuje svoje odporúčania uvedené v odseku 28 svojho uznesenia z 25. marca 2009 zmieneného vyššie, aby sa dosiahla lepšie štruktúrovaná spolupráca EIB a EBOR v krajinách, kde pôsobia spoločne;

o

o        o

48. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

    Ú. v. EÚ L 255, 26.9.2009, s. 98.

(2)

    Prijaté texty, P6_TA(2009)0185.

(3)

    Ú. v. EÚ C 259 E , 29.10.2009, s. 14.

(4)

    Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95.

(5)

    Vec C-155/07, Európsky parlament/Rada Európskej únie, zatiaľ neuverejnená v Zbierke súdnych rozhodnutí ESD.

(6)

   Ú. v. EÚ C 332, 30.12.2006, s. 45.

(7)

    Vec C-15/00, Komisia Európskych spoločenstiev/Európska investičná banka, Zb. 2003, s. I-7281.

(8)

    Článok 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(9)

    Prijaté texty P7_TA(2010)0053.

(10)

Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2009, s. 253.

(11)

Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(12)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0185.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska investičná banka, ktorá bola založená v roku 1958 Rímskou zmluvou, oslávila v roku 2008 svoje päťdesiate výročie. EIB z pozície banky Európskej únie pre dlhodobé úvery poskytuje pôžičky verejnému aj súkromnému sektoru (v sadzbách blízkych nákladom na pôžičky) na projekty v európskom záujme a využíva na to prostriedky z finančných trhov a vlastné zdroje. Hlavným cieľom banky je prispievať k integrácii, k vyváženému a trvalo udržateľnému rozvoju, ako aj k hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských štátov EÚ.

EIB udržiava pri presadzovaní cieľov Spoločenstva úzke pracovné vzťahy s ostatnými inštitúciami EÚ. Banka predovšetkým pravidelne spolupracuje s výbormi Európskeho parlamentu a s Radou ministrov Ecofin. Európsky parlament od roku 1999 každoročne vydáva odborné stanovisko k správe o činnosti banky. Kontrola finančnej činnosti EIB patrí do právomocí výborov CONT a ECON. Tieto výbory preto od roku 2006 podávajú správu o uvedenej činnosti. Čo sa týka vzťahov medzi EP a EIB, spravodajca by chcel podčiarknuť absolútnu spoluprácu, ktorú EIB preukázala počas vypracúvania tejto správy.

Banka v roku 2008 stála pred náročnejšími úlohami ako v predchádzajúcich rokoch, keďže globálna hospodárska kríza zasiahla aj ekonomiky Európskej únie. Hospodárska kríza rokov 2008 a 2009 predstavuje najväčší hospodársky pokles od čias veľkej hospodárskej krízy z roku 1929. Východiskom tejto krízy je kríza hypoték s nižšou bonitou v Spojených štátoch amerických, ktorá sa koncom roka 2006 začala v odvetví nehnuteľností a bankovníctva a ktorá spôsobila vážne finančné problémy v ekonomikách a finančných trhoch v Európe i Ázii. Aj všetky členské štáty Európskej únie sa stretávajú s veľkými problémami a zavádzajú sa dôležité opatrenia na zabezpečenie finančnej stability tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni celej EÚ. Programy vlád a centrálnych bánk jednotlivých štátov na zvládanie finančnej krízy boli vo väčšine krajín podobné (fiškálne stimuly, znižovanie daní, zvyšovanie vládnych výdavkov, monetárna expanzia, finančná pomoc podnikom). Popri hospodárskych stimuloch jednotlivých štátov aj EÚ prijala rozhodnutie o pláne hospodárskej obnovy Európy. EIB v tomto pláne zohráva dôležitú úlohu, a to najmä pokiaľ ide o zvýšenie financovania pre MSP, energiu z obnoviteľných zdrojov a ekologickú dopravu.

Z dôvodu značného obmedzenia likvidity, prísnych podmienok pre poskytovanie úverov (vo verejnom aj súkromnom sektore, čo vedie k osobitne veľkým problémom z hľadiska financovania pre MSP), kapitálových obmedzení a klesajúcej dôvery k finančným trhom musela EIB reagovať na globálnu krízu rýchlo.

Hlavná úloha EIB v zvládaní krízy spočíva vo zvýšení ponuky peňazí pre hospodárstvo za veľmi výhodných podmienok. V rámci reakcie na krízu EIB značne sprísnila svoje ciele operačnej činnosti v porovnaní s hlavnými smermi uvedenými v operačnom pláne banky na roky 2008 – 2010. Predovšetkým sa zvýšil cieľ týkajúci sa objemu podpísaných úverov o približne 39 % (18,6 miliardy EUR) na rok 2009, o 42 % (19,9 miliardy EUR) na rok 2010 a o 34 % (16,4 mld. EUR) na rok 2011 v porovnaní s hodnotami pred krízou dosiahnutými v roku 2007. S cieľom pomôcť podnikom a podporiť hospodársku obnovu EIB v poslednom kvartáli roku 2008 značne zvýšila objem svojej úverovej činnosti: podpísané úverové zmluvy nakoniec dosiahli celkový objem 57 miliárd EUR, čo oproti roku 2007 predstavuje nárast o 21 %; banka poskytla o 10 miliárd EUR viac, ako sa očakávalo; oproti roku 2007 sa zvýšili najmä úvery pre MSP, a to o 42 %. Banka okrem toho vytvorila nové finančné nástroje na rozdelenie rizika, posilnila dohody o rozdelení rizika, zjednodušila postupy poskytovania úverov, zrýchlila realizáciu projektov v členských štátoch a v odvetviach, ktoré kríza postihla najsilnejšie.

Táto schopnosť rýchlej reakcie bola ešte posilnená rozhodnutím, na základe ktorého akcionári banky zabezpečili navýšenie kapitálu, pôvodne plánované na rok 2010, v skoršom termíne. kapitál EIB sa v súlade s Lisabonskou stratégiou navýšil o 67 miliárd EUR na 232 miliárd EUR.

Spravodajca považoval za veľmi dôležité pozrieť sa popri analýze činnosti EIB za rok 2008 dôkladnejšie aj na rôzne okolnosti, ktoré majú vplyv na budúcnosť EIB. Jednou z nich je nepochybne nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré znamená určité inštitucionálne zmeny pre banku. Spravodajca zdôraznil pozitívny vývoj, čo sa týka auditu banky, upozornil však na potrebu nájsť dlhodobé riešenie spočívajúce v zavedení riadneho európskeho systému bankového dohľadu.

Ďalším inovačným prvkom vyplývajúcim z novej Lisabonskej zmluvy by mohlo byť pretransformovanie vzťahu medzi EIB a Európskou úniou a z tohto hľadiska mal spravodajca v úmysle predložiť určité usmerňujúce návrhy, napríklad na to, aby sa Európska únia stala akcionárom v EIB.

Čo sa týka bankového dohľadu, naďalej existuje potreba vytvoriť európsky systém obozretného dohľadu, ktorý by stanovoval jasné všeobecné pravidlá obozretnosti aj pre činnosť EIB. Spravodajca preto zdôraznil význam vytvorenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) s príslušnými právomocami v rámci Európskeho úradu pre finančný dohľad s tým, že do rozsahu jeho právomocí by spadala aj EIB a ďalšie finančné inštitúcie pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte EÚ. V správe sa uvádza, že na procese hľadania vhodného riešenia sa zúčastňuje aj Európska komisia.

Transparentnosť a politika boja proti podvodom sú otázkami prvoradého významu pre Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorý vyzval spravodajcu, aby sa v tohtoročnej správe podrobne vyjadril k tejto problematike. Nepochybne možno skonštatovať, že EIB sa doposiaľ v tejto súvislosti jednoznačne usilovala zvážiť odporúčania Parlamentu.

V bankových činnostiach a konaní EIB sú v rozsiahlej miere zastúpené prioritné otázky, ako napríklad politika nulovej tolerancie voči podvodom, politika ochrany informátorov či verejné konzultácie. Spravodajca by však chcel uviesť niekoľko oblastí, v ktorých treba transparentnosť a prístup k informáciám prehodnotiť a posilniť, ako napr. v prípade politiky zverejňovania informácií. V záujme uľahčenia šírenia všetkých verejných informácií o činnosti banky sa odporúča zvýšiť dostupnosť hlavných dokumentov o politike EIB, a o jej mechanizmoch a pravidlách vo všetkých jazykoch EÚ.

Politika voči offshore finančným centrám je ďalšou oblasťou politiky, ktorá má veľký význam pre riadne a efektívne využívanie prostriedkov od daňových poplatníkov, čo uznávajú aj členovia Výboru pre kontrolu rozpočtu. Táto okolnosť viedla spravodajcu k tomu, aby predložil aj návrhy na predchádzanie úniku prostriedkov do daňových rajov, čím sa zabezpečí efektívnosť a účinnosť aj v tejto oblasti.

A nakoniec, ako už bolo uvedené vyššie, pri analýze strategických programov a cieľov EIB spravodajca zdôraznil, že EIB zohráva kľúčovú úlohu vo financovaní MSP, obnoviteľných zdrojov energie a trvalo udržateľných riešení pre dopravu. V čase finančnej krízy majú osobitnú prioritu podniky, trvalo udržateľná a bezpečná energia a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, ako aj investície do konvergenčných regiónov EÚ. V nasledujúcich dvoch rokoch sa preto objem pôžičiek pre malé a stredné podniky (prostredníctvom finančných sprostredkovateľov) zvýši o ďalších 2,5 miliardy EUR ročne, objem pôžičiek pre oblasť energetiky a boja proti zmene klímy o 6 miliárd EUR a objem pôžičiek na konvergenčné ciele o 2,5 miliardy EUR. Spravodajca tiež uznáva, že hodnota pôžičiek pre MSP sa zvýšila už v roku 2008 o 42 % a  dosiahla 8,1 miliardy EUR a že na žiadosť akcionárov EIB sa na pôžičky pre MSP na obdobie 2008 – 2011 vyčlenilo 30 miliárd EUR. V správe sa zdôrazňujú pozitívne účinky týchto opatrení, zatiaľ čo sa súčasne predkladá výzva na zjednodušenie zložitých byrokratických postupov a žiadosť o dôkladné a podrobné sledovanie skutočných účinkov programov na podporu MSP.


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (25.2.2010)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2008

(2009/2166(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Enikő Győri

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

- keďže globálne úvery poskytnuté sprostredkovateľom predstavujú do 23 % pôžičiek EIB;

1.  uznáva, že skupina EIB reagovala na hospodársku krízu rýchle a bezodkladne prostredníctvom financovania zvýšenia svojho kapitálu zo svojich zdrojov a že tým zvýšila objem úverov na podporu plánu hospodárskej obnovy Európy; zdôrazňuje, že kroky prijaté koncom roka 2008 zvýšili finančnú podporu reálnej ekonomike v hodnote 15 000 miliónov EUR ročne v roku 2009 a 2010; očakáva, že finančné zdroje EIB vo výške 75 000 miliónov EUR naštartujú investície do reálnej ekonomiky v celkovej výške zhruba 225 000 miliónov EUR;

2.   víta prerozdelenie priorít EIB v reakcii na krízu, najmä zvýšenú orientáciu na úverovanie MSP; o zreteľom na hospodársku krízu, ktorá ešte neskončila, a stále rastúcu mieru nezamestnanosti vyzýva EIB, aby bola odvážnejšia pri posudzovaní rizika pri úverovaní MSP, bez toho, aby ohrozila svoj rating AAA; odporúča, aby EIB upravila mandát na rizikový kapitál z roku 2006 pre Európsky investičný fond s cieľom lepšie zohľadniť súčasné ekonomické turbulencie a potrebu lepšieho prístupu MSP k finančným prostriedkom na rizikové projekty; žiada, aby sa podiel EIB v programe Jasmine, ktorý je v súčasnosti 20 miliónov EUR, aspoň zdvojnásobil;

3.   víta úsilie EIB v oblasti sociálnej a environmentálnej politiky; zdôrazňuje však, že mechanizmus monitorovania poskytovania pôžičiek EIB na všetky projekty sa i tak musí zlepšiť, najmä v súvislosti s environmentálnymi a sociálnymi normami EÚ; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby za svoju najdôležitejšiu prioritu stanovila vývoj záväzných a funkčných ochranných politík s cieľom zabezpečiť vysoké sociálne a environmentálne normy;

4.  v súvislosti s environmentálnymi a sociálnymi normami vyjadruje obavy, že oddelenie hodnotenia operácií EIB vykonáva len ex-post hodnotenia obmedzeného množstva projektov a že EIB kladie plnú zodpovednosť za súlad s environmentálnymi normami na tých podporovateľov projektov, ktorí od nej dostanú finančné prostriedky;

5.  berie na vedomie aktualizovaný zoznam bánk, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia úverov EIB pre MSP; víta skutočnosť, že tieto banky sú zmluvne viazané poskytovať úvery MSP minimálne v dvojnásobnej výške svojho úveru od EIB, cieľom čoho je zabezpečiť, aby sa časť výnosov, ktoré čerpajú z financovania zo strany EIB, príslušným spôsobom postúpila MSP, a víta aj to, že sú povinné poskytovať informácie o pôvode finančných zdrojov; zastáva názor, že súčasná zmluvná marža pre postúpené úvery vo výške 20 bázických bodov je pomerne nízka a mala by sa zvýšiť; očakáva posúdenie zo strany EIB o tom, ako účinne tieto banky postupovali úvery EIB MSP a ako by sa mohol zlepšiť monitoring;

6.   vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti v spôsobe prideľovania a monitorovania „globálnych úverov” v súvislosti so správou daní; pripomína, že EIB by mala zabezpečiť, aby príjemcovia jej pôžičiek nevyužívali daňové raje a ani nepoužívali iné metódy – napríklad zneužívanie transferového oceňovania – čo môže viesť k daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daniam; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby od finančných sprostredkovateľov žiadala zverejniť každé použitie globálnych a rámcových úverov, ktoré dostanú, vrátane správy o svojich činnostiach v ktorejkoľvek jednotlivej krajine, v ktorej vykonávajú činnosť;

7.   naliehavo žiada EIB, aby lepšie monitorovala a sprehľadnila charakter a konečné miesto určenia svojich globálnych úverov na podporu MSP; v širšom zmysle vyzýva EIB, aby každoročne predkladala správu o pôžičkách MSP vrátane hodnotenia prístupnosti a účinnosti svojho financovania pre MSP;

8.  navrhuje vytvoriť porovnávacie ukazovatele v súvislosti s multiplikačným efektom úverových operácií EIB;

9.  požaduje rozšírenie spoločného využívania grantov EÚ a finančných nástrojov EIB, a to najmä v tých kohéznych regiónoch, kde získavanie vlastných prostriedkov predstavuje osobitné ťažkosti, s cieľom podporovať súdržnosť a zabrániť ďalšiemu poklesu v krajinách najviac postihnutých krízou;

10. zdôrazňuje skutočnosť, že vonkajšia akcia EIB by mala byť v súlade s cieľmi politiky EÚ, tak ako sú uvedené v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní EÚ; zastáva názor, že EIB ako banka riadená európskou politikou by mala medzi jednotlivými regiónmi v rámci európskeho susedstva udržiavať rovnováhu v oblasti pôžičiek; domnieva sa, že pokiaľ ide o regióny, v ktorých by sa mohla činnosť EIB prekrývať s inými regionálnymi alebo medzinárodnými verejne financovanými finančnými inštitúciami, bolo by v nich treba prácu jasne rozdeliť; víta v tejto súvislosti investičný rámec pre západný Balkán; opätovne však zdôrazňuje, že je potrebná revízia súčasnej dohody o spolupráci medzi Komisiou, EIB a EBOR, pokiaľ ide o financovanie operácií v oblasti východných susedných krajín, Ruska a Strednej Ázie; víta preto skutočnosť, že riadiaci výbor „múdrych“ súhlasí s odporúčaniami prijatými v marci 2009 v Európskom parlamente, ktoré sa týkajú lepšieho vzájomného porozumenia medzi EIB a EBOR.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.2.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Vicky Ford, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Enikő Győri, Liem Hoang Ngoc, Othmar Karas, Jürgen Klute, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Sławomir Witold Nitras, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Sophie Briard Auconie, Ashley Fox, Sophia in ‘t Veld, Philippe Lamberts, Gay Mitchell, Werner Schulz


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (1.2.2010)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2008

(2009/2166(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Constanze Angela Krehl

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   so záujmom víta výročnú správu za rok 2008, a najmä správu skupiny EIB o činnosti a podnikovej zodpovednosti, v ktorej sa uvádzajú činnosti zamerané na dosiahnutie strategických cieľov banky, ktoré dopĺňajú a posilňujú politické ciele EU;

2.   vyjadruje spokojnosť s vysokým pomerom kapitálovej primeranosti EIB a chváli jej kultúru prémií; vzhľadom na nedávne krízy v bankovom odvetví vo všeobecnosti sa domnieva, že EIB by mohla ponúknuť vzor riadenia v tomto sektore;

3.   poukazuje na to, že hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia a najmä konvergenčný pilier kohéznej politiky EÚ je jedným z hlavných cieľov EIB;

4.   oceňuje, že EIB prispela ku konvergenčnému cieľu tým, že úverovala konvergenčné projekty sumou 21 miliárd EUR, čo je 41 % celkového objemu úverov EIB v EÚ;

5.   zdôrazňuje pridanú hodnotu krokov prijímaných v spolupráci s Komisiou a význam poskytovania dodatočnej podpory a finančnej sily intervenciám štrukturálneho fondu zo strany EIB;

6.   vyzýva EIB, aby do svojich výročných správ začlenila podrobnejšiu a metodicky jednotnú analýzu implementácie finančných nástrojov doplňujúcich projekty štrukturálnych fondov; v tejto súvislosti by mohla banka Parlamentu ozrejmiť fungovanie finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk-sharing Financing Facility), ktorý vytvorila spoločne s Komisiou. osobitný význam má vzťah medzi týmto nástrojom, financovaným v rámci 7. rámcového programu pre výskum, a štrukturálnymi fondmi;

7.   požaduje, aby sa EIB vo svojich budúcich správach podrobne zaoberala hlavnými úvermi doplňujúcimi granty EFRR regiónom, ktoré zavádzajú technologicky pokrokové programy alebo programy súvisiace s obnoviteľnými alebo čistými zdrojmi energie;

8.   uznáva významnú úlohu EIB pri podpore MSP počas finančnej krízy; konštatuje v tejto súvislosti, že na žiadosť akcionárov EIB bolo na obdobie 2008-2011 vyčlenených 30 miliárd EUR na úvery pre MSP a že polovica tejto sumy bola uvoľnená v období 2008-2009; uznáva inherentný pákový efekt, podľa ktorého musí finančný partner za každé euro požičané od EIB preukázať, že poskytol dve eurá ako úver pre MSP; zdôrazňuje však dôležitosť vysokej úrovne kontroly, aby sa zabezpečilo, že finanční partneri nevyužívajú úvery od EIB na stabilizáciu vlastných súvah;

9.   pripomína svoje odporúčania, ktoré predložil v uznesení z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(1), pričom v odseku 8 tohto uznesenia naliehavo vyzýval EIB, aby „lepšie sledovala charakter a konečné použitie svojich globálnych úverov pri podpore MSP a aby zvýšila ich transparentnosť“; vyzýva EIB, aby naďalej posilňovala transparentnosť svojich pôžičiek prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a aby stanovila jasné podmienky financovania pre finančných sprostredkovateľov, ako aj kritériá účinnosti pôžičiek; ďalej žiada EIB, aby podávala ročné správy o pôžičkách pre MSP a aby zároveň vyhodnocovala ich dostupnosť a účinnosť;

10. vyzýva EIB, aby zosúladila poskytovanie pôžičiek MSP s prideľovaním štrukturálnych fondov v konvergenčných regiónoch a aby zabezpečila vyváženú podporu rôznych typov MSP.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Sophie Briard Auconie, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Ricardo Cortés Lastra, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Elie Hoarau, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Miroslav Mikolášik, Franz Obermayr, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Nuno Teixeira, Michael Theurer, Viktor Uspaskich, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vasilica Viorica Dăncilă, Karima Delli, Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Veronica Lope Fontagné, Elisabeth Schroedter, Richard Seeber, Patrice Tirolien, Sabine Verheyen, Iuliu Winkler

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0185.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.3.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Andrea Cozzolino, Luigi de Magistris, Tamás Deutsch, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Ville Itälä, Cătălin Sorin Ivan, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Jan Olbrycht, Georgios Stavrakakis, Søren Bo Søndergaard

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christofer Fjellner, Edit Herczog, Monika Hohlmeier

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Csaba Sógor

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia