Postup : 2009/2225(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0066/2010

Predkladané texty :

A7-0066/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/05/2010 - 13.43
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0133

SPRÁVA     
PDF 914kWORD 1242k
25.3.2010
PE v02-00 A7-0066/2010

o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu

(2009/2225(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Pilar del Castillo Vera

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu

(2009/2225(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Správa o digitálnej konkurencieschopnosti EÚ: Hlavné výsledky stratégie i2010 v období 2005 – 2009 (KOM(2009)0390),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557);

–   so zreteľom na uznesenie zo 14. marca 2006 o európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o smerovaní k európskej politike rádiového frekvenčného spektra(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2007 o vytvorení európskej politiky pre širokopásmové pripojenie(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí(4),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0066/2010),

A. keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) zasahujú prakticky do všetkých aspektov našich životov a sú neoddeliteľne spojené s našou túžbou po prosperujúcom a konkurencieschopnom hospodárstve, ochrane nášho životného prostredia a demokratickejšej a otvorenejšej spoločnosti, z ktorej nie je nik vylúčený,

B.  keďže Európa by mala zohrávať vedúcu úlohu v oblasti vývoja a aplikácie IKT a tým prinášať väčšiu hodnotu svojim občanom a podnikom; keďže využívaním IKT sa podporuje riešenie aktuálnych štrukturálnych otázok, čím sa dosahuje trvalo udržateľný hospodársky rast,

C. keďže Európa využije prínosy tejto digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa zmobilizujú všetci občania EÚ a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti a ak bude pri prijímaní politických opatrení na ústrednom mieste jednotlivec; keďže túto digitálnu revolúciu už nemožno považovať za pokračovanie priemyselnej minulosti, ale treba ju skôr vnímať ako proces radikálnej transformácie,

D. keďže rozvoj digitálnej spoločnosti by mal byť integrujúci a prístupný všetkým občanom EÚ a mal by sa podporovať účinnými politikami zameranými na „preklenutie digitálnej priepasti“ v rámci EÚ, pričom by sa mala poskytnúť podpora väčšiemu počtu občanov so zručnosťami v oblasti IKT, aby využívali príležitosti, ktoré IKT poskytujú,

E.  keďže širokopásmové pripojenie je dostupné pre viac než 90 % obyvateľstva EÚ, no používa ho len 50 % domácností,

F    keďže konkurencieschopné komunikačné trhy sú dôležité na zabezpečenie toho, aby používatelia získali čo najviac prínosov v oblasti výberu, kvality a dostupných cien,

G. keďže potenciál Európy je nezmazateľne spojený so zručnosťami jej obyvateľov, pracovných síl a organizácií; keďže bez zručností môže byť len obmedzená hospodárska a sociálna pridaná hodnota z technológií a infraštruktúry IKT,

H. keďže IKT môžu byť veľmi mocným katalyzátorom v úsilí o dosiahnutie pozitívneho a trvalo udržateľného rozvoja v krajinách celého sveta a v boji proti chudobe a sociálnym a hospodárskym nerovnostiam,

I.   keďže pokiaľ občania nebudú mať dostatočnú dôveru v právny rámec nového digitálneho priestoru, nebudú medzi nimi fungovať interakcie, nebudú slobodne vyjadrovať svoje názory ani uskutočňovať transakcie; keďže garantovanie a uplatňovanie základných práv v tejto súvislosti je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia dôvery na strane občanov; keďže záruka ochrany práv duševného vlastníctva a iných práv je základnou podmienkou dôvery zo strany podnikov,

J.   keďže počítačová kriminalita, ako napríklad nabádanie k spáchaniu teroristických útokov, trestné činy založené na nenávisti a detská pornografia zaznamenala nárast a ohrozuje jednotlivcov vrátane detí,

K. keďže európske odvetvia kultúry a tvorby nemajú na zastupiteľnú úlohu len pokiaľ ide o podporu kultúrnej diverzity, pluralizmus médií a zastupiteľskú demokraciu v Európe, ale sú aj obrovskou hnacou silou trvalo udržateľného rozvoja a hospodárskej obnovy v Európskej únii; keďže v diskusii o vytvorení spoločného trhu v odvetví tvorivého obsahu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť kultúrnym a jazykovým osobitostiam,

L.  keďže európska demokratická spoločnosť, zapájanie sa občanov do verejnej diskusie a prístup k informáciám v digitálnom svete závisia od živého a konkurencieschopného odvetvia tlače ako štvrtého piliera demokracie,

M. keďže nedostatočný pokrok v oblasti tvorby, šírenia a využívania informačných a komunikačných technológií je zodpovedný za zaostávanie rastu a produktivity a keďže nové podniky s výrazným potenciálom rastu, ktoré sú aktívne v oblasti inovácií týchto technológií, majú problémy trvalo sa presadiť na trhu,

N. keďže súkromný aj verejný sektor musia investovať do nových inovatívnych platforiem a služieb, napríklad do tzv. modelu cloud computing, elektronického zdravotníctva, inteligentných meracích prístrojov, inteligentnej mobility atď; keďže posilňovanie jednotného európskeho trhu zvýši záujem o investície do európskeho hospodárstva a trhov a povedie k ďalším úsporám z rozsahu,

O. keďže sme doteraz ešte nedospeli k vytvoreniu plne fungujúceho digitálneho jednotného trhu pre internetové a komunikačné služby v Európe; keďže slobodný pohyb digitálnych služieb a cezhraničného elektronického obchodu v súčasnosti veľmi obmedzuje nejednotnosť predpisov na národnej úrovni; keďže európske podniky a verejné služby získajú z používania rozvinutých IKT služieb a aplikácií hospodársky a sociálny prínos,

P.  keďže napriek tomu, že internet je najrýchlejšie rastúci maloobchodný spôsob predaja, stále sa zväčšuje medzera medzi domácim a cezhraničným elektronickým obchodom v EÚ; keďže cezhraničný elektronický obchod poskytuje občanom EÚ veľmi zaujímavé príležitosti na cenovo výhodný nákup, tak ako je uvedené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov (KOM(2009)0557),

1.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh ambicióznej digitálnej agendy a akčného plánu, ktoré Európe umožnia pokročiť vpred smerom k otvorenej a prosperujúcej digitálnej spoločnosti poskytujúcej svojim občanom hospodárske, sociálne a kultúrne príležitosti; navrhuje, aby bola táto nová digitálna agenda nazvaná „agenda 2015.eu“ a aby bol založená na vzore účinnej špirály 2015.eu;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí zabezpečiť všetkým občanom a spotrebiteľom univerzálny a vysokorýchlostný prístup k pevnému a mobilnému širokopásmovému internetovému pripojeniu, a to aj prostredníctvom ochrany hospodárskej súťaže, ktorá bude pre spotrebiteľov prínosná; zdôrazňuje, že v tomto zmysle sú potrebné špecializované politiky, ktoré pri zabezpečovaní prístupu podporujú hospodársku súťaž a účinné investície a inovácie v oblasti nových a posilnených infraštruktúr prístupu a rozširujú výber spotrebiteľa, a deje sa tak za spravodlivých podmienok pre všetkých občanov bez ohľadu na lokalitu a za konkurenčné ceny, čím sa zaručí, že žiaden európsky občan nie je ohrozený vylúčením;

3.  domnieva sa, že každá domácnosť v EÚ by mala mať do roku 2013 zabezpečený prístup k širokopásmovému internetu za konkurenčné ceny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom zabezpečiť širokopásmové pripojenie pre všetkých európskych občanov podporovali všetky dostupné nástroje tvorby politiky vrátane využívania európskych štrukturálnych fondov a tzv. digitálnej dividendy na rozšírenie pokrytia a zvýšenie kvality mobilného širokopásmového pripojenia; ďalej vyzýva členské štáty, aby poskytovali nové impulzy európskej stratégii vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, predovšetkým na základe aktualizácie širokopásmového a vysokorýchlostného pokrytia;

4.  konštatuje, že v pravidlách o štátnej pomoci sú niektoré nejasnosti, ktoré môžu ovplyvniť širokopásmové služby podporované Spoločenstvom, najmä pokiaľ ide o schopnosť orgánov verejnej správy konsolidovať vlastné sieťové požiadavky ako základ pre nové investície; žiada Komisiu, aby tieto problémy naliehavo riešila;

5.  pripomína, že osobitnú pozornosť treba venovať vidieckym oblastiam zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom so závažnými a neustálymi prírodnými alebo demografickými obmedzeniami, predovšetkým najvzdialenejším regiónom; domnieva sa, že vhodným riešením zabezpečenia efektívneho poskytovania širokopásmového internetu a prístupu k nemu pre občanov týchto regiónov v rámci prijateľného časového rámca a za prijateľnú cenu sú bezdrôtové technológie vrátane satelitu, ktoré umožňujú okamžité neustále pripojenie na internet;

6.  pripomína, že povinnosti poskytovať univerzálnu službu zodpovedajú minimálnemu súboru služieb určenej kvality, ku ktorým by mali mať všetci koncoví používatelia prístup za prijateľnú cenu a bez narúšania hospodárskej súťaže a ukladania ďalšej záťaže na spotrebiteľov a prevádzkovateľov; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala dlho očakávané hodnotenie univerzálnej služby;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup koncovým používateľom so zdravotným postihnutím na rovnakej úrovni, aká je k dispozícii ostatným koncovým používateľom, tak ako to požaduje Európsky parlament vo svojom preskúmaní smernice o univerzálnych službách a právach užívateľov; žiada Komisiu, aby v agende 2015.eu v najvyššej možnej miere zohľadnila potreby užívateľov so zdravotným postihnutím;

8.  žiada Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu s cieľom posúdiť možnosť zabezpečenia prenosnosti čísel na úrovni celej EÚ;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať Európu ako „mobilný kontinent“ vo svete a zabezpečiť, aby do roku 2015 75 % zmluvných používateľov mobilných telefónov využívalo mobilný širokopásmový prístup na internet s možnosťou využitia vysokorýchlostných bezdrôtových služieb;

10. pripomína potrebu urýchliť harmonizované využitie rádiového spektra digitálnej dividendy nediskriminujúcim spôsobom bez toho, aby sa ohrozili už existujúce a rozšírené vysielacie služby;

11. vyzýva Komisiu, aby sa prostredníctvom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum zamerala na riešenie praktických a technických požiadaviek a zabezpečila tým včasnú dostupnosť spektra s dostatočnou mierou flexibility, aby sa dali uviesť do používania nové technológie, napríklad mobilný širokopásmový internet; žiada Komisiu, aby informovala o vývoji v oblasti hospodárskej súťaže a trhu s rádiovým frekvenčným spektrom;

12. zdôrazňuje potrebu ďalšieho posudzovania a výskumu prípadnej interferencie medzi existujúcimi a budúcimi používateľmi spektra, aby sa obmedzili prípadné negatívne dôsledky pre spotrebiteľov;

13. domnieva sa, že vzhľadom na zvyšujúci sa podiel domácností s pripojením na internet by sa členské štáty mali usilovať o to, aby do roku 2015 bolo k vysokorýchlostným sieťam pripojených 50 % domácností v EÚ, čo koncovým používateľom prinesie spoľahlivý a lepší zážitok z používania v súlade s ich očakávaniami a potrebami; pripomína, že na splnenie týchto cieľov je potrebný vhodný politický rámec, ktorý umožňuje súkromné investície a zároveň garantuje hospodársku súťaž a podporuje spotrebiteľský výber;

14. naliehavo žiada členské štáty, aby transponovali nový regulačný rámec pre elektronické komunikácie pred stanoveným termínom a aby ho v plnom rozsahu uplatňovali a v tomto zmysle poskytli právomoci národným regulačným orgánom; zdôrazňuje, že nový regulačný rámec poskytuje predvídateľné a ucelené regulačné prostredie stimulujúce investície a podporujúce konkurenčné trhy sietí, výrobkov a služieb IKT, čím prispieva k rozširovaniu jednotného trhu v oblasti služieb informačnej spoločnosti; trvá na tom, že akékoľvek usmernenia týkajúce sa uplatňovania telekomunikačného balíka na prístup novej generácie musia plnohodnotne zohľadniť koncepcie zavedené smernicami na podporu rozmiestňovania týchto sietí;

15. domnieva sa, že je potrebné zvýšiť účinnosť regulačnej koordinácie tým, že sa zabezpečí, aby bol orgán BEREC čo najskôr plne funkčný;

16. vyzýva všetky zainteresované subjekty, aby prijali otvorené modely rozmiestňovania komunikačných sietí a pomohli tak zintenzívniť inovácie a zvýšiť dopyt;

17. pripomína potrebu transparentnosti a predvídateľnosti regulácie a vyzýva Komisiu, aby naďalej začleňovala tzv. zásady lepšej právnej regulácie do prípravy legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, a to najmä prostredníctvom cieleného a včasného posudzovania vplyvov;

18. pripomína, že interoperabilita a prístupnosť navzájom súvisia a sú to tehličky, z ktorých sa vystavia účinná informačná spoločnosť, aby produkty, infraštruktúry a služby boli navzájom prepojiteľné a Európania tak mali prístup k službám a údajom bez ohľadu na používaný softvér;

19. trvá na tom, že digitálne spôsobilosti sú kľúčové pre digitálnu spoločnosť prístupnú všetkým a že všetci občania EÚ by mali mať dostatočné digitálne zručnosti a mali by byť motivovaní ich ďalej rozvíjať; zdôrazňuje, že digitálne spôsobilosti by mohli pomôcť znevýhodneným osobám (t. j. starším ľuďom a osobám s nízkym príjmom) začleniť sa do spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali riešením rozdielov medzi rôznymi skupinami, ktoré sa týkajú digitálnej gramotnosti a používania internetu, čiže vznikajúcou tzv. „druhou digitálnou priepasťou“; kladie dôraz na zásadný záväzok znížiť do roku 2015 rozdiely v digitálnej gramotnosti a spôsobilosti o polovicu;

20. vyzýva na rešpektovanie transparentnosti pri používaní systémov IKT, prístupu k nim a rovnosti príležitostí pri ich používaní s cieľom zlepšovať ich užívateľskú prístupnosť pre čo najväčší počet občanov Európy;

21. zdôrazňuje, že všetky základné a stredné školy musia mať do roku 2013 spoľahlivé a kvalitné internetové pripojenie a do roku 2015 vysokorýchlostné internetové pripojenie, v prípade potreby s podporou regionálnej a kohéznej politiky; zdôrazňuje, že školenie v oblasti IKT a elektronického vzdelávania by sa malo stať neoddeliteľnou súčasťou činností v oblasti celoživotného vzdelávania, čím sa skvalitnia a sprístupnia programy vzdelávania a školenia;

22. uznáva význam elektronického vzdelávania ako vzdelávacej metódy prispôsobenej inováciám v IKT, ktorá môže uspokojiť potreby ľudí, ktorí nemajú vhodný prístup k bežným vzdelávacím metódam, zdôrazňuje však nevyhnutnú potrebu výmeny informácií medzi učiteľmi, študentmi a ďalšími zainteresovanými stranami; zastáva názor že sa musí podporovať aj medzinárodná výmena študentov, aby vzdelávacie zariadenia opäť plnili svoju dôležitú úlohu pri rozvíjaní porozumenia medzi národmi;

23. odporúča zaviesť koncepciu digitálnej gramotnosti do vzdelávacích systémov ešte pred základným stupňom, spolu s cudzími jazykmi, ktorej cieľom by bolo vychovať zručných používateľov v čo najnižšom veku;

24. konštatuje, že je dôležité poskytnúť občanom EÚ digitálne zručnosti s cieľom pomôcť im v plnej miere využívať výhody zapojenia do digitálnej spoločnosti; opätovne potvrdzuje potrebu zabezpečiť, aby znalosti, zručnosti, schopnosti a tvorivosť európskych pracovníkov spĺňali najvyššiu globálnu úroveň a aby boli neustále aktualizované; domnieva sa, že digitálna gramotnosť a spôsobilosti by mali byť ústrednou súčasťou politík EÚ, keďže sú hlavnými pohonnými silami európskej inovačnej spoločnosti;

25. navrhuje, aby sa na úrovni EÚ a členských štátov zrealizoval akčný plán v oblasti digitálnej gramotnosti a začlenenia, ktorý by obsahoval najmä: možnosti osobitnej odbornej prípravy v oblasti digitálnej gramotnosti pre nezamestnané osoby a skupiny, ktoré sú ohrozené vylúčením; stimuly pre iniciatívy súkromného sektora s cieľom poskytnúť všetkým zamestnancom odbornú prípravu zameranú na získavanie digitálnych zručností; celoeurópsku iniciatívu „Be smart online!“ (Na internet s rozumom), ktorá by umožnila všetkým študentom, a to aj tým, ktorí sú zapojení do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, oboznámiť sa s bezpečným používaním IKT a on-line služieb a spoločnú certifikačnú schému IKT na úrovni EÚ;

26. vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia a mladú generáciu inšpirovali k výberu kariéry v oblasti IKT; vyzýva členské štáty, aby medzitým vo svojich vnútroštátnych vzdelávacích programoch kládli väčší dôraz na predmety prírodných vied ako matematika a fyzika pre žiakov základných škôl; domnieva sa, že keďže existuje reálna a naliehavá potreba konať, aby sa naplnil dopyt po IKT zručnostiach v Európe i v krátkodobom a strednodobom horizonte, bude potrebná lepšia databáza na monitorovanie elektronických zručností; žiada inštitúcie EÚ, aby prijali ďalšie kroky na vytvorenie tejto databázy;

27. zdôrazňuje, že všetci občania EÚ by mali byť upovedomení o svojich základných digitálnych právach prostredníctvom Európskej charty práv občanov a spotrebiteľov v digitálnom prostredí; domnieva sa, že táto charta by mala konsolidovať acquis Spoločenstva vrátane, predovšetkým, práv používateľov týkajúcich sa ochrany súkromia, zraniteľných používateľov a digitálneho obsahu, ako aj garantovania primeranej interoperability; opätovne potvrdzuje, že práva v digitálnom prostredí by sa mali posudzovať v celkovom rámci základných práv;

28. je pevne presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a že všetci používatelia by mali mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi vrátane „práva byť zabudnutý“; nalieha na Komisiu, aby prihliadala nielen na ochranu údajov a otázky súkromia ako také, ale najmä na osobitné potreby mladistvých a mladých dospelých so zreteľom na tieto otázky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh prispôsobenia smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie na zvýšenie digitálnej bezpečnosti, aby bojovali proti počítačovej kriminalite a nevyžiadanej pošte, aby zvyšovali dôveru používateľov a aby zabezpečili kybernetický priestor proti všetkým druhom zločinu a trestných činov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa efektívne zúčastnili medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti a aby ju rozširovali; pripomína členským štátom, že takmer polovica z nich stále neratifikovala Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite a naliehavo žiada všetky členské štáty, aby tento dohovor ratifikovali a uplatňovali;

30. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na sprístupnenie bezpečného systému elektronickej identifikácie všetkým občanom Európy;

31. naliehavo žiada zabezpečiť otvorený internet, v rámci ktorého majú občania právo a podnikatelia možnosť dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu, ako to umožňuje nový regulačný rámec; vyzýva Komisiu, Orgán európskych regulačných orgánov pre elektronické komunikácie (BEREC) a národné regulačné orgány, aby podporovali ustanovenia o neutralite internetu, aby pozorne sledovali ich uplatňovanie a Európskemu parlamentu o tom podali správu do konca roka 2010; domnieva sa, že v právnych predpisoch EÚ by sa malo zachovať ustanovenie o „púhom kanáli“ (mere conduit) ustanovené v smernici o elektronickom obchode (2000/31/ES), ako kľúčový prostriedok umožňujúci slobodnú a otvorenú hospodársku súťaž na digitálnom trhu;

32. zdôrazňuje, že pluralita médií, ich sloboda a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti sú základnými hodnotami a cieľmi Európskej únie; preto vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých navrhovaných politík EÚ s týmito hodnotami a cieľmi;

33. víta rýchle vykonávanie právnych predpisov o roamingu; zdôrazňuje, že je naďalej potrebné neustále sledovať ceny za roaming v mobilnej sieti EÚ vrátane cien za dátový roaming; vyzýva orgán BEREC, aby vykonal nezávislú analýzu iných metód ako je cenová regulácia, ktoré by sa mohli použiť na vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu s roamingom; vyzýva Komisiu, aby na základe analýzy orgánu BEREC a svojho vlastného posúdenia do roku 2013 navrhla dlhodobé riešenie problému roamingu, ktorým by sa zabezpečila existencia fungujúceho, spotrebiteľsky orientovaného a konkurencieschopného roamingového trhu a viedlo by to k zníženiu cien;

34. zdôrazňuje, že digitálne služby môžu prispieť k tomu, že Európa bude v plnom rozsahu využívať svoj vnútorný trh; vyzýva na prijatie efektívnej politiky v oblasti jednotného digitálneho trhu, na základe ktorej by sa internetové služby v Európe stali konkurencieschopnejšími, prístupnejšími, transparentnejšími, zvýraznil by sa ich cezhraničný rozmer, poskytovala by sa najvyššia možná úroveň ochrany spotrebiteľa ukončila by sa územná diskriminácia; vyzýva inštitúcie EÚ, aby do roku 2013 odstránili hlavné regulačné a administratívne prekážky cezhraničných internetových transakcií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prebiehajúcom hodnotení acquis Spoločenstva, ktoré má vplyv na jednotný digitálny trh, a aby navrhla cielený legislatívny postup v oblasti kľúčových prekážok;

35. vyzýva na vypracovanie štúdie o harmonizovaných predpisoch v rámci EÚ na podporu spoločného trhu v oblasti tzv. modelu cloud computing a elektronického obchodu;

36. vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení na ďalšie zvýšenie transparentnosti obchodných podmienok cezhraničného internetového obchodu a efektívnosti cezhraničného presadzovania práva a opravných prostriedkov; zdôrazňuje, že úspešný rozvoj internetového obchodu si vyžaduje účinnú distribúciu výrobkov a tovaru a preto zdôrazňuje potrebu rýchlej implementácie tzv. 3. smernice o poštových službách (2008/06/ES);

37. domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť potrebné digitálne prostredie pre spoločnosti, predovšetkým MSP; vyzýva členské štáty, aby zriadili tzv. jediné kontaktné miesta pre DPH s cieľom uľahčiť cezhraničný elektronický obchod pre MSP a podnikateľov a vyzýva Komisiu, aby podporila široké používanie elektronických faktúr;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že do roku 2015 bude aspoň 50 % z celkového verejného obstarávania prebiehať elektronickou cestou, ako je uvedené v akčnom pláne dohodnutom na ministerskej konferencii o elektronickej verejnej správe, ktorá sa konala v Manchestri v roku 2005;

39. domnieva sa, že takmer desať rokov po prijatí smerníc vytvárajúcich právny rámec informačnej spoločnosti sa tieto smernice javia byť neaktuálne vzhľadom na rastúcu komplexnosť on-line prostredia, zavádzanie nových technológií a skutočnosť, že údaje občanov EÚ sú stále viac spracúvané mimo EÚ; domnieva sa, že zatiaľ čo právne otázky vyplývajúce z niektorých smerníc sa dajú riešiť pomocou dodatočnej aktualizácie, u iných smerníc je potrebná dôkladnejšia revízia, a že treba prijať medzinárodný rámec pre ochranu údajov;

40. zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitalizácia verejných služieb (elektronická verejná správa) pre občanov a podniky, aby sa umožnilo účinnejšie a personalizovanejšie poskytovanie verejných služieb; vyzýva členské štáty, aby využili nástroje IKT na zvýšenie transparentnosti vládnych opatrení a zlepšenie určovania zodpovednosti v tejto oblasti a aby tým podporili zastupiteľskú demokraciu zapojením všetkých socio-ekonomických skupín, zvýšením povedomia nových používateľov a vybudovaním dôvery a sebavedomia; vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné plány digitalizácie verejných služieb, ktoré by mali zahŕňať ciele a opatrenia zamerané na sprístupnenie všetkých verejných služieb na internete a zabezpečenie ich dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím do roku 2015;

41. zdôrazňuje dôležitosť širokopásmového pripojenia pre zdravie európskych občanov, keďže umožňuje využívanie účinných technológií v oblasti zdravotných informácií, čím sa zvyšuje kvalita starostlivosti, rozširuje geografický dosah zdravotnej starostlivosti na vidiecke ostrovné, horské a riedko osídlené oblasti, uľahčuje domáca starostlivosť a znižuje objem zbytočnej liečby a nákladného presunu pacientov; pripomína, že širokopásmové pripojenie môže tiež pomôcť chrániť európskych občanov uľahčením rozširovania a propagovaním informácií v oblasti verejnej bezpečnosti, postupov, reakcií na nešťastia a obnovy;

42. konštatuje, že IKT sú mimoriadne dôležité pre ľudí s postihnutiami, ktorí sú viac než iní odkázaní na technologickú podporu pri vykonávaní každodenných činností; domnieva sa, že osoby s telesným postihnutím majú právo podieľať sa za rovnakých podmienok na rýchlom vývoji produktov a služieb založených na nových technológiách, aby mohli mať prospech z účasti na informačnej spoločnosti bez bariér;

43. zdôrazňuje potrebu vytvoriť tzv. „piatu slobodu“, ktorá umožní voľný obeh obsahu a vedomostí a do roku 2015 dosiahnuť vytvorenie konvergentného právneho rámca, ktorý bude prispôsobený potrebám spotrebiteľov a umožní prístup k digitálnemu obsahu v Európe, čím sa zvýši istota spotrebiteľov a dosiahne sa spravodlivá rovnováha medzi právami držiteľov práv a prístupom širokej verejnosti k obsahu a vedomostiam; vzhľadom na tempo technologického rozvoja naliehavo žiada EÚ, aby urýchlila diskusiu o autorskom práve a vykonala analýzu účinnosti európskeho právneho titulu na základe článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri poskytovaní jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva online aj offline v rámci Únie;

44. uvedomuje si, že odvetvie tvorivej činnosti a kultúry zohráva dôležitú úlohu nielen pri podpore kultúrnej rozmanitosti, plurality médií a zastupiteľskej demokracie v Európe, ale je aj významným motorom udržateľného rastu v Európe, a preto môže mať rozhodujúcu úlohu pri hospodárskom oživení EÚ; je si vedomý potreby podporovať prostredie, ktoré bude naďalej stimulovať odvetvie tvorivej činnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby implementovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov organizácie UNESCO vo všetkých politických iniciatívach týkajúcich sa digitálnej agendy;

45. zdôrazňuje, že európska digitálna agenda musí podporovať produkciu a rozširovanie vysoko kvalitného a kultúrne rozmanitého obsahu v EÚ, aby stimulovala využívanie digitálnych technológií, napríklad internetu, všetkými občanmi EÚ a maximalizovala kultúrne a sociálne prínosy, ktoré môžu občania EÚ prostredníctvom týchto technológií získať; odporúča iniciovať informačnú kampaň na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť úroveň informovanosti najmä pri tvorbe a šírení digitálneho kultúrneho obsahu; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho legislatívneho pracovného programu preskúmala možnosť umožniť členským štátom uplatňovanie zníženej sadzby DPH na on-line distribúciu kultúrneho tovaru;

46. zdôrazňuje, že Internet, ktorý ponúka veľa nových príležitostí pre rozširovanie tvorivého obsahu a prístup k nemu, predstavuje aj nové výzvy týkajúce sa zabezpečenia kybernetického priestoru Európskej únie proti novým typom zločinu a trestných činov; konštatuje, že sankcie ako jeden z prostriedkov v oblasti presadzovania autorských práv by sa mali v zásade zameriavať na obchodných užívateľov a až v menšej miere na individuálnych občanov;

47. domnieva sa, že vzhľadom na vznik nových technológií, nových spôsobov digitálneho dodávania tovaru a zmeny správania spotrebiteľov musí EÚ podporovať politiky zamerané na ponuku a zamyslieť sa nad ďalším rozvojom pravidiel autorskoprávnych licencií a pravidiel udeľovania povolení v tejto oblasti; požaduje lepší, účinnejší a ucelenejší systém riadenia práv a udeľovania povolení pre hudobné a audiovizuálne diela a väčšiu transparentnosť a zvýšenie konkurencie medzi organizáciami kolektívnej správy práv;

48. zdôrazňuje, že v novej digitálnej agende je potrebné venovať väčšiu pozornosť digitalizácii jedinečného kultúrneho dedičstva Európy a sprístupneniu tohto dedičstva občanom; naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu digitalizačnej politike EÚ, a zároveň nabáda Komisiu i členské štáty, aby našli primerané riešenia súčasných právnych problémov.

49. vyjadruje hlboké znepokojenie nad budúcnosťou projektu európskej digitálnej knižnice, ak nenastanú radikálne zmeny v oblasti digitálneho formátu knižnice, riadenia, účinnosti, praktickosti, užitočnosti a veľkoplošnej medializácie tohto projektu;

50. domnieva sa, že popri jednotnom zavádzaní IKT je nevyhnutné presadzovať kvalitný výskum v oblasti IKT a podporovať verejné a súkromné investície do vysoko rizikového a kolaboratívneho výskumu a inovácií v oblasti IKT; zdôrazňuje, že Európa by mala byť špičkou vo vývine internetových technológií, tzv. modelu cloud computing, inteligentného prostredia a superpočítačov a nízkouhlíkových aplikácií IKT; navrhuje, aby sa rozpočet na výskum EÚ v oblasti IKT zdvojnásobil a aby sa v rámci budúceho finančného výhľadu rozpočet na zavádzanie IKT zvýšil štvornásobne;

51. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o vábenie, rozvoj a udržanie si talentovaných akademických pracovníkov v oblasti IKT, Európa naďalej zaostáva za inými poprednými trhmi a trpí výrazným odlivom mozgov vzhľadom na lepšie pracovné podmienky v USA pre akademikov a výskumníkov; zdôrazňuje, že na riešenie tohto problému musí Európa spolupracovať s akademickou sférou a s priemyslom na rozvoji zaujímavého programu kariérneho rozvoja, ktorý bude podporovať životne dôležitú úlohu vedeckovýskumnej komunity v širokej inovačnej stratégii v oblasti IKT na svetovej úrovni;

52. domnieva sa, že do roku 2015 budú musieť byť európske výskumné inštitúcie a infraštruktúry prepojené vysokorýchlostnými komunikačnými sieťami triedy Gbps, ktoré tak vytvoria vnútornú sieť pre európsku výskumnú spoločnosť;

53. žiada zvýšené úsilie v súvislosti s používaním softvéru s otvoreným zdrojom v rámci EÚ;

54. žiada nové investície do výskumu s cieľom zlepšiť implementáciu existujúcich digitálnych nástrojov a zaručiť dostupnosť kultúrnych produktov všetkým občanom;

55. vyjadruje znepokojenie nad byrokraciou spojenou s rámcovým programom EÚ; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu bez ohrozenia tohto programu a vytvorením výboru užívateľov;

56. žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zhodnotila spôsob, ktorým smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES o verejnom obstarávaní a ich transpozícia podporujú výskum a inovácie, a prípadne vyzdvihla najlepšie postupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamysleli nad vývojom ukazovateľov týkajúcich sa inovácií vo verejnom obstarávaní;

57. pripomína, že budúca konkurencieschopnosť Európy a jej schopnosť zotaviť sa zo súčasnej hospodárskej krízy závisí vo veľkej miere od jej schopnosti uľahčiť rozsiahle a účinné zavádzanie IKT v podnikoch; konštatuje však, že MSP stále ďaleko zaostávajú za veľkými podnikmi a upozorňuje najmä na záruky, ktoré by sa mali poskytnúť mikropodnikom a malým podnikom, aby neboli ukrátené o prínosy z rozvoja IKT; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili podporné opatrenia zamerané na malé a stredné podniky v súvislosti s používaním nástrojov IKT zvyšujúcich produktivitu;

58. vyzýva Komisiu, aby predložila digitálny plánom na podporu internetových obchodných príležitostí, ktorý bude primárne zameraný na ponúkanie alternatív pre ľudí, ktorí sa v súvislosti s finančnou krízou v nedávnom období stali nezamestnanými; zastáva názor, že tento plán by mal pozostávať zo zabezpečenia poskytovania softvéru a hardvéru za dostupnú cenu, ako aj bezplatného internetového pripojenia a bezplatného poradenstva;

59. domnieva sa, že cieľom agendy 2015.eu by malo byť zabezpečenie ústredného postavenia IKT v rámci nízkouhlíkového hospodárstva; vyzýva na využívanie technológií IKT s cieľom splniť ciele 20-20-20 stratégie v oblasti zmeny klímy; domnieva sa, že kľúčovými iniciatívami agendy 2015.eu by malo byť uplatňovanie aplikácií typu inteligentnej elektrickej rozvodnej siete, inteligentného merania, inteligentnej mobility, inteligentných vozidiel, inteligentného vodohospodárstva a elektronického zdravotníctva; zdôrazňuje tiež, že podiel uhlíkovej stopy v odvetví IKT by sa mal do roku 2015 znížiť o 50 %;

60. domnieva sa, že medzinárodný obchod treba viesť zásadou spravodlivého obchodu, s cieľom dosiahnuť náležitú rovnováhu medzi otvorením trhov a legitímnou ochranou rôznych hospodárskych odvetví, s osobitným dôrazom na pracovné a sociálne podmienky;

61. domnieva sa, že prisvojenie si agendy 2015.eu na všetkých politických a geografických úrovniach (EÚ, národná a regionálna úroveň) v duchu viacúrovňovej verejnej správy, ako aj politická viditeľnosť sú nevyhnutnými predpokladmi účinnej implementácie; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa pravidelne organizoval samit o digitálnej agende s cieľom preskúmať pokrok na úrovni Únie a členských štátov a poskytnúť ďalšie politické podnety;

62. upriamuje pozornosť Komisie najmä na potrebu stanoviť inteligentné (konkrétne, merateľné, primerané, realistické a závisiace od času) ciele a úlohy a prijať akčný plán mobilizujúci všetky vhodné nástroje EÚ: finančné prostriedky, soft law, presadzovanie a v prípade potreby i cielené právne predpisy vo všetkých relevantných oblastiach politiky (t. j. v oblasti elektronickej komunikácie, vzdelávania, výskumu, inovácií, politiky súdržnosti); vyzýva Komisiu, aby uskutočnila pravidelné hodnotenie úspechov stratégie 2015.eu na základe širšieho súboru ukazovateľov, ktorý umožní kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu sociálnych a ekonomických vplyvov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vhodnú koordináciu medzi programami EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi programami v tejto oblasti;

63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 133.

(2)

Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 364.

(3)

Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 87.

(4)

Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 370.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Informačné a komunikačné technológie (IKT) v súčasnosti zasahujú prakticky do všetkých aspektov našich životov a sú neoddeliteľne spojené s našou túžbou po prosperujúcom a konkurencieschopnom hospodárstve, ochrane nášho životného prostredia a demokratickejšej, otvorenejšej a inkluzívnejšej spoločnosti. Zmeny, ktorých sme svedkami, už nemožno považovať za pokračovanie priemyselnej minulosti. Vyžadujú si radikálnu transformáciu. Postupovať bez zmien („business as usual“) preto nie je správna voľba. Európa využije prínosy tejto digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa zmobilizujú všetci občania EÚ a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti.

Oblasti politiky a určujúce faktory uvedené v tejto správe tvoria celkový rámec politiky EÚ v oblasti IKT na nasledujúcich päť rokov, pričom spravodajca navrhuje nazvať tento rámec „agenda 2015.eu“. Táto obnovená agenda môže byť graficky znázornená ako účinná špirála 2015.eu (pozri prílohu). V strede tejto špirály sa nachádza osoba (v postavení občana i spotrebiteľa). Každá osoba by mala mať dostatočné zručnostiuniverzálny a vysokorýchlostný prístup k internetu. Občania tiež potrebujú jasný právny rámec, ktorý chráni ich práva a poskytuje im potrebnú dôveru a bezpečnosť, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohli slobodne a bez prekážok pristupovať k digitálnym službám a obsahu v rámci celého vnútorného trhu (tzv. piata sloboda). Napokon sú na podporu konkurencieschopnosti nášho hospodárstva a prosperujúcejšej spoločnosti nevyhnutné znalosti a technológie.

Cieľom tejto správy je poskytnúť najmä Komisii usmernenia a podnety na vypracovanie návrhu komplexnej stratégie na rok 2015, ako aj akčného plánu mobilizujúceho všetky vhodné nástroje EÚ: finančné prostriedky, soft law, presadzovanie a v prípade potreby i cielené právne predpisy.

I. Posilnenie postavenia občanov a spotrebiteľov

Európa využije prínosy tejto digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa zmobilizujú všetci občania EÚ a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti. To si vyžaduje dôveru investorov v dlhodobé záväzky, dôveru vlád vo výraznejší prechod na elektronickú štátnu správu a dôveru občanov vo využívanie digitálnych služieb.

1. Zabezpečenie univerzálneho a vysokorýchlostného prístupu

Základným predpokladom vytvorenia európskej znalostnej spoločnosti je prístup všetkých užívateľov k stabilným a spoľahlivým drôtovým a bezdrôtovým širokopásmovým sieťam. Pevné a bezdrôtové technológie musia byť široko dostupné a interoperabilné, aby sa zabezpečila súvislá vysoká miera prístupu k internetu.

1.1 Dosiahnutie pripojenia celej spoločnosti

Tento cieľ si vyžaduje politiky, ktoré podporujú zabezpečenie prístupu pre všetky komunity bez ohľadu na ich sídlo, a to za spravodlivých podmienok a za konkurenčné ceny, čím sa zaručí, že žiaden európsky občan nebude čeliť vylúčeniu. Pripojenie celej spoločnosti v súčasnosti znamená, že ide o mobilnú spoločnosť. Ekonomika mobilných spoločností je vysoko závislá od dostupnosti spektra a nákladov naň a je dôležité, aby sa spektrum v rámci digitálnej dividendy sprístupnilo, len čo sa zavedie do praxe bez toho, aby sa obmedzili jestvujúce širokopásmové a iné služby.

Ciele politiky:

· všetky domácnosti v EÚ by mali mať do roku 2013 zabezpečený prístup k širokopásmovému internetu za konkurenčné ceny

· udržanie mobilnej povahy európskeho kontinentu: 75 % účastníkov mobilných sietí by malo mať do roku 2015 využívať technológiu 3G (alebo vyššiu)

Politické opatrenia:

· Komisia do roku 2010 preskúma plnenie povinností poskytovať univerzálnu službu

· európska stratégia pre vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie vrátane aktualizácie cieľov členských štátov (2010 – 2015)

· urýchliť harmonizované využívanie digitálnej dividendy (2010 – 2015) a podporiť rozšírenie pokrytia širokopásmovým pripojením a zvýšenie jeho kvality prostredníctvom pridelenia

1.2 Zavedenie infraštruktúry novej generácie

Prípadné potrebné kapitálové výdavky na zavedenie vysokorýchlostných sietí v celej EÚ sú jednoznačne vysoké. Nové ustanovenia telekomunikačného balíka o prístupových sieťach novej generácie poskytujú stabilné a predvídateľné regulačné prostredie na podporu investícií pri súčasnom zabezpečení hospodárskej súťaže a odmeňovaní rizika.

Ciele politiky:

· 50 % domácností v EÚ by malo byť do roku 2015 pripojených k vysokorýchlostným sieťam

Politické opatrenia:

· rýchla transpozícia telekomunikačného balíka (ešte pred polovicou roku 2011)

2. Digitálne zručnosti inkluzívnej digitálnej spoločnosti

Potenciál Európy spočíva v schopnostiach jej obyvateľstva, pracovníkov a organizácií. Bez všadeprítomnej infraštruktúry môže byť využívanie IKT technológií iba obmedzené, rovnako ako môže byť iba obmedzená ich ekonomická a sociálna pridaná hodnota bez schopností. Ak sa táto skutočnosť prehliadne, nedostatok schopností v oblasti IKT bude predstavovať prekážku, ktorá zabráni EÚ stať sa konkurencieschopnou v rámci celosvetového hospodárstva. Požiadavky a nástroje na získanie zručností sa budú líšiť v závislosti od vekovej skupiny, ale naliehavosť potreby získať tieto zručnosti bude rovnaká vo všetkých skupinách.

Ciele politiky:

· zmenšiť do roku 2015 rozdiely v digitálnej gramotnosti a digitálnych zručnostiach na polovicu

· všetky základné a stredné školy by mali mať do roku 2015 vysokorýchlostné internetové pripojenie

· všetkým žiakom základných a stredných škôl by sa mala do roku 2012 poskytnúť možnosť zúčastniť sa na školení o rizikách spojených s internetom a o jeho bezpečnom a zodpovednom využívaní

· všetci dospelí v produktívnom veku by mali mať príležitosť zúčastniť sa na školení v oblasti IKT (2010 – 2015)

Politické opatrenia:

· Akčný plán v oblasti digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností na obdobie 2010 – 2015 obsahujúci:

- možnosť osobitnej odbornej prípravy v oblasti digitálnej gramotnosti (t. j. vo forme poukazov) pre skupiny, ktorým hrozí vylúčenie

- verejno-súkromné partnerstvá a stimuly pre iniciatívy súkromného sektora na poskytnutie odbornej prípravy všetkým zamestnaným ľuďom

- iniciatívu Be smart online! (Na internet s rozumom), ktorá by umožnila všetkým študentom oboznámiť sa s bezpečným používaním IKT

- diplom v oblasti IKT platný v celej EÚ ako súčasť štandardného vzdelávania a certifikačnú schému EÚ pre digitálne zručnosti získané mimo oficiálneho vzdelávacieho systému

3. Digitálne práva

Ak neexistuje dostatočná dôvera v právny rámec, občania nevstupujú do interakcií, slobodne nevyjadrujú názory a neuskutočňujú transakcie. Plný sociálny a ekonomický potenciál nového on-line prostredia v Európe sa uvoľní iba prostredníctvom informovaných občanov, ktorí budú mať dostatočné možnosti.

Občania by mali byť upovedomení o dosahu ich správania v on-line prostredí na ich súkromie a malo by sa im udeliť právo požiadať o odstránenie osobných údajov, a to dokonca i v prípade, keď boli tieto údaje pôvodne zhromaždené s ich súhlasom. Boj proti počítačovej kriminalite je ďalšou dôležitou úlohou. Účinnému presadzovaniu právnych predpisov EÚ v tejto oblasti často bránia cezhraničné právne otázky, ako je príslušný súdny orgán či uplatniteľné právo.

Ciele politiky:

· všetci občania by mali byť upovedomení o svojich základných digitálnych právach

· všetci užívatelia by mali mať kontrolu nad svojimi vlastnými údajmi (tzv. právo byť zabudnutý)

Politické opatrenia:

· prijatie Európskej charty práv občanov a spotrebiteľov v digitálnom prostredí do roku 2012

· ratifikácia Dohovoru o počítačovej kriminalite všetkými členskými štátmi (2010 – 2015)

II. otvorený a konkurencieschopný jednotný digitálny trh

Dobré fungovanie digitálneho hospodárstva je nevyhnutné na dobré fungovanie celého hospodárstva EÚ. Voľný pohyb digitálnych služieb je však v súčasnosti výrazne obmedzovaný nejednotnými pravidlami na vnútroštátnej úrovni. Podniky čelia pri cezhraničnom predaji mnohým prekážkam, najmä kvôli rozdielnym predpisom uplatňovaným v členských štátoch v oblastiach, ako sú ochrana spotrebiteľov, DPH, recyklácia elektrických a elektronických zariadení, predpisy vzťahujúce sa na konkrétne výrobky či platobné transakcie. Pokiaľ sa tento problém nevyrieši, podniky a spotrebitelia nikdy nevyužijú plný potenciál digitálneho hospodárstva.

4. Účinná implementácia nového regulačného rámca

Podľa odborných odhadov stojí európske podniky nejednotnosť právnych predpisov v oblasti telekomunikačných služieb 20 miliárd EUR ročne. Tieto náklady by sa mali čo najskôr odstrániť, a to prostredníctvom reforiem a účinného uplatňovania nových predpisov.

Ciele politiky:

· vybudovať plne konkurencieschopný trh s elektronickými komunikačnými službami

· zachovať otvorený internet, v rámci ktorého sa dodržiava právo občanov na prístup k informáciám a ich šírenie a prevádzkovanie aplikácií a služieb podľa ich vlastného výberu

Politické opatrenia:

· čo najskôr transponovať a implementovať revidovaný regulačný rámec (pred polovicou roku 2011)

· čo najskôr začať činnosť orgánu BEREC

· harmonizovane vykonávať ustanovenia o neutralite internetu v členských štátoch

· vyriešiť do roku 2013 problém roamingu vyhnutím sa potrebe neustále regulovať maloobchodné ceny

5. Posilnenie trhu s digitálnymi službami

Ešte sme nedosiahli plné fungovanie jednotného trhu s on-line službami v Európe. Čísla hovoria samy za seba: iba 7 % všetkých transakcií vykonaných európskymi spotrebiteľmi na internete je cezhraničných; iba 35 % celkového obyvateľstva v EÚ využilo v posledných 3 mesiacoch vyspelé internetové služby.

5.1 Odstránenie prekážok obmedzujúcich trh s digitálnymi službami

Rozdrobenosť európskeho trhu s 500 miliónmi spotrebiteľov je prekážkou úspor z rozsahu, čo je na škodu podnikom i spotrebiteľom. Regulačný rámec EÚ pre informačnú spoločnosť bol vytvorený po častiach v priebehu niekoľkých rokov (hlavne v období 2000 – 2005) a viedol k prijatiu súboru smerníc EÚ, z ktorých každá sa vzťahuje na jednu alebo viac rôznych oblastí informačnej spoločnosti (t. j. smernica o ochrane údajov z roku 1995, smernica o elektronických podpisoch z roku 1999 a smernica o elektronickom obchode z roku 2000). Takmer desať rokov po ich prijatí sa zdá, že tieto smernice strácajú na aktuálnosti vzhľadom na komplexnosť on-line prostredia. Zatiaľ čo právne otázky vyplývajúce z niektorých smerníc sa dajú riešiť pomocou malej dodatočnej aktualizácie, u iných smerníc je potrebná dôkladnejšia revízia.

Ciele politiky:

· odstrániť do roku 2015 hlavné regulačné prekážky cezhraničných on-line transakcií

· všetci mobilní užívatelia by mali mať do roku 2015 možnosť používať svoje zariadenie ako mobilnú peňaženku

Politické opatrenia:

· preskúmanie acquis Spoločenstva týkajúceho sa jednotného on-line trhu: zhodnotenie prekážok a navrhnutie cielených opatrení na odstránenie hlavných prekážok

· vypracovanie spoločných noriem a pravidiel vykonávania mobilných platieb („m-cash“) pre celú EÚ

5.2 Digitalizácia verejných služieb

Nástroje IKT umožňujú zvyšovať účasť verejnosti, prístup verejnosti k informáciám a transparentnosť. Mobilita v rámci jednotného trhu sa môže posilniť bezproblémovými službami elektronickej štátnej správy v oblasti zriaďovania a prevádzky podnikov, štúdia, práce, pobytu a odchodu na dôchodok kdekoľvek v EÚ.

Ciele politiky:

· všetky verejné služby by mali byť do roku 2015 sprístupnené na internete a dostupné osobám so zdravotným postihnutím

· znížiť do roku 2015 podiel uhlíkovej stopy v odvetví verejných služieb o 50 %

Politické opatrenia:

· vypracovanie národných plánov digitalizácie verejných služieb zahŕňajúcich ciele a opatrenia, ktorých zámerom je sprístupniť do roku 2015 štátne, zdravotnícke a vzdelávacie služby na internete a podporovať využívanie on-line služieb občanmi a podnikmi

6. Vývoj piatej slobody: voľný obeh obsahu a znalostí

Pokiaľ ide o poskytovanie digitálneho obsahu, Európa nemôže tvrdiť, že je najväčším trhom na svete, keďže ju tvorí 27 oddelených trhov. Poskytovatelia obsahu sú vystavení príliš zložitým systémom udeľovania licencií fungujúcim na vnútroštátnom základe, čo ešte viac komplikuje situáciu digitálnym podnikom pri poskytovaní zaujímavých ponúk zákonného obsahu. V dôsledku toho sa nielen obmedzuje dostupnosť zákonného obsahu na internete, ale potláča sa i rozvoj nových mediálnych služieb. Tieto otázky sú súčasťou náročnej a naliehavej diskusie, ale zároveň poukazujú na vznikajúcu potrebu dôkladného preskúmania súčasnej situácie v oblasti autorských práv on-line. Potrebujeme urýchliť túto diskusiu s cieľom zabezpečiť solídne riešenia, ktoré sú vyvážené a atraktívne pre používateľov i držiteľov práv.

Ciele politiky:

· vytvoriť do roku 2015 jednoduchý a užívateľsky prístupný právny rámec na sprístupňovanie digitálneho obsahu v Európe

Politické opatrenia:

· zaviesť do roku 2013 európsky právny titul na autorské práva v súlade s článkom 118 Zmluvy o fungovaní EÚ

· vypracovať do roku 2012 spoločné normy a pravidlá vykonávania mobilných platieb (t. j. „m-cash“) pre celú EÚ

III. prosperujúce hospodárstvo a spoločnosť

Je všeobecne známe, že medzi investíciami do IKT a výkonnosťou hospodárstva existuje priame spojenie, keďže takýto postup horizontálne zlepšuje inovačné kapacity vo všetkých odvetviach priemyslu, zvyšuje produktivitu a pomáha optimalizovať využívanie prírodných zdrojov. Výskumné a inovačné kapacity sú kľúčové, pokiaľ ide o schopnosť formovať, ovládať a prijímať IKT a využívať ich v prospech hospodárstva, spoločnosti a kultúry.

7. Podpora výskumu a inovácií svetovej úrovne

Otvorená inovácia si vyžaduje spoluprácu na celosvetovej úrovni v rámci vytvárania hodnoty prostredníctvom výskumu a jednoduchšiu spoluprácu s výskumnými inštitútmi mimo Európy. V tejto súvislosti by mala politika v oblasti výskumu a inovácie týkajúcich sa IKT podporovať zlúčenie verejných a súkromných finančných prostriedkov a ich investovanie do oblastí, v ktorých je Európa svetovým lídrom alebo sa ním môže stať. Úsilie v oblasti výskumu by nemalo byť obmedzované zbytočnou byrokraciou spojenou s programami verejného financovania.

Ciele politiky:

· Európa by mala byť špičkou vo vývine internetových technológií

· vedúce postavenie v oblasti nízkouhlíkových aplikácií IKT

· radikálne zníženie byrokracie spojenej s rámcovým programom EÚ

Politické opatrenia:

· zdvojnásobenie rozpočtu na výskum EÚ v oblasti IKT a štvornásobné zvýšenie rozpočtu na zavádzanie IKT v rámci budúceho finančného výhľadu

· vývoj verejno-súkromného partnerstva pre budúci internet

· prepracovanie postupov rámcového programu na účel zníženia byrokracie a vytvorenie výboru užívateľov s cieľom zabezpečiť užívateľskú prístupnosť

8. Podpora konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ

Budúca konkurencieschopnosť Európy a jej schopnosť zotaviť sa zo súčasnej hospodárskej krízy závisí vo veľkej miere od jej schopnosti uľahčiť rozsiahle a účinné zavádzanie IKT v podnikoch. MSP môžu byť základnou hnacou silou pre ekonomické oživenie Európy. Pokiaľ však ide o používanie nástrojov IKT zvyšujúcich produktivitu, MSP podstatne zaostávajú za veľkými podnikmi.

Ciele politiky:

· obchodná bilancia EÚ v oblasti tovarov a služieb IKT by mala byť do roku 2015 pozitívna

· 80 % MSP by malo do roku 2015 využívať pokročilé podnikateľské nástroje

Politické opatrenia:

· podporiť rozvoj internetových služieb, ako sú cloud computing a softvér ako služba, a ich využívanie malými a strednými podnikmi

9. Ústredné postavenie IKT v rámci nízkouhlíkového hospodárstva

IKT môžu a mali by zohrávať kľúčovú úlohu pri podporovaní zodpovednej spotreby energie v domácnostiach, doprave, oblasti výroby energie a výrobnom odvetví. Inteligentné merače, efektívne osvetlenie, cloud computing a distribuovaný softvér môžu zmeniť modely spotreby energie.

Ciele politiky:

· znížiť do roku 2020 emisie CO2 v kľúčových odvetviach o 15 % vďaka využívaniu IKT

· znížiť do roku 2015 podiel uhlíkovej stopy v odvetví IKT o 50 %

· energeticky účinnejšie správanie spotrebiteľov: nainštalovať do roku 2015 v 50 % domácností inteligentné meracie prístroje

Politické opatrenia budú predmetom osobitnej iniciatívnej správy.

IV. hlavné faktory

Aby sa digitálna agenda 2015.eu stala týmto strategickým rámcom a priniesla želané výsledky, je potrebná silná politická príslušnosť, ako aj účinné mechanizmy zavádzania.

10. Politické vedenie

Správa a príslušnosť na viacerých úrovniach

Agenda 2015.eu bude účinná iba vtedy, ak sa priradí všetkým politickým úrovniam a ak sa bude vykonávať vo forme spoluzodpovednosti na úrovni EÚ, vnútroštátnej i regionálnej úrovni.

Politická viditeľnosť

Organizovanie samitov o digitálnej agende by mala pomôcť preskúmať dosiahnutý pokrok, posilniť záväzky zúčastnených aktérov, zviditeľniť úlohu IKT a poskytnúť ďalšie politické podnety.

11. Účinné zavádzanie

Inteligentné ciele a úlohy

Stratégia bez stanovenia inteligentných (konkrétnych, merateľných, primeraných, realistických a závisiacich od času) cieľov je iba prejavením zámeru. Členské štáty by mali v závislosti od svojej situácie stanoviť vnútroštátne inteligentné ciele.

Akčný a legislatívny program EÚ

Ciele, ktoré sa majú dosiahnuť na úrovni EÚ, by mali byť stanovené v akčnom pláne a v prípade potreby i v rámci cielenej legislatívy. Mali by sa zmobilizovať všetky vhodné mechanizmy zavádzania a nástroje EÚ.

Monitorovanie a porovnávanie

Komisia a členské štáty by mali každoročne prostredníctvom hodnotiacej tabuľky 2015.eu porovnávať, vyhodnocovať a monitorovať dosiahnuté pokroky.


PRÍLOHA

The 2015.eu Virtuous Spiral

(and enabling factors)


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (25.3.2010)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu

(2009/2225(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Róża Thun Und Hohenstein

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

-    so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí(1),

1.  berie na vedomie, že informačné a komunikačné technológie (IKT) musia byť sprístupnené všetkým odvetviam našej spoločnosti, pričom si je vedomý, že IKT sa v budúcnosti stanú hnacím motorom produktivity a hospodárskej konkurencieschopnosti, ako aj dôležitým prvkom pri ďalšom upevňovaní jednotného internetového trhu; domnieva sa, že na zabezpečenie jeho úspechu je nutné, aby pri vývoji digitálneho programu, ktorého cieľom musí byť Európa ako vedúci globálny hráč v oblasti IKT, boli v centre záujmu spotrebitelia a občania;

2.  zdôrazňuje význam priemyslu tvorivého obsahu pre informačnú spoločnosť ako rýchlo rastúceho a dynamického sektoru, ktorý prispieva k rastu a zamestnanosti;

3.  vyzýva Komisiu, aby zverejňovala výročný prieskum pokroku pri uplatňovaní špecifických nástrojov politiky, ako sú široké pásmo, e-integrácia, e-zdravotníctvo, e-vzdelávanie a e-podnikanie, v jednotlivých členských štátoch, a ukázala, ako boli tieto nástroje inovatívne upravené s cieľom poskytovať spotrebiteľom službu odrážajúcu úroveň techniky v odvetví IKT, a usilovala sa o sprístupnenie čo najväčšieho počtu služieb poskytovaných verejnou správou užívateľom internetu; zároveň však uznáva potrebu vzdelávať občanov v celej EÚ, aby mohli plne využívať výhody IKT;

4.  víta stanovisko komisárky Kroesovej, podľa ktorého je digitálny program oprávnený len pod podmienkou, že úplný prístup sa zaručí tak súkromným osobám, ako aj malým podnikom, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na prekonanie digitálnej priepasti;

5.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi rozšírila svoju politiku podpory digitálnej gramotnosti, ktorá by umožnila všetkým občanom používať on-line technológie v ich každodennom živote, s cieľom vytvoriť nové sociálne, hospodárske a podnikateľské príležitosti;

6.  víta rýchle vykonávanie právnych predpisov o roamingu; zdôrazňuje, že naďalej treba neustále sledovať ceny za roaming v mobilnej sieti EÚ vrátane cien za dátový roaming s cieľom zabezpečiť náležite fungujúci a konkurencieschopný vnútorný trh zameraný na spotrebiteľa;

7.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali naďalej prijímať opatrenia na zlepšenie digitálnej bezpečnosti s cieľom informovať občanov o spôsoboch, ako predchádzať rizikám spojeným s využívaním digitálnych technológií a posilniť dôveru občanov voči zdrojom nových technológií;

8.  zdôrazňuje, že treba prekonať prekážky cezhraničného elektronického obchodu a posilňovať dôveru spotrebiteľa prostredníctvom rozvoja účinnej politiky v prospech jednotného trhu digitálnych služieb v Európe tým, že sa internetové služby (okrem iných internetových služieb napr. knihy, služby audiovizuálneho a hudobného obsahu) stanú konkurencieschopnejšími, viac cezhraničnými, že sa viac sprístupnia a sprehľadnia, a to zaistením najvyššej možnej úrovne ochrany spotrebiteľa a v súlade s pravidlami týkajúcimi sa ochrany autorských práv a tým, že sa ukončí územná diskriminácia (založená napríklad na krajine bydliska osoby alebo krajine, kde bola vydaná kreditná karta);

9.  zdôrazňuje, že v členských štátoch treba prijímať iniciatívy zamerané na zlepšenie elektronických zručností širokej verejnosti; konštatuje, že je dôležité poskytnúť občanom EÚ digitálne zručnosti s cieľom pomôcť im v plnej miere využívať výhody internetového pripojenia a zúčastňovať sa na digitálnej spoločnosti; zdôrazňuje potenciálny prínos týchto opatrení pre cezhraničné nákupy a z hľadiska prístupu k digitálnym službám;

10.      uznáva dôležitosť Európskej charty užívateľských práv, ktorá by objasnila práva a povinnosti spotrebiteľov informačnej spoločnosti; domnieva sa, že by mala obsahovať predovšetkým práva užívateľov súvisiace s digitálnym obsahom a mala by zaručovať základnú interoperabilnú funkčnosť (predovšetkým medzi verejnými správami) a normy, najmä čo sa týka ochrany súkromia a práv znevýhodnených užívateľov (napr. zlepšenie prístupu na internetové stránky pre osoby so zdravotným postihnutím); zdôrazňuje, že Európska charta užívateľských práv by mala riešiť aj práva duševného vlastníctva autorov, vydavateľov a poskytovateľov obsahu; zdôrazňuje, že Európska charta užívateľských práv by tiež mala zahrňovať súčasný rámec upravujúci autorské práva a zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi právami autorov a prístupom širokej verejnosti k obsahu (napríklad k tvorivému obsahu) a vedomostiam; konštatuje, že sankcie ako jeden z prostriedkov v oblasti autorských práv by sa mali v zásade zameriavať na obchodných užívateľov a až v menšej miere na individuálnych občanov;

11. zdôrazňuje, že pri riešení úloh ako ochrana údajov alebo pirátstvo je nevyhnutný globálny prístup; nabáda v tomto ohľade k úzkej spolupráci medzi EÚ a fórom o riadení internetu;

12. zdôrazňuje význam intenzívneho digitálneho programu v súvislosti s vybudovaním vnútorného trhu tak pri odstraňovaní administratívnych a regulačných prekážok cezhraničného obchodu, ako aj pri zvyšovaní dôvery voči internetovým službám; berie na vedomie rozdrobenie jednotného trhu v oblasti digitálnych služieb a výrobkov; vyzýva preto Komisiu, aby riešila prekonávanie tejto digitálnej priepasti, a to tiež zlepšením účinnosti cezhraničného presadzovania práva a odškodnenia;

13. konštatuje, že právny rámec, v súlade s ktorým členské štáty môžu dotovať univerzálne služby, je dnes úplne zastaraný; vyzýva Komisiu na bezodkladné vypracovanie dlho očakávaného preskúmania univerzálnych služieb, aby sa nebránilo novým iniciatívam na podporu širokopásmového a mobilného prístupu s rýchlym prenosom údajov;

14. konštatuje, že v pravidlách o štátnej pomoci sú niektoré nejasnosti, ktoré môžu ovplyvniť širokopásmové služby podporované Spoločenstvom, najmä pokiaľ ide o schopnosť orgánov verejnej správy konsolidovať vlastné sieťové požiadavky ako základ pre nové investície; žiada Komisiu, aby tieto problémy naliehavo riešila;

15. zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup, ako majú ostatní koncoví užívatelia, ako dôrazne požiadal Európsky parlament vo svojom preskúmaní smernice o univerzálnych službách a právach užívateľov; žiada Komisiu, aby v programe 2015.eu v najvyššej možnej miere zohľadnila potreby užívateľov so zdravotným postihnutím;

16. zdôrazňuje, že treba v plnom rozsahu vykonávať nový regulačný rámec pre elektronickú komunikáciu s cieľom vybudovať konkurencieschopné trhy s elektronickými komunikačnými sieťami, výrobkami a so službami a dosiahnuť zdravé prostredie pre investície do nových technológií a posilnený jednotný trh informačnej spoločnosti; upozorňuje, že právnu úpravu podporujúcu hospodársku súťaž možno odstrániť až vtedy, keď sa vybudujú plne konkurencieschopné trhy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.2.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Adam Bielan, Cristian Silviu Buşoi, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Alan Kelly, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Kurt Lechner, Tiziano Motti, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Matteo Salvini, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Laurence J.A.J. Stassen, Catherine Stihler, Kyriacos Triantaphyllides, Róża, Gräfin von Thun Und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cornelis De Jong, Frank Engel, Anna Hedh, Morten Løkkegaard, Antonyia Parvanova, Konstantinos Poupakis, Oreste Rossi, Kerstin Westphal

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0287.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (23.2.2010)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu

(2009/2225(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cătălin Sorin Ivan

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie konzistentné úspechy stratégie i2010, vyzýva však na stanovenie ambicióznejších cieľov a priorít zameraných na občanov v rámci ďalšej stratégie, ktorá všetkým občanom EÚ ponúkne hospodárske, ale aj sociálne a kultúrne príležitosti;

2.  žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú definíciu digitálnej agendy a prediskutovala ju potom s Parlamentom a Radou s cieľom dosiahnuť, aby kľúčové ciele a zámery chápali inštitúcie EÚ rovnako;

3.  zdôrazňuje, že pluralita médií, ich sloboda a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti sú základnými hodnotami a cieľmi Európskej únie; preto vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých navrhovaných politík s týmito hodnotami a cieľmi;

4.  je si vedomý, že odvetvie tvorivej činnosti a kultúry zohráva dôležitú úlohu nielen pri podpore kultúrnej rozmanitosti, plurality médií a participatívnej demokracie v Európe, ale je aj významným motorom udržateľného rastu v Európe, a preto môže mať rozhodujúcu úlohu pri hospodárskom oživení EÚ; je si vedomý potreby podporovať prostredie, ktoré bude naďalej stimulovať odvetvie tvorivej činnosti;

5.  je si vedomý naliehavej potreby jasnej definície digitálnej agendy ako významného aspektu európskeho kultúrneho rozmeru a obsahu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby implementovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov organizácie UNESCO vo všetkých politických iniciatívach týkajúcich sa digitálnej agendy;

6.  zdôrazňuje, že európska digitálna agenda musí podporovať produkciu a rozširovanie vysoko kvalitného a kultúrne rozmanitého obsahu v EÚ, aby stimulovala využívanie digitálnych technológií, napríklad internetu, všetkými občanmi EÚ a maximalizovala kultúrne a sociálne prínosy, ktoré môžu občania EÚ prostredníctvom týchto technológií získať;

7.  zdôrazňuje, že takzvaná digitálna dividenda je cenným zdrojom nielen pre hospodársky, ale aj sociálny a kultúrny rozvoj; nalieha na Komisiu, aby si uvedomila, akú hodnotu má podpora rozvoja existujúcich veľmi populárnych platforiem, napríklad digitálnej pozemnej televízie, ako aj rozvoja nových technológií;

8.  žiada o komplexný a integrovaný prístup na úrovni EÚ, ktorý sa okrem podpory investícií do nových sietí a platforiem bude zaoberať aj zárukami otvorenosti, všeobecnej prístupnosti a dostupnosti, ako aj bezpečnosti komunikačných zariadení a infraštruktúr, a bude sa spájať s primeranou politikou podpory mediálnej gramotnosti vrátane zvyšovania informovanosti o využívaní nových technológií;

9.  zdôrazňuje, že komplexný, participatívny a inkluzívny prístup v rámci digitálnej agendy EÚ závisí vo veľkej miere od nediskriminačného prístupu všetkých občanov k službám a od ich účinnej previazanosti;

10. zdôrazňuje význam ochrany údajov v digitálnom svete a nalieha na Komisiu, aby prihliadala nielen na ochranu údajov a otázky súkromia ako také, ale najmä na osobitné potreby mladistvých a mladých dospelých so zreteľom na tieto otázky;

11. zdôrazňuje, že na zlepšenie digitálnej konkurencieschopnosti treba venovať väčšiu pozornosť vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o prístup k informačným technológiám a širokopásmovému internetovému pokrytiu;

12. zdôrazňuje, že v novej digitálnej agende je potrebné venovať väčšiu pozornosť digitalizácii jedinečného kultúrneho dedičstva Európy a sprístupneniu tohto dedičstva občanom;

13. žiada ďalšie investície do výskumu s cieľom zlepšiť zavedenie existujúcich nástrojov z digitálnej oblasti a zaručiť dostupnosť kultúrnych produktov všetkým občanom;

14. odporúča iniciovať informačnú kampaň na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť úroveň informovanosti najmä pri tvorbe a šírení digitálneho kultúrneho obsahu;

15. naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu digitalizačnej politike EÚ, a zároveň nabáda Komisiu i členské štáty, aby našli primerané riešenia súčasných právnych problémov.

16. zdôrazňuje, že Europeana je vhodným nástrojom, ktorý umožní občanom prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu a zlepší ich poznatky o ňom;

17. žiada Komisiu najmä, aby v rámci digitálnej agendy vypracovala moderný rámec ochrany autorských práv, ktorý riadne zohľadní digitalizáciu a konvergenciu médií, a aby podporovala rozvoj internetu, ktorý ponúka veľa nových príležitostí pre rozširovanie tvorivého obsahu a prístup k nemu, ale predstavuje aj riziká, napríklad vo forme pirátstva vo vzťahu k obsahu chránenému autorskými právami; je zástancom účinnejších opatrení na boj proti internetovému pirátstvu a zabezpečenie ochrany autorských práv;

18. zdôrazňuje potrebu vyváženého európskeho prístupu k autorským právam, pri ktorom je dostupnosť tvorivého obsahu prostredníctvom internetu pre občanov zabezpečená bez toho, aby boli ohrozené práva autorov, hudobníkov a iných umelcov na príjmy z ich diel;

19. vyzýva na rešpektovanie transparentnosti pri používaní systémov IKT, prístupu k nim a rovnosti príležitostí pri ich používaní so zámerom zlepšovať ich užívateľskú prístupnosť pre čo najväčší počet občanov Európy;

20. zdôrazňuje význam vykonávania politík a opatrení podporujúcich digitálnu gramotnosť s cieľom odstraňovať prekážky pre sociálne začleňovanie a osobný rozvoj z perspektívy celoživotného vzdelávania;

21. zdôrazňuje význam dostupnosti digitálnych technológií a inovácií v oblasti IKT pre znevýhodnené sociálne skupiny (napríklad nezamestnaných, ľudí s nízkym vzdelaním a starých ľudí) ako prostriedku sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a rastúcim nerovnostiam; preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej využívali osobitné programy (napríklad program elektronická integrácia – eInclusion a podporné technológie), ktorých cieľom je uľahčenie dostupnosti IKT pre tieto skupiny;

22. odporúča pravidelné školenia v oblasti IKT na pracovisku s cieľom rozvíjať digitálne zručnosti zamestnancov a tým zvyšovať produktivitu a zaručiť, aby nikto nebol vylúčený z pracovného trhu z dôvodu, že nemá potrebné zručnosti v oblasti IKT alebo ich má veľmi obmedzené;

23. odporúča zavedenie koncepcie digitálnej gramotnosti do vzdelávacích systémov ešte pred základným stupňom, spolu s cudzími jazykmi, ktorej cieľom by bolo vychovať zručných používateľov v čo najnižšom veku;

24. zdôrazňuje význam vzdelávania používateľov vo využívaní dostupných internetových zdrojov; pripomína najmä to, že rodičia a vychovávatelia musia pomôcť učiť deti bezpečne využívať internet;

25. zdôrazňuje význam vzdelávania študentov stredných škôl vo využívaní online zdrojov;

26. uznáva význam elektronického vzdelávania ako vzdelávacej metódy prispôsobenej inováciám v IKT, ktorá môže uspokojiť potreby ľudí, ktorí nemajú vhodný prístup k bežným vzdelávacím metódam, zdôrazňuje však nevyhnutnú potrebu výmeny informácií medzi učiteľmi, študentmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Je potrebné podporovať aj medzinárodnú výmenu študentov, aby vzdelávacie zariadenia získali späť svoju dôležitú úlohu pri rozvíjaní porozumenia medzi ľuďmi;

27. vyzýva Komisiu, aby vo svojich ďalších viacročných programoch pre mládež zohľadnila potrebu zoznamovať všetkých mladých ľudí na všetkých stupňoch vzdelávania, najmä v základných školách, s najmodernejšími IKT;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.2.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Malika Benarab-Attou, Piotr Borys, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Pál Schmitt, Marco Scurria, Timo Soini, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Gianni Vattimo, Sabine Verheyen, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivo Belet, Nessa Childers, Nadja Hirsch, Seán Kelly, Catherine Soullie, Rui Tavares


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.3.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Zoltán Balczó, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Ioan Enciu, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan Cizelj, Sajjad Karim, Arturs Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lara Comi, António Fernando Correia De Campos, Ilda Figueiredo, Andrzej Grzyb, Jolanta Emilia Hibner, Oriol Junqueras Vies, Ivailo Kalfin, Marian-Jean Marinescu, Vladko Todorov Panayotov, Frédérique Ries, Silvia-Adriana Ţicău, Hermann Winkler

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Britta Reimers

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia