SPRÁVA o oznámení Komisie: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre právne veci (29.1.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

26.3.2010 - (2009/2104(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Andres Perello Rodriguez

Postup : 2009/2104(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0103/2010

Predkladané texty :

A7-0103/2010

Rozpravy :

PV 18/05/2010 - 12
CRE 18/05/2010 - 12

Hlasovanie :

PV 19/05/2010 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0183

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre právne veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o oznámení Komisie: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi

(2009/2104(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 184 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (KOM(2008)0818),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi (KOM(2008)0819),

– so zreteľom na smernicu 2004/23/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcu normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek[1],

– so zreteľom na usmerňujúce zásady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre transplantácie ľudských orgánov,

– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne a jeho dodatkový protokol týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu,

– so zreteľom na konferenciu o bezpečnosti a kvalite darcovstva a transplantácie orgánov v Európskej únii, ktorá sa konala 17. – 18. septembra 2003 v Benátkach,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0103/2010),

A. keďže v súčasnosti v EÚ čaká na vhodného darcu orgánu 56 000 pacientov a odhaduje sa, že každý deň zomrie pri čakaní na transplantát 12 ľudí,

B. keďže potreba transplantácií nie je medzi pacientmi v Európe napĺňaná v dôsledku obmedzeného počtu dostupných orgánov od zosnulých, ako aj od žijúcich altruistických darcov,

C. keďže medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely v miere darcovstva orgánov od mŕtvych darcov, ktoré sa pohybujú od 34,2 darcu na milión obyvateľov v Španielsku po 1,1 darcu na milión obyvateľov v Bulharsku, pričom nedostatok orgánov je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich transplantačné programy,

D. keďže v dôsledku rozdielnych právnych, kultúrnych, administratívnych a organizačných faktorov sa národné politiky a regulačné rámce v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov v jednotlivých členských krajinách podstatne líšia,

E. keďže darcovstvo a transplantácie orgánov predstavujú citlivú a komplexnú problematiku s významným etickým rozmerom, ktorej rozvoj si vyžaduje plnú účasť spoločnosti a zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán,

F. keďže transplantácia orgánov umožňuje zachraňovať životy, ponúka lepšiu kvalitu života a (v prípade transplantácie obličiek) dosahuje najlepší pomer nákladov a prínosov v porovnaní s inými metódami substitučnej liečby, pričom zároveň zlepšuje možnosti pacientov zapojiť sa do spoločenského a pracovného života,

G. keďže výmena orgánov medzi členskými štátmi sa už stala bežnou praxou, hoci existujú výrazné rozdiely v počte orgánov, ktoré si členské štáty medzi sebou vymieňajú; keďže výmenu orgánov medzi členskými štátmi napomáhajú organizácie pre medzinárodnú výmenu, ako sú Eurotransplant a Scandiatransplant,

H. keďže v celej Európskej únii v súčasnosti neexistuje spoločná databáza údajov o orgánoch určených na darcovstvo a transplantáciu alebo o žijúcich či mŕtvych darcoch, ani celoeurópsky systém certifikácie umožňujúci preukázať, že ľudské orgány a tkanivá boli získané legálne,

I. keďže iba v Španielsku a v niekoľkých ďalších členských štátoch sa podarilo výrazne zvýšiť počet darovaných orgánov od mŕtvych darcov, pričom sa dokázalo, že tento nárast je spojený so zavedením určitých organizačných postupov, ktoré umožňujú identifikovať potenciálnych darcov v rámci transplantačného systému a maximalizovať počet zomretých osôb, ktoré sa stanú darcami,

J. keďže smernica 2004/23/ES poskytuje pre problematiku darcovstva a transplantácie orgánov v Európskej únii jasný právny rámec s tým, že v každom členskom štáte bude zriadený alebo ustanovený príslušný národný orgán, ktorý bude zabezpečovať dodržiavanie noriem EÚ týkajúcich sa kvality a bezpečnosti,

K. keďže obchodovanie s orgánmi a ľuďmi na účel odobratia orgánov je závažným porušovaním ľudských práv,

L. keďže existuje úzke prepojenie medzi nezákonným obchodovaním s orgánmi a obchodovaním s ľuďmi na účel odobratia orgánov na jednej strane a zákonným systémom darcovstva orgánov na strane druhej, pretože po prvé nedostupnosť orgánov v rámci zákonného systému podnecuje k nezákonným činnostiam a po druhé nezákonné činnosti vážne ohrozujú dôveryhodnosť zákonného systému darcovstva orgánov,

M. keďže percento odmietnutia darcovstva orgánov sa v rámci Európy výrazne líši, pričom tieto rozdiely možno vysvetliť úrovňou vzdelania a kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s komunikáciou a starostlivosťou o rodiny pacientov, rôznym legislatívnym prístupom k súhlasu s darovaním orgánov a jeho praktickým uplatňovaním, ako aj ďalšími dôležitými kultúrnymi, ekonomickými a sociálnymi faktormi ovplyvňujúcimi vnímanie prínosov darcovstva a transplantácií v rámci spoločnosti,

N. keďže darcovstvo orgánov od žijúcich darcov môže byť užitočným dodatočným opatrením pre pacientov, ktorí nemôžu získať potrebný orgán prostredníctvom transplantácie post mortem, pričom ale treba zdôrazniť, že darcovstvo orgánov od žijúcich darcov môže prichádzať do úvahy len vtedy, ak sa v súvislosti s darcovstvom vylúčila akákoľvek nezákonná činnosť a platba,

O. keďže lekársky zákrok možno vykonať len po tom, ako k nemu dotknutá osoba dala slobodný a informovaný súhlas; keďže táto osoba by mala byť vopred náležite informovaná o účele a povahe zákroku, ako aj o jeho následkoch a rizikách; keďže dotknutá osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne odvolať,

P. keďže členské štáty musia zabezpečiť, aby orgány určené na transplantáciu neboli zomretej osobe odobraté, pokiaľ táto osoba nebola vyhlásená za mŕtvu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi,

Q. keďže darcovstvo orgánov od žijúcich darcov by malo byť len doplnkom k darcovstvu orgánov od mŕtvych darcov,

R. keďže využívanie orgánov pri liečbe so sebou nesie riziko prenosu infekčných a iných ochorení,

S. keďže ľudia sa dožívajú vyššieho veku, čo znižuje kvalitu dostupných orgánov a v mnohých prípadoch vedie k poklesu počtu transplantácií, a to aj v členských štátoch, v ktorých sa počet darcov zvyšuje,

T. keďže pri zvyšovaní počtu darovaných orgánov zohrávajú veľmi dôležitú úlohu informovanosť verejnosti a verejná mienka,

U. keďže charitatívne spolky a iné dobrovoľné organizácie v členských štátoch svojou činnosťou zvyšujú informovanosť o darcovstve orgánov a keďže ich úsilie v konečnom dôsledku prispieva k nárastu počtu ľudí v registroch darcov orgánov,

1. víta akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015), ktorý Komisia prijala v decembri 2008 a v ktorom sa stanovuje prístup spolupráce medzi členskými štátmi vo forme súboru prioritných opatrení založených na identifikácii a rozvoji spoločných cieľov a zhodnotení darcovských a transplantačných činností podľa dohodnutých ukazovateľov, ktoré by mohli pomôcť pri stanovení referenčných kritérií a najlepších postupov;

2. vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných ľudských orgánov na transplantáciu vzhľadom na uspokojenie potrieb pacientov; uznáva, že vážny nedostatok darcov orgánov zostáva hlavnou prekážkou brániacou plnému rozvoju transplantačných služieb a hlavným problémom, ktorý musia členské štáty EÚ vyriešiť v súvislosti s transplantáciami orgánov;

3. berie na vedomie úspešnosť projektov, v rámci ktorých majú občania možnosť priamo sa zapísať do registra darcov orgánov po ukončení určitých administratívnych postupov, ako je podanie žiadosti o cestovný pas alebo vodičský preukaz; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie takýchto systémov s cieľom zvýšiť počet ľudí v registri darcov;

4. domnieva sa, že v záujme predchádzania plytvaniu orgánmi dostupnými na liečbu je dôležité, aby existoval jasne vymedzený právny rámec týkajúci sa ich využívania a aby spoločnosť dôverovala systému darcovstva a transplantácií;

5. poukazuje na dôležitosť organizačných aspektov odoberania orgánov a zdôrazňuje, že výmena informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi pomôže krajinám s nízkou dostupnosťou orgánov zlepšiť mieru darcovstva, čo dokladá napríklad zavedenie prvkov španielskeho modelu v rôznych krajinách v rámci EÚ aj mimo nej, ktoré úspešne zvýšili mieru darcovstva orgánov;

6. zdôrazňuje, že zmeny v organizácii darcovstva a odberu orgánov môžu podstatne zvýšiť a udržať mieru darcovstva orgánov;

7. zdôrazňuje, že v procese darovania orgánu od mŕtveho darcu sa za jeden z kľúčových krokov považuje identifikácia potenciálnych darcov; zdôrazňuje, že najdôležitejším krokom k zlepšeniu vyhľadávania darcov a k zvyšovaniu miery darcovstva je vymenovanie kľúčovej osoby v procese darcovstva na úrovni nemocníc (koordinátor darcovstva transplantátov), ktorej hlavnou zodpovednosťou by bol rozvoj proaktívneho programu na zisťovanie darcov a optimalizácia celého procesu darcovstva orgánov;

8. berie na vedomie dôležitosť cezhraničnej výmeny orgánov vzhľadom na potrebu kompatibility darcov s príjemcami, z čoho vyplýva význam veľkého fondu darcov na uspokojenie potrieb všetkých pacientov v poradovníkoch; domnieva sa, že ak sa nebude uskutočňovať výmena orgánov medzi jednotlivými členskými štátmi, príjemcovia, ktorí potrebujú vzácneho kompatibilného darcu, budú mať veľmi malú šancu, že nájdu orgán, zatiaľ čo určití darcovia nebudú braní do úvahy, pretože v poradovníkoch nie sú vhodní príjemcovia;

9. víta činnosti Eurotransplantu a Scanditransplantu, no konštatuje, že výmeny orgánov mimo týchto systémov a v rámci nich možno výrazne zlepšiť, najmä v prospech pacientov v malých krajinách;

10. zdôrazňuje, že stanovenie spoločných záväzných noriem kvality a bezpečnosti bude jediným mechanizmom, ktorý môže zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia v celej EÚ;

11. zdôrazňuje, že darcovstvo orgánov by malo byť dobrovoľné a neplatené a malo by sa uskutočňovať v jasne vymedzenom právnom a etickom kontexte;

12. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jasné stanovenie právneho základu na poskytovanie platného súhlasu alebo nesúhlasu s darovaním orgánu od mŕtvej osoby alebo jej rodinných príslušníkov;

13. schvaľuje opatrenia, ktoré sú zamerané na ochranu žijúcich darcov a na zabezpečenie toho, aby darovanie orgánov bolo altruistické a dobrovoľné bez akejkoľvek inej platby okrem náhrady, ktorá je striktne obmedzená na úhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s darovaním orgánu, ako sú cestovné náklady, náklady na opatrovanie detí, náhrada straty na zárobku alebo náhrada nákladov na uzdravenie, pričom zamedzujú finančným stimulom a nevýhodám pre potenciálnych darcov; naliehavo žiada členské štáty, aby určili podmienky, za akých sa náhrada môže poskytnúť;

14. zdôrazňuje, že zavedenie dobre štruktúrovaných prevádzkových systémov a podpora úspešných modelov na vnútroštátnej úrovni má mimoriadny význam; navrhuje, aby prevádzkové systémy zahŕňali primeraný právny rámec, technickú a logistickú infraštruktúru, ako aj organizačnú podporu spojenú s účinným systémom prideľovania orgánov;

15. vyzýva členské štáty, aby v prvom rade podporovali vytváranie programov na zlepšenie kvality darcovstva orgánov v každej nemocnici, kde existuje potenciál darcovstva orgánov, a to na základe vlastného zhodnotenia celého procesu darcovstva orgánov, ktoré by vykonávali odborníci v oblasti intenzívnej starostlivosti a transplantačný koordinátor v každej nemocnici, a aby sa pritom podľa potreby a možností usilovali o doplnenie uvedeného prostredníctvom externých hodnotení stredísk;

16. zdôrazňuje, že neustále vzdelávanie by malo tvoriť základnú časť komunikačných stratégií všetkých členských štátov v tejto oblasti; navrhuje predovšetkým, aby ľudia boli lepšie informovaní a aby boli povzbudzovaní k tomu, aby o darcovstve orgánov hovorili a aby informovali svojich príbuzných o svojom úmysle darovať orgány; konštatuje, že podľa všetkého len 41 % európskych občanov diskutovalo v rámci svojej rodiny na tému darcovstva orgánov;

17. nabáda členské štáty k tomu, aby napomáhali vyhlásenia o výslovnom prejave vôle žijúcich osôb tým, že im umožnia zapísať sa on-line do vnútroštátneho a/alebo európskeho registra darcov, s cieľom zrýchliť postupy overovania v súvislosti so súhlasom s darovaním orgánov;

18. takisto žiada členské štáty, aby podporili návrh, aby sa na vnútroštátnom preukaze totožnosti alebo vodičskom preukaze uvádzala zmienka alebo symboly, ktoré umožnia identifikovať držiteľa ako darcu orgánov;

19. vyzýva preto členské štáty, aby zlepšili znalosti a komunikačné zručnosti zdravotníckych pracovníkov a skupín na podporu pacientov v súvislosti s transplantáciou orgánov; vyzýva Komisiu, členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa podieľali na úsilí zvýšiť verejné povedomie o možnosti darovania orgánov a aby pritom brali do úvahy kultúrne špecifiká každého členského štátu;

20. vyzýva členské štáty, aby dosiahli maximálnu možnú mieru darcovstva orgánov od mŕtvych darcov zavedením účinných systémov na identifikáciu darcov orgánov a podporou koordinátorov darcovstva transplantátov v nemocniciach v celej Európe; žiada členské štáty, aby zhodnotili a častejšie využívali orgány od darcov vybraných na základe širších kritérií (napríklad starších darcov alebo darcov s určitými chorobami) a aby pritom uplatňovali čo najvyššie normy kvality a bezpečnosti, najmä prostredníctvom využívania nedávneho pokroku v oblasti biotechnológií, ktorý znižuje riziko odmietnutia transplantovaných orgánov,

21. domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi ochranou darcu, pokiaľ ide o anonymitu a dôvernosť informácií, na jednej strane a medzi schopnosťou sledovať darcovstvo orgánov na lekárske účely na strane druhej, a to s cieľom zabrániť zákonnému i nezákonnému vyplácaniu odmeny za darovanie orgánov;

22. zdôrazňuje, že darovanie orgánov od žijúcich darcov by sa malo považovať za doplnok k darcovstvu post mortem; odporúča členským štátom, aby vzhľadom na skrytú hrozbu zneužívania povoľovali darcovstvo od žijúcich darcov len medzi členmi rodiny, blízkymi príbuznými a manželskými pármi a ľuďmi, s ktorými má darca úzky osobný vzťah; trvá na tom, aby prísne predpisy, ktorými sa zamedzí vyvíjanie akéhokoľvek druhu nátlaku alebo uhrádzanie platby v súvislosti s darcovstvom, uplatňovali najmä tie členské štáty, ktoré rozšíria darcovstvo od žijúcich darcov aj na skupiny, kde neexistuje žiadny osobný vzťah;

23. zdôrazňuje, že so žijúcimi darcami by sa malo zaobchádzať v súlade s najvyššími zdravotnými normami, pričom títo darcovia by nemali znášať finančnú záťaž v prípade, že sa vyskytne zdravotný problém spôsobený transplantačným postupom, a malo by sa zabrániť akejkoľvek strate na zárobku v dôsledku transplantácie alebo akémukoľvek zdravotnému problému; darcovia by mali byť chránení proti diskriminácii v sociálnom systéme;

24. domnieva sa, že všetky pravidlá transplantačných systémov (prideľovanie, prístup k transplantačným službám, údaje o činnosti atď.) by mali byť zverejnené a náležite kontrolované s cieľom predísť akejkoľvek neoprávnenej diskriminácii, čo sa týka prístupu k čakacej listine na transplantáciu a/alebo k liečebným postupom;

25. konštatuje, že hoci niektoré členské štáty zaviedli povinnú registráciu transplantačných postupov a existuje aj niekoľko dobrovoľných registrov, nejestvuje žiaden komplexný systém na zhromažďovanie údajov o rôznych druhoch transplantácií a ich výsledkoch;

26. dôrazne preto podporuje vytváranie národných registrov a registrov na úrovni EÚ, ako aj vypracovanie metodiky na porovnávanie výsledkov existujúcich registrov na sledovanie príjemcov orgánov po transplantácii, a to v súlade so súčasným európskym právnym rámcom na ochranu osobných údajov;

27. podporuje vytváranie národných registrov a registrov na úrovni EÚ na sledovanie žijúcich darcov s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu ich zdravia;

28. zdôrazňuje, že akékoľvek komerčné využitie orgánov, ktoré popiera spravodlivý prístup k transplantáciám, je neetické, je v rozpore s najzákladnejšími ľudskými hodnotami, porušuje článok 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne a je zakázané podľa článku 3 ods. 2 Charty základných práv EÚ;

29. poukazuje na to, že medzi nedostatkom orgánov a obchodovaním s orgánmi a ľuďmi na účel odobratia orgánov existuje dvojaká súvislosť: po prvé, zvýšená dostupnosť orgánov v členských štátoch by prispela k lepšiemu monitorovaniu týchto praktík tým, že by zamedzila akejkoľvek potrebe získavať orgány mimo EÚ a po druhé, nezákonná činnosť vážne ohrozuje dôveryhodnosť zákonného systému darcovstva orgánov;

30. opätovne pripomína odporúčania o boji proti obchodovaniu s orgánmi uvedené v Adamouovej správe o darcovstve orgánov a transplantáciách[2] a zastáva názor, že Komisia by ich mala plne zohľadniť pri vypracúvaní akčného plánu; trvá na tom, že je potrebné, aby sa v rámci Komisie a Europolu zvýšila informovanosť o tomto probléme;

31. zdôrazňuje význam zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa má uskutočniť v máji 2010, a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby sa na úrovni WHO dôrazne zasadili za zásadu dobrovoľného a neplateného darcovstva;

32. víta spoločnú štúdiu Rady Európy a Organizácie Spojených národov o obchodovaní s orgánmi, tkanivami a bunkami a o obchodovaní s ľuďmi na účel odobratia orgánov;

33. poukazuje na správu Davida Matasa a Davida Kilgoura o zabíjaní členov hnutia Falun kung kvôli ich orgánom a žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o týchto obvineniach spolu s ďalšími takýmito prípadmi;

34. naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na predchádzanie situáciám, keď zdravotnícki pracovníci, zdravotnícke inštitúcie či zdravotné poisťovne podporujú občanov Únie pri získavaní orgánov v tretích krajinách prostredníctvom praktík nezákonného obchodovania s orgánmi alebo ľuďmi na účely získania orgánov; vyzýva členské štáty, aby monitorovali prípady tohto typu, ktoré by sa vyskytovali na ich území; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posúdili možnosť zavedenia legislatívnych opatrení vrátane sankcií, ktoré by sa vzťahovali na osoby, ktoré takéto činnosti podporujú alebo sa na nich zúčastňujú;

35. dôrazne odmieta správanie niektorých organizácií zdravotného poistenia, ktoré nabádajú pacientov na účasť na transplantačnej turistike, a žiada členské štáty, aby takéto správanie prísne monitorovali a trestali;

36. zdôrazňuje, že pacienti, ktorí získali orgán za nezákonných okolností, nemôžu byť vylúčení zo zdravotnej starostlivosti v Európskej únii; poukazuje na to, že tak, ako v iných prípadoch, by sa malo rozlišovať medzi trestaním nezákonnej činnosti a potrebou liečby;

37. zdôrazňuje, že členské štáty by mali v záujme účinnejšieho riešenia problému nezákonného obchodovania s orgánmi posilniť svoju spoluprácu pod záštitou Interpolu a Europolu;

38. uznáva, že je nanajvýš dôležité zvýšiť kvalitu a bezpečnosť darcovstva orgánov a transplantácií; poukazuje na to, že vyššia kvalita a bezpečnosť budú mať vplyv na zníženie transplantačných rizík a následne tiež obmedzia negatívne účinky; uznáva, že opatrenia zamerané na kvalitu a bezpečnosť by mohli mať vplyv na dostupnosť orgánov a naopak; žiada Komisiu, aby členským štátom pomohla pri budovaní kapacity na vytváranie a rozvoj regulačných rámcov určených na zvýšenie kvality a bezpečnosti;

39. kladie dôraz na to, že dobrá spolupráca medzi zdravotníckymi pracovníkmi a vnútroštátnymi orgánmi je nevyhnutná a prínosná;

40. uznáva dôležitú úlohu posttransplantačnej starostlivosti vrátane náležitého využívania liečby proti odmietnutiu orgánov pre úspešnosť transplantácií; uznáva, že optimálne využívanie liečby proti odmietnutiu orgánov môže viesť k zlepšeniu dlhodobého zdravia pacientov a prežitia štepov, a teda aj k širšej dostupnosti orgánov v dôsledku zníženej potreby opätovnej transplantácie, a domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby pacienti mali prístup k čo najlepším dostupným terapiám;

41. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 48.
[2] Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. apríla 2008 o darcovstve orgánov a transplantáciách: politické kroky na úrovni Európskej únie (Prijaté texty, P6_TA(2008)0130)) (2007/2210(INI)).

ÚVOD

Laureát Nobelovej ceny Joseph Murray bol prvý, kto informoval o úspešnej transplantácii obličky medzi jednovaječnými dvojčatami, ktorú vykonal v roku 1954. Odvtedy sa transplantácia orgánov postupne stala osvedčeným liečebným postupom nepochybného významu. Transplantácia obličky predstavuje pre pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu najlepšiu možnosť liečby tým, že v porovnaní s ostatnými substitučnými liečbami ochorení obličiek poskytuje najlepšie výsledky z hľadiska prežitia, kvality života a efektívnosti vynaložených nákladov. Na základe metaanalytického preskúmania lekárskej a ekonomickej literatúry hodnotiacej substitučnú liečbu renálnych chorôb, publikovanej za posledných 20 rokov, došli autori k záveru, že nákladová efektívnosť transplantácie obličky sa časom zvýšila. Zatiaľ čo na hemodialýzu vykonávanú v hemodialyzačnom stredisku sa vynakladá 55 000 USD až 80 000 USD na rok zachráneného života, náklady na transplantáciu obličiek predstavujú 10 000 USD na rok zachráneného života[1].

Transplantácia pečene, srdca a pľúc je takmer jedinou možnosťou liečby pacientov s terminálnym zlyhaním pečene, srdca a pľúc, hoci transplantácia pečene sa využíva aj na liečbu špecifických ochorení, ktoré nevedú k terminálnemu zlyhaniu pečene. Rôzne formy transplantácie pankreasu sa stali možným riešením obnovy sekrécie inzulínu pre vybraných diabetických pacientov s cieľom predĺžiť im život a zlepšiť kvalitu ich života. Transplantácia tenkého čreva, ktorá sa zvyčajne vykonáva ako súčasť transplantácie viacerých orgánov, je zatiaľ relatívne zriedkavým zákrokom, no používa sa na záchranu pacientov v život ohrozujúcom stave.

Výsledky transplantácií orgánov sa postupom času zlepšili vďaka napredovaniu chirurgických metód, dostupnosti nových imunosupresívnych liekov a väčším skúsenostiam chirurgických a lekárskych tímov, ktorí sa transplantáciám venujú. Podľa výročnej správy OPTN/SDRD (Sieť pre získavanie a transplantáciu orgánov) za rok 2006 dosahovala v USA neupravená miera prežitia štepov 91 % po jednom roku, 80 % po troch rokoch a 70 % po piatich rokoch u príjemcov obličky od mŕtveho darcu, ktorí absolvovali transplantáciu v období rokov 1999 – 2004. Za rovnaké obdobie predstavovala neupravená miera prežitia štepov u príjemcov obličky od darcov zo širšieho fondu 82 %, 68 % a 53 %.

Lepšie výsledky sa v priebehu času dosiahli aj z hľadiska prežitia pacientov po transplantácii pečene. Napríklad podľa španielskeho registra pre transplantácie pečene dosahovala miera prežitia pacientov po 3 rokoch 47,2 % v prípade pacientov, ktorí absolvovali transplantáciu v rokoch 1984 – 1987, a v prípade pacientov, ktorí dostali pečeň v rokoch 2003 – 2005, sa zvýšila na 76,6 %. Podobné zlepšenie zaznamenal aj európsky register pre transplantácie pečene. Zatiaľ čo v prípade transplantácií pečene vykonaných v rokoch 1968 až 1988 dosahovala miera prežitia pacientov 36 % a miera prežitia štepov 31 %, v prípade transplantácií uskutočnených po roku 1988 tieto hodnoty vzrástli na 60 % a 51 %.

Polčas prežívania dospelých pacientov s transplantovaným srdcom bol 8,2 roka v období 1982 až 1988, v prípade pacientov, ktorí dostali štepy v období 1994 – 1998 sa zvýšil na 10,2 roka a podľa medzinárodného registra pre transplantácie srdca a pľúc sa hodnoty prežívania naďalej zvyšujú.

V oblasti transplantácie orgánov však treba vyriešiť mnoho problémov: odhojenie štepu po dlhšom čase býva zapríčinené najmä tzv. chronickou rejekciou a k úmrtiu pacientov s funkčným štepom dochádza predovšetkým v súvislosti s kardiovaskulárnym ochorením. Dĺžku a kvalitu života príjemcov orgánov okrem toho skracujú aj krátkodobé a dlhodobé dôsledky imunosupresie.

Odhliadnuc od týchto problémov sa však transplantácie orgánov stretajú s určitým problémom hneď na začiatku, a to s obrovským rozdielom medzi počtom pacientov čakajúcich na transplantáciu a počtom pacientov, ktorí transplantáciu naozaj absolvujú. Tento rozdiel je spôsobený nedostatkom orgánov na transplantáciu vo vzťahu k dopytu po orgánoch. Zatiaľ čo počet pacientov zaradených na čakacie listiny rastie, počet darcov a orgánov dostupných na transplantáciu sa nezvyšuje vôbec alebo len pomaly.

Výsledkom rastúceho počtu pacientov na čakacích listinách a len malého nárastu počtu pacientov s transplantovaným orgánom je dlhšia doba čakania na transplantáciu. Čakacia doba na transplantáciu obličky je nákladná a môže mať negatívny dosah na prežitie štepu aj pacienta. Okrem toho sa tiež môže zvýšiť počet pacientov, ktorí počas čakania na transplantáciu zomrú. Nedostatok orgánov na transplantáciu sa možno ešte podceňuje, keďže môže lekárov odrádzať od toho, aby na čakacie listiny zaraďovali ďalších pacientov.

V tejto súvislosti je vážny nedostatok orgánov všeobecným problémom v oblasti transplantácií, ktorý treba riešiť v rámci plánovanej a integrovanej koncepcie.

POSTUP DAROVANIA ORGÁNOV PO MOZGOVEJ SMRTI

Darovanie orgánov od mŕtveho darcu sa v prvom rade zakladá na získaní orgánov po mozgovej smrti. Treba zdôrazniť, že tejto situácii zodpovedá len 1 % úmrtí celkom a len 3 % úmrtí ľudí v nemocnici. Počet potenciálnych darcov po mozgovej smrti je preto obmedzený. Vzhľadom na toto obmedzenie je ťažké dosiahnuť maximálnu možnú mieru darcovstva orgánov od mŕtvych darcov po mozgovej smrti, pretože darovanie a odoberanie orgánov je veľmi chúlostivý a zložitý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu mnohých zainteresovaných a ktorý sa môže v ktoromkoľvek okamihu prerušiť. Celý proces by sa navyše mal odohrať vo veľmi krátkom čase, čím sa ďalej zvýrazňujú jeho slabiny. V rámci tohto procesu možno stanoviť niekoľko základných krokov:

· Identifikácia darcu: Všetkých potenciálnych darcov je nutné identifikovať čo najskôr. Rýchla identifikácia napomôže skríning darcu a udržiavanie jeho telesných pozostatkov, no v tomto prvom a zásadnom kroku je nepochybne nutný proaktívny prístup.

· Skríning darcu: Treba znížiť na minimum riziko prenosu vážneho ochorenia od darcu na príjemcu prostredníctvom transplantácie orgánu (neoplázia, infekcia). Je však nutné zabezpečiť, aby sa znehodnocovali len tie orgány, ktoré musia byť znehodnotené, aby sa predišlo zbytočnej strate orgánov.

· Udržiavanie telesných pozostatkov darcu: Je nevyhnutné, aby sa orgány určené na transplantáciu uchovávali pred odberom vo vhodných podmienkach. Zachovávanie fyziologického stavu potenciálneho darcu v rámci intenzívnej starostlivosti pred odberom aj počas neho môže byť z hľadiska stavu orgánov veľmi dôležité. Z dôvodu neadekvátnej starostlivosti o darcu sa orgány môžu stať nepoužiteľné alebo sa môže zvýšiť riziko primárneho zlyhania štepu.

· Súhlas/povolenie: Pred odobratím orgánov je nutné získať príslušný súhlas či povolenie. Jednotlivé krajiny majú rôzne právne požiadavky na získanie súhlasu: zatiaľ čo v niektorých krajinách sa uplatňuje predpokladaný súhlas (alebo možnosť jeho explicitného odmietnutia – opting-out), v iných treba súhlas výslovne vyjadriť (informovaný súhlas – opting-in).

· Odber orgánu: Chirurgická metóda odobratia orgánu z tela a spôsob, akým sa s týmito orgánmi následne zaobchádza a ako sú uchovávané pred transplantáciou a počas nej, majú pre úspešnosť transplantácie mimoriadny význam. Každoročne sa počas odberu a/alebo prenosu viacero orgánov poškodí. Určité poškodenia možno napraviť, no niektoré orgány musia byť znehodnotené. Na zaručenie úspešnosti tohto procesu je potrebná koordinácia činností pri odbere orgánov.

· Prideľovanie orgánov: V prípade niektorých orgánov, najmä obličiek, srdca a orgánov na pediatrické účely závisí dlhodobá úspešnosť transplantácie čiastočne od zabezpečenia kompatibility medzi darcom a príjemcom. Dôležitý je preto dobre zorganizovaný systém prideľovania a prenosu darovaných orgánov čo najvhodnejším spôsobom. V niektorých prípadoch si optimálne prideľovanie vyžiada výmenu orgánov medzi transplantačnými organizáciami a krajinami. Rastie dôležitosť spolupráce medzi krajinami.

Je zrejmé, že proces darovania a transplantácie orgánov po mozgovej smrti je chúlostivý, zložitý a dlhodobý. Na jednej strane si vyžaduje účasť najrôznejších odborníkov a v každej jednej etape procesu môže dôjsť k strate darcu či orgánov.

V rámci EÚ existujú veľké rozdiely v miere darcovstva a transplantácie orgánov, ktoré sa pohybujú od 34 – 35 darcov na milión obyvateľov v Španielsku po 1,1 darcu na milión obyvateľov v Bulharsku. Vysvetliť tieto rozdiely nie je jednoduché, je však očividné, že niektoré modely organizácie fungujú lepšie ako iné. Spolupráca medzi členskými štátmi by sa mala zamerať na identifikáciu najúčinnejších systémov, na výmenu skúseností a podporu osvedčených postupov, ako aj na podporu členských štátov, v ktorých transplantačné systémy ešte nie sú dostatočne vyvinuté.

V návrhu Komisie na vypracovanie európskeho akčného plánu v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov na obdobie 2009 – 2015 sa stanovuje prístup spolupráce medzi členskými štátmi, ktorá vychádza zo súboru prioritných opatrení a je založená na identifikácii a rozvoji spoločných cieľov, dohodnutých kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch a referenčných kritériách, pravidelnom nahlasovaní a na vymedzení osvedčených postupov.

[1] Dr. Rafael Matesanz a Beatriz Dominguez-Gil: Strategies to optimize deceased organ donation (Stratégie optimalizácie darcovstva orgánov od mŕtvych darcov)
Transplantation Reviews, zväzok 21, 4. vydanie, október 2007, s. 177-188.

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

o oznámení Komisie: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009-2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi
(2009/2104(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eva Lichtenberger

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže potreba transplantácií nie je medzi pacientmi v Európe napĺňaná v dôsledku obmedzeného počtu dostupných orgánov od zosnulých, ako aj od žijúcich altruistických darcov,

B. keďže v dôsledku rozdielnych právnych, kultúrnych, administratívnych a organizačných faktorov sa národné politiky a regulačné rámce v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov v jednotlivých členských krajinách podstatne líšia,

1. vyzýva Komisiu, aby okrem iného na základe údajov obsiahnutých v hodnotení vplyvu (SEK(2008)2956) overila, či rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o rôzne režimy získavania súhlasu s darcovstvom orgánov od zosnulej osoby, predstavujú prekážku v procese darovania orgánov;

2. žiada členské štáty, aby preskúmali výhody zavedenia systému darcovstva, ktorý bude založený na predpokladanom súhlase, ako prostriedku na dosiahnutie väčšieho počtu transplantácií orgánov; domnieva sa, že takýto systém v plnej miere zachováva zásadu slobodného súhlasu darcu, pretože občania môžu sami rozhodnúť, či v systéme zostanú, alebo z neho vystúpia;

3. zdôrazňuje, že je nevyhnutná užšia spolupráca medzi členskými štátmi; navrhuje zintenzívniť výmenu informácií o najlepších postupoch v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zrušenia obmedzení týkajúcich sa cezhraničnej prepravy orgánov; domnieva sa, že flexibilný systém transplantácií, výmeny, dovážania a vyvážania orgánov medzi členskými štátmi by mohol zachrániť mnoho životov tým, že umožní väčšiemu počtu ľudí nájsť vhodných darcov;

4. zdôrazňuje význam zvyšovania verejného povedomia o darcovstve a transplantácii orgánov s cieľom uľahčiť hľadanie darcov orgánov a zvýšiť tak dostupnosť orgánov; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a občiansku spoločnosť, aby štrukturálne posilňovali propagáciu darcovstva orgánov;

5. domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi ochranou darcu, pokiaľ ide o anonymitu a dôvernosť informácií, a medzi schopnosťou sledovať darcovstvo orgánov na lekárske účely, a to s cieľom zabrániť vyplácaniu odmeny za orgány, obchodovaniu s orgánmi a ich pašovaniu;

6. zdôrazňuje, že nezákonné obchodovanie s orgánmi, komercializácia transplantácií a transplantačná turistika porušujú zásady rovnosti, spravodlivosti a rešpektovania ľudských práv a ohrozujú etické zásady altruistického darcovstva;

7. zdôrazňuje, že členské štáty by mali v záujme účinnejšieho riešenia problému nezákonného obchodovania s orgánmi posilniť svoju spoluprácu pod záštitou Interpolu a Europolu;

8. domnieva sa, že zodpovednosť za boj s nezákonným obchodovaním s orgánmi by nemala naďalej spočívať iba na EÚ; opatrenia v tejto oblasti by mali prijať takisto členské štáty, a to vrátane znižovania dopytu, účinnejšej podpory darcovstva orgánov, zachovávania prísnych právnych predpisov týkajúcich sa žijúcich nepríbuzných darcov, zaručením transparentnosti národných registrov a zoznamov čakateľov, ustanovením právnej zodpovednosti zdravotníkov za sledovanie nezrovnalostí a vzájomnou výmenou informácií;

9. vyzýva členské štáty, aby zaviedli štandardné operačné postupy odhaľovania neetických alebo nezákonných aktivít a obmedzenia z nich vyplývajúcich rizík, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia o odbere a transplantácii orgánov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Diana Wallis, Cecilia Wikström

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Sajjad Karim, Vytautas Landsbergis, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Toine Manders, Arlene McCarthy

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia