ODPORÚČANIE DO DRUHÉHO ČÍTANIA o pozícii prijatej Radou v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

28.4.2010 - (05386/3/2010 – C7‑0095/2010 – 2008/0223(COD)) - ***II

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Silvia-Adriana Ţicău

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o pozícii prijatej Radou v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

(05386/3/2010 – C7‑0095/2010 – 2008/0223(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05386/3/2010 – C7‑0095/2010),

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0780),

–– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, podľa ktorej Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0413/2008),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa pozície Rady v prvom čítaní v súvislosti s prijatím zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (KOM(2010)0165),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 7 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní[1],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

–   so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7‑0124/2010),

1.  schvaľuje pozíciu Rady;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho pre predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho pre predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0278.
• [2]  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 75.
• [3]  Ú. v. EÚ C 200, 25.8.2009, s. 41.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Význam energetickej hospodárnosti budov

EÚ sa v roku 2008 zaviazala, že do roku 2020 zníži spotrebu energie o 20 % a že 20 % z celkovej spotrebovanej energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Európska rada rozhodla, že do roku 2020 zvýši energetickú hospodárnosť o 20 %.

Odvetvie stavebníctva EÚ určila ako jedno z trhových odvetví s najvyšším potenciálom úspory energie. Toto odvetvie zodpovedá za 40 % celkovej spotreby energie a 35 % celkových emisií. Sektor bytových budov, ktorého podiel na celkovej spotrebe energie je 26 %, má vyšší potenciál zlepšenia ako sektor budov na obchodné účely. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov je najúčinnejším spôsobom, ako znížiť spotrebu energie a úroveň emisií o 20 % v rámci odvetví nepatriacich do ETS.

Úspory energie v energeticky účinných budovách sú porovnaní s bežnými budovami v priemere o 30 % vyššie. Okrem toho majú energeticky účinné budovy menšiu spotrebu vody a vykazujú nižšie náklady na údržbu a poplatky za služby.

Smernica o energetickej hospodárnosti budov bude mať zásadný vplyv na život európskych občanov, keďže sa bude priamo týkať budov, v ktorých bývajú a ktoré používajú. Okrem toho sa investíciami do zlepšenia energetickej hospodárnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vytvoria milióny pracovných miest a prispeje sa k udržateľnému hospodárskemu rastu v EÚ.

Návrh Komisie na prepracovanie smernice 2002/91/ES (smernica o energetickej hospodárnosti budov)

Európska komisia predložila 13. novembra 2008 legislatívny návrh na prepracovanie smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov ako súčasť legislatívneho balíka týkajúceho sa energetickej hospodárnosti.

Pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní

Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu zameraného na prepracovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov dňa 22. apríla 2009, pričom zlepšenie energetickej hospodárnosti budov podporila prevažná väčšina poslancov (549 za, 51 proti a 26 sa zdržali).

Európsky parlament navrhol tieto hlavné zmeny:

§ Nová príloha obsahujúca zoznam zásad platných pre spoločnú metodiku výpočtu nákladovo optimálnych úrovní.

§ Jednoznačné lehoty, do uplynutia ktorých musia mať všetky nové budovy aspoň nulovú čistú spotrebu energie (31. december 2016). Členské štáty stanovia ciele minimálneho percentuálneho podielu budov, ktoré majú mať do roku 2015 a 2020 nulovú čistú spotrebu energie.

§ Vzájomné uznávanie pracovníkov zodpovedných za udeľovanie osvedčení o energetickej hospodárnosti budov a inšpektorov vykurovacích a klimatizačných systémov.

§ Konzultácie s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi.

§ Spoločné usmernenia stanovujúce minimálne normy pre obsah a formu osvedčení o energetickej hospodárnosti.

§ Orgány verejnej moci pôjdu príkladom a budú vykonávať odporúčania obsiahnuté v osvedčení o energetickej hospodárnosti vydané pre budovy, v ktorých sídlia.

§ Musia sa stanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov so zreteľom na komponenty budov a technické stavebné systémy, ktoré boli v budovách inštalované a ktoré sa v nich používajú.

§ Vo všetkých nových budovách a vo všetkých budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou, musia byť inštalované inteligentné meracie prístroje.

§ Finančné stimuly a prekážky na trhu: Členské štáty do 30. júna 2011 vypracujú národné akčné plány vrátane navrhovaných opatrení, ktoré zabezpečia splnenie požiadaviek stanovených v smernici obmedzením existujúcich právnych a trhových prekážok a rozvojom existujúcich a nových finančných a daňových nástrojov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť nových a existujúcich budov.

§ Do roku 2011 bude vypracovaný dobrovoľný systém certifikácie EÚ pre energetickú hospodárnosť nebytových budov a členské štáty ho zavedú do roku 2012, kedy bude tento systém fungovať súbežne s vnútroštátnym systémom certifikácie.

§ Nové ustanovenia o kontrole klimatizačných systémov, nezávislých odborníkoch a odbornej príprave.

§ Komisia do roku 2010 vytvorí internetovú stránku, ktorá bude obsahovať určité informácie vrátane najnovšej verzie všetkých akčných plánov energetickej účinnosti.

Druhé čítanie v Európskom parlamente

Európsky parlament a Rada EÚ 19. novembra 2009 dosiahli politickú dohodu o technických aspektoch legislatívneho návrhu. Hlavnými výsledkami tejto dohody sú:

§ Samostatný článok o finančných otázkach (článok 10) vrátane návrhov, ktoré sa majú predložiť do 30. júna 2011, a odôvodnenia 18, 19 a 20 o existujúcich nástrojoch a plánoch. Okrem toho články o osvedčeniach (článok 11 ods. 4) a budovách s takmer nulovou spotrebou energie (článok 9 ods. 3) obsahujú ustanovenia o finančných aspektoch (tieto články boli doplnené vyhlásením Komisie).

§ Takmer nulová spotreba energie: všetky nové budovy musia mať do 31. decembra 2020 takmer nulovú spotrebu energie a budovy, v ktorých sídlia orgány verejnej moci, ktoré by mali ísť príkladom, musia túto požiadavku splniť v dvojročnom predstihu.

§  Politika takmer nulovej spotreby energie má v súčasnosti stanovené ambiciózne a presné ciele a národné akčné plány vrátane podporných opatrení (článok 9).

§ Pri významnej obnove budov musí energetická hospodárnosť budovy alebo jej obnovovanej časti spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ to je možné z technického, prevádzkového a ekonomického hľadiska. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sa uplatňujú aj na technické systémy a komponenty budov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť obvodového plášťa budovy vždy, keď sa modernizujú alebo nahrádzajú (články 7 a 8).

§  Rozšírenie rozsahu pôsobnosti nad rámec významnej obnovy: požiadavky na komponenty a jednotky budovy sa teraz nachádzajú v článku 7.

§ Dôležité nové ustanovenia o osvedčeniach: obsiahle požiadavky, pokiaľ ide o informácie vrátane možností financovania, ktoré sa musia predložiť spolu s osvedčením (článok 11 ods. 4). Verejný sektor je podporovaný v tom, aby zohrával vedúcu úlohu plnením odporúčaní zahrnutých v osvedčení o energetickej hospodárnosti v rámci doby jeho platnosti (článok 11 ods. 5). Zavádza sa dobrovoľný systém certifikácie EÚ pre energetickú hospodárnosť nebytových budov (článok 11 ods. 9) a ustanovenia týkajúce sa vydávania a vystavovania osvedčení o energetickej hospodárnosti (články 10 a 11), ako aj požiadavka uvádzať v inzerátoch na predaj/prenájom budovy alebo jej časti ukazovatele energetickej hospodárnosti na osvedčeniach o energetickej hospodárnosti (článok 12 ods. 4).

§ Viac informácií a vyššia transparentnosť v súvislosti s akreditáciou odborníkov, odbornou prípravou, finančnými nástrojmi, informáciami poskytovanými vlastníkom a nájomcom, viac informácií o osvedčeniach (články 17 a 20).

§ Zníženie administratívneho zaťaženia, pokiaľ ide o kontroly.

§ Konzultácie s miestnymi orgánmi a podpora verejných orgánov pri vykonávaní odporúčaní, nový článok o konzultáciách so zainteresovanými stranami vrátane zástupcov miestnych a regionálnych orgánov (článok 21) a nové ustanovenia o poskytovaní usmernení miestnym projektantom a architektom, aby mohli pri projektovaní, navrhovaní a obnove priemyselných alebo bytových zón zvažovať optimálne spojenie zlepšení v oblasti energetickej hospodárnosti, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a využívanie diaľkového vykurovania a chladenia (odôvodnenie 28).

§ Viac obnoviteľných prvkov pre nové budovy (článok 6).

§ Výraznejšia úloha Komisie pri hodnotení národných plánov (článok 9 ods. 4) a správach o kontrole (článok 15 ods. 4).

§ Zavedenie inteligentných meracích systémov a aktívnych riadiacich systémov, ako sú automatické, kontrolné a monitorovacie systémy určené na úsporu energie (článok 8).

§ Nebola stanovená žiadna spoločná metodika, avšak Komisia do 30. júna 2011  vypracuje rámec porovnávacej metodiky pre výpočet  nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť (článok 5 a príloha III).

§ Ustanovenie o preskúmaní: do 1. januára 2017 sa uskutoční revízia smernice.

Vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy je však potrebných niekoľko úprav, ktoré sa týkajú najmä právneho základu a delegovaných aktov (predtým komitologický postup). Príslušné ustanovenia sa týkajú výkonu prenesenia právomocí (článok 23) a päťročného obdobia trvania prenesených právomocí na zmenu a doplnenie prílohy I (spoločný všeobecný rámec výpočtu energetickej hospodárnosti budov), ktorá bude automaticky predĺžená o ďalších päť rokov, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nerozhodne o jeho zrušení, ďalej sa týkajú zrušenia prenesených právomocí (článok 24) a námietok proti delegovaným aktom (článok 25) v priebehu dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.

Členské štáty majú odo dňa prijatia a zverejnenia novej smernice v Úradnom vestníku EÚ dva roky na to, aby ju transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Závery

Pozícia Rady je založená na dohode, ktorá bola uzavretá v novembri 2009 medzi Európskym parlamentom a Radou.

POSTUP

Názov	Energetická hospodárnosť budov (prepracované znenie)
Referenčné čísla	05386/3/2010 – C7-0095/2010 – 2008/0223(COD)
Dátum prvého čítania EP– Číslo P	23.4.2009 T6-0278/2009
Návrh Komisie	KOM(2008)0780 - C6-0413/2008
Dátum oznámenia prijatia spoločnej pozície na schôdzi	19.4.2010
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 19.4.2010
Spravodajkyňa        dátum menovania	Silvia-Adriana Ţicău 21.7.2009
Dátum prijatia	28.4.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	53 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Sajjad Karim, Arturs Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Niki Tzavela, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Antonio Cancian, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Oriol Junqueras Vies, Ivailo Kalfin, Alajos Mészáros, Ivari Padar, Vladko Todorov Panayotov, Markus Pieper, Vladimír Remek, Frédérique Ries, Theodoros Skylakakis, Silvia-Adriana Ţicău, Hermann Winkler