SPRÁVA o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (2.3.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

5.5.2010 - (2009/2218(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Franziska Keller

Postup : 2009/2218(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0140/2010

Predkladané texty :

A7-0140/2010

Rozpravy :

PV 17/05/2010 - 19
CRE 17/05/2010 - 19

Hlasovanie :

PV 18/05/2010 - 8.18
CRE 18/05/2010 - 8.18
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0174

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus

(2009/2218(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“[1],

– so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii a najmä na jej článok 21 odsek 2, ktorý určuje zásady a ciele Únie v oblasti medzinárodných vzťahov, ako aj na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy), v ktorom sa potvrdzuje, že EÚ zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny,

– so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy), ktorý zdôrazňuje, že Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele,

– so zreteľom na článok 12 Dohody o partnerstve AKT – ES (Dohody z Cotonou),

– so zreteľom na spoločnú stratégiu Afrika – EÚ, prijatú v Lisabone v decembri 2007,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: urýchlenie pokroku na ceste k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia (SEK(2005)0455),

– so zreteľom na prvú dvojročnú správu EÚ o nadväznosti politík v záujme rozvoja (KOM(2007)0545) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)1202),

– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvané Kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (KOM(2007)0072),

– so zreteľom na správu EÚ za rok 2009 o súdržnosti politík v záujme rozvoja (KOM(2009)0461) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2009)1137),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja – vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (KOM(2009)0458),

– so zreteľom na pracovný dokument oddelení Komisie s názvom Pracovný program súdržnosti politík rozvoja (SEK(2010) 421 v konečnom znení), ktorý je prílohou oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov,

– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Dvanásťbodový akčný plán EÚ na podporu rozvojových cieľov tisícročia (KOM(2010)159),

– so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy (KOM(2009)160),

– so zreteľom na zelenú knihu Komisie o reforme spoločnej rybárskej politiky (KOM(2009)163),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva[2],

– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 24. apríla 2009 o návrhu Smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, a najmä na jej prílohu I[3],

– so zreteľom na závery Rady z 21. a 22. decembra 2004 o poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve,

– so zreteľom na závery Rady z 24. mája 2005 o urýchlení pokroku na ceste k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia,

– so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2006 o začleňovaní otázok rozvoja do rozhodovacej činnosti rady,

– so zreteľom na odsek 49 záverov predsedníctva Európskej rady zo 14. a 15.12.06,

– so zreteľom na závery Rady z 19. a 20. novembra 2007 o nadväznosti politík v záujme rozvoja,

– so zreteľom na odsek 61 záverov predsedníctva Európskej rady zo 19. a 20. júna 2008,

– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 18. mája 2009 o pomoci rozvojovým krajinám pri riešení krízy,

– so zreteľom na závery Rady zo 17. novembra 2009 o nadväznosti politík v záujme rozvoja a operačný rámec pre účinnosť pomoci,

– so zreteľom na strategický dokument OECD z roku 2006 s názvom Shaping the 21st Century: the Contributions of Development Cooperation (Formovanie 21. storočia: prínos rozvojovej spolupráce), na ministerské vyhlásenie OECD z roku 2002 s názvom Action for a Shared Development Agenda (Opatrenia v prospech spoločného rozvojového programu) a na správu OECD z roku 2008 s názvom Building Blocks for Policy Coherence for Development (Stavebné prvky súdržnosti politík v záujme rozvoja),

– so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný plán z Akkry,

– so zreteľom na ministerské vyhlásenie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktoré prijala OECD 4. júna 2008,

– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN a na ôsmy rozvojový cieľ tisícročia,

– so zreteľom na ministerskú schôdzu WTO, ktorá sa konala v novembri 2001, a na konsenzus z Monterrey z roku 2002,

– so zreteľom na svetový samit o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002 a na rezolúciu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie v rámci svetové ho samitu v roku 2005,

– so zreteľom na uznesenie o úlohe Dohody o partnerstve z Cotonou pri hľadaní riešenia potravinovej a finančnej krízy v krajinách AKT, prijaté na 17. spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ[4] v Prahe v dňoch 4. až 9. apríla 2009,

– so zreteľom na svoje uznesenia vychádzajúce zo správ parlamentného Výboru pre rozvoj: uznesenie Európskeho parlamentu z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve na rozvoj[5], uznesenie Európskeho parlamentu z 1. februára 2007 o začleňovaní udržateľnosti do politík rozvojovej spolupráce[6], uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou[7], uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2008 o súdržnosti politík v záujme rozvoja a vplyve využívania určitých prírodných biologických zdrojov zo strany Európskej únie na rozvoj v západnej Afrike[8], uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike[9] a uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci[10],

– so zreteľom na svoje uznesenia vychádzajúce zo správ parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod: uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2007 o pomoci poskytovanej Európskou úniou v oblasti obchodu[11] a uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe[12],

– so zreteľom na správu CONCORD z roku 2009 s názvom Spotlight on Policy Coherence (Súdržnosť politík v svetle pozornosti),

– so zreteľom na štúdiu ActionAid z roku 2003 s názvom Policy (in)coherence in European Union support to developing countries: a three country case study [(Ne)súdržnosť politík Európskej únie pri podpore rozvojových krajín: prípadová štúdia troch krajín],

– so zreteľom na štúdiu Guida Ashoffa z roku 2006 s názvom Enhancing policy coherence for development: conceptual issues, institutional approaches and lessons from comparative evidence (Posilnenie súdržnosti politík v záujme rozvoja: koncepčné otázky, inštitucionálne prístupy a poučenie z komparatívnych príkladov),

– so zreteľom na správu ECDPM z roku 2007 s názvom Mechanizmy inštitúcií EÚ a členských štátov na podporu súdržnosti politík v záujme rozvoja: záverečná správa,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0140/2010),

A. keďže OECD navrhlo vymedzenie koncepcie súdržnosti politík v záujme rozvoja ako „úsilie o zabezpečenie toho, aby ciele a výsledky rozvojových politík vlády neboli oslabené ďalšími vládnymi politikami, ktoré majú dosah na rozvojové krajiny, a aby tieto ďalšie politiky podporovali rozvojové ciele, ak je to uskutočniteľné“[13]; keďže EÚ vypracovala koncepciu politík v záujme rozvoja zameranú na vytváranie synergií medzi politikami EÚ a keďže nedostatok politických krokov v tejto oblasti môže mať negatívny vplyv na očakávaný výsledok rozvojovej spolupráce,

B. pripomínajúc záväzok Európskej únie prijať opatrenia na podporu súdržnosti politík pre rozvoj, a to v súlade so závermi prijatými Európskou radou v roku 2005[14],

C. keďže existuje rozdiel medzi súdržnosťou medzi politikami (vyhnúť sa rozporom medzi rôznymi oblasťami vonkajšej politiky) a súdržnosťou pre rozvoj (záväzok, podľa ktorého všetky politiky EÚ, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny, musia zohľadňovať rozvojové ciele);

D. keďže článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje zníženie a napokon i odstránenie chudoby za prvoradý cieľ rozvojovej politiky EÚ; keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja (Policy Coherence for Development – PCD) napomáha ciele rozvojovej spolupráce Únie vo všetkých jej politikách,

E. keďže v rámci politík EÚ v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, práv duševného vlastníctva, prisťahovalectva, financií, zbrojenia a surovín možno nájsť jasné prípady nesúdržnosti a keďže PCD môže viesť k zníženiu chudoby tým, že sa nájdu zásadné synergie medzi politikami EÚ,

F. keďže hlavným obmedzením PCD je nedostatok politickej podpory, nejasné mandáty, nepostačujúce zdroje, neprítomnosť účinných monitorovacích nástrojov a ukazovateľov, ako aj nedostatočné uprednostňovanie PCD pred vzájomne si odporujúcimi záujmami,

G. keďže finančné náhrady priznané Úniou v rámci dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu neprispeli ku konsolidácii politík partnerských krajín v oblasti rybného hospodárstva, a to zväčša preto, že chýba sledovanie realizácie týchto dohôd, pre pomalosť poskytovania pomoci či niekedy dokonca i preto, že sa táto pomoc nevyužíva,

H. keďže prvým rozvojovým cieľom tisícročia je zníženie počtu ľudí trpiacich hladom do roku 2015 o polovicu, ale keďže takmer miliarde ľudí ešte stále dennodenne chýba potrava, hoci planéta produkuje dostatok potravy pre naplnenie potrieb všetkých jej obyvateľov,

I. keďže dotácie Únie na vývoz európskych poľnohospodárskych výrobkov majú katastrofálny vplyv na potravinovú bezpečnosť a rozvoj životaschopného poľnohospodárskeho sektora v rozvojových krajinách,

J. keďže EÚ sa zaviazala dosiahnuť cieľ OSN poskytnúť do roku 2015 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc (official development assistance – ODA) a predbežný cieľ v oblasti pomoci pre EÚ spoločne je 0,56 % do roku 2010,

K. so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z novembra 2008, podľa ktorého operácie Európskej investičnej banky (EIB) v rozvojových krajinách musia mať ako prioritu rozvoj, a to pred akýmkoľvek iným hospodárskym či politickým cieľom,

L. keďže kríza ukázala, že ODA je jedinečná v tom, že sa zameriava na najchudobnejšie krajiny a poskytuje rozvojové financie predvídateľnejším a spoľahlivejším spôsobom než iné finančné toky,

M. keďže mnoho štúdií preukázalo, že nelegálne finančné toky smerujúce z rozvojových krajín dosahujú asi 900 miliárd EUR ročne, čo výrazne brzdí fiškálne výnosy rozvojových krajín, a teda aj ich vlastné kapacity rozvoja,

1. víta zvýšenú pozornosť a odhodlanie Komisie, Rady a členských štátov na poli PCD, čoho dôkazom je podávanie správ každé dva roky;

2. opätovne potvrdzuje vlastný záväzok posilniť PCD v EÚ a vo svojej parlamentnej činnosti;

3. zdôrazňuje, že Európska únia je zďaleka najväčším poskytovateľom pomoci na svete (pomoc EÚ dosiahla v roku 2008 výšku 49 miliárd EUR, čo predstavuje 0,40 % HND) a že objem pomoci by sa mal v roku 2010 podľa očakávaní zvýšiť na 69 miliárd EUR, aby sa splnil spoločný sľub vo výške 0,56 % HND Európskej únie prijatý na samite G8 v roku 2005 v Gleneagles; poukazuje na to, že by sa tak uvoľnilo dodatočných 20 miliárd EUR na rozvojové ciele;

4. pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá stratégia EÚ na pomoc obchodu obsahujúca záväzok zvýšiť do roku 2010 spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne (1 miliarda EUR od Spoločenstva a 1 miliarda EUR od členských štátov);

5. vyzýva rozvojové krajiny, najmä tie, ktoré majú najväčší osoh z pomoci EÚ, aby zabezpečili riadnu správu verejných vecí vo všetkých verejných otázkach, a predovšetkým pri hospodárení so získanou pomocou, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla všetky kroky nevyhnutné na zaistenie transparentného a účinného uplatňovania pomoci;

6. víta pracovný program PCD na obdobie 2010 – 2013 ako usmernenie pre inštitúcie EÚ a členské štáty a uznáva jeho úlohu ako systému včasného varovania pre nadchádzajúce politické iniciatívy; víta tiež vzájomné prepojenia medzi rôznymi oblasťami politík;

7. pripomína zodpovednosť Európskej únie pri zohľadňovaní záujmov rozvojových krajín a ich občanov;

8. domnieva sa, že oblasti politiky EÚ so zahraničným dosahom sa musia navrhovať s cieľom podporovať a nie komplikovať boj proti chudobe a dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia a napĺňanie ľudských práv vrátane sociálnych, hospodárskych a environmentálnych práv a rodovej rovnosti;

9. zdôrazňuje potrebu zohľadniť príslušné aspekty súdržnosti politík v záujme rozvoja v dvojstranných a regionálnych obchodných dohodách a mnohostranných obchodných dohodách, ktoré sú pevne zakotvené v systéme WTO založenom na pravidlách, a v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby aktívne spolupracovali so všetkými ostatnými príslušnými partnermi v rámci WTO, ktorí môžu prispieť k dosiahnutiu vyváženého, ambiciózneho a na rozvoj zameraného výsledku kola rokovaní v Dauhe vo veľmi blízkej budúcnosti;

10. zdôrazňuje, že takzvané singapurské otázky, medzi ktoré patrí napríklad liberalizácia služieb, investovanie a verejné obstarávanie, zavedenie pravidiel hospodárskej súťaže a výraznejšie presadzovanie práv duševného vlastníctva, nespĺňajú účel dosiahnuť osem rozvojových cieľov tisícročia;

11. naliehavo žiada, aby Európska únia, členské štáty a EIB prevzali v tomto smere prvoradú úlohu a znížili príťažlivosť investícií realizovaných prostredníctvom daňových rajov tým, že prijmú také pravidlá pre verejné obstarávanie a prideľovanie verejných prostriedkov, ktoré zakážu každému podniku, banke či inej inštitúcii registrovanej v daňovom raji využívať verejné prostriedky; v tomto smere žiada Komisiu a členské štáty, aby využili priebežnú revíziu vonkajšieho úverovania EIB na konkrétne zlepšenie jej schopnosti posudzovať príjemcov pôžičiek a aby sa uistili o tom, že jej investície do rozvojových krajín účinne prispievajú k odstráneniu chudoby poskytovaním výročných správ o ich pokroku;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali celkové hodnotenie dohôd o rybolove uzavretých s tretími krajinami, aby vonkajšia politika Únie v oblasti rybolovu bola plne súdržná s jej rozvojovou politikou a aby bola zvýšená kapacita partnerských krajín Únie zaručovať v ich vodách udržateľný rybolov, čo posliní bezpečnosť zásobovania potravinami a zvýši miestnu zamestnanosť v tomto odvetví;

13. pripomína, že prístup EÚ k zásobám rýb v tretích krajinách by nemal byť žiadnym spôsobom podmienkou pre rozvojovú pomoc týmto krajinám;

14. naliehavo žiada Komisiu, aby do všetkých dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva vkladala okrem sociálnych doložiek aj doložky týkajúce sa ľudských práv, a to s cieľom umožniť Európskej únii prikročiť k vhodným opatreniam v prípade preukázaného porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ktoré sú signatármi dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva s EÚ;

15. pripomína, že 75 % chudobnej svetovej populácie žije vo vidieckych oblastiach, ale na poľnohospodárstvo sú vyčlenené len 4 % ODA; vyzýva Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa preto vo svojich rozvojových politikách v prvom rade venovali problematike poľnohospodárstva;

16. je znepokojený negatívnym vplyvom finančných inštitúcií zriadených v prvom rade na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam na rozvoj v tretích krajinách; v tomto smere žiada Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu v oblasti správy daní, a to najmä s krajinami uvedenými v prílohe 1 jeho legislatívneho návrhu z 24. apríla 2009 (A6-0244/2009), ktoré využívajú európske rozvojové fondy;

17. víta odporúčanie, ktoré je obsiahnuté v záveroch Rady prijatých na jej zasadnutí 14. mája 2008, ktoré majú za cieľ zaradiť do obchodných dohôd doložku o riadnej správe v oblasti daní, keďže sú prvým krokom v boji proti daňovým ustanoveniam a praktikám, ktoré podporujú daňové úniky a podvody; žiada Komisiu, aby okamžite začlenila doložku tohto typu do rokovaní o budúcich obchodných dohodách;

18. vyzýva Komisiu a krajiny AKT, aby pokračovali v dialógu o migrácii, aby sa posilnila zásada kyvadlovej migrácie a napomáhali ju udeľovaním víz na kyvadlovú migráciu; zdôrazňuje, že príslušný článok kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv a nestranné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi krajín AKT, pričom však rozsah pôsobnosti týchto zásad vážne narušujú dvojstranné readmisné dohody uzavreté s tranzitnými krajinami v súvislosti s externalizáciou riadenia migračných tokov zo strany Európy, ktoré nezaručujú dodržiavanie práv prisťahovalcov a môžu vyústiť do reťazového navracania osôb ohrozujúceho ich bezpečnosť a životy;

19. prikazuje Rade, aby urýchlene našla dohodu a maxima o návrhu na revíziu smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, najmä pokiaľ ide o krajiny uvedené v prílohe 1 uvedeného legislatívneho návrhu, ktoré využívajú európske rozvojové fondy;

20. zdôrazňuje potrebu začleniť ERF, ktorý je hlavným finančným nástrojom rozvojovej spolupráce EÚ, do rámca PCD; potvrdzuje svoju podporu plnému začleneniu ERF do rozpočtu v súvislosti s demokratickou parlamentnou kontrolou a transparentnosťou jeho vykonávania, najmä s prihliadnutím na zvýšený význam vykonávania rozvojových politík EÚ, ktoré vytvárajú osobitné nástroje (ako v prípade stratégie EÚ – Afrika);

21. vyzýva Komisiu, aby sledovala nielen ciele hospodárskeho rastu, ale aby venovala osobitnú pozornosť zmenšeniu nerovnomernosti v rozdeľovaní dôchodku v rámci jednotlivých rozvojových krajín a na celosvetovej úrovni. Osobitnú pozornosť treba venovať rozširovaniu participatívnych procesov udržateľného vlastného rozvoja prostredníctvom asociatívnych foriem spolupráce a metodiky Participatory Reflection and Action (Participatívna úvaha a činnosť), ktoré sú založené na zhode a účasti miestnych spoločenstiev, a zaručujú tak účinnejšie organizačné modely s trvalejším vplyvom, pričom hodnotia úlohu sociálneho hospodárstva v procese rozvoja;

22. vyzýva Komisiu, aby podporovala činnosti súvisiace s rozvojovou pomocou, ktoré by umožnili predchádzať zvyšovaniu neistoty a častejšiemu výskytu konfliktných situácií, svetovej politickej a hospodárskej nestabilite a zvyšovaniu nútenej migrácie (tzv. utečencov pred hladom), pričom sa zohľadní dosah finančnej krízy,

23. vyzýva rozvojové krajiny, aby poskytovali základné verejné služby a zaručili prístup k pôde vrátane úverov malým poľnohospodárom, s cieľom podporovať potravinovú bezpečnosť a bojovať proti chudobe, čo napomôže znižovanie koncentrácie veľkých poľnohospodárskych podnikov a intenzívneho využívania zdrojov na špekuláciu spojeného s ničením ekosystémov a ďalej vyzýva komisiu, aby podporila uvedené politiky;

24. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv digitálnej priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami a venovala osobitnú pozornosť rizikám vyplývajúcim z informačných technológií, ktoré fungujú na základe diskriminačnej logiky, pretože vytláčajú na okraj tých, ktorí sú zo spoločenských, hospodárskych a politických dôvodov vylúčení z prístupu k novým produktom, prostredníctvom ktorých sa šíri nová informačná revolúcia;

25. žiada jasný mandát na zhodnotenie PCD, jasné a presné operačné ciele a podrobné postupy na vykonanie týchto úloh;

26. zdôrazňuje zásadnú potrebu pristupovať k PCD ako k dlhodobému záväzku s cieľom zabezpečiť trvalú podporu PCD; zdôrazňuje význam včasného hodnotenia politík s cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom pre rozvojové krajiny; na tento účel požaduje preskúmanie vplyvu činnosti súkromných európskych aj mimoeurópskych subjektov, pričom osobitná pozornosť bude venovaná nadnárodným subjektom;

27. vyzýva na zhodnotenie metodiky a výsledkov politiky mimoeurópskej spolupráce a pomoci a príslušnej úrovne medzinárodnej spolupráce prostredníctvom porovnávacej analýzy, pričom osobitná pozornosť bude venovaná pôsobeniu Číny v Afrike;

28. zdôrazňuje, že rozhodnutie Rady sústrediť sa na päť širších oblastí na realizáciu PCD v roku 2009 nesmie byť náhradou monitorovania tradičných 12 oblastí politiky – obchodu, životného prostredie, zmeny klímy, bezpečnosti, poľnohospodárstvo, dvojstranných dohôd v oblasti rybného hospodárstva, sociálnych politika (zamestnanosti), migrácie, výskumu a inovácie, informačných technológií, dopravy a energetiky; vyzýva ďalej Komisiu, aby určila nezrovnalosti vždy, keď európske politiky majú negatívny vplyv na rozvoj a aby navrhla riešenia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmy na zahrnutie nových oblastí politík, ktoré do jestvujúcich 12 adekvátne nezapadajú, ako napríklad nerastné suroviny;

29. pripomína svoje naliehavé medzinárodné záväzky vo výške 0,7 % ODA/HNP v roku 2015, ktoré musia byť venované výhradne na odstránenie chudoby; vyjadruje obavu, že prístup ODA plus môže oslabiť príspevok EÚ a jej ODA k boju proti chudobe; je znepokojený, že prostriedky vyčlenené v rámci prístupu ODA plus neobsahujú žiadny právny záväzok týkajúci sa odstránenia chudoby alebo príspevku k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

30. s obavami konštatuje, že odliv kapitálu z rozvojových krajín do EÚ spôsobený nesúdržnými politikami nie je spomenutý v prístupe ODA plus a že nebudú zohľadnené ani škody, ktoré vznikli rozvojovým krajinám v dôsledku nespravodlivej daňovej súťaže a nelegálneho úniku kapitálu;

31. je znepokojený tým, že prístup ODA plus sa zameriava len na príliv financií z EÚ na juh a prehliada odliv financií z juhu do EÚ, čo vedie ku skreslenému obrazu o smeroch finančných tokov;

32. žiada Komisiu, aby hlbšie objasnila prístup celej Únie a jeho dosah na rozvojovú politiku EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tento postup by sa mohol stať súčasťou ďalšieho finančného výhľadu;

33. vyzýva európskych členov OECD pre rozvojovú pomoc, aby odmietli všetky pokusy o rozšírenie definície ODA, ktoré by zahŕňali prístup „Únie ako celku“ a koncepciu ODA plus, ktorý Európska komisia nedávno navrhla, ako aj iné položky nesúvisiace s pomocou, ako sú finančné toky, vojenské výdavky, a najmä odpúšťanie dlhov z vývozných úverov a prostriedky vynaložené v Európe na študentov a utečencov;

34. uznáva, že naplnenie záväzkov ODA je pre riešenie rozvojových problémov zásadne dôležité, ale stále nie dostatočné, a opakuje svoju žiadosť Komisii, aby urýchlene našla ďalšie inovačné zdroje financií na rozvoj a aby predložila návrhy na zavedenie dane z medzinárodných finančných transakcií, ktoré by generovali ďalšie zdroje na prekonanie najhorších následkov krízy a umožnili by udržať sa na ceste k dosiahnutiu RCT;

35. dôrazne pripomína Komisii a členským štátom, že ODA musí ostať pilierom európskej politiky rozvojovej spolupráce zameranej na odstránenie chudoby; zdôrazňuje preto, že pokiaľ má dôjsť k výraznej podpore nových zdrojov financovania rozvoja, musia byť tieto zdroje doplnkové, musia sa používať na znižovanie chudoby a za žiadnych okolností nesmú túto pomoc nahrádzať;

36. vyjadruje obavu, že vo väčšine rozvojových krajín nebude väčšina rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 splnená; naliehavo preto žiada členské štáty, aby dosiahli svoj kolektívny cieľ a pristúpili k záväzným právnym predpisom a vydali ročné časové plány na splnenie sľubov, ktoré prijali; s prihliadnutím na to víta tzv. návrh zákona o medzinárodnej pomoci, ktorý predložila vláda Spojeného kráľovstva v januári 2010;

37. pripomína, že v súlade s inštitucionálnym rámcom EÚ, navrhuje vymenovanie stáleho spravodajcu pre súdržnosť politík pre rozvoj, s poverením sledovať nesúdržnosti v politikách EÚ a informovať o nich výbor DEVE;

38. vyzýva Komisiu, aby na stanovenie PCD používala systematické, jasné meradlá a pravidelne aktualizované ukazovatele, napríklad ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja, a aby tiež zvýšila transparentnosť voči Európskemu parlamentu, krajinám prijímajúcim pomoc a občianskej spoločnosti;

39. vyzýva rozvojové krajiny, aby vytvorili ukazovatele PCD pre každú krajinu v súlade so všeobecnými ukazovateľmi EÚ, s cieľom posudzovať skutočné potreby a úspechy v oblasti rozvoja;

40. zastáva názor, že ak kroky a opatrenia v rámci rozvojovej politiky EÚ nebudú rešpektovať zásady a ciele stanovené v článku 208 Lisabonskej zmluvy a ciele vonkajšej činnosti Únie vymenované v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, bude to znamenať porušenie záväzkov, ktoré môže byť predmetom žaloby na Súdnom dvore Európskej únie podľa článkov 263 a 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

41. zdôrazňuje význam súdržnosti medzi obchodom a rozvojovými politikami pre lepší rozvoj a skutočné vykonávanie a víta v tejto súvislosti Správu EÚ o nadväznosti politík v záujme rozvoja (KOM(2009)0461);

42. pripomína potrebu súdržnosti medzi obchodnou politikou a ďalšími (environmentálnymi a sociálnymi) politikami, najmä pokiaľ ide o obchodné dohody obsahujúce stimuly na výrobu biopalív v rozvojových krajinách;

43. pripomína význam súdržnosti medzi obchodnými a rozvojovými politikami a zdôrazňuje, že realizácia kapitol o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách by mala byť pre Európsku komisiu príležitosťou presadzovať riadnu správu verejných vecí a uplatňovanie základných európskych hodnôt;

44. považuje nedávne rozhodnutie EÚ obnoviť vývozné dotácie na sušené mlieko a ďalšie mliečne výrobky, z ktorých sa fakticky dotuje poľnohospodársky obchod v Európe na úkor chudobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách, za zjavné porušenie kľúčových zásad súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyzýva Radu a Komisiu, aby toto rozhodnutie okamžite zrušili;

45. žiada o zastavenie vývozných dotácií; z tohto hľadiska pripomína záväzok prijatý v roku 2001 v Dauhe všetkými členmi WTO uzavrieť rozvojové kolo rokovaní zamerané na odstránenie jestvujúcich nerovností v obchodnom systéme a na to, aby sa z obchodu stal nástroj rozvoja, ktorý by prispieval k odstráneniu chudoby a k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

46. vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila podmienky Parlamentu na udelenie súhlasu s uzavretím obchodných dohôd, a tak zabezpečila, že GR pre obchod bude mať koherentný mandát na obchodné rokovania;

47. žiada Komisiu, aby sa zaviazala, že prijala všetky dostupné opatrenia na to, aby ochránila svojich príslušných partnerov pred akýmikoľvek otrasmi na trhu, zatiaľ čo končí protokol o cukre a dochádza k reforme cukrového režimu EÚ;

48. navrhuje ďalší rozvoj súčasných nástrojov EÚ na zníženie colných sadzieb, ako je systém GSP-/GSP+- a kapitoly v dohodách o voľnom obchode a o hospodárskom partnerstve, a ďalšiu integráciu medzinárodne dohodnutých pracovných a environmentálnych noriem do týchto nástrojov;

49. opäť žiada Komisiu, aby plnohodnotne využila mechanizmy GSP a GSP+ na vybudovanie inštitučnej kapacity v rozvojových krajinách s cieľom zvýšiť ich vlastnú vnútornú súdržnosť pri príprave rozvojových stratégií;

50. zdôrazňuje, že systematické konzultácie s organizáciami práce a odbormi týkajúce sa uplatňovania sociálnych a environmentálnych noriem v krajinách mimo EÚ, najmä pred uzavretím dohôd o hospodárskom partnerstve alebo pred poskytnutím výhod SVP + (systém všeobecných preferencií), by zabezpečili väčšiu súdržnosť obchodných politík, čo by prospelo udržateľnému rozvoju v rozvojových krajinách;

51. uznáva, že podľa monitorovacej správy Komisie z roku 2009 o pomoci obchodu (KOM(2009)160 v konečnom znení, s. 30) klesla výška prostriedkov vyhradených pre africké, karibské a tichomorské štáty (štáty AKT) z 2 975 miliónov EUR v roku 2005 na 2 097 miliónov EUR v roku 2007 a že podiel využívania celkových prostriedkov vyhradených v rámci pomoci EÚ obchodu krajinami AKT klesol z 50 % na 36 %, čo nie je v súlade s pôvodnými sľubmi dať prednosť odstraňovaniu chudoby a rozvoju;

52. v tejto súvislosti víta všetky existujúce iniciatívy v oblasti obchodu s rozvojovými krajinami na úrovni EÚ a WTO, najmä iniciatívu Všetko okrem zbraní, SVP a SVP+, asymetriu a prechodné obdobia vo všetkých existujúcich európskych dohodách o partnerstve a pracovný program pomoci obchodu na roky 2010 – 2011, a požaduje revíziu tohto pracovného programu s cieľom posilniť jeho pákový efekt pri podpore udržateľného rozvoja;

53. uznáva významnú úlohu, ktorú môže hrať systém VSP+ Európskej únie pri podporovaní riadnej správy verejných vecí a udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách, a nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že tento nástroj bude účinný a že dohovory MOP a OSN sa budú riadne vykonávať v miestnej praxi;

54. opätovne pripomína, že EÚ by mala podporovať rozvojové krajiny, ktoré využívajú tzv. pružné prvky obsiahnuté v dohode TRIPS, aby v rámci svojich vnútroštátnych programov v oblasti verejného zdravia mohli poskytovať lieky za prijateľné ceny;

55. víta ochrannú doložku o potravinovej bezpečnosti začlenenú do dohôd o hospodárskom partnerstve a nabáda Komisiu, aby zabezpečila jej účinné uplatňovanie;

56. vyjadruje poľutovanie nad ustanoveniami dohody TRIPS+ zahrnutými do dohody o hospodárskom partnerstve CARIFORUM − ES a do dohôd, o ktorých sa rokuje s krajinami Andského spoločenstva a Strednej Ameriky, keďže tieto ustanovenia vytvárajú prekážky v prístupe k základným liekom;

57. naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve prestala uplatňovať súčasný prístup TRIPS-plus, pokiaľ ide o farmaceutické výrobky a lieky, a tak umožnila rozvojovým krajinám zabezpečiť lieky za dostupné ceny v rámci domácich programov verejného zdravia;

58. pripomína, že akékoľvek opatrenia dohodnuté v rámci rokovaní o medzinárodnej obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) na posilnenie právomocí pri cezhraničných kontrolách a konfiškácii tovaru by nemali poškodiť celosvetový prístup k legálnym, cenovo dostupným a bezpečným liekom;

59. je znepokojený nedávnymi prípadmi toho, že colné orgány členských štátov EÚ zadržali generické lieky pri tranzite v európskych prístavoch a na letiskách a zdôrazňuje, že takéto konanie podkopáva deklaráciu WTO o prístupe k liekom; žiada príslušné členské štáty EÚ, aby túto prax urýchlene zastavili; vyzýva Komisiu, aby Parlament ubezpečila o tom, že dohoda ACTA, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, nebráni prístupu k liekom pre rozvojové krajiny;

60. domnieva sa, že problému zmeny klímy treba čeliť prostredníctvom štrukturálnych reforiem a požaduje systematické hodnotenie rizika z hľadiska zmeny klímy týkajúce sa všetkých aspektov plánovania politiky a rozhodovania vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti; žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia využili na formulovanie jasných a súdržných dokumentov o stratégii krajín a regiónov, ako aj pri všetkých rozvojových programoch a projektoch;

61. víta nedávne vyjadrenia Komisie v tom zmysle, že opäť preskúma nariadenie (ES) č. 1383/2003, ktoré malo neplánované následky na tranzit generických liekov určených v konečnom dôsledku pre rozvojové krajiny cez EÚ;

62. je presvedčený, že iniciatívy, ako napríklad patentový fond Unitaid pre lieky proti HIV/AIDS, môžu prispieť k zabezpečovaniu súdržnosti politík EÚ v oblasti zdravia a duševného vlastníctva;

63. víta skutočnosť, že Komisia podporuje návrhy pomôcť domorodým spoločenstvám pri využívaní a získavaní osohu z ich tradičným znalostí a genetických zdrojov;

64. víta vyjadrenia Komisie v tom zmysle, že ak nebude možné dosiahnuť dohodu v rámci WTO, EÚ by mohla znížiť clá na výrobky šetrné voči životnému prostrediu spoločne s podobne zmýšľajúcimi krajinami;

65. podporuje úsilie Komisie o uľahčenie prevodu technológií do rozvojových krajín, najmä nízkouhlíkových technológií a technológií odolných voči klíme, ktoré sú nevyhnutné na prispôsobenie sa zmene klímy;

66. uznáva hospodársky význam remitencií do rozvojových krajín, ale zdôrazňuje, že pri vykonávaní dvojstranných obchodných dohôd je nutné zaoberať sa otázkou úniku mozgov, najmä v zdravotníckom sektore;

67. vyzdvihuje prácu, ktorú v oblasti daňových únikov páchaných nadnárodnými spoločnosťami EÚ v rozvojových krajinách vykonali mnohé organizácie občianskej spoločnosti, a žiada Komisiu, aby zohľadnila ich odporúčania pri budúcich rokovaniach.

68. víta mechanizmy posilňovania PCD v rámci Komisie, najmä systém medziútvarových konzultácií, proces hodnotenia vplyvu, hodnotenie vplyvu z hľadiska trvalej udržateľnosti a medziútvarovú skupinu na podporu kvality, a prípadne strategické environmentálne hodnotenie; zaujímalo by ho však, aké kritériá použilo GR pre rozvoj pri rozhodovaní o zamietnutí nesúdržných politických iniciatív, a žiada o väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o výsledok medziútvarových konzultácií; žiada, aby informácie získané pri hodnoteniach vplyvov boli poskytované Európskemu parlamentu v zrozumiteľnejšej forme a aby bol do týchto mechanizmov výraznejšie zapojený Európsky parlament, národné parlamenty a rozvojové krajiny;

69. žiada, aby zo stratégie pomoci obchodu mali prospech všetky rozvojové krajiny, a nie len tie, ktoré súhlasia s väčšou liberalizáciou svojich trhov; počas obchodných rokovaní, najmä v súvislosti s dohodami o hospodárskom partnerstve, požaduje, aby Komisia nevnucovala otvorenie kapitoly rokovaní o singapurských otázkach a finančných službách, a aby neuzatvárala dohodu tohto typu bez toho, aby tieto krajiny mali možnosť vopred vytvoriť vhodný regulačný rámec a rámec pre vnútroštátny dohľad;

70. žiada Komisiu, aby do obchodných dohôd, o ktorých rokuje Európska únia, boli systematicky vkladané právne záväzné sociálne a environmentálne normy, a to so zámerom podporovať cieľ obchodu v službách rozvoja;

71. žiada Komisiu, aby začala s hodnoteniami vplyvu skôr, t. j. predtým, ako už výrazne pokročí proces vypracúvania politických iniciatív, a aby sa pri nich opierala o jestvujúce alebo osobitne vykonané dôkazové štúdie, a aby systematicky zahŕňala sociálny, environmentálny a ľudskoprávny rozmer, pretože prípadná analýza je najužitočnejšia a najpraktickejšia so zreteľom na nedostatok údajov a zložitosť PCD; žiada Komisiu, aby zahrnula výsledky hodnotení vplyvu do regionálnych a národných strategických dokumentov nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) spolu s návrhmi ďalších krokov;

72. vyjadruje znepokojenie nad tým, že z 82 hodnotení vplyvov, ktoré v roku 2009 Komisia vykonala, sa len jediné venovalo rozvoju; zdôrazňuje potrebu systematického prístupu k meraniu výkonnosti v oblasti PCD; preto žiada Komisiu, aby odbor plánovania a súdržnosti politík v rámci GR DEVE mal ústrednú úlohu pri zlepšovaní zohľadňovania PCD;

73. vyzýva Komisiu, aby zapojila Európsky parlament do procesu vypracúvania správy Komisie o PCD, napríklad pokiaľ ide o dotazník, lepší časový rozvrh, a aby zohľadnila iniciatívne správy Parlamentu;

74. žiada Komisiu, aby zapojila delegácie EÚ do činnosti týkajúcej sa PCD, a to tak, že v rámci každej delegácie určí ústredia zodpovedné za PCD, ktoré budú monitorovať dosah politiky EÚ na úrovni partnerskej krajiny; žiada, aby sa PCD stala súčasťou odbornej prípravy zamestnancov; vyzýva Komisiu, aby každoročne zverejňovala výsledky konzultácií v teréne, ktoré realizujú delegácie EÚ; na tento účel vyzýva Komisiu, aby delegáciám zabezpečila dostatočnú kapacitu, aby boli schopné viesť rozsiahle konzultácie s miestnymi vládami, parlamentmi zaručiť možnosti aktívnej účasti neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti na problematike PCD;

75. navrhuje, aby zamestnanci Európskej komisie a členovia delegácií Rady pracujúci v oblasti PCD boli školení, s cieľom zvyšovania ich povedomia o tomto politikom cieli;

76. vyzýva Komisiu, aby poverila komisára pre rozvoj výlučnou zodpovednosťou za prostriedky pridelené krajinám, štátne, regionálne a národné strategické dokumenty, národné a viacročné indikatívne programy, výročné akčné programy a realizáciu pomoci vo všetkých rozvojových krajinách, a to v úzkej spolupráci s Vysokým predstaviteľom a komisárom pre ľudské práva, s cieľom predísť nesúdržným prístupom v rámci kolégia a Rady;

77. žiada členské štáty a ich národné parlamenty, aby presadzovali PCD prostredníctvom konkrétneho pracovného programu so záväzným časovým rozpisom, s cieľom zlepšiť európsky pracovný program v oblasti PCD, ako aj úsilie o pomoc a súčasne zabezpečiť, aby táto agenda nenarúšala rozvojové stratégie partnerských krajín;

78. navrhuje, aby sa PCD zaradila do preskúmania DCI v polovici obdobia, najmä čo sa týka predmetných tematických programov;

79. navrhuje, aby súčasťou každého pracovného programu predsedníctva boli konkrétne záväzky v oblasti PCD;

80. navrhuje, aby Rada zlepšila činnosť existujúcich štruktúr na posilnenie PCD, napríklad tým, že uskutoční viac spoločných schôdzí pracovných skupín a verejne sprístupní pracovný program;

81. navrhuje každé dva roky vypracovať správu Európskeho parlamentu o PCD; navrhuje všetkým svojim výborom vypracovať správy, ktoré sa zaoberajú príslušnými rozvojovými hľadiskami;

82. zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi výbormi v rámci Európskeho parlamentu; na tento účel navrhuje, aby v prípade, že sa vo výbore diskutuje o citlivej problematike týkajúcej sa PCD, museli ostatné výbory byť úzko pridružené, a v prípade, že výbor organizuje vypočutie odborníkov o citlivej problematike týkajúcej sa PCD, museli sa ostatné výbory podieľať na organizácii tohto vypočutia;

83. vyzýva existujúce spoločné parlamentné zhromaždenia, napríklad Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, aby vymenovali spravodajcov pre PCD a každé dva roky vypracovali správu o PCD s cieľom odhaliť nesúdržnosť politík;

84. žiada o inštitucionálne vyjasnenie týkajúce sa oznámenia Komisie o súdržnosti politík (KOM(2009)458), a to vo veci rozšíreného partnerstva a dialógu s rozvojovými krajinami v otázke PCD; pýta sa, či by toto rozšírené partnerstvo zahŕňalo i mechanizmus na poskytovanie rád rozvojovým krajinám v tom smere, čo tieto krajiny samé môžu urobiť pre podporu PCD, a plán budovania kapacít na úrovni krajiny na realizáciu hodnotení v oblasti PCD;

85. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s.1.
[2] Prijaté texty, P7_TA(2010)0039.
[3] Prijaté texty, P6_TA(2009) 0325.
[4] ACP-EU/100.568/09/fin.
[5] Ú. v. EÚ C 292E, 1.12.2006, s. 121.
[6] Ú. v. EÚ C 250E, 25.10.2007, s. 77.
[7] Ú. v. EÚ C 2630E, 16.10.2008, s. 633.
[8] Ú. v. EÚ C 286E, 27.11.2009, s. 5.
[9] Ú. v. EÚ C 297E, 20.11.2008, s. 201.
[10] Ú. v. EÚ C 279E, 19.11.2009, s. 100.
[11] Ú. v. EÚ C 102E, 24.4.2008, s. 291.
[12] Ú. v. EÚ C 298E, 8.12.2006, s. 261.
[13] Súdržnosť politík v záujme rozvoja: inštitucionálne prístupy: technický seminár: seminár OECD, ktorý sa konal 13. októbra 2003 v Paríži.
[14] Článok 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus (2006/C 46/01).

Súdržnosť politík znamená, že všetky oblasti politiky EÚ sa musia plánovať s cieľom podporovať rozvojové potreby rozvojových krajín. Napriek tomu, že EÚ sa zaviazala uplatňovať PCD, jej politiky podkopávajú rozvojové ciele z viacerých stránok:

− trhy v rozvojových krajinách sú zaplavené silne dotovanými európskymi výrobkami, ktoré prispievajú k oslabovaniu hospodárskej a sociálnej infraštruktúry týchto krajín, zhoršujú podvýživu a hlad a vystavujú miestnych poľnohospodárov štrukturálnej chudobe a zvyšujúcej sa závislosti od vonkajšej pomoci;

− viacero krajín, napríklad Malajzia, Indonézia a Kolumbia, ako aj množstvo afrických krajín, vyčlenilo rozsiahle časti poľnohospodárskej pôdy na produkciu agropalív v úsilí o naplnenie potrieb EÚ v oblasti obnoviteľnej energie, pričom sa tak stalo na úkor potravinovej bezpečnosti a biodiverzity;

− zabratie obrovského množstva pôdy na produkciu agropalív predstavuje závažnú hrozbu pre živobytie malých poľnohospodárov. V severnej Ghane sa viac ako 10 000 hektárov pôdy uvoľnilo na pestovanie jatrofy, v Tanzánii sa až 60 % úrodnej pôdy vyčlenilo na produkciu agropalív, v Senegale sa rokuje o 50 000 až 200 000 hektároch, a pritom žiadna z týchto krajín nie je sebestačná, pokiaľ ide o produkciu potravín na pokrytie miestnej spotreby;

− dokument Globálna Európa: svetová konkurencia, ktorého súčasťou je obchodná stratégia EÚ, je príkladom toho, že dvojstranné a regionálne stratégie politiky voľného obchodu podporujú prístup EÚ na surovinové trhy rozvojových krajín vrátane trhov s poľnohospodárskymi komoditami tým, že ich otvárajú veľkým európskym spoločnostiam na úkor malých poľnohospodárov a rozvíjajúcich sa odvetví;

− prístup rozvojových krajín na trh EÚ je v praxi obmedzený na vývoz surovín, ktorý je v porovnaní so spracovaným tovarom menej zdanený. Táto politika udržiava rozvojové krajiny v pozícii dodávateľov surovín pre priemysel EÚ;

− finančná liberalizácia vrátane špekulatívnych a volatilných finančných tokov, nad ktorými rozvojové krajiny nemajú veľkú kontrolu, spôsobila výraznú nestabilitu na medzinárodnej úrovni s katastrofálnymi následkami na ekonomiky rozvojových krajín;

− rôzne dohody o pridružení a voľnom obchode, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, nesú riziko nezodpovednej liberalizácie odvetvia bankových a finančných služieb a ohrozujú beztak ochudobnené spoločenstvá neistými finančnými produktmi, špekuláciami, daňovými únikmi atď.;

− Európska komisia v roku 2009 opätovne zaviedla vývozné dotácie na mliečne výrobky, ktoré sa vyvážajú najmä do krajín AKT, zatiaľ čo trhy v chudobných krajinách zostávajú bez ochrany. Napríklad ceny mlieka na svetovom trhu dominujú nad cenami v krajinách AKT a vysoká cenová volatilita má vážny dosah na miestnych farmárov a mliekarenský priemysel (vrátane prudkého nárastu závislosti od dovozu a oslabovania miestnych cien). V Nigérii, kde sa 80 % obyvateľstva venuje chovu dobytka, sa od roku 1996 zvýšil dovoz mliečnych výrobkov štvornásobne, pričom EÚ sa na dovoze podieľa 65 percentami;

− EÚ ako dôležitý vývozca zbraní vyváža zbrane, respektíve uľahčuje ich prepravu do zahraničia. Poskytuje síce obhájiteľné množstvo rozvojovej pomoci, zároveň však priamo či nepriamo vyváža zbrane do tých istých krajín, kam smerujú milióny na rozvojové fondy (EÚ-15 každý rok vynakladá približne 70 mld. EUR na rozvojové fondy, pričom vývoz zbraní z EÚ dosahuje hodnotu približne 360 mld. EUR ročne;

− takisto v rámci nových dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva bude stále existovať nadmerný rybolov, pretože často chýbajú spoľahlivé vedecké údaje na určenie maximálneho udržateľného výlovu. Miestni rybári nemajú prednostný prístup na loviská rýb a stále ich budú ohrozovať dotované konkurenčné európske plavidlá. V tomto prípade miestny spracovateľský priemysel, ktorý má vo výrobnom reťazci najvyššiu potenciálnu pridanú hodnotu, dostáva mizivú podporu;

− EÚ uvádza udržateľný rozvoj, odlesňovanie, súvisiacu stratu biodiverzity, zmenu klímy a zmierňovanie chudoby na poprednom mieste svojho politického programu. Úprava akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) má všetky znaky, ktoré ju predurčujú na súdržný politický prístup v prospech trvalo udržateľného rozvoja. S praktickým plnením týchto záväzkov však EÚ príliš nenapreduje. Momentálna realizácia FLEGT rozhodujúcim spôsobom nezasiahne do boja proti nezákonnej a ničivej ťažbe dreva;

− čo sa týka globálneho otepľovania, EÚ neznižuje emisie tak, aby to postačovalo na dosiahnutie cieľa obmedziť nárast oteplenia na 2°C, pričom zvýšenie teploty v celosvetovom meradle zasiahne v prvom rade rozvojové krajiny. Krajiny EÚ by mali vykompenzovať až 70 % svojich emisií, zatiaľ však prijali príliš málo konkrétnych záväzkov na financovanie klimatických opatrení v prospech rozvojových krajín a nerealizuje sa ani žiadna skutočná spolupráca s najmenej rozvinutými krajinami, pokiaľ ide o prenos technológií (väčšina projektov v rámci mechanizmu čistého rozvoja sa uskutočňuje v spolupráci s krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou, ako je Čína);

− ak vezmeme do úvahy len prípady zdokumentované v tlači, od roku 1988 zomrelo na hraniciach EÚ 14 794 osôb. Zároveň sa v rokoch 2007 až 2009 zdvojnásobil rozpočet Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX). Rozpočet EÚ určený na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu sa za rovnaké obdobie zvýšil šesťnásobne. Význam, ktorý nadobudla táto politika, možno doložiť niekoľkými príkladmi: členské štáty EÚ v roku 2007 vyhostili 174 275 osôb, v roku 2008 zaregistrovalo 27 členských štátov EÚ takmer 240 000 žiadostí o azyl, alebo inak povedané 480 žiadostí na milión obyvateľov. Až 73 % z týchto žiadostí sa zamietlo a iba 24 425 uchádzačom o azyl (13 %) bolo priznané postavenie utečenca, 18 560 uchádzačom (10 %) doplnková ochrana a 8 970 uchádzačov (5 %) dostalo povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov.

Tento prehľad nie je úplný a mohlo by sa doň zaradiť oveľa viac prípadov nesúdržnosti. Všeobecne vzaté, od začatia procesu PCD v roku 2005 vlastne nenastal skutočný pokrok. A situácia sa ani nezlepší, pokiaľ sa budú riešiť len jednotlivé problémy: mnoho z uvedených príkladov nesúdržnosti vyplýva z povahy systému. Krátkodobé záujmy EÚ často prevládnu nad dlhodobými záujmami a rozvojovými cieľmi.

Celkovým cieľom správy je otvoriť otázku prevažujúcich prípadov nesúdržnosti a poukázať na štrukturálne problémy, ktoré sa týkajú PCD. Spravodajkyňa navyše vyjadruje nádej, že sa jej podarí zvýšiť povedomie o PCD v inštitúciách EÚ, výraznejšie zapojiť EP do postupov Komisie v súvislosti s PCD a zlepšiť PCD v rámci EP. Preto zaradila niekoľko záväzkov pre samotný Parlament.

No a napokon jedným z hlavných návrhov správy je zaviesť mechanizmus podávania sťažností, ktorý by mohol fungovať ako ústredie PCD v EÚ a nezávisle vypracúvať správy o nesúdržnosti politík. Spravodajkyňa navrhuje, aby tento post obsadil ombudsman, ktorý by mohol využívať existujúce štruktúry. Ak európska administratíva, v tomto prípade hlavne Komisia, nekoná v súlade s právom alebo porušuje ľudské práva, ide prinajmenšom o nesprávny administratívny postup, ktorý môže ombudsman vyšetriť aj z vlastného podnetu, ako sa vyslovene uvádza v článku 228 ods. 2 ZFEÚ. Napríklad výsledkom jedného takéhoto preskúmania z vlastného podnetu bolo prijatie prvých pravidiel pre prístup verejnosti k dokumentom EÚ, ktoré prijala Rada, Komisia a (neskôr) Parlament.

Navyše porušovanie predpisov a ľudských práv by zároveň jasne predstavovalo tie prípady nesúdržnosti, ktorým sa oznámenie Komisie usiluje vyhnúť. Okrem toho by odporovalo cieľom a zásadám upravujúcim politiku Únie v oblasti rozvoja, stanoveným v článku 209 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o úlohu národných dozorných orgánov v rozvojových krajinách, nedošlo by k žiadnemu konfliktu právomocí s ombudsmanom, pretože jeho mandát sa obmedzuje na inštitúcie a orgány Únie, na ktoré sa zase nevzťahuje mandát a právomoci vnútroštátnych dozorných orgánov.

Nebola by potrebná žiadna úprava mandátu ombudsmana. Ombudsman verejne prijal záväzok využívať právomoc konať z vlastného podnetu v prípade, ak je postavenie sťažovateľa jedinou príčinou neprijatia inak prijateľnej sťažnosti. Ďalším príkladom je Výbor EP pre petície, ktorý môže, ale nie je povinný, zaoberať sa petíciami od osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi/nemajú pobyt v členskom štáte.

Ak ombudsman v reakcii na konkrétnu výzvu Európskeho parlamentu vyjadrí ochotu využiť právo vyšetrovania z vlastného podnetu v prípade, že prijme sťažnosti o prípadoch neuplatňovania súdržnosti – s príslušnými cieľmi, zásadami a kritériami – pokiaľ ide o opatrenia EÚ v oblasti rozvojovej politiky, neznamená to, že je povinný využiť tieto právomoci na vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa iných otázok.

Napokon, podobné ustanovenie už existuje: na Memorandum porozumenia medzi Európskou investičnou bankou a ombudsmanom prvý raz upozornil Európsky parlament v správe Sbarbati o výročnej správe o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2006[1] na základe dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila Margrete Auken[2].

[1] A6-0301/2007
[2] srdečne víta vyhlásenie európskeho ombudsmana, v ktorom oznámil svoj zámer zaoberať sa otázkou pôžičiek Európskej investičnej banky (EIB) s použitím svojej právomoci na vyšetrovanie z vlastného podnetu a poznamenáva, že ombudsman musí vyhodnotiť a zabezpečiť vnútornú kapacitu na spracovanie sťažností v tejto oblasti;
vyzýva ombudsmana, aby zvážil podpis memoranda o porozumení s Európskou investičnou bankou (EIB) o spôsoboch spolupráce medzi inštitúciami v oblasti výkonu právomoci ombudsmana vyšetrovať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávnych úradných postupov v činnostiach EIB a domnieva sa, že je vhodnejšie, aby to bola EIB, ktorá bude aktívne informovať občanov, ktorých sa týkajú projekty financované bankou, o možnosti podať sťažnosť ombudsmanovi aj v prípade, že sú občanmi tretej krajiny a nie sú rezidenti v EÚ;

pre Výbor pre rozvoj

k súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a ku koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus
(2009/2218(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vital Moreira

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje význam súdržnosti medzi obchodnými a rozvojovými politikami pre lepší rozvoj a reálne vykonávanie a v tejto súvislosti víta správu EÚ za rok 2009 o súdržnosti politík v záujme rozvoja (KOM(2009)0461) a vyvážený prístup GR pre obchod pri realizácii obchodných dohôd, ktoré nielen presadzujú strategické hospodárske záujmy EÚ, ale zdôrazňujú tiež potrebu riadnej správy verejných vecí a uplatňovanie základných európskych hodnôt;

2. pripomína potrebu súdržnosti medzi obchodnou politikou a ďalšími (environmentálnymi a sociálnymi) politikami, najmä pokiaľ ide o obchodné dohody obsahujúce stimuly na výrobu biopalív v rozvojových krajinách;

4. pripomína význam súdržnosti medzi obchodnými a rozvojovými politikami a zdôrazňuje, že realizácia obchodných dohôd by mala byť pre Európsku komisiu príležitosťou na presadzovanie riadnej správy verejných vecí a uplatňovanie základných európskych hodnôt;

5. zdôrazňuje, že systematické konzultácie s organizáciami práce a odbormi týkajúce sa uplatňovania sociálnych a environmentálnych noriem v krajinách mimo EÚ, najmä pred uzavretím dohôd o hospodárskom partnerstve alebo pred poskytnutím výhod SVP + (systém všeobecných preferencií), by zabezpečili väčšiu súdržnosť obchodných politík, čo by prospelo udržateľnému rozvoju v rozvojových krajinách;

6. uznáva, že podľa monitorovacej správy Komisie z roku 2009 o pomoci obchodu (KOM(2009)160 v konečnom znení, s. 30) klesla výška prostriedkov EÚ vyhradených na pomoc obchodu pre africké, karibské a tichomorské štáty (štáty AKT) z 2 975 miliónov EUR v roku 2005 na 2 097 miliónov EUR v roku 2007 a že podiel krajín AKT na celkových prostriedkoch EÚ vyhradených v rámci pomoci obchodu klesol z 50 % na 36 %, čo nie je v súlade s pôvodnými sľubmi dať prednosť odstraňovaniu chudoby a rozvoju;

7. v tejto súvislosti víta všetky existujúce iniciatívy v oblasti obchodu s rozvojovými krajinami na úrovni EÚ a WTO, najmä iniciatívu Všetko okrem zbraní, SVP a SVP+, asymetriu a prechodné obdobia vo všetkých existujúcich európskych dohodách o partnerstve a pracovný program pomoci obchodu na roky 2010 – 2011, a požaduje revíziu tohto pracovného programu s cieľom posilniť jeho pákový efekt pri podpore udržateľného rozvoja;

8. považuje nedávne rozhodnutie EÚ obnoviť vývozné dotácie na sušené mlieko a ďalšie mliečne výrobky, z ktorých sa fakticky dotuje poľnohospodársky obchod v Európe na úkor chudobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách, za zjavné porušenie kľúčových zásad súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyzýva Radu a Komisiu, aby toto rozhodnutie okamžite zrušili;

10. pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá stratégia EÚ na pomoc obchodu obsahujúca záväzok zvýšiť do roku 2010 spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne (1 miliarda EUR od Spoločenstva a 1 miliarda EUR od členských štátov);

11. zdôrazňuje, že takzvané singapurské otázky, medzi ktoré patrí napríklad liberalizácia služieb, investovanie a verejné obstarávanie, zavedenie pravidiel hospodárskej súťaže a výraznejšie presadzovanie práv duševného vlastníctva, nespĺňajú účel dosiahnuť osem rozvojových cieľov tisícročia;

12. vyzýva rozvojové krajiny, najmä tie, ktoré majú najväčší osoh z pomoci EÚ, aby zabezpečili riadnu správu verejných vecí vo všetkých verejných otázkach, a predovšetkým pri hospodárení so získanou pomocou, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla všetky kroky nevyhnutné na zaistenie transparentného a účinného uplatňovania pomoci;

13. opätovne pripomína, že EÚ by mala podporovať rozvojové krajiny, ktoré využívajú tzv. pružné prvky obsiahnuté v dohode TRIPS, aby v rámci svojich vnútroštátnych programov v oblasti verejného zdravia mohli poskytovať lieky za prijateľné ceny;

14. víta ochrannú doložku o potravinovej bezpečnosti začlenenú do dohôd o hospodárskom partnerstve a nabáda Komisiu, aby zabezpečila jej účinné uplatňovanie;

15. vyjadruje poľutovanie nad ustanoveniami dohody TRIPS+ zahrnutými do dohody o hospodárskom partnerstve CARIFORUM − ES a do dohôd, o ktorých sa rokuje s krajinami Andského spoločenstva a Strednej Ameriky, keďže tieto ustanovenia vytvárajú prekážky v prístupe k základným liekom.

16. víta nedávne vyjadrenia Komisie v tom zmysle, že opäť preskúma nariadenie (ES) č. 1383/2003, ktoré malo neplánované následky na tranzit generických liekov určených v konečnom dôsledku pre rozvojové krajiny cez EÚ;

17. je presvedčený, že iniciatívy, ako napríklad patentový fond Unitaid pre lieky proti HIV/AIDS, môžu prispieť k zabezpečovaniu súdržnosti politík EÚ v oblasti zdravia a duševného vlastníctva;

18. víta skutočnosť, že Komisia podporuje návrhy pomôcť domorodým spoločenstvám pri využívaní a získavaní osohu z ich tradičných znalostí a genetických zdrojov;

19. vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila podmienky Parlamentu na udelenie súhlasu s uzavretím obchodných dohôd, a tak zabezpečila, že GR pre obchod bude mať koherentný mandát na obchodné rokovania;

20. víta vyjadrenia Komisie v tom zmysle, že ak nebude možné dosiahnuť dohodu v rámci WTO, EÚ by mohla znížiť clá na výrobky šetrné voči životnému prostrediu spoločne s podobne zmýšľajúcimi krajinami;

21. podporuje úsilie Komisie o uľahčenie prevodu technológií do rozvojových krajín, najmä nízkouhlíkových technológií a technológií odolných voči klíme, ktoré sú nevyhnutné na prispôsobenie sa zmene klímy;

22. uznáva významnú úlohu, ktorú môže hrať systém VSP+ Európskej únie pri podporovaní riadnej správy verejných vecí a udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách, a nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že tento nástroj bude účinný a že dohovory MOP a OSN sa budú riadne vykonávať v miestnej praxi;

23. uznáva hospodársky význam remitencií do rozvojových krajín, ale zdôrazňuje, že pri vykonávaní dvojstranných obchodných dohôd je nutné zaoberať sa otázkou úniku mozgov, najmä v zdravotníckom sektore;

24. vyzdvihuje prácu, ktorú v oblasti daňových únikov páchaných nadnárodnými spoločnosťami EÚ v rozvojových krajinách vykonali mnohé organizácie občianskej spoločnosti, a žiada Komisiu, aby zohľadnila ich odporúčania pri budúcich rokovaniach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Joe Higgins, Yannick Jadot, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, José Bové, George Sabin Cutaş, Mário David, Salvatore Iacolino, Syed Kamall, Elisabeth Köstinger, Jörg Leichtfried, Matteo Salvini, Michael Theurer, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Patrice Tirolien

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia