Postup : 2010/2013(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0141/2010

Predkladané texty :

A7-0141/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/05/2010 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0164

SPRÁVA     
PDF 204kWORD 142k
5.5.2010
PE 439.379v02-00 A7-0141/2010

o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010

(2010/2013(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Maria Badia i Cutchet

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010

(2010/2013(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2009 s názvom Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet (KOM(2009)0640),

–    so zreteľom na osem kľúčových odborných zručností uvedených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 s názvom Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec(1),

–    so zreteľom na desaťročný pracovný program s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a na následné spoločné predbežné správy o pokroku v súvislosti s jeho realizáciou,

–    so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(2),

–    so zreteľom na správu odbornej skupiny pre nové zručnosti pre nové pracovné miesta s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: treba konať,

–    so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave Vzdelávanie a odborná príprava 2020 (ET 2020)(3),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro(4),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(5),

–    – so zreteľom na rámec pre európsku spoluprácu vo veciach mládeže, ktorý bol prijatý v novembri 2009,

–    – so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji vzdelávania, strategický rámec navrhnutý zástupcami inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a ostatných zúčastnených strán v novembri 2007,

–    so zreteľom na podrobné hodnotenie vnútroštátnych správ a výsledkov dosiahnutých v porovnaní so súborom ukazovateľov a referenčných úrovní (SEK(2009)1598 a SEK(2009)1616),

–   so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0141/2010),

A.  keďže kvalitné vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutnosťou pre osobný rozvoj jednotlivcov, rovnosť a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, aktívne občianstvo a sociálnu súdržnosť,

B.   keďže zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých študentov s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a kompetencie, spočiatku prostredníctvom nových a ráznejších politík na zvýšenie poskytovania vzdelávania, je prioritou,

C.  keďže napriek tomu, že kvalita vzdelávania a odbornej prípravy sa v Európskej únii do istej miery zvyšuje, väčšina referenčných úrovní EÚ stanovených na rok 2010 sa nedosiahne, keďže obzvlášť úroveň zručností je neprimeraná a keďže tretina populácie Európy má nízku úroveň kvalifikácie,

D.  keďže desať rokov po začatí bolonského procesu nebola dosiahnutá požadovaná konvergencia členských štátov v oblasti vysokoškolského vzdelávania,

E.   keďže politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mali umožniť všetkým občanom, a to bez ohľadu na ich vek, pohlavie, zdravotný, fyzický a psychický stav, ich jazykovú, etnickú, národnú, náboženskú príslušnosť či sociálno-ekonomický pôvod, aby počas svojho života nadobúdali, dopĺňali si a rozvíjali svoje zručnosti a kompetencie,

F.   keďže vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými prvkami úspešnej realizácie obnoveného sociálneho programu pre možnosti, prístup a solidaritu; keďže realizácia uvedeného programu by pomohla vytvoriť viac lepších pracovných miest a poskytla by Európanom možnosť dosiahnuť svoj potenciál,

G.  keďže na zabezpečenie toho, aby mali ženy rovnaký prístup k vzdelávaniu na všetkých úrovniach a aby neboli možnosti vzdelávania vopred predurčené rodovými stereotypmi, je potrebné vynakladať neustále úsilie,

H.  keďže úplná realizácia kľúčových kompetencií si vyžaduje ďalšie politické opatrenia, a to na úrovni Európskej únie aj úrovni jednotlivých štátov,

I.    keďže kľúčovou výzvou pre vzdelávanie a odbornú prípravu v Európe je ich reforma na holistický vzdelávací systém zameraný na učenie, ktorý mladých ľudí naučí byť šťastnými, aktívnymi globálnymi občanmi, ktorí sú pripravení vstúpiť na pracovný trh,

J.    keďže vykonávanie a ďalšie rozvíjanie stratégií celoživotného vzdelávania zostávajú rozhodujúcou výzvou pre mnoho členských štátov; keďže namiesto orientácie na osobitné oblasti či cieľové skupiny sa treba viac zameriavať na celoživotnosť vo vzdelávaní,

K.  keďže zisk z investícií do vzdelávania sa prejaví iba v dlhodobej perspektíve a je dôležité, aby sa vzdelávanie v politických programoch nezanedbávalo; keďže treba žiadať, aby Európska únia vydávala usmernenia týkajúce sa kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aby nedochádzalo k rozpočtovým obmedzeniam alebo aby sa pridelené prostriedky prinajmenšom zvyšovali, nie znižovali, keďže EÚ sa preto musí vybaviť rozpočtovými mechanizmami, ktoré nie sú viazané na ročné programy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

L.   keďže investície do vzdelávania a odbornej prípravy, doškoľovanie a aktualizácia a prispôsobenie vedomostí a zručností všetkých je nevyhnutným predpokladom zotavenia sa z krízy a riešenia dlhodobých výziev globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti, zamestnanosti, mobilizácie a sociálneho začlenenia,

M.  keďže viac ako 80 % učiteľov na základných školách a 97 % vychovávateľov v materských školách sú v Európskej únii ženy, kým podiel žien medzi učiteľmi na stredných školách je iba 60 % a na vysokých školách a vo výskumnom systéme je táto percentuálna hodnota nižšia ako 40%,

N.  keďže množstvo výziev, ktorým učitelia čelia, sa zvyšuje tým, že vzdelávacie prostredie sa stalo zložitejším a rôznorodejším, pokiaľ ide o zmeny v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), finančné obmedzenia spôsobené hospodárskou krízou, zmena spoločenskej a rodinnej štruktúry a multikulturalizmus,

O.  keďže bude dôležité realizovať Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave EÚ 2020, aby sa tieto mimoriadne dôležité výzvy riešili,

P.   keďže digitálne kompetencie budú zohrávať čoraz väčšiu úlohu vo vyvíjajúcej sa znalostnej ekonomike a na pracovnom trhu EÚ; keďže tieto kompetencie poskytujú možnosti pre hospodársku obnovu, podporu podnikania a lepší prístup k zamestnaniu,

Q.  keďže šport je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zneužívaniu omamných látok (fajčenie, alkoholizmus a drogy) a žiaci škôl a vysokoškolskí študenti sú v tomto ohľade jednou z najrizikovejších sociálnych skupín; keďže účasť žiakov a študentov škôl na športových aktivitách závisí hlavne od primeranej pomocnej infraštruktúry,

1.   víta už spomínané oznámenie Komisie s názvom Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet;

2.   poznamenáva, že napriek pokroku v posledných rokoch nie je ešte stále veľké množstvo občanov Európskej únie dostatočne kvalifikovaných; upozorňuje na to, že každý siedmy mladý človek (vo veku 18 – 24 rokov) odchádza zo školy pred jej ukončením (to je 6 miliónov tých, ktorí v EÚ 27 skončili školskú dochádzku predčasne), že každý štvrtý žiak vo veku 15 rokov má problémy s čítaním a že približne 77 miliónov ľudí (čo je takmer tretina obyvateľstva Európskej únie vo veku 25 – 64 rokov) nemá žiadnu alebo má len nízku úroveň kvalifikácie, že iba jedna štvrtina má úroveň kvalifikácie vysokú a že príliš veľa Európanov nenadobudlo zručnosti v oblasti IKT; zdôrazňuje, že veľmi nízka úroveň kvalifikácie je pretrvávajúcim problémom v rámci EÚ a je znepokojený zvyšujúcim sa počtom mladých ľudí, ktorí vo veku 15 rokov (21,3 % v 2000 a 24,1 % v 2006) nevedia správne čítať;

3.   žiada Komisiu, aby pokračovala v diskusii o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta; upozorňuje na to, že do roku 2020 pribudne 16 miliónov pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať vysokú kvalifikáciu, a štyri milióny pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať strednú kvalifikáciu, kým na druhej strane zanikne 12 miliónov pracovných miest, ktoré si vyžadujú nízku kvalifikáciu; poukazuje na skutočnosť, že do roku 2015 bude väčšina pracovných miest v každom odvetví vyžadovať zručnosti v oblasti IKT; vyzýva, aby sa do tejto diskusie zapojili všetky zainteresované strany vrátane učiteľov a študentov, zástupcov občianskej spoločnosti a najmä združení rodičov a študentov, ako aj zástupcov podnikateľskej sféry;

4.   považuje za nevyhnutné zaviesť politiky, ktorých cieľom je zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých študentov, a zdôrazňuje, že na to, aby európske systémy vzdelávania našli riešenia pre výzvy globálnej konkurencieschopnosti, je potrebné zvýšiť dostupné možnosti vzdelávania, ktoré musia byť na vyššej úrovni a širšieho rozsahu, aby spĺňali zvyšujúce sa požiadavky odborných sektorov a trhu práce;

5.   považuje za nevyhnutnú znalosť jazykov s cieľom zjednodušiť prístup mladých ľudí na trh práce a podporiť ich mobilitu a rovnosť príležitostí;

6.   vyzýva členské štáty, aby pokračovali v realizácii európskeho kvalifikačného rámca;

7.   naliehavo žiada, aby sa venovala pozornosť nielen novým ekologickým pracovným miestam, ale aj administratívnym pracovným miestam; upozorňuje na to, že do roku 2030 bude podiel ľudí vo veku nad 65 rokov s ohľadom na ľudí vo veku od 15 do 64 rokov rásť, a to z 26 % v roku 2008 na 38 % v roku 2030; konštatuje, že z tohto dôvodu sa zvýši potreba spoločných politík týkajúcich sa aktívneho starnutia, obzvlášť pokiaľ ide o opatrenia na podporu gramotnosti a na oživenie a doplnenie kľúčových zručností v oblasti IKT, aby sa prekonala tzv. digitálna priepasť, ktorá je rastúcim faktorom sociálneho vylúčenia starších ľudí;

8.   konštatuje, že v oznámení Komisie o stratégii EÚ 2020 sa zdôrazňuje, že „zamestnanosť žien je zvlášť nízka“ (iba 63 % žien v porovnaní so 76 % mužov pracuje) a že „na zvýšenie účasti ženskej pracovnej sily budú potrebné politiky podporujúce rovnosť žien a mužov“; konštatuje, že politika vzdelávania a odbornej prípravy sa v dôsledku toho bude musieť sústrediť na preklenutie týchto priepastí na pracovnom trhu, čím prispeje k dosiahnutiu udržateľného rastu a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje význam vzdelávania, ktoré nie je založené na rodových aspektoch, a to už od raného veku;

9.   vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť potrebe podporovať začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do vzdelávania a odbornej prípravy, a to bez ohľadu na ich vek, s osobitnou pozornosťou venovanou skutočnej integrácií zdravotne postihnutých detí do vzdelávacích zariadení od útleho veku; zdôrazňuje potrebu náležitých investícií a dlhodobej stratégie, aby sa v tejto oblasti odstránili akékoľvek limity;

10. domnieva sa, že všetky typy vzdelávania by mali podporovať získavanie demokratických kompetencií podporou študentských rád a umožňovaním študentom spoluzodpovedať za vzdelávanie, ako je to ustanovené v charte práv študentov; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladnú diskusiu v európskej spoločnosti o fungovaní a úlohe vzdelávania a navrhuje, aby priestorom pre takúto diskusiu bola Agora občanov Európy;

11. vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a zamestnávateľov, aby v úzkej spolupráci s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy podporovali rozširovanie zručností pre ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia;

12. uznáva, že globalizácia od základov zmenila európsku spoločnosť a odporúča zahrnúť globálne/rozvojové vzdelávanie do všetkých úrovní vzdelávania, aby umožnila občanom vyrovnať sa s nástrahami a možnosťami meniaceho sa sveta;

13. považuje za nevyhnutné, aby sa na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy zavádzala digitálna a mediálna gramotnosť, ako aj oboznamovanie sa s novými technológiami, a aby sa vyučovalo, akým spôsobom možno využiť poznatky, ako aj kritické myslenie, pri používaní moderných foriem komunikácie a mediálnych obsahov; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšovania elektronických zručností u všetkých občanov Európy; poukazuje na to, že školenie a vzdelávanie v oblasti IKT na vnútroštátnej aj európskej úrovni sú nevyhnutné vzhľadom na zvyšujúcu sa dôležitosť týchto zručností na rozvíjajúcom sa trhu práce;

14. zdôrazňuje potrebu dostatočnej a vysokokvalitnej podpory rozvoja kompetencií učiteľov a podpory na zavedenie nových spôsobov organizácie výučby v atraktívnom prostredí školy;

15. zdôrazňuje dôležitosť poskytovania vzdelávania v oblasti umenia, kultúry a športu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy a potrebu venovať mu mimoriadnu pozornosť počas predškolskej výchovy, vzdelávania na základnej škole a stredoškolského vzdelávania a počas celého života; domnieva sa, že vzdelávanie v kultúrnej a sociálnej oblasti je nevyhnutnou súčasťou politiky vzdelávania a odbornej prípravy, rovnako ako rozvoj odborných a technických schopností, keďže môžu zhodnocovať iné ako školské schopnosti, aby sa tak podporoval rozvoj jednotlivca a získavanie základných zručností;

16. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov na financovanie športu vo vzdelávacích inštitúciách a na zlepšenie spolupráce verejnej a súkromnej sféry v tejto oblasti;

17. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočné investície do vzdelávania s cieľom zabezpečiť prístup na pracovný trh pre všetky kategórie;

18. zdôrazňuje význam využívania predmetov, akými sú história a jazyky, ako nástrojov na dosiahnutie sociálnej a kultúrnej integrácie v rámci Európy;

Predškolská výchova

19. upozorňuje na dôležitosť vysokokvalitného vzdelávania v ranom detstve pre včasné získavanie kľúčových kompetencií, učenie sa vlastného aj príslušného cudzieho jazyka a predovšetkým pre podporu detí zo znevýhodneného prostredia a s osobitnými (vzdelávacími) potrebami s cieľom bojovať proti budúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

20. poukazuje na význam podpory kultúry čítania od predškolského veku a na dôležitosť prístupu k materiálom na čítanie už v predškolskom veku;

21. poukazuje na význam vzdelávania v materskom jazyku vrátane tradičných menšín;

22. zdôrazňuje význam viacjazyčnosti pre mobilitu: z tohto dôvodu vyzýva členské štáty, aby zaviedli vyučovanie druhého jazyka už v ranom veku;

23. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaviesť podporné opatrenia v oblasti pedagogiky pre deti prisťahovalcov, aby sa uľahčilo ich prispôsobovanie sa výchovnému a sociálnemu prostrediu hostiteľskej krajiny;

24. zdôrazňuje potrebu, aby sa už v ranom období života detí podnecovali a podporovali činnosti zamerané na rozvoj tvorivosti, a tým sa vo väčšej miere pripravovala cesta inovatívnej kultúre v Európe;

25. upozorňuje na barcelonské ciele, ktoré sa zameriavajú na to, aby do roku 2010 bola zabezpečená starostlivosť o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku nižšom ako 3 roky a aby bola starostlivosť o deti z hľadiska výdavkov cenovo prístupná pre čo najväčší počet ľudí;

Vzdelávanie na základnej škole a stredoškolské vzdelávanie

26. zdôrazňuje potrebu pokračovať v rozvíjaní a upevňovaní jazykových znalostí na základných a stredných školách, aj v prípade detí prisťahovalcov, a význam výučby v ich rodnom jazyku, pokiaľ ide o tradičné menšiny;

27. podporuje myšlienku takej pedagogiky, ktorá by umožnila pravidelné poradenstvo a aktívnejšiu účasť žiakov na riadení vzdelávacieho procesu, aktívnu účasť rodičov a žiakov na vzdelávacom spoločenstve a rozvoj vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi založenými na dôvere, čo by podporovalo iniciatívnosť a získavanie sociálnych a občianskych spôsobilostí nevyhnutných pre aktívne občianstvo;

28. zdôrazňuje význam zahrnutia nových technológií do osnov ako nástroja potrebného pre vzdelávanie v modernom vzdelávacom systéme; podporuje myšlienku, aby deti nadobúdali v ranom veku pod odborným dohľadom zručnosti týkajúce sa zodpovedného využívania mediálneho obsahu so zapojením kritického myslenia, najmä pokiaľ ide o využívanie internetu a domnieva sa, že je nevyhnutné oboznamovať deti s citlivými otázkami ochrany súkromného života, ochrany osobných údajov a dodržiavania pravidiel v oblasti autorských práv;

29. domnieva sa, že pokrok dosiahnutý v oblasti prispôsobovania školských učebných osnov kľúčovým kompetenciám je posunom vpred, ale je nevyhnutné, aby sa vykonali aj ďalšie kroky, hlavne prostredníctvom uznávania a certifikovania zručností dosiahnutých neformálnym a informálnym vzdelávaním, a podporiť získavanie kľúčových kompetencií u tých, ktorým hrozia zlé študijné výsledky a sociálne vylúčenie;

30. žiada, aby sa stimulovala fyzická a športová aktivita na školách, ako aj organizácia školských súťaží a účasť na nich, pretože majú pozitívny vplyv na zdravie, podporujú integráciu a pomáhajú rozvíjať hodnoty, ktoré prispievajú k vytvoreniu pozitívnych vzorov správania;

31. zasadzuje sa za vzdelávanie a odbornú prípravu pre deti z rodín migrantov, pričom zdôrazňuje významný prínos vzdelávania k úspešnej integrácii migrantov do európskej spoločnosti;

32. žiada o komplexnú stratégiu pre získavanie kľúčových kompetencií zahŕňajúcu tak reformu školských učebných osnov, ako aj podporu priebežnej odbornej prípravy a profesionálneho rozvoja učiteľov, čím sa zabezpečí odborne vyškolené vzdelávacie spoločenstvo; domnieva sa, že učiteľom by sa mali poskytnúť stimuly na zlepšenie ich spôsobu výučby a na ich profesionálny rast;

33. vyzýva členské štáty, aby na všeobecných vzdelávacích školách zaviedli nové programy a materiály na vyučovanie mladých ľudí s jednou z najrozšírenejších porúch čítania, dyslexiou, aby týmto mladým ľuďom poskytli možnosť úspešne ukončiť vzdelávanie aj napriek svojej ťažkosti s čítaním;

34. zdôrazňuje význam integrovaného vzdelávania, aby sa zabránilo sociálnym predsudkom a diskriminácii a prispelo k sociálnej solidarite v rámci Európy;

Vysokoškolské vzdelávanie

35. vyzýva na väčšiu mobilitu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, podnikateľskou sférou a inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy (napr. študentov, učiteľov, zamestnancov, školiteľov) s cieľom podporiť výučbu zameranú na študentov a získavanie kompetencií, ako je napríklad podnikateľský duch, medzikultúrne porozumenie, kritické myslenie či tvorivosť, ktoré sú na trhu práce čoraz viac potrebné; domnieva sa, že na tento účel treba okamžite odstrániť existujúce prekážky v rámci EÚ, obzvlášť prekážky týkajúce financovania a uznávania, aby sa zlepšila kvalita mobility všetkých študentov; podporuje zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania ako spôsobu posilnenia akademickej mobility a mobility na účely výskumu a ako predpokladu rovnakých pracovných príležitostí pre obyvateľov EÚ;

36. zdôrazňuje význam, ktorý má pre mladých ľudí poskytovanie pevnej základne s hlavnými zručnosťami, ktorá je nevyhnutná na podporu mobility počas celého života a ktorá im umožní prispôsobiť sa vývoju na trhu práce a vzniku nových hospodárskych a sociálnych potrieb;

37. žiada, aby sa podporovali výskumné programy zamerané na posilnenie znalostného trojuholníka, ktorý je nevyhnutný na stimulovanie rastu a zamestnanosti v Európskej únii;

38. vyzýva členské štáty na modernizáciu programu vysokých škôl a obzvlášť na koordináciu osnov s požiadavkami trhu práce;

39. vyzýva vysokoškolské inštitúcie, aby modernizovali svoje programy a vo všeobecnosti urýchlili realizáciu bolonského procesu;

40. domnieva sa, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by sa mali viac otvoriť a vo väčšej miere pripraviť na študentov, najmä na netradičných študentov, študentov s osobitnými potrebami a znevýhodnené skupiny, a na tento účel sú vhodné najmä dobre dotované štipendijné systémy, na základe ktorých môžu mladí ľudia zo sociálne slabších rodín študovať; domnieva sa tiež, že by sa v členských štátoch mali uplatňovať konkrétne politiky, ktoré zabezpečia základné právo na vzdelanie každému vrátane mladých ľudí s obmedzenejšími finančnými možnosťami a že v budúcnosti treba preskúmať zloženú porovnávaciu bázu rovnosti, pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, ako súčasť strategického rámca vzdelávania a odbornej prípravy;

41. v tejto súvislosti pripomína závery Rady(6) z mája 2007 o ukazovateľoch vypracovaných pre nasledujúcu Pekinskú akčnú platformu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy žien, obzvlášť pokiaľ ide o vysoké školstvo a výskum; vyjadruje však poľutovanie, že tieto ukazovatele nie sú zohľadnené v plnej miere pri monitorovaní realizácie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010; v tejto súvislosti odporúča ich použitie ako nástroja na monitorovanie pokroku smerom k rodovej rovnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave;

42. pripomína, že napriek pokroku dosiahnutom v prístupe žien k vysokoškolskému vzdelávaniu nie sú ženy stále dostatočne zastúpene v odboroch, akými sú matematika, vedy a technológia (iba 32 % absolventov sú ženy, 68 % sú muži); poukazuje na to, že vyrovnávanie rodovej nerovnosti v týchto oblastiach by prispelo k zníženiu nedostatku zručností, ktoré EÚ má v týchto oblastiach;

43. považuje neformálne vzdelávanie za doplnok formálneho vzdelávania a odporúča, aby bol tento fakt zohľadnený pri tvorbe vzdelávacej politiky ET 2020;

44. vyzýva na zvýšenie, zefektívnenie a rozšírenie záberu investícií do vysokoškolského vzdelávania;

45. vyzýva členské štáty, aby podporovali partnerstvo (na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni) medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, univerzitami, výskumnými strediskami a podnikateľskou sférou a finančné investície podnikateľskej sféry do vysokoškolského vzdelávania;

46. vyzýva členské štáty, aby vysokoškolskému sektoru pridelili potrebné zdroje, ktoré sú hlavným nástrojom na hospodárske a sociálne oživenie po nedávnom poklese, a aby dokázali reagovať na globálne výzvy;

47. vyzýva členské štáty, aby právnymi, administratívnymi a finančnými prostriedkami podporovali vzdelávanie tradičných menšín v ich rodnom jazyku;

Odborné vzdelávanie a odborná príprava

48. trvá na tom, že kvalitné odborné vzdelávanie a kvalitná odborná príprava sú základnou podmienkou, pokiaľ ide o výchovu nových odborníkov, a nevyhnutné pre fungovanie nových zručností pre nové pracovné miesta, keďže venujú osobitnú pozornosť dôkladnej odbornej príprave a výučbe na pracovisku, ako aj pre mladých absolventov, a to na základe dohôd medzi univerzitami a podnikmi; zároveň sa domnieva, že je dôležité podporovať štúdium a prax študentov v rámci odbornej prípravy v ostatných krajinách Európskej únie, ako je to v rámci programu Erasmus v univerzitnej oblasti; žiada, aby sa zvýšila miera podpory a prestíž odborného vzdelávania;

49. zdôrazňuje potrebu ďalšej modernizácie programov odborného vzdelávania, pričom berie do úvahy kľúčové kompetencie, aby sa na jednej strane zlepšila ich kvalita a aby sa stali atraktívnejšími pre mladých ľudí a na druhej strane aby boli vhodnejšie prispôsobené vyvíjajúcim sa potrebám trhu práce; domnieva sa, že programy odbornej prípravy by mali zlepšiť kľúčové kompetencie všeobecného významu;

50. zdôrazňuje potrebu prijať na základe existujúcich najlepších postupov model uznávania vzdelávacích kreditov týkajúcich sa občianskych zručností mladých ľudí, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku prácu a sociálnu činnosť podporovanú neziskovými organizáciami alebo v kontexte rozvojovej spolupráce;

51. vyzýva na zlepšenie prechodu medzi stredoškolským odborným vzdelávaním a školením a vysokoškolským vzdelávaním, čo zabezpečuje vyššiu kvalifikáciu;

52. zdôrazňuje rozmer celoživotného vzdelávania v odporúčaní týkajúcom sa kľúčových kompetencií a trvá na tom, že je potrebný väčší pokrok v oblasti odborného vzdelávania, odbornej prípravy a v oblasti vzdelávania dospelých, aby sa dosiahla ich úplná realizácia, a to aj prostredníctvom právneho uznania všeobecného práva na celoživotné vzdelávanie;

53. zdôrazňuje význam výmeny informácií a dobrých a úspešných postupov medzi členskými štátmi v oblasti odborného vzdelávania a prípravy;

Celoživotné vzdelávanie

54. žiada, aby sa urýchlene začal riešiť problém rastúceho množstva ľudí, ktorí nevedia dobre čítať, a aby sa osobitne podporili miestne správy, pretože sú pre verejnosť najľahšie dostupné; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby upriamili pozornosť na ešte stále vysoký počet analfabetov a aby dôsledne bojovali proti tomuto problému aj u dospelých;

55. je mimoriadne znepokojený zvyšujúcim sa počtom nezamestnaných mladých ľudí, obzvlášť počas súčasnej hospodárskej krízy; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najväčšiu flexibilitu pracovných trhov na to, aby si mohli mladí ľudia jednoduchšie nájsť prácu a meniť zamestnanie;

56. zdôrazňuje potrebu lepšieho začlenenia poskytovateľov vzdelávania do rozvoja komplexných vnútroštátnych kvalifikačných rámcov a uznávanie predošlého vzdelania vo väčšej miere vrátane neformálneho vzdelania získaného ad hoc;

57. poznamenáva, že ciele stanovené v súvislosti so štyrmi z piatich referenčných úrovní, prijatých v roku 2003, sa nedosiahnu; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a ďalšie zainteresované strany, aby preskúmali príčiny a prijali vhodné opatrenia s cieľom napraviť tento stav;

58. zdôrazňuje význam neustáleho štruktúrovaného dialógu a konzultácií medzi osobami, ktoré sú v poslednej fáze vzdelávania a odbornej prípravy, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a podnikmi;

59. podporuje zámer, aby sa do roku 2020 zvýšila účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní z 12,5 % na 15 %, a vyzýva, aby sa v súvislosti s tým prijali vhodné opatrenia; na tento účel vyzýva univerzity, aby uľahčili väčší prístup k štúdiu, spestrili a rozšírili študentskú základňu a upravili študijné programy tak, aby boli atraktívnejšie pre dospelých ľudí vracajúcich sa k štúdiu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ešte rozhodnejšie opatrenia na podporu a rozširovanie inštitúcií celoživotného vzdelávania, napríklad vo forme projektov ako „školy druhej šance“; vyzýva, aby sa pri realizácii stratégií celoživotného vzdelávania bralo do úvahy a presadzovalo rodové hľadisko; poukazuje na skutočnosť, že univerzity tretieho veku zohrávajú dôležitú úlohu v celoživotnom vzdelávaní;

60. poznamenáva, že jednou z hlavných prekážok, ktorým dospelí rozhodnutí zúčastňovať sa na vzdelávaní a odbornej príprave čelia, je nedostatok zariadení poskytujúcich pomoc rodinám; z toho dôvodu podnecuje členské štáty, aby prijímali také podporné opatrenia, vďaka ktorým sa zabezpečí, aby si všetci študenti a pracujúci, ktorí majú nejaké rodinné záväzky (napr. starostlivosť o deti či iné osoby odkázané na ich pomoc), mali možnosť dopĺňať a/alebo zvyšovať svoje zručnosti a spôsobilosti na základe najlepších postupov zavedených v tejto oblasti podľa programu Európskeho sociálneho fondu vrátane šekov na služby a prispôsobenie; domnieva sa, že by sa mali obzvlášť preskúmať možnosti elektronického vzdelávania, pretože umožňujú väčšiu flexibilitu pri prepájaní vzdelávania, práce a starostlivosti;

61. podporuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť pri podnikaní krokov smerujúcich k zlepšeniu zberu a analýzy porovnateľných údajov o rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečovaní, aby boli štatistiky relevantných ukazovateľov súvisiacich s Pekinskou akčnou platformou ľahko dostupné a pravidelne aktualizované;

62. odporúča vzdelávacím inštitúciám a inštitúciám odbornej prípravy, aby lepšie informovali o svojich programoch pre dospelých a zjednodušovali administratívne postupy, ktoré umožňujú prístup k týmto programom;

63. vyzýva Európsku komisiu, aby v plnej miere uznala odbornú pomoc zainteresovaných subjektov a ich úlohu pri realizovaní stratégie ET 2020;

64. vyzýva Európsku komisiu, aby do plánovaného ukazovateľa mobility pre ET 2020 zahrnula neformálne vzdelávanie, odborné vzdelávanie a školenie a študentov škôl a aby pre mobilitu študentov prebrala ukazovateľ bolonského procesu;

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 394, 30.12.2006, s. 10.

(2)

Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(4)

Ú. v. EÚ C 41, 19.2.2009, s. 46.

(5)

Ú. v. EÚ C 45, 23.2.2010, s. 33.

(6)

Dokument Rady 9152/07.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od prijatia lisabonskej stratégie v roku 2000 nadobudla politika vzdelávania a odbornej prípravy EÚ nový význam. To, že vzdelávanie a odborná príprava sú pre úspech budúcej znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky nevyhnutné, už nie je len mýtus.

Za vzdelávanie a odbornú prípravu sú síce zodpovedné vlády jednotlivých členských štátov, ale niektoré výzvy sú pre všetky členské štáty spoločné (demografická zmena, nedostatok odborných znalostí zamestnancov atď.). Kvalitné vzdelávanie v materských, základných, stredných i vysokých školách a odborná príprava sú pre úspech Európskej únie a spustenie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 nevyhnutné.

Je všeobecne známe, že hoci sa kvalita vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii do istej miery zvyšuje, väčšina referenčných úrovní stanovených na rok 2010 sa nedosiahne. Teraz je ten správny čas na preskúmanie a vyhodnotenie toho, čo sa neurobilo správne.

Oznámenie Komisie:

Tento dokument tvorí správa o pokroku dosiahnutom v oblasti politík vzdelávania a odbornej prípravy na úrovni Európskej únie v období rokov 2007 – 2009. Vychádza z podrobného hodnotenia vnútroštátnych správ a dosiahnutých výsledkov v porovnaní so súborom ukazovateľov a referenčných úrovní, pričom sa zameriava predovšetkým na vykonávanie odporúčania týkajúceho sa kľúčových kompetencií z roku 2006. V správe sa berie do úvahy aj vývoj vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania a reformy uskutočnené s cieľom zatraktívniť odborné vzdelávanie a odbornú prípravu (OVP) a prispôsobiť ich potrebám trhu práce a zmodernizovať vysokoškolské vzdelávanie.

Napokon sa v správe venuje pozornosť aj novým výzvam, najmä tým, ktoré súvisia s iniciatívou Nové zručnosti pre nové pracovné miesta.

Okrem poukazovania na dosiahnutý pokrok a určovania oblastí, v ktorých sa možno zlepšovať, sa v tomto oznámení navrhuje aj viacero opatrení na posilnenie činností v tejto oblasti.

Prehľad súčasného stavu:

V návrhu spoločnej správy o pokroku na rok 2010 sa poukazuje na tieto zlepšenia, ktoré sa dosiahli v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy počas posledných rokov:

· Integrácia kľúčových kompetencií

– Významný pokrok sa dosiahol v oblasti školských učebných osnov. K tradičným vyučovacím predmetom, ako napríklad materinský jazyk, cudzie jazyky alebo matematika či prírodné vedy, sa pristupuje výraznejším interdisciplinárnym spôsobom a s väčším dôrazom na praktické využitie týchto predmetov v skutočnom živote.

– Niektoré krajiny vypracovali konkrétne stratégie alebo akčné plány na zvýšenie úrovne základných zručností, a to najmä v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied.

– Objavuje sa stále viac prípadov, že sa podporuje podnikateľský duch, napríklad partnerstvá s podnikmi alebo rozvíjanie drobných študentských živností.

· Rozvoj stratégií celoživotného vzdelávania

– Väčšina krajín EÚ zaviedla konkrétne stratégie celoživotného vzdelávania a vyvinulo sa úsilie na podporu pružných spôsobov vzdelávania premosťujúcich rôzne vzdelávacie systémy.

–Pokrok sa dosiahol aj pri rozvoji vnútroštátnych kvalifikačných rámcov a pri ich harmonizácii s európskym kvalifikačným rámcom (EQR).

· Odborné vzdelávanie a odborná príprava

– Príťažlivosť systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy sa riešila ako súčasť kodanského procesu a väčšina krajín EÚ považuje prijatie európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy(1) za svoju prioritu.

– Osobitný dôraz v rámci odborného vzdelávania a odbornej prípravy sa kladie na profesionalizáciu učiteľov a školiteľov a čoraz častejšie sa využíva modularizácia s cieľom zabezpečiť väčšiu prispôsobivosť odborného vzdelávania a odbornej prípravy potrebám študentov a podnikov.

· Modernizácia vysokoškolského vzdelávania

– V krajinách EÚ rastie presvedčenie o tom, že dostupnosť celoživotného vzdelávania pre netradičných študentov má zásadný význam. Väčšina krajín prijala opatrenia na zvýšenie účasti sociálno-hospodársky znevýhodnených študentov.

Poznámky spravodajkyne a budúce úlohy:

Hoci pokrok je zrejmý, niekoľkým výzvam treba ešte stále čeliť:

1. – Zlepšenie prístupu založeného na kompetenciách

Napriek veľkému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti využívania rámca kľúčových kompetencií(2), spravodajkyňa by rada zdôraznila potrebu posilňovania pozitívneho postoja k ďalšiemu štúdiu, kritickému mysleniu a tvorivosti.

Mimoriadne dôležitý je rozvoj kľúčových kompetencií všeobecného významu, ako je napríklad digitálna kompetencia, schopnosť naučiť sa vzdelávať sa a spoločenské a občianske kompetencie, zmysel pre iniciatívnosť a podnikavosť a kultúrne povedomie.

V záujme toho, aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť, v oznámení sa uviedlo viacero stratégií, ktoré by sa mohli zaviesť, ako je napríklad podpora rozšírenia kompetencií vyučujúcich, zmena spôsobov hodnotenia či zavádzanie nových metód organizácie nadobúdania vedomostí.

Ďalšou vecou, na ktorú spravodajkyňa upozorňuje, je dôležitosť kvalitného vzdelávania v ranom detstve ako uholného kameňa pre včasné získavanie kľúčových kompetencií.

Obzvlášť dôležité je zdôrazňovať význam rozvoja kľúčových kompetencií v rámci odborného vzdelávania a odbornej prípravy a vzdelávania dospelých. Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, celá škála takýchto kompetencií sa v plnej miere nerozvíja. Viac pozornosti treba napríklad venovať učeniu cudzích jazykoch a kľúčovým kompetenciám všeobecného významu.

2. – Viac opatrení na podporu gramotnosti a znevýhodnených žiakov

Čo sa týka gramotnosti, zhoršujú sa výsledky, pokiaľ ide o schopnosť čítať. Potrebné sú účinnejšie vnútroštátne iniciatívy, pretože získavanie ďalších kľúčových kompetencií vo veľkej miere závisí od schopnosti čítať a schopnosti čítať s porozumením. Pokiaľ ide o znevýhodnených žiakov, individuálny prístup vo vzdelávaní sa ukazuje ako metóda, ktorá priniesla dobré výsledky.

3. – Lepšia realizácia systémov celoživotného vzdelávania

Správa ukazuje, že je ešte stále potrebné, aby sa zvýšila koherencia a rozsah pôsobnosti stratégií v tejto oblasti. Mali by sa týkať dlhších období a poskytovať príležitosti pre všetky vekové skupiny a mali by sa skúmať a hodnotiť a byť ďalej rozvíjané. Okrem toho sa vyžaduje výraznejšie zapojenie zúčastnených strán a lepšia spolupráca medzi politickými aktérmi.

4. – Modernizácia odborného vzdelávania a odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania

Ako sa uvádza v iniciatíve Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, nesúlad medzi kvalifikačnými úrovňami a požiadavkami na pracovné miesta sa bude pravdepodobne zväčšovať, ak systémy odborného vzdelávania a odbornej prípravy nebudú schopné reagovať na nový nárast potrieb súvisiacich s kvalifikáciou a zručnosťami. Treba vytvárať ešte užšie väzby s podnikateľským prostredím a pre študentov odborného vzdelávania a odbornej prípravy je tiež veľmi dôležité, aby sa pre nich rozvíjali príťažlivejšie perspektívy s ohľadom na kvalifikáciu a príležitosti na mobilitu.

Čo sa týka vysokoškolského vzdelávania, investície z verejných a súkromných zdrojov zostávajú problémom. Rovnako pretrvávajú spoločenské a kultúrne prekážky, ktoré sťažujú ľuďom, čo sú už zaradení do pracovného procesu, aby sa zapojili do vysokoškolského vzdelávania.

5. – Rozšírenie partnerského prístupu

V oznámení sa zdôrazňuje význam partnerstva vzdelávacích inštitúcií s ďalšími oblasťami, predovšetkým s trhom práce. Tento model treba uplatňovať na všetkých úrovniach vzdelávania , najmä v rámci systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy a v oblasti celoživotného vzdelávania.

6. – Učitelia

Odborná príprava učiteľov je nevyhnutná a potrebné je tiež zvážiť podporu zvyšovania mobility učiteľov.

Spravodajkyňa žiada o určitú reflexiu, pokiaľ ide o budúcnosť odbornej prípravy učiteľov, aby sa zohľadnili nové požiadavky v oblasti nových pracovných miest.

7.– Ďalšie pripomienky

Spravodajkyňa by chcela pripomenúť význam Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010). Podľa prieskumu Eurobarometer chudoby a sociálneho vylúčenia z roku 2009 sú nedostatok vzdelania, odbornej prípravy a odborných znalostí medzi všeobecne najuznávanejšími „osobnými“ dôvodmi chudoby.

Aj Európsky rok dobrovoľníckej práce (2011) umožní zúčastneným, aby pochopili, že dobrovoľnícka práca je prostredníctvom rozvíjania sociálnych zručností a spôsobilostí v neformálnom procese nadobúdania poznatkov obohatením a naplnením osobnosti, čo vo veľkej miere prispieva k posilneniu spoločných európskych hodnôt, ako je solidarita a sociálna súdržnosť. Dobrovoľnícka práca v sebe skrýva obrovský a doposiaľ zďaleka nevyužitý potenciál sociálneho a hospodárskeho rozvoja Európskej únie.

(1)

Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.

(2)

Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie, Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marco Scurria, Joanna Senyszyn, Timo Soini, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Marie-Christine Vergiat, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Liam Aylward, Ivo Belet, Oriol Junqueras Vies, Hans-Peter Martin, Iosif Matula

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Vicky Ford

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia