SPRÁVA o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou

7.5.2010 - (2010/2038(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Liem Hoang Ngoc
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Sergio Gaetano Cofferati, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
(*) Postup pridružených výborov - článok 50 rokovacieho poriadku


Postup : 2010/2038(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0147/2010

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou

(2010/2038(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. augusta 2009 o verejných financiách v HMÚ – 2009 (SEK(2009)1120),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2009 s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií pre oživenie hospodárstva (KOM(2009)0545),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 28. januára 2009 o odporúčaní Rady týkajúcom sa aktualizácie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na rok 2009 a vykonávania politík zamestnanosti členských štátov (KOM(2009)0034),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o Pláne hospodárskej obnovy Európy[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o verejných financiách v HMÚ 2007 – 2008[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2007[4],

–   so zreteľom na odporúčania pittsburského samitu obsahujúce výzvu pokračovať v úsilí o podporu rastu, pokiaľ sa oživenie nepotvrdí,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rozpočet (A7‑0147/2010),

A. keďže Komisia vo svojom oznámení vyjadrila obavy o dlhodobú udržateľnosť verejných financií vo vzťahu k vysokým úrovniam schodkov a zadlženosti, a to najmä vzhľadom na starnutie obyvateľstva, a keďže vo väčšine členských štátov sa vypočítalo, že vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval bude päť až dvadsaťnásobný v porovnaní s vplyvom súčasnej hospodárskej krízy,

B.  keďže Pakt stability a rastu napriek revízii v roku 2005 nestačil na to, aby sa zabránilo súčasnej kríze,

C. keďže existuje naliehavá potreba hlbšie preskúmať klesajúcu mieru pôrodnosti v Európskej únii, ako aj jej príčiny a dôsledky s cieľom zvrátiť tento znepokojujúci trend,

D. keďže fiškálna politika nie je udržateľná, ak znamená nadmernú akumuláciu dlhu verejných financií,

E.  keďže vzhľadom na prognózy, o ktoré sa oznámenie opiera, ako aj skutočnosť, že starnutie obyvateľstva bude mať závažný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií európskych krajín, je časový horizont politiky do roku 2060 primeraný,

F.  keďže v dôsledku zvýšenia dlhu a schodku členských štátov počas krízy a predpokladaného demografického vývoja sa z fiškálnej udržateľnosti stane akútny problém,

G. keďže dlhodobé demografické zmeny vo všetkých členských štátoch EÚ, najmä starnutie obyvateľstva, majú dosah na financovanie vnútroštátnych programov dôchodkového zabezpečenia,

H. keďže niektoré členské štáty neprijali dostatočné opatrenia na zníženie administratívnych výdavkov, získanie kontroly nad výdavkami na zdravotnú starostlivosť a uskutočnenie reformy zdravotníckych a dôchodkových systémov a keďže všetky ostatné členské štáty by mali prijať najlepšie postupy v tejto oblasti,

I.   keďže schodky a miera zadlženosti všetkých členských štátov sa v priebehu roka 2009 zvýšili z dôvodu poklesu daňových príjmov zapríčineného krízou, ako aj realizácie mimoriadnych opatrení na oživenie,

J.   keďže Európska rada v reakcii na prvé známky oživenia v septembri 2009 odporučila, aby sa fiškálne politiky „preorientovali smerom k dlhodobej udržateľnosti verejných financií“, a zdôraznila, že „stratégie ukončenia krízy je potrebné vypracovať koordinovaným spôsobom hneď, ako sa oživenie potvrdí, a zohľadniť pritom špecifickú situáciu jednotlivých krajín“,

K. keďže v tomto období bolo možné pozorovať priamoúmerný vzťah medzi vhodnou politikou verejných financií a odolnosťou hospodárstva danej krajiny,

L.  keďže zvyšovanie verejného dlhu kladie veľkú záťaž na budúce generácie,

M. keďže verejný dlh v niektorých členských štátoch sa zvýšil v takej miere, že podkopáva stabilitu a jeho výsledkom sú vysoké verejné výdavky na splácanie úrokov na úkor čoraz dôležitejších výdavkov na zdravotnícke a dôchodkového systémy,

N. keďže vyššie verejné zadlžovanie narúša finančné trhy tým, že sa zvyšujú úrokové sadzby, čo má nepriaznivé následky na domácnosti a na investície do nových pracovných miest,

O. keďže nedostatok účinného riadenia v oblasti štatistiky alebo nezávislých štatistických inštitúcií v členských štátoch podkopáva integritu a udržateľnosť verejných financií,

P.  keďže iné časti sveta, ktoré donedávna konkurovali produkciou tovaru s nízkou kvalitou, teraz vstupujú do segmentov s vysokou kvalitou; keďže títo konkurenti používajú vyspelé technológie, pričom stále vyplácajú pomerne nízke hodinové mzdy, nemusia zápasiť s nepriaznivým demografickým vývojom a jednotliví zamestnanci za život celkovo odpracujú veľké množstvo hodín; keďže plná zamestnanosť bola v Európe naposledy dosiahnutá pred ropnou krízou z roku 1973, ale napriek tomu zostáva cieľom, o ktorého dosiahnutie sa EÚ musí snažiť v súlade s duchom zmlúv a bez toho, aby sa vzdala vysokej úrovne sociálnej ochrany a ľudského rozvoja,

Q. keďže existuje viacero prostriedkov na skrátenie stabilizačného intervalu, napríklad zvýšenie všeobecnej produktivity a predovšetkým zvýšenie produktivity služieb sociálneho zabezpečenia, zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zvýšenie miery pôrodnosti alebo zvýšenie počtu prisťahovalcov,

R.  keďže demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami miery plodnosti, ktoré do veľkej miery závisia od stimulov a príspevkov pre matky, ako aj migračných tokov,

S.  keďže súčasná miera zadlženosti a úroveň schodku ohrozuje samotnú existenciu sociálneho štátu,

T.  keďže nedostatočné uplatňovanie štrukturálnych reforiem a nedostatočná konsolidácia verejných financií budú mať nepriaznivý vplyv na výdavky na zdravotníctvo, dôchodkový systém a zamestnanosť,

U. keďže mnoho členských štátov porušuje Pakt stability a rastu a keďže jeho riadne dodržiavanie by zmiernilo negatívne dôsledky krízy,

V. keďže udržateľnosť verejných financií má kľúčový význam nielen pre Európu ako celok, ale konkrétne aj pre rozpočet Európskej únie,

W. keďže všeobecné zásady a základné predpoklady udržateľnosti by sa mali uplatňovať aj na rozpočet Európskej únie, hoci je v súčasnosti obmedzený na približne 1 % z celkového európskeho HND,

1.  vyjadruje hlboké obavy o dlhodobú udržateľnosť verejných financií v dôsledku finančných a hospodárskych kríz; pripomína, že úsilie vyvinuté v rámci Paktu stability a rastu pred vypuknutím kríz bolo vo veľmi veľkej miere zamerané na riešenie čoraz väčšieho demografického problému; uznáva, že toto úsilie bolo z veľkej časti zmarené v dôsledku toho, že bolo potrebné dramaticky zvýšiť verejné výdavky s cieľom zabrániť celosvetovému kolapsu finančného systému a zmierniť sociálne dôsledky týchto problémov;

2.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že ešte pred tým, ako kríza vôbec začala, boli výsledky viacerých členských štátov v oblasti konsolidácie verejných financií neuspokojivé napriek tomu, že hospodárske podmienky boli priaznivé; zdôrazňuje, že tým došlo k porušeniu preventívnej časti Paktu stability a rastu, najmä po jeho reforme z roku 2005, a k podstatnému oslabeniu schopnosti členských štátov vykonávať proticyklické opatrenia po vypuknutí krízy, čo viedlo k ďalšej neistote, vyššej nezamestnanosti a väčším sociálnym problémom;

3.  uvedomuje si, že súčasnú úroveň verejných výdavkov nemožno udržať navždy; víta rozhodnutie Európskej rady, že o balíku nadväzujúcich podporných opatrení rozhodne až po dôkladnej analýze výsledkov súčasného balíka opatrení a až keď sa jasne preukáže, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia;

4.  uznáva, že kroky zamerané na zabránenie kolapsu finančného systému boli úspešné, hoci aj naďalej je veľmi potrebné zachovať obozretnosť; očakáva zníženie finančnej záťaže súvisiacej so záchranou bankového sektora; oceňuje koordinovaný prístup centrálnych bánk, ktorý umožnil dosiahnuť tento cieľ; vyjadruje hrdosť nad vedúcou úlohou ECB pri záchrane bankového sektora; v plnej miere podporuje reformu systému obozretného dohľadu a reformu rámca finančnej architektúry;

5.  zdôrazňuje, že cieľom Paktu stability a rastu z dlhodobého hľadiska musí byť rovnováha alebo prebytok, čo si vyžaduje hospodárenie s prebytkom v priaznivých hospodárskych obdobiach a transparentné financovanie systémov dôchodkového zabezpečenia v rámci verejných rozpočtov alebo prostredníctvom súkromných systémov;

6.  zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre stabilitu a rast, ako aj pre zachovanie vhodnej úrovne verejných výdavkov; zdôrazňuje, že vysoká miera zadlženosti a úroveň schodkov ohrozujú udržateľnosť a budú mať nepriaznivý vplyv na výdavky na zdravotníctvo, dôchodkový systém a zamestnanosť;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o vysokú mieru zadlženosti a úroveň schodkov v členských štátoch; varuje pred využívaním krízy ako zámienky na to, aby sa neuskutočnila konsolidácia verejných financií, neznížili sa verejné výdavky a nezaviedli sa štrukturálne reformy, pretože všetko uvedené je nevyhnutné na to, aby sa opäť dosiahol rast a zamestnanosť;

8.  zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií a zníženie úrovne schodku a miery zadlženosti sú nevyhnutné na zachovanie moderného sociálneho štátu a systému prerozdelenia, ktorý dbá o spoločnosť ako celok, no podporuje predovšetkým jej menej privilegované vrstvy;

9.  zdôrazňuje, že ak bude verejný dlh a úrokové miery aj naďalej rásť, náklady v podobe splátok úrokov už súčasné i budúce generácie nebudú schopné niesť bez toho, aby došlo k ohrozeniu modelov sociálneho štátu;

10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnoho členských štátov porušuje Pakt stability a rastu; vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že členské štáty neskonsolidovali svoje verejné financie v časoch pred krízou, keď boli hospodárske podmienky priaznivé; súhlasí s vyhlásením Komisie, že udržateľnosť dlhu mala mať veľmi významné miesto a jednoznačnú úlohu pri postupoch dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísne dodržiavanie Paktu stability a rastu;

11. varuje pred náhlym ukončením podpory reálnemu hospodárstvu, aby sa predišlo vzniku ďalšieho hospodárskeho poklesu; upozorňuje na neželané negatívne účinky buď predčasného zrušenia podporných opatrení, alebo pridlhého otáľania s prijatím nápravných opatrení v oblasti udržateľnosti verejných financií; pripomína, že tieto opatrenia mali výslovne byť včasné, cielené a dočasné; víta prácu Komisie na stratégii ukončenia súčasných núdzových opatrení; podporuje Komisiu v diferencovanom prístupe k stratégiám ukončenia v jednotlivých krajinách z hľadiska rozsahu a času; usudzuje, že ukončovanie opatrení v prvej skupine krajín sa začne v roku 2011; nabáda členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zaviesť stratégie ukončenia čo najskôr a čo najdôraznejšie;

12. vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o miere pôrodnosti v Európskej únii s cieľom odhaliť príčiny a dôsledky jej klesajúceho trendu, ako aj riešenia a alternatívy v súvislosti s týmto problémom;

13. domnieva sa, že fiškálna stratégia ukončenia by mala začať pred menovou stratégiou ukončenia, aby sa mohla menová stratégia ukončenia správne uplatňovať, čím sa zaistí, že ECB, ktorá úspešne zabránila nástupu deflácie, rovnako dobre zabezpečí, aby inflácia nezničila proces obnovy; chápe, že ECB naznačila, že ak včas nedôjde k fiškálnym obmedzeniam, bude, žiaľ, nútená uplatňovať prísnejšiu menovú politiku, ako sa očakávalo;

14. zdôrazňuje, že zníženie finančných stimulov musí byť spojené s úsilím o vytvorenie dynamickejšieho a konkurencieschopnejšieho vnútorného trhu, ktorý bude príťažlivejší pre investície;

15. zdôrazňuje, že postupné a kontrolované ukončenie vytvárania schodkov má kľúčový význam pre udržanie nízkych úrokových sadzieb a obmedzeného dlhového zaťaženia, čím sa zabezpečí schopnosť zachovať výdavky na sociálne zabezpečenie a životnú úroveň domácností;

16. zdôrazňuje, že nízke úrokové sadzby podporujú investície a obnovu; uvedomuje si dôsledky intenzívneho zadlžovania vlád na úrokové sadzby; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že to viedlo k veľkým rozpätiam v úrokových sadzbách v rámci EÚ; upozorňuje členské štáty, aby zohľadňovali vplyv svojich rozhodnutí o rozpočtových otázkach na trhové úrokové sadzby; zastáva názor, že zdravé verejné financie sú nevyhnutným predpokladom bezpečných pracovných miest; zdôrazňuje, že zvyšovaním nákladov na požičiavanie vlády zvyšujú aj zaťaženie svojich vlastných rozpočtov;

17. poukazuje na skutočnosť, že proticyklické účinky Paktu stability a rastu môžu fungovať, len ak členské štáty účinne dosahujú rozpočtové prebytky v priaznivých hospodárskych obdobiach; v tejto súvislosti vyzýva aj na lepšie uplatňovanie preventívnej časti Paktu stability a rastu; žiada, aby došlo k zmene prístupu, keď sa finančné prostriedky najprv minú a až neskôr splácajú, na zásadu, že treba šetriť, pretože v budúcnosti môže nastať núdzová situácia; pripomína, že Pakt stability a rastu od členských štátov vyžaduje, aby ich rozpočet bol zo strednodobého hľadiska vyrovnaný alebo v prebytku, čo znamená že schodok na úrovni 3 % nie je cieľ, ale najväčšia povolená odchýlka, čo platí aj po reforme Paktu stability a rastu; upozorňuje politických činiteľov s rozhodovacími právomocami a podniky, že je potrebné zvyknúť si na nekonvenčné fiškálne a menové opatrenia a že treba očakávať, že sa stanú bežnými opatreniami;

18. žiada, aby sa súčasne s uplatňovaním podporných balíkov vykonávali štrukturálne reformy s cieľom zabrániť vzniku ďalších kríz, zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov, zintenzívniť rast a zvýšiť zamestnanosť;

19 zdôrazňuje, že v situácii, keď je potrebné dosiahnuť stabilné verejné financie, by najneskôr v roku 2011 mali všetky členské štáty začať so znižovaním stabilizačného intervalu každoročne o 1% HDP;

20. uznáva, že fiškálne stimuly a neobmedzené automatické stabilizátory sa ukázali ako úspešné, a navrhuje, aby Komisia od členských štátov požadovala, aby sa snažili o vyrovnaný rozpočet vyčlenením prebytkov štátneho rozpočtu na vyrovnanie dlhu, keď hospodárstvo začne smerovať k udržateľnému oživeniu;

21. zdôrazňuje osobitný význam opatrení na podporu zamestnanosti a dlhodobých investícií zameraných na zvyšovanie potenciálu pre hospodársky rast a vyššiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

22. zdôrazňuje, že vzhľadom na demografické výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, by protikrízové opatrenia nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie, pretože ich náklady budú musieť splatiť súčasné i budúce generácie;

23. podporuje myšlienku, že väčšia koordinácia hospodárskych politík v Európskej únii je nevyhnutná a vedie k ďalším synergiám;

24. uznáva, že Pakt stability a rastu nie je postačujúcim nástrojom na harmonizáciu fiškálnych a hospodárskych politík členských štátov;

25. podporuje preto revíziu mechanizmov potrebných na to, aby sa ekonomiky členských štátov EÚ vrátili späť na cestu konvergencie;

26. navrhuje, aby Komisia vypracovala vhodný mechanizmus spolupráce s MMF v osobitných prípadoch, keď členské štáty získavajú od MMF úver na podporu platobnej bilancie;

27. zdôrazňuje, že vysoká inflácia nie je odpoveďou na potrebu fiškálnych opatrení, pretože by viedla k vysokým ekonomickým nákladom a ohrozila by udržateľný a inkluzívny rast;

28. súhlasí s Komisiou v tom, že „úspešná fiškálna expanzia na odvrátenie recesie a dlhodobejšia fiškálna udržateľnosť nie sú nezlučiteľné“, ale varuje pred rizikom nadmernej a umelej expanzie založenej na vyšších verejných výdavkoch, ktoré by tento prístup mohli ľahko ohroziť;

29. zastáva názor, že riadenie verejných financií na základe radu špecifických krátkodobých rozhodnutí zaručí dlhodobú udržateľnosť verejných financií a že práve v kontexte týchto postupných krátkodobých rozhodnutí treba prostredníctvom zabezpečenia štruktúry na najbližšie obdobie riešiť otázku udržateľnosti verejného dlhu;

30. domnieva sa, že rozpočtová politika musí predovšetkým formou prerozdeľovania premeniť dostupné úspory na investície, ktoré zvyšujú rast, napríklad investície do výskumu a vývoja, modernizácie priemyselnej základne, rozvoja ekologickejšieho, inteligentnejšieho, inovatívnejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva EÚ a do riešenie výzvy v oblasti vzdelávania;

31. zdôrazňuje, že významná časť verejných a sociálnych výdavkov môže byť produktívna, ak sa vynakladajú na projekty, ktoré majú pozitívny dosah na akumuláciu hmotného a ľudského kapitálu a na podporu inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné kontrolovať nárast dlhového zaťaženia, aby sa zabezpečilo, že narastajúce náklady na úroky nepôjdu na úkor kľúčových výdavkov na sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje, že vzhľadom na čoraz obmedzenejšie zdroje je nevyhnutné zvyšovať kvalitu verejných výdavkov;

32. zdôrazňuje, že úloha systémov sociálnej ochrany ako sociálnych záchytných sietí sa prejavila ako obzvlášť účinná v časoch krízy; zdôrazňuje, že stabilita verejných financií je základnou podmienkou na to, aby to tak bolo aj v budúcnosti;

33. zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť povinných dôchodkových systémov závisí nielen od demografického vývoja, ale aj od produktivity aktívneho obyvateľstva (ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu), od skutočného veku odchodu do dôchodku a od podielu HDP vyčleneného na financovanie týchto systémov; ďalej zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií a zníženie miery zadlženosti a úrovne schodkov sú významnými faktormi udržateľnosti;

34. pripomína, že meniaca sa demografická situácia, najmä starnúce obyvateľstvo, znamená, že v mnohých členských štátoch je občas potrebné vykonať reformu verejných systémov dôchodkového zabezpečenia, najmä čo sa týka príspevkovej základne, ak majú tieto systémy byť aj naďalej finančne udržateľné;

35. zdôrazňuje, že dlhové zaťaženie rastie, ak je reálna úroková miera vyššia ako miera rastu HDP, a že keď dlhové zaťaženie rastie, riziká sú podľa hodnotenia trhov vyššie;

36. domnieva sa, že výška úrokových sadzieb spojená so zadlžovaním štátov je odrazom trhového hodnotenia udržateľnosti dlhu daného členského štátu;

37. poukazuje na to, že v dôsledku narastajúcich schodkov je zadlžovanie drahšie, čo je sčasti spôsobené skutočnosťou, že keď dlhové zaťaženie rastie rýchlejšie ako hospodársky rast a schopnosť splácať dlhy, riziká sú podľa hodnotenia trhov vyššie;

38. zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza najjasnejším možným spôsobom zvýraznila priamu súvislosť medzi stabilitou finančných trhov a udržateľnosťou verejných financií; v tomto kontexte zdôrazňuje, že je potrebné prijať prísnejšie a integrované právne predpisy v oblasti dohľadu nad finančnými trhmi, ktoré by mali zahŕňať silné mechanizmy na ochranu spotrebiteľov a investorov;

39. vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdie na posúdenie kvality dlhu členských štátov;

40. poznamenáva, že ak majú byť verejné financie členských štátov dôveryhodné, vyžaduje si to účinnú a skutočne nezávislú správu štatistiky a riadny dohľad Komisie;

41. navrhuje predovšetkým, aby Komisia vyhodnotila účinky fiškálnych výdavkov, ktoré vynaložili členské štáty s cieľom oživiť svoje hospodárstva, a to z hľadiska vplyvu na výrobu, stav verejných financií a tiež z hľadiska stimulovania a ochrany zamestnanosti v krátko- i dlhodobom horizonte;

42. poznamenáva, že Pakt stability a rastu je stále základom pravidiel potrebných na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a že v priaznivých hospodárskych obdobiach by mali členské štáty hospodáriť s prebytkom verejných financií a ku schodku by sa mali uchyľovať len v nepriaznivých časoch;

43. zdôrazňuje, že prvoradým cieľom nedávnych špekulatívnych útokov na niektoré európske hospodárstva bolo samotné euro a európska hospodárska konvergencia; v tomto zmysle vyslovuje presvedčenie, že európske problémy si vyžadujú európske riešenia, ktoré by mali spočívať vo vnútorných prostriedkoch na zabránenie vzniku akéhokoľvek rizika platobnej neschopnosti spojením vnútroštátnej fiškálnej disciplíny a finančných podporných mechanizmov poslednej inštancie;

44. žiada, aby sa štrukturálny deficit používal ako jeden z ukazovateľov na zisťovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií;

45. považuje obnovenú stratégiu rastu a zamestnanosti za kľúčový faktor prispievajúci k udržateľným verejným financiám v Európskej únii; vyslovuje presvedčenie, že je potrebné modernizovať hospodárstvo Európskej únie, a predovšetkým jej priemyselnú základňu; vyzýva na prerozdelenie rozpočtových výdavkov EÚ a členských štátov tak, aby bolo viac investícií vyčlenených na výskum a inovácie; poukazuje na to, že ak má byť nová stratégia EÚ do roku 2020 úspešná, potrebuje záväzné nástroje;

46. zdôrazňuje, že dlhodobú udržateľnosť verejných financií v členských štátoch EÚ treba neprestajne monitorovať, aby sa dal hodnotiť rozsah dlhodobých výziev; tiež zdôrazňuje, že treba pravidelne zverejňovať informácie o otvorených záväzkoch verejného sektora a sociálnych systémov, napr. systémov dôchodkového zabezpečenia;

47. žiada Komisiu, aby zvážila zaradenie zníženia dlhodobých stabilizačných intervalov verejných financií medzi kľúčové prvky stratégie EÚ do roku 2020;

48. vyzýva členské štáty, aby po prekonaní stabilizačného intervalu znížili pomer štátneho dlhu k HDP na maximálne 60 %;

49. zdôrazňuje, že rozpätia úrokových sadzieb na kapitálových trhoch sú hlavnými indikátormi solventnosti členských štátov;

50. je mimoriadne znepokojený rozdielnou kvalitou štatistík, ktorú možno pozorovať všeobecne v rámci EÚ a osobitne v rámci eurozóny;

51. zdôrazňuje, že dlhodobá trvalá udržateľnosť verejných financií je v podstatnej miere spojená aj s rozpočtom EÚ a jeho financovaním;

52. v tejto súvislosti zdôrazňuje veľmi pozitívnu úlohu rozpočtu EÚ – hoci výrazne obmedzovanú viacročným finančným rámcom – pri zmierňovaní účinkov krízy prostredníctvom financovania Európskeho plánu obnovy a prerozdelenia finančných prostriedkov smerom k prioritným oblastiam; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou hospodárskych a fiškálnych politík členských štátov zameraných na boj proti hospodárskej a finančnej kríze a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií;

Sociálny rozmer a rozmer zamestnanosti v rámci stratégie vyslobodenia sa z krízy

53. konštatuje, že nárast nezamestnanosti a vládneho dlhu, ako aj spomalenie rastu v dôsledku hospodárskej krízy sú v rozpore s cieľom udržateľnosti verejných financií; konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty pristúpili ku konsolidácii svojich financií a zlepšili likviditu verejných financií s cieľom znížiť náklady dlhu, a že je tiež potrebné urobiť to vyváženým spôsobom, v primeranom časovom horizonte a so zreteľom na konkrétne podmienky v členských štátoch; zdôrazňuje však, že nerozvážne znižovanie prostriedkov v oblasti verejných investícií, výskumu, vzdelávania a rozvoja bude mať negatívny dosah na vyhliadky rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a preto sa domnieva, že je potrebné naďalej podporovať dlhodobé investície do týchto oblastí a rozširovať ich tam, kde je to potrebné;

54. zdôrazňuje, že súčasné oživenie je stále krehké a že vo väčšine členských štátov nezamestnanosť ďalej stúpa, pričom najviac sú postihnutí mladí ľudia; je pevne presvedčený, že o konci hospodárskej krízy nemožno hovoriť, pokiaľ výrazne a trvalo neklesne nezamestnanosť, a upozorňuje na skutočnosť, že európske sociálne štáty preukazujú svoju hodnotu tým, že zabezpečujú stabilitu a prispievajú k obnove;

55. považuje za nevyhnutné náležite zhodnotiť sociálny dosah krízy a jej vplyv na zamestnanosť a stanoviť na úrovni EÚ stratégiu obnovy založenú na podpore zamestnanosti, odbornej príprave, investíciách vedúcich k vyššej hospodárskej aktivite, zvýšení konkurencieschopnosti a produktivity podnikov, najmä MSP, a oživení priemyslu, pričom sa zabezpečí prechod na konkurencieschopné, trvalo udržateľné hospodárstvo; domnieva sa, že tieto ciele musia byť jadrom stratégie EÚ do roku 2020;

56. zastáva názor, že stratégia na oživenie hospodárstva by za žiadnych okolností nemala spôsobiť ďalšie štrukturálne nerovnováhy a výrazné rozdiely v príjmoch, ktoré sú prekážkou produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva, ale skôr by mala zaviesť reformy potrebné na odstránenie týchto nerovnováh; domnieva sa, že finančnými a daňovými opatreniami členských štátov sa musia chrániť mzdy, dôchodky, príspevky v nezamestnanosti a kúpna sila domácností bez toho, aby došlo k ohrozeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií alebo schopnosti členských štátov poskytovať v budúcnosti základné verejné služby;

57. konštatuje, že predpokladané starnutie populácie v najbližších desaťročiach predstavuje bezprecedentnú výzvu pre krajiny EÚ; preto sa domnieva, že protikrízové opatrenia by v zásade nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie a nadmerne zaťažovať budúce generácie splácaním súčasných dlhov;

58. zdôrazňuje, že je dôležité, aby oživenie hospodárstva bolo spojené s cielenými politikami zameranými na riešenie štrukturálnej nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých a starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a žien, pričom cieľom by bol nárast počtu kvalitných pracovných miest, a teda aj zvýšenie produktivity práce a investícií; v tomto ohľade sa domnieva, že dôležité sú politiky na zlepšenie kvality ľudského kapitálu, napr. politiky v oblasti vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti zamerané na rozvoj produktívnejšej a dlhšie aktívnej pracovnej sily a politiky zamerané na predĺženie obdobia pracovnej činnosti; žiada členské štáty a Komisiu, aby posilnili politiky a opatrenia zamerané na zamestnanosť a trh práce tak, aby sa stali základom stratégie EÚ do roku 2020;

Dôsledky demografických zmien a stratégia zamestnanosti

59. domnieva sa, že udržateľnosť verejných financií vo veľkej miere závisí od schopnosti zvýšiť mieru zamestnanosti s cieľom reagovať na demografické výzvy a výzvy súvisiace s rozpočtom s osobitným ohľadom na udržateľnosť dôchodkových systémov; domnieva sa, že existujúci európsky ľudský kapitál možno v strednodobom horizonte podporiť vhodnými migračnými politikami vedúcimi k integrácii migrantov na pracovnom trhu a k udeleniu občianstva;

60. zdôrazňuje, že vyššie úrovne zamestnanosti sú nevyhnutné, ak sa má EÚ vyrovnať so starnutím obyvateľstva, a zdôrazňuje, že vysoká účasť na pracovnom trhu je predpokladom pre hospodársky rast, sociálnu integráciu a trvalo udržateľné a konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo;

61. zastáva názor, že stratégia EÚ do roku 2020 by sa mala prijať vo forme dohovoru o hospodárskej a sociálnej politike a o politike v oblasti zamestnanosti, ktorého cieľom bude udržať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a ktorý bude zameraný na integráciu všetkých osôb do trhu práce, ktorá najlepšie chráni občanov pred sociálnym vylúčením; zdôrazňuje, že všetky politiky by sa mali vzájomne podporovať s cieľom dosiahnuť pozitívnu súčinnosť; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala zakladať na usmerneniach a podľa možností na ukazovateľoch a porovnávacích kritériách, ktoré budú merateľné a porovnateľné na vnútroštátnej i európskej úrovni, a že by mala byť podporená mechanizmami odmeňovania tých, ktorí plnia ciele, a nápravnými mechanizmami pre tých, ktorí ich neplnia, pričom by sa mali dodržiavať zásady flexiistoty a metódy sociálneho dialógu;

Trvalá udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia

62. domnieva sa, že politika v oblasti verejných financií koordinovaná na úrovni EÚ a zameraná na udržateľný rast a kvalitné pracovné miesta, ako aj prijatie reforiem potrebných na zaručenie udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia sú jednou z potrebných odpovedí na dôsledky finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy a na výzvy súvisiace s demografickými zmenami a s globalizáciou;

63. zdôrazňuje, že dlhodobá rovnováha povinných dôchodkových systémov nezávisí len od demografického vývoja, ale aj od produktivity ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu, a od podielu HDP vyhradeného na financovanie uvedených systémov;

64. zdôrazňuje význam očakávanej zelenej knihy o reforme dôchodkových systémov a považuje za nevyhnutné vypracovať a zmluvne i daňovo podporovať rozvoj trvalo udržateľných, bezpečných, dostatočne diverzifikovaných dôchodkových systémov financovaných z rôznych zdrojov, ktoré budú súvisieť s výkonnosťou pracovných trhov alebo s finančnými trhmi a ktoré by mohli mať formu podnikových systémov, pričom budú zahŕňať verejný, doplnkový zamestnávateľský a individuálny systém; z tohto dôvodu považuje za dôležitú „dôchodkovú gramotnosť“ občanov EÚ;

65. zdôrazňuje, že v dlhodobom meradle tvoria implicitné dôchodkové záväzky jednu z najväčších častí celkového verejného dlhu a že členské štáty by mali pravidelne zverejňovať informácie o svojich implicitných dôchodkových záväzkoch podľa spoločne dohodnutej metodiky;

66. zastáva názor, že potreba udržateľných verejných financií a vhodných systémov sociálneho zabezpečenia a začlenenia si vyžaduje zvýšenie kvality a efektívnosti správy a verejných výdavkov a že je potrebné podnietiť členské štáty, aby zvážili opatrenia na rovnomernejšie rozloženie daňového zaťaženia prostredníctvom postupného výrazného znižovania daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov; domnieva sa, že by to mohlo pomôcť obmedziť chudobu, zaručiť sociálnu súdržnosť a podporiť hospodársky rast a produktivitu, ktoré sú hlavnými faktormi konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu;

°

° °

67. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ECB a vládam členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Koordinovanie anticyklických politík a štrukturálnych reforiem

Plnenie rozpočtovej politiky predstavuje hlavnú zložku hospodárskej politiky členských štátov. Pakt stability a rastu obmedzuje ich slobodu voliť politiky podľa vlastného zváženia. Revízia paktu v roku 2005 stanovila mimoriadne okolnosti, počas ktorých možno tieto obmedzenia dočasne porušiť, aby sa umožnilo pôsobenie automatických stabilizátorov. Teraz je potrebné určiť ukazovatele oživeného hospodárstva, aby sa presne stanovil moment, kedy treba uplatniť východiskové opatrenia. Ekonómia sa zhodujú v tom, že hospodárstvo s plnou mierou zamestnanosti je hospodárstvo, v ktorom sú výrobné kapacity plne využívané. V skutočnosti takáto situácia nastáva, keď miera používania kapitálových zdrojov prekročí 85 %. Možno teda povedať, že do určitej hranice rastu sú potrebné rozpočtové a menové stimulačné opatrenia.

Pokiaľ ide o hospodársku situáciu v Európskej únii, rok 2009 sa vyznačoval poklesom výroby a extrémne nízkou mierou využívania výrobných kapacít, ktoré v priemere dosahovali 71 %. Oživenie je však krehkejšie, nakoľko je založené na obnove zásob podnikov a miernom náraste vývozu. Spotreba vo väčšine krajín EÚ stagnuje a investície sú v dôsledku poklesu objednávok naďalej slabé. Z toho vyplýva klesajúci potenciál rastu európskych ekonomík.

Komisia by mohla teda stanoviť jednoduché pravidlo, aby bolo možné stanoviť presný moment, kedy treba posilniť východiskové stratégie. Pokiaľ bude miera využívania výrobných kapacít nižšia ako je bežná miera, musia sa zachovať nekonvenčné opatrenia. Vo chvíli, keď hospodárstvo dospeje do tohto stavu, možno odporúčať opatrenia zaručujúce obnovenie rozpočtovej rovnováhy (napríklad využívanie nadbytkov štátneho rozpočtu na vyrovnanie dlhu).

2. Hľadanie kritéria udržateľnosti verejných financií

V oznámení Komisie sa uznáva uvedená potreba zachovať nekonvenčné opatrenia až do chvíle, kým nenastane oživenie hospodárstva, a uvádza problém dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Napriek tomu, ako sa zdôrazňuje v oznámení a jeho sprievodnej správe, „neexistuje jasná definícia pojmu udržateľná fiškálna pozícia“[1] a „horná hranica udržateľnej úrovne dlhu nie je stanovená“. Horné hranice udržateľnosti sa líšia v závislosti od krajiny a času.[2] Keďže Komisia sa napriek tomu snaží navrhnúť kritérium udržateľnosti tak, aby dlh nepodlomil „schopnosť vlády poskytnúť nevyhnutné verejné služby (...) a schopnosť prispôsobiť politiku novým výzvam“. Znepokojuje ju negatívny vplyv starnutia obyvateľstva a tendenčného rastu sociálnych výdavkov na potenciál rastu a verejné schodky.

Komisia sa vo svojom oznámení snaží odhadnúť vývoj do roku 2060, pokiaľ ide pomer medzi výdavkami a poplatkami, ktoré budú musieť členské štáty EÚ vyberať, aby v priebehu uvedeného obdobia udržali svoj štátny dlh na akceptovateľnej úrovni 60 % HDP.

Projekcie uvedené v oznámení Komisii sú založené na predpokladoch, ktoré sa vzhľadom na dlhé obdobie nevyhnutne zmenia. Mieru dlhodobého rastu ovplyvňuje rad postupne prijímaných rozhodnutí o krátkodobých obchodných investíciách, ktoré však samotné závisia od hospodárskej situácie a vlastných politík vládnych orgánov. Správne makroekonomické politiky teda môžu zvýšiť potenciálnu mieru rastu a uvoľniť napätie vo financovaní systémov sociálneho zabezpečenia. Okrem toho je demografický vývoj odkázaný na výkyvy miery rastu plodnosti a migračné pohyby. A napokon, uvedené obmedzenia vo financovaní výdavkov v sociálnej oblasti závisia od dopytu spoločnosti po verejných službách a od stupňa akceptovateľnosti povinných príspevkov. Uvedený dopyt spoločnosti je v niektorých členských štátoch zjavne veľký a v minulosti nijako nenarušil ich hospodársku dynamiku. Dnes sa uznáva účinnosť tzv. sociálnych záchytných sietí európskeho sociálneho modelu, ktoré sa osvedčili najmä v časoch krízy. Koniec koncov je možné tieto siete rozvíjať a modernizovať tým, že sa nanovo vymedzí ich rozsah pôsobnosti a základ financovania.

Práve v kontexte týchto postupných krátkodobých rozhodnutí treba nastoliť otázku verejného dlhu. V tejto súvislosti sú deficity žiaduce v časoch nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Verejná politika musí v tomto prípade vyčerpať formou pôžičiek dostupné úspory, aby mohla financovať investičné výdavky. Zárodky takejto nerovnováhy existovali už v čase pred krízou likvidity v októbri 2008, rast EÚ zaznamenával negatívne hodnoty už od druhého štvrťroka 2008 a miera rastu v eurozóne bola nižšia ako jej potenciálna úroveň už od začiatku tohto desaťročia.

V členských štátoch, ktoré majú nadbytok úspor, je žiaduca rozpočtová politika, aby bolo možné oživiť investície. Deficity sú udržateľné, pokiaľ ich financovanie nevyvíja tlak na úrokovú mieru štátnych pôžičiek a pokiaľ nevedú k neúnosnému zaťaženiu daňových poplatníkov. Zaťaženie dlhom rastie, ak sú reálne úrokové miery vyššie ako miera rastu hospodárstva. Preto výška úrokových sadzieb, ak je nízka, predstavuje hlavné kritérium, ktorým sa meria krátkodobá udržateľnosť dlhu.

Schopnosť členských štátov brať si úvery závisí okrem iného od stanoviska ratingových agentúr. Najnovšie skúsenosti ukazujú, že agentúry dokážu podceniť alebo nadhodnotiť riziká. Hodnotenie AAA udelia len vtedy, ak sú štáty, ktoré emitujú dlh, solventné. Hodnotenie bude o to lepšie, ak sa dlhom financujú deficity, ktoré stimulujú rast a ďalšie fiškálne príjmy. Preto je potrebné, aby Komisia dala vypracovať štúdie, ktoré umožnia posúdiť kvalitu dlhov členských štátov, a aby uložila sankcie tým členským štátom, ktoré by sa chceli pokúsiť nadhodnotiť vlastný rast s cieľom nenápadne dosiahnuť deficit vyplývajúci z recesie.

3. Určiť dobrý dlh a zlý dlh

Podľa odporúčaní Komisie sa členské štáty po zavedení eura snažili o zníženie svojich prevádzkových výdavkov a o reformu svojich systémov dôchodkového zabezpečenia. V dôsledku krízy deficity a miera zadlženosti všetkých členských štátov v priebehu roka 2009 výrazne narástli.

Uplatňovanie opatrení na obnovu nebolo jedinou príčinou nárastu deficitov. Jednou z príčin je aj automatický pokles daňových výnosov a ďalšou je účinnosť rozpočtových politík meraná na základe toho, či dosiahli stanovené ciele. Veľmi vysoký deficit môže financovať hospodársku expanziu, ktorá je zdrojom daňových príjmov a obnovenia rovnováhy. Toto je logika nekonvenčných stimulov, ktoré odporúča Komisia.

Naopak zle nastavené fiškálne stimuly môžu mať na rast zanedbateľný vplyv. Zároveň môžu takéto fiškálne výdavky ďalej zvyšovať verejný dlh, čo vedie k deficitu spôsobujúcemu recesiu. Váha zlého dlhu dolieha na domácnosti, ktoré nedokážu sporiť, v dôsledku čoho splácajú dlh bez návratnosti. Keďže dlhmi sú zaťažené predovšetkým domácnosti, ktoré kríza postihla najtvrdšie, je potrebné urýchlene stanoviť deficity vzniknuté v dôsledku krízy a neutralizovať ich.

4. Čo s paktom stability?

Pri vypracovávaní Maastrichtskej zmluvy sa povolené deficity a miera zadlženia stanovili na základe priemerných deficitov a mier zadlženosti členských krajín európskej menovej sústavy. Pri revízii paktu stability v roku 2005 sa implicitne prevzali zásady anticyklickej makroekonomickej politiky. Uvedená zásada je zjavne nanajvýš vhodná, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Komisia by mohla vyslovene prijať anticyklické hospodárenie ako pravidlo. Musí preto zabezpečiť, aby jej odporúčania boli v súlade s touto zásadou, a zároveň sa vyhnúť tomu, aby stanovila príliš krátke lehoty obnovenia rozpočtovej rovnováhy.

Pokiaľ ide o kritériá, ktorými by sa dala merať dlhodobá udržateľnosť verejných financií, obzvlášť vhodným ukazovateľom je štrukturálny deficit z hľadiska dlhodobého hodnotenia, pretože sa ním meria stav verejných financií nezávisle od účinkov konjunktúry. Napokon, ukazovateľ miery štrukturálneho zadlženia, napríklad pomer dlh/štátne aktíva alebo čistá výška dlhu/HDP, na stanovenie miery solventnosti členských štátov.

  • [1]  Pracovný dokument pripojený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o dlhodobej udržateľnosti verejných financií pre oživenie hospodárstva, 14. október 2009.
  • [2]  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o dlhodobej udržateľnosti verejných financií pre oživenie hospodárstva, 14. október 2009.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (22.3.2010)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou
(2010/2038(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Sergio Gaetano Cofferati

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   konštatuje, že rast nezamestnanosti a vládneho zadlženia, ako aj spomalenie rastu v dôsledku hospodárskej krízy sú v rozpore s cieľom udržateľnosti verejných financií; konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty pristúpili ku konsolidácii svojich rozpočtov a zlepšili likviditu verejných financií s cieľom znížiť náklady zadlženia, a že je tiež potrebné urobiť to vyváženým spôsobom a v primeranom časovom horizonte so zreteľom na konkrétne podmienky v členských štátoch; zdôrazňuje, že nerozvážne znižovanie prostriedkov v oblasti verejných investícií, výskumu, vzdelávania a rozvoja má negatívny dosah na vyhliadky rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, preto sa domnieva, že je potrebné naďalej podporovať dlhodobé investície v týchto oblastiach a rozširovať ich tam, kde je to potrebné;

2.   zdôrazňuje, že súčasné oživenie je stále nestabilné a že vo väčšine členských štátov nezamestnanosť ďalej stúpa, pričom najviac sú postihnutí mladí ľudia; je pevne presvedčený, že koniec hospodárskej krízy nemožno oznámiť, pokiaľ výrazne a trvalo udržateľne neklesne nezamestnanosť, a upozorňuje na skutočnosť, že európske sociálne štáty preukazujú svoju hodnotu pri zabezpečovaní stability a prispievaní k obnove;

Sociálny rozmer a rozmer zamestnanosti v rámci stratégie vyslobodenia sa z krízy

3.   považuje za potrebné náležite zhodnotiť sociálny dosah krízy a jej vplyv na zamestnanosť a stanoviť na európskej úrovni stratégiu hospodárskej obnovy založenú na podpore zamestnanosti, odbornej príprave, investíciách vedúcich k vyššej hospodárskej aktivite, zvýšení konkurencieschopnosti a produktivity podnikov, najmä MSP, oživení priemyslu a zabezpečení jeho prechodu na konkurencieschopné trvalo udržateľné hospodárstvo; a domnieva sa, že tieto ciele musia byť jadrom stratégie EÚ do roku 2020;

4.   zastáva názor, že stratégia na oživenie hospodárstva nesmie spôsobiť žiadnu ďalšiu štrukturálnu nerovnováhu a výrazné rozdiely v príjmoch, ktoré zaťažujú produktivitu a konkurencieschopnosť hospodárstva, musí predovšetkým zaviesť reformy potrebné na preklenutie tejto nerovnováhy; domnieva sa, že finančnými a daňovými opatreniami členských štátov sa musia chrániť mzdy, dôchodky, príspevky v nezamestnanosti a kúpna sila rodín bez toho, aby došlo k ohrozeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií alebo schopnosti členských štátov poskytovať v budúcnosti nevyhnutné verejné služby;

5.   konštatuje, že starnutie populácie, ktoré sa predpokladá v najbližších desaťročiach, predstavuje bezprecedentnú výzvu pre krajiny EÚ; z tohto dôvodu by protikrízové opatrenia v zásade nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie a nadmerne zaťažovať budúce generácie povinnosťou splatiť existujúce dlhy;

6.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby oživenie hospodárstva bolo spojené s politikami zameranými proti štrukturálnej nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých a starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a žien, ktorých cieľom by bol nárast počtu kvalitných pracovných miest, a teda aj zvýšenie produktivity práce a výkonnosti investícií; v tomto ohľade sa domnieva, že sú dôležité politiky na zlepšenie kvality ľudského kapitálu, ako sú politiky v oblasti vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti zamerané na produktívnejšiu a dlhšie aktívnu pracovnú silu a politiky zamerané na predĺženie obdobia profesionálnej činnosti; žiada členské štáty a Komisiu, aby posilnili politiky a opatrenia zamerané na zamestnanosť a trh práce a aby sa tieto opatrenia stali základom stratégie EÚ do roku 2020;

Dôsledky demografických zmien a stratégie zamestnanosti

7.   domnieva sa, že udržateľnosť verejných financií vo veľkej miere závisí od schopnosti zvýšiť mieru zamestnanosti s cieľom reagovať na demografické výzvy a výzvy súvisiace s rozpočtom s osobitným ohľadom na udržateľnosť dôchodkových systémov; existujúci európsky ľudský kapitál možno v strednodobom horizonte podporiť vhodnými migračnými politikami vedúcimi k integrácii migrantov na pracovnom trhu a k ich občianstvu;

8.   zdôrazňuje, že zvýšenie úrovne zamestnanosti má zásadný význam pre EÚ pri vyrovnávaní sa so starnutím obyvateľstva, a zdôrazňuje, že vysoká účasť na pracovnom trhu je predpokladom pre hospodársky rast, sociálnu integráciu a pre trvalo udržateľné a konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo;

9.   zastáva názor, že stratégia EÚ do roku 2020 by mala vyústiť do dohovoru o hospodárskej a sociálnej politike a o politike v oblasti zamestnanosti, ktorého cieľom bude trvalá udržateľnosť konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a ktorý bude zameraný na integráciu na pracovnom trhu pre všetkých, ktorá lepšie chráni občanov pred sociálnym vylúčením; zdôrazňuje, že všetky politiky by sa mali vzájomne podporovať s cieľom dosiahnuť pozitívnu súčinnosť; táto stratégia by sa mala zakladať na usmerneniach, a podľa možností na ukazovateľoch a porovnávacích kritériách, ktoré budú merateľné a porovnateľné na vnútroštátnej i európskej úrovni a ktoré podporia mechanizmy odmeňovania tých, ktorí plnia ciele, a opravné mechanizmy pre tých, ktorí ich neplnia, pričom by sa mali dodržiavať zásady flexiistoty a metódy sociálneho dialógu;

Trvalá udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia

10. domnieva sa, že verejné financie koordinované na európskej úrovni a zamerané na udržateľný rast, kvalitné zamestnanie a prijatie reforiem potrebných na zaručenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany jednou z odpovedí, ktoré si vyžadujú dôsledky finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy a výzvy súvisiace s demografickými zmenami a s globalizáciou;

11. pripomína, že dlhodobá rovnováha povinných dôchodkových systémov nezávisí len od demografického vývoja, ale aj od produktivity ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu, ako aj od podielu HDP vyhradeného na financovanie uvedených systémov;

12. zdôrazňuje význam očakávanej zelenej knihy o reforme dôchodkových systémov a považuje za nevyhnutné vypracovať a podporovať zmluvne i daňovými zvýhodneniami trvalo udržateľné, spoľahlivé, dostatočne diverzifikované dôchodkové systémy financované z rôznych zdrojov, ktoré budú súvisieť s výkonnosťou pracovných trhov alebo s finančnými trhmi a ktoré by mohli nadobudnúť formu podnikových systémov a zahŕňať verejný, doplnkový zamestnávateľský a individuálny systém; z tohto dôvodu považuje za dôležitú „dôchodkovú gramotnosť“ občanov EÚ;

13. zdôrazňuje, že v dlhodobom meradle sú implicitné dôchodkové záväzky jednou z najväčších súčastí celkového verejného dlhu a že členské štáty by mali pravidelne zverejňovať informácie o svojich implicitných dôchodkových záväzkoch podľa spoločne dohodnutej metodiky;

14. zastáva názor, že nevyhnutnosť udržateľnosti verejných financií a vhodných systémov sociálneho zabezpečenia a začlenenia si vyžaduje zvýšenie kvality a efektívnosti správy a verejných výdavkov a že je potrebné podnietiť členské štáty, aby zvážili opatrenia na rovnomernejšie rozloženie daňového zaťaženia prostredníctvom postupného výrazného znižovania daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov; mohlo by to pomôcť obmedziť chudobu, zaručiť sociálnu súdržnosť a podporiť rast a produktivitu hospodárstva, ktorá je hlavným faktorom konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Pervenche Berès, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Ilda Figueiredo, Pascale Gruny, Thomas Händel, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jürgen Creutzmann, Julie Girling, Richard Howitt, Dieter-Lebrecht Koch, Ria Oomen-Ruijten, Evelyn Regner, Csaba Sógor, Emilie Turunen

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (9.4.2010)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou
(2010/2038(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivailo Kalfin

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže napriek revízii v roku 2005 Pakt stability a rastu nedokázal zabrániť súčasnej kríze,

B.   keďže udržateľnosť verejných financií má kľúčový význam nielen pre Európu ako celok, ale konkrétne aj pre rozpočet Európskej únie,

C.  keďže všeobecné zásady a základné predpoklady udržateľnosti by sa mali uplatňovať aj na rozpočet Európskej únie, hoci je v súčasnosti obmedzený na približne 1 % z celkového európskeho HND,

1.   podporuje myšlienku, že väčšia koordinácia hospodárskych politík v Európskej únii je nevyhnutná a vedie k ďalším synergiám;

2.   uznáva, že Pakt stability a rastu nie je postačujúcim nástrojom na harmonizáciu daňových a hospodárskych politík členských štátov;

3.   podporuje preto revíziu mechanizmov s cieľom vrátiť ekonomiky členských štátov EÚ späť na cestu konvergencie;

4.   domnieva sa, že revízia cieľov a mechanizmov konvergencie ekonomík členských štátov – vrátane posúdenia vytvorenia európskeho menového fondu – by sa mala vykonať čo najskôr s cieľom vymedziť okrem iného možné účinky zvýšenia európskej pridanej hodnoty rozpočtu EÚ;

5.   zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je v podstatnej miere spojená aj s rozpočtom EÚ a jeho financovaním;

6.   pripomína, že za súčasného neuspokojivého stavu až 70 % finančných prostriedkov Únie nepochádza z vlastných zdrojov, ale priamo z rozpočtov členských štátov v podobe „príspevkov“ zo zdrojov plynúcich z HND; opätovne vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že z kríz, či už boli alebo neboli spôsobené neudržateľnými politikami, je ľahké obviňovať Úniu, pričom rozpočtové príspevky sú vnímané ako „dodatočné zaťaženie“ pre rozpočty členských štátov, namiesto toho, aby sa ocenili spoločné prínosy a európska pridaná hodnota;

7.   v tejto súvislosti zdôrazňuje veľmi pozitívnu úlohu rozpočtu EÚ – hoci výrazne obmedzovanú viacročným finančným rámcom – pri zmierňovaní účinkov krízy prostredníctvom financovania Európskeho plánu obnovy a prerozdelenia finančných prostriedkov pre prioritné oblasti; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi hospodárskymi a fiškálnymi politikami členských štátov s cieľom bojovať proti hospodárskej a finančnej kríze a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií;

8.   zastáva názor, že hodnotenie štátneho dlhu by nemali uskutočňovať len ratingové agentúry, keďže ide o úlohu, ktorú je možné vykonávať účinnejšie prostredníctvom vytvorenia mechanizmu dodatočného hodnotenia reálnej hodnoty štátneho dlhu a posilnenia úlohy Eurostatu pri poskytovaní spoľahlivých údajov;

9.   v tejto súvislosti podporuje snahy stimulovať vyčleňovanie dostupných úspor na koordinované investičné výdavky prostredníctvom daňových politík;

10. navrhuje, aby Komisia v osobitných prípadoch, keď členské štáty získajú od MMF úver na podporu platobnej bilancie, vytvorila vhodný mechanizmus spolupráce s MMF;

11. pripomína, že vysoká inflácia nie je odpoveďou na potrebu fiškálnej úpravy, pretože by viedla k vysokým ekonomickým nákladom a ohrozila by udržateľný a inkluzívny rast.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

8.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Damien Abad, Alexander Alvaro, Marta Andreasen, Francesca Balzani, Reimer Böge, Andrea Cozzolino, Jean-Luc Dehaene, Isabelle Durant, James Elles, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Estelle Grelier, Jiří Havel, Monika Hohlmeier, Anne E. Jensen, Ivailo Kalfin, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Vladimír Maňka, Barbara Matera, Claudio Morganti, Dominique Riquet, Sergio Paolo Francesco Silvestris, László Surján, Helga Trüpel, Daniël van der Stoep, Derek Vaughan, Angelika Werthmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Frédéric Daerden, Gerben-Jan Gerbrandy, Riikka Manner, Paul Rübig, Georgios Stavrakakis, Theodor Dumitru Stolojan

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.5.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

15

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Vicky Ford, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Enikő Győri, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Sophie Auconie, Lajos Bokros, David Casa, Sari Essayah, Carl Haglund, Iliana Ivanova, Thomas Mann, Gay Mitchell, Sirpa Pietikäinen, Andreas Schwab

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Trevor Colman, Monika Hohlmeier