SPRÁVA o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv
14.5.2010 - (2009/2199(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Heidi Hautala
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu OSN, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, medzinárodné dohovory o ľudských právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR);
– so zreteľom na deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv a na činnosti osobitného spravodajcu OSN v súvislosti so situáciou obhajcov ľudských práv,
– so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä jej články 3 a 21 a Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ľudských práv, a najmä usmernenia Európskej únie v oblasti obhajcov ľudských práv, ktoré boli prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008; taktiež so zreteľom na usmernenia pre dialógy o ľudských právach prijaté v decembri 2001 a revidované v roku 2009,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácií s tretími krajinami o ľudských právach[1],
– so zreteľom na doložky o ľudských právach vo vonkajších dohodách EÚ;
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR)[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách[3],
– so zreteľom na svoje špecifické usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín týkajúce sa ľudských práv a demokratických činností,
– so zreteľom na štatút Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorý schválila Konferencia predsedov Európskeho parlamentu 15. mája 2003 a ktorý bol zmenený 14. júna 2006,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v súvislosti s ľudskými právami na svete, najmä ich prílohy k jednotlivým prípadom,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce rozpravy a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,
– so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností prijaté 6. februára 2008,
– so zreteľom na rezolúciu o situácii obhajcov ľudských práv v členských štátoch Rady Európy, ktorú prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 24. februára 2009[4],
– so zreteľom na odporúčanie o právnom postavení mimovládnych organizácií v Európe[5], ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 10. októbra 2007,
– so zreteľom na regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, ku ktorým patria konkrétne Európsky dohovor o ľudských právach, Africká charta ľudských práv a práv národov a uznesenia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov o obhajcoch ľudských práv (ACHPR), Americký dohovor o ľudských právach a Arabská charta ľudských práv,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[6],
– so zreteľom na programy ochrany a poskytovania útočiska pre obhajcov ľudských práv v ohrození, ktoré sa realizujú v niektorých členských štátoch EÚ;
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7‑0157/2010),
A. keďže podľa Charty OSN je každý členský štát povinný presadzovať všeobecné rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a slobôd,
B. keďže podľa Deklarácie OSN prijatej v roku 1998 je obhajca ľudských práv výraz opisujúci osobu, ktorá ako jednotlivec alebo spoločne s inými koná s cieľom nenásilným spôsobom podporovať alebo ochraňovať ľudské práva,
C. keďže obhajcovia ľudských práv na celom svete zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a podporovaní základných ľudských práv, pričom často riskujú vlastné životy, a zároveň sú kľúčovými aktérmi pri posilňovaní demokratických zásad vo vlastnej krajine, zachovávajú vo svojej práci nestrannosť a transparentnosť a budujú si dôveryhodnosť podávaním presných správ, čím vytvárajú ľudské väzby medzi demokraciou a dodržiavaním ľudských práv,
D. keďže podpora obhajcov ľudských práv je dlhodobou súčasťou zahraničnej politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv; keďže však táto podpora EÚ je v jednotlivých štátoch rôzna,
E. keďže najmä Európska únia sa konkrétne zameriava na posilnenie ochrany ľudských práv v súlade s Lisabonskou zmluvou prostredníctvom pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR),
F. keďže Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie vrátane ochrany ich obhajcov, a to prostredníctvom delegácií vysielaných do tretích krajín, vypočutí, uznesení, listov a v neposlednom rade Sacharovovej ceny, ako aj svojich správ o ľudských právach vo svete,
G. keďže Európska únia v čoraz vyššej miere koordinuje svoje činnosti s inými regionálnymi a medzinárodnými subjektmi, ktoré boli zriadené v Afrike, Európe a Amerike, s cieľom dôsledne sledovať situáciu obhajcov ľudských práv a naliehavo vyzýva štáty, aby zabezpečili prostredie umožňujúce ich činnosť v súlade s medzinárodnými a regionálnymi povinnosťami v oblasti ľudských práv,
H. keďže dôveryhodnosť Európskej únie ako ochrancu obhajcov ľudských práv vo svete je úzko spätá s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd v rámci Únie,
I. keďže samotní obhajcovia ľudských práv sa pri svojej práci stretávajú s porušovaním ľudských práv a keďže k týmto prípadom porušovania patrí zabíjanie, hrozba smrti, únosy a zavlečenia, svojvoľné zatýkanie a väznenie, ako aj ďalšie prejavy obťažovania a zastrašovania, napríklad ohováračské kampane, a všetky tieto prípady porušenia sa môžu týkať aj najbližších členov rodín obhajcov ľudských práv (vrátane ich detí) a ich ostatných príbuzných, čo ich môže odradiť od pokračovania v činnosti; keďže kampane zamerané na ochranu ľudských práv sú v mnohých regiónoch vystavené zákazom činnosti a prenasledovaniu obhajcov ľudských práv,
J. keďže ochrana jednotlivých obhajcov ľudských práv si vyžaduje presadzovanie politík EÚ v oblasti ľudských práv všeobecne,
K. keďže osobitne ohrozené sú obhajkyne práv a k ďalším skupinám a kategóriám obhajcov, ktorí sú obzvlášť vystavení útokom a porušovaniu ľudských práv v dôsledku svojej práce, patria obhajcovia, ktorí podporujú občianske a politické práva, konkrétne slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane práv náboženských menšín, ako aj sociálne a kultúrne práva, konkrétne kolektívne práva ako právo na výživu a prístup k prírodným zdrojom vrátane členov odborov, a tí, ktorí sa zaoberajú právami menšín a právami komunít, detí, pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ako aj ľudia bojujúci proti korupcii,
L. keďže na prenasledovanie obhajcov ľudských práv sa používajú čoraz dômyselnejšie prostriedky, a to prostredníctvom nových technológií, ale aj reštriktívnych právnych predpisov a administratívnych prekážok pre MVO, ktoré výrazne obmedzujú priestor a možnosti činnosti nezávislej občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti treba osobitne zdôrazniť, že niektoré vlády kladú obhajcom ľudských práv do cesty prekážky alebo im bránia v tom, aby oficiálne registrovali organizácie, a neskôr ich prenasledujú za to, že protiprávne uplatňujú svoje právo na slobodu zhromažďovania,
M. keďže tieto kroky sú zjavným porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a súboru všeobecne uznávaných základných slobôd,
N. keďže obhajcov ľudských práv taktiež obmedzuje polícia a niekedy sú dokonca jej priamym terčom, pričom právne predpisy a postupy sú označované za tzv. bezpečnostné opatrenia, často v spojení so stigmatizáciou a obviňovaním z terorizmu,
O. keďže medzi osobitné ťažkosti, ktorým čelia združenia a zhromaždenia obhajcov ľudských práv, patrí i naďalej zabavovanie nábytku, uzatváranie objektov a dôkladné, ukladanie veľmi vysokých pokút a puntičkárske a subjektívne preverovanie bankových účtov,
P. keďže prostredníctvom dohôd o obchode, ktoré zahŕňajú doložku o ľudských právach, môže EÚ vyžadovať rešpektovanie ľudských práv ako podmienku pre obchodovanie,
1) vzdáva poctu neoceniteľnému prínosu obhajcov ľudských práv k ochrane a presadzovaniu ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie a k predchádzaniu konfliktov s ohrozením vlastnej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti ich rodín a rodičov; víta skutočnosť, že deklarácia OSN prijatá v roku 1998 neobsahuje striktné vymedzenie pojmu obhajcovia ľudských práv, a v tomto smere vyzýva Radu a Komisiu, aby tento prístup pevne podporovali;
2) vyzýva EÚ, aby uprednostňovala účinnejšie plnenie existujúcich nástrojov a mechanizmov na jednotnú a systematickú ochranu obhajcov ľudských práv v Európskej únii; odporúča vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby rozvíjala účinnejšie opatrenia a metódy, ktoré by boli viac zamerané na výsledky, vrátane vyhodnotenia jestvujúcich politík a dialógov v oblasti ľudských práv;
3) naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby prejavili politickú vôľu podporovať činnosť obhajcov ľudských práv, a tým lepšie využívať všetky existujúce nástroje a rozvíjať nové doplnkové mechanizmy na podporu a presadzovanie ich práce prostredníctvom skutočne participatívnej stratégie, ktorá by mala pomôcť vytvoriť pre obhajcov prostredie, v ktorom by mohli plniť svoje úlohy a podliehať ochrane; zdôrazňuje, že toto sa musí spojiť s politikou zameranou na predchádzanie útokom a hrozbám namierených proti obhajcom ľudských práv, ako aj ochranu pred nimi prostredníctvom bezodkladných a dlhodobých opatrení;
Inštitucionálne posilnenie a inovácie podľa Lisabonskej zmluvy
4) pripomína, že v súlade s ustanoveniami článkov 3 a 21 Lisabonskej zmluvy stojí v centre vonkajších činností Únie presadzovanie a ochrana ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné prednostne zaručiť, že presadzovanie ľudských práv ako základnej hodnoty a taktiež cieľa zahraničnej politiky Únie sa riadne odrazí vo vytváraní a výstavbe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, a to aj zriaďovaním dostatočných ľudských zdrojov; preto žiada, aby sa v rámci ESVČ vytvorilo centrálne miesto s osobitnou zodpovednosťou za obhajcov ľudských práv;
5) zdôrazňuje, že misie EÚ doteraz nevykonávali usmernenia týkajúce sa obhajcov ľudských práv uspokojivým spôsobom, a vyzýva Komisiu, aby pristúpila k hĺbkovej analýze, ktorá by zabezpečila riešenie tejto problematiky; v tejto súvislosti poznamenáva, že delegácie Komisie v tretích krajinách musia teraz v dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy naplno využiť nové príležitosti, dostali však aj nové právomoci, aby mohli lepšie riešiť tento problém, pretože sa z nich stanú delegácie Únie s ešte dôležitejšou úlohou, pokiaľ ide o zastupovanie EÚ a plnenie politiky v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje preto svoju výzvu, aby sa v každej krajine systematicky menovali vysoko kvalifikovaní politickí úradníci s osobitnou zodpovednosťou za ľudské práva a demokraciu a aby sa usmernenia a rozvoj osvedčených postupov týkajúcich sa ľudských práv a ich plnenia stali súčasťou programov odbornej prípravy členov misií EÚ, opisov pracovných miest a postupov hodnotenia;
6) zdôrazňuje dôležitosť doložiek o ľudských právach v obchodných politikách, dohodách o partnerstve a dohodách o obchode medzi EÚ a tretími krajinami;
7) očakáva, že menovanie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie, a vytvorenie spoločnej služby pre vonkajšiu činnosť by mohlo výraznou mierou posilniť ucelenosť a účinnosť práce EÚ v tejto oblasti, a jednoznačne odporúča, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka inštitucionálne zastrešila vypracovanie miestnych stratégií v úzkej spolupráci s miestnou nezávislou občianskou spoločnosťou vrátane ich pravidelného hodnotenia s cieľom reálne vykonávať ochranné opatrenia stanovené v usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv;
8) pokladá za nevyhnutné zlepšiť a systematicky rozvíjať kontakty s nezávislou občianskou spoločnosťou, ako aj prístup obhajcov ľudských práv k delegáciám EÚ a misiám pôsobiacim v teréne; víta v tejto súvislosti požiadavku španielskeho predsedníctva vymenovať spomedzi členov misií EÚ spoločného styčného dôstojníka na miestnej úrovni pre obhajcov ľudských práv, úlohou ktorého bude koordinácia činností Európskej únie na základe podpory lepšieho prístupu k informáciám o porušovaní ľudských práv a spolupráce s občianskou spoločnosťou, ktorá zároveň zabezpečí transparentnosť spôsobu, akým vykonávajú svoje povinnosti, a možnosť rýchlej reakcie v naliehavých prípadoch; žiada, aby bol Parlament informovaný o týchto menovaniach;
Smerom k ucelenejšiemu a systematickejšiemu prístupu v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv
9) vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným plnením usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky delegácie EÚ musia tieto usmernenia riadne a úplne plniť a že je potrebné zvýšené úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky delegácie vypracovali svoje stratégie plnenia na miestnej úrovni do konca roku 2010 alebo, ak také stratégie už majú, aby ich do tohto termínu podrobili revízii; žiada, aby sa zoznam týchto stratégií na miestnej úrovni poskytol Európskemu parlamentu a uverejnil vo výročnej správe EÚ o ľudských právach;
10) vyzýva Radu, Komisiu a delegácie EÚ, aby obhajcov ľudských práv a ich organizácie aktívne zapojili do navrhovania, monitorovania a revidovania stratégií na miestnej úrovni, keďže to ovplyvní skutočnú hodnotu týchto stratégií;
11) domnieva sa, že stretnutia obhajcov ľudských práv a diplomatov, ktoré by sa konali aspoň raz za rok a vyžadujú sa v usmerneniach EÚ, môžu jednoznačne prispieť k budovaniu týchto stratégií, a vyzýva na pravidelnejšie a systematickejšie stretnutia v budúcnosti; vyzýva, aby sa na týchto stretnutiach zabezpečila účasť rôznych obhajcov ľudských práv, ktorí sú aktívni v danej krajine, a účasť regionálnych obhajcov práv;
12) žiada preto vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa zamyslela nad možnosťou zorganizovať medzinárodné stretnutie obhajcov ľudských práv s účasťou príslušných orgánov OSN, sekretariátov regionálnych dohovorov o ľudských právach a medzinárodných a regionálnych mimovládnych organizácií s cieľom zlepšiť ochranu obhajcov ľudských práv a presadzovanie ľudských práv vo svete;
13) zdôrazňuje potrebu rodového rozmeru vo vykonávaní usmernení a spolu s nimi cielených opatrení na podporu obhajkýň ľudských práv a iných osobitne zraniteľných skupín, akými sú novinári a obhajcovia podporujúci hospodárske, sociálne a kultúrne práva, práva detí, ako aj ľudia zaoberajúci sa právami menšín – konkrétne právami náboženských a jazykových menšín – právami pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov;
14) zdôrazňuje dôležitosť slobody slova a úlohu on-line a off-line médií ako prostriedkov, ktoré umožňujú činnosť obhajcov ľudských práv;
15) domnieva sa, že rozvoj nových technológií a ich vplyv na obhajcov ľudských práv je potrebné vyhodnotiť a výsledky tohto hodnotenia začleniť do jestvujúcich programov EÚ týkajúcich sa ľudských práv a obhajcov ľudských práv;
16) zastáva názor, že hlavné aspekty stratégií plnenia usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv na miestnej úrovni by sa mali odraziť v národných strategických dokumentoch/národných indikatívnych programoch, akčných plánoch ESP, ročných akčných plánoch v rámci EIDHR a v nástroji stability (IfS);
17) pripomína, že podporovanie, ochrana a bezpečnosť obhajcov ľudských práv prostredníctvom Lisabonskej zmluvy musia byť vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami prioritou a musia byť začlenené do všetkých úrovní a do všetkých aspektov a nástrojov zahraničnej politiky Únie s cieľom zvýšiť koherentnosť, účinnosť a dôveryhodnosť podpory obhajcov ľudských práv zo strany EÚ; domnieva sa, že rozvoj, účinné plnenie a pravidelné sledovanie osobitných národných stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie by mohli zásadne prispieť k uplatňovaniu tohto cieleného prístupu;
18) domnieva sa, že ochrana obhajcov ľudských práv v tretích krajinách sa zlepší, ak budú dialógy EÚ o ľudských právach účinnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zaraďovať situáciu obhajcov ľudských práv do všetkých politických dialógov, dialógov o ľudských právach a obchodných rokovaniach s tretími krajinami a všeobecnejšie situáciu a zlepšovanie práva na slobodu zhromažďovať sa do vnútroštátnych právnych predpisov, nariadení a praxe, pričom partnerom treba pripomenúť úlohu štátov, ktoré majú zaručiť, aby sa práva a povinnosti zakotvené v Deklarácii OSN o obhajcoch ľudských práv stali súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane slobody združovať sa a slobody zhromažďovať sa a práva na vnútroštátne a zahraničné finančné prostriedky pri zachovaní úplnej transparentnosti a rešpektovaní ich autonómie rozhodovania, ako aj slobody prejavu, ktorá je dôležitým prvkom v práci obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že partnerské štáty by taktiež nemali zabúdať na povinnosť a úlohu chrániť a presadzovať rešpektovanie obhajcov ľudských práv a ich práce, a to vytvorením takých podmienok, ktoré v plnej miere umožňujú výkon obhajoby a monitorovania ľudských práv a podávania správ o nich;
19) pokiaľ ide o získanie domácich a zahraničných finančných prostriedkov, domnieva sa, že je potrebné prijať konkrétne kritériá, ktoré budú v zásade orientačné a môžu sa ďalej doplniť s cieľom podporiť transparentnosť a kontrolu; domnieva sa, že medzi kritériá, ktoré je možné len orientačne zohľadniť, patria: charakter organizácie obhajcov ľudských práv, počet účastníkov, stupeň naliehavosti pri získavaní finančnej podpory, analýza intervenčného plánu na ochranu ľudských práv a potreby miestneho spoločenstva; žiada opatrenia na zohľadnenie akéhokoľvek ďalšieho kritéria, na ktoré sa môžu odvolávať obhajcovia ľudských práv, ak sa považuje za potrebné na vykonávanie ich práce;
20) pripomína, že delegácie Európskeho parlamentu, ako orgány zodpovedné za vzťahy EP s tretími krajinami, by mohli podľa osobitných usmernení pre činnosti poslancov EP v oblasti ľudských práv a demokracie pri ich návštevách tretích krajín zohrávať v úsilí o pomoc obhajcom ľudských práv ešte významnejšiu úlohu;
21) žiada, aby sa venoval väčší význam úlohe Európskeho parlamentu v rámci dialógov EÚ s tretími krajinami na tému ľudských práv;
22) navrhuje hodnotenie tretích krajín, ktoré vstupujú do obchodných vzťahov s EÚ, z hľadiska ľudských práv;
23) podporuje začlenenie podnikateľského spoločenstva do dialógov o ľudských právach;
24) domnieva sa, že je potrebný jednak súdržný a koordinovaný prístup EÚ, jednak určitý priestor pre doplnkovú úlohu členských štátov pri ochrane obhajcov ľudských práv;
25) odsudzuje prostredie beztrestnosti sprevádzajúce prípady násilia páchaného na obhajcoch v mnohých krajinách sveta; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa tejto otázke venovali v rámci svojich bilaterálnych kontaktov, pričom naliehavo vyzýva všetky krajiny na zabezpečenie toho, že páchatelia budú postavení pred súd bez ohľadu na svoje postavenie alebo funkciu v rámci nezávislého a účinného disciplinárneho a trestného konania, majúc neustále na pamäti možnosť konečného odvolania sa na Európsky súd pre ľudské práva po vyčerpaní všetkých možností na vnútroštátnych súdoch;
26) zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa odvolávanie sa na národnú a verejnú bezpečnosť vrátane protiteroristických opatrení nepoužívalo svojvoľne proti obhajcom ľudských práv;
27) poukazuje na to, že aj poslanci zohrávajú kľúčovú úlohu tým, že zaručujú, aby vnútroštátna legislatíva, ktorá by sa mohla potenciálne týkať obhajcov ľudských práv a ich činností, bola v súlade s medzinárodne uznávanými normami v oblasti ľudských práv; preto zdôrazňuje význam systematického riešenia týchto otázok na bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach poslancov Európskeho parlamentu s miestnymi odborníkmi, ako aj s poslancami iných parlamentov v súlade s osobitnými usmerneniami pre činnosti poslancov EP v oblasti ľudských práv a demokracie pri ich návštevách v tretích krajinách;
28) zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa nezávislá občianska spoločnosť úplne zapojila do prípravy všetkých dialógov o ľudských právach, či už formou seminárov na tému občianska spoločnosť, alebo inými prostriedkami; domnieva sa, že prepojenie medzi seminármi o občianskej spoločnosti a formálnym dialógom sa musí posilniť prostredníctvom zverejňovania odporúčaní a zlepšenia následných opatrení a spätnej väzby pre občiansku spoločnosť po uskutočnení dialógu; zdôrazňuje, že je dôležité venovať sa aj naďalej v priebehu dialógov jednotlivým prípadom, a domnieva sa, že zverejnenie zoznamu mien by posilnilo dosah činností EÚ a zvýšilo by pozornosť verejnosti voči týmto prípadom, ak toto zverejnenie obhajcov ľudských práv nevystaví riziku; zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s inými obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou pri vyhodnocovaní tohto rizika;
29) domnieva sa, že Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý sa už osvedčil ako nástroj podpory a presadzovania dodržiavania ľudských práv a upevňovania zásad právneho štátu, by mal naďalej posilňovať priame podporovanie obhajcov ľudských práv, aby sa tak splnili krátkodobé aj dlhodobé potreby a zároveň sa zaručilo, že bude mať dosah aj na osobitne zraniteľné skupiny a obhajcov žijúcich v odľahlých a okrajových oblastiach;
30) vyzýva Radu a vysokú predstaviteľku, aby systematicky kritizovali a napomínali medzinárodné spoločnosti, keď utlačovateľským režimom poskytujú technológie na dohľad nad obyvateľstvom, a tým uľahčujú prenasledovanie a zatýkanie obhajcov ľudských práv;
Vyššia transparentnosť a viditeľnosť ako opatrenie ochrany obhajcov
31) vyzýva Radu a Komisiu, aby v radoch obhajcov ľudských práv, v rámci ESVČ, vyslanectiev v EÚ a ministerstiev zahraničných vecí v EÚ zvýšili povedomie o existencii usmernení prostredníctvom cielených opatrení na účely ich plnohodnotného podporovania a uplatňovania; domnieva sa, že každoročné stretnutia ustanovené v usmerneniach by mohli zásadným spôsobom podporiť obhajcov ľudských práv a taktiež zvýšiť dôveryhodnosť a viditeľnosť činnosti EÚ a jasne tak zdôrazniť význam ochrany ľudských práv pre EÚ;
32) zdôrazňuje, že uznanie zo strany verejnosti a zviditeľnenie obhajcov ľudských práv a ich práce môžu taktiež prispieť k ich ochrane v ťažkých situáciách, keďže môžu páchateľov odradiť od činov, keď porušovanie práv neostane bez povšimnutia; vyzýva členské štáty EÚ a delegácie EÚ, aby v rámci možnosti zverejňovali demarše a iné kroky, ktoré uskutočnia v jednotlivých prípadoch, a to vždy po konzultácii s konkrétnym obhajcom ľudských práv alebo jeho rodinou; vyzýva misie EÚ, aby obhajcom ľudských práv a/alebo ich rodinám, ako aj tým MVO, ktoré EÚ na daný prípad upozornili, poskytovali systematickú spätnú väzbu o každom kroku, ktorý uskutočnili v ich mene, bez ohľadu na jeho formu, ako je stanovené v usmerneniach;
33) vyzýva vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a všetkých komisárov s právomocami v oblasti vonkajších vzťahov, aby sa pravidelne stretávali s obhajcami ľudských práv v rámci oficiálnych návštev v tretích krajinách, a zdôrazňuje, že toto podporovanie obhajcov ľudských práv by sa taktiež malo povinne zahrnúť do mandátu osobitných zástupcov EÚ; zdôrazňuje, že tak vysoká predstaviteľka, ako aj osobitní zástupcovia sa budú zodpovedať Európskemu parlamentu za svoju činnosť v tejto oblasti;
34) zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať a rozvíjať návrhy, ako by sa sieť nositeľov Sacharovovej ceny, vytvorená v decembri 2008 pri príležitosti 20. výročia Sacharovovej ceny, mohla uplatniť ako súčasť trvalého podporovania obhajcov ľudských práv, ako aj potrebu lepšie zhodnotiť možný prínos nositeľov ceny k rôznym činnostiam Európskeho parlamentu, aby tak táto sieť plnila svoju úlohu; opätovne zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa porušovania ľudských práv niektorých nositeľov Sacharovovej ceny;
Úsilie zamerané na činnosť na podporu obhajcov ľudských práv vyznačujúcu sa lepšou koordináciou a dosahovaním výsledkov
35) domnieva sa, že EÚ musí vypracovať holistický prístup k obhajcom ľudských práv, aby sa zvýšila dôveryhodnosť a účinnosť politiky EÚ v členských štátoch EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám, a zároveň sa podporili opatrenia na zaistenie ich činností, ako aj preventívne a ochranné opatrenia, ktorý zohľadní krátkodobé, aj dlhodobé potreby obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal odraziť v prepracovanej stratégii EIDHR a v prepracovaných usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv;
36) domnieva sa, že EÚ by mala jasne informovať o prípadných sankciách, ktoré by sa mohli uplatniť na tretie krajiny, ktoré vážne porušujú ľudské práva, a v prípade potreby ich uplatniť; ešte raz pripomína svoju žiadosť adresovanú Komisii a Rade, a najmä podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, aby účinne využívali doložku o ľudských právach začlenenú v medzinárodných dohodách, a tým vytvorili skutočný mechanizmus na presadzovanie tejto doložky v zmysle článkov 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;
37) domnieva sa, že na to, aby sa posilnili činnosti prinášajúce výsledky, by mala vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne hodnotiť plnenie usmernení EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv jednotlivými delegáciami EÚ v tretích krajinách a uprednostniť túto prácu, pozorne sledovať jej vývoj a predkladať týmto misiám odporúčania zamerané na zlepšenie činnosti, v prípade ktorých bolo plnenie citeľne nedostatočné;
38) vyzýva Radu, aby viac sprístupnila Európu pre obhajcov ľudských práv, ktorí nemôžu zostať vo svojich domovských krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby pripravili a zrealizovali osobitné opatrenia na uľahčenie prístupu takýchto obhajcov ľudských práv do Európy;
39) pripomína, že je potrebné prekonať chýbajúcu súdržnú stratégiu v oblasti ochrany a azylu systematickým uplatňovaním mimoriadnych opatrení a iniciatív krátkodobého a dlhodobého charakteru; žiada vysokú predstaviteľku, aby do konca roku 2010 podala Európskemu parlamentu správu o prijatých opatreniach v tomto smere;
40) pripomína svoju žiadosť členským štátom, aby prednostne rozvíjali koordinovanú politiku vydávania mimoriadnych víz obhajcom ľudských práv a členom ich rodín, pričom ako príklad môžu slúžiť osobitné systémy v Španielsku a Írsku; je pevne presvedčený, že ak by sa novým delegáciám Európskej únie priznala právomoc predkladať členským štátom odporúčania v oblasti vydávania mimoriadnych víz, bol by to pre politiku Únie v oblasti ľudských práv veľký krok vpred; zastáva názor, že dosiahnutiu tohto prístupu by v mnohom pomohol jasný odkaz na túto možnosť v návrhu príručky pre spracovanie žiadostí o víza a zmenu už udelených víz, ako to Európsky parlament už vyjadril v priebehu právneho preskúmania uvedeného opatrenia;
41) naliehavo vyzýva 27 členských štátov, aby dodržiavali rovnaké kritériá pre vydávanie víz obhajcom ľudských práv;
42) zdôrazňuje potrebu doplniť tieto mimoriadne víza o opatrenia na poskytnutie dočasnej ochrany a útočiska obhajcom ľudských práv v Európe, prípadného zabezpečenia finančných zdrojov a ubytovania na prípadné prichýlenie obhajcov ľudských práv, ako aj doplnkové programy (činnosti v oblasti ľudských práv, prednášky na európskych univerzitách, jazykové kurzy atď.); víta iniciatívu Mesto – útočisko, ktorú presadilo české predsedníctvo, ako aj program ochrany a útočiska, ktorý začala realizovať španielska vláda od roku 2008, a žiada podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa európsky program ochrany a útočiska dokončil v rámci ESVČ do konca roku 2010 a uplatňoval v roku 2011 avšak bez toho, aby mestá neprišli o svoje právomoci; vyzýva preto vysokú predstaviteľku, aby Európskemu parlamentu predložila príručku, ako vytvoriť mesto – útočisko, ako aj rámcový návrh podporujúci prepojenia medzi takýmito mestami; žiada ďalšiu podporu ostatných iniciatív, ktoré existujú v tejto oblasti;
43) ďalej zdôrazňuje, že v situáciách, keď môže byť ohrozený život, fyzické alebo duševné zdravie obhajcu ľudských práv, by členské štáty a delegácie EÚ mali podporiť a vypracovať aj ďalšie nástroje ochrany a mechanizmy núdzového riešenia; domnieva sa, že by sa tak malo stať v úzkej spolupráci s miestnymi obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou;
44) víta prebiehajúcu súčinnosť existujúcich mechanizmov ochrany na európskej a medzinárodnej úrovni, ktorá by sa dala viac posilniť prostredníctvom systematickej výmeny informácií a stratégií, aby sa tak zabezpečilo, že všetky tieto mechanizmy sa budú navzájom lepšie dopĺňať v oblasti výmeny informácií o mimoriadnych prípadoch, ako aj koordinácie činností dlhodobej podpory, napríklad prostredníctvom využitia bezpečnej on-line platformy prístupnej všetkým zainteresovaným subjektom; víta v tejto súvislosti každoročné stretnutia, ktoré organizuje Rada Európy, ako aj každoročné stretnutia medzi rôznymi mechanizmami, ktoré organizuje Monitorovacie stredisko pre ochranu obhajcov ľudských práv (Observatory for the Protection of Human Rights Defenders), spoločný program Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH) a Svetovej organizácie proti mučeniu (OMCT) s cieľom posilniť vzájomné prepojenie medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami a inštitúciami v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv; vyzýva existujúce pracovné skupiny pre obhajcov ľudských práv v Európe, aby v rámci pracovnej skupiny pre ľudské práva v Rade a v Rade Európy, ktorá je iniciatívou komisára Rady Európy pre ľudské práva, preskúmali možnosti užšej spolupráce;
45) žiada, aby v súvislosti s vykonávaním Lisabonskej zmluvy inštitúcie EÚ vytvorili nástroj medziinštitucionálnej spolupráce zameranej na obhajcov ľudských práv; chápe, že vytvorenie takéhoto nástroja by sa mohlo uľahčiť, ak by sa vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ zriadili kontaktné miesta pre obhajcov ľudských práv, pričom tieto kontaktné miesta by úzko spolupracovali s členmi misií a delegácií EÚ zodpovednými za oblasť ľudských práv a demokracie;
46) vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosti vytvoriť mechanizmus rýchleho varovania, ktorý by spoločne využívali inštitúcie EÚ, a ďalšie mechanizmy ochrany;
47) domnieva sa, že výmenu informácií by uľahčilo aj vytvorenie databáz alebo záznamov, ktoré by umožnili sledovanie uskutočnených činností, najmä v súvislosti s jednotlivcami, to všetko pri zabezpečení plnohodnotného rešpektovania dôvernosti týchto informácií;
48) vyzýva Komisiu, aby pravidelne sledovala a monitorovala krátkodobé a dlhodobé vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv a aby o tom podávala správy Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva;
49) poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom EÚ.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Úvod
Obhajcovia ľudských práv na celom svete zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a presadzovaní základných ľudských práv svojím každodenným nasadením, pri ktorom mnohokrát riskujú vlastný život. Obhajcovia ľudských práv majú taktiež zásadný význam z hľadiska zmien a sú kľúčovými aktérmi demokratických procesov vo vlastnej krajine, čím vytvárajú ľudské väzby medzi demokraciou a dodržiavaním ľudských práv. Podpora obhajcov ľudských práv je už dávno súčasťou zahraničnej politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv.
Nastal čas dôkladnejšie sa venovať politikám EÚ na podporu obhajcov ľudských práv, vyhodnotiť existujúce mechanizmy a navrhnúť ďalšie kroky do budúcnosti s cieľom posilniť činnosť obhajcov ľudských práv prostredníctvom participatívnej stratégie a zaručiť ochranu formou bezodkladných, ako aj dlhodobých opatrení.
Kto sa môže považovať za obhajcu ľudských práv?
Referenčným dokumentom pre všetky medzinárodné aj regionálne mechanizmy je v súčasnosti Deklarácia OSN o obhajcoch ľudských práv prijatá v roku 1998, v ktorej sú stanovené práva jednotlivcov a organizácií so zásadným významom pre hájenie ľudských práv, ako aj povinnosti štátu podporovať a chrániť takúto činnosť.
Podľa uvedenej deklarácie OSN sa výrazom obhajca ľudských práv definuje osoba, ktorá ako jednotlivec alebo spoločne s inými koná s cieľom podporovať alebo ochraňovať ľudské práva. Obhajca ľudských práv však musí konať nenásilným spôsobom. Definícia nezahŕňa tie osoby alebo skupiny, ktoré sa dopúšťajú násilia alebo ho presadzujú.
V súlade s touto široko koncipovanou klasifikáciou môže byť teda obhajcom ľudských práv akákoľvek osoba alebo skupina osôb, ktorej činnosť sa sústredí na presadzovanie ľudských práv, počnúc medzivládnymi organizáciami so sídlom v svetových veľkomestách až po jednotlivcov pôsobiacich v miestnych komunitách. Obhajcom môže byť ktokoľvek bez ohľadu na pohlavie a vek z rôznych častí sveta a z akéhokoľvek pracovného alebo iného prostredia. Je potrebné poznamenať najmä, že obhajcovia ľudských práv sa nevyskytujú len v MVO a medzivládnych organizáciách, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o vládnych úradníkov, štátnych úradníkov alebo subjekty v súkromnom sektore.
Čo je vlastne prácou obhajcov ľudských práv?
Obhajcovia ľudských práv sa vyznačujú najmä tým, čo robia, a tento pojem sa najlepšie vysvetľuje opisom ich činností a niektorých okolností, v ktorých pôsobia.
Cieľom práce obhajcov ľudských práv je uplatňovanie určitých alebo všetkých práv zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 a v ďalších medzinárodných nástrojoch týkajúcich sa ľudských práv. Obhajcovia ľudských práv sa teda snažia presadzovať a chrániť občianske a politické práva a presadzovať, chrániť a uplatňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva.
Obhajcovia ľudských práv zohrávajú proaktívnu úlohu pri upevňovaní demokratických zásad a k ich činnostiam patrí zhromažďovanie a šírenie informácií o porušovaní ľudských práv, poskytovanie podpory obetiam porušovania ľudských práv, účasť na vykonávaní dohovorov o ľudských právach, činnosti zamerané na zaistenie zodpovednosti a odstránenie beztrestnosti, podpora dobrej správy vecí verejných. Taktiež sú často kľúčovými partnermi pri rozvíjaní vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti ľudských práv.
Násilie páchané na obhajcoch ľudských práv
Samotní obhajcovia ľudských práv sú pri výkone svojej práce často vystavení porušovaniu ľudských práv. Ide o zabíjanie, vyhrážanie smrťou, zavlečenia a únosy, svojvoľné zatýkanie a väznenie, niekedy mučenie. Obhajcovia ľudských práv sú často objektom obťažovania a mnohí z nich boli obeťami ohováračských kampaní. Ďalším zo spôsobov ako im brániť v práci je niekedy trestné alebo iné obvinenie. Pokojné demonštrácie a podávanie sťažností viedli k obvineniu z narušenia verejného poriadku a výtržníctva s následným vynesením prísnych rozsudkov. Politiky, právne predpisy a postupy označované ako bezpečnostné opatrenia, napríklad zákon o boji proti terorizmu, sa niekedy uplatňujú tak, aby obmedzovali prácu obhajcov ľudských práv, alebo sú niekedy namierené priamo proti nim.
Obhajkyne ľudských práv a ďalšie osobitne ohrozené skupiny
Obhajkyne ľudských práv narážajú na rôzne nebezpečenstvá a prekážky brániace účinnému plneniu ich práce v oblasti ľudských práv. Hroziace nebezpečenstvo vyplýva z toho, kým sú a čo robia. Násilie alebo hrozby, ktorým sú vystavené, sú často sexuálne zamerané alebo čelia prekážkam v práci kvôli svojmu pohlaviu. Okrem toho majú predsudky, vylúčenie a verejné odsúdenie zo strany štátnych orgánov a sociálnych aktérov závažný dosah na ich životy. Mnohé obhajkyne ľudských práv sú dennodenne zodpovedné za starostlivosť o deti alebo starých rodičov a často je pre ne veľmi ťažké pokračovať v práci na ochranu ľudských práv, pretože vedia, že zatknutie a uväznenie by im zabránilo vykonávať túto úlohu v rodine.
Táto osobitná situácia je zohľadnená v usmerneniach EÚ, v ktorých je zdôraznená potreba uplatniť pri riešení otázky obhajcov ľudských práv rodový rozmer a adresovaná výzva misiám, aby svoju pozornosť zamerali najmä na osobitné riziká, ktorým čelia obhajkyne ľudských práv. V priebehu viacerých predsedníctiev boli na úrovni EÚ vypracované osobitné kampane s cieľom zvýšiť úsilie poskytovať podporu a zamerať ju viac na obhajkyne ľudských práv.
K ďalším skupinám a kategóriám obhajcov, ktorí sú podľa správy osobitného zástupcu OSN pre ľudské práva z roku 2007 obzvlášť vystavení útokom a porušovaniu ľudských práv v dôsledku výkonu svojej práce a ktorých situácia je zohľadnená v najnovšom prepracovanom znení usmernení EÚ z roku 2008, patria obhajcovia zameraní na uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a obhajcovia zaoberajúci sa právami menšín, pôvodných obyvateľov, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.
II. Mechanizmy OSN na ochranu obhajcov ľudských práv a regionálne mechanizmy
Osobitný spravodajca OSN
V roku 2000 požiadala Komisia pre ľudské práva generálneho tajomníka, aby ustanovil mandát pre obhajcov ľudských práv, podporil vykonávanie Deklarácie o obhajcoch ľudských práv a taktiež poskytol informácie o aktuálnej situácii obhajcov ľudských práv na celom svete. Túto funkciu zastávala Hina Jilaniová až do roku 2008, kedy ju nahradila Margert Sekaggyová. Mandát pre obhajcov ľudských práv má široký rozsah pôsobnosti a je v ňom stanovené, že hlavnými úlohami osobitného spravodajcu sú:
· vyhľadávať, získavať, preskúmavať a odpovedať na informácie o situácii obhajcov ľudských práv;
· zavádzať spoluprácu a viesť dialóg s vládami a ďalšími aktérmi prejavujúcimi záujem o presadzovanie a účinné plnenie deklarácie;
· odporúčať účinné stratégie zamerané na lepšiu ochranu obhajcov ľudských práv a rozvíjať ich.
Na účely plnenia týchto úloh predkladá osobitný spravodajca vysokému komisárovi pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi výročnú správu, navštevuje rôzne krajiny a venuje sa spolu s vládami jednotlivým problematickým prípadom, čo sa často deje prostredníctvom naliehavých listov. Od ustanovenia tohto mandátu bolo približne 120 krajinám zaslaných vyše 2 100 oznámení o situácii 3 600 obhajcov ľudských práv. Spravodajkyňa Sekaggyová sa vo svojej prvej správe zamerala najmä na všeobecné periodické preskúmanie (UPR) ako na mechanizmus, ktorý má strategickú hodnotu pri hodnotení a snáď aj zlepšovaní situácie obhajcov ľudských práv v hodnotených krajinách.
Afrika
Africká komisia pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) je nezávislý mechanizmus monitorovania Africkej únie. Súčasťou jej práce je presadzovanie a ochrana ľudských práv a interpretácia ustanovení Africkej charty ľudských práv a práv národov. S cieľom posilniť ochranu práv obhajcov ľudských práv v celej Afrike komisia ACHPR vymenovala v roku 2004 do funkcie osobitného spravodajcu pre obhajcov ľudských práv Reine Alapini-Gansouovú, ktorú v roku 2009 nahradil Muhammad Bašír-Chalfalláh.
Amerika
Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) je nezávislý mechanizmus Organizácie amerických štátov, ktorý bol zriadený s cieľom presadzovať a chrániť ľudské práva v celej Amerike.
Jej prácu pre obhajcov ľudských práv koordinuje jednotka pre ochrancov ľudských práv, ktorá monitoruje a analyzuje situáciu obhajcov ľudských správ v celom regióne a podáva o nej správy. Okrem toho poskytuje komisii IACHR poradenstvo k jednotlivým petíciám obhajcov ľudských práv v súvislosti s preventívnymi opatreniami, ktoré možno nariadiť, ak je určitá osoba vystavená riziku závažnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku porušenia práv tejto osoby. Preventívne opatrenia zahŕňajú bezpečnostné opatrenia, ako aj vyšetrovanie ohrozovania alebo iného druhu násilia namiereného proti obhajcom ľudských práv s cieľom riešiť základné príčiny týchto prípadov a brániť ich opakovanému výskytu.
Európa
OBSE/ODIHR
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) so sídlom vo Varšave vytvoril v decembri 2003 osobitný program pre slobodu zhromažďovania a v roku 2007 zriadil kontaktné miesto pre obhajcov ľudských práv. Toto kontaktné miesto dôkladne monitoruje situáciu obhajcov ľudských práv, určuje problematické otázky a snaží sa presadzovať a chrániť ich záujmy. ODIHR taktiež vydáva výročné správy o obhajcoch ľudských práv v krajinách OBSE.
Rada Európy
Výbor ministrov Rady Európy prijal vo februári 2008 deklaráciu o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností.
V deklarácii upozorňuje, že štáty majú prvoradú zodpovednosť vytvárať pre prácu obhajcov ľudských práv priaznivé prostredie, vďaka ktorému môžu jednotlivci, skupiny a združenia vykonávať mierové činnosti na presadzovanie a ochranu ľudských práv bez iných obmedzení okrem tých, ktoré sú schválené v Európskom dohovore o ľudských právach. Obsahuje zoznam rôznych opatrení, ktoré musia štáty prijať v tejto oblasti, napríklad posilniť systém súdnictva, zaručiť existenciu účinných opravných prostriedkov, uskutočňovať rýchle, nezávislé a účelné trestné vyšetrovania, posilňovať kapacity a kompetencie ombudsmanov a inštitúcií v oblasti ľudských práv, aby mohli dostávať sťažnosti, a zaručiť účinný prístup k Európskemu súdu pre ľudské práva (ECtHR) a ďalším mechanizmom ochrany ľudských práv. Členským štátom Rady Európy je taktiež adresovaná žiadosť, aby zabezpečili ochranné opatrenia na pružné poskytovanie pomoci obhajcom ľudských práv v tretích krajinách, ktorí sú vystavení riziku, vrátane pozorovania súdnych konaní a vydávania mimoriadnych víz.
V deklarácii je potvrdený postup vypracovaný komisárom Rady Európy pre ľudské práva, ktorý je zameraný na podporovanie a ochranu obhajcov ľudských práv, a uvedená výzva komisárovi, aby posilnil úlohu a spôsobilosť svojho úradu.
V rámci presadzovania účinného pozorovania a neobmedzeného uplatňovania ľudských práv vo všetkých krajinách Rady Európy sa komisár pre ľudské práva ako nezávislá a nestranná inštitúcia snaží hodnotiť konkrétnu situáciu v oblasti ľudských práv v každom členskom štáte, reagovať na problémy a v prípadoch potreby poskytovať poradenstvo o nápravných opatreniach. K činnostiam komisára zameraných na podporu obhajcov ľudských práv patrí:
• monitorovanie situácie obhajcov ľudských práv na národnej a regionálnej úrovni s cieľom zistiť medzery a nedostatky vo vnútroštátnej legislatíve, nariadeniach a postupoch, ktoré môžu ovplyvniť ich pracovné podmienky a bezpečnosť pri práci;
• podávanie verejne dostupných správ o situácii obhajcov ľudských práv;
• zasahovanie v naliehavých prípadoch, v ktorých sú obhajcovia ľudských práv v ohrození, či už verejne alebo utajovanými prostriedkami, najmä výzvami adresovanými vládam, aby plnili svoje povinnosti v oblasti ľudských práv a pomáhali obhajcom ľudských práv pri riešení problémov, s ktorými sa môžu stretávať;
• zvyšovanie informovanosti verejnosti a posilňovanie sietí. Na internetovom portáli komisára sa nachádza stránka, ktorá je osobitne venovaná obhajcom ľudských práv;
• spolupráca, koordinácia a vzájomné dopĺňanie sa s kľúčovými partnermi a aktérmi, ako sú osobitný spravodajca OSN pre obhajcov ľudských práv, OBSE/ODIHR, EÚ, mimovládne organizácie a subjekty pôsobiace v oblasti ľudských práv na národnej úrovni. Na tieto účely komisár vytvoril pracovnú skupinu.
EÚ
Usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv
Usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv boli prijaté v roku 2004 a aktualizované v roku 2008 s cieľom usmerniť činnosti EÚ na podporu obhajcov ľudských práv. Obsahujú konkrétne návrhy, ktoré sú adresované najmä misiám EÚ v tretích krajinách, a týkajú sa monitorovania situácie obhajcov ľudských práv, napríklad v správach o ľudských právach, ako aj ich podpory prostredníctvom viditeľného vyjadrovania uznania, pravidelných kontaktov alebo sledovania súdnych konaní v prípadoch potreby. Podpora mechanizmov OSN a koordinácia s inými regionálnymi nástrojmi je ďalší dôležitý aspekt, podobne ako potreba uplatňovať politiku rozvoja aj na účely ochrany obhajcov ľudských práv.
Hoci usmernenia sú veľmi významným nástrojom a predstavujú záväzok EÚ, interné hodnotenia Rady z roku 2006[1] alebo externé hodnotenia, napríklad správa organizácie Amnesty International z roku 2007[2], ukázali, že medzi ambíciami a vykonávaním v súčasnosti je veľká priepasť. Závery Rady obsahujú celý súbor odporúčaní určených vedúcim misií, členským štátom a inštitúciám EÚ o činnostiach na zvýšenie informovanosti, rozšírení odbornej prípravy, proaktívnejšom dosahu a posilnenej podpore. Od ich prijatia boli vynaložené určité snahy na rozvoj miestnych stratégií vykonávania a zriadenie miestnych pracovných skupín pre ľudské práva na úrovni EÚ v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi jednotlivými misiami. Ešte stále však ostáva veľký kus práce. Zatiaľ čo mnohé odporúčania sú ešte platné alebo sa musia premietnuť do konkrétnych krokov, vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa ich plnenie dostalo do nového náročného kontextu.
Obhajcovia ľudských práv sú samozrejme aj významnými aktérmi pri plnení mnohých ďalších usmernení, rovnako ako iné usmernenia môžu poslúžiť ako nástroj na ich podporu. Jedným z príkladov sú dialógy o ľudských právach, ktoré sa často pripravujú na seminároch občianskej spoločnosti s cieľom poskytnúť týmto dialógom podnety, zatiaľ čo niektoré dialógy predstavujú príležitosť vyzdvihnúť jednotlivé prípady alebo aspoň diskutovať o situácii a problémoch obhajcov.
EIDHR
Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je finančný nástroj EÚ na podporu ľudských práv a demokracie, ktorý sa vykonáva najmä v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti. Jedna z noviniek nariadenia prijatého v roku 2006, ktorú umožnila revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách, je v súčasnosti možnosť podporiť MVO, ktoré nie sú oficiálne uznanými organizáciami, čo môže byť obzvlášť dôležité pre osoby, ktoré pracujú v mimoriadne náročných podmienkach a patria pod cieľ 1 tohto nástroja, a čo pre podporu EÚ poskytovanú obhajcom ľudských práv predstavuje krok vpred.
Pri rokovaniach o nariadení (ES) č. 1889/2006 bolo jednou z absolútnych priorít Európskeho parlamentu zavedenie núdzového mechanizmu na podporu obhajcov ľudských práv. Podľa článku 9 nariadenia, ktorý je nazvaný Opatrenia ad hoc, „môže Komisia prideliť na základe ad hoc potreby menšie granty ochrancom ľudských práv ako reakciu na naliehavú potrebu ochrany.“ Hlavným cieľom bolo poskytnúť delegáciám Komisie nie veľmi veľký rozpočet na pomoc ohrozeným obhajcom ľudských práv, aby im napríklad uľahčili odchod z krajiny. Tento druh priamej pomoci pre jednotlivcov bol možný len po určitých zmenách nariadenia o rozpočtových pravidlách, pričom sa uskutočňuje len v obmedzenej miere.
Na základe návrhu delegácií a v spolupráci s organizáciami, ktorým sa poskytujú financie z EIDHR, však jednotlivci mali možnosť získať tento druh pomoci. Dlhodobé potreby obhajcov ľudských práv (potom, ako sa dostanú do bezpečia, majú okrem leteniek samozrejme ďalšie potreby) možno neboli pri stanovovaní týchto opatrení dostatočne zohľadnené, avšak ešte stále ide o opodstatnenú vec, ktorá vyžaduje politickú zodpovednosť. Okrem pomoci ľuďom, aby mohli opustiť krajinu, by formou ochrany mohli byť aj iné cenné opatrenia opierajúce sa o menšie sumy peňazí, napríklad: prístup k mobilným telefónom, pamäťové karty atď.
V rámci strategického dokumentu pre EIDHR na roky 2007 až 2010 sa cieľ 3 vzťahuje na podporné opatrenia pre rôzne usmernenia EÚ. Na toto obdobie bolo vyčlenených 16 miliónov EUR na osobitnú podporu obhajcov ľudských práv. Na základe prvej výzvy na predkladanie ponúk bolo vybraných 11 špecializovaných organizácií občianskej spoločnosti, ktorých projekty sa zameriavajú na prevenciu aj na ochranu, najmä na základe naliehavosti. Pri vypísaní druhej výzvy na predkladanie ponúk v roku 2010 bude dôležité zabezpečiť, aby sa pokryli tak krátkodobé, ako aj dlhodobé potreby. Opatrenia musia byť koordinované, navzájom sa dopĺňať a týkať sa obhajcov ľudských práv, ktorí možno nie sú veľmi známi alebo žijú v odľahlých oblastiach. Taktiež by sa dali stanoviť osobitné opatrenia pre obzvlášť zraniteľné skupiny, ako už bolo uvedené. Keďže väčšina prijímateľských organizácií pochádza z Európy, je potrebné zabezpečiť, aby projekty zahŕňali aj posilňovanie kapacít miestnych partnerských organizácií v tretích krajinách.
Európsky parlament
Jednou z hlavných funkcií Európskeho parlamentu je monitorovať a kontrolovať prácu iných inštitúcií EÚ, pričom však samotný Európsky parlament zohráva ako inštitúcia a aktér významnú úlohu pri podporovaní a ochrane obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom vypočutí, uznesení a napokon udeľovaním Sacharovovej ceny. V roku 2008 sme spolu s Európskou komisiou a OSN usporiadali veľkú konferenciu pri príležitosti osláv 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 10. výročia prijatia Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv.
Európsky parlament umožňuje verejnosti prístup k takmer všetkým svojim aktivitám, čím poskytuje platformu na diskusie a verejné prezentovanie obhajcov ľudských práv na schôdzach a vypočutiach. Zviditeľnenie samo o sebe môže zvýšiť ochranu, zároveň však môže jednotlivcov vystaviť zvýšenému nebezpečenstvu. Prítomnosť na pôde Európskeho parlamentu už v niektorých prípadoch spôsobila zatknutie, ako jeden z najdôležitejších príkladov možno uviesť prípad Hu Jia. Jedným zo spôsobov ako lepšie riešiť tieto riziká by mohla byť intenzívnejšia spolupráca medzi inštitúciami EÚ, napríklad oznámenia Európskeho parlamentu Komisii o plánovaných návštevách obhajcov ľudských práv, alebo väčšia pripravenosť podniknúť nadväzné kroky týkajúce sa bezpečnosti obhajcov ľudských práv, ktorí vystúpili v EP.
Rovnako ako v prípade každého voleného zhromaždenia predstavujú texty prijaté hlasovaním, v prípade Európskeho parlamentu uznesenia, najvýznamnejší spôsob ako oznamovať stanoviská k širokej škále tém vrátane ľudských práv. Naliehavé uznesenia, ktoré sú v súčasnosti ustanovené v článku 122 rokovacieho poriadku, sú naďalej najviac využívaným právnym základom na riešenie otázok ľudských práv v Európskom parlamente, pričom mnohé z nich sa zaoberajú prípadmi jednotlivcov. V štúdii EUIC vypracovanej na žiadosť EP[3] sú analyzované všetky uznesenia prijaté v rokoch 1999 až 2006. V uzneseniach sa z celkového počtu 786 odkazov na situácie jednotlivcov obhajcovia ľudských práv uvádzajú v 74 prípadoch (t. j. 9,4 % z celkového počtu). V ostatných prípadoch ide o politikov, členov odborov, novinárov atď.
Veľký počet prípadov jednotlivcov sa objavuje aj v korešpondencii, napríklad v listoch predsedu Parlamentu, predsedov parlamentných delegácií alebo predsedu Podvýboru pre ľudské práva adresovaných dotknutým orgánom. Všetky prípady jednotlivcov, ktoré sú predmetom uznesenia, sú vymenované v prílohe k výročnej správe EP o ľudských právach, niekedy s uvedením ďalších podniknutých krokov. Priestor na systematickejšie nadväzné opatrenia a lepšie zaznamenávanie a sledovanie podniknutých krokov je však väčší. Jednou z možností by bolo vytvorenie osobitnej databázy, akú v súčasnosti pripravuje napríklad Rada. Uľahčilo by to aj nevyhnutnú a rozsiahlejšiu výmenu informácií o činnostiach, ktoré vykonávajú jednotlivé inštitúcie, ako to často požaduje Európsky parlament.
Od roku 1988 udeľuje Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, čím jej nositeľov oceňuje za ich snahy v záujme ľudských práv a základných slobôd. Zviditeľnenie, ktoré táto cena znamená, zlepšuje situáciu nositeľov. Ako sa mnohí z nich vyjadrili na konferencii usporiadanej v roku 2008 pri príležitosti 20. výročia tejto ceny, uznanie ich práce predstavuje konkrétnu a morálnu podporu, avšak finančná dotácia môže priniesť úžitok nositeľovi ceny, ako aj prípadu, ktorý tento nositeľ obhajuje. Európsky parlament očakával, že zriadením siete nositeľov Sacharovovej ceny by mohol zlepšiť následné kroky na podporu nositeľov Sacharovovej ceny, ako aj vzťahy s nimi v rámci trvalej podpory, a taktiež lepšie využiť možný prínos nositeľov ceny k rôznym činnostiam a ich možnosti podieľať sa na nich.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti by spravodajkyňa chcela predložiť tieto odporúčania k politikám EÚ na podporu obhajcov ľudských práv:
Inštitucionálne posilnenie a inovácie podľa Lisabonskej zmluvy
· Lisabonská zmluva vo svojich článkoch 3 a 21 ďalej rozvíja ciele zahraničnej politiky Únie a do centra pozornosti vonkajšej činnosti Únie stavia presadzovanie a ochranu ľudských práv. Prvoradou prioritou sa musí stať zabezpečenie toho, že presadzovanie ľudských práv ako základnej hodnoty a cieľa zahraničnej politiky Únie sa náležite odrazí v štruktúre ESVČ vrátane ľudských zdrojov.
· Delegácie Komisie v tretích krajinách sa stanú delegáciami Únie, na čom sa už pracuje, a budú musieť zohrávať kľúčovú úlohu pri zastupovaní EÚ a plnení politiky v oblasti ľudských práv, a tým aj v súvislosti s potrebou zapájať systematicky vysoko kvalifikovaného politického poradcu do otázok ľudských práv a demokracie. Vymenovanie takejto osoby by mohlo zároveň posilniť súdržnosť a zviditeľnenie politiky EÚ v oblasti ľudských práv a táto osoba by mohla predstavovať kontaktné miesto pre obhajcov ľudských práv v teréne.
Smerom k ucelenejšiemu a systematickejšiemu prístupu v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv
· Delegácie EÚ v tretích krajinách musia riadne a v plnej miere vykonávať usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a do konca roku 2010 je potrebné vynaložiť zvýšené úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky delegácie vypracovali stratégie na miestnej úrovni. Preto sa výrazne odporúča, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie inštitucionálne zastrešila vypracovanie týchto stratégií vrátane ich pravidelného hodnotenia, aby sa tak zabezpečila väčšia jednotnosť politiky Únie a skutočné plnenie takýchto ochranných opatrení. Zapojenie obhajcov ľudských práv do postupov navrhovania a sledovania stratégií na miestnej úrovni pripraví podmienky na dosiahnutie účinnej hodnoty týchto stratégií. Stretnutia obhajcov ľudských práv a diplomatov, ktoré by sa mali konať aspoň raz za rok, jednoznačne prispejú k vytváraniu týchto postupov.
· Zoznam týchto stratégií na miestnej úrovni by sa mal poskytovať Parlamentu alebo aspoň zaraďovať do výročných správ EÚ o ľudských právach. Je potrebné žiadať v prípade parlamentných vypočutí od vedúcich delegácií EÚ jasný záväzok k plneniu týchto opatrení pred tým, ako ich vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie vymenuje.
· Súčasný prístup spočívajúci v oddeľovaní záležitostí ľudských práv od všetkých ostatných otázok sa musí zmeniť. Podporovanie a ochrana obhajcov ľudských práv sa musia stať súčasťou všetkých úrovní a všetkých aspektov a nástrojov zahraničnej politiky Únie s cieľom zvýšiť koherentnosť, účinnosť a dôveryhodnosť podpory EÚ poskytovanej obhajcom ľudských práv. Schválenie národnej stratégie o ľudských právach a demokracii, ktorá sa má považovať za referenčný dokument pri stanovovaní špecifických priorít pre krajiny v tejto oblasti a zahrnúť do všetkých relevantných externých politík a nástrojov EÚ s príslušnou treťou krajinou, by mohlo výrazne prispieť k uplatňovaniu tohto cieleného prístupu.
· Hlavné aspekty stratégií plnenia usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv na miestnej úrovni by sa mali odraziť v národných strategických dokumentoch, akčných plánoch ESP a ročných akčných plánoch v rámci EIDHR. Podporovanie a ochrana obhajcov ľudských práv musia presahovať rámec dialógov o ľudských právach a podvýborov ESP pre ľudské práva vzhľadom na naliehavú povahu opatrení, ktoré treba prijať, a musia sa systematicky uvádzať ako prioritné body programu politického dialógu s tretími krajinami, a to aj v rámci rád združení alebo rady pre spoluprácu a bilaterálnych samitov.
· EIDHR, ktorý už preukázal svoje schopnosti podporovať a presadzovať dodržiavanie ľudských práv a posilnenie zásad právneho štátu, by mal naďalej intenzívnejšie priamo podporovať obhajcov ľudských práv.
· Medzi dialógmi o ľudských právach, ktoré sa uskutočňujú pred bilaterálnymi samitmi, sa musí vytvoriť užšia väzba, napríklad usporiadaním stretnutí s obhajcami ľudských práv pred samitom. Takéto činnosti by mohli presiahnuť súčasné hranice dialógov o ľudských právach a priniesť hmatateľné výsledky a úžitok.
Vyššia transparentnosť a viditeľnosť ako opatrenie ochrany obhajcov
· Obhajcovia ľudských práv, ktorí sú v tretích krajinách vystavení rizikám, žiadajú najmä o zviditeľnenie a publicitu opatrení EÚ v súvislosti so všetkými druhmi náročných situácií, ktorým môžu čeliť, vrátane obťažovania, ohrozovania a nespravodlivého väznenia. Oni sami označujú verejné opatrenia ako ochranné opatrenia. V tomto zmysle by bolo dobré, aby sa kedykoľvek, keď je to možné, postupy členských štátov EÚ, a v blízkej budúcnosti aj postupy delegácií EÚ, uverejňovali a oznamovali na internetových stránkach týchto delegácií, Rady a Komisie. Rozhodnutie o takomto uverejnení by však malo byť vždy prenechané obhajcom ľudských práv alebo ich rodinám.
· Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie by mala pri svojich oficiálnych návštevách v tretích krajinách stanoviť ako prvoradú prioritu stretnutia s obhajcami ľudských práv. Okrem toho by sa tento aspekt mal povinne začleniť do mandátu osobitného zástupcu EÚ. Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie aj OZ EÚ by sa mali zodpovedať za svoju činnosť v tejto oblasti Európskemu parlamentu.
Úsilie zamerané na činnosť na podporu obhajcov ľudských práv vyznačujúcu sa lepšou koordináciou a dosahovaním výsledkov
· Dôveryhodnosť a účinnosť politiky EÚ môže zlepšiť len vypracovanie holistického prístupu zameraného na obhajcov ľudských práv. Súčasťou tohto prístupu by preto mali byť aj podporné opatrenia na zabezpečenie ich činností, ako aj preventívne a ochranné opatrenia, aby obhajcovia mohli konať včas. Zohľadniť treba aj krátkodobé a dlhodobé potreby obhajcov ľudských práv. Tento vyvážený prístup by sa mal odraziť v prepracovanej stratégii EIDHR a usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv.
· Potrebné je osobitne sa zamerať nielen na ochranu obhajcov ľudských práv v ich vlastnej krajine, ale aj vydávanie víz obhajcom, ktorí sú vystavení riziku a nachádzajú sa v núdzovej situácii. Vydávanie takýchto mimoriadnych víz by sa malo zahrnúť do vízového kódexu Spoločenstva.
· Popri núdzových vízach by sa mali začať realizovať programy tzv. miest – útočísk (iniciatíva Shelters cities), ktorými by sa tak doplnili existujúce nástroje a mechanizmy ochrany pre obhajcov ľudských práv.
· Súčasnú spoluprácu medzi existujúcimi ochrannými mechanizmami na európskej a medzinárodnej úrovni treba podporiť a ešte viac posilniť systematickou výmenou informácií a stratégií s cieľom zaručiť ich vzájomné dopĺňanie. Je potrebné, aby pracovné skupiny pre ľudské práva, ktoré existujú v rámci COHOM a Rady Európy a za ktoré zodpovedá komisár pre ľudské práva, boli cenené a aby navzájom spolupracovali.
· Každoročné stretnutia, ktoré v súvislosti s presadzovaním činností na ochranu ľudských práv organizuje Rada Európy, a iniciatívy Monitorovacieho strediska pre ochranu obhajcov ľudských práv (Observatory for the Protection of Human Rights Defenders), spoločný program Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH), Svetovej organizácie proti mučeniu (OMCT) a Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) majú za cieľ posilniť vzájomné prepojenie a doplnenie medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami a inštitúciami v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv. Všetky tieto inovatívne prístupy založené na zvýšenej spolupráci medzi všetkými mechanizmami a inštitúciami musia byť naďalej predmetom skúmania, aby sme dospeli k stratégii zameranej na výsledky a slúžiacej obhajcom ľudských práv.
· V súvislosti s vykonávam Lisabonskej zmluvy by sa mali inštitúcie EÚ osobitne usilovať o vytvorenie medziinštitucionálnej spolupráce týkajúcej sa obhajcov ľudských práv založenej na medziinštitucionálnej sieti s možnosťou pravidelných stretnutí. Vytvorenie takejto siete by sa mohlo uľahčiť, ak by sa v Európskom parlamente a v rámci ESVČ zriadili kontaktné miesta pre obhajcov ľudských práv. Malo by sa preskúmať vytvorenie spoločného mechanizmu včasného varovania inštitúcií EÚ a všetkých ďalších ochranných mechanizmov.
· Zároveň by sa mala ďalej preskúmať Sieť nositeľov Sacharovovej ceny, vytvorená v decembri 2008 pri príležitosti 20. výročia Sacharovovej ceny.
· Výmenu informácií by malo uľahčiť aj vytvorenie databáz alebo záznamov, ktoré by uľahčili sledovanie uskutočnených činností, najmä v súvislosti s jednotlivcami.
- [1] Závery Rady o usmerneniach Európskej únie o ochrancoch ľudských práv.
- [2] Zaručiť ochranu? Európska únia a obhajcovia ľudských práv. (Ensuring Protection? The European Union and human rights defenders). Amnesty International, máj 2007.
Zoznam AI: EUR 01/007/2007. - [3] Viac než aktivizmus: Dosah uznesení a iných aktivít Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv mimo EÚ, október 2006.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
28.4.2010 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
59 1 3 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Dominique Baudis, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Takis Hadjigeorgiou, Heidi Hautala, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Barry Madlener, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Willy Meyer, Alexander Mirsky, Andreas Mölzer, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Vincent Peillon, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Marek Siwiec, Zoran Thaler, Johannes Cornelis van Baalen, Kristian Vigenin |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Elena Băsescu, Emine Bozkurt, Hélène Flautre, Charles Goerens, Elisabeth Jeggle, Evgeni Kirilov, Georgios Koumoutsakos, Barbara Lochbihler, Norbert Neuser, Judith Sargentini, Alf Svensson, László Tőkés, Ivo Vajgl, Dominique Vlasto, Luis Yáñez-Barnuevo García, Janusz Władysław Zemke |
|||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georgios Papanikolaou |
|||||