SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)

17.5.2010 - (KOM(2009)0223 – C7‑0037/2009 – 2009/0070(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Norbert Glante

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 212 KB)
• 001-001 (DOC - 148 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)

(KOM(2009)0223 – C7-0287/2009 – 2009/0070(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2009)0223),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 157 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0037/2009),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. januára 2010,

–   so zreteľom na záväzok zástupcu Rady daný v liste z 5. mája 2010 schváliť pozíciu Parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fingovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0161/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY PARLAMENTU^[1]*

k návrhu Komisie na

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. .../2010

o európskom programe monitorovania Zeme (GMES)

a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[4],

keďže:

(1)    Európska rada sa na svojom zasadnutí 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu dohodla na stratégii trvalo udržateľného rozvoja, ktorou sa majú vzájomne posilniť hospodárska, sociálna a environmentálna politika, a lisabonskému procesu pridala environmentálny rozmer.

(2)    V uznesení o európskej politike v oblasti vesmíru[5] z 21. mája 2007 prijatom na štvrtom spoločnom a súbežnom zasadnutí Rady Európskej únie a Rady Európskej vesmírnej agentúry na úrovni ministrov („Kozmická rada“ zriadená v súlade s článkom 8 ods. 1 rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou[6]) Rada uznala skutočný a potenciálny príspevok vesmírnych činností k lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť, ktorý spočíva v poskytovaní základných technológií a služieb pre vznikajúcu európsku znalostnú spoločnosť a v prispievaní k európskej súdržnosti, a zdôraznila, že vesmír je významným prvkom stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

(2a)  V uznesení s názvom Ďalší rozvoj európskej politiky v oblasti kozmického priestoru z 26. septembra 2008, ktoré bolo prijaté na piatom spoločnom a súbežnom zasadnutí Rady Európskej únie a Rady Európskej vesmírnej agentúry na úrovni ministrov, sa zdôraznilo, že je potrebné vytvoriť vhodné nástroje a systémy financovania EÚ pri zohľadnení osobitostí kozmického odvetvia, posilniť jej celkovú konkurencieschopnosť a konkurencieschopnosť jej priemyslu a zabezpečiť vyváženú štruktúru priemyslu a umožniť vhodné dlhodobé investície Únie do výskumu týkajúceho sa kozmického priestoru a do prevádzky trvalo udržateľných vesmírnych aplikácií v prospech Únie a jej občanov, najmä preskúmaním všetkých dôsledkov politík, ktoré súvisia s kozmickým priestorom, v rámci budúceho finančného výhľadu.

(2b)  V uznesení Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o európskej politike v oblasti kozmického priestoru: priblížiť vesmír k Zemi sa zdôraznilo, že je potrebné nájsť vhodné nástroje EÚ a systémy financovania európskej politiky v oblasti kozmického priestoru ako doplnok k vyčleneným prostriedkom v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007-2013) s cieľom umožniť rôznym hospodárskym subjektom plánovanie ich činností zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a že by sa v budúcom finančnom rámci mali vziať do úvahy vhodné nástroje a systémy financovania EÚ, ktoré by umožnili dlhodobé investície Únie do výskumu kozmického priestoru a do prevádzky udržateľných vesmírnych aplikácií, ktoré by boli prospešné pre Úniu a jej občanov.

(3)    V prípade projektu „Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť“ (Global Monitoring for Environment and Security − GMES) ide o iniciatívu monitorovania Zeme realizovanú pod vedením Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou. Jej hlavným cieľom je ▌poskytovať pod vedením Európskej únie informačné služby, ktoré ▌umožňujú prístup k presným údajom a k informáciám v oblasti životného prostredia a bezpečnosti a ktoré sú prispôsobené potrebám ▌užívateľov. Tým by mala podporiť lepšie využívanie hospodárskeho potenciálu súvisiaceho s inováciou, výskumom a technologickým vývojom v oblasti pozorovania Zeme. Projekt GMES by okrem toho mal byť kľúčovým nástrojom na podporu biodiverzity, riadenie ekosystému a prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej dôsledkov.

(4)    Aby sa cieľ GMES dosiahol udržateľným spôsobom, je potrebné koordinovať činnosti rôznych partnerov zapojených do GMES a vyvinúť, zaviesť a prevádzkovať služby a kapacitu na pozorovanie, ktoré spĺňajú požiadavky užívateľov bez toho, aby boli dotknuté príslušné vnútroštátne a európske bezpečnostné obmedzenia.

(4a)  V tejto súvislosti by výbor GMES mal Komisii pomáhať pri zabezpečovaní koordinácie príspevkov Európskej únie, členských štátov a medzivládnych agentúr do GMES, pri čom by čo najlepšie využíval existujúce kapacity a zisťoval nedostatky, ktoré treba riešiť na úrovni Únie. Mal by tiež Komisii pomáhať pri monitorovaní dôsledného vykonávania programu GMES. Mal by monitorovať vývoj politiky a umožňovať výmenu osvedčených postupov v GMES.

(4b)  GMES je program, ktorý vychádza z užívateľských potrieb, a preto si vyžaduje nepretržité a účinné zapájanie užívateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia jeho hodnoty pre užívateľov by sa mali informácie od nich aktívne získavať prostredníctvom pravidelných diskusií s konečnými užívateľmi z verejného a súkromného sektora. Mal by sa tiež zriadiť špecializovaný orgán (užívateľské fórum) s cieľom uľahčiť zisťovanie požiadaviek užívateľov, overovanie súladu služieb a koordináciu medzi programom GMES a jeho verejnými užívateľmi.

(4c)  Komisia by mala byť zodpovedná za vykonávanie bezpečnostnej politiky GMES, pričom by jej pomáhal výbor GMES. Na tento účel by sa malo stanoviť osobitné zloženie výboru GMES (bezpečnostný výbor).

(4d)  Aby sa vytvoril rámec na zabezpečenie úplného a verejného prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom infraštruktúry GMES pri súčasnom zabezpečení potrebnej ochrany informácií získaných prostredníctvom služieb GMES a údajov zozbieraných prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES, Komisia by mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o podmienky registrácie a udeľovania povolenia pre užívateľov GMES a o kritériá obmedzenia prístupu k údajom a informáciám GMES, pričom zohľadní politiky, ktoré v oblasti údajov a informácií uplatňujú poskytovatelia údajov potrebných pre GMES a bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá a postupy platné pre vesmírne infraštruktúry a infraštruktúry in situ podliehajúce vnútroštátnej kontrole. Je najmä dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie vrátane konzultácií s odborníkmi.

(4e)  Na to, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých na základe tohto nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať, na základe podmienok a kritérií stanovených delegovanými aktmi, osobitné opatrenia na obmedzenie prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES vrátane jednotlivých opatrení, ktoré zohľadnia citlivý charakter príslušných informácií a údajov. Vykonávacie právomoci by sa tiež mali preniesť na Komisiu na účely koordinácie dobrovoľných príspevkov členských štátov a potenciálnych synergií s príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami, iniciatívami Európskej únie a medzinárodnými iniciatívami, stanovenia maximálnej miery spolufinancovania grantov, prijímania opatrení stanovujúcich technické požiadavky s cieľom zabezpečiť kontrolu a celistvosť systému v rámci špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“ a kontrolu prístupu k technológiám, ktoré zabezpečujú bezpečnosť špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“, a zaobchádzanie s nimi a na účely prijímania ročného pracovného programu GMES.

         Podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie, stanovia vopred v nariadení, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Až do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[7], s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje.

(4f)   keďže GMES vychádza z partnerstva medzi EÚ, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a členskými štátmi, mala by sa Komisia snažiť o to, aby pokračoval v nedávno rozvinutý dialóg s ESA a členskými štátmi, ktoré vlastnia dôležité vesmírne prostriedky.

(5)    Služby GMES sú potrebné na to, aby sa podporilo trvalé využívanie informačných zdrojov v súkromnom sektore, čo uľahčí inováciu poskytovateľov služieb vytvárajúcich pridanú hodnotu, z ktorých mnohí sú malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“).

(6)    GMES zahŕňa vývojovú činnosť a prevádzku. Pokiaľ ide o prevádzku, Kozmická rada vo svojich tretích orientáciách prijatých na zasadnutí Kozmickej rady 28. novembra 2005 Rada podporila postupnú koncepciu realizácie GMES založenú na jasne identifikovaných prioritách, začínajúcu vytvorením troch rýchlych služieb v oblasti zásahov v núdzových situáciách, monitorovania krajiny a námorných služieb.

(7)    Prvé prevádzkové služby v oblasti zásahov v núdzových situáciách a monitorovania krajiny boli financované ako prípravné akcie v súlade s článkom 49 ods. 6 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[8] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(8)    Okrem vývojových činností financovaných v rámci tematickej oblasti „vesmír“ zahrnutej v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)[9] (ďalej len „siedmy rámcový program“) sú v období 2011 – 2013 potrebné akcie Európskej únie, aby sa zabezpečila kontinuita s prípravnými akciami a aby sa zaviedli trvalejšie prevádzkové služby v oblastiach, ktoré sú technicky dostatočne vyspelé a majú preukázateľný potenciál pre rozvoj nadväzujúcich služieb, medzi ktoré patria aj zásahy v núdzových situáciách a monitorovanie krajiny▌.

(9)    Vo svojom oznámení s názvom „Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Záleží nám na väčšej bezpečnosti našej planéty“ Komisia opísala svoj prístup k riadeniu a financovaniu GMES a oznámila svoj úmysel delegovať technickú realizáciu GMES na špecializované subjekty vrátane ESA v prípade zložky GMES „vesmír“, a to vďaka jej jedinečnému postaveniu a jedinečným odborným znalostiam.

(9a)  Komisia by mala v prípade potreby poveriť koordináciou technického vykonávania služieb GMES príslušné európske alebo medzivládne inštitúcie, ako sú Európska vesmírna agentúra (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF).

(10)  Prevádzkové služby v oblasti riadenia núdzových situácií a reakcií na humanitárne krízy sú potrebné na koordináciu existujúcej kapacity Európskej únie a jej členských štátov, aby boli lepšie pripravení, aby mohli reagovať na prírodné katastrofy a na katastrofy spôsobené človekom, ktoré majú často negatívny vplyv na životné prostredie, a zotaviť sa z nich. Keďže zmena klímy by mohla viesť k vyššiemu výskytu núdzových situácií, GMES bude mať mimoriadny význam pre podporu opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy. Služby GMES by mali preto poskytovať geopriestorové informácie na podporu ▌v oblasti zásahov v núdzových situáciách a reakcií na humanitárne krízy.

(11)  Služby monitorovania krajiny majú význam pre monitorovanie biodiverzity a ekosystémov, podporu opatrení v oblasti zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj riadenie celej škály zdrojov a oblastí politiky, z ktorých väčšina súvisí s prírodným prostredím: pôda, voda, poľnohospodárstvo, lesy, energia a zásobovanie, zastavané oblasti, rekreačné zariadenia, infraštruktúra a doprava. Prevádzkové služby monitorovania krajiny vyvinuté v spolupráci s členskými štátmi, tretími krajinami v Európe a partnermi mimo Európy a s Organizáciou spojených národov sú potrebné na európskej aj na globálnej úrovni.

(11a) Služby GMES v oblasti morského prostredia sú dôležité pre podporu integrovanej európskej kapacity pre predpovede týkajúce sa oceánov a ich monitorovanie a pre budúce poskytovanie základných klimatických premenných. Sú základným prvkom monitorovania zmeny klímy, morského prostredia a pre podporu dopravnej politiky.

(11b) Služby v oblasti monitorovania atmosféry sú dôležité pre monitorovanie kvality ovzdušia, chemických vlastností atmosféry a jej zloženia. Sú základným prvkom monitorovania zmeny klímy a budúceho poskytovania základných klimatických premenných. Informácie o stave atmosféry je potrebné poskytovať pravidelne a na regionálnej a globálnej úrovni.

(11c) Bezpečnostné služby sú dôležitou súčasťou iniciatívy GMES. Európa bude mať úžitok z využívania vesmíru a prostriedkov in situ pri podpore vykonávania služieb, ktoré reagujú na výzvy, ktorým čelí Európa v oblasti bezpečnosti, najmä pri kontrole hraníc, námornej kontrole a podpore vonkajších činností EÚ.

(11d) Monitorovanie zmeny klímy by malo umožniť prispôsobovať sa jej dôsledkom a zmierňovať ich. Malo by prispieť najmä k poskytovaniu základných klimatických premenných, analýze klímy a predpovediam v rozsahu dôležitom pre prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmierňovanie a k poskytovaniu príslušných služieb.

(12)  Poskytovanie prevádzkových služieb financovaných v súlade s týmto nariadením závisí od prístupu k údajom zozbieraným prostredníctvom vesmírnej infraštruktúry a zariadení vo vzduchu, na mori a pozemných zariadení („infraštruktúra in situ“) a prieskumných programov. Preto by sa mal pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality zabezpečiť prístup k požadovaným údajom a v prípade potreby by sa mohol podporiť zber údajov na mieste ako doplnenie existujúcich činností na úrovni Európskej únie a členských štátov. ▌Je potrebné zabezpečiť nepretržitú dostupnosť zodpovedajúcej infraštruktúry in situ a vesmírnej pozorovacej infraštruktúry vrátane vesmírnej infraštruktúry osobitne vyvinutej pre GMES v rámci programu ESA pre zložku GMES „vesmír“ (misie Sentinel). V prípade prvých sentinelov sa fáza počiatočnej prevádzky začne v roku 2012.

(13)  Komisia by mala zabezpečiť, aby sa navzájom dopĺňali činnosti GMES týkajúce sa výskumu a vývoja v rámci siedmeho rámcového programu, príspevok EÚ k počiatočnej prevádzke GMES, činnosti partnerov GMES a už existujúce štruktúry, akými sú napríklad európske centrá údajov.

(14)  Počiatočná prevádzka GMES by sa mala realizovať v súlade s inými relevantnými politikami, nástrojmi a akciami Európskej únie, najmä s politikami v oblasti životného prostredia, bezpečnosti ║, konkurencieschopnosti a inovácie, súdržnosti, výskumu, dopravy, hospodárskej súťaže a medzinárodnej spolupráce, európskym programom pre globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) a ochranou osobných údajov. Okrem toho by sa prostredníctvom údajov GMES mal zachovávať súlad s referenčnými vesmírnymi údajmi členských štátov a podporovať rozvoj infraštruktúry pre priestorové informácie v Európskej únii stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)[10]. Prostredníctvom GMES sa okrem toho doplní spoločný systém environmentálnych informácií (SSEI) a činnosti Európskej únie v oblasti zásahov v núdzových situáciách.

(14a) GMES a jeho počiatočná prevádzka by sa mali považovať za európsky príspevok k budovaniu globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) vyvíjaný v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

(15)  Účasť týchto krajín na programoch Európskej únie sa stanovuje v dohode o európskom hospodárskom priestore a v rámcových dohodách s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami. Účasť iných krajín mimo EÚ a medzinárodných organizácií by sa mala umožniť uzatvorením príslušných medzinárodných dohôd.

(16)  Na celé obdobie trvania počiatočnej prevádzky GMES by sa malo stanoviť finančné krytie vo výške 107 mil. EUR predstavujúce základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 37 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[11]. Toto finančné krytie sa má zvýšiť o 209 miliónov EUR z tematickej oblasti „vesmír“ siedmeho rámcového programu pre výskumné činnosti, ktoré sprevádzajú počiatočnú prevádzku GMES, s ktorými by sa malo hospodáriť v súlade s platnými pravidlami a rozhodovacími postupmi v rámci siedmeho rámcového programu. Tieto dva zdroje financovania by sa mali spravovať koordinovaným spôsobom, aby sa zabezpečil stály pokrok pri vykonávaní programu GMES.

(16a) Toto finančné krytie je zlučiteľné so stropom podokruhu 1a finančného rámca 2007 – 2013, ale zostávajúca rezerva okruhu 1a na obdobie 2011 – 2013 je veľmi malá; zdôrazňuje, že ročná suma sa určí v rámci ročného rozpočtového postupu v súlade s bodom 37 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[12] (IIA).

(16b) Toto finančné krytie by sa malo pokiaľ možno ďalej zvyšovať, aby sa mohli viazané rozpočtové prostriedky vyčleniť na zložku „vesmír“ ešte v súčasnom viacročnom finančnom rámci. Konkrétne pritom ide o prevádzku série A satelitov typu Sentinel, štart série B, ako aj obstaranie dôležitých komponentov pre sériu C satelitov typu Sentinel.

(16c) Komisia by preto mala v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia a do konca roka 2010 preskúmať možnosť dodatočného financovania GMES v rámci celkového rozpočtu EÚ v priebehu viacročného finančného rámca 2007 – 2013.

(16d) Vyčlenenie každých dodatočných finančných prostriedkov v rámci tohto nariadenia k už prideleným 107 miliónom EUR by sa malo zvážiť v kontexte diskusie o budúcnosti európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, najmä pokiaľ ide o obstarávanie a riadenie.

(16e) Komisia by tiež mala v prvom polroku 2011 predložiť stratégiu dlhodobého financovania budúceho viacročného finančného rámca bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020.

(16f) Komisia by pri finančnom plánovaní mala zabezpečiť, aby počas obdobia počiatočnej prevádzky GMES (2011 – 2013), ako aj po jej ukončení bola zaistená kontinuita údajov a aby bolo možné tieto služby využívať nepretržite a bez obmedzení.

(17)  Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu členské štáty, krajiny mimo EÚ a medzinárodné organizácie prispievať na programy na základe príslušných dohôd.

(18)  Informácie GMES by mali byť verejne dostupné v plnom rozsahu bez toho, aby boli dotknuté príslušné bezpečnostné obmedzenia a politiky v oblasti údajov členských štátov a iných organizácií, ktoré do GMES dodávajú údaje a informácie. Je to potrebné na to, aby sa podporilo využívanie a výmena údajov a informácií z pozorovania Zeme v súlade so zásadami SSEI, INSPIRE a GEOSS (globálny systém systémov pozorovania Zeme). Úplný a verejný prístup k informáciám by mal tiež zohľadniť súčasné poskytovanie obchodných údajov a mal by podporovať posilnenie trhov v oblasti pozorovania Zeme v Európe, najmä nadväzujúcich odvetví, s cieľom zvýšiť rast a zamestnanosť.

(18a) Podľa oznámenia Komisie z 28. októbra 2009 s názvom „Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Výzvy a ďalšie kroky v oblasti zložky „vesmír“ by mala existovať politika úplného a verejného prístupu k údajom zo sentinelov prostredníctvom systému bezplatného udeľovania povolenia a prístupu online, ktorý by podliehal bezpečnostným aspektom. Cieľom takéhoto prístupu je využívanie údajov zo sentinelov, ktoré bude prinášať čo najväčší úžitok pre čo najširšie spektrum aplikácií, a motivácia konečných užívateľov na využívanie informácií založených na údajoch z pozorovania Zeme.

(19)  Akcie financované podľa tohto nariadenia by sa mali monitorovať a hodnotiť, aby sa mohli urobiť úpravy.

▌

(22)  Aby sa zamedzilo nezrovnalostiam a podvodom, mali by sa tiež prijať vhodné opatrenia, a mali by sa tiež prijať potrebné kroky na vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[13] a nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[14] a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[15].

(23)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie programu GMES a realizáciu jeho počiatočnej prevádzky GMES, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože počiatočná prevádzka GMES bude zahŕňať aj celoeurópsku kapacitu a bude závisieť od koordinovaného poskytovania služieb vo všetkých členských štátoch, ktoré sa musia koordinovať na úrovni Európskej únie, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie, môže Európska únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tom istom článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o úlohu Komisie ako koordinátorky vnútroštátnych činností.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje Európsky program monitorovania Zeme (Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť– program GMES) a ▌realizácia jeho počiatočnej prevádzky v období 2011 – 2013.

Článok 2

Program GMES

1.      Program GMES nadväzuje na výskumné činnosti realizované podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES (║„siedmy rámcový program“) a v rámci programu Európskej vesmírnej agentúry pre zložku GMES „vesmír“.

2.      Program GMES zahŕňa:

         a)     zložku „služby“ na zabezpečenie prístupu k informáciám na podporu týchto ▌oblastí (nie podľa dôležitosti):

                  ▌

                  –      monitorovanie atmosféry;

                  –      monitorovanie zmeny klímy na podporu politík v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenia;

                  –      riadenie núdzových situácií;

                  –      monitorovanie krajiny;

                  –      monitorovanie morského prostredia;

                  –      bezpečnosť;

         b)     zložku „vesmír“ na zabezpečenie udržateľného pozorovania z vesmíru pre ▌oblasti služieb uvedené v písm. a);

         c)      zložku „in situ“ na zabezpečenie pozorovania prostredníctvom zariadení vo vzduchu, na mori a pozemných zariadení pre ▌oblasti služieb uvedené v písm. a).

Článok 3

Počiatočná prevádzka GMES (2011 − 2013)

1.      Počiatočná prevádzka GMES sa vzťahuje na obdobie 2011 − 2013 a môže zahŕňať prevádzkové akcie v týchto oblastiach:

         (1)     služby uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a);

         ▌

         (3)    opatrenia na podporu prijatia služieb užívateľmi;

         (4)    prístup k údajom▌,

         (4a)  podpora zberu údajov na mieste;

         (5)    zložka GMES „vesmír“.

2.      ▌Ciele akcií uvedených v odseku 1 sú stanovené v prílohe.

         ▌

Článok 4

Organizačné opatrenia

1.      Komisia zabezpečuje koordináciu programu GMES s činnosťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni Európskej únie, najmä s globálnym systémom systémov pozorovania Zeme (GEOSS). Vykonávanie a prevádzka GMES sú založené na partnerstve medzi Európskou úniou a členskými štátmi v súlade s ich príslušnými pravidlami a postupmi. Koordinácia dobrovoľných príspevkov členských štátov a potenciálnych synergií s príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami, iniciatívami Európskej únie a medzinárodnými iniciatívami sa uskutočňuje v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3a.

2.      Komisia spravuje prostriedky vyčlenené na činnosti podľa tohto nariadenia v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002 (║„nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a s riadiacim postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Zabezpečuje komplementárnosť a konzistentnosť programu GMES s inými relevantnými politickými oblasťami, nástrojmi a akciami Európskej únie, ktoré súvisia najmä so životným prostredím, bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou a inováciou, súdržnosťou, výskumom (najmä s činnosťami siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu a technického rozvoja spojenými s GMES bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie č. 1982/2006/ES), dopravou a hospodárskou súťažou, medzinárodnou spoluprácou, európskym programom pre globálne navigačné satelitné systémy (GNSS), s ochranou osobných údajov a existujúcich práv duševného vlastníctva, so smernicou 2007/2/ES (INSPIRE), spoločným systémom environmentálnych informácií (SSEI) a činnosťami Európskej únie v oblasti zásahov v núdzových situáciách.

2a.    Komisia zabezpečuje, že špecifikácie služieb zodpovedajú potrebám užívateľov, keďže program GMES je iniciatívou, ktorá vychádza z potrieb užívateľov. S týmto cieľom ustanovuje transparentný mechanizmus pre pravidelnú účasť a konzultácie, ktorý by umožnil identifikáciu požiadaviek užívateľa na európskej a vnútroštátnej úrovni. Komisia zabezpečuje koordináciu s príslušnými užívateľmi verejného sektora v členských štátoch, tretích krajinách a medzinárodných organizáciách. Požiadavky v súvislosti s údajmi stanovuje Komisia nezávisle po konzultácii užívateľského fóra.

▌

3a.    Technická koordinácia a realizácia zložky GMES „vesmír“ je prenesená na Európsku vesmírnu agentúru, ktorú v prípade potreby podporí Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT).

3b.    Koordináciou technického vykonávania služieb GMES Komisia prípadne poverí príslušné európske alebo medzivládne inštitúcie.

Článok 4a

Poskytovanie služieb

1.      Komisia prijíma vhodné opatrenia na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže pri poskytovaní služieb GMES a na podporu účasti MSP. Komisia uľahčuje využívanie výstupov služieb GMES na rozvoj nadväzujúceho odvetvia.

2.      Poskytovanie služieb GMES sa prípadne decentralizuje, aby sa na európskej úrovni začlenilo do existujúcich inventárov a kapacít v oblasti vesmírnych údajov, údajov in situ a referenčných údajov v členských štátoch, a tak sa zabránilo duplicite. Zabraňuje sa zberu nových údajov, ktoré zdvojujú existujúce zdroje, s výnimkou prípadu, ak je využívanie existujúcich alebo aktualizovateľných súborov údajov technicky nemožné alebo nákladovo neefektívne.

3.      Komisia môže s prihliadnutím na názor užívateľského fóra vymedziť alebo validovať vhodné postupy certifikácie tvorby údajov v rámci programu GMES. Tieto postupy sú transparentné, overiteľné a kontrolovateľné, aby sa užívateľovi zabezpečila pravosť, vysledovateľnosťa úplnosť údajov. Komisia vo svojich zmluvných dohodách s prevádzkovateľmi služieb GMES zabezpečuje vykonávanie týchto postupov.

4.      Komisia každý rok predkladá správu o výsledkoch dosiahnutých pri vykonávaní tohto článku.

Článok 5

Formy financovania z prostriedkov Európskej únie

1.      Financovanie z prostriedkov Európskej únie môže mať ▌tieto právne formy:

         (-1)   dohody o delegovaní;

         (1)    granty;

         (2)    verejné zákazky.

2.      Pri poskytovaní finančných prostriedkov Európskou úniou sa zabezpečí skutočná hospodárska súťaž, transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie. V odôvodnených prípadoch sa granty Európskej únie môžu poskytovať v osobitných formách, napr. vo forme rámcovej dohody o partnerstve alebo spolufinancovania prevádzkových grantov alebo grantov na činnosť. Prevádzkové granty udelené subjektom presadzujúcim ciele všeobecného európskeho záujmu nepodliehajú degresívnym ustanoveniam nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade grantov sa maximálna výška spolufinancovania stanovuje v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3.

2a.    Komisia podáva správy o vyčlenení finančných prostriedkov Európske únie na jednotlivé akcie uvedené v článku 3 ods. 1 a o procese hodnotenia a výsledkoch verejných súťaží a zmlúv uzavretých na základe tohto článku po pridelení zákaziek.

Článok 6

Účasť tretích krajín

Na akciách uvedených v článku 2 ods. 1 sa môžu zúčastniť tieto krajiny:

(1)    krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP;

(2)    kandidátske krajiny, ako aj potenciálne kandidátske krajiny zahrnuté do stabilizačného a asociačného procesu v súlade s rámcovými dohodami alebo protokolmi k dohode o pridružení súvisiacich so všeobecnými zásadami týkajúcimi sa účasti týchto krajín v programoch Európskej únie, ktoré boli uzatvorené s týmito krajinami;

(3)    Švajčiarska konfederácia, ostatné tretie krajiny neuvedené v bodoch 1 a 2 a medzinárodné organizácie v súlade s dohodami, ktoré uzatvorila Európska únia s týmito tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorých sú stanovené podmienky a podrobné pravidlá ich účasti.

Článok 7

Financovanie

1.      Finančné krytie vyčlenené na prevádzkové akcie stanovené v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia je 107 miliónov EUR.

2.      Rozpočtové prostriedky každoročne schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov stanovených vo viacročnom finančnom rámci.

3.      Ďalšími finančnými prostriedkami môžu na program GMES prispieť aj tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie.

         Ďalšie finančné prostriedky uvedené v prvom pododseku sa v súlade s článkom 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách považujú za pripísané príjmy.

Článok 8

Politika v oblasti údajov a informácií GMES

1.      Prostredníctvom politiky v oblasti údajov a informácií pre akcie financované v rámci programu GMES sa sledujú tieto ciele:

         a)     podpora využívania informácií a údajov GMES;

         b)     úplný a verejný prístup k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom infraštruktúry GMES, s výhradou príslušných medzinárodných dohôd, bezpečnostných obmedzení a podmienok udeľovania povolenia vrátane registrácie a prijatia užívateľských licencií;

         c)      posilnenie trhov v oblasti pozorovania Zeme v Európe a najmä nadväzujúcich odvetví s cieľom umožniť rast a tvorbu pracovných miest;

         d)     príspevok k trvalo udržateľnému a nepretržitému poskytovaniu údajov a informácií GMES;

         e)      podpora európskych výskumných, inovačných a technologických obcí.

2.      Aby sa vytvoril rámec na zabezpečenie dosiahnutia cieľa politiky v oblasti informácií a údajov GMES uvedeného v odseku 1 písm. b) pri súčasnom zabezpečení potrebnej ochrany informácií získaných prostredníctvom služieb GMES a údajov zozbieraných prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES, Komisia môže prijať, prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 8b a 8c, nasledujúce opatrenia, pričom zohľadní politiky, ktoré v oblasti údajov a informácií uplatňujú poskytovatelia údajov potrebných pre GMES a bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá a postupy platné pre vesmírne infraštruktúry a infraštruktúry in situ podliehajúce vnútroštátnej kontrole:

         a)     opatrenia stanovujúce podmienky registrácie a udeľovania licencií pre užívateľov GMES;

         b)     opatrenia vymedzujúce kritéria na obmedzenie prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES

Článok 8a

Výkon delegovania

1.      Právomoci prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 2 sa do 31. decembra 2013 prenášajú na Komisiu.

2.      Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, informuje o tom súčasne Európsky parlament a Radu.

3.      Právomoci prijímať delegované akty prenesené na Komisiu podliehajú podmienkam stanoveným v článkoch 8b a 8c.

Článok 8b

Zrušenie delegovania

1.      Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek zrušiť.

2.      Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup rozhodovania o zrušení delegovania právomoci, sa snaží informovať druhú inštitúciu a Komisiu v primeranej lehote pred prijatím konečného rozhodnutia o delegovaných právomociach, ktoré môžu podliehať zrušeniu, a o možných dôvodoch tohto zrušenia.

3.      Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomocí, ktoré sú v ňom uvedené. Účinnosť nadobúda ihneď alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nemá vplyv na platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8c

Námietky proti delegovaným aktom

1.      Európsky parlament a Rada môžu vzniesť námietku proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.

         Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa môže táto lehota predĺžiť o dva mesiace.

2.      Ak do uplynutia tejto lehoty nevznesie ani Európsky parlament, ani Rada námietku proti delegovanému právnemu aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a účinnosť nadobudne dňom v ňom uverejneným.

         Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament, ako aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietky.

3.      Ak Európsky parlament alebo Rada vznesú námietku proti delegovanému aktu, tento akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá námietku vzniesla, uvedie dôvody vznesenia námietky proti delegovanému aktu.

Článok 8d

Vykonávacie opatrenia týkajúce sa politiky v oblasti informácií a údajov a správy bezpečnosti zložiek GMES a informácií

1.      Na základe kritérií uvedených v článku 8 ods. 2 písm. b) Komisia prijíma v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 osobitné opatrenia na obmedzenie prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES.

2.      Komisia zabezpečuje celkovú koordináciu, pokiaľ ide o bezpečnosť zložiek a služieb GMES, a zohľadňuje pri tom potrebu dohľadu nad bezpečnostnými požiadavkami všetkých zložiek a ich integrácie bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá a postupy platné pre vesmírne infraštruktúry a infraštruktúry in situ podliehajúce vnútroštátnej kontrole. V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 Komisia prijíma najmä opatrenia stanovujúce technické požiadavky s cieľom zabezpečiť kontrolu a celistvosť systému v rámci špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“ a kontrolu prístupu k technológiám, ktoré zabezpečujú bezpečnosť špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“, a zaobchádzanie s nimi.

Článok 9

Monitorovanie a hodnotenie

1.      Komisia monitoruje a hodnotí realizáciu akcií uvedených v článku 3 ods. 1.

2.      Komisia do 31. decembra 2015 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov priebežnú hodnotiacu správu a do 31. decembra 2015 správu o hodnotení ex post.

Článok 10

Vykonávacie opatrenia

1.      Komisia prijme ročný pracovný program podľa článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkov 90 a 166 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002[16] v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 11 ods. 3.

2.      Z finančných prostriedkov na program GMES možno pokryť náklady na prípravné činnosti, monitorovanie, kontrolu, audit a hodnotenie, ktoré sú priamo potrebné na riadenie programu GMES a dosiahnutie jeho cieľov, najmä na štúdie, zasadnutia, informačné a propagačné akcie, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu Komisii vzniknúť pri riadení programu GMES.

Článok 11

Výbor GMES

1.      Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor GMES“).

1a.    Výbor GMES sa môže schádzať v osobitnom zložení na účely riešenia konkrétnych otázok, najmä otázok spojených s bezpečnosťou (bezpečnostný výbor).

2.      Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa regulačný postup uvedený v článkoch 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.      Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa regulačný postup uvedený v článkoch 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

         Lehota stanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

3a.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa konzultačný postup uvedený v článkoch 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

         Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

Článok 11a

Užívateľské fórum

1.      Týmto sa stanovuje užívateľské fórum ako špecializovaný orgán. Pomáha Komisii pri vymedzovaní a validácii požiadaviek užívateľov a pri koordinácii medzi programom GMES a jeho verejnými užívateľmi.

2.      Užívateľskému fóru predsedá Komisia. Skladá sa z užívateľov GMES z verejného sektora, ktorých menujú členské štáty.

3.      Sekretariát užívateľského fóra zabezpečuje Komisia.

4.      Užívateľské fórum prijme svoj rokovací poriadok.

5.      Výbor GMES je v plnej miere informovaný o poradenstve poskytovanom užívateľským fórom, pokiaľ ide o vykonávanie programu GMES.

Článok 12

Ochrana finančných záujmov Európskej únie

1.      Komisia zabezpečí, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Európskej únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999.

2.      V prípade činností Európskej únie financovaných podľa tohto nariadenia znamená pojem nezrovnalosť uvedený v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 akékoľvek porušenie právnych predpisov Európskej únie alebo akékoľvek porušenie zmluvných povinností, ktoré je dôsledkom konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohla mať negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Európskej únie.

3.      V dohodách vyplývajúcich z tohto nariadenia, vrátane dohôd uzavretých so zúčastnenými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, sa stanovuje dohľad a finančná kontrola, ktoré vykonáva Komisia alebo akýkoľvek zástupca ňou poverený, ako aj audity uskutočňované Dvorom audítorov, v prípade potreby na mieste.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V […]

Za Európsky parlament                                                        Za Radu

predseda                                                                           predseda

PRÍLOHA

Ciele počiatočnej prevádzky GMES (2011 – 2013)

Akcie uvedené v článku 3 ods. 1 prispievajú k týmto cieľom:

(1)    cieľom služieb zásahov v núdzových situáciách, ktoré spočívajú v činnostiach už realizovaných v Európe, je zabezpečiť, aby sa údaje z pozorovania Zeme a z nich odvodené produkty sprístupnili v záujme zásahov aktérov v núdzových situáciách na medzinárodnej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, napríklad v prípade rôznych katastrof, medzi ktoré patrí meteorologické nebezpečenstvo (napr. búrky, požiare a povodne), geofyzikálne nebezpečenstvo (napr. zemetrasenia, cunami, sopečné erupcie a zosuvy pôdy), katastrofy náhodne alebo úmyselne spôsobené človekom a iné humanitárne krízy. Keďže zmena klímy by mohla viesť k zvýšeniu počtu núdzových situácií, zásahy v núdzových situáciách v rámci GMES budú mať mimoriadny význam pre podporu opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy v tejto oblasti ako súčasť činností v súvislosti s prechádzaním núdzovým situáciám v Európe, pripravenosťou na ne, zásahmi a obnovou;

(2)    prostredníctvom služieb monitorovania krajiny sa zabezpečí, aby sa údaje z pozorovania Zeme a z nich odvodené produkty sprístupnili európskym, vnútroštátnym, regionálnym a medzinárodným orgánom zodpovedným za environmentálne monitorovanie biodiverzity, pôdy, vody, lesov a prírodných zdrojov na celosvetovej a miestnej úrovni a za všeobecnú realizáciu environmentálnej politiky, zber geografických informácií, poľnohospodárstvo, energetiku, urbanistické plánovanie, infraštruktúru a dopravu. Služby monitorovania krajiny zahŕňajú monitorovanie premenných týkajúcich sa zmeny klímy;

(2a)  služby monitorovania morského prostredia poskytujú informácie o fyzickom stave ekosystémov oceánov a morí pre oblasť svetového oceánu a európske regionálne oblasti. Aplikačné oblasti námorných služieb GMES zahŕňajú námornú bezpečnosť, morské prostredie a pobrežné regióny, morské zdroje, ako aj sezónne meteorologické predpovede a monitorovanie klímy;

(2b)  služby monitorovania atmosféry zabezpečujú monitorovanie kvality ovzdušia na európskej úrovni a chemického zloženia atmosféry na celosvetovej úrovni. Poskytujú najmä informácie systémom monitorovania kvality ovzdušia na miestnej a vnútroštátnej úrovni a mali by prispievať k monitorovaniu klimatických premenných chemického zloženia atmosféry;

(2c)  Bezpečnostné služby poskytujú užitočné informácie pre riešenie problémov, ktorým čelí Európa v oblasti bezpečnosti, najmä pri kontrole hraníc, námornej kontrole a podpore vonkajších činností EÚ;

(2d)  monitorovanie zmeny klímy umožňuje prispôsobovať sa jej dôsledkom a zmierňovať ich. Malo by prispieť najmä k poskytovaniu základných klimatických premenných, analýzam klímy a predpovediam v rozsahu dôležitom pre prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmierňovanie a k poskytovaniu príslušných služieb.

(3)    opatrenia na podporu prijímania služieb užívateľmi zahŕňajú zavedenie technických rozhraní prispôsobených osobitným užívateľským prostrediam, odbornej príprave, komunikácii v nadväzujúcich odvetviach a ich rozvoju;

(4)    prostredníctvom prístupu k údajom ▌sa zabezpečí, aby sa údaje z pozorovania Zeme pochádzajúce zo širokého spektra európskych misií a inej pozorovacej infraštruktúry ▌zbierali a sprístupňovali s cieľom dosiahnuť ciele GMES▌;

(4a)  zložka „in situ“ zabezpečuje koordináciu zberu údajov in situ a prístupu k údajom in situ pre služby GMES;

(5)    počiatočnou prevádzkou GMES sa zabezpečí prevádzka a rozvoj zložky GMES „vesmír“, ktorá pozostáva z vesmírnej infraštruktúry na pozorovanie Zeme, a pozorovanie subsystémov Zeme (vrátane povrchu krajiny, atmosféry a oceánov). Počiatočná prevádzka GMES vychádza z existujúcej alebo plánovanej vnútroštátnej a európskej vesmírnej infraštruktúry a vesmírnej infraštruktúry vyvinutej v rámci programu pre zložku GMES „vesmír“.

• [1] ^*          Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je označený hrubou kurzívou, vypustenia sa označujú symbolom ▌.
• [2]        Stanovisko z 20. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
• [3]        Stanovisko z ... (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
• [4]        Pozícia Európskeho parlamentu z ...
• [5]        Ú. v. EÚ C 136, 20.6.2007, s. 1.
• [6]        Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 64.
• [7]           Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
• [8]        Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
• [9]        Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 1.
• [10]        Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1.
• [11]       Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
• [12]       Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
• [13]       Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
• [14]       Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.
• [15]       Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.
• [16]       Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

ODÔVODNENIE

Iniciatíva GMES zameraná na pozorovanie Zeme je pre budúcnosť Európskej únie významným projektom. V rámci iniciatívy GMES – ako je to i v prípade programu satelitnej navigácie Galileo – dochádza k budovaniu vlastnej infraštruktúry Únie, ktorá umožňuje lepšie riadenie životného prostredia a zvyšuje bezpečnosť občanov. Na rozdiel od systému Galileo je iniciatíva GMES od začiatku financovaná z verejných prostriedkov. Bežnou metódou financovania pri budovaní systému musí byť verejná súťaž. Spravodajca si uvedomuje, že s výstavbou systému GMES sú aj po uplynutí fázy počiatočnej prevádzky spojené vysoké náklady pre budúci finančný výhľad od roku 2014, ale vzhľadom na mimoriadny prínos projektu pre spoločnosť ich považuje za oprávnené.

Nevyhnutným predpokladom na vybudovanie systému GMES a poskytovanie údajov a služieb, ako aj ich využitie je prepracovaná finančná koncepcia. Pritom je veľmi dôležité, aby sa počas počiatočnej prevádzky, ako aj po ukončení tejto fázy v správnom čase vynaložili dostatočné finančné prostriedky s cieľom zabezpečiť, aby boli údaje a ponúkané služby spoľahlivo a neustále k dispozícii. Bolo by vhodné, keby sa finančné prostriedky určené v návrhu Komisie pre fázu počiatočnej prevádzky zvýšili, pretože by sa tým už mohli uzavrieť viazané rozpočtové prostriedky pre ďalšie oblasti zložky „vesmír“. Tým by bolo možné uzatvárať zmluvy a zabezpečiť istotu finančného plánovania. Obzvlášť dôležité je to najmä pre štart série B a obstaranie dôležitých komponentov série C satelitov typu Sentinel, keďže by sa tým mohol zabezpečiť štart, ako aj jednotnosť satelitov z hľadiska konštrukcie. Keďže ide o prostriedky, ktoré treba tak či tak zaobstarať, v tomto prípade nejde o zvýšenie nákladov, ale o účinné použitie financií a naviazanie prostriedkov k skoršiemu dátumu. Daňovým poplatníkom sa tak ušetria vyššie náklady v budúcom finančnom období.

Prístup k údajom a službám, ktoré sú ponúkané prostredníctvom GMES, musí byť bezplatný pre všetkých občanov a podniky v EÚ s cieľom umožniť najmä v prípade malých a stredných podnikov rozvoj nadväzujúceho trhu. Okrem aspektov životného prostredia a bezpečnosti je cieľom iniciatívy GMES aj podpora pokroku a inovácie. Voľný prístup by sa mal poskytnúť aj podnikom mimo EÚ, a to pod podmienkou, že v rámci reciprocity sa aj európskym súkromným osobám a podnikom umožní prístup k neeurópskym údajom.

Európska komisia bude vystupovať z pozície manažéra projektu a prevezme jeho celkovú koordináciu. Technickú realizáciu zabezpečuje Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá disponuje zodpovedajúcim know-how. ESA by mala byť poverená technickou realizáciou zložky „vesmír“ v rámci dohody o delegovaní. Touto dohodou možno jednoznačnejšie prideliť zodpovednosť a zabezpečiť vyššiu mieru transparentnosti.

Ciele, ktoré sa sledujú prostredníctvom návrhu nariadenia a sú uvedené v prílohe, sú podstatnou súčasťou nariadenia. Spravodajca preto zastáva názor, že by sa nemali meniť prostredníctvom komitologického postupu, ale len v rámci bežného legislatívneho postupu. Keďže ide o oblasť s výrazným dosahom a účinkami na rozpočet, Parlament by sa nemal vzdať svojej úlohy, ktorú má ako kontrolný orgán. Navyše treba upraviť komitologický postup tak, aby zodpovedal nadobudnutiu platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009. Môže to viesť k prieťahom, ktoré projektu neprospievajú.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (17.3.2010)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)
(KOM(2009)0223 – C7‑0037/2009 – 2009/0070(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Damien Abad

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy spolu s vytvorením nového právneho základu „vesmír“, ako aj prezentáciou politických priorít novej Komisie, ktoré pred Európskym parlamentom predstavil predseda Barosso, sa v budúcnosti Európskej únie stane vesmírna politika jednou z kľúčových oblastí.

Z politického hľadiska program GMES predstavuje pre Európsku úniu tri príležitosti zároveň.

Po prvé by mohol slúžiť ako príklad vôle vytvoriť z konkrétnych projektov skutočnú európsku priemyselnú stratégiu. GMES naozaj predstavuje pridanú hodnotu, ktorú môže EÚ priniesť do riadenia rozsiahlych projektov s celosvetovými ambíciami vytvoriť z Únie lídra v oblasti vesmírneho priemyslu.

Ďalej, vzhľadom na to, že je symbolom voluntaristickej priemyselnej politiky, môže GMES priniesť európskym občanom hmatateľné výhody, či už ide o pracovné príležitosti, know-how, bezpečnosť alebo ochranu životného prostredia. Napokon je plne súčasťou stratégie „EU 2020“ a obdobia po samite v Kodani.

Nakoniec bude mať program pozitívny vplyv na ostatné oblasti hospodárstva, napríklad na služby, čím vytvorí značné príležitosti na vstup významného množstva stredných a malých podnikov na trh.

K otázke financovania programu, ktorá je kľúčovou pre zabezpečenie jeho stability a udržateľnosti, je treba pristupovať v dvoch rovinách:

1) Z krátkodobého hľadiska zabezpečiť začiatok uplatňovania programu

Návrh nariadenia predpokladá vytvorenie právneho základu, ktorý zabezpečí kontinuitu prípravných aktivít vykonaných na základe iniciatívy Európskeho parlamentu. Spravodajca sa domnieva, že z krátkodobého hľadiska ide hlavne o zabezpečenie financovanie a minima na začatie operatívnej fázy programu.

Na pripomenutie, program GMES, ktorý už existuje desať rokov, patril až doteraz do 7. rámcového programu pre výskum a vývoj (PCRD) a v období rokov 2007 – 2013 boli naň vyčlenené finančné prostriedky vo výške 1,2 miliardy EUR. Európska vesmírna agentúra prispieva k rozvoju programu sumou 1,6 miliardy EUR. Keďže rozvojová fáza končí v roku 2011 (pokiaľ ide o väčšinu zložiek programu), na zabezpečenie operačnej fázy je treba nájsť iný zdroj financovania Spoločenstva. Komisia preto navrhuje, aby sa na financovanie niektorých operatívnych misií programu (najmä na financovanie služieb GMES riadených súkromnými štruktúrami, časť operácií SENTINELOV A a na nákup údajov potrebných pre služby) našlo dodatočné financovanie vo výške 107 miliónov EUR bez PCRD.

Táto druhá fáza však nebola predmetom finančného plánovania vo viacročnom finančnom rámci 2007 – 2013 a zdroje financovania by sa mali hlbšie preskúmať.

Komisia vo svojom návrhu uvádza, že nariadenie „si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom rámci“. Ak sa ukáže prerozdelenie rozpočtových prostriedkov, najmä nepoužitých rozpočtových prostriedkov, ako nevyhnutné, musíme vytvoriť podmienky na dodatočné financovanie. Okrem toho bude podľa odhadov Komisie rezerva výdavkovej kapitoly 1a počas tohto obdobia veľmi obmedzená. Pokiaľ sa zdá, že rok 2011 nebude zvlášť problematický, v prípade rokov 2012 a 2013 je tomu inak. Viazané rozpočtové prostriedky by sa totiž mali zvýšiť o 41 miliónov EUR v roku 2012 a o 56 miliónov EUR v roku 2013, čo znamená značné dodatočné náklady pre už preťaženú výdavkovú kapitolu.

Na záver tiež treba jasne uviesť nekryté potreby, najmä pokiaľ ide o vesmírnu zložku programu, ktoré nie sú predmetom návrhu financovania Komisie a ktorých náklady by mohli rásť, ak by sa rozhodnutia neprijali včas. Ide konkrétne o zvyšnú časť operácií SENTINEL A (ktorú ESA odhaduje na 30 miliónov EUR), vypustenie satelitov SENTINEL B (165 miliónov EUR) a predbežné zásobovanie SENTINELU C (140 miliónov EUR).

2) Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska určiť rozpočtovú stratégiu programu po roku 2013

V budúcom viacročnom finančnom rámci by sa mal uviesť celý program GMES (teda s vlastnou rozpočtovou položkou). Všetci sa súhlasne domnievajú, že finančné potreby programu prevyšujú v súčasnosti pridelené rozpočtové prostriedky. Zdá sa vhodnejšie opätovne preskúmať potrebné sumy pri troch hlavných príležitostiach v roku 2010: stratégii „EÚ 2020“; preskúmaní 7. PCRD v polovici obdobia; preskúmaní finančného rámca v polovici obdobia, ktorý zahrnie najmä financovania nových politík uvedených v Lisabonskej zmluve. Dôležitými prostriedkami sú aj použitie nástroja flexibility a použitie legislatívnej flexibility, ako sa uvádza v článku 37 medziinštitucionálnej dohody (AII).

Spravodajca zdôrazňuje, že krátkodobé a strednodobé hľadisko spolu úzko súvisia. Stabilná finančná stratégia na obdobie 2014 – 2020 totiž vo veľkej miere závisí od toho, ako sa rozhodne na obdobie 2011 – 2013. V tomto návrhu sa nachádzajú všetky prvky potrebné na vytvorenie programu Spoločenstva: ciele, správa, financovanie, účasť tretích krajín.

Táto stratégia by mala vychádzať z týchto bodov: charakteru infraštruktúr a politiky v oblasti spravovania údajov, verejného obstarávania pre vesmírnu infraštruktúru GMES, politiky v oblasti medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami, záväzku členských štátov pokračovať v misiách.

Spolupráca Európskej komisie a ESA fungovala počas výskumnej a vývojovej fázy, v operatívnej fáze sa však rozšírenie konzultačného postupu ukazuje ako nevyhnutné. V tomto zmysle je zriadenie rady partnerov, ktorej právomoci by boli doplňujúce k právomociam výboru GMES uvedeným v návrhu nariadenia, riešením, ktorým sa zabezpečí na jednej strane celková súdržnosť správy programu a na druhej strane zavedenie rozpočtovej stratégie dohodnutej na viacerých úrovniach.

Zdá sa teda, že je nevyhnutné prideliť prostredníctvom preskúmania viacročného finančného rámca dodatočné prostriedky s cieľom využiť potenciál programu GMES, čo si vyžaduje skutočné angažovanie sa Komisie a členských štátov. Rozpočtový výbor žiada Komisiu, aby predložila primerané návrhy, v rámci ambiciózneho preskúmania finančného rámca v polovici obdobia, ako sa uvádza vo vyhlásení č. 1, ktoré je prílohou k AII zo 17. mája 2006.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
	(15a )domnieva sa, že finančné krytie uvedené v legislatívnom návrhu je zlučiteľné so stropom podokruhu 1a finančného rámca 2007 – 2013, ale zostávajúca rezerva okruhu 1a na obdobie 2011 – 2013 je veľmi malá; zdôrazňuje, že o ročnej sume sa rozhodne v rámci každoročného rozpočtového postupu v súlade s bodom 37 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť primerané financovanie nových právomocí EÚ podľa Lisabonskej zmluvy, ako napríklad politiky v oblasti vesmíru; malo by sa zabezpečiť potrebné financovanie programov GMES a najmä ich zložky vesmír; Komisia by mala predložiť strednodobú stratégiu financovania pre GMES v kontexte hodnotenia súčasného VFR v polovici trvania spolu s konkrétnymi návrhmi na jeho úpravu a revíziu do konca prvého polroku, a to prostredníctvom mechanizmov dostupných podľa medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, najmä bodov 21 až 23. Komisia by tiež mala do 31. decembra 2010 predložiť stratégiu dlhodobého financovania budúceho VFR.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
(16) Na celé obdobie trvania počiatočnej prevádzky GMES by sa malo stanoviť finančné krytie vo výške 107 mil. EUR predstavujúce základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 37 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. Toto finančné krytie sa má zvýšiť o 43 mil. EUR z tematickej oblasti „vesmír“ siedmeho rámcového programu pre výskumné činnosti, ktoré sprevádzajú počiatočnú prevádzku GMES.	(16) Na celé obdobie trvania počiatočnej prevádzky GMES by sa malo stanoviť finančné krytie vo výške 107 mil. EUR predstavujúce základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 37 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. Toto finančné krytie sa má zvýšiť o 209 000 000 EUR z tematickej oblasti „vesmír“ siedmeho rámcového programu pre výskumné činnosti, ktoré sprevádzajú počiatočnú prevádzku GMES. Tieto dva zdroje financovania by sa mali riadiť koordinovaným spôsobom, aby sa zabezpečil skutočný pokrok v prevádzke služieb GMES. Fondy zo siedmeho rámcového programu by sa mali použiť v plnom súlade s cieľmi a kritériami stanovenými v rámcovom programe.
Odôvodnenie
Je potrebné spomenúť celé finančné krytie disponibilné pre GMES v rámci 7. PCRD, teda 43 miliónov EUR z tematickej oblasti „vesmír“, ktoré sa majú prerozdeliť, ako aj 166 miliónov EUR, ktoré už sú k dispozícii v rozpočtovej položke GMES. Je tiež zrejme potrebné zdôrazniť význam koordinovaného riadenia týchto dvoch rozpočtových položiek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh       3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
	(16a) Komisia by pri finančnom plánovaní mala dbať na to, aby počas obdobia počiatočnej prevádzky GMES (2011 – 2013), ako aj po jej ukončení bola zaistená kontinuita údajov a aby bolo možné tieto služby využívať nepretržite a bez obmedzení.
Odôvodnenie
Je potrebné bezpodmienečne zabrániť prerušeniu kontinuity údajov, aby užívatelia mohli využívať služby na spoľahlivom základe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
	(19a) Komisia by mala predložiť stratégiu strednodobého a dlhodobého financovania programu GMES, najmä jeho zložky vesmír, teda zostávajúcej časti operácií Sentinely A, vypustenia satelitov Sentinely B a predbežného zásobovania Sentinelov C. Stratégia by mala preskúmať a vyhodnotiť všetky možnosti financovania GMES. Je potrebné, aby Komisia pred predložením konečnej stratégie konzultovala radu partnerov.
Odôvodnenie
Je treba vyhodnotiť disponibilné prostriedky na financovanie GMES vo finančnom rámci 2007 – 2013 a po jeho skončení a po konzultáciách s radou partnerov zaviesť dlhodobú stratégiu. Je tiež dôležité špecifikovať nekryté potreby, najmä pokiaľ ide o zložku vesmír, ako sa uvádza v KOM(2009)0589 Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Výzvy a ďalšie kroky v oblasti zložky „vesmír“, ktoré nie sú predmetom finančných návrhov zo strany Komisie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
	2a. Komisii pomáha rada partnerov.
	Rada partnerov je inštanciou prednostnej dohody medzi členskými štátmi a Komisiou. Dopĺňa úlohy výboru GMES uvedené v článku 11 a zaručuje všeobecnú ucelenosť programu GMES.
	Ako pozorovatelia sa môžu prizvať aj iní kompetentní účastníci.
	Rada partnerov má najmä tieto úlohy:
	— vymedziť všeobecný rámec GMES a zabezpečiť jeho vývoj,
	— zaznamenávať príspevky partnerov s cieľom poskytovať ich údaje, produkty alebo infraštruktúru,
	— pomáhať Komisii pri vymedzení stratégie strednodobého a dlhodobého financovania programu GMES, ako sa uvádza v článku 9a.
	Rada partnerov prijme svoj vnútorný poriadok.
Odôvodnenie
Úloha výboru GMES podľa článku 11 návrhu nariadenia sa obmedzuje na plnenie rozpočtu GIO (GMES Initial Operations – počiatočnej prevádzky GMES). Malo by sa vytvoriť stále poradné fórum na vyššej úrovni, najmä medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, ale nie len medzi nimi. Správne fungovanie GMES závisí od jasnej štruktúry správy, riadne definovanej strednodobej a dlhodobej stratégie a od dobrej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
2. Granty Spoločenstva sa môžu poskytovať v osobitných formách, napr. vo forme rámcovej dohody o partnerstve alebo spolufinancovania prevádzkových grantov alebo grantov na činnosť. Prevádzkové granty udelené subjektom v súlade s cieľmi všeobecných európskych záujmov nemôžu podliehať degresívnym ustanoveniam nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade grantov sa maximálna výška spolufinancovania stanovuje v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3.	2. Na účely vykonávania programu GMES by sa malo ako nástroj financovania uprednostňovať verejné obstarávanie. V odôvodnených prípadoch sa granty Spoločenstva môžu poskytovať v osobitných formách, napr. vo forme rámcovej dohody o partnerstve alebo spolufinancovania prevádzkových grantov alebo grantov na činnosť. Prevádzkové granty udelené subjektom v súlade s cieľmi všeobecných európskych záujmov nemôžu podliehať degresívnym ustanoveniam nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade grantov sa maximálna výška spolufinancovania stanovuje v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3.
Odôvodnenie
Verejné obstarávanie by malo byť bežnou metódou financovania. V odôvodnených prípadoch by sa financovanie malo zabezpečovať formou grantov prostredníctvom verejných súťaží.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh nariadenia Článok 9a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujú návrh
	Článok 9a
	Do konca prvého polroka 2010 Komisia predloží v kontexte hodnotenia súčasného viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania a jeho úpravy a revízie návrh ďalšieho financovania programu GMES, najmä jeho zložky vesmír.
	Komisia tiež po konzultácii s radou partnerov do 31. decembra 2010 vypracuje stratégiu dlhodobého financovania programu GMES pre ďalší viacročný finančný rámec.

POSTUP

Názov	Program pozorovania Zeme (GMES) (2011 – 2013)
Referenčné čísla	KOM(2009)0223 – C7-0037/2009 – 2009/0070(COD)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 14.7.2009
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko        dátum menovania	Damien Abad 21.10.2009
Dátum prijatia	17.3.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Damien Abad, Alexander Alvaro, Francesca Balzani, Reimer Böge, Andrea Cozzolino, Jean-Luc Dehaene, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Ivars Godmanis, Ingeborg Gräßle, Carl Haglund, Jutta Haug, Anne E. Jensen, Ivailo Kalfin, Sergej Kozlík, Alain Lamassoure, Vladimír Maňka, Barbara Matera, Nadezhda Neynsky, Miguel Portas, Vladimír Remek, Dominique Riquet, László Surján, Helga Trüpel, Daniël van der Stoep, Derek Vaughan, Angelika Werthmann
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Herczog, Paul Rübig, Georgios Stavrakakis

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (24.2.2010)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)
(KOM(2009)0223 – C7‑0037/2009 – 2009/0070(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vittorio Prodi

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Nariadenie o globálnom monitorovaní životného prostredia a bezpečnosti a jeho počiatočnej prevádzke je posledným prvkom viacročnej stratégie, ktorej cieľom je poskytnúť Európe vlastné kapacity na monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti. Význam tohto návrhu je o to väčší, že najnovšie zistenia vyžadujú zvýšené monitorovanie vplyvov zmeny klímy. Údaje, ktoré sa získavali monitorovaním v predchádzajúcom období, v skutočnosti buď neboli postačujúce (pokiaľ ide o parametre) alebo neboli k dispozícii nepretržite.

Na tieto účely zahŕňa program GMES tri kľúčové zložky.

1. Vesmír

Pozostáva z infraštruktúry na pozorovanie vesmíru, ktorou sa reaguje na potreby o údajoch o službách, konkrétne prostredníctvom krajinných, atmosférických a oceánografických parametrov. Cieľom tejto zložky je vývoj a realizácia viacerých satelitných misií známych ako sentinely. Bude sa opierať o koordináciu prostredníctvom agentúry ESA.

2. In situ (vrátane pozemných pozorovaní diaľkového snímania)

Opiera sa o viacero zariadení a nástrojov vlastnených a prevádzkovaných na vnútroštátnej, regionálnej a medzivládnej úrovni.

3. Služby

Zabezpečia prístup k informáciám vo viacerých tematických oblastiach, od prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej vplyvov až po bezpečnosť a monitorovanie krajiny, morského prostredia a atmosféry.

Spravodajca víta návrh Komisie ako významný nástroj, ktorý reaguje na rastúce potreby výskumu a civilnej ochrany so zreteľom na závažnosť účinkov globálneho otepľovania na životné prostredie. Toto nariadenie predstavuje počiatočný segment operatívnej fázy programu GMES a poskytne nám prostriedky na zhromažďovanie presných údajov o zmenách parametrov týkajúcich sa zeme, morí a atmosféry. Niektoré príklady merateľných ukazovateľov zahŕňajú také prvky, ako sú slanosť oceánov alebo vlhkosť biomasy a úroveň hladiny morí. Má tiež priaznivý vplyv na našu schopnosť predchádzať veľkým katastrofám, napr. únikom ropy, lesným požiarom, záplavám a zosuvom pôdy, a riadiť ich. GMES je aj významným prvkom riadenia systému obchodovania s emisiami a kontroly emisií. Pri týchto troch zložkách programu bolo potrebné určiť priority vo finančnej stratégii s ohľadom na to, že finančná štruktúra predpokladá príspevok národných vlád a iných verejných a súkromných inštitúcií, najmä v zložkách in situ a služby.

Ďalším prvkom zasluhujúcim pozornosť je potenciálny vedľajší vplyv programu v čase hospodárskej krízy na rast MSP, a to najmä v oblasti výskumu. Európsky priemysel navyše vytvára štandardy pre GMES, čo má zjavný priaznivý vplyv na jeho konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu.

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu, nariadenie by sa malo jasne zmieňovať o systéme GEOSS (globálny systém systémov pozorovania Zeme), keďže časť prostriedkov potrebných na realizáciu GMES predstavuje príspevok pre tento globálny systém pozorovania, ku ktorému sa EÚ oficiálne prihlásila.

Spravodajca ďalej navrhuje, aby Komisia vo svojom návrhu zdôraznila niektoré aspekty informačných technológií, keďže majú konkrétny význam pre satelitné technológie a úlohu Európskej environmentálnej agentúry, najmä pokiaľ ide o jej úlohu koordinovať potreby užívateľov (verejných orgánov).

Nakoniec treba poznamenať, že vážny problém predstavuje štruktúra financovania zložky vesmír: toto nariadenie sa vzťahuje len na potreby financovania v období rokov 2011 – 2013. Záväzky agentúry ESA v oblasti vypustenia satelitov, takzvaných sentinelov, však vyžadujú presnú a včasnú prípravu a predpokladajú veľké výdavky pri samotnom vypustení, ktoré sa plánuje na obdobie rokov 2014 – 2017. Rozhodnutia o finančných výhľadoch na toto obdobie sa však ešte neprijali. V dôsledku toho bude projekt vystavený neistote v prechodnej fáze (január – december 2014), počas ktorej sa nebudú prideľovať finančné prostriedky napriek tomu, že odvetvia dodávajúce vesmírne zariadenia budú musieť platiť za poskytnuté služby. Spravodajca žiada Komisiu a Radu, aby sa zaoberali týmto problémom a našli primerané riešenie.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 2 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) zložku „služby“ na zabezpečenie prístupu k informáciám vzťahujúcim sa na tieto tematické oblasti:	a) zložku „služby“ na zabezpečenie prístupu k informáciám vzťahujúcim sa na tieto tematické oblasti:
	– prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;
– monitorovanie krajiny;	– monitorovanie krajiny, morského prostredia a atmosféry;
– riadenie núdzových situácií;	– riadenie núdzových situácií;
– bezpečnosť;	– bezpečnosť;
– monitorovanie morského prostredia;
– monitorovanie atmosféry;
– prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;
Odôvodnenie
Je potrebné zdôrazniť zmenu klímy a jej vplyvy ako prvoradý cieľ činností v programe GMES, preto sa navrhuje iné znenie a poradie oblastí v zozname.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia zabezpečuje koordináciu programu GMES s činnosťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni Spoločenstva.	1. Komisia zabezpečuje koordináciu programu GMES s činnosťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, napríklad s Globálnym systémom systémov pozorovania Zeme (GEOSS).
Odôvodnenie
Jasne by mal byť uvedený systém GEOSS, pretože Európa sa na ňom podieľa prostredníctvom GMES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 3 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Realizáciou zložky GMES „vesmír“ je poverená Európska vesmírna agentúra, ktorú v prípade potreby podporí Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT).	Realizáciou zložky GMES „vesmír“ je poverená Európska vesmírna agentúra, ktorú v prípade potreby podporí Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT), Európska environmentálna agentúra (EEA) má pritom úlohu koordinátora zložky in situ tým, že spája potreby užívateľov a prispieva k riadeniu služieb.
Odôvodnenie
Pri implementácii programu GMES by sa mala zdôrazniť úloha EEA.

POSTUP

Názov	Program pozorovania Zeme (GMES) (2011 – 2013)
Referenčné čísla	KOM(2009)0223 – C7-0037/2009 – 2009/0070(COD)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 14.7.2009
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko        dátum menovania	Vittorio Prodi   9.9.2009
Prerokovanie vo výbore	2.12.2009
Dátum prijatia	23.2.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	János Áder, Elena Oana Antonescu, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Milan Cabrnoch, Nessa Childers, Bas Eickhout, Edite Estrela, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Jo Leinen, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Oreste Rossi, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Catherine Soullie, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jutta Haug, Veronica Lope Fontagné, Anna Záborská, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

POSTUP

Názov	Program pozorovania Zeme (GMES) (2011 – 2013)
Referenčné čísla	KOM(2009)0223 – C7-0037/2009 – 2009/0070(COD)
Dátum predloženia v EP	20.5.2009
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 14.7.2009
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 14.7.2009		ENVI 14.7.2009		LIBE 14.7.2009
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	LIBE 10.5.2010
Spravodajca        dátum menovania	Norbert Glante 16.9.2009
Prerokovanie vo výbore	28.9.2009		12.10.2009		2.12.2009		27.1.2010
	18.3.2010
Dátum prijatia	11.5.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	38 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Edit Herczog, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Amalia Sartori, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Lara Comi, António Fernando Correia De Campos, Rachida Dati, Marek Józef Gróbarczyk, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Mario Pirillo, Lambert van Nistelrooij, Hermann Winkler
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Catherine Bearder
Dátum predloženia	17.5.2010