Postup : 2009/2171(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0192/2010

Predkladané texty :

A7-0192/2010

Rozpravy :

PV 20/09/2010 - 24
CRE 20/09/2010 - 24

Hlasovanie :

PV 21/09/2010 - 5.9
CRE 21/09/2010 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0327

SPRÁVA     
PDF 210kWORD 166k
24.6.2010
PE 439.340v02-00 A7-0192/2010

o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup

(2009/2171(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajkyňa: Eleni Theocharous

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup

(2009/2171(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

- so zreteľom na záväzky krajín G8 prijaté na samite v Gleneagles v roku 2005, týkajúce sa objemu pomoci, pomoci subsaharskej Afrike a kvality pomoci,

- so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a závery fóra na vysokej úrovni, ktoré sa konalo 2. – 4. septembra 2008 v Accre a ktoré sa týkalo opatrení nadväzujúcich na túto deklaráciu,

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087),

- so zreteľom na správu OSN o prehodnotení chudoby: správa o sociálnej situácii vo svete v roku 2010,

- so zreteľom na výročné správy generálneho tajomníka OSN o vykonávaní Miléniovej deklarácie,

- so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“(1), podpísané 20. decembra 2005,

- so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (nástroj rozvojovej spolupráce)(2),

- so zreteľom na deklaráciu o HIV/AIDS, tuberkulóze a iných súvisiacich infekčných chorobách, ktorú 27. apríla 2001 v Abuji prijali najvyšší predstavitelia afrických štátov a vlád,

- so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(3),

- so zreteľom na závery Rady z 21. júna 2007 o podpore zamestnanosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce Únie,

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách (KOM(2002)0116),

- so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009 o globálnom riadení a reforme medzinárodných inštitúcií,

- so zreteľom na program Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre všetkých a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

- so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce s názvom Správa o svete práce v roku 2009: globálna kríza pracovných miest a ako ďalej, uverejnenú v decembri 2009,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zmluvách súvisiacich s rozvojovými cieľmi tisícročia(4),

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách(5),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(6),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 o prístupe k rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike(7),

- so zreteľom na štúdiu strediska Megapesca Lda z roku 2009 s názvom Overall evaluation study of the Fisheries Partnership Agreements policy (Súhrnná hodnotiaca štúdia politiky dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu),

- so zreteľom na súčasnú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva,

- so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0000/2010),

A. keďže silný a udržateľný hospodársky rast v stabilnom, priaznivom podnikateľskom prostredí prispieva k vytvoreniu blahobytu a pracovných miest, a preto je najistejšou a udržateľnou cestou k odstráneniu chudoby,

B.  keďže hlad, nedostatočná výživa a vylúčenie miliónov ľudí z prístupu k potravinám a základným verejným službám sú dôsledkom hospodárskych, poľnohospodárskych a obchodných politík na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni,

C. keďže bezpečné, bezkorupčné právne prostredie je nevyhnutné pre rozvoj podnikania,

D. keďže krajiny EU15 sa zaviazali do roku 2015 poskytnúť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc; keďže súčasná úroveň rozvojovej pomoci je približne 0,4 %,

E.  keďže znižovanie chudoby a súdržnosť politík v záujme rozvoja sú povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o EÚ,

F. keďže treba podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí vytvoriť čo najväčšiu pridanú hodnotu, čo si vyžaduje stratégiu priemyselného rozvoja, ktorá však musí byť v súlade s potrebami udržateľného rozvoja a najmä zachovaním životného prostredia;

G. keďže darcovia z EÚ a vlády rozvojových krajín nespĺňajú kritériá týkajúce sa ich výdavkov v oblasti zdravotníctva a vzdelávania,

H. keďže rozvojové krajiny čelia naliehavému nedostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu; keďže nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v rozvinutých krajinách je jedným z faktorov, ktoré zhoršujú krehký zdravotný systém v rozvojových krajinách, a keďže mnoho kvalifikovaných pracovníkov v zdravotníctve a iných odvetviach sa z rôznych dôvodov nevracia domov, aby prispeli k rozvoju svojich komunít,

I.   keďže súčasná kríza týkajúca sa cien potravín zdôraznila pretrvávajúci význam poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti pre chudobné krajiny,

J.   keďže 90 % občanov EÚ podporuje rozvojovú spoluprácu, aj keď hospodársky pokles môže túto podporu oslabiť,

K. keďže krajiny G20 prisľúbili, že zakročia proti takzvaným daňovým rajom,

L.  keďže daňové úniky a nezákonné úniky kapitálu z rozvojových krajín predstavujú mnohonásobok hodnoty rozvojovej pomoci,

M. keďže prevod finančných prostriedkov predstavuje pre rozvojové krajiny väčší kapitálový tok ako oficiálna rozvojová pomoc,

N. keďže 2,7 miliardy ľudí v súčasnosti nemá prístup k úveru,

O. keďže na zníženie chudoby je nevyhnutné vytvoriť nielen pracovné príležitosti, ale aj kvalitné pracovné miesta,

P.  keďže najchudobnejšie krajiny sú veľmi málo zastúpené v medzinárodných inštitúciách a na svetových fórach,

Q. keďže sa ukázalo, že systémy sociálnej ochrany sú významnými nástrojmi znižovania chudoby a sociálnej súdržnosti a keďže väčšina svetového obyvateľstva nemá žiadnu primeranú sociálnu ochranu,

I. Výzvy pre rozvojové krajiny

V oblasti hospodárstva

1.  naliehavo vyzýva vlády rozvojových krajín, aby diverzifikovali svoje hospodárstva prostredníctvom rozvoja výrobného sektora a aby zabránili nadmernému zaťaženiu podnikov zbytočnou byrokraciou, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ktoré sú hnacou silou tvorby pracovných miest a rastu;

2. vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby prijali program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce a iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany, a tak zaručili uspokojivé pracovné normy, vysokú úroveň komplexnej sociálnej ochrany, ktorá pokryje aj najchudobnejšie a na okraj odsunuté osoby, a skutočný sociálny dialóg, a najmä uskutočňovanie projektov s vysokým podielom ľudskej práce;

3.  zdôrazňuje dôležitosť rovnocenného prijímania a uplatňovania rôznych dohovorov MOP o medzinárodných pracovných normách a odporúča uplatňovanie ustanovení uznesenia MOP s názvom Recovering from the crisis: A Global Jobs Pact (Obnova po kríze: globálny pakt k zachovaniu pracovných miest);

4.  vyzýva na uplatňovanie zákazu nútenej práce a najmä detskej práce bez výnimky, keďže bez vzdelania sú deti odsúdené na život v chudobe;

5.  žiada, aby sa kládol osobitný dôraz na boj proti detskej práci s cieľom vytvoriť namiesto nej pracovné miesta pre dospelých a umožniť deťom primerané vzdelanie;

6.  požaduje, aby vlády uprednostnili podporu základných sociálnych potrieb, podnecovali ochranu detí a zraniteľných žien, ktoré sú kruto zasiahnuté krízou, ako aj rizikovej mládeže, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov a pracovníkov s nízkym príjmom, poľnohospodárskych pracovníkov a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou;

7.  pripomína, že malé podniky a mikropodniky, najmä v poľnohospodárskom odvetví, potrebujú primerané financovanie na zachovanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest; odporúča rozvojovým krajinám, aby podporovali prístup k sporeniu a úverom prostredníctvom mikroúverov, mikropoistenia a inovačných úverových sprostredkovateľov, ako sú napríklad vidiecke pošty alebo služby m-banking;

8.  vyzýva EÚ, aby uznala prínos sociálneho hospodárstva (napr. družstiev) k vytváraniu pracovných miest a podpore dôstojnej práce v rozvojových krajinách a aby začlenila sociálne hospodárstvo do rozvojových programov a stratégií spolupráce EÚ;

9.  vyzýva rozvojové krajiny, aby rozšírili vlastníctvo pôdy medzi chudobnými ľuďmi a ľuďmi zbavenými majetku, napríklad tak, že neoprávneným nájomníkom v bedárskych štvrtiach udelia právo na pôdu, na ktorej žijú;

10. odporúča rozvojovým krajinám, aby v čo najväčšej miere diverzifikovali svoje hospodárstva a znížili závislosť výlučne od veľmi obmedzeného počtu druhov výrobkov, najmä poľnohospodárskych výrobkov určených na vývoz;

11. pripomína rozvojovým krajinám, aby rešpektovali miestne tradície spoločného využívania pôdy na poľnohospodárstvo, a tak uľahčili a chránili jestvujúce malé poľnohospodárske podniky;

12. vyzýva rozvojové krajiny, aby pri formulácii strategických dokumentov a národných orientačných programov považovali za prioritu rozvoj poľnohospodárskeho sektora a potravinovej bezpečnosti;

13. pripomína, že správa je obsiahnutá v myšlienke „spravodlivého štátu“, t. j. štátu, ktorý zaručuje demokraciu a práva občanov; spravodlivý štát je taký, ktorý plní svoje zásadné funkcie, ako je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti, zdraviu, vzdelávaniu a správe, a zároveň podporuje a ochraňuje práva jednotlivcov a ich základné slobody;

V oblasti občianstva a správy

14. naliehavo vyzýva rozvojové krajiny, aby podpísali dohovor OSN proti korupcii a účinne vykonávali jeho ustanovenia; takisto nalieha na členské štáty a spoločnosti v EÚ, aby dodržiavali dohovor OSN;

15. domnieva sa, že členské štáty EÚ by mali byť vzormi pre rozvojové krajiny, pokiaľ ide rozpočtovú disciplínu, výber daní a dobrú verejnú správu;

16. domnieva sa, že protikorupčná činnosť by sa mala zamerať takisto na súkromný sektor, ako aj na rozšírenie medzinárodnej spolupráce, napríklad prostredníctvom výmeny informácií a programov na náhradu majetku;

17. naliehavo vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby podporili nezávislé parlamenty, ktoré budú môcť účinne prispieť k prehĺbeniu demokracie prostredníctvom slobodného vykonávania svojich legislatívnych, rozpočtových a kontrolných funkcií; poukazuje zároveň na nesmierny význam nezávislého a náležite rozvinutého súdnictva;

18. podporuje vlády rozvojových krajín, aby zabezpečili maximálnu účasť organizácií občianskej spoločnosti na formulovaní a monitorovaní verejnej politiky;

19. zdôrazňuje, že sociálni partneri môžu zohrávajú v rámci hospodárskeho rozvoja dôležitú úlohu a môžu posilniť sociálnu súdržnosť, a preto treba podporovať vytváranie a konsolidáciu príslušných zastupiteľských organizácií;

20. vyzýva na uplatňovanie slobody združovania pre odborové zväzy a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky v záujme presadzovania, zlepšovania a obrany dôstojných pracovných podmienok;

21. vyzýva všetky štáty, ktoré zaviedli zákony obmedzujúce slobodu organizácií občianskej spoločnosti, aby také právne predpisy zrušili;

22. vyzýva na uplatňovanie práva na nediskriminačné zaobchádzanie, t. j. práva na prácu a práva na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie alebo sexuálnu orientáciu, ako základnej zásady v boji proti chudobe;

23. žiada, aby sa významne posilnila právna a sociálna situácia žien s cieľom predchádzať diskriminácii a využiť potenciál žien na hospodársky a spoločenský rozvoj;

24. podporuje rozvojové krajiny v ich úsilí o posilnenie a prehĺbenie regionálnej integrácie prostredníctvom oblastí voľného obchodu, regionálnych hospodárskych spoločenstiev, regionálnych rozvojových bánk atď.;

II. Spoločné výzvy

25. znovu opakuje svoju výzvu, aby vnútroštátny rozpočet rozvojových krajín a rozvojová pomoc EÚ vyčlenili minimálne 20 % svojich výdajov na zdravotníctvo a základné vzdelávanie;

26. vyzýva na prehodnotenie politík privatizácie najmä vo vzťahu k verejným službám ako voda, zdravotnícke služby a služby všeobecného záujmu, a na opätovné posúdenie sociálnej úlohy štátov pri riadení rozvoja vrátane úlohy štátnych podnikov ako zamestnávateľov a poskytovateľov sociálnych služieb;

27. poukazuje na rozhodujúcu úlohu systémov sociálnej ochrany, ako sa uvádza v Globálnom pakte k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a iniciatíve Organizácie Spojených národov o minimálnej úrovni sociálnej ochrany; žiada preto, aby sa kládol väčší dôraz na systémy sociálnej ochrany s cieľom predchádzať prehlbovaniu chudoby a riešiť sociálnu núdzu, pričom sa zároveň prispeje k stabilizácii hospodárstva a zachová a podporí sa schopnosť zamestnať sa;

28. požaduje voľný a plnohodnotný prístup ku vzdelávacím systémom pre všetkých, t. j. k základnému a vyššiemu, ako aj k odbornému vzdelávaniu, aby sa miestni obyvatelia stali kvalifikovanými pracovníkmi;

29. trvá na tom, že darcovské i rozvojové krajiny musia splniť svoje záväzky týkajúce sa naplnenia rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015;

30. podporuje opatrenia, ako napríklad dotácie na mzdy a možnosti zamestnania a odbornej prípravy, ktoré podporia miestnych vedcov i iných kvalifikovaných pracovníkov, aby ostali vo svojich komunitách a vykonávali v nich prax, a ktoré posilnia zdravotné systémy prístupné pre všetkých;

31. podporuje vytváranie nových pracovných miest v rozvojových krajinách;

32. podporuje opatrenia, ktoré s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilniť schopnosti, možnosti a sociálnu súdržnosť štátu investujú do verejných služieb ako takých a rozvíjajú ich, ako sa uvádza v správe OSN o prehodnotení chudoby;

33. žiada, aby sa praktickej zdravotnej starostlivosti a zvyšovaniu informovanosti obyvateľstva o prínose liečebnej starostlivosti venovalo viac pozornosti, napr. prostredníctvom distribúcie prístrojov na analýzu krvi a školenia miestnych obyvateľov, aby ich vedeli používať;

34. zdôrazňuje, že rozvoj ľudských zdrojov je nevyhnutný vo všetkých rozvojových stratégiách a kľúčový pre vytváranie pracovných miest; vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby preskúmali potreby v oblasti zamestnanosti a pracovný trh a aby pripravili prognózy a predvídali hlavné výzvy, ktoré sú súčasťou prispôsobovania odbornej prípravy potrebám zamestnanosti;

35. domnieva sa, že všetky rozvojové stratégie by mali venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším skupinám a skupinám odsunutým na okraj, najmä ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím;

36. domnieva sa, že je nevyhnutné pokryť základné potreby, a preto považuje za mimoriadne dôležité opatrenia na podporu potravinovej bezpečnosti a prístupu k pitnej vode;

37. upozorňuje na problém detskej práce a uznáva, že je jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia tomu, aby všetky deti mali ukončené základné vzdelanie a aby sa znížila chudoba, a že prekáža zdravej výchove a potrebnému vzdelávaniu týchto detí; preto žiada o podporu medzirezortnej koordinácie a zlaďovania vzdelávacej pomoci a politiky v oblasti detskej práce prostredníctvom posilnenia jestvujúcich mechanizmov vrátane celosvetovej odbornej skupiny pre detskú prácu a vzdelávanie (Global Task Force for Child Labour and Education); nakoniec žiada medzinárodné spoločenstvo, všetky príslušné štáty a EÚ, aby sa zaviazali, že urýchlene a cielenými krokmi urobia čo najviac v záujme odstránenia detskej práce;

38. zdôrazňuje význam rodovej rovnosti pre hospodársky úspech štátov, a preto požaduje väčšie úsilie na zabezpečenie rodovej rovnosti aj v oblasti hospodárstva;

39. trvá na tom, aby darcovia a partnerské krajiny zabezpečili, aby poľnohospodárstvo, hlavne malí poľnohospodári a malé a stredné agropodniky získali väčšiu prioritu v rozvojovom programe;

40. zdôrazňuje, že malé poľnohospodárske podniky, ktoré sú zamerané na decentralizované, ekologické a udržateľné výrobné prostriedky, napomáhajú tvorbu pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj, pretože na jeden hektár zamestnávajú viac ľudí než veľké poľnohospodárske podniky, pričom poľnohospodári a zamestnanci míňajú pomerne viac peňazí na vidiecke nepoľnohospodárske produkty s vysokým podielom ľudskej práce;

41. vyzýva na účinnejšiu podporu pracovných miest a vytvárania zamestnanosti prostredníctvom koordinácie politík v oblasti zamestnanosti a makroekonomiky, pričom by sa politiky v oblasti makroekonomiky nemali obmedzovať len na kontrolu inflácie a obchodných a daňových deficitov, ale mali by sa zameriavať aj na stabilitu reálneho výstupu, príjmov a zamestnanosti;

42. podporuje investície do ekologických pracovných miest a ekologických odvetví, napríklad prostredníctvom rozvoja systémov v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti v chudobných krajinách, vrátane slnečnej energie pre miestne spoločenstvá ako spôsobu poskytovania trvalo udržateľných zdrojov energie a zároveň vytvorenia pracovných miest, pričom sa bude chrániť životné prostredie;

43. požaduje zvýšenie miery uplatňovania rovnakých príležitostí a prístupu k rozvoju kvalifikácie, ku kvalitnému vzdelávaniu a k odbornej príprave; požaduje, aby sa zlepšila prístupnosť úverov (vrátane mikrofinancovania) a podporila sa tak tvorba pracovných miest;

44. s potešením víta intenzívnejšiu spoluprácu medzi Parlamentom a príslušnými orgánmi na regionálnej úrovni v rozvojových krajinách;

45. zdôrazňuje význam podpory alternatívnych ukazovateľov, iných, ako je HDP, na meranie sociálneho pokroku v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o návrhy Komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, ktorej predsedá Joseph Stiglitz;

46. požaduje, aby opatrenia na riešenie globálnej hospodárskej krízy vypracovali krajiny a regióny a aby sa pritom zohľadnili opatrenia uvedené v politickom nástroji Medzinárodnej organizácie práce (ILO) nazvanom Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest s cieľom napomôcť investície do odvetví s vysokou koncentráciou zamestnanosti a šetrných voči životnému prostrediu a do systémov sociálnej ochrany;

III. Výzvy pre darcov

V oblasti pomoci

47. nalieha na všetky bohaté krajiny, najmä na krajiny EÚ, aby dodržali svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na pomoc, t. j. minimálne 0,7 % HND do roku 2015;

48. žiada, aby v spoločnej definícii pojmu chudoba členské štáty vymedzili príslušné pracovné oblasti a oprávnených príjemcov, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc EÚ;

49. zdôrazňuje, že vývozné dotácie viedli k dampingu výrobkov z EÚ na trhoch rozvojových krajín a prispeli k ničeniu pracovných miest tým, že miestne poľnohospodárske výrobky ako mrazené kúsky kurčiat, bravčové mäso, cukor a konzervované rajčiny prestali byť konkurencieschopné a priemyselné výrobky sa stali nehospodárnymi;

50. domnieva sa, že súdržnosť politík môže priniesť plodné výsledky v oblasti vytvárania pracovných miest v rozvojových krajinách; preto žiada zmenu vonkajších politík EÚ, keďže tieto majú priamy vplyv na hospodárstva rozvojových krajín, a mali by podporovať trvalo udržateľné potreby rozvojových krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zabezpečiť dôstojný príjem a živobytie, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv vrátane sociálnych a hospodárskych práv a ochrany životného prostredia;

51. vyzýva k výraznému doplnkovému financovaniu boja proti následkom zmeny klímy a svetovej hospodárskej krízy v rozvojových krajinách;

52. požaduje, aby základné vzdelávanie a verejné zdravie boli základom rozvojových politík, a zdôrazňuje, že súčasná situácia nemôže ospravedlňovať žiadne znižovanie domácich výdavkov a medzinárodnej pomoci v týchto odvetviach;

53. vyzýva EÚ, aby dodržala svoje záväzky týkajúce sa pomoci obchodu;

54. zdôrazňuje, že EÚ musí zrevidovať svoje dotačné politiky, a to najmä v oblasti poľnohospodárstva a v súlade s potrebami malých a stredných poľnohospodárov v EÚ, aby sa uľahčili podmienky spravodlivého obchodu týkajúceho sa rozvojových krajín;

55. opakovane žiada všetkých darcov, aby dôslednejšie dodržiavali program účinnosti pomoci, najmä pokiaľ ide o koordináciu darcov a ich zodpovednosť;

56. trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že vonkajší rozmer súčasnej reformy spoločných politík v oblasti rybného hospodárstva sa včlení do rozvojovej politiky EÚ, keďže bezprostredne súvisí so živobytím obyvateľov rozvojových krajín;

57. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, je odvetvie rybného hospodárstva v mnohých krajinách kľúčové, a všetky rozvojové krajiny by mali mať nárok na podporu EÚ v tomto sektore, aby mohli rozvíjať svoj vlastný udržateľný rybný priemysel, výskum, kontrolu a posilniť boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, nezávisle od akýchkoľvek dohôd o rybolove s Európskou úniou;

58. zdôrazňuje, že podpora EÚ odvetviam rybného priemyslu v tretích krajinách je zameraná na rozvoj prístavov týchto krajín s primeranou infraštruktúrou na uľahčenie miestneho vykladania a spracúvania rýb s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a overovala dosahovanie týchto cieľov a aby poskytovala finančnú a technickú podporu na zlepšenie schopnosti tretích krajín monitorovať rybolov vo svojich vodách a zadržať plavidlá porušujúce predpisy;

59. trvá na tom, aby EÚ zjednodušila svoju štruktúru pomoci a príslušné postupy;

60. požaduje posilnenie koordinácie rozvojovej politiky medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ, aby sa predchádzalo negatívnemu vplyvu rôznych politických opatrení na plnenie rozvojových cieľov tisícročia.

61. očakáva, že vzhľadom na to, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je teraz požiadavkou vyplývajúcou zo zmluvy, politiky EÚ v oblastiach ako poľnohospodárstvo, obchod, migrácia a rybné hospodárstvo v žiadnom prípade neoslabia rozvojové úsilie; plánuje dôkladne monitorovať plnenie tejto povinnosti zo strany EÚ;

62. vyzýva darcov, aby rozumne investovali do rozvojového vzdelávania pre svojich občanov;

63. vyzýva darcovské krajiny, aby využili túto krízu a podrobne preskúmali ďalšie možnosti, pokiaľ ide o doplnkové a inovačné zdroje financovania rozvoja, a aby našli nové možnosti, ktoré by umožnili rozvojovým krajinám diverzifikovať vlastné zdroje príjmov a realizovať účinné, konkrétne a funkčné výdavkové programy;

64. žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali udržateľné podniky s tvorbou dôstojných pracovných miest ako špecifický sektor rozvojovej spolupráce v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji z roku 2005 a aby posilňovali jeho začleňovanie do tradičnejších sektorov rozvojovej spolupráce, ako sú napríklad infraštruktúra, rozvoj vidieka, riadenie a pomoc súvisiaca s obchodom;

V oblasti nových zdrojov financovania

65. naliehavo vyzýva krajiny G20, aby dodržali svoje záväzky, že odstránia daňové raje, sprísnia dohľad nad finančnými trhmi a zavedú výmenu daňových informácií; krajiny G20 by navyše mali poveriť Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby prijala nový štandard zahŕňajúci poskytovanie správ v jednotlivých krajinách;

66. vyzýva krajiny G20 a štáty EÚ, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lacnejších a jednoduchších peňažných prevodov;

67. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti chudobe a nezamestnanosti zvýšili verejnú finančnú podporu pre malé podniky, mikropodniky a poľnohospodárov v rozvojových krajinách vrátane neformálneho sektora, ako to vyžaduje Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce;

V oblasti budovania kapacít a globálneho riadenia

68. naliehavo vyzýva EÚ, aby svoju pomoc zamerala na podporu budovania kapacít v oblastiach, ktoré budú mať priamy osoh z hospodárskej štruktúry partnerských krajín a vytvoria pracovné miesta, t. j. na rozvoj ich výrobnej kapacity, vytvorenie účinných daňových systémov, boj proti korupcii, posilnenie inštitúcií a občianskej spoločnosti, zjednodušenie prístupu k mikroúverom a iným zdrojom financovania atď.;

69. požaduje, aby sa všetky rozvojové politiky EÚ majúce vplyv na tvorbu pracovných miest a zmiernenie chudoby zamerali na opatrenia, ktoré zaväzujú vlády, občiansku spoločnosť, podniky, nadácie a miestne komunity k splneniu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, ktoré prijala OSN;

70. vyzýva EÚ, aby zamerala svoju pomoc aj na vybudovanie systémov sociálnej ochrany v rozvojových krajinách ako významného a účinného prostriedku na zníženie chudoby;

71. požaduje, aby sa prioritná pozornosť venovala vzdelávaniu, pomoci mladým po opustení školského systému, odbornej príprave, technickému vzdelaniu, príprave zameranej na rozvoj zručností, celoživotnému vzdelávaniu, prístupu k finančným prostriedkom, organizovaniu vysokokvalitných školení, ktoré zvýšia vyhliadky ich absolventov, zdraviu a bezpečnosti a aby sa prednostne podporovali modely podnikateľských iniciatív pre malé podniky a mikropodniky s cieľom vytvoriť udržateľnú pracovnú silu, so zameraním najmä na mladých a starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a vysídlené osoby, ženy a ostatné marginalizované skupiny;

72. domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ pri vypracovaní obchodných dohôd s rozvojovými krajinami brala do úvahy kritériá týkajúce sa ľudských práv a riadenia a bez váhania uplatňovala sankcie, pokiaľ krajiny nedodržia svoje povinnosti v oblasti riadenia; pripomína, že kritériá podmienenosti platia pre Európsky rozvojový fond, ako aj nástroj financovania rozvojovej spolupráce;

73. vyzýva EÚ, aby prísne sledovala dodržiavanie podmienenosti, ako je uvedené v Dohode z Cotonou;

74. zdôrazňuje, že na Európsky rozvojoví fond a nástroj financovania rozvojovej spolupráce musia platiť rovnaké kritériá uplatňovania podmienenosti;

75. vyzýva Komisiu, aby podporila vhodné metódy a časový rozvrh monitorovania výrobných reťazcov európskych podnikov, ktoré pôsobia v zahraničí, čím by sa zabezpečilo odstránenie zneužívania detskej práce a dodržiavanie pracovných noriem stanovených v dohovoroch MOP, a aby podporila prístup k vzdelaniu, ktoré je zásadné v boji proti chudobe;

76. naliehavo požaduje vytvorenie spoľahlivej siete úzkych vzťahov medzi významnými vládnymi a mimovládnymi inštitúciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú znižovaním chudoby vo všetkých rozvojových krajinách, s cieľom vymieňať si názory a skúsenosti v oblasti formulovania, realizácie a monitorovania pomoci EÚ;

77. podporuje vytvorenie databáz na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom zhromažďovať a porovnávať základné údaje týkajúce sa chudoby v rozvojových krajinách ako spôsobu zameraného na uľahčenie a zintenzívnenie úsilia o zníženie chudoby;

78. zdôrazňuje potrebu posilnenia jestvujúcej koordinácie medzi medzinárodnými a regionálnymi organizáciami ako ďalšieho úsilia o poskytovanie technickej podpory na realizáciu a monitorovanie akčného plánu EÚ na znižovanie chudoby;

79. konštatuje potrebu vytvorenia tzv. poradných skupín pre osobitné otázky ako konkrétneho kroku a spoľahlivého postupu zameraného na poskytovanie technickej podpory pri realizácii cieľov uvedených v akčnom pláne EÚ na znižovanie chudoby v rozvojových krajinách;

80. súhlasí s použitím rozpočtovej podpory iba v prípade, keď existuje pevná záruka, že finančné prostriedky sa dostanú na plánované miesto určenia a splnia svoj pôvodný účel a že príjemcovia spĺňajú kritériá týkajúce sa ľudských práv a demokratického riadenia; požaduje účinnejšie posúdenie a audit rozpočtovej podpory s cieľom preskúmať, či sa dosahujú stanovené ciele a či vlády krajín, ktoré sú príjemcami podpory, spĺňajú uvedené kritériá; vyzýva Komisiu, aby pod kontrolou Európskeho parlamentu a s využitím IT vypracovala hodnotenie účinnosti pomoci Spoločenstva v oblasti znižovania chudoby, vzdelávania a vytvárania pracovných miest, pričom toto hodnotenie bude založené na stupni dosahovania očakávaných finančných pomerov a cieľov;

81. vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila ucelený a presvedčivý návrh povolebnej politiky EÚ, ktorý bude rešpektovať slobodnú voľbu obyvateľov danej krajiny, a vyjadruje obavy, že dnešná neexistencia súdržnej povolebnej politiky narúša dôveryhodnosť volebných pozorovateľských misií EÚ;

82. podporuje demokratickejšie zastúpenie rozvojových krajín v svetových inštitúciách;

83. vyzýva medzinárodné finančné inštitúcie, aby prehodnotili svoje úverové politiky s cieľom podporiť v rozvojových krajinách voľbu demokratického a udržateľného hospodárskeho rozvoja a vyhnúť sa škodlivým podmienkam, ktoré prispeli k medzinárodnej finančnej kríze;

84. vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky na odstránenie zneužívania daňových rajov, daňových únikov a nezákonných únikov kapitálu z rozvojových krajín, ktoré by umožnili, aby sa tieto prostriedky investovali do rozvojových krajín;

85. požaduje novú záväznú celosvetovú finančnú dohodu, ktorá prinúti nadnárodné obchodné spoločnosti v každej krajine automaticky zverejňovať dosiahnuté zisky a zaplatené dane v jednotlivých krajinách;

86. vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívu OSN pre základnú úroveň sociálnej ochrany, ktorá má za cieľ rozšíriť či zrealizovať udržateľné systémy sociálnej ochrany v rozvojových krajinách tým, že zabezpečí lepší súlad medzi politikami vonkajších vzťahov a vypracuje oznámenie o sociálnej ochrane v rozvojovej spolupráci, ako sa navrhuje v záveroch Rady o podpore zamestnanosti v rámci rozvojovej spolupráce Únie;

IV – V oblasti vzdelávania

87. súhlasí s Komisiou, že mať prácu je najlepší spôsob predchádzania chudobe a sociálnemu vylúčeniu, domnieva sa, že riešenie nedostatkov v oblasti vzdelávania v rozvojových krajinách je jednou z najúčinnejších stratégií na prelomenie začarovaného kruhu chudoby a nezamestnanosti;

88. v zásade víta zrýchlenú iniciatívu Vzdelávanie pre všetkých a zásadnú podporu, ktorú má od Komisie; naliehavo žiada Komisiu, aby ozrejmila, aké prostriedky na aké účely v súčasnosti poskytuje krajinám, na ktoré sa táto iniciatíva vzťahuje, a to najmä v týchto oblastiach:

– starostlivosť a vzdelávanie detí v ranom veku,

– bezplatné a povinné základné vzdelanie pre všetkých,

– vzdelávanie a osvojovanie životných zručností pre mládež a dospelých,

– gramotnosť dospelých,

– rodová rovnosť,

– kvalita vzdelávania;

89. naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli programy pomoci pre rodičov v rôznych oblastiach, v rámci ktorých chudoba vedie k nedostatku vedomostí o výchove detí, aby sa zabezpečilo, že deti v rozvojových krajinách dostanú skutočnú šancu;

90. konštatuje, že kvalita duševného a fyzického zdravia nie je len otázkou vzdelávania, odbornej prípravy a nových informačných technológií, ale aj otázkou prístupu k vode, potravinám a liekom, a EÚ by teda mala venovať viac pozornosti sústredeniu bezplatných učebných pomôcok, bezplatných jedál, bezplatných školských autobusov a bezplatných vyšetrení do projektov komplexnej pomoci; považuje za nevyhnutné vyzvať na vytvorenie jasných vzťahov medzi školskými projektmi financovanými EÚ a potravinovými a zdravotníckymi programami v rozvojových krajinách;

91. vyzýva EÚ, aby svoje úsilie sústredila na určenie oblastí, kde majú rozvojové krajiny konkurenčnú výhodu, pričom jednou z hlavných priorít rozvojovej pomoci EÚ v týchto odvetviach bude učňovské vzdelávanie;

92. vyzýva EÚ, aby poskytla možnosti vzdelávania pre študentov z rozvojových krajín, aby ich však pritom podnecovala k tomu, aby sa po štúdiu vrátili domov, aby boli prospešní pre svoje vlastné komunity;

V. Prístup na trh

93. pripomína, že rozvojovým krajinám sa odporúča zabezpečiť, aby ich výrobky boli konkurencieschopné na otvorenom trhu, pričom rovnaká zásada často neplatí pre vyspelý svet;

94. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali súdržný prístup, ktorý bude rešpektovať základné podmienky slobodného trhu a zabezpečí reciprocitu v oblasti obchodu;

95. zdôrazňuje, že mnohé rozvojové krajiny, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske odvetvie, charakterizuje samozásobiteľské hospodárstvo a tento druh hospodárstva je často jediným zdrojom príjmu a živobytia;

96. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a Medzinárodnej organizácii práce.

(1)

Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(3)

Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.

(4)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0152.

(5)

Ú. v. EÚ C 295 E, 2.12.2006, s. 316.

(6)

Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s.321.

(7)

Prijaté texty, P6_TA-PROV(2009)0138.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (28.4.2010)

pre Výbor pre rozvoj

o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup

(2009/2171(INI))

Spravodajca: Gabriele Zimmer

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje, že je dôležité podporovať širšie vymedzenie pojmu chudoba, ktoré prijal Svetový samit o sociálnom rozvoji v Kodani v roku 1995 a ktoré zahŕňa nedostatok, sociálne vylúčenie a nedostatočnú účasť, ako aj koncepciu modelu sociálneho rozvoja predloženú v správe OSN o svetovej sociálnej situácii v roku 2010 s názvom Prehodnotenie chudoby (Rethinking Poverty);

2.   zdôrazňuje význam podpory alternatívnych ukazovateľov, iných, ako je HDP, na meranie sociálneho pokroku v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o návrhy Komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, ktorej predsedá Joseph Stiglitz;

3.   požaduje, aby opatrenia na riešenie globálnej hospodárskej krízy vypracovali krajiny a regióny a aby sa pritom zohľadnili opatrenia uvedené v politickom nástroji Medzinárodnej organizácie práce (ILO) nazvanom Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest s cieľom napomôcť investície do odvetví s vysokou koncentráciou zamestnanosti a šetrných voči životnému prostrediu a do systémov sociálnej ochrany;

4.   požaduje, aby sa všetky opatrenia na tvorbu pracovných miest opierali o program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce s cieľom umožniť vyvážené rozdelenie prínosov hospodárskeho rastu;

5.   zdôrazňuje, že sociálni partneri môžu zohrávajú v rámci hospodárskeho rozvoja dôležitú úlohu a môžu posilniť sociálnu súdržnosť, a preto treba podporovať vytváranie a konsolidáciu príslušných zastupiteľských organizácií;

6.   vyzýva na uplatňovanie slobody združovania pre odborové zväzy a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky v záujme presadzovania, zlepšovania a obrany dôstojných pracovných podmienok;

7.   vyzýva na uplatňovanie práva na nediskriminačné zaobchádzanie, t. j. práva na prácu a práva na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie alebo sexuálnu orientáciu, ako základnej zásady v boji proti chudobe;

8.   vyzýva na uplatňovanie zákazu nútenej práce a najmä detskej práce bez výnimky, keďže bez vzdelania sú deti odsúdené na život v chudobe;

9.   žiada, aby sa osobitný dôraz kládol na boj proti detskej práci s cieľom vytvoriť namiesto nej pracovné miesta pre dospelých a umožniť deťom primerané vzdelanie;

10. zdôrazňuje, že malé poľnohospodárske podniky, ktoré sú zamerané na decentralizované, ekologické a udržateľné výrobné prostriedky, napomáhajú tvorbu pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj, pretože na jeden hektár zamestnávajú viac ľudí než veľké poľnohospodárske podniky, pričom poľnohospodári a zamestnanci míňajú pomerne viac peňazí na vidiecke nepoľnohospodárske produkty s vysokým podielom ľudskej práce;

11. pripomína, že malé podniky a mikropodniky najmä v poľnohospodárskom odvetví potrebujú na zachovanie existujúcich pracovných miest a na vytváranie nových primerané financovanie, napr. mikroúvery;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti chudobe a nezamestnanosti zvýšili verejnú finančnú podporu pre malé podniky, mikropodniky a poľnohospodárov v rozvojových krajinách vrátane neformálneho sektora, ako to vyžaduje Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce;

13. požaduje, aby sa prioritná pozornosť venovala vzdelávaniu, pomoci mladým po opustení školského systému, odbornej príprave, technickému vzdelaniu, príprave zameranej na rozvoj zručností, celoživotnému vzdelávaniu, prístupu k finančným prostriedkom, organizovaniu vysokokvalitných školení, ktoré zvýšia vyhliadky ich absolventov, zdraviu a bezpečnosti a aby sa prednostne podporovali modely podnikateľských iniciatív pre malé podniky a mikropodniky s cieľom vytvoriť udržateľnú pracovnú silu, so zameraním najmä na mladých a starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a vysídlené osoby, ženy a ostatné marginalizované skupiny;

14. žiada, aby sa významne posilnila právna a sociálna situácia žien s cieľom predchádzať diskriminácii a využiť potenciál žien na hospodársky a spoločenský rozvoj;

15. požaduje, aby sa všetky rozvojové politiky EÚ majúce vplyv na tvorbu pracovných miest a zmiernenie chudoby zamerali na opatrenia, ktoré zaväzujú vlády, občiansku spoločnosť, podniky, nadácie a miestne komunity k splneniu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, ktoré prijala OSN;

16. požaduje posilnenie koordinácie rozvojovej politiky medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ, aby sa predchádzalo negatívnemu vplyvu rôznych politických opatrení na splnenie rozvojových cieľov tisícročia.

17. vyzýva darcovské krajiny, aby využili túto krízu a podrobne preskúmali ďalšie možnosti, pokiaľ ide o doplnkové a inovačné zdroje financovania rozvoja, a aby našli nové možnosti, ktoré by umožnili rozvojovým krajinám diverzifikovať vlastné zdroje príjmov a realizovať účinné, konkrétne a funkčné výdavkové programy;

18. vyzýva rozvojové krajiny, aby pri formulácii strategických dokumentov a národných orientačných programov považovali za prioritu rozvoj poľnohospodárskeho sektora a potravinovej bezpečnosti;

19. požaduje, aby vlády uprednostnili podporu základných sociálnych potrieb, podnecovali ochranu detí a zraniteľných žien, ktoré sú kruto zasiahnuté krízou, ako aj rizikovej mládeže, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov a pracovníkov s nízkym príjmom, poľnohospodárskych pracovníkov a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou;

20. požaduje, aby základné vzdelávanie a verejné zdravie boli základom rozvojových politík, a zdôrazňuje, že súčasná situácia nemôže ospravedlňovať žiadne znižovanie domácich výdavkov a medzinárodnej pomoci v týchto odvetviach;

21. požaduje zvýšenie miery uplatňovania rovnakých príležitostí a prístupu k rozvoju kvalifikácie, ku kvalitnému vzdelávaniu a k odbornej príprave; požaduje, aby sa zlepšila prístupnosť úverov (vrátane mikrofinancovania) a podporila sa tak tvorba pracovných miest;

22. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v modeloch určených pre rozvojové krajiny podporovali obchodný model spoločenskej zodpovednosti podnikov (SZP) ako právne záväznú zásadu na začlenenie sociálnych a environmentálnych hľadísk do obchodných operácií podnikov a do ich vzťahov so subdodávateľmi a zainteresovanými stranami;

23. vyzýva na účinnejšiu podporu pracovných miest a vytvárania zamestnanosti prostredníctvom koordinácie politík v oblasti zamestnanosti a makroekonomiky, pričom by sa politiky v oblasti makroekonomiky nemali obmedzovať len na kontrolu inflácie a obchodných a daňových deficitov, ale mali by sa zameriavať aj na stabilitu reálneho výstupu, príjmov a zamestnanosti;

24. vyzýva na záväzné začlenenie noriem dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce, ako aj environmentálnych noriem do obchodných dohôd;

25. vyzýva na prehodnotenie politík privatizácie najmä vo vzťahu k verejným službám ako voda, zdravotnícke služby a služby všeobecného záujmu, a na opätovné posúdenie sociálnej úlohy štátov pri riadení rozvoja vrátane úlohy štátnych podnikov ako zamestnávateľov a poskytovateľov sociálnych služieb;

26. naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali o iný výklad článku XXIV dohody WTO s cieľom umožniť v odôvodnených prípadoch vyňatie ľahko zraniteľných odvetví výroby a iných sektorov z obchodných dohôd, a zdôrazňuje potrebu poskytnúť viac priestoru pre faktory špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti na vývozných trhoch, ako napríklad modely zamestnanosti pred uzavretím obchodu, politiky v sociálnej oblasti, úrovne sociálneho rozvoja, modely vlastníctva pozemkov a vzťahy v oblasti vidieckych právomocí, vývozné dodávateľské možnosti, technologické znalosti a existencia rozvinutých trhov;

27. navrhuje, aby Komisia, Parlament a členské štáty overili možnosti liberalizácie dovozu poľnohospodárskych produktov z rozvojových krajín bez dodržiavania vzájomných dohôd o voľnom obchode, ktoré by mohli zničiť regionálne trhy v rozvojových krajinách;

28. žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali udržateľné podniky s tvorbou dôstojných pracovných miest ako špecifický sektor rozvojovej spolupráce v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji z roku 2005 a aby posilňovali jeho začleňovanie do tradičnejších sektorov rozvojovej spolupráce, ako sú napríklad infraštruktúra, rozvoj vidieka, riadenie a pomoc súvisiaca s obchodom;

29. poukazuje na rozhodujúcu úlohu systémov sociálnej ochrany, ako sa uvádza v Globálnom pakte k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a iniciatíve Organizácie Spojených národov o minimálnej úrovni sociálnej ochrany; žiada preto, aby sa kládol väčší dôraz na systémy sociálnej ochrany s cieľom predchádzať prehlbovaniu chudoby a riešiť sociálnu núdzu, pričom sa zároveň prispeje k stabilizácii hospodárstva a zachová a podporí sa schopnosť zamestnať sa;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Mara Bizzotto, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Proinsias De Rossa, Sari Essayah, Pascale Gruny, Thomas Händel, Marian Harkin, Roger Helmer, Stephen Hughes, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Rovana Plumb, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Kinga Göncz, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Gesine Meissner, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Sógor, Emilie Turunen, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

João Ferreira


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.5.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

11

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Corina Creţu, Nirj Deva, Charles Goerens, Catherine Grèze, Enrique Guerrero Salom, András Gyürk, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Gay Mitchell, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, David-Maria Sassoli, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Frank Vanhecke, Anna Záborská, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Fiona Hall, Wolf Klinz, Miguel Angel Martínez Martínez, Patrizia Toia

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia