ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku

    10.6.2010 - (09898/2010 – C7-0145/2010– 2010/0066(NLE)) - ***

    Výbor pre právne veci
    Spravodajca: Tadeusz Zwiefka

    Postup : 2010/0066(NLE)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0194/2010
    Predkladané texty :
    A7-0194/2010
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku

    (09898/2010 – C7‑0145/2010 – 2010/0066(NLE))

    (Súhlas)

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku (09898/2010),

    –   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 329 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7‑0145/2010),

    –   so zreteľom na článok 74g a článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A7‑0194/2010),

    A. keďže Komisia 17. júla 2006 schválila návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach (tzv. nariadenie Rím III) (KOM(2006)0399),

    B.  keďže návrh vychádzal z článku 61 písm. c) a článku 67 ods. 1 Zmluvy o ES, na základe ktorých sa vyžadovalo jednomyseľné schválenie v Rade,

    C. keďže Parlament, postupujúc na základe konzultačného postupu, schválil 21. októbra 2008 návrh Komisie v znení zmien a doplnení[1],

    D. keďže už v polovici roku 2008 bolo jasné, že niektoré členské štáty majú osobitné problémy, ktoré im bránili v schválení navrhovanej právnej úpravy; keďže najmä jeden členský štát nedokázal akceptovať, že jeho súdy by mohli mať povinnosť uplatňovať cudzie rozvodové právo, ktoré považuje za reštriktívnejšie než vlastné rozvodové právo, a praje si i naďalej uplatňovať vlastné hmotné právo na každý návrh na rozvod podaný na jeho súdy; keďže na druhej strane veľká väčšina členských štátov zastávala názor, že pravidlá o rozhodnom práve sú podstatným prvkom navrhovaného nariadenia a že v dôsledku uplatňovania týchto pravidiel by v niektorých prípadoch museli súdy uplatňovať cudzie právo;

    E.  keďže Rada na svojom zasadnutí 5. a 6. júna 2008 dospela k záveru, že „neexistuje jednomyseľnosť, pokiaľ ide o pokračovanie v prijímaní navrhnutého nariadenia, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré teraz i v dohľadnej budúcnosti znemožňujú prijať rozhodnutie, ktoré si vyžaduje jednomyseľnosť“, a že „ciele navrhovaného nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv“,

    F.  keďže podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii môže minimálne deväť členských štátov medzi sebou nadviazať posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí Únie, pričom budú využívať jej inštitúcie a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním príslušných ustanovení zmlúv, v medziach a podľa postupov ustanovených v tomto článku a v článkoch 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    G. keďže doposiaľ dvanásť členských štátov[2] prejavilo záujem nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach,

    H. keďže Parlament preveril súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    I.   keďže takáto posilnená spolupráca sa môže považovať za spoluprácu rozširujúcu ciele Únie, ochraňujúcu jej záujmy a posilňujúcu jej integračný proces v zmysle článku 20 Zmluvy o Európskej únii, so zreteľom na široké konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré Komisia uskutočnila v rámci posudzovania vplyvu v súvislosti so zelenou knihou (KOM(2005)0082), vysokým počtom „medzinárodných“ manželstiev a približne 140 000 „medzinárodnými“ rozvodmi v Únii v roku 2007, pričom netreba zabúdať, že dve z krajín, ktoré sa mienia zapojiť do posilnenej spolupráce, Nemecko a Francúzsko, majú najvyšší podiel v celkovom množstve „medzinárodných rozvodov“ v uvedenom roku,

    J.   keďže harmonizácia kolíznych noriem uľahčí vzájomné uznávanie rozsudkov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pretože sa posilní vzájomná dôvera; keďže v súčasnosti existuje v členských štátoch zúčastňujúcich sa justičnej spolupráce v občianskych veciach 26 rozličných súborov kolíznych noriem v oblasti rozvodov a nadviazaním posilnenej spolupráce v tejto oblasti by sa tento počet znížil na 14, čím by sa umožnila väčšia harmonizácia pravidiel medzinárodného práva súkromného a posilnil by sa integračný proces,

    K. keďže z predchádzajúcich iniciatív v tejto oblasti jasne vyplýva, že navrhované riešenie sa predkladá ako posledná možnosť a že ciele takejto spolupráce nie je možné splniť v primeranom čase; keďže najmenej deväť členských štátov sa mieni tejto spolupráce zúčastniť; keďže teda požiadavky obsiahnuté v článku 20 Zmluvy o Európskej únii sú splnené,

    L.  keďže sú splnené aj požiadavky článkov 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    M. keďže najmä posilnená spolupráca v tejto oblasti je v súlade so zmluvami a právom Únie, keďže nemá vplyv na acquis, pretože jediné pravidlá Únie v tejto oblasti sa týkajú jurisdikcie a uznávania a vykonávania rozsudkov a nie rozhodného práva; keďže to nespôsobí žiadnu diskrimináciu z dôvodov štátnej príslušnosti v rozpore s článkom 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretože navrhované kolízne normy sa budú uplatňovať na všetky strany pred súdmi v zúčastnených členských štátoch bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko,

    N. keďže posilnená spolupráca nenaruší vnútorný trh, ani sociálnu a územnú súdržnosť a nebude predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani nenaruší hospodársku súťaž; keďže, práve naopak, podporí správne fungovanie vnútorného trhu odstránením všetkých prekážok voľného pohybu osôb a jednotlivcom a odborníkom z praxe v zúčastnených členských štátoch uľahčí situáciu bez toho, aby spôsobila akúkoľvek diskrimináciu medzi občanmi,

    O. keďže posilnená spolupráca bude v súlade s právami, právomocami a povinnosťami nezúčastnených členských štátov, pretože tie si ponechajú v platnosti predpisy medzinárodného súkromného práva v tejto oblasti, keďže neexistujú žiadne medzinárodné dohody medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi, ktoré by boli v dôsledku posilnenej spolupráce porušené; a keďže táto spolupráca nebude v rozpore s Haagskymi dohovormi o rodičovských právach a povinnostiach a vyživovacej povinnosti,

    P.  keďže článok 328 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hovorí, že posilnená spolupráca je otvorená všetkým členským štátom, ktoré sa na jej chcú zúčastniť,

    Q. keďže článok 333 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Rade (alebo, presnejšie, členom Rady zastupujúcim členské štáty, ktoré sa zúčastňujú posilnenej spolupráce) prijať rozhodnutie ustanovujúce, že sa bude uznášať podľa riadneho legislatívneho postupu, namiesto mimoriadneho legislatívneho postupu stanoveného v článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorého sa Rada s Parlamentom len poradí,

    1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

    2.  vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie podľa článku 333 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom uvedie, že pokiaľ ide o návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, bude postupovať v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

    3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

    • [1]               Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 128.
    • [2]  Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Rumunsko, Španielsko a Slovinsko.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Dňa 17. júla 2006 schválila Komisia návrh tzv. nariadenia Rím III. ktorý vychádzal z článku 61 písm. c) a článku 67 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva[1]. Cieľom návrhu bola zmena a doplnenie platných predpisov o jurisdikcii stanovených v nariadení Brusel IIbis a zavedenie spoločných predpisov na určenie rozhodného práva v cezhraničných rozvodových konaniach. Cieľom očividne nebola harmonizácia hmotného rozvodového práva členských štátov.

    Rada musela rozhodnúť jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom (na základe článku 67 ods. 1 Zmluvy o ES[2]). Dňa 21.10.2008 schválil Európsky parlament návrh Komisie v znení zmien a doplnení. Pripomíname, že v prípade opatrení týkajúcich sa rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami sa s Parlamentom len konzultuje, čo platí aj po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

    V Rade návrh narazil na neprekonateľné ťažkosti. Po prvé, právo uplatniteľné na rozvody sa medzi členskými štátmi líši. Po druhé, manželstvo na Malte nemôže byť zrušené rozvodom. Po tretie, počas diskusií v Rade boli vznesené námietky vo vzťahu k tomu, či je návrh v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. Návrh sa nepodarilo jednomyseľne schváliť na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 5. a 6. júna 2008, čo znamenalo koniec tejto iniciatívy.

    V júli 2008 už bolo zrejmé, že vznikla skupina desiatich členských štátov, ktorá bola po prvý raz v histórii Európskej únie pripravená využiť mechanizmus posilnenej spolupráce a ďalej sa zaoberať návrhom nariadenia Rím III. Podľa článku 20 ZEÚ je na posilnenú spoluprácu potrebných minimálne deväť členských štátov. V súčasnosti ich je dvanásť. V čase prijatia návrhu Komisie ich bolo deväť (Rakúsko, Bulharsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Rumunsko, Španielsko a Slovinsko), keďže Grécko 3. marca 2010 stiahlo svoju pôvodnú žiadosť. Odvtedy sa k návrhu na posilnenú spoluprácu pripojilo Nemecko, Belgicko a Lotyšsko.

    Spravodajca oceňuje, že ide o historickú udalosť: po prvý raz sa využije postup posilnenej spolupráce, pričom pre Úniu ide zároveň o poľutovaniahodnú odchýlku v oblasti občianskeho a rodinného práva, kde sme doteraz boli veľmi úspešní v prijímaní právnych predpisov pre celú Európu napriek osobitnému postaveniu Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva.

    Pevne však verí, že dôležitejšie ako tieto hľadiská je potreba vyriešiť právne problémy, ktorým musia čeliť európski občania, keď sú konfrontovaní s cezhraničnými rozvodovými konaniami alebo konaniami týkajúcimi sa odlúčenia. Voči našim občanom máme povinnosť urobiť čo sa dá a postarať sa o to, aby tieto bolestivé udalosti v ich živote neboli ešte bolestivejšie vzhľadom na ťažkosti spojené s tým, že súdy musia riešiť problémy rozhodného práva, ktoré majú problém pochopiť aj mnohí právnici.

    Vyzýva Komisiu a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, aby podporili účasť čo najväčšieho počtu členských štátov, v súlade s článkom 328 ods. 1 druhým pododsekom. V tomto významnom momente, keď sa po prvýkrát v histórii Únie uplatnila posilnená spolupráca, je dôležité pustiť sa správnym smerom – smerom k silnejšej a hlbšej integrácii. Je dôležité vyhnúť sa tomu, aby sa posilnená spolupráca chápala a používala ako nástroj na špecifické dohody v rámci úzkeho kruhu krajín.

    Spravodajca by chcel poďakovať pani Gebhardtovej, spravodajkyni Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, za to, že sa v záujme čo najrýchlejšieho ukončenia tohto postupu zriekla možnosti vypracovať k tejto téme stanovisko.

    • [1]  Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach (KOM(2006)0399).
    • [2]  Pozri teraz článok 81 ods. 3 ZFEÚ;

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    1.6.2010

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    24

    0

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Gerald Häfner, Daniel Hannan, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Alexandra Thein, Diana Wallis, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Zbigniew Ziobro, Tadeusz Zwiefka

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Piotr Borys, Kurt Lechner, Toine Manders, Angelika Niebler

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Wojciech Michał Olejniczak, Jutta Steinruck