SPRÁVA o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (8.4.2010)

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (7.4.2010)

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (24.3.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

14.6.2010 - (2009/2230(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Wojciech Michał Olejniczak

Postup : 2009/2230(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0202/2010

Predkladané texty :

A7-0202/2010

Rozpravy :

PV 05/07/2010 - 24
CRE 05/07/2010 - 24

Hlasovanie :

PV 06/07/2010 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0254

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti

(2009/2230(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248) a na orientačný plán činnosti súvisiaci so stratégiou,

– so zreteľom na závery Rady o stratégii Európskej únie pre región Baltického mora prijaté 26. októbra 2009,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2008 o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltickom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre región Baltického mora v rámci severnej dimenzie[2],

– so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie týkajúcemu sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (ECO/261) a na tému „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe“ (ECO/251),

– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov na tému „Úloha miestnych a regionálnych orgánov v novej stratégii pre Pobaltie“ z 21. – 22. apríla 2009,

– so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov k Bielej knihe Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení (CdR 89/2009 fin),

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0202/2010),

A. keďže od rozšírenia Európskej únie v roku 2004 sa Baltické more stalo jej vnútorným morom, ktoré spája krajiny, ale predstavuje aj istú výzvu, a keďže štáty v regióne Baltického mora vykazujú značnú mieru vzájomnej závislosti a musia sa postaviť podobným výzvam,

B. keďže stratégia pre región Baltického mora je pilotná pre budúce stratégie makroregiónov a jej úspech môže slúžiť ako vzor v súvislosti so spôsobom realizácie budúcich stratégií,

C. keďže myšlienka tvorby funkčných regiónov sústredených okolo spoločných cieľov a rozvojových problémov môže prispieť k zvýšeniu efektívnosti regionálnej politiky Európskej únie,

D. keďže na účel zvýšenia efektívnosti regionálnej politiky, obzvlášť v perspektíve jej reformy po roku 2013, treba rozhodne podporiť a rozvíjať myšlienku integrovaného prístupu a tvorby stratégií pre makroregióny, ktoré budú stratégiami pre celú Európsku úniu, avšak ich zavedenie nesmie viesť k renacionalizácii politiky súdržnosti,

E. keďže Baltické more je naďalej najviac znečisteným morom Európskej únie a jeho environmentálny stav by sa nemal zhoršiť kvôli vykonávaniu rozsiahlych projektov energetickej infraštruktúry v Baltickom mori a v okolitých oblastiach (vrátane nečlenských krajín EÚ),

1. s potešením prijíma schválenie stratégie pre región Baltického mora Európskou komisiou a jej podporu Radou, o ktoré Parlament žiadal od roku 2006;

2. s osobitným potešením víta skutočnosť, že stratégia je výsledkom široko koncipovaných konzultácií so zúčastnenými stranami v členských štátoch, a to nielen s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ale aj s akademickou a podnikateľskou obcou a mimovládnymi organizáciami, čo ukazuje, že proces konzultácií a prizývania partnerov od samého počiatku práce na stratégii je dôležitým činiteľom rozhodujúcim o jej úspechu; v tomto ohľade víta vytvorenie fóra občianskej spoločnosti v regióne, ako je samit akčnej skupiny pre Baltické more, a požaduje podobné iniciatívy pre budúce makroregióny, ktoré spoja verejné a súkromné subjekty a umožnia im zapojiť sa do vytvárania makroregionálnych stratégií;

3. odporúča v tejto súvislosti, aby sa zvýšila angažovanosť miestnych spoločenstiev vytvorením širších a cielenejších komunikačných a konzultačných nástrojov vrátane použitia miestnych médií (miestnej televízie, rozhlasu a tlačených a on-line novín); vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný internetový portál venovaný stratégii pre región Baltického mora, ktorý by fungoval ako fórum na výmenu skúseností týkajúcich sa súčasných a budúcich projektov realizovaných vládami, samosprávami, MVO a inými subjektmi aktívne pôsobiacimi v regióne Baltického mora;

4. víta stratégiu EÚ do roku 2020, ktorá je v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii pre región Baltického mora, a poznamenáva, že stratégia EÚ do roku 2020 môže predstavovať efektívny rámec na vykonávanie a posilňovanie stratégie pre región Baltického mora;

5. domnieva sa, že nový rámec spolupráce na zásade integrovaného prístupu vytýčený stratégiou otvára možnosti pre racionálnejšie a efektívnejšie využitie finančných prostriedkov určených na ochranu životného prostredia a rozvoj regiónu Baltického mora, ktoré pochádzajú zo zdrojov EÚ a z vnútroštátnych fondov, ako aj od rôznych finančných inštitúcií;

6. upozorňuje na rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja a inovácií, ktoré existujú v regióne Baltického mora, a na potrebu zvyšovania potenciálu všetkých oblastí vrátane vysoko rozvinutých oblastí, pretože tieto môžu napomôcť napredovanie najviac znevýhodnených regiónov; poukazuje na to, že treba podporovať nové oblasti s rozvojovým a inovačným potenciálom a chopiť sa príležitosti využitia pridanej hodnoty stratégie pre región Baltického mora a iných budúcich makroregionálnych stratégií na dosiahnutie nového stupňa súčinnosti, ktorá môže znížiť jestvujúce rozdiely, s cieľom vytvorenia trvalej oblasti spoločnej prosperity s vysokou mierou konkurencieschopnosti, čo má kľúčový význam pri vyrovnávaní sa so starnutím obyvateľstva a s novými modelmi v globalizácii;

7. zdôrazňuje, že na zvýšenie atraktivity regiónu Baltického mora ako hospodárskeho priestoru je potrebné začať rýchlo a dôsledne vykonávať právne akty Európskej únie zamerané na posilnenie vnútorného trhu, ako je smernica o službách;

8. vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy dostupné pre roky 2007 – 2013 s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu podporu stratégie, najmä v záujme pomáhania tvorby pracovných príležitostí a hospodárskeho rastu v oblastiach najviac postihnutých hospodárskou krízou, a súčasne odporúča, aby sa v odôvodnených prípadoch prijali ustanovenia týkajúce sa zmien v operačných programoch počas súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že využívanie osobitných vlastností regiónov by mohlo viesť k oveľa efektívnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a k vytváraniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni;

9. pripomína rozsiahly vplyv, ktorý mala celosvetová finančná a hospodárska kríza na všetky krajiny v tomto regióne, najmä na pobaltské štáty; žiada všetky zúčastnené strany, aby pre krízu nepoľavili vo svojich záväzkoch voči stratégii EÚ pre oblasť Baltického mora;

10. je presvedčený, že podmienkou úspechu stratégie a dosiahnutia ambicióznych cieľov ďalších makroregionálnych stratégií sú aktivity vykonané v kontexte politík všetkých sektorov územného charakteru vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky rybného hospodárstva a politiky v oblasti dopravy, priemyslu či výskumu a koherentnej politiky v oblasti infraštruktúry, ako aj spojenie dostupných finančných prostriedkov nasmerovaných na spoločne vymedzené ciele na danom území; v tomto kontexte je namieste preskúmať politiky z hľadiska týchto nových výziev, ustanoviť náležitý rámec na úrovni EÚ a rozhodnúť o tom, v akom vzťahu by mal byť tento rámec k jestvujúcim vnútroštátnym a miestnym štruktúram;

11. je presvedčený, že územný charakter stratégie sa pričiní o rozvoj a konkretizáciu myšlienky územnej súdržnosti, ktorú Lisabonská zmluva stavia na úroveň hospodárskej a spoločenskej súdržnosti, a so zreteľom na tento fakt vyzýva Komisiu, aby vstúpila do aktívneho dialógu o úlohe a vplyve makroregionálnej politiky EÚ po roku 2013;

12. podporuje vytvorenie osobitných ustanovení v rámci nadchádzajúceho všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na základe ustanovení o územnej spolupráci, ktoré sú jasné a zohľadňujú rôznu administratívnu kultúru a nekladú dodatočnú administratívnu záťaž na príjemcov s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi a regiónmi a prípravu ďalších spoločných akčných stratégií, ktoré môžu posilniť atraktivitu regiónu na európskej a medzinárodnej úrovni a následne môžu byť modelom pre cezhraničnú spoluprácu;

13. upozorňuje na fakt, že stratégiu pre región Baltického mora treba chápať ako proces, v ktorom zásady činnosti a spolupráce podliehajú neustálej evolúcii, v dôsledku čoho treba aktualizovať stratégiu, a že nadradeným cieľom je nájsť optimálne mechanizmy, ktoré by bolo možné uplatniť pri nasledovných makroregionálnych stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zbierania, zosumarizovania a presadzovania úspešných iniciatív a ich výsledkov; podporuje plán Komisie vytvoriť databázu najlepších postupov, aby sa tieto postupy využívali pri vytváraní budúcich makroregionálnych stratégií;

14. je presvedčený, že územná spolupráca rozvíjaná v rámci stratégie pre makroregióny môže do značnej miery prispieť k posilňovaniu procesu integrácie prostredníctvom väčšieho angažovania občianskej spoločnosti v rozhodovacom procese a pri realizácii konkrétnych činností; v tomto kontexte poukazuje na opodstatnenosť zavedenia makroregionálnych stratégií na spoločenskej, hospodárskej, kultúrnej a vzdelávacej úrovni a na úrovni cestovného ruchu; rovnako považuje za dôležité presadzovať makroregionálne stratégie prostredníctvom zriadenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce s cieľom posilniť účasť miestnej občianskej spoločnosti a subsidiaritu;

15. zdôrazňuje význam presadzovania rozvoja v oblasti kultúry, vzdelávania, výskumu a inovácií a nabáda štáty na užšiu spoluprácu predovšetkým v poslednej z týchto oblastí; uznáva, že v oblasti vzdelávania môže byť spolupráca určite veľmi cenná, ale právomoci by mali aj naďalej ostať členským štátom; odporúča, aby sa posilnil strategický prístup a dlhodobé plánovanie týkajúce sa makroregiónov;

16. berúc do úvahy zásadu subsidiarity a uvedomujúc si obrovský potenciál spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni zdôrazňuje značný význam vytvorenia efektívnej štruktúry spolupráce na viacerých úrovniach prostredníctvom podpory sektorových partnerstiev zahŕňajúcich pravidelné stretnutia príslušných politických činiteľov, ktoré posilnia spoločnú zodpovednosť rôznych partnerských subjektov a zároveň zabezpečia organizačnú zvrchovanosť členských štátov a regiónov; v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie, rozvíjanie a posilňovanie mechanizmov cezhraničnej spolupráce vytvorených na miestnej a regionálnej úrovni;

17. zdôrazňuje skutočnosť, že nový „makroregionálny“ rámec spolupráce predstavuje v členských štátoch dôrazný prístup „zhora-nadol“, pričom členské štáty zohrávajú ústrednú úlohu pri jeho rozvoji, a vytvára novú úroveň riadenia; v rámci tohto nového modelu spolupráce treba zabezpečiť, aby sa znevýhodnené prírodné podmienky okrajových regiónov zmenili na výhody a príležitosti a aby sa podporoval rozvoj týchto regiónov;

18. je presvedčený, že makroregióny v sebe zahŕňajú potenciál optimalizácie odpovedí na výzvy vyskytujúce sa na danom regióne, ako aj efektívneho a účinného využívania osobitných príležitostí a zdrojov každého regiónu;

19. vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala analýzy prvých výsledkov a skúseností spojených so zavádzaním stratégie pre región Baltického mora, ktoré pomôžu naplánovať možné zdroje a metodológie financovania makroregionálnych stratégií a prispejú k tomu, aby sa táto pilotná stratégia používala ako vzor pre ostatné makroregionálne stratégie na preukázanie ich funkčnosti; zdôrazňuje však, že rozvoj makroregiónov je v podstate doplňujúce opatrenie a jeho cieľom by nemalo byť nahradenie financovania individuálnych miestnych alebo regionálnych programov zo zdrojov EÚ ako priority financovania;

20. konštatuje, že vykonávanie stratégie pre oblasť Baltického mora bolo doteraz veľmi pomalé; domnieva sa, že rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte EÚ na rok 2010 by sa mohli použiť na zlepšenie vykonávania tejto stratégie; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto rozpočtové prostriedky stále neboli vyplatené, a pripomína Komisii, že je dôležité, aby sa tieto finančné prostriedky vyčlenili čo najskôr na účely, ktoré sú v súlade s cieľmi stratégie pre oblasť Baltického mora;

21. upozorňuje, že pre úspech prípadných budúcich makroregionálnych stratégií je potrebné, aby sa Európska komisia zaoberala otázkou vlastných zdrojov, čo jej umožní predvídať takéto stratégie na základe územných špecifík daných regiónov, pričom sa predpokladá zapojenie členských štátov s novými nápadmi týkajúcimi sa tém európskeho záujmu a ich podporenie pri vypracúvaní stratégie; vyzýva Európsku komisiu, aby dohliadala na vykonávanie týchto stratégií v úlohe koordinátorky, opätovne zvážila nové priority a presunula zdroje podľa špeciálnych potrieb a odborných požiadaviek pri predchádzaní zdvojeniu práce;

22. vyzýva Európsku komisiu, aby v kontexte potreby uskutočniť predbežnú analýzu vykonávania stratégie pre región Baltického mora pripravila konkrétne nástroje a kritériá hodnotenia projektov vychádzajúce z ukazovateľov, ktoré umožnia porovnanie;

23. vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a vlastných členov, aby hľadali odpovede na otázky o povahe makroregionálnych politík a o tom, ako by sa dali spravodlivo riešiť (oddelene alebo ako súčasť politiky súdržnosti), kto a akým spôsobom ich má zavádzať a z akých zdrojov majú pochádzať prostriedky na ich financovanie, aby nevytvárali zbytočné množenie a fragmentáciu finančných zdrojov EÚ, najmä v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020, s preskúmaním rozpočtu EÚ a diskusiou o budúcej politike súdržnosti;

24. zdôrazňuje, že pridaná hodnota makroregiónov pre Európu spočíva v posilnení medzištátnej a medziregionálnej spolupráce, preto programy európskej územnej spolupráce na cezhraničnú, medzinárodnú a medziregionálnu spoluprácu predstavujú dôležitý prvok pri plnení cieľov makroregiónov; okrem navrhuje, aby bola stratégia pre rozvoj regiónu Baltického mora uznaná za stratégiu Európskej únie vychádzajúcu z mnohých politík EÚ, ktorá by mala mať vymedzené časové rámce a ciele; vzhľadom na svoj horizontálny charakter by sa mohla táto stratégia chápať ako makroregionálna a jej koordinácia prejsť pod regionálnu politiku;

25. domnieva sa, že rozvoj stratégií vo veľkom meradle, ako sú makroregióny, by mal prispievať k posilňovaniu úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri vykonávaní politík EÚ so širším zameraním;

Vonkajší rozmer

26. v súvislosti so stratégiou pre región Baltického mora a s budúcimi makroregionálnymi stratégiami požaduje zlepšenie vzťahov medzi Európskou úniou a nečlenskými štátmi EÚ, najmä pri vykonávaní rozsiahlych projektov so značným vplyvom na životné prostredie; okrem toho požaduje spoluprácu medzi EÚ a nečlenskými štátmi EÚ na posilnenie bezpečnosti v regióne a na podporu boja proti cezhraničnej trestnej činnosti;

27. upozorňuje na potrebu usilovať sa o prehĺbenie spolupráce, najmä medzi Ruskom a Bieloruskom a pobaltskými štátmi pri výstavbe energetických sietí, a na potrebu výraznejšieho využívania dialógu o energetických otázkach medzi EÚ a Ruskom v tomto smere, ktorý by sa súčasne mohol stať príležitosťou na zapojenie Ruska do stratégie pre región Baltického mora; očakáva, že sa všetky subjekty v oblasti Baltického mora pripoja k medzinárodným dohodám, ako sú Dohovor z Espoo a Helsinský dohovor, budú dodržiavať usmernenia Helsinskej komisie (HELCOM) a budú v tomto rámci spolupracovať;

28. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila efektívnu spoluprácu a koordináciu s Helsinskou komisiou a členskými štátmi regiónu Baltického mora s cieľom zaistiť jasné vytýčenie úloh a zodpovedností, čo sa týka vykonávania akčného plánu Helsinskej komisie pre Baltické more na rok 2007, ako aj uvedenej stratégie EÚ a uvedeného akčného plánu, a tým zaručila efektívnu celkovú stratégiu pre daný región;

29. osobitne poukazuje na status enklávy Kaliningradská oblasť, ktorá je obklopená členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje potrebu stimulovať sociálny a hospodársky rozvoj v tomto regióne, ktorý je „vstupnou bránou” alebo „pilotným” regiónom pre užšie vzťahy EÚ a Ruska, pričom sa zapoja MVO, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie a miestne a regionálne orgány;

30. je presvedčený o tom, že nová dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskom by mala zohľadniť spoluprácu v oblasti Baltického mora; víta úsilie Komisie a členských štátov nachádzajúcich sa v regióne o spoluprácu s Ruskom v mnohých oblastiach, akými sú dopravné spojenia, cestovný ruch, cezhraničné zdravotné hrozby, ochrana životného prostredia a prispôsobenie sa zmene klímy, životné prostredie, colné a hraničné kontroly a najmä otázky energetiky; domnieva sa, že spoločné priestory EÚ a Ruska poskytnú v tomto ohľade hodnotný rámec, a vyzýva Rusko, aby sa na tejto spolupráci podieľalo rovnocenným spôsobom;

31. zdôrazňuje, že treba znížiť závislosť tohto regiónu od energie pochádzajúcej z Ruska; víta vyhlásenie Európskej komisie o potrebe lepších prepojení medzi členskými štátmi nachádzajúcimi sa v tomto regióne a väčšou diverzifikáciou dodávok energie; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu podporu vytvorenia terminálov pre skvapalnený zemný plyn;

32. vyjadruje presvedčenie, že na dosiahnutie efektívnej ochrany životného prostredia a biodiverzity by sa mali dosiahnuť dohody s nečlenskými štátmi EÚ, ktoré sú súčasťou funkčných oblastí zahrnutých v stratégiách tak, aby uznávali rovnaké hodnoty, práva a povinnosti obsiahnuté v príslušných právnych predpisoch Európskej únie;

33. domnieva sa, že spolupráca v regióne Baltického mora by mala získať prvoradý význam a mala by sa uskutočňovať na najvyššej politickej úrovni hláv štátov a vlád, pretože je nevyhnutná z hľadiska napredovania spolupráce medzi krajinami v oblasti Baltického mora a zabezpečenia uskutočňovania politických cieľov; očakáva, že sa budú konať pravidelné zasadnutia hláv štátov a vlád v regióne Baltického mora zamerané na dosiahnutie týchto cieľov;

Environmentálne a energetické hľadiská

34. zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť vplyv projektov v oblasti energetickej infraštruktúry na životné prostredie (v súčasnosti budovaných alebo budúcich projektov) s prihliadnutím najmä na medzinárodného dohovory; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh vhodného plánu reakcie pre prípad technických havárií a akýchkoľvek ďalších katastrof, ako aj spôsob na riešenie týchto udalostí z hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje potrebu zaujať rovnaký prístup v prípade akýchkoľvek budúcich projektov, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti krajín v oblasti Baltického mora zapojených do akýchkoľvek budúcich makroregionálnych stratégií, životného prostredia a podmienok námornej dopravy; v záujme trvalo udržateľného rozvoja a ekologického rastu považuje za dôležité presadzovanie dôraznej ochrany životného prostredia vo všetkých makroregiónoch a rovnocenné zohľadňovanie aspektov ochrany životného prostredia a dopravných a iných hľadísk;

35. zdôrazňuje potrebu zriadiť environmentálne monitorovacie stredisko pre Baltické more, systém včasného varovania v prípade nehôd a závažných cezhraničných znečistení, ako aj spoločné zásahové jednotky pre tieto situácie;

36. upozorňuje na strategický význam regiónu Baltického mora z hľadiska vypracovania spoločných projektov týkajúcich sa energetickej infraštruktúry, ktoré zlepšia diverzifikáciu výroby a dodávok energie, s osobitným zameraním na projekty využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne (na pevnine alebo mori), geotermálna energia alebo zariadenia na výrobu bioplynu využívajúce biopalivá dostupné v regióne;

37. upriamuje pozornosť na predchádzajúcu efektívnu spoluprácu Rady pobaltských štátov a Severskej rady v oblasti energetiky a klímy v súvislosti so severnou dimenziou;

38. zdôrazňuje, že vzhľadom na plánované šírenie jadrovej energie v regióne Baltského mora sa musia krajiny EÚ riadiť najprísnejšími bezpečnostnými a environmentálnymi normami a že Európska komisia musí sledovať a monitorovať, či sa rovnaký prístup a medzinárodné dohovory dodržiavajú v susedných krajinách, najmä v tých, ktoré plánujú vybudovať jadrové elektrárne v blízkosti vonkajších hraníc EÚ;

39. zdôrazňuje potrebu, aby sa EÚ a jej členské štáty obklopujúce región Baltického mora naliehavo zaoberali vážnymi environmentálnymi problémami postihujúcimi región, pričom medzi hlavné problémy patria eutrofizácia, účinky nebezpečných látok uskladnených na morskom dne a ohrozenie biodiverzity vodného prostredia, s osobitným zreteľom na ohrozené populácie rýb; pripomína, že Baltické more je jednou z najznečistenejších morských oblastí na svete;

40. zdôrazňuje potrebu zaviesť pre všetky členské štáty spoločnú metódu na vypracovanie zoznamu zdrojov znečistenia a plánu na ich postupné odstránenie;

41. víta začlenenie environmentálnej udržateľnosti ako ústredného piliera do stratégie EÚ pre región Baltického mora a do sprievodného akčného plánu;

42. domnieva sa, že jednou z najvážnejších prekážok dosiahnutia cieľov stratégie pre región Baltického mora je nedostatočná konzistentnosť s ostatnými politickými oblasťami v rámci EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá zhoršuje eutrofizáciu, a spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva (SPRH), čo nie je z environmentálneho hľadiska udržateľné; je presvedčený, že reforma SPP a SPRH sa musí uskutočniť takým spôsobom, aby tieto politiky prispievali k plneniu cieľov environmentálne udržateľnej oblasti Baltického mora;

Hľadiská týkajúce sa dopravy a cestovného ruchu

43. upozorňuje, že prioritou je vytvorenie efektívnej a ekologickej námornej, suchozemskej a riečnej komunikačno-prepravnej siete (námorná sieť prisudzujúca rozhodujúcu úlohu nákladnej doprave), ktorá dokáže predvídať a včas reagovať na súčasné a budúce problémy, pričom sa zohľadnia ustanovenia aktualizovanej verzie dokumentu Natura 2000 a osobitný dôraz sa položí na prepojenia medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom balticko-jadranského koridoru a stredoeurópskeho dopravného koridoru;

44. domnieva sa, že zlepšenie spojenia, ktoré zahŕňa všetky druhy dopravy, výrazným spôsobom prispeje k vytvoreniu silnejšieho a súdržnejšieho hospodárstva v regióne Baltického mora;

45. zdôrazňuje osobitnú situáciu štátov regiónu Baltického mora, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery izolované od európskej dopravnej siete, a domnieva sa, že táto stratégia by okrem iného mala pomôcť riešiť nedostatok vhodnej infraštruktúry a dostupnosti, ako aj nízku interoperabilitu medzi rôznymi vnútroštátnymi dopravnými sieťami spôsobenú rôznorodosťou technologických systémov a administratívnymi prekážkami s cieľom vybudovať komplexný multimodálny dopravný systém v regióne Baltického mora;

46. zdôrazňuje, že je dôležité užšie začleniť región Baltického mora do prednostných osí v rámci TEN-T, hlavne čo sa týka námorných diaľnic (TEN-T 21), rozšírenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu (TEN-T 1), skvalitnenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu v kombinácii s námorným spojením Rostock – Dánsko a rýchlejšieho rozvoja železničnej osi Rail Baltica (TEN-T 27); zdôrazňuje tiež potrebu dokončiť prepojenie medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom balticko-jadranského koridoru;

47. zdôrazňuje, že treba rozšíriť kapacity v regióne Baltického mora pre dopravu smerom na východ, najmä s cieľom podporiť interoperabilitu dopravy, predovšetkým v oblasti železničnej dopravy, a urýchliť prepravu tovaru na hraniciach Európskej únie;

48. domnieva sa, že osobitnou prioritou by mali byť spojenia medzi prístavmi a vnútrozemskými regiónmi, a to aj prostredníctvom vnútrozemských vodných ciest, aby sa pre všetky oblasti regiónu zabezpečila možnosť využívať rast námornej nákladnej dopravy;

49. zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebná účinná cezhraničná koordinácia a spolupráca medzi železničnými spoločnosťami, námornými prístavmi, riečnymi prístavmi, vnútrozemskými terminálmi a logistickými parkmi s cieľom rozvinúť udržateľnejší kombinovaný dopravný systém;

50. zdôrazňuje význam námornej príbrežnej dopravy v Baltickom mori a jej prínos k efektívnej dopravnej sieti ohľaduplnej voči životnému prostrediu; upozorňuje, že konkurencia liniek námornej príbrežnej dopravy sa musí podporovať, aby sa zabezpečilo účinné využitie námornej dopravy; z tohto dôvodu sa domnieva, že Komisia musí čo najrýchlejšie, najneskôr však do konca roku 2010, Európskemu parlamentu poskytnúť hodnotenie vplyvu účinkov revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL, ktorým sa od roku 2015 obmedzuje množstvo síry v námornom palivovom oleji na 0,1 % v oblastiach Severného mora a Baltického mora, kde sa zaznamenávajú emisie síry;

51. víta skutočnosť, že Komisia do svojho akčného plánu zahrnula cieľ vytvoriť z Baltického mora príkladný región pre čistú námornú dopravu a svetového lídra v námornej bezpečnosti; považuje tieto ciele za dôležité pre udržanie a posilnenie potenciálu regiónu v oblasti cestovného ruchu;

52. uznáva, že na podporu tohto cieľa treba prijať osobitné opatrenia vrátane náležitého využívania námorných pilotov alebo dokázateľne skúsených námorníkov v najproblematickejších prielivoch a prístavoch a zavedenia spoľahlivých systémov financovania výskumu a rozvoja udržateľnej prevádzky lodí;

53. uznáva, že geografická poloha regiónu Baltického mora je výnimočná a že poskytuje príležitosti na aktívnejší rozvoj prepojení s EÚ a so susediacimi krajinami, a zdôrazňuje aj význam cestovného ruchu pre regionálne hospodárstvo a možnosti jeho rozvoja; víta vyhlásenie prijaté na druhom pobaltskom fóre cestovného ruchu, ktoré sa zmieňuje o spoločných reklamných aktivitách, úsilí nájsť nové medzinárodné trhy a rozvoji infraštruktúry;

54. zdôrazňuje jedinečnú príležitosť na rozvoj udržateľného cestovného ruchu, ktorú poskytuje atraktivita hanzových miest v regióne Baltického mora; podporuje okrem iného propagáciu cezhraničného cyklistického cestovného ruchu, ktorého rozvoj prospieva tak životnému prostrediu, ako aj malým a stredným podnikom;

55. domnieva sa, že cestovný ruch zameraný na vodné športy, wellness, kúpele, kultúrne dedičstvo a krajinu ponúka veľký potenciál v rámci rozvoja tohto regiónu ako turistickej destinácie; zdôrazňuje preto potrebu ochraňovať prírodné pobrežné oblasti, krajinné oblasti a kultúrne dedičstvo, ktoré sú zdrojmi udržateľného hospodárstva v regióne Baltického mora v budúcnosti;

56. domnieva sa, že skvalitnenie dopravných prepojení a odstránenie prekážok je rovnako dôležité, a konštatuje, že ťažkosti na hraničných prechodoch na východnej hranici EÚ s Ruskou federáciou, ktoré vedú k tvorbe kolón kamiónov a predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie, spoločenský súlad, bezpečnosť cestnej premávky a vodičov, by sa mohli vyriešiť prostredníctvom tejto stratégie s cieľom zabezpečiť plynulý tok tovaru cez región Baltického mora;

° °

57. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom a vládam Ruskej federácie, Bieloruska a Nórska.

[1] Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 3.
[2] Ú. v. EÚ C 294 E, 21.12.2006, s. 330.

V dobe globalizácie, zrýchlených klimatických aj demografických zmien a zosilnenej hospodárskej konkurencie je čím ďalej tým častejšie zrejmé, že vyskytujúce sa problémy nemajú administratívne ani politické hranice.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné vypracovať špecifickú odozvu a prispôsobiť im súčasné politické a finančné nástroje.

Práve v tejto súvislosti sa zrodila koncepcia makroregiónov, teda funkčných oblastí, ktoré sú sústredené okolo spoločných rozvojových cieľov alebo problémov a majú rovnaké geografické vlastnosti a danosti.

Stratégia pre región Baltického mora je prvým a doposiaľ jediným pokusom o vytvorenie ucelenej spoločnej stratégie rozvoja pre tento typ makroregiónu.

V oznámení Európskej komisie[1] sa uvádza: „Región Baltického mora je z hľadiska ekonomiky, životného prostredia a kultúry veľmi rôznorodou oblasťou, jeho krajiny však majú mnoho spoločných zdrojov a existuje medzi nimi značná miera závislosti“. Táto vzájomná závislosť a potreba vyrovnať sa s podobnými výzvami sú východiskom spoločných aktivít v rámci stratégie pre región Baltického mora.

Stratégia bola potvrdená po rozsiahlych konzultáciách so zúčastnenými orgánmi v členských štátoch, ku ktorým patria nielen orgány verejnej správy, ale aj subjekty z akademického a podnikateľského prostredia či mimovládne organizácie. Konzultáciu a zapojenie partnerov do práce na stratégii od samého začiatku treba považovať za úspech. Výsledkom tejto práce je predloženie návrhu nového spôsobu spolupráce v Európskej únii. Regióny ôsmich členských štátov EÚ aj štátov mimo Únie, ktoré majú takmer 100 miliónov obyvateľov, môžu teraz plánovať, stanovovať priority a vykonávať činnosti, ktoré slúžia plneniu ich spoločných cieľov. Nadradeným cieľom má byť zabezpečenie efektívnej ochrany životného prostredia a harmonického hospodárskeho a sociálneho vývoja.

Stratégia sa opiera o štyri piliere, ktorých cieľom je čo najefektívnejšie použitie programov Spoločenstva a vnútroštátnych politík, a to sú:

— ochrana životného prostredia,

— posilnenie prosperity v regióne,

— zvýšenie dostupnosti a atraktivity regiónu a

— zaistenie bezpečnosti a ochrany regiónu.

Stratégia bola ďalej rozdelená na 15 prioritných oblastí a bolo takisto špecifikovaných viac ako 70 hlavných projektov.

Východiskovým bodom stratégie boli už rozvinuté regionálne projekty a iniciatívy, či už vytvorené na úrovni EÚ alebo realizované v kontexte priamej spolupráce medzi členskými štátmi v regióne Baltického mora, ktoré stratégia kladie do nového rámca spolupráce na základe zásad integrovaného prístupu k realizovanej politike.

Na to, aby bola takto načrtnutá stratégia úspešná, je pochopiteľne nevyhnutné koordinovať činnosti vykonávané v rámci všetkých politík s územným dosahom. Len prostredníctvom prepojenia činností a dostupných prostriedkov zameraných na spoločne vytýčené ciele v danej oblasti bude možné dosiahnuť optimálne výsledky. Riešenie problémov ako zmena klímy bude úspešné vtedy, keď zohľadníme ostatné politiky (napr. politiku rybného hospodárstva alebo spoločnú poľnohospodársku politiku), ktoré na ne majú priamy vplyv.

Stratégia takisto spočíva v posilnení spolupráce so susednými štátmi, ktoré síce nepatria do Únie, ale ktorých územia sú súčasťou funkčných oblastí vytýčených daným makroregiónom alebo na ne nepriamo pôsobia. Ak chceme napríklad zabezpečiť čistotu vôd Baltického mora, nesmieme zabúdať na skutočnosť, že rieky niektorých štátov sa vlievajú do Baltického mora, aj keď tieto štáty samotné nemajú k Baltickému moru priamy prístup.

Hlavnou výzvou realizácie stratégie pre región Baltického mora je vytvorenie dobrej spolupráce a koordinácie a efektívneho systému riadenia.

EK by mala určiť strategické centrum súhrnného dohľadu nad jej vykonávaním. Doposiaľ však panuje obava, že EK v tejto chvíli nemá dostatočné finančné ani ľudské zdroje, aby mohla na realizáciu stratégie efektívne dohliadať.

Za samotnú realizáciu by mali zodpovedať členské štáty a je tiež zrejmé, že vytváranie nových organizačno-administratívnych štruktúr neprispeje k efektívnejšiemu zavádzaniu stratégie.

Takýto prístup si, samozrejme, vyžaduje dodatočné organizačné úsilie a široko koncipovanú spoluprácu medzi inštitúciami, organizáciami a partnermi v rámci jednotlivých politík na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a lokálnej úrovni v súlade so zásadou riadenia na viacerých úrovniach, ktorú obzvlášť odporúča Výbor regiónov[2].

Podľa tejto zásady budú projekty stratégie realizovať práve regionálne orgány, mimovládne organizácie a občianske združenia, ktoré najlepšie poznajú svoju situáciu aj svoje možnosti, a práve od ich činnosti bude závisieť úspech stratégie.

Ďalej, na to, aby idea integrovaného prístupu nebola iba prázdnou frázou a aby sa stratégia neobmedzila len na súbor samostatných projektov, ale aby predstavovala pridanú hodnotu, je nevyhnutné navrhnúť konkrétne požiadavky hodnotenia, založené na systéme ukazovateľov umožňujúcich porovnanie. Dôležité je, aby správa o zavádzaní stratégie ohlásená na rok 2011 predstavovala skutočný obraz dosiahnutých úspechov a problémov, čo umožní prípadné opravy a vylepšenia a dá tak stratégii nový impulz do budúcnosti.

Treba sa zamyslieť nad možnosťami budúceho využitia skúseností z realizácie stratégie, najmä nad tým, či je to žiaduci smer vývoja politiky súdržnosti a či sa práve takýmto spôsobom má rozvíjať spolupráca v rámci Európskej únie. Je tvorba makroregiónov – funkčných území tvorených skupinou regiónov sústredených okolo spoločných rozvojových cieľov alebo problémov, ktoré majú podobné vlastnosti a geografické podmienky – efektívnym spôsobom vyrovnania sa s výzvami budúcej politiky súdržnosti?

[1] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248 v konečnom znení, 10.6.2009).
[2] Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov. Biela kniha o viacúrovňovom riadení, CdR 89/2009 fin.

pre Výbor pre regionálny rozvoj

Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora a úloha makroregiónov v budúcej politike súdržnosti
(2009/2230(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Adam Bielan

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. je presvedčený, že stratégia Európskej únie pre región Baltického mora a sprievodné akčné plány, ktoré navrhla Komisia, budú úspešnejšie, ak sa v regióne nadviaže konštruktívna a vyvážená spolupráca s externými partnermi vrátane Ruska, Nórska, Bieloruska a s medzivládnymi a mimovládnymi organizáciami;

2. pripomína závery Rady z 28. septembra 2009[1], v ktorých sa prijala stratégia pre región Baltického mora a v ktorých sa uvádza, že ide o vnútornú stratégiu a vonkajšie aspekty spolupráce sa budú riešiť v rámci Severnej dimenzie, ako sa uvádza aj v počiatočnom uznesení Európskeho parlamentu z novembra 2006; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej sektorovej spolupráce s Nórskom, Bieloruskom a najmä Ruskom, ktoré je jedinou krajinou mimo EÚ s priamym prístupom k Baltickému moru, osobitne so zreteľom na infraštruktúru, bezpečnosť námornej dopravy, riadenie a kvalitu vodných zdrojov a eutrofizáciu, zdôrazňuje však, že by to nemalo priniesť ďalšie byrokratické štruktúry; osobitne poukazuje na status enklávy Kaliningradská oblasť, ktorá je obklopená členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje potrebu stimulovať sociálny a hospodársky rozvoj v tomto regióne, ktorý je „vstupnou bránou” alebo „pilotným” regiónom pre užšie vzťahy EÚ a Ruska, pričom sa zapoja MVO, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie a miestne a regionálne orgány;

3. je presvedčený o tom, že nová dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskom by mala zohľadniť spoluprácu v oblasti Baltického mora; víta úsilie Komisie a členských štátov nachádzajúcich sa v regióne o spoluprácu s Ruskom v mnohých oblastiach, akými sú dopravné spojenia, cestovný ruch, cezhraničné zdravotné hrozby, ochrana životného prostredia a prispôsobenie sa zmene klímy, životné prostredie, colné a hraničné kontroly a najmä otázky energetiky; domnieva sa, že spoločné priestory EÚ a Ruska poskytnú v tomto ohľade hodnotný rámec a vyzýva Rusko, aby rovnako prispievalo k tejto spolupráci; zdôrazňuje, že pokrok Ruska v súvislosti s právnym štátom by prispel k prehĺbeniu vzťahov EÚ – Rusko;

4. zdôrazňuje význam regiónu pre energetickú bezpečnosť Európy a vyzýva na rozvoj projektov EÚ zameraných na zlepšenie energetického prepojenia medzi členskými štátmi, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti;

5. zdôrazňuje potrebu zníženia závislosti tohto regiónu od energie pochádzajúcej z Ruska; víta vyhlásenie Európskej komisie o potrebe lepších prepojení medzi členskými štátmi nachádzajúcimi sa v tomto regióne a väčšou diverzifikáciou dodávok energie; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu podporu vytvorenia terminálov pre skvapalnený zemný plyn;

6. vyzýva na osobitné rešpektovanie ochrany životného prostredia v súvislosti s realizáciou projektu Nord Stream; vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu v súlade s uvedeným uznesením z 8. júla 2008 správu o tom, či sa vnútroštátne hodnotenia vplyvu plánovaného plynovodu na životné prostredie v oblasti Baltického mora vykonali v plnom súlade s medzinárodným právom v oblasti životného prostredia;

7. je hlboko znepokojený nedávnymi vojenskými manévrami Bieloruska a Ruska, ktorých cieľom údajne bola okrem iného ochrana ropovodu Nord Stream; je dôrazne proti využívaniu projektu Nord Stream ako zámienky na zvýšenú ruskú vojenskú prítomnosť v oblasti Baltického mora;

8. víta sumu 20 miliónov EUR, ktorá bola v rozpočte na rok 2010 vyčlenená na stratégiu pre región Baltického mora; pripomína, že táto suma je dodatočnou sumou k iným fondom, ako sú štrukturálne fondy, a že ako súčasť nástroja európskeho susedstva a partnerstva sa môže použiť len na vonkajšiu činnosť, teda na spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom; žiada o presunutie budúcich prostriedkov vyčlenených na stratégiu pre región Baltického mora do kapitoly 1 rozpočtu EÚ, aby sa mohli sprístupniť koordinátorom a hlavným partnerom stratégie pre región Baltického mora, najmä v súvislosti s dosiahnutím cieľov udržateľnosti, a žiada, aby sa nevylúčila možnosť nájsť dodatočné finančné zdroje, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky a Nordickej investičnej banky;

10. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia ešte stále neprerozdelila prostriedky, ktoré boli vyčlenené na stratégiu pre región Baltického mora; pripomína preto Komisii význam toho, aby sa zabezpečilo, že sa prostriedky prerozdelia a použijú v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;

11. zdôrazňuje citlivosť tohto regiónu vzhľadom na jeho strategickú polohu; kladie dôraz na to, že zlepšené vzťahy s externými partnermi v regióne Baltického mora prinesú úžitok celej EÚ;

12. je presvedčený, že úspech politiky EÚ, ako stratégia pre región Baltického mora, sa bude merať na základe praktických výsledkov, ktoré musia byť pre občanov viditeľné a hmatateľné, a že s ohľadom na závažnosť environmentálnych, infraštruktúrnych a ostatných problémov, ktorým čelí pobaltský región, je naliehavá väčšia účasť organizovanej občianskej spoločnosti;

13. v tejto súvislosti pripomína, že s cieľom zefektívniť cezhraničné projekty by Rusko malo urýchlene začleniť medzinárodné osvedčené postupy v oblasti transparentnosti a zodpovednosti verejnosti do vnútroštátnych právnych predpisov a ratifikovať Dohovor z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice Európskeho spoločenstva;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Dokument 13744/09.

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii Európskej únie pre Baltické more a k úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti
(2009/2230(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Rosbach

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ a jej členské štáty obklopujúce región Baltického mora naliehavo zaoberali vážnymi environmentálnymi problémami postihujúcimi región, pričom medzi hlavné problémy patria eutrofizácia, účinky nebezpečných látok uskladnených na morskom dne a ohrozenie biodiverzity vodného prostredia, s osobitným zreteľom na ohrozené populácie rýb; pripomína, že Baltické more je jednou z najznečistenejších morských oblastí na svete;

2. zdôrazňuje potrebu zistiť množstvo jedovatých bojových plynov, ktoré boli zanechané počas druhej svetovej vojny, a miesta, kde sa nachádzajú, ako aj vypracovať plány na ich odstránenie a zhodnotiť riziko projektov súvisiacich s dnom Baltického mora;

3. zdôrazňuje potrebu zaviesť pre všetky členské štáty spoločnú metódu na vypracovanie zoznamu zdrojov znečistenia a plánu na ich postupné odstránenie;

4. víta začlenenie environmentálnej udržateľnosti ako ústredného piliera do stratégie EÚ pre región Baltického mora a do sprievodného akčného plánu;

5. domnieva sa však, že napriek zameraniu stratégie na morské prostredie by projekty v rámci akčného plánu mali riešiť a náležite uprednostňovať aj environmentálne problémy ovplyvňujúce vnútrozemské oblasti regiónu; vyzýva preto na ochranu a podporu stáročných pobrežných komunít zaoberajúcich sa námornými činnosťami a aby sa rešpektoval pobrežný ráz krajiny a prírodné bohatstvo okrem iného prostredníctvom zavedenia udržateľných územných plánov a predchádzania nadmernému využívaniu na turistické účely;

6. konštatuje, že zaťaženie živinami z poľnohospodárstva je vo veľkej miere zodpovedné za eutrofizáciu Baltického mora; preto trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zaviedli ako súčasť akčného plánu opatrenia presahujúce rámec pravidiel, ktoré sú v súčasnosti súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), s cieľom významne znížiť zaťaženie živinami;

7. domnieva sa, že jednou z najvážnejších prekážok dosiahnutia cieľov stratégie pre oblasť Baltického mora je nedostatočná konzistentnosť s ostatnými politickými oblasťami v rámci EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá zhoršuje eutrofizáciu, a spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva (SPRH), čo nie je z environmentálneho hľadiska udržateľné; domnieva sa, že reforma SPP a SPRH sa musí uskutočniť takým spôsobom, aby tieto politiky prispievali k plneniu cieľov environmentálne udržateľnej oblasti Baltického mora;

8. zdôrazňuje, že výstavba plynovodu Nord Stream je v súčasnosti zo strategického hľadiska najvýznamnejším projektom v regióne a bude mať ďalekosiahle účinky na jeho životné prostredie; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že uvedená stratégia a uvedený akčný plán sa konkrétne nezaoberajú výstavbou plynovodu Nord Stream a inými podobnými projektmi a ich následkami pre životné prostredie;

9. zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi krajinami regiónu Baltického mora v súlade s dohovorom ESPOO, Helsinským dohovorom a usmerneniami Helsinskej komisie (HELCOM) v súvislosti s projektmi, ktoré môžu mať radikálny vplyv na kvalitu životného prostredia tohto regiónu;

10. vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naliehavo uskutočnili kroky v súlade s pozíciou Parlamentu prijatou v uznesení z 8. júla 2008 o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltickom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko[1], na zabezpečenie toho, aby sa v projektoch akčného plánu riadne vyhodnocovali a zmierňovali negatívne vplyvy projektu plynovodu na životné prostredie; tiež sa domnieva, že v rámci samotného projektu Nord Stream sa musí prijať zodpovednosť za financovanie opatrení, ktoré sú potrebné s cieľom zabezpečiť, aby v dôsledku výstavby tohto plynovodu nedošlo k poškodeniu životného prostredia Baltického mora; zároveň žiada, aby sa v budúcnosti predišlo projektom, ktoré nie sú potrebné, pretože sa môžu uskutočniť na pevnine;

11. domnieva sa, že v celej EÚ by sa mal čo najskôr zaviesť zákaz používania fosfátov z detergentov; konštatuje, že toto opatrenie by mohlo vytvoriť jednoznačné environmentálne prínosy pre Baltické more a ostatné oblasti;

12. zdôrazňuje, že environmentálne otázky treba v plnom rozsahu zvážiť a začleniť do akéhokoľvek podobného postupu alebo stratégie, ktoré sa v budúcnosti budú využívať alebo sa vypracujú v iných makroregiónoch EÚ ako Dunaj, Alpy alebo Stredozemie;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila efektívnu spoluprácu a koordináciu s Helsinskou komisiou (HELCOM) a členskými štátmi regiónu Baltického mora s cieľom zaistiť jasné vytýčenie úloh a zodpovedností, čo sa týka vykonávania akčného plánu Helsinskej komisie pre Baltické more na rok 2007, ako aj uvedenej stratégie EÚ a uvedeného akčného plánu, a tým zaručila efektívnu celkovú stratégiu pre daný región;

14. domnieva sa, že spolupráca v oblasti Baltického mora by mala získať prvoradý význam a mala by sa uskutočňovať na najvyššej politickej úrovni hláv štátov a vlád, pretože je nevyhnutná pre napredovanie spolupráce medzi krajinami v oblasti Baltického mora a zabezpečenie uskutočňovania politických cieľov; očakáva konanie pravidelných zasadnutí hláv štátov a vlád v regióne Baltického mora zameraných na dosiahnutie týchto cieľov;

15. víta vytvorenie samostatného rozpočtového riadku pre stratégiu v oblasti Baltického mora v rozpočte EÚ; zároveň víta, že v rozpočte na rok 2010 je pre túto stratégiu vyčlenená suma vo výške 20 miliónov EUR; vyzýva však na dlhodobejšie financovanie tejto stratégie v rámci rozpočtu EÚ s cieľom financovať opatrenia, ktoré nespadajú do financovania zo štrukturálnych fondov;

16. konštatuje, že vykonávanie stratégie pre oblasť Baltického mora bolo doteraz veľmi pomalé; domnieva sa, že rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte EÚ na rok 2010 by sa mohli použiť na zlepšenie vykonávania tejto stratégie; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto rozpočtové prostriedky stále neboli vyplatené, a pripomína Komisii, že je dôležité, aby sa tieto finančné prostriedky vyčlenili čo najskôr na účely, ktoré sú v súlade s cieľmi stratégie pre oblasť Baltického mora.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 3.

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti
(2009/2230(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Werner Kuhn

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že zlepšenie spojenia, ktoré zahŕňa všetky druhy dopravy, výrazným spôsobom prispeje k vytvoreniu silnejšieho a súdržnejšieho hospodárstva v regióne Baltického mora;

2. považuje zapojenie všetkých prímorských štátov za veľmi potrebné s cieľom podporovať rozvoj efektívnej a interoperabilnej paneurópskej dopravnej oblasti, pričom by sa mala využívať a zlepšiť celá existujúca infraštruktúra, najmä infraštruktúra nákladnej železničnej, námornej a riečnej dopravy ako trvalo udržateľného druhu dopravy;

3. zdôrazňuje osobitnú situáciu štátov regiónu Baltického mora, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery izolované od európskej dopravnej siete, a domnieva sa, že táto stratégia by, okrem iného, mala pomôcť riešiť nedostatok vhodnej infraštruktúry a dostupnosti, ako aj nízku interoperabilitu medzi rôznymi vnútroštátnymi dopravnými sieťami spôsobenú rôznorodosťou technologických systémov a administratívnymi prekážkami s cieľom vybudovať komplexný multimodálny dopravný systém v regióne Baltického mora;

4. zdôrazňuje, že je nevyhnutné začleniť región Baltického mora do prednostných osí v rámci TEN-T, hlavne čo sa týka námorných diaľnic (TEN-T 21), rozšírenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu (TEN- T 1), skvalitnenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu v kombinácii s námorným spojením Rostock – Dánsko a rýchlejšieho rozvoja železničnej osi Rail Baltica (TEN-T 27); zdôrazňuje aj, že je potrebné dokončiť prepojenie medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom koridoru medzi Baltickým a Jadranským morom;

5. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať dopravný systém v regióne Baltického mora, aby sa vytvorili podmienky pre sprístupnenie a zatraktívnenie regiónu a aby sa región Baltického mora pripojil k európskej dopravnej sieti; domnieva sa, že Komisia by mala naďalej pravidelne preverovať realizáciu prioritných projektov, ako aj poskytovať finančné prostriedky potrebné na ich rýchlejšiu realizáciu;

6. zdôrazňuje, že jedným zo spoločných cieľov európskej prístavnej politiky je zvýšenie konkurencieschopnosti európskych prístavov, keďže musia čeliť nespravodlivej konkurencii zo strany prístavov mimo EÚ, ako aj diskriminačným opatreniam, ktoré prijali krajiny susediace s EÚ na príslušných regionálnych trhoch, a poukazuje v tejto súvislosti na situáciu v prístavoch pri Baltickom mori;

7. zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť kapacity v regióne Baltického mora pre dopravu smerom na východ, najmä s cieľom podporiť interoperabilitu dopravy, predovšetkým v oblasti železničnej dopravy, a urýchliť prepravu tovaru na hraniciach Európskej únie;

8. domnieva sa, že prioritou by mali byť spojenia medzi prístavmi a vnútrozemskými regiónmi, a to aj prostredníctvom vnútrozemských vodných ciest, aby sa pre všetky oblasti regiónu zabezpečila možnosť využívať rast námornej nákladnej dopravy;

9. zdôrazňuje preto, že je potrebná účinná cezhraničná koordinácia a spolupráca medzi železničnými spoločnosťami, námornými prístavmi, riečnymi prístavmi, vnútrozemskými terminálmi a logistickými parkmi s cieľom rozvinúť udržateľnejší kombinovaný dopravný systém;

10. zdôrazňuje význam námornej príbrežnej dopravy v Baltickom mori a jej prínos k efektívnej dopravnej sieti ohľaduplnej voči životnému prostrediu; vyzdvihuje, že konkurencia liniek námornej príbrežnej dopravy sa musí podporovať, aby sa zabezpečilo účinné využitie námornej dopravy; z tohto dôvodu sa domnieva, že Komisia musí čo najrýchlejšie, najneskôr však do konca roku 2010, Európskemu parlamentu poskytnúť hodnotenie vplyvu účinkov revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL, ktorým sa od roku 2015 obmedzuje množstvo síry v námornom palivovom oleji na 0,1 % v oblastiach Severného mora a Baltického mora, kde sa zaznamenávajú emisie síry;

11. zdôrazňuje, že námorná doprava musí mať ekologickejší charakter aj v tomto regióne tým, že sa zavedú prísnejšie normy pre miestne a medzinárodné emisie lodí a zároveň zlepší kvalita lodných motorov a pohonných látok;

12. víta skutočnosť, že Komisia do svojho akčného plánu zahrnula cieľ vytvoriť z Baltického mora príkladný región pre čistú námornú dopravu a svetového lídra v námornej bezpečnosti; považuje tieto ciele za dôležité pre udržanie a posilnenie potenciálu regiónu v oblasti cestovného ruchu;

13. uznáva, že na podporu tohto cieľa treba prijať osobitné opatrenia vrátane náležitého využívania námorných pilotov alebo dokázateľne skúsených námorníkov v najproblematickejších prielivoch a prístavoch a zavedenia spoľahlivých systémov financovania výskumu a rozvoja udržateľnej prevádzky lodí;

14. uznáva, že geografická poloha regiónu Baltického mora je výnimočná a že poskytuje príležitosti na aktívnejší rozvoj prepojení s EÚ a susediacimi krajinami, a tiež zdôrazňuje význam cestovného ruchu pre regionálne hospodárstvo a možnosti jeho rozvoja; víta vyhlásenie prijaté na druhom pobaltskom fóre cestovného ruchu, ktoré sa zmieňuje o spoločných reklamných aktivitách, o úsiliach nájsť nové medzinárodné trhy a o rozvoji infraštruktúry;

15. zdôrazňuje jedinečnú príležitosť na rozvoj udržateľného cestovného ruchu, ktorú poskytuje atraktivita hanzových miest v regióne Baltického mora; ďalej podporuje propagáciu cezhraničného cyklistického cestovného ruchu, ktorého rozvoj prispieva tak životnému prostrediu, ako aj malým a stredným podnikom;

16. domnieva sa, že cestovný ruch zameraný na vodné športy, wellness, kúpele, kultúrne dedičstvo a krajinu ponúka veľký potenciál v rámci rozvoja tohto regiónu ako turistickej destinácie; zdôrazňuje preto potrebu ochrany prírodných pobrežných oblastí, krajinných oblastí a kultúrneho dedičstva, ktoré sú zdrojmi trvalo udržateľného hospodárstva v regióne Baltického mora v budúcnosti;

17. domnieva sa, že skvalitnenie dopravných prepojení a odstránenie prekážok je rovnako dôležité a konštatuje, že ťažkosti na hraničných prechodoch na východnej hranici EÚ s Ruskou federáciou, ktoré vedú k tvorbe kolón kamiónov a predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie, spoločenský súlad, bezpečnosť cestnej premávky a vodičov, by sa mohli vyriešiť prostredníctvom tejto stratégie s cieľom zabezpečiť plynulý tok tovaru cez región Baltického mora.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Elmar Brok, Mário David, Marietta Giannakou, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Krzysztof Lisek, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, Andreas Mölzer, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Marek Siwiec, Ernst Strasser, Hannes Swoboda, Charles Tannock, Inese Vaidere, Kristian Vigenin

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Elena Băsescu, Adam Bielan, Diogo Feio, Elisabeth Jeggle, Metin Kazak, Evgeni Kirilov, Norbert Neuser, Tomasz Piotr Poręba, Vittorio Prodi, Marietje Schaake, György Schöpflin, Traian Ungureanu

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marije Cornelissen, Franziska Keller, Marek Henryk Migalski, Michail Tremopoulos

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia