SPRÁVA o Zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii
16.6.2010 - (2009/2153(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: José Manuel Fernandes
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o Zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, ktorých cieľom je podporovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,
– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii (KOM(2008)0811),
– so zreteľom na závery prijaté Radou Európskej únie 25. júna 2009 (11462/09 z 26. júna 2009),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch[1],
– so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2002 o konečnej spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov EÚ[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o priebežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o tematickej stratégii na ochranu pôdy[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2005 o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2008 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade a o zrušení určitých smerníc[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2007 o tematickej stratégii pre recyklovanie odpadu[12],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7‑0203/2010),
A. keďže iniciatíva Komisie, predstavená v zelenej knihe, poskytuje príležitosť na prijatie opatrení Spoločenstva v oblasti nakladania s biologickým odpadom,
B. keďže náležité nakladanie s biologickým odpadom je prínosné nielen z environmentálneho ale aj sociálneho a hospodárskeho hľadiska,
C. keďže podľa článku 2 ods. 4 rámcovej smernice o odpadoch sa môžu osobitné alebo doplňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel nakladania s určitými kategóriami odpadov stanoviť v jednotlivých smerniciach,
D. keďže smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov neposkytuje dostatočné nástroje na trvalo udržateľné nakladanie s organickým odpadom,
E. keďže pravidlá týkajúce sa nakladania s biologickým odpadom sú rozdrobené a keďže súčasné legislatívne nástroje nie sú dostatočné na dosiahnutie stanovených cieľov účinného nakladania s biologickým odpadom; keďže je preto potrebná osobitná smernica týkajúca sa nakladania s biologickým odpadom; keďže sústredenie všetkých čiastkových pravidiel týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom do jedného legislatívneho aktu by samo o sebe bolo prejavom prvotriednej legislatívnej práce a lepšej tvorby práva, pričom by sa zároveň dosiahlo zjednodušenie, vyššia zrozumiteľnosť, lepšie monitorovanie a presadzovanie uplatňovania právnych predpisov a právna istota, čím by sa zaručila dlhodobá dôvera verejných a súkromných investorov,
F. keďže v záveroch konferencie o recyklovaní biologického odpadu v Európe, ktorá sa uskutočnila v Barcelone 15. februára 2010 za účasti Rady, Komisie a Európskeho parlamentu[13], sa uvádza, že je potrebné konať s cieľom vytvoriť európsky legislatívny rámec pre biologický odpad, keďže toto je kľúčový moment na podporu takýchto právnych predpisov,
G. keďže osobitná smernica o biologickom odpade by mala byť dostatočne flexibilná, aby mohla zahrnúť rôzne dostupné možnosti nakladania s odpadom, pričom treba zohľadniť veľký počet premenných a miestnych faktorov,
H. keďže potenciál biologického odpadu, s ktorým sa v jednotlivých členských štátoch nakladá podľa veľmi odlišných politík, je nepreskúmaný; keďže efektívne a udržateľné využívanie zdrojov si vyžaduje lepšie nakladanie s týmto odpadom; keďže v záujme splnenia cieľov v oblasti recyklácie a obnoviteľných zdrojov energie je dôležité zvýšiť separovaný zber biologického odpadu, čo prispeje k plneniu cieľov stratégie EÚ 2020, najmä v rámci hlavnej iniciatívy týkajúcej sa efektívnosti využívania zdrojov,
I. keďže separovaný zber umožňuje najmä optimálne nakladanie s určitými typmi odpadu, t. j. s kuchynským odpadom a biologicky odbúrateľným a kompostovateľným odpadom z reštaurácií využívajúcich riad na jedno použitie,
J. keďže kompostovanie organického odpadu umožňuje recykláciu biologicky odbúrateľných a kompostovateľných produktov, ktoré sú už predmetom iniciatívy Spoločenstva (iniciatíva vedúcich trhov),
K. keďže treba vymedziť kvalitatívne normy EÚ pre spracovanie biologického odpadu a kvalitu kompostu; keďže regulácia parametrov kvality kompostu, vrátane integrovaného prístupu zabezpečujúceho sledovateľnosť, kvalitu a bezpečné využívanie, umožní vybudovať dôveru spotrebiteľov v tento produkt; keďže kompost by sa mal klasifikovať podľa kvality tak, aby jeho využívanie nemalo nepriaznivý účinok na pôdu a podzemné vody, a predovšetkým na poľnohospodárske produkty pochádzajúce z tejto pôdy,
L. keďže vzhľadom na nedostatočné plnenie si stanovené ciele, pokiaľ ide o obmedzenie ukladania biologického odpadu na skládkach, vyžadujú dodatočné legislatívne usmernenia, ak sa majú dosiahnuť,
M. keďže môže byť potrebné prijať ochranné opatrenia na to, aby sa predišlo znečisteniu pôdy alebo podzemných vôd následkom používania kompostu,
N. keďže by sa mali zvážiť a posúdiť aj možnosti využívania kompostu nízkej kvality takým spôsobom, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie, a keďže ak by sa na úrovni EÚ riadne stanovili možnosti využívania kompostu nízkej kvality a ak by určilo, kedy sa kompost považuje za produkt a kedy za odpad, uľahčila by sa tým orientácia členských štátov pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa využívania odpadu,
O. keďže iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“ je jednou z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, a preto by sa mala efektívnosť využívania zdrojov podporovať; keďže recyklácia biologického odpadu prispieva k zvyšovaniu efektívnosti využívania zdrojov,
P. keďže vlhký biologický odpad znižuje účinnosť spaľovania; keďže spaľovanie biologického odpadu nepriamo podporuje smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov; keďže recykláciou biologického odpadu kompostovaním možno prispieť k účinnejšiemu boju proti zmene klímy, pretože sa zlepšuje kvalita pôdy a dosahuje sa sekvestrácia oxidu uhličitého, ktorú smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti nepodporuje,
Q. keďže anaeróbna digescia pri výrobe bioplynu je efektívnym spôsobom získavania energie, zatiaľ čo digestáty z tohto procesu možno využiť na výrobu kompostu,
R. keďže hlavným cieľom náležitého nakladania s biologickým odpadom musí byť výsledok, ktorý umožní ponechať otvorené všetky technologické možnosti nakladania s biologickým odpadom v záujme podpory inovácií, vedeckého výskumu a konkurencieschopnosti,
S. keďže existuje významný synergický účinok medzi prechodom na recyklujúcu spoločnosť, v ktorej sa rozvíja nízkouhlíkové hospodárstvo, a potenciálom pre tvorbu ekologických (zelených) pracovných miest v tejto oblasti, a preto je potrebné prideliť finančnú podporu výskumu vplyvu zberu biologického odpadu a nakladania s ním na pracovné prostredie,
T. keďže Komisia a členské štáty by mali podporovať programy na zvyšovanie environmentálneho povedomia v tejto oblasti, a to najmä na školách, s cieľom napomáhať udržateľné nakladanie s pevným komunálnym odpadom a zvyšovať informovanosť verejnosti o výhodách separovaného zberu; keďže v tejto súvislosti zohrávajú pri poradenstve a poskytovaní informácií občanom v oblasti predchádzania vzniku odpadov významnú úlohu mestá a komunálne podniky,
U. keďže biologický odpad predstavuje viac ako 30 % pevného komunálneho odpadu; keďže objem biologického odpadu v Európskej únii rastie a je významným zdrojom emisií skleníkových plynov a ďalších negatívnych vplyvov na životné prostredie v prípade, keď sa uskladňuje na skládkach v podmienkach, pre ktoré je toto odvetvie štvrtým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov,
V. keďže v praxi sa trvalo udržateľným spôsobom nakladá nielen s biologickým odpadom z domácností,
W. keďže nakladanie s týmto odpadom by sa malo nastaviť podľa hierarchie nakladania s odpadom: predchádzanie vzniku a znižovanie tvorby, recyklácia, iné druhy zhodnocovania odpadu, a to najmä na energetické účely, a ako posledná možnosť skládkovanie (v súlade s článkom 4 rámcovej smernice o odpadoch), podľa ktorej je recyklácia biologického odpadu prijateľnejšia ako jeho spaľovaním, pretože sa pri nej nielen netvorí metán, ale prispieva tiež k boju proti zmene klímy prostredníctvom sekvestrácie oxidu a zvyšovaním kvality pôdy; keďže predchádzanie vzniku umožňuje najmä zabrániť plytvaniu potravinami a tvorbe zeleného odpadu napríklad prostredníctvom lepšieho plánovania verejných parkov s využitím rastlín a stromov, ktoré si vyžadujú nízku údržbu,
X. keďže, ak máme v oblasti environmentálne účinného nakladania s biologickým odpadom postúpiť vpred, je potrebné sa na túto otázku pozrieť z integrovanej perspektívy politík ochrany energie a pôdy, v súlade s cieľmi zmierňovania zmeny klímy, keďže ďalšou výhodou je zachovanie biodiverzity v prípade využívania biologického odpadu namiesto rašeliny, pretože sa tým ochraňujú ekosystémy mokradí,
Y. keďže výroba bioplynu anaeróbnou digesciou z biologického odpadu môže byť hodnotným prínosom pre trvalo udržateľné hospodárenie so zdrojmi v EÚ a pre splnenie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie trvalo udržateľným spôsobom,
Z. keďže biologický odpad treba považovať za hodnotný prírodný zdroj, ktorý sa môže používať na výrobu kompostu vysokej kvality, čo prispieva k boju proti degradácii európskych pôd, zachováva produktivitu pôdy, znižuje používanie chemických hnojív v poľnohospodárstve, predovšetkým tých, ktoré sú založené na fosfore, a zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu,
AA. keďže v jednotlivých členských štátoch existujú rozdielne systémy nakladania s odpadom a skládkovanie naďalej predstavuje najrozšírenejší spôsob likvidácie pevného komunálneho odpadu v Európskej únii, a to napriek tomu, že pre životné prostredie je to tá najhoršia možnosť,
AB. keďže výroba pohonných hmôt z biologického odpadu predstavuje veľký prínos pre životné prostredie,
AC. keďže v oblasti nakladania s biologickým odpadom treba podporovať vedecký výskum a technologické inovácie,
AD. keďže separovaný zber odpadu v súčasnosti umožňuje zabrániť znečisťovaniu a napomôcť dosiahnutie cieľa získavania vysokokvalitného kompostu, ale poskytuje tiež kvalitné suroviny na recyklovanie biologického odpadu a zvyšuje účinnosť energetického zhodnocovania,
AE. keďže dostupné štúdie a skúsenosti v členských štátoch ukazujú, že je dôležité mať separovaný zber odpadu, ktorý je uskutočniteľný a zároveň trvalo udržateľný z hľadiska životného prostredia a hospodárstva a ktorý by mal byť povinný; keďže separovaný zber by mal byť nevyhnutným predpokladom výroby vysokokvalitného kompostu,
Právne predpisy:
1. nalieha na Komisiu, aby preskúmala súčasné platné právne predpisy týkajúce sa biologického odpadu s cieľom vypracovať do konca roku 2010 v súlade so zásadou subsidiarity návrh osobitnej smernice, ktorá by okrem iného zahŕňala:
- zavedenie povinného systému separovaného zberu odpadu pre členské štáty s výnimkou prípadov, keď by takýto systém nebol vhodným riešením z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska,
- recykláciu biologického odpadu,
- klasifikáciu rôznych typov kompostu z biologického odpadu podľa kvality;
2. vyzýva Komisiu, aby poskytla podľa národných programov znižovania emisií kvantitatívne údaje o znížení emisií CO2, ktoré sa dosiahlo vďaka recyklácii a kompostovaniu;
3. pripomína, že budúci právny rámec Európskej únie by mnohým členským štátom poskytol právne usmernenie a objasnenie a podnietil by ich, aby investovali do oblasti nakladania s biologickým odpadom; žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zavádzaní systémov separovania odpadu a aby prijala záväzné a ambiciózne ciele týkajúce sa recyklácie tohto odpadu;
4. pripomína, že šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva na roky 2001 – 2010 prijatý 22. júla 2002 zaviazal v článku 8 ods. 2 bod iv) Komisiu, aby vypracovala právne predpisy pre biologicky rozložiteľný odpad ako prioritné opatrenie na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a odpadu a nakladania s nimi, avšak ani po uplynutí ôsmych rokov sa stále nepripravuje žiaden legislatívny návrh, čo je neprijateľné,
5. vyzýva Komisiu, aby vo svojom hodnotení vplyvu navrhla zdokonalený systém nakladania s biologickým odpadom, pokiaľ ide o recykláciu separovane zbieraného biologického odpadu, využívanie kompostovania na poľnohospodárske a na ekologické účely, možnosti mechanického/biologického spracovania a využitie biologického odpadu ako zdroja na výrobu energie; domnieva sa, že z tohto hodnotenia vplyvu by mala vychádzať príprava nového právneho rámca Európskej únie pre biologicky rozložiteľný odpad;
Využitie:
6. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi stanovila kritériá pre výrobu a využívanie vysokokvalitného kompostu a aby prijala minimálne požiadavky pre koncové produkty v súlade s článkom 6 rámcovej smernice o odpadoch, čo umožní klasifikovať kvalitu rôznych druhov kompostu získaného zo spracovania biologického odpadu, a to v rámci stratégie založenej na integrovanom prístupe, čím sa okrem kvality zaručí sledovateľnosť produktu a jeho bezpečné používanie;
Energia:
7. považuje anaeróbnu digesciu za obzvlášť užitočnú pre biologický odpad, pretože jej produktom je pôdny meliorátor bohatý na živiny, digestát a tiež bioplyn, ktorý je obnoviteľným zdrojom energie premeniteľným na biometán alebo použiteľným na produkciu elektrickej energie v pásme základného zaťaženia;
8. za nevyhnutný predpoklad toho, aby sa spaľovanie biologického odpadu stalo možnou alternatívou v hierarchii úpravy odpadu, je jeho spojenie s energetickým zhodnotením;
9. zdôrazňuje, že pri zhodnocovaní biologického odpadu na energetické účely treba brať ohľad na energetickú účinnosť a trvalú udržateľnosť rozvoja a že tieto výrobky sa musia preto používať čo najefektívnejším spôsobom; zdôrazňuje preto, že separovaný zber odpadu je veľmi dôležitý na zabezpečenie súladu so smernicou o skládkach odpadov[14], poskytovanie kvalitných surovín na recykláciu biologického odpadu a zvyšovanie účinnosti energetického zhodnocovania;
10. konštatuje, že s cieľom zvýšiť rôznorodosť, mieru recyklácie a produkcie bioplynu by mali zostať otvorené možnosti všetkých technologických nástrojov a alternatív maximalizujúcich recykláciu zdrojov alebo výrobu bioplynu;
11. zastáva názor, že biologický odpad predstavuje hodnotný obnoviteľný zdroj na výrobu elektriny a biopalív pre dopravu a na dodávanie bioplynu do plynárenskej sústavy prostredníctvom premeny bioplynu na biometán (najmä metán, 50 až 70 %, a oxid uhličitý), a vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala a presadzovala spôsoby využívania biologického odpadu na výrobu bioplynu;
12. zdôrazňuje, že je potrebné znížiť ukladanie biologického odpadu v skládkach; v tejto súvislosti konštatuje, že biologický odpad môže prispieť k splneniu cieľa EÚ vyrábať do roku 2020 aspoň 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj cieľa stanoveného v smernici EÚ o kvalite palív; pripomína, že smernica o obnoviteľných zdrojoch energie podporuje využívanie všetkých druhov biomasy (vrátane biologického odpadu na energetické účely) ako obnoviteľného zdroja energie a že biopalivá získané z odpadu majú v rámci cieľa, ktorým je 10-percentný podiel obnoviteľných energií v doprave, dvojnásobnú hodnotu; preto vyzýva členské štáty, aby posúdili otázku energetického zhodnocovania biologicky rozložiteľných súčastí odpadu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ako súčasť integrovanej politiky v oblasti hierarchie nakladania s odpadom, a nalieha na ne, aby sa podelili o skúsenosti z najlepších postupov;
Výskum a inovácie:
13. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali vedecký výskum a technologické inovácie v oblasti nakladania s biologickým odpadom;
14. vyzýva Komisiu, aby sa ďalej venovala výskumu metód úpravy biologického odpadu s cieľom lepšie vyčísliť prínosy v súvislosti s pôdou, energetickým zhodnocovaním a vplyvom na životné prostredie;
Povedomie a informovanosť:
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy na zvyšovanie environmentálneho povedomia v oblasti biologického odpadu, a to najmä na školách a v inštitúciách vyššieho vzdelávania, s cieľom podporovať lepšie vzorce správania pri predchádzaní vzniku odpadu, napomáhať udržateľné nakladanie s biologickým odpadom a s pevným komunálnym odpadom a zvyšovať informovanosť verejnosti o predchádzaní vzniku odpadu a recyklácii, ako aj o výhodách separovaného zberu a biologickej úpravy biologického odpadu; zdôrazňuje v tejto súvislosti významnú úlohu miest, obcí a komunálnych podnikov pri poradenstve a poskytovaní informácií občanom v oblasti predchádzania vzniku odpadov;
Environmentálne hľadiská:
16. domnieva sa, že spracovaný biologický odpad by sa mal používať na zachovanie organických látok a zabezpečenie kolobehu živín, najmä fosfátov, na základe jeho premeny na pôdu prostredníctvom recyklácie, a vyzýva preto Komisiu, aby uznala, že by sa malo preverovať, či politiky prispievajú k spomaľovaniu neprijateľne rýchleho vyčerpávania svetových zdrojov fosfátov;
17. vyzdvihuje nutnosť považovať biologický odpad bez škodlivín za hodnotný prírodný zdroj na výrobu kvalitného kompostu;
18. zastáva názor, že budúcnosť poľnohospodárstva závisí tiež od zachovania a obnovovania úrodnosti pôdy; konštatuje, že využívanie kvalitného kompostu v poľnohospodárstve môže prispieť k zachovaniu produktivity pôdy, k zvyšovaniu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a viazať uhlíka a k obmedzeniu využívania chemických hnojív; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri zaručení využívania kvalitného kompostu, pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu;
19. poukazuje na to, že plyny, ktoré pri kompostovaní unikajú zo skladovaných látok, sa zrejme dajú len ťažko kontrolovať, čo môže predstavovať vážnu hrozbu pre životné prostredie a atmosféru; pripomína, že k správnemu kompostovaniu predovšetkým komunálneho biologického odpadu patrí aj ochrana podzemných vôd pred výluhom z kompostovaného materiálu;
20. zdôrazňuje, že vzhľadom na dosiahnutie cieľov na rôznych úrovniach (boj proti globálnemu otepľovaniu, degradácii a erózii pôdy, dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných energií) je spájanie kompostovania a fermentácie triedeného biologického odpadu bezpochyby výhodné, ak je realizovateľné, a malo by sa podporovať;
21. vyzýva preto Komisiu, aby navrhla vnútroštátne ciele v oblasti recyklácie biologického odpadu s cieľom obmedziť objem biologického odpadu, s ktorým sa nakladá najmenej žiaducim spôsobom, napríklad skládkovaním a spaľovaním;
Súlad so smernicou o skládkach odpadov:
22. pripomína, že nakladanie s biologickým odpadom sa musí uskutočňovať podľa hierarchie metód všeobecného nakladania s odpadom, konkrétne: prevencia, recyklovanie, iné druhy zhodnocovania odpadu, okrem iného na energetické účely, a ako posledná možnosť skládkovanie (článok 5 smernice 1999/31/ES a smernica 2008/98/ES); žiada Komisiu, aby ešte prísnejšie dohliadala nad presadzovaním a uplatňovaním ustanovení o skládkach odpadov v celej Únii;
23. berie na vedomie rozdiely, ktoré existujú medzi rôznymi vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami i rozdielnymi systémami nakladania s odpadom v jednotlivých členských štátoch, ako aj skutočnosť, že skládkovanie naďalej predstavuje najrozšírenejší spôsob likvidácie pevného komunálneho odpadu v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu s cieľom vymieňať si osvedčené postupy týkajúce sa nakladania s biologickým odpadom;
24. nazdáva sa, že mechanicko-biologické nakladanie s odpadom je účinným spôsobom, ako predchádzať vyvážaniu veľkého množstva odpadu podliehajúceho hnilobe na skládky a použiť ho namiesto toho na kompostovanie, anaeróbnu digesciu a energetické zhodnotenie;
Ekonomické hľadiská:
25. domnieva sa, že na rozšírenie takéhoto separovaného zberu a iných systémov nakladania s biologickým odpadom, ktoré maximálne zvyšujú obnovu zdrojov, sú potrebné finančné stimuly;
26. zdôrazňuje, že je nutné zlepšiť nakladanie s biologickým odpadom a zosúladiť kvalitatívne normy v súvislosti s kompostom, aby sa podporil rozvoj európskeho trhu s kompostom;
27. nazdáva sa, že zásada „znečisťovateľ platí“ by mala platiť ako základ pre úhradu dodatočných nákladov zo znečistenia, aby negatívne vonkajšie dôsledky hnojenia biologickým odpadom neznášali poľnohospodári;
28. zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých členských štátoch je už vytvorená určitá infraštruktúra, sú však potrebné finančné stimuly na vytvorenie a zavedenie potenciálnych trhov s kompostom a digestátom, bioenergiou a biopalivami získanými z biologického odpadu;
29. zdôrazňuje prínos pre životné prostredie, ktoré predstavuje výroba pohonných hmôt z biologického odpadu; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na hierarchiu nakladania s odpadom vzali túto skutočnosť do úvahy pri uplatňovaní revidovanej rámcovej smernice o odpadoch, a vyzýva Komisiu , aby toto zohľadnila vo svojich vykonávacích usmerneniach;
30. naliehavo žiada Komisiu, aby do všetkých súčasných, ako aj budúcich štúdií vplyvu v tejto oblasti začlenila otázku o tom, aký typ ekonomických stimulov, finančných prostriedkov alebo pomoci by sa dal využiť alebo vytvoriť na účely rozvoja a uplatnenia technológií umožňujúcich riadne nakladanie s biologickým odpadom;
31. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.
- [2] Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
- [3] Ú. v. ES C 227, 07.11.2002, s. 154.
- [4] Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 29.
- [5] Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44.
- [6] Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 18.
- [7] Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 281.
- [8] Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 138.
- [9] Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 59.
- [10] Ú. v. EÚ C 227E, 21.9.2006, s. 599.
- [11] Ú. v. ES C 286 E, 27.11.2009, s. 81.
- [12] Ú. v. ES C 287 E, 29.11.2007, s. 135.
- [13] Oznámenie sekretariátu Rady, 9. marca 2010, dokument Rady 7307/10.
- [14] Smernica 1999/31/ES, odôvodnenie 17.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
S rastom hospodárstva EÚ a rozširovaním jej územia sa neustále produkujú zvyšujúce sa množstvá odpadu. Ročné množstvo biologického odpadu vyprodukovaného v EÚ sa odhaduje na 76,5 až 102 Mt potravinového a záhradného odpadu a 37 Mt z potravinárskeho a nápojového priemyslu.
Prvoradou úlohou musí byť predchádzanie vzniku odpadu/jeho znižovanie, z čoho vyplývajú významné environmentálne a hospodárske prínosy. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom právnych predpisov a zvyšovania informovanosti verejnosti. Očakáva sa, že európski občania, ktorým sa bude vštepovať moderný a angažovaný prístup k životnému prostrediu, napomôžu dosiahnutie tohto cieľa. Predchádzanie vzniku odpadu by sa malo chápať v širšom zmysle, čo znamená, že najlepší odpad je taký, ktorý neexistuje alebo nevznikne.
Ďalším strategickým cieľom politiky odpadového hospodárstva musí byť premena EÚ na recyklujúcu spoločnosť. Obrovské množstvo každodenne vyprodukovaného odpadu v EÚ nemožno jednoducho premrhať. Biologický odpad zohráva dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a ponúka cenný potenciál v zmysle ochrany pôdy a podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, a preto je významným faktorom v zhodnocovaní takéhoto množstva odpadu. To znamená, že trvalo udržateľný rozvoj je možné podporovať prostredníctvom efektívneho riadenia zdrojov.
Úloha biologického odpadu v boji proti zmene klímy
Po energetike, priemysle a poľnohospodárstve je odpad štvrtým najväčším zdrojom skleníkových plynov v Európskej únii. Podľa údajov z roku 2004 bolo v odpadovom hospodárstve vyprodukovaných celkom 109 Mt skleníkových plynov.
Hlavným zdrojom emisií sú skládky. Aj keď je to z krátkodobého hľadiska najlacnejšia možnosť, skládkovanie je vzhľadom na environmentálnu zodpovednosť a vyššie náklady na údržbu najhoršou možnosťou pre životné prostredie. Skládky produkujú najmä metán, ktorý je, ak sa nezachytáva, 23 násobne škodlivejší než kysličník uhličitý pokiaľ ide o účinky na zmenu klímy.
Okrem toho ak sa výluh, ktorý vzniká na skládkach, nezachytáva v súlade so smernicou o skládkach odpadu, môže znečistiť spodné vody a pôdu a tiež viesť k vzniku biologických aerosólov, nepríjemného zápachu a pôsobiť nepríjemne na pohľad. Ďalším negatívnym znakom skládkovania je rozsah používaného územia, ktoré je väčšie než v prípade iných spôsobov nakladania s odpadom, a z dlhodobého hľadiska to vedie k nenapraviteľným stratám plochy, čo znamená, že to nie je udržateľná možnosť. Je preto naliehavo potrebné prestať s ukladaním biologického odpadu na skládkach.
Potenciál biologického odpadu v boji proti degradácii pôdy
V tematickej stratégii na ochranu pôdy z roku 2006 (KOM(2006)231 konečné znenie) sa degradácia pôdy označuje za vážny problém v Európskej únii. Degradácia pôdy má priamy vplyv na kvalitu vody a vzduchu, biodiverzitu a klímu.
Biologický odpad používaný na výrobu kompostu môže zohrať kľúčovú úlohu v obnove pôdy. Výroba kompostu je najvhodnejším spôsobom spracovania zeleného odpadu a ponúka výhodu v podobe možnosti použitia na hnojenie pôdy. Podľa tematickej stratégie na ochranu pôdy môže degradácia pôdy stáť až 38 miliárd EUR ročne.
Pri výrobe kompostu by sa mal klásť dôraz na výsledok, t.j. cieľom je vysokokvalitný kompost. Podľa tematickej stratégie na ochranu pôdy je kompost jedným z najvhodnejších zdrojov stabilných organických látok, z ktorých sa môže v znehodnotenej pôde vytvoriť nový humus. Používanie kompostu znamená prínos pre agronómiu, ako sú zlepšená štruktúra pôdy, infiltrácia vlhkosti, schopnosť zadržať vody, pôdne mikroorganizmy a zásobovanie živinami. Odhaduje sa, že 45 % európskych pôd má nízky obsah organickej hmoty. V tejto súvislosti je dôležité podporiť výrobu vysoko kvalitného kompostu prostredníctvom vhodného spracovania biologického odpadu.
Potenciál biologického odpadu v podpore energie z obnoviteľných zdrojov
Biologický odpad môže byť tiež významným zdrojom suroviny pre výrobu bioenergie. Bioenergia vzniká pri anaeróbnej digescii, ktorá je najvhodnejším spôsobom spracovania vlhkého biologického odpadu (ako je napríklad použitý kuchynský olej). Anaeróbnou digesciou sa v riadených reaktoroch vyrába bioplyn, ktorý sa dá použiť na výrobu elektrickej energie, na výrobu tepla alebo ako biopalivo pre automobily.
Biologický odpad nižšej kvality, ktorý nespĺňa kritériá kvality pre výrobu kompostu, by sa mal používať na výrobu energie a mal by sa kategorizovať podľa kvality.
Nakladanie s biologickým odpadom v súčasnosti
Až doteraz sa s biologickým odpadom nakladalo v súlade so značne rozdielnymi politikami v jednotlivých členských štátoch, siahajúcich od minimálnych opatrení v niektorých krajinách, až po odvážne politiky v iných. Existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré recyklujú najmenej (90 % skládky, 10 % recyklácia a energetické zhodnotenie), a tými, ktoré uplatňujú najefektívnejšie prístupy (10 % skládky, 25 % energetické zhodnotenie a 65 % recyklácia).
Aktuálne právne predpisy EÚ neobmedzujú voľbu členských štátov, pokiaľ ide o možnosti spracovania biologického odpadu za predpokladu, že spĺňajú určité rámcové podmienky, a to najmä tie, ktoré sú stanovené rámcovou smernicou o odpade, podľa ktorej sú členské štáty vyzvané prijímať opatrenia na podporu: separovaného zberu biologického odpadu na účely výroby kompostu a anaeróbnej digescie; spracovania biologického odpadu spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia; a používania environmentálne bezpečných materiálov vyrobených z biologického odpadu. V smernici o skládkach odpadu sa tiež uvádza, že biologický odpad by sa mal postupne prestať umiestňovať na skládkach.
Týmito legislatívnymi nástrojmi sa však nedosiahli zamýšľané ciele. Vzhľadom na nedostatočnú činnosť členských štátov v oblasti dosahovania cieľa, ktorým je zníženie skládkovania biologického odpadu, je zrejmé, že na doplnenie smernice o skládkach treba zaviesť dodatočné opatrenia.
Budúcnosť nakladania s biologickým odpadom
Osobitná smernica o nakladaní s biologickým odpadom by bola kľúčovým pilierom na uplatňovanie zásad vyplývajúcich z rámcovej smernice o odpade a iných smerníc týkajúcich sa nakladania s odpadom vo všeobecnosti. Sústredenie všetkých čiastkových pravidiel týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom do jedného legislatívneho aktu by navyše samo o sebe bolo prejavom prvotriednej legislatívnej práce a výsledkom by bol lepší právny predpis. Osobitnou smernicou pre nakladanie s biologickým odpadom by sa zvýšila zrozumiteľnosť, dosiahlo by sa zjednodušenie a právna istota v tejto oblasti, čím by sa zaručila dlhodobá dôvera verejných a súkromných investorov.
Nie je žiaduce predpisovať najprínosnejšiu alternatívu nakladania s odpadom, keďže existuje množstvo premenných a miestnych podmienok, ktoré je potrebné zohľadniť. Okrem toho by sa nemali ohroziť už vynaložené investície členských štátov. Smernica o nakladaní s biologickým odpadom by preto mala umožniť určitú mieru pružnosti, aby sa v konkrétnych prípadoch dalo určiť najlepšie riešenie z environmentálneho a ekonomického hľadiska. Stanovenie noriem pre konvergenciu v oblasti životného prostredia je však podstatné na nasmerovanie nových investícií.
Jedno z opatrení by sa malo prijať ohľadom separovaného zberu biologického odpadu v takej miere, aby oddelenie biologického odpadu od iných druhov odpadu mohlo zabrániť znečisteniu a pomôcť dosiahnuť cieľ získať vysokokvalitný kompost, poskytnúť kvalitné materiály na recykláciu biologického odpadu a zlepšiť efektívnosť energetického zhodnotenia. Separovaný zber odpadu by preto mal byť povinný. Členské štáty by však mohli byť vyňaté z tejto povinnosti v prípade, že takýto zber nie je uskutočniteľný alebo nie je najlepšou alternatívou z environmentálneho či ekonomického hľadiska (napríklad ak logistika separovaného zberu neumožňuje zabrániť znečisteniu biologického odpadu alebo ak výstavba infraštruktúry na separovaný zber nie je z hľadiska životného prostredia opodstatnená vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach).
Regulácia biologického odpadu nemá význam iba z hľadiska životného prostredia, ale aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu, pretože dnes sme v situácii, keď kompost vyprodukovaný z biologického odpadu možno považovať za odpad na jednom mieste a za produkt na inom mieste. V tomto prípade treba politiky členských štátov tiež harmonizovať prostredníctvom osobitnej smernice o biologickom odpade.
Nakladanie s odpadom má aj významné sociálne vplyvy. Napríklad recyklačný priemysel v prípade recyklácie 10 000 ton odpadu vytvorí až 250 pracovných miest, naproti tomu v prípade jeho spaľovania sa vytvorí len 20 až 40 a v prípade jeho uloženia na skládkach okolo 10 pracovných miest.
Sústredenie rôznych rozdrobených pravidiel o biologickom odpade v spojení s novými pravidlami v jednej osobitnej smernici o nakladaní s biologickým odpadom by umožnilo efektívnejšie riadiť zdroje a znížiť náklady na nakladanie s ním. Umožnilo by to tiež obnoviť organickú hmotu v pôdach a znížiť používanie chemických hnojív, pomohlo by to členským štátom dosiahnuť ciele, ako je obmedzenie ukladania biologického odpadu na skládkach, podporiť separovaný zber, ozrejmiť situáciu, kedy sa materiál vyrobený z biologického odpadu považuje za produkt, a podporiť technologickú inováciu a tvorbu pracovných miest v súlade so stratégiou EÚ 2020.
V súčasnej hospodárskej kríze nesmú európske inštitúcie upustiť od svojho cieľa byť lídrom v environmentálnych otázkach a ani obmedziť svoje ambície v tomto smere. Súčasný stav v EÚ, v ktorom sa veľká časť odpadu umiestňuje na skládkach, nesmie pokračovať. Hoci sa táto alternatíva sa zo začiatku môže javiť ako najlacnejšia, v skutočnosti je to vzhľadom na dlhodobé náklady tá najdrahšia možnosť, ktorá nijako nepomáha dosahovanie našich cieľov z hľadiska boja proti zmene klímy a neumožňuje používanie biologického odpadu ako zdroja. Zasadzovaním sa o súbežný separovaný zber zapájame občanov do nového prístupu k životnému prostrediu a zároveň znižujeme náklady a podporujeme zhodnocovanie biologického odpadu ako produktu.
Prostredníctvom osobitnej smernice o biologickom odpade, ktorá ukazuje týmto smerom, dokážeme spojiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a trvalo udržateľný rast so zabezpečením kvality života pre európskych občanov.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (22.3.2010)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k Zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii
(2009/2153(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giles Chichester
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína zavedenú hierarchiu nakladania s odpadom, stanovenú v smernici o odpadoch, v ktorej sa skládkovanie považuje za najhoršie riešenie; zdôrazňuje, že biologický odpad sa musí najskôr zredukovať, potom separovane zozbierať a recyklovať, podľa možnosti najmä zhodnocovaním energie z odpadu, a kompostovaním;
2. poukazuje na skutočnosť, že biologický odpad predstavuje významnú časť odpadu (aj v mestských oblastiach) a že v súčasnosti existuje v mnohých členských štátoch obrovský nevyužitý potenciál, ktorým je použitie biologického odpadu ako kompostu prostredníctvom separovaného zberu, ale aj na získavanie energie a materiálov z odpadu všeobecne, čím by sa znížilo odvážanie odpadu na skládky;
3. zdôrazňuje úlohu, ktorú môže opätovné využitie biologického odpadu vo forme kompostu zohrávať v boji proti zmene klímy, degradácii a erózii pôdy; vyzýva členské štáty, aby problematiku kompostovania odpadu začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, a naliehavo ich vyzýva, aby si vymieňali skúsenosti z najlepších postupov; zdôrazňuje, že je nutné zlepšiť nakladanie s biologickým odpadom a zosúladiť kvalitatívne normy v súvislosti s kompostom, aby sa podporil rozvoj európskeho trhu s kompostom;
4. zdôrazňuje, že je potrebné znížiť ukladanie biologického odpadu v skládkach, a v súvislosti s tým pripomína, že biologický odpad môže prispieť k splneniu cieľa EÚ vyrábať do roku 2020 aspoň 20 % energie z obnoviteľných zdrojov a cieľa stanoveného v smernici EÚ o kvalite palív; pripomína, že smernica o obnoviteľných zdrojoch energie podporuje využívanie všetkých druhov biomasy (vrátane biologického odpadu na energetické účely) ako obnoviteľného zdroja energie a že biopalivá získané z odpadu majú v rámci cieľa, ktorým je 10-percentný podiel obnoviteľných energií v doprave, dvojnásobnú hodnotu; preto vyzýva členské štáty, aby posúdili otázku energetického zhodnocovania biologicky rozložiteľných súčastí odpadu vo svojich vnútroštátnych legislatívach ako súčasť integrovanej politiky v oblasti hierarchie nakladania s odpadom a nalieha na ne, aby sa podelili o skúsenosti z najlepších postupov;
5. vyzýva členské štáty, aby navrhli, ako môže energia z biologického odpadu vrátane anaeróbnej digescie v prípade bioplynu a progresívnej výroby biopalív prispieť k využívaniu potenciálu existujúcich zdrojov biomasy, pričom zohľadnia špecifické geografické a klimatické podmienky vo svojich krajinách;
6. zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť informovanosť a súhlas verejnosti, pokiaľ ide o separovaný zber biologického odpadu, recykláciu a energetické zhodnocovanie, a to najmä prostredníctvom médií a vzdelávacích kampaní;
7. uznáva, že je potrebné, aby členské štáty vytvorili konzistentný a stabilný právny rámec, ktorý podporí budovanie zariadení na kompostovanie a energetické zhodnocovanie (biologického) odpadu;
8. zdôrazňuje, že vzhľadom na dosiahnutie cieľov na rôznych úrovniach (boj proti globálnemu otepľovaniu, degradácii a erózii pôdy, dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie) poskytuje spájanie kompostovania a fermentácie triedeného biologického odpadu nepochybné výhody a malo by sa podporovať, ak je realizovateľné;
9. zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých členských štátoch je už vytvorená určitá infraštruktúra, sú však potrebné finančné stimuly na vytvorenie potenciálnych trhov s kompostom a digestátom, bioenergiou a biopalivami získanými z biologického odpadu;
10. berie na vedomie nutnosť dodržiavať normy stanovené v smernici o spaľovaní odpadov a vyzýva regionálne a miestne orgány, aby využívali existujúce decentralizované zariadenia na diaľkové vykurovanie a chladenie a aby čerpali prostriedky zo štrukturálnych fondov na financovanie zariadení vyrábajúcich energiu z odpadu, zariadení na kompostovanie a zariadení na energetické zhodnocovanie biologického odpadu, aby bolo možné znížiť množstvo odpadu odvážaného na skládky;
11. domnieva sa, že drviče kuchynského odpadu napojené na komunálne kanalizačné siete predstavujú možnosť, ako znížiť množstvo odpadu odvážaného na skládky a vyrábať bioplyn z biologického odpadu;
12. pripomína, že zariadenia na výrobu energie z odpadu a iné zariadenia na energetické zhodnocovanie biologického odpadu využívajú rovnaké podmienky prístupu k elektrickým rozvodným sieťam a plynovodom ako iné zdroje obnoviteľnej energie;
13. zdôrazňuje prínos pre životné prostredie, ktoré predstavuje výroba pohonných hmôt z biologického odpadu; preto žiada, aby sa výroba biopalív z biologického odpadu zohľadnila pri plnení cieľov recyklovania; žiada, aby sa vymedzenie biologického odpadu uvedené v rámcovej smernici o odpadoch zosúladilo s vymedzením v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie;
14. zdôrazňuje, že v záujme podpory inovácie a tvorby pracovných miest v tejto oblasti je dôležité ponechať otvorený priestor pre všetky technické možnosti nakladania s biologickým odpadom;
15. vyzýva Komisiu, aby vo svojom hodnotení vplyvu navrhla zdokonalený systém nakladania s biologickým odpadom, pokiaľ ide o recyklovanie separovane zbieraného biologického odpadu, využívanie kompostovania pre poľnohospodárstvo a na ekologické účely, možnosti mechanického/biologického spracovania a využitie biologického odpadu ako zdroja na výrobu energie; domnieva sa, že z tohto hodnotenia vplyvu by mala vychádzať príprava nového právneho rámca Európskej únie, ktorý sa bude týkať biologicky rozložiteľného odpadu;
16. zdôrazňuje, že treba posúdiť celú škálu biologicky rozložiteľného odpadu s cieľom podporiť výrobu kompostu a zhodnocovanie všetkých druhov odpadu; pripomína, že do biologicky rozložiteľného odpadu patrí nielen biologický odpad, ale aj splaškový kal a časť kuchynského odpadu, ktorú možno fermentovať (použitý alebo netriedený papier a kartóny, niektoré textílie atď.);
17. zdôrazňuje, že separovaný zber biologického odpadu alebo iné systémy nakladania s biologickým odpadom, ktoré maximálne zvyšujú obnovu zdrojov, by sa mali začleniť do rámca Európskej únie, a vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie osobitných systémov zberu biologického odpadu; domnieva sa, že na rozšírenie takéhoto separovaného zberu a iných systémov nakladania s biologickým odpadom, ktoré maximálne zvyšujú obnovu zdrojov, sú potrebné finančné stimuly;
18. pripomína, že budúci právny rámec Európskej únie by mnohým členským štátom poskytol právne usmernenie a objasnenie a podnietil by ich, aby investovali do oblasti nakladania s biologickým odpadom;
19. vyzýva Komisiu, aby sa ďalej venovala výskumu metód spracovania biologického odpadu s cieľom lepšie vyčísliť prínosy v súvislosti s pôdou, energetickým zhodnocovaním a vplyvom na životné prostredie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
18.3.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
48 0 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Zoltán Balczó, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Ioan Enciu, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan Cizelj, Sajjad Karim, Arturs Krišjānis Kariņš, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
António Fernando Correia De Campos, Rachida Dati, Andrzej Grzyb, Jolanta Emilia Hibner, Oriol Junqueras Vies, Ivailo Kalfin, Marian-Jean Marinescu, Vladko Todorov Panayotov, Silvia-Adriana Ţicău, Hermann Winkler |
|||||
STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (25.2.2010)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii
(2009/2153(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Salvatore Caronna
NÁVRHY
Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. Súhlasí s iniciatívou Komisie vyjadrenou v zelenej knihe o akcii Spoločenstva v oblasti nakladania s biologickým odpadom.
2. konštatuje, že biologický odpad predstavuje vyše 30 % pevného komunálneho odpadu; zastáva názor, že lepšie nakladanie s týmto odpadom prispeje k udržateľnému využívaniu zdrojov a k dosahovaniu cieľov v oblasti recyklovania a energie z obnoviteľných zdrojov;
3. je presvedčený, že nakladanie s biologickým odpadom by malo byť súčasťou udržateľného cyklu nakladania s odpadom v záujme rozumného využívania a zachovávania zdrojov a zmierňovania dôsledkov na životné prostredie;
4. pripomína, že nakladanie s týmto odpadom sa musí uskutočňovať podľa hierarchie metód všeobecného nakladania s odpadom: prevencia, recyklovanie, iné druhy zhodnocovania odpadu, okrem iného na energetické účely, a ako posledná možnosť skládkovanie (článok 5 smernice 1999/31/ES);
5. zastáva názor, že optimálne rozhodnutie o spôsobe spracovania by sa malo prijímať iba po preverení príslušných miestnych pomerov (štruktúra osídlenia, štruktúra biologického odpadu, jestvujúce zariadenia atď.);
6. zdôrazňuje, že pri zhodnocovaní biologického odpadu na energetické účely treba brať ohľad na energetickú účinnosť a udržateľnosť rozvoja a že tieto výrobky sa musia preto používať čo najúčinnejšie;
7. zdôrazňuje, že nakladanie s biologickým odpadom podľa hierarchie nakladania s odpadom stanovenej v smernici 2008/98/ES zahŕňa predchádzanie vzniku odpadov, recyklovanie, kompostovanie a energetické zhodnocovanie;
8. nazdáva sa, že mechanicko-biologické nakladanie s odpadom je účinným spôsobom, ako predchádzať vyvážaniu veľkého množstva odpadu podliehajúceho hnilobe na skládky a použiť ho namiesto toho na kompostovanie, anaeróbnu digesciu a energetické zhodnotenie;
9. vyzdvihuje nutnosť považovať biologický odpad bez škodlivín za vzácny prírodný zdroj na výrobu kvalitného kompostu;
10. zastáva názor, že budúcnosť poľnohospodárstva závisí tiež od ochrany a obnovenia úrodnosti pôdy; konštatuje, že využívanie kvalitného kompostu v poľnohospodárstve môže prispieť k zachovaniu produktivity pôdy, k zvyšovaniu kapacity zadržiavania vody v pôde, ako aj kapacity viazania uhlíka a k obmedzeniu využívania chemických hnojív; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri zaručení využívania kvalitného kompostu, pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu;
11. zdôrazňuje potrebu jasne vymedziť kvalitatívne normy úpravy biologického odpadu a kvality kompostu, aby sa vyhlo postupnému znečisťovaniu pôdy; žiada Komisiu, aby zvážila predloženie legislatívnych návrhov, ktorými by sa stanovili kvalitatívne kritériá pre kompost a digestát a ktoré by vychádzali z podmienky separovaného zberu odpadu;
12. poukazuje na to, že plyny, ktoré pri kompostovaní unikajú zo skladovaných látok, sa zrejme dajú len ťažko kontrolovať, čo môže vážne ohroziť životné prostredie a atmosféru; treba poukázať na to, že k správnemu kompostovaniu predovšetkým komunálneho biologického odpadu patrí aj ochrana podzemných vôd pred výluhom z kompostovaného materiálu;
13. nazdáva sa, že zásada znečisťovateľ platí by mala platiť ako základ pre náhradu dodatočných nákladov zo znečistenia, aby negatívne externality hnojenia biologickým odpadom neznášalo poľnohospodárstvo;
14. zdôrazňuje, že separovaný zber odpadu je veľmi dôležitý na zabezpečenie súladu so smernicou o odpade (smernica 1999/31/ES, odôvodnenie 17), poskytovanie kvalitných surovín na recyklovanie biologického odpadu a zlepšovanie účinnosti energetického zhodnocovania; žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zavádzaní systémov separovania odpadu a prijala záväzné a ambiciózne ciele týkajúce sa recyklovania takéhoto odpadu;
15. za dôležitú podmienku považuje to, že spaľovanie biologického odpadu sa môže stať možnou alternatívou v hierarchii úpravy odpadu, ak sa spojí s energetickým zhodnotením.
16. zastáva názor, že biologický odpad predstavuje vzácny obnoviteľný zdroj na výrobu elektrickej energie a plynných palív pre dopravu, ako aj na dodávky do plynárenských sietí, a to vďaka čisteniu bioplynu, ktorý pri ňom vzniká (najmä metánu – 50 až 75 % – a oxidu uhličitého) a premene bioplynu na biometán; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala a podporila možnosti využívania biologického odpadu na výrobu bioplynu;
17. zastáva názor, že pomocou regulácie na úrovni Spoločenstva sa musia vytvoriť stimuly na umožnenie dodávok bioplynu do plynovodov;
18. je si vedomý rozdielov, ktoré existujú medzi rôznymi vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami i rozdielnymi systémami nakladania s odpadom v jednotlivých členských štátoch, ako aj skutočnosti, že skládkovanie naďalej predstavuje najrozšírenejší spôsob likvidácie pevného komunálneho odpadu v Európskej únii; žiada Komisiu, aby ešte prísnejšie dozerala na dodržiavanie a uplatňovanie predpisov o skládkovaní v celej Únii a aby zvážila potrebu v čo najkratšom čase predložiť legislatívny návrh o biologicky rozložiteľnom odpade, aby sa okrem iného predchádzalo vyvážaniu biologického odpadu na skládky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu s cieľom vymieňať si osvedčené postupy týkajúce sa nakladania s biologickým odpadom;
19. požaduje, aby široká verejnosť bola viac informovaná o komplexnosti odpadového reťazca, čo zahŕňa aj informovanie o správnom separovaní odpadu a jeho úprave; žiada Komisiu a členské štáty, aby na verejnosti a najmä na školách podporovali výchovné programy presadzujúce udržateľné nakladanie s pevným komunálnym odpadom a aby tak zvyšovali povedomie občanov o výhodách separovaného zberu; zdôrazňuje v tejto súvislosti významnú úlohu miest, obcí a komunálnych podnikov pri poradenstve a poskytovaní informácií občanom v oblasti predchádzania vzniku odpadov;
20. vyzýva Komisiu, aby preverila, v ktorých obchodných oblastiach je pre biologický odpad najvyššia energetická účinnosť;
21. berie na vedomie skutočnosť, že recyklovanie odpadu v západne Európe naberá na intenzite, zatiaľ čo štáty strednej a východnej Európy recyklujú iba v malej miere; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala ekologickú politiku v oblasti nakladania s odpadom s cieľom zvýšiť mieru recyklovania.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
23.2.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
38 1 2 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew, Richard Ashworth, Liam Aylward, Christophe Béchu, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, Giovanni La Via, Stéphane Le Foll, George Lyon, Miguel Angel Martínez Martínez, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scotta’, Alyn Smith, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Salvatore Caronna, Spyros Danellis, Esther de Lange, Filip Kaczmarek, Hans-Peter Mayer, Maria do Céu Patrão Neves |
|||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
2.6.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
55 3 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Bairbre de Brún, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Françoise Grossetête, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Vladko Todorov Panayotov, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Oreste Rossi, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Catherine Soullie, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
José Manuel Fernandes, Gaston Franco, Esther Herranz García, Bill Newton Dunn, Rovana Plumb, Bart Staes, Kathleen Van Brempt, Anna Záborská |
|||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Willy Meyer |
|||||