SPRÁVA o odmeňovaní riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností na burze a o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb

24.6.2010 - (2010/2009(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Saïd El Khadraoui

Postup : 2010/2009(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0208/2010

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o odmeňovaní riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností na burze a o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb

(2010/2009(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (C(2009) 3159),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (C(2009) 3177),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo strany Komisie, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (KOM(2009)0362),

–   so zreteľom na zásady Rady pre finančnú stabilitu (RFS) o správnych postupoch odmeňovania z 2. apríla 2009 a na súvisiace vykonávacie predpisy z 25. septembra 2009,

–   so zreteľom na zásady politík odmeňovania na vysokej úrovni Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) z 20. apríla 2009,

–   so zreteľom na správu Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) o uplatňovaní zásad politík odmeňovania na vysokej úrovni CEBS v členských štátoch z 11. júna 2010,

–   so zreteľom na metodiku hodnotenia zásad a noriem odmeňovania Bazilejského výboru pre bankový dohľad z januára 2010,

   so zreteľom na správu OECD z februára 2010 s názvom Riadenie podnikov a finančná kríza – závery a nové osvedčené postupy na lepšie uplatňovanie zásad,

–   so zreteľom na uznesenie z 18. mája 2010 o deontologických otázkach týkajúcich sa riadenia spoločností[1],

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 2. júna 2010 s názvom Správa a riadenie spoločností vo finančných inštitúciách a politiky odmeňovania (KOM(2010)284),

–   so zreteľom na správu Komisie z 2. júna 2010 o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/385/ES zo strany členských štátov EÚ (odporúčanie z roku 2009 týkajúce sa odmeňovania riadiacich pracovníkov), ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (KOM(2010)285),

–   so zreteľom na správu Komisie z 2. júna 2010 o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/384/ES o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (KOM(2010)286) členskými štátmi EÚ,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7‑0208/2010),

A. keďže vo finančnom sektore a v niektorých spoločnostiach kótovaných na burze bola doteraz politika odmeňovania tých kategórií zamestnancov, ktorých pracovné činnosti majú materiálny vplyv na rizikový profil podniku zameraná na schopnosti zaistiť krátkodobý zisk, čo viedlo k čoraz riskantnejším obchodným modelom na úkor zamestnancov, sporiteľov a investorov a trvalo udržateľného rastu vo všeobecnosti,

B.  keďže v zelenej knihe Komisie o správe a riadení spoločností vo finančných inštitúciách a politikách odmeňovania sa zdôrazňuje, že chýbajúce účinné kontrolné mechanizmy sa výrazne podpísali pod príliš veľké riskovanie finančných inštitúcií a že pri správe a riadení spoločností by mala zohľadniť stabilita finančného systému, ktorá závisí od krokov mnohých strán,

C. keďže neprimerané systémy odmeňovania v niektorých finančných inštitúciách, ktoré podnecujú nadmerné a nerozvážne riskovanie, zohrali úlohu v hromadení rizík, ktoré viedli k súčasnej finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, a sú preto hlavným zdrojom obáv tvorcov politík a regulátorov,

D. keďže finančné inštitúcie musia jednotným spôsobom zohľadňovať prostredie v spoločnosti, v ktorej inštitúcia pôsobí, ako aj záujmy všetkých zainteresovaných strán, ako sú zákazníci, akcionári a zamestnanci, ako súčasť vlastnej sociálnej zodpovednosti podnikov,

E.  keďže na globálnej, európskej aj vnútroštátnej úrovni sa začalo viacero iniciatív s cieľom riešiť otázku problematických praktík odmeňovania, a keďže je nevyhnutné koordinovať prístup na globálnej úrovni nielen v záujme zaručenia rovnakých podmienok, ale aj na zabezpečenie celkovej konkurencieschopnosti Európy a na podporu udržateľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi trhmi,

F.  keďže zásady RFS o správnych postupoch odmeňovania, ktoré schválili vedúci predstavitelia štátov G20, stanovujú päť prvkov správnych postupov odmeňovania a keďže je dôležité, aby sa tieto zásady uplatňovali súbežne,

G.  keďže vypracované zásady a opatrenia, ktoré už boli prijaté v oblasti politiky odmeňovania, musia byť predmetom stálej kontroly a v prípade potreby sa musia prispôsobiť s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celej Európe a zabezpečiť celkovú konkurencieschopnosť európskeho finančného sektora,

H. keďže viaceré vedecké štúdie aj praktické skúsenosti preukázali obmedzený účinok nezáväzných odporúčaní na politiky odmeňovania, čo zvýrazňuje potrebu zaviesť silnejší nástroj na zaručenie dodržiavania zásad,

I.   keďže v správe Komisie sa uvádza, že bez ohľadu na smerovanie k významnej reforme v oblasti politík odmeňovania vyvolané krízou, len 16 členských štátov plne alebo čiastočne uplatňovalo odporúčanie Komisie,

Všeobecné poznámky

1.  víta iniciatívu Komisie a RFS o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb a kótovaných spoločností vo všeobecnosti; domnieva sa však, že pri zavádzaní ďalšej regulácie v oblasti odmeňovania a kapitálových požiadaviek na finančné inštitúcie treba primerane zohľadniť veľkosť finančného podniku a tým aj podiel jeho činnosti na systémovom riziku;

2.  berie na vedomie návrhy v správe o smerniciach o kapitálových požiadavkách, ktoré stanovujú záväzné zásady politík odmeňovania v odvetví finančných služieb;

Efektívne riadenie odmeňovania

3.  zdôrazňuje, že orgány dohľadu by mali rozhodnúť o tom, či by finančná inštitúcia alebo kótovaná spoločnosť mala mať výbor pre odmeňovanie; mali by rozhodnúť podľa ich veľkosti, vnútornej štruktúry a charakteru, rozsahu a komplexnosti ich činností; domnieva sa, že ak to orgán dohľadu považuje za vhodné, politiku odmeňovania by mal určovať výbor pre odmeňovanie, ktorý musí byť nezávislý  a ktorý sa zodpovedá akcionárom a orgánom dohľadu a pri vyhodnocovaní stimulov vytvorených systémom odmeňovania úzko spolupracuje s výborom spoločnosti pre riziko;

4.  zdôrazňuje, že výbor pre odmeňovanie musí mať prístup k predmetu zmlúv, pričom zmluvy pod dohľadom tohto výboru sa vypracúvajú spôsobom, ktorý umožňuje potrestať hrubú nedbalosť znížením platieb. Hrubá nedbalosť nastáva, ak sa nerešpektujú najmä výsledky hĺbkovej analýzy, a v takom prípade výbor pre odmeňovanie zabezpečí, aby zníženie platieb nemalo len symbolický charakter, ale aby vo výraznej miere prispelo k uhradeniu spôsobených škôd. Okrem toho by mali byť finančné inštitúcie vyzvané, aby využili malus, t. j. vrátenie odmeny súvisiacej s výkonom v dôsledku zistenia slabého výkonu;

5.  nazdáva sa, že predseda a hlasujúci členovia výboru pre odmeňovanie musia byť členmi riadiaceho orgánu, ktorí v danej finančnej inštitúcii alebo kótovanej spoločnosti nezastávajú žiadne výkonné funkcie. zastáva názor, že riaditelia a členovia rady by nemali byť členmi rád v iných spoločnostiach, ak je možný vznik konfliktu záujmov;

6.  nazdáva sa, že ak je to vhodné, akcionári by mali mať možnosť prispievať k určovaniu udržateľných politík odmeňovania, a preto by mali mať možnosť vyjadriť svoje názory na politiky odmeňovania prostredníctvom nezáväzného hlasovania o správe o odmeňovaní na valnom zhromaždení spoločnosti;

7.  zdôrazňuje, že odmena členov predstavenstva, ktorí nemajú výkonné právomoci, by mala pozostávať iba z pevného platu bez výkonnostnej alebo podielovej zložky;

8.  zdôrazňuje, že členovia rád zapojení do riadenia rizika by mali byť nezávislí od obchodných útvarov, ktoré riadia, mali by mať primeranú autoritu a byť odmeňovaní nezávisle od výsledkov týchto obchodných útvarov;

Efektívne zladenie odmeňovania s obozretným preberaním rizika

9.  zdôrazňuje, že odmeňovanie by sa malo upraviť podľa všetkých druhov rizík, symetricky s výsledkami rizika a citlivo k časovému horizontu jestvujúcich i potenciálnych rizík, ktoré majú vplyv na celkový výkon a stabilitu spoločnosti;

10. upozorňuje, že riadiacich pracovníkov by nemal pri riadení kótovaných spoločností viesť ich osobný finančný záujem; domnieva sa, že osobný finančný záujem riadiacich pracovníkov súvisiaci s pohyblivou zložkou odmien je vo viacerých prípadoch v konflikte s dlhodobým záujmom spoločnosti vrátane záujmu jej zamestnancov a akcionárov;

11. nazdáva sa, že systémy odmeňovania by mali zodpovedať veľkosti, vnútornej štruktúre a komplexnosti finančných inštitúcií a mali by zohľadňovať rôznorodosť jednotlivých finančných sektorov, ako bankovníctvo, poisťovníctvo a riadenie fondov;

12. zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa riadenia prevádzkového rizika v prípade vyšších riadiacich pracovníkov, pracovníkov s rizikom a pracovníkov v kontrolných funkciách by preto mali byť hodnotené a dôkladne kontrolované orgánom dohľadu; domnieva sa, že takéto postupy by sa mali uplatňovať aj v prípade zamestnancov, ktorí sa vzhľadom na svoju celkovú odmenu vrátane dôchodkového zabezpečenia nachádzajú v rovnakej kategórii ako uvedené kategórie zamestnancov;

13. domnieva sa, že úrovne pohyblivej zložky odmeňovania by mali vychádzať z vopred vymedzených a merateľných výkonnostných kritérií, ktoré by mali podporovať dlhodobú udržateľnosť spoločnosti;

14. zdôrazňuje, že odmeňovanie na základe výkonnosti by malo prepájať výšku fondu na odmeny s celkovou výkonnosťou a kapitálovou základňou podniku, pričom jednotlivé odmeny zamestnancov na základe ich výkonnosti by mali vychádzať z kombinácie hodnotenia výkonnosti jednotlivca, príslušnej obchodnej jednotky a z celkových výsledkov inštitúcie;

15. domnieva sa, že osobný finančný záujem riadiacich pracovníkov, ktorý sa viaže na pohyblivú zložku ich odmeňovania, je v mnohých prípadoch v protiklade s dlhodobými záujmami podniku; zdôrazňuje, že politika odmeňovania riadiacich pracovníkov a iných zamestnancov zodpovedných za rizikové rozhodnutia by mala byť v súlade s vyrovnaným a riadne fungujúcim systémom riadenia rizika a že by mal existovať vhodný pomer medzi pevnou a pohyblivou zložkou platu; trvá na tom, aby sa vo všeobecnosti prijali opatrenia umožňujúce zníženie, ba dokonca odobratie pohyblivej zložky odmeňovania tým kategóriám zamestnancov, ktorých výkonnosť spôsobila zhoršenie výkonu spoločnosti;

16. zastáva názor, že s cieľom určiť výšku pohyblivej zložky odmeňovania by sa mali zohľadniť výkonnostné kritériá súvisiace nielen s kvantitatívnymi mierkami, ale aj s kvalitou a ľudským úsudkom;

17. nazdáva sa, že garantované odmeny by nemali byť súčasťou plánov odmeňovania

18. zastáva názor, že nielen z etických dôvodov ale aj v záujme sociálnej spravodlivosti a trvalo udržateľného hospodárstva, by mal byť rozdiel medzi najvyššou a najnižšou odmenou v podniku v rozumných medziach;

19. zdôrazňuje, že podniky by mali vypracovať vnútorný postup, schválený orgánom dohľadu, na riešenie konfliktov, ku ktorým môže dôjsť medzi útvarmi riadenia rizika a prevádzkovými útvarmi;

20. zdôrazňuje potrebu rozšíriť tieto zásady na odmeňovanie všetkých zamestnancov, ktorých profesijné činnosti majú zásadné dôsledky na rizikový profil spoločnosti, v ktorej pracujú, vrátane vyšších riadiacich pracovníkov, pracovníkov s rizikom a v kontrolných funkciách a tých pracovníkov, ktorí sa vzhľadom na celkovú odmenu vrátane dôchodkového zabezpečenia nachádzajú v tej istej kategórii;

21. zdôrazňuje, že poistenie zodpovednosti riadiacich pracovníkov a úradníkov, ktoré má chrániť riadiacich pracovníkov, úradníkov a vyšších riadiacich pracovníkov podnikov proti nárokom vyplývajúcim z rizikových alebo nedbalých rozhodnutí a konaní pri riadení ich činností, nie je v súlade s udržateľným riadením rizika v oblasti odmeňovania;

Vyvážená štruktúra objemu prostriedkov určených na odmeňovanie

22. zdôrazňuje, že pohyblivá a pevná zložka odmeňovania musia byť navzájom primerane vyvážené;

23. navrhuje, aby sa pohyblivá zložka odmeňovania vyplácala iba ak je udržateľná vzhľadom na finančnú situáciu a kapitálovú základňu inštitúcie a oprávnená vzhľadom na jej dlhodobé výsledky; domnieva sa, že pokiaľ ide o finančné inštitúcie, mal by mať príslušný orgán dohľadu právo obmedziť celkovú výšku pohyblivej zložky odmeňovania, aby posilnil vlastný kapitál;

24. zdôrazňuje, že významná časť pohyblivej zložky odmeňovania by mala byť odložená na primeraný čas; objem takejto časti a dĺžka obdobia odkladu by sa mali stanovať v súlade s obchodným cyklom, povahou činnosti, jej rizikami a činnosťami príslušného pracovníka; odmena splatná na základe ustanovení o odklade by sa nemala stať oprávneným nárokom rýchlejšie ako časť splatná na pomernom základe; najmenej 40 % pohyblivej časti odmeňovania by malo podliehať odkladu; v prípade, že pohyblivá časť odmeňovania predstavuje osobitne vysokú sumu, najmenej 60 % z nej by malo podliehať odkladu a lehota odkladu by nemala byť kratšia ako 5 rokov;

25. nazdáva sa, že značná časť pohyblivej zložky odmeňovania by sa mala vyplácať bezhotovostnými nástrojmi, ako podriadený dlh, podmienený kapitál, v akciách alebo nástrojoch prepojených s akciami, ak tieto nástroje vytvárajú odmeny, ktoré sú v súlade s dlhodobým vytváraním hodnôt a časovými horizontmi rizika;

26. domnieva sa, že politiky odmeňovania by sa mali vzťahovať na celkové odmeňovanie vrátane dôchodkov a miezd, aby sa zabránilo „špekulovaniu s bonusmi”; domnieva sa tiež, že „dôchodkové bonusy” by sa mali vyplácať bezhotovostnými nástrojmi, ako sú podriadený dlh, podmienený kapitál, akcie alebo nástroje súvisiace s akciami, aby sa zosúladili dlhodobé stimuly;

27. navrhuje, aby v prípade predčasného ukončenia pracovného pomeru predstavovala výška odstupného („zlatý padák“) pre riadiaceho pracovníka najviac dvojročnú pevnú zložku jeho odmeny a aby sa odstupné pri neplnení pracovných úloh alebo dobrovoľnom odchode vôbec nevyplácalo;

28. žiada, aby sa pri určovaní politík odmeňovania zohľadňovala rovnosť medzi mužmi a ženami;

29. opätovne potvrdzuje potrebu sankcionovať všetky formy diskriminácie v podnikoch, najmä pri stanovení politiky odmeňovania, v profesijnom raste a procese prijímania riadiacich pracovníkov;

Účinný dohľad a zapojenie zainteresovaných strán

30. nazdáva sa, že spoločnosti by mali poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie o svojich postupoch odmeňovania a že orgány dohľadu by mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú na vyhodnotenie dodržiavania uplatniteľných zásad;

31. takisto ako v prípade iných podnikov žiada úplnú transparentnosť politiky odmeňovania a poskytovania podielov zo zisku uplatňovanú štátnymi podnikmi;

32. vyzýva aj na uverejňovanie podrobností o dôchodkových pravidlách a pravidlách pre doplnkové dôchodky, vrátane údajov štátnych podnikov;

33. vyzýva Komisiu, aby sprísnila odporúčania z 30. apríla 2009 týkajúce sa systému odmeňovania a prístupu k riziku, ako to vyžadujú zásady stanovené Radou pre finančnú stabilitu a schválené na schôdzi G20 v septembri 2009;

34. vyzýva Komisiu, aby prijala prísne záväzné zásady týkajúce sa politík odmeňovania v odvetví finančných služieb a vychádzala pritom z návrhov pre bankovníctvo v správe k smernici o kapitálových požiadavkách a režimu zverejňovania založeného na postupe „dodržuj alebo vysvetľuj“ pre kótované spoločnosti, ktoré tieto zásady nedodržiavajú;

35. naliehavo vyzýva dozorné orgány vo finančnom sektore, aby uplatňovali Metodiku hodnotenia zásad a noriem odmeňovania, ktorú navrhol Bazilejský výbor pre bankový dohľad v januári 2010;

36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali spoločnú medzinárodnú štruktúru pre zverejňovanie počtu jednotlivcov, ktorí sa nachádzajú v mzdovej kategórii od 1 milióna EUR vyššie, pri zohľadnení hlavných zložiek mzdy, prémií, dlhodobých odmien a príspevkov na dôchodkové zabezpečenie;

37. vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohy interných a externých audítorov ako súčasť zabezpečenia úplného spektra účinného riadenia podnikov;

38. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť posilnenia úlohy riadiacich pracovníkov bez výkonných právomocí vrátane zabezpečenia toho, aby spoločnosti poskytovali dlhodobé školenie a nezávislé balíky odmeňovania, ktoré zohľadňujú nezávislú úlohu riadiacich pracovníkov bez výkonných právomocí, a aby udelila orgánom dohľadu právomoci na vykonávanie pohovorov so „schválenými osobami”;

39. vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch vyjasnila úlohu orgánov dohľadu v politike odmeňovania;

40. zdôrazňuje, že pohyblivá zložka odmeny by sa nemala vyplácať v podobe vozidiel alebo spôsobmi, ktoré uľahčujú vyhýbanie sa dani z príjmu z tejto odmeny;

41. vyzýva na zabezpečenie toho, aby sa regulácia odmeňovania nevykonávala na úkor základných práv zaručených zmluvami, najmä práva sociálnych partnerov uzatvárať a vymáhať kolektívne zmluvy, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

42. žiada Komisiu, aby s cieľom predchádzať novým finančným krízam zriadila rámec EÚ pre krízové riadenie, a vzala pritom do úvahy iniciatívy medzinárodných orgánov, ako sú G20 a MMF;

43. vyzýva Komisiu, aby členské štáty povzbudzovala k tomu, aby spoločnostiam kótovaným na burze a spoločnostiam poskytujúcim finančné služby pripomínali ich sociálnu zodpovednosť, poškodzovanie ich imidžu a potrebu byť príkladom v prosperujúcej medzinárodnej spoločnosti;

44. domnieva sa, že zachovanie činností alebo pobočiek na územiach, ktoré nespolupracujú, je v protiklade s dlhodobými záujmami celej spoločnosti a žiada, aby sa vypracoval európsky plán pre boj proti daňovým rajom s cieľom konkretizovať vyhlásenia zo samitu krajín G 20 v Londýne a v Pittsburghu;

45. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a regulačným orgánom EÚ a vnútroštátnymi regulačným orgánom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súčasná finančná a hospodárska kríza bola okrem iného spôsobená aj nadmerným rizikom, ktoré na seba prevzali rôzne spoločnosti v odvetví finančníctva. Investičné banky, banky i hedgeové fondy nielen vytvárali nadmerné riziko v jednotlivých spoločnostiach ale v ešte väčšom meradle zvyšovali celkové systémové riziko.

Rozhodnutia o preberaní týchto rizík prijímali predstavenstvá a generálni riaditelia týchto spoločností a ich zamestnanci. Motivácia tohto konania bola jednoduchá:

           – čím vyššie riziko prevezme spoločnosť, tým väčší môže byť potenciálny zisk.

           – čím vyššia je ziskovosť spoločnosti, tým vyššia je vyplatená odmena.

Výška celkových vyplatených odmien sa však podstatne nemenila pri poklese ziskovosti, ako preukázal generálny prokurátor štátu New York Andrew Cuomo. Daňoví poplatníci sú vždy naporúdzi, keď ide o zachránenie spoločnosti vo finančných ťažkostiach.

V dôsledku toho zamestnanci v odvetví finančných služieb získavajú výhody vo forme odmien za nadmerné riziko, ktorému vystavia spoločnosti, v ktorých pracujú. Ich osobné nevýhody sa obmedzujú na stratu zamestnania, ktorá sa rovná nulovej odmene. Tieto nevýhody namiesto toho znášajú podniky, v ktorých pracujú, a celá spoločnosť.

Spravodajca je presvedčený, že v záujme toho, aby sa zaručilo, že kríza sa nezopakuje, a aby sa tento nelogický mechanizmus zmenil, by sa mali prehodnotiť štruktúry odmien pre jednotlivých zamestnancov. Preto sa musia prijať kroky na zníženie preberaného rizika a zmenu štruktúry odmien.

Iba tak sa môžu zisky finančných inštitúcií a odmeny vyplácané členom predstavenstiev a generálnym riaditeľom znížiť na prijateľnú úroveň.

Od začiatku krízy bolo podniknutých viacero vnútroštátnych iniciatív, s cieľom upraviť niektoré politiky odmeňovania a niektoré nadmerné odmeny, a to rôznymi formami (etického kódexy, daňové opatrenia, platové stopy, posilnenie pravidiel správy a riadenia spoločností atď.). Spravodajca víta tieto iniciatívy a považuje ich za užitočné. V záujme zamedzenia nekoordinovaného postupu a vytvorenia rovnakých podmienok sa však spravodajca nazdáva, že treba podniknúť iniciatívu na európskej úrovni zameranú na politiku odmeňovania v odvetví finančných služieb a kótovaných spoločností.

Z týchto dôvodov je potrebná koordinovaná činnosť na európskej úrovni zameraná na odmeňovanie riaditeľov v odvetví finančných služieb a kótovaných spoločností.

Spravodajca je presvedčený, že na riešenie tohto problému je potrebný súbor opatrení na troch úrovniach: samotnému odvetviu treba zabrániť v preberaní tak vysokej úrovne rizika, výhody zamestnancov sa musia obmedziť a musia sa zvýšiť ich prípadné nevýhody.

Spravodajca preto víta iniciatívy navrhované skupinou G20, Larosièrovou správou a Európskou komisiou v jej dvoch odporúčaniach (odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (C(2009) 3159) a odporúčanie Komisie z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú odporúčania 2004/913/ES a 2005/162/ES, pokiaľ ide o systém odmeňovania riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností (C(2009) 3177)), v ktorých Európska komisia vyjadrila svoje názory na politiku odmeňovania riadiacich pracovníkov finančných inštitúcií a v spoločnostiach kótovaných na burze cenných papierov.

Čo sa týka štruktúry odmeňovania riadiacich pracovníkov v odporúčaní sa členské štáty vyzývajú na:

           – stanovenie hranice výšky odstupného (najviac dvojnásobok pevného ročného príjmu riadiaceho pracovníka) v prípade predčasného ukončenia pracovného pomeru a jeho nevyplatenie pri neplnení pracovných úloh;

           – to, aby požadovali rovnováhu medzi pevnou a pohyblivou zložkou platu a aby prepojili pohyblivú zložku na vopred určené a merateľné kritériá na posilnenie spojitosti medzi výkonom a platom;

           – podporu dlhodobej udržateľnosti spoločností prostredníctvom rovnováhy medzi dlhodobými a krátkodobými kritériami výkonnosti odmeňovania riadiacich pracovníkov, odkladu variabilnej zložky platu, minimálneho rozhodného obdobia pre opcie na akcie a akcie (najmenej tri roky) a držby časti akcií až do ukončenia zamestnaneckého pomeru;

           – umožnenie spoločnostiam požadovať spätné vyplatenie pohyblivej zložky platu na základe očividne nesprávne údajov (spätná výplata).

Čo sa týka postupu určovania odmeňovania riadiacich pracovníkov v odporúčaní sa členské štáty vyzývajú na:

           – rozšírenie niektorých požiadaviek poskytovania údajov v platnom odporúčaní na zlepšenie prehľadu akcionárov o politikách odmeňovania;

           – zabezpečenie toho, aby sa akcionári, najmä inštitucionálni investori, podľa potreby zúčastňovali na všeobecných schôdzach a uvážlivo využívali svoje hlasovacie práva, čo sa týka odmeňovania riadiacich pracovníkov;

           – zabezpečenie toho, aby pracovníci, ktorí nemajú výkonné právomoci, nedostávali opcie na akcie ako súčasť ich odmeňovania, aby sa predišlo konfliktu záujmov;

           – posilnenie úlohy a fungovania výboru pre odmeňovanie prostredníctvom nových zásad o

                                 i) zložení výborov pre odmeňovanie;

           ii) povinnosti členov výboru pre odmeňovanie zúčastňovať sa na všeobecných schôdzach, na ktorých sa diskutuje o politike odmeňovania, s cieľom poskytovania objasnení akcionárom;

                                 iii) vyhýbaní sa konfliktom konzultantov odmeňovania.

Tieto návrhy sú však iba prvým obozretným krokom. Prax v skutočnosti preukázala skôr obmedzený dosah odporúčaní o politike odmeňovania v odvetví finančných služieb a kótovaných spoločností. Spravodajca je preto presvedčený, že v záujme dosiahnutia skutočných zmien by sa malo zájsť ďalej. Spravodajca vyzýva Európsku komisiu, aby prijala prísne záväzné zásady týkajúce sa politík odmeňovania v odvetví finančných služieb tak, ako to podporil spravodajca pre návrh správy k smernici o kapitálových požiadavkách, a stanovila postup zverejňovania zoznamu spoločností, ktoré tieto zásady nedodržiavajú; žiada ďalej Európsku komisiu, aby vykonala posúdenie/štúdiu vplyvu uskutočniteľnosti zavedenia európskej dane z odmien a európskej bankovej dane.

Na uskutočnenie takéhoto kroku by sa mala pozornosť konkrétne zamerať na zásady vytvorené RFS, t. j. efektívne riadenie odmeňovania, efektívne zladenie odmeňovania s obozretným preberaním rizika, vyvážená štruktúra objemu prostriedkov určených na odmeňovanie a napokon efektívny dohľad a zapojenie zainteresovaných strán.

V záujme skutočného zvládnutia objemu prostriedkov určených na odmeňovanie by sa mala väčšia pozornosť venovať zloženiu výboru pre odmeňovanie a tento výbor by mal získať významnejšiu pozíciu pri určovaní politiky odmeňovania a pri jej navrhovaní orgánu dohľadu. Malo by sa to uskutočňovať za úzkej spolupráce s manažérmi rizika a po získaní stanoviska akcionárov. Podľa názoru spravodajcu by malo byť jasné, že riadiaci pracovníci bez výkonných právomocí dostávajú iba pevný plat.

Okrem toho sa spravodajca nazdáva, že systém prevádzkového rizika treba prehodnotiť a predbežne schváliť nezávislým regulátorom so silnými právomocami. Ďalej spravodajca plne podporuje prístup v návrhu správy k návrhu smernice o kapitálových požiadavkách na zvýšenie kapitálových požiadaviek v prípade prevzatia vyššieho rizika. S cieľom určiť výšku pohyblivej zložky odmeňovania by sa mali zohľadniť kvalitatívne kritériá. Navrhuje preto, aby sa ako jedno zo základných kritérií zohľadnila sociálna pridaná hodnota výkonnosti podnikov a v prípade potreby aj kritériá udržateľnosti. Vzhľadom na citlivosť rizika by sa výška pohyblivej zložky odmeňovania mala určovať podľa splnenia dlhodobých cieľov, ktoré by mali byť vopred jasne vymedzené. Spravodajca sa ďalej nazdáva, že všetky tieto zásady by sa mali uplatniť na odmeňovanie všetkých zamestnancov, ktorých profesijné činnosti majú zásadné dôsledky na rizikový profil spoločnosti, v ktorej pracujú.

V súlade s týmito zásadami a v záujme obmedzenia výhod zamestnancov sa spravodajca nazdáva, že by sa odmeny mali obmedziť, pričom najmä individuálne odmeny nesmú tvoriť viac než 50 % celkového ročného príjmu.

Spravodajca zdôrazňuje skutočnosť, že zisky a straty sa realizujú počas rôznych období a pohyblivé výplaty odmien by sa mali podľa toho odložiť na dostatočný čas. Objem odloženého podielu a dĺžka obdobia odloženia by sa mali stanovať v súlade s obchodným cyklom, povahou činnosti, jej rizikami a činnosťami príslušného pracovníka. Spravodajca je priaznivo naklonený tomu, aby sa aspoň 50 % podielu pohyblivej zložky odmeňovania vyplácalo vo forme opcií, pokiaľ tieto nástroje vytvárajú stimuly, ktoré sú v súlade s dlhodobým vytváraním hodnôt a časovými horizontmi rizika, pričom odmeny vo forme akcií alebo nástrojov prepojených s akciami by mali byť predmetom primeranej politiky držby akcií.

Spravodajca je ďalej presvedčený o potrebe vyššieho zdanenia finančných inštitúcií, ktorých riadiacim pracovníkom sú vyplácané balíky odmeňovania nad určitú hranicu. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby tento návrh preverila. Vyzýva ďalej Európsku komisiu, aby finančným inštitúciám uložila finančný poplatok na financovanie poistného fondu určeného na predchádzanie novým finančným krízam.

S cieľom zvýšiť transparentnosť politiky odmeňovania v odvetví finančných služieb a kótovaných spoločností je spravodajca presvedčený o potrebe jednoznačnej výročnej správy o odmeňovaní. Touto správou by spoločnosti mali poskytovať jasné, komplexné a včasné informácie o svojich postupoch odmeňovania, aby sa uľahčilo konštruktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán, a orgány dohľadu by mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú na vyhodnotenie dodržiavania zásad.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (2.6.2010)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o odmeňovaní riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností na burze a o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb
(2010/2009(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ole Christensen

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže vo finančnom sektore a v niektorých spoločnostiach kótovaných na burze bola doteraz politika odmeňovania tých kategórií zamestnancov, ktorých pracovné činnosti majú materiálny vplyv na rizikový profil podniku zameraná na schopnosti zaistiť krátkodobý zisk, čo viedlo k čoraz riskantnejším obchodným modelom na úkor zamestnancov, sporiteľov a investorov a trvalo udržateľného rastu vo všeobecnosti,

B.  keďže Komisia 30. apríla 2009 predložila odporúčania týkajúce sa politiky odmeňovania v oblasti finančných služieb a v kótovaných spoločnostiach a keďže Rada a Parlament v súčasnej dobe upravujú smernice o kapitálových požiadavkách, tak aby sa do smernice zapracoval, okrem iného, aj systém finančného dohľadu nad politikou odmeňovania,

C. keďže vypracované zásady a opatrenia, ktoré už boli prijaté v oblasti politiky odmeňovania, musia byť predmetom stálej kontroly a v prípade potreby sa musia prispôsobiť s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celej Európe a zabezpečiť celkovú konkurencieschopnosť európskeho finančného sektora,

1.  vyzýva Komisiu, aby sprísnila odporúčania z 30. apríla 2009 týkajúce sa systému odmeňovania a prístupu k riziku, ako to vyžadujú zásady stanovené Radou pre finančnú stabilitu a schválené na schôdzi G20 v septembri 2009;

2.  naliehavo vyzýva dozorné orgány vo finančnom sektore, aby uplatňovali Metodiku hodnotenia zásad a noriem odmeňovania, ktorú navrhol Bazilejský výbor pre bankový dohľad v januári 2010;

3.  domnieva sa, že osobný finančný záujem riadiacich pracovníkov, ktorý sa viaže na pohyblivú zložku ich odmeny, je v mnohých prípadoch v protiklade s dlhodobými záujmami podniku; zdôrazňuje, že politika odmeňovania riadiacich pracovníkov a iných zamestnancov zodpovedných za rizikové rozhodnutia by mala byť v súlade s vyrovnaným a riadne fungujúcim systémom riadenia rizika a že by mal existovať vhodný pomer medzi pevnou a pohyblivou zložkou platu; trvá na tom, aby sa vo všeobecnosti prijali opatrenia umožňujúce zníženie, ba dokonca odobratie pohyblivej zložky odmeny tým kategóriám zamestnancov, ktorých výkonnosť spôsobila zhoršenie výkonu spoločnosti;

4.  navrhuje zahrnúť ciele v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov do dlhodobých kritérií podmieňujúcich vyplatenie odloženej pohyblivej zložky odmeňovania; zdôrazňuje, že pohyblivá zložka odmeny by sa mala vypočítať podľa vopred stanovených a merateľných kritérií založených na trvalej udržateľnosti politiky spoločnosti; trvá na tom, aby táto odmena bola závislá výlučne od dlhodobejšej výkonnosti, vrátane sociálnych a environmentálnych aspektov výkonnosti, príslušnej spoločnosti; takisto sa domnieva, že vyplatenie väčšej časti pohyblivej zložky odmeny by sa malo odložiť o niekoľko rokov, aby sa tak zohľadnili dlhodobejšie riziká;

5.  domnieva sa, že zachovanie činností alebo pobočiek na územiach, ktoré nespolupracujú, je v protiklade s dlhodobými záujmami celej spoločnosti a žiada, aby sa vypracoval európsky plán pre boj proti daňovým rajom s cieľom konkretizovať vyhlásenia zo samitu krajín G 20 v Londýne a v Pittsburghu;

6.  zastáva názor, že nielen z etických dôvodov ale aj v záujme sociálnej spravodlivosti a trvalo udržateľného hospodárstva, by mal byť rozdiel medzi najvyššou a najnižšou odmenou v podniku v rozumných medziach;

7.  žiada, aby sa vypracoval osobitný rámec pre vyplácanie prémií v súvislosti s ukončením výkonu mandátu; v súlade s odporúčaniami Komisie z 30. apríla 2009 podporuje stanovenie stropov odstupného pre riadiacich pracovníkov podniku, alebo dokonca zavedenie zákazu vyplácania odstupného v prípade, že pracovná zmluva sa ruší v dôsledku zlých hospodárskych výsledkov podniku;

8.  žiada absolútnu transparentnosť voči akcionárom, zamestnancom a tretím stranám v systéme odmeňovania riadiacich pracovníkov na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni a naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti štandardizácie postupu pravidelného zverejňovania týchto informácií;

9.  takisto ako v prípade iných podnikov žiada úplnú transparentnosť politiky odmeňovania a poskytovania podielov zo zisku uplatňovanú štátnymi podnikmi;

10. vyzýva aj na uverejňovanie podrobností o dôchodkových pravidlách a pravidlách pre doplnkové dôchodky, vrátane údajov štátnych podnikov;

11. žiada, aby sa pri vymedzení politík odmeňovania zohľadňovala rodová rovnosť;

12. žiada zákaz používať akciové opcie alebo iné podobné nástroje ako súčasť pohyblivej zložky odmeňovania; domnieva sa, že akciové opčné programy nie sú vhodným nástrojom odmeňovania, pretože opcie prinášajú len bonus a žiadny malus v prípade zlyhania; takisto si myslí, že všetky odmeny by mali byť založené na zásade bonus/malus vychádzajúcej zo symetrických pravidiel;

13. domnieva sa, že pohyblivé zložky odmeny vychádzajúce z hodnoty akcií neposkytujú vhodné stimuly, pretože hodnota akcií je mimoriadne kolísavá, čo nabáda ku krátkozrakým finančným stratégiám;

14. žiada, aby sa v spoločnostiach významnej veľkosti zriadili nezávislé vnútropodnikové výbory pre oblasť odmeňovania, ktoré by mali spolupracovať so zamestnaneckými radami a ktorých stanoviská by sa mali zverejňovať;

15. vyzýva Komisiu, aby členské štáty povzbudzovala k tomu, aby spoločnostiam kótovaným na burze a spoločnostiam poskytujúcim finančné služby pripomínali ich sociálnu zodpovednosť, poškodzovanie ich imidžu a potrebu byť príkladom v prosperujúcej medzinárodnej spoločnosti;

16. opätovne potvrdzuje potrebu sankcionovať všetky formy diskriminácie v podnikoch, najmä pri stanovení politiky odmeňovania, v profesijnom raste a procese prijímania riadiacich pracovníkov;

17. žiada, aby sa zaručilo, že regulácia systému odmeňovania nebude na úkor práva riadiacich pracovníkov a zamestnancov na kolektívne vyjednávanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.6.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Mara Bizzotto, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Pascale Gruny, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Françoise Castex, Jürgen Creutzmann, Marielle Gallo, Joe Higgins, Franz Obermayr, Evelyn Regner, Birgit Sippel, Emilie Turunen, Cecilia Wikström

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Oldřich Vlasák

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.6.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

2

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Slavi Binev, Godfrey Bloom, Sharon Bowles, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Vicky Ford, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Enikő Győri, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Íñigo Méndez de Vigo, Sławomir Witold Nitras, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Băsescu, David Casa, Saïd El Khadraoui, Sari Essayah, Carl Haglund, Iliana Ivanova, Syed Kamall, Philippe Lamberts, Olle Ludvigsson