ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach

25.6.2010 - (05308/2010 – C7‑0029/2010 – 2009/0188(NLE)) - ***

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajca: Salvatore Iacolino

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach

(05308/2010 – C7‑0029/2010 – 2009/0188(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach (15915/2009),

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05308/2010),

–   so zreteľom na článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7‑0209/2010),

1.  schvaľuje uzavretie zmluvy;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Japonska.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext dohody

Globalizácia, ktorou sa vyznačuje súčasná doba, sa prejavuje vo všetkých oblastiach každodenného života, teda aj v kriminalite.

Štatistiky týkajúce sa postupov právnej spolupráce v trestných veciach medzi jednotlivými členskými štátmi a Japonskom poukazujú na to, že hoci neexistuje právny rámec, európske a japonské súdne orgány sa ocitajú v situáciách, v ktorých je potrebné, aby navzájom spolupracovali.

S prihliadnutím na to, že neexistujú bilaterálne dohody medzi členskými štátmi Európskej únie a Japonskom a s vedomím výhod harmonizovaného a koherentného právneho rámca Rada schválila vo februári 2009 začatie rokovaní o uzavretí dohody o právnej pomoci v trestných veciach medzi Európskou úniou a Japonskom.

Podpis dohody schválila Rada rozhodnutím z 30. novembra 2009 na základe článkov 24 a 38 Zmluvy o Európskej únii. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bol Parlament požiadaný v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o udelenie súhlasu.

2. Rozsah pôsobnosti dohody

Dohoda je vypracovaná na základe ďalších dohôd o právnej spolupráci, ktoré sa už uzavreli v minulosti a ktoré sa týkajú najmä spolupráce zameranej na vedenie vyšetrovania alebo na získavanie dôkazných prostriedkov, ako aj na ďalšie činnosti, ako je podávanie správ krajine, ktorá o to požiada.

Medzi najdôležitejšie ustanovenia dohody patrí výsluch svedkov (svedecké výpovede) alebo iných osôb (vyjadrenia), možnosť využiť videokonferenciu, získavanie záznamov, písomností alebo výpisov z bankových účtov, ďalej lokalizovanie či identifikovanie osôb, ako aj poskytovanie dôkazov, ktoré sa nachádzajú v držbe zákonodarných, správnych alebo justičných orgánov dožiadaného štátu alebo jeho miestnych orgánov.

Dohodou sa riadia aj postupy oznamovania dokumentov a poskytovania informácií týkajúcich sa pozvaní na pojednávanie v dožadujúcom štáte a dočasné odovzdanie osoby vo väzbe alebo výkone trestu na účely svedeckej výpovede alebo iné účely dokazovania.

Zahŕňajú aj osobitné ustanovenia o pomoci pri konaniach týkajúcich sa zmrazenia alebo zaistenia a konfiškácie výnosov alebo nástrojov.

A napokon jedno zo záverečných ustanovení dáva možnosť využiť akúkoľvek pomoc, ktorú umožňuje právny poriadok dožiadaného štátu a na ktorej sa členský štát a Japonsko dohodli.

Právnu pomoc možno poskytovať buď na základe formálnej žiadosti alebo prostredníctvom spontánnej výmeny informácií. V prípade takejto výmeny informácií možno stanoviť obmedzenia týkajúce sa používania odovzdaných informácií.

Žiadosti o právnu pomoc sa vybavujú v súlade s právnym poriadkom dožiadaného štátu, pričom existuje možnosť dohodnúť sa na osobitných postupoch. Ak vyhovenie žiadosti predstavuje pre dožiadaný štát praktický problém, dožiadaný štát konzultuje dožadujúci štát s cieľom vyriešiť tento problém. Ak však vybavenie žiadosti zasahuje do vnútroštátneho postupu, dožiadaný štát môže jej vybavenie odložiť.

Pokiaľ ide o dôvody zamietnutia, okrem tradičných dôvodov zamietnutia, ako sú dôvody týkajúce sa politických trestných činov, zásada ne bis in idem, zneužívanie žiadostí na účely diskriminácie a dôvody, ktoré by mohli ohroziť suverenitu, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné dôležité záujmy dožiadaného štátu, je potrebné poukázať na význam ustanovení, ktoré chránia členské štáty pred možným zneužitím dohôd v rámci konaní o trestných činoch, za ktoré možno uložiť trest smrti.

V súlade s postojom, ktorý Európska únia viackrát potvrdila a ktorý vyzýva na zrušenie trestu smrti alebo aspoň na vyhlásenie moratória naň, je v dohodách ustanovené, že dožiadaný štát môže zastávať názor, že vybavenie žiadosti týkajúcej sa trestného činu, za ktorý je možné uložiť trest smrti, by mohlo ohroziť jeho základné záujmy, a môže ju preto zamietnuť. Dožiadaný štát má však aj naďalej možnosť prijať žiadosť o spoluprácu, ak sa s dožadujúcim štátom dokáže dohodnúť na podmienkach, za ktorých je možné žiadosti vyhovieť.

Takisto sa konečne požaduje dodržiavanie zásady obojstrannej trestnej zodpovednosti v prípadoch, keď sú potrebné donucovacie opatrenia.

V záujme zabezpečenia lojálnej spolupráce je nutné, aby každému zamietnutiu žiadosti o pomoc predchádzali konzultácie medzi príslušnými štátmi.

Medzi mnohé záruky obsiahnuté v dohode patrí ustanovenie, podľa ktorého sa dokumenty, ktoré majú byť doručené, prekladajú do jazyka, ktorému ich adresát rozumie.

Článok 11 ods. 3 ustanovuje, že poskytnutie pomoci nemožno odmietnuť z dôvodu bankového tajomstva. Spravodajca sa domnieva, že v budúcnosti by sa táto požiadavka mohla rozšíriť aj na služobné tajomstvo, na ktoré by sa mohli odvolávať právnici alebo členovia regulovaných právnických povolaní. Mala by však existovať aj možnosť nezachovať služobné tajomstvo, ak sa vzťahuje na činnosti ktoré sú zjavne trestné.

Čo sa týka získavania informácií o bankových účtoch, výsluchu svedkov či získavania svedeckých výpovedí a dôkazov, dožiadaný štát môže prípadne pristúpiť k donucovacím prostriedkom vrátane prehliadky a zaistenia, ak sú podľa jeho právneho poriadku odôvodnené. Tieto ustanovenia sa podľa všetkého opierajú o dostatočné procesné záruky.

Aj čo sa týka iných otázok, ako sú predloženie dôkazov, odovzdanie dokumentov, zmrazenie alebo zaistenie a konfiškácia výnosov alebo nástrojov, dožiadaný štát je povinný poskytnúť pomoc dožadujúcemu štátu v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok, ako by bol k dispozícii pre vlastné vyšetrovacie orgány, a teda v rozsahu, v akom to umožňujú jeho vlastné zákony. Zdá sa teda, že strany dohody sú chránené dostatočnými zárukami.

Vzájomná pomoc nevylučuje ani nezamedzuje tomu, aby strany tejto dohody vykonávali súbežne činnosti súvisiace s rovnakou trestnou vecou v súlade s ďalšími medzinárodnými dohodami alebo aby uzatvárali dohody, ktoré by potvrdzovali, zahŕňali, rozširovali alebo spresňovali ustanovenia danej dohody.

3. Záver

Cieľom ustanovení tejto dohody je poskytovať čo najúčinnejšiu právnu pomoc, ktorá by umožňovala riešiť dnešné problémy a zároveň poskytovala primerané záruky.

Na záver možno skonštatovať, že úroveň ochrany, ktorú poskytuje táto dohoda, sa zdá byť vyššia ako úroveň ochrany, ktorú zaručujú podobné dohody vrátane nedávno podpísaných dohôd.

Vzhľadom na vyššie uvedené neexistujú žiadne dôvody na neschválenie/proti schváleniu tejto dohody.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.6.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Roberta Angelilli, Gerard Batten, Mario Borghezio, Simon Busuttil, Carlos Coelho, Cornelis de Jong, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Tanja Fajon, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Clemente Mastella, Louis Michel, Claude Moraes, Georgios Papanikolaou, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Rui Tavares, Wim van de Camp, Axel Voss, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Edit Bauer, Andrew Henry William Brons, Anna Maria Corazza Bildt, Ioan Enciu, Nadja Hirsch, Franziska Keller, Petru Constantin Luhan, Mariya Nedelcheva, Kyriacos Triantaphyllides