Postup : 2009/2176(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0216/2010

Predkladané texty :

A7-0216/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 07/09/2010 - 6.10
CRE 07/09/2010 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0300

SPRÁVA     
PDF 187kWORD 116k
29.6.2010
PE 439.874v02-00 A7-0216/2010

o EHP – Švajčiarsku: Prekážky týkajúce sa úplnej realizácie vnútorného trhu

(2009/2176(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajca: Rafał Trzaskowski

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o EHP – Švajčiarsku: Prekážky týkajúce sa úplnej realizácie vnútorného trhu

(2009/2176(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohodu o voľnom obchode z 22. júla 1972 medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou,

–   so zreteľom na Dohodu z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, a najmä na jej prílohu I o voľnom pohybe osôb a prílohu III o uznávaní odborných kvalifikácií,

–   so zreteľom na Dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 25. júna 2009 o zjednodušení kontrol a formalít pri preprave tovaru a o colných bezpečnostných opatreniach,

–   so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 21. júna 1999 o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody,

–   so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 21. júna 1999 o určitých aspektoch verejného obstarávania,

–   so zreteľom na Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane z 27. mája 2008 o voľnom pohybe osôb so zreteľom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii,

–   so zreteľom na Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej z 26. októbra 2004 o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii,

–   so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernica o službách)(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(2),

–   so zreteľom na uznesenie spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré bolo prijaté na 33. zasadnutí spoločného parlamentného výboru EHP,

–   so zreteľom na správu spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru o výročnej správe o fungovaní dohody o EHP v roku 2008,

 so zreteľom na správu o švajčiarskej zahraničnej politike z 2. septembra 2009,

 so zreteľom na 25. tabuľku výsledkov vnútorného trhu štátov EHP/EZVO,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na článok 217, ktorým sa Únii udeľuje právo uzatvárať medzinárodné dohody,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7‑0216/2010),

A. keďže štyri členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) sú pre Európsku úniu (EÚ) dôležitými obchodnými partnermi, pričom z hľadiska objemu obchodu je Švajčiarsko štvrtým a Nórsko piatym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ,

B.   keďže vzťahy medzi EÚ a troma členskými štátmi EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) sú založené na Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorý zabezpečuje plnú účasť na vnútornom trhu, pričom dohoda o EHP je riadená a monitorovaná vo vysoko inštitucionalizovanom rámci,

C.  keďže účasť Švajčiarska na dohode poprelo všeľudové hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v roku 1992, a preto sa vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ v súčasnosti opierajú o vyše 120 dvojstranných a odvetvových dohôd, ktoré stanovujú rozsiahly stupeň integrácie, ale nie plnú účasť vo vnútornom trhu,

Úvod

1.   považuje dohodu o EHP za hlavný stimul hospodárskeho rastu; víta celkové dobré výsledky štátov EHP/EZVO vo vykonávaní právnych predpisov o vnútornom trhu, ako to dokazuje tabuľka výsledkov vnútorného trhu štátov EHP/EZVO; poznamenáva, že vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom kladú oveľa viac výziev, pokiaľ ide o vykonávanie dohody o voľnom pohybe osôb;

2.   poznamenáva, že dvojstranné dohody nestanovujú žiaden automatický mechanizmus na prispôsobenie ich obsahu neskoršiemu vývoju príslušného acquis; uznáva, že nezávislé prispôsobenie vnútroštátnych právnych predpisov právnym predpisom EÚ v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú dvojstranné dohody, vyplýva zo zvrchovaného rozhodnutia švajčiarskeho národa nevstúpiť do EHP, čo treba v plnej miere rešpektovať;

Vykonávanie pravidiel vnútorného trhu: krajiny EHP/EZVO

3.   víta začlenenie lepších údajov o krajinách EHP/EZVO do výročnej tabuľky výsledkov spotrebiteľských trhov; vyzýva dozorný orgán EZVO, aby s pomocou Komisie a v spolupráci s ňou ďalej rozvíjal systematické monitorovanie vykonávania právnych predpisov o vnútornom trhu;

4.   poznamenáva, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy existuje neistota v súvislosti s tým, pre ktoré právne predpisy EÚ je EHP relevantný; nazdáva sa, že toto by mohlo viesť k pomalšiemu vykonávaniu právnych predpisov o vnútornom trhu v štátoch EHP/EZVO; naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla hodnotenie situácie;

5.   poznamenáva, že Lisabonská zmluva posilňuje úlohu národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ; nazdáva sa, že analogicky by parlamenty štátov EHP/EZVO mali byť užšie spojené s legislatívnym procesom EÚ, pokiaľ ide o návrhy súvisiace s EHP; vyzýva Komisiu, aby národným parlamentom štátov EHP/EZVO poskytla legislatívne návrhy, ktoré sú zasielané na konzultáciu národným parlamentom EÚ;

6.   vyzýva Komisiu, aby sformalizovala proces oznamovania nových pravidiel a právnych predpisov EÚ, ktoré spadajú do pôsobnosti dohody o EHP, s cieľom zmenšiť priepasť medzi prijímaním nových právnych predpisov a ich možným prebratím štátmi EHP/EZVO;

7.   vyzýva štáty EHP/EZVO, aby vyčlenili primerané zdroje na vykonávanie právnych predpisov o vnútornom trhu; vykonávanie smernice o službách, najmä určenie jednotných kontaktných miest, je v tejto súvislosti mimoriadne dôležité;

8.   uznáva, že vykonávanie právnych predpisov o vnútornom trhu v krajinách EHP/EZVO prebieha z inštitucionálnych dôvodov nevyhnutne pomalšie ako v EÚ; pripomína, že napriek týmto odlišným podmienkam a celkovo dobrej bilancii ešte existuje aj v štátoch EHP/EZVO potenciál na zníženie deficitu vo vykonávaní;

9.   poznamenáva, že momentálne prebieha diskusia o ďalších dôležitých návrhoch právnych predpisov o vnútornom trhu vrátane návrhu Komisie týkajúceho sa smernice o právach spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby do týchto diskusií užšie zapojila členské štáty EHP/ EZVO;

Vykonávanie pravidiel vnútorného trhu: Švajčiarsko

10. víta pokrok smerom k liberalizácii cezhraničného poskytovania služieb medzi EÚ a Švajčiarskom, a najmä pozitívne účinky dohody o voľnom pohybe osôb, o čom svedčí neustály nárast vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných poskytovateľov služieb z EÚ pôsobiacich vo Švajčiarsku v rokoch 2005 – 2009; poznamenáva, že táto tendencia bola prospešná pre obe strany;

11. konštatuje, že Švajčiarsko prijalo množstvo podporných opatrení sprevádzajúcich dohodu o voľnom pohybe osôb, ktoré sú zamerané na ochranu pracovníkov pred mzdovým a sociálnym dumpingom a zabezpečujú rovnocenné zaobchádzanie s poskytovateľmi služieb zo Švajčiarska a EÚ a podporu dohody zo strany verejnosti; pozoruje, že tieto opatrenia môžu byť prekážkou pre poskytovanie služieb podnikmi z EÚ, predovšetkým malými a strednými podnikmi vo Švajčiarsku; konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora by bolo množstvo podporných opatrení prijateľných iba vtedy, ak by proporčne chránili všeobecný záujem, ktorý nie je chránený už v krajine pôvodu poskytovateľov služieb;

12. poukazuje na to, že najmä nasledujúce podporné opatrenia sú z hľadiska dohody o voľnom pohybe osôb neprimerané a sťažujú malým a stredným podnikom poskytovanie služieb vo Švajčiarsku: vo Švajčiarsku existujúca povinnosť predbežného oznamovania s osemdňovou čakacou lehotou, povinnosť prispievať na náklady trojstranných komisií na presadzovanie práva, ako aj príliš prísne vynucovanie práva; v tejto súvislosti tiež naliehavo žiada švajčiarske organy, aby odvolali právne predpisy, ktoré ukladajú zahraničným podnikom poskytujúcim cezhraničné služby povinnosť predložiť záruku finančnej bezúhonnosti;

13. vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi udalosťami na letisku Zürich-Kloten, kde švajčiarske orgány odmietli povoliť nemeckým a rakúskym taxikárom vziať cestujúcich, a vyslovuje vážne pochybnosti o tom, či je toto opatrenie v súlade s dohodou o voľnom pohybe osôb; naliehavo žiada Komisiu, aby túto záležitosť dôkladne preskúmala;

14. vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia brániace fungovaniu vnútorného trhu v rámci EÚ, ktoré predstavujú problém aj pre švajčiarskych poskytovateľov služieb, a aby v prípade potreby prijala opatrenia;

15. vyzýva švajčiarsku vládu a kantóny, aby využili skúsenosti EÚ a EHP s liberalizáciou odvetvia služieb prostredníctvom vykonávania smernice o službách; zdôrazňuje, že z hospodárskeho hľadiska sa ukazuje, že smernica o službách má liberalizačný účinok nielen vo vzťahu medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v rámci členských štátov, a to prostredníctvom procesu skríningu vnútroštátnych právnych predpisov zameraného na odstránenie zbytočných prekážok pre usadenie sa, ako aj prostredníctvom partnerského preskúmania, na základe ktorého členské štáty odôvodňujú akékoľvek ďalšie obmedzenia vo verejnom záujme; domnieva sa preto, že podobné opatrenia by mohli byť nápomocné pri príprave podmienok pre intenzívnejšie cezhraničné poskytovanie služieb medzi EÚ a Švajčiarskom;

16. víta úsilie švajčiarskej vlády zamerané na zlepšenie dostupnosti informácií pre podniky z EÚ;

17. víta rozhodnutie švajčiarskeho parlamentu transponovať smernicu 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a žiada Švajčiarsko a Komisiu, aby čo najskôr dosiahli dohodu o vykonávaní smernice;

18. poznamenáva, že dohoda o voľnom pohybe osôb vo všeobecnosti neobsahuje komplexnú dohodu o voľnom pohybe služieb, ktorý len veľmi selektívne upravujú osobitné dvojstranné dohody; zdôrazňuje, že komplexná dohoda o voľnom pohybe služieb by obom stranám priniesla značné hospodárske výhody; vyzýva preto Komisiu a Švajčiarsko, aby preskúmali možnosť otvorenia rokovaní s cieľom uzavrieť komplexnú dohodu o voľnom pohybe služieb;

19. hoci plne rešpektuje príčiny osobitnej povahy vzťahov medzi Švajčiarskom a EÚ, nazdáva sa, že treba vyvinúť všemožné úsilie na to, aby sa totožné alebo paralelné pravidlá vnútorného trhu, okrem iného aj v oblasti voľného pohybu služieb, interpretovali a uplatňovali rovnako v EÚ aj vo Švajčiarsku s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť Švajčiarska na vnútornom trhu;

20. zdôrazňuje vzájomný záujem EÚ a Švajčiarska  na posilnení jednotného uplatňovania dohody o voľnom pohybe osôb a na včasnejšej konvergencii právnych predpisov EÚ a Švajčiarska o vnútornom trhu, čo by poskytlo transparentnejšie a predvídateľnejšie prostredie pre hospodárske subjekty z oboch strán;

21. víta nezávislú tendenciu švajčiarskych orgánov zohľadňovať judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá bola vydaná po podpise dohody o voľnom pohybe osôb; víta nedávne prijatie švajčiarskych právnych predpisov, ktoré zohľadňujú zásadu Cassis de Dijon;

22. vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby v blízkej dobe dospeli k zhode v prebiehajúcich rokovaniach o dvojstranných dohodách vrátane dohody o bezpečnosti výrobkov; vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby tieto a budúce dohody formulovali čo najjednoznačnejšie a najprezieravejšie s cieľom čo najviac obmedziť možnosť nejednotného uplatňovania už od začiatku ;

23. vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby sa snažili vyvinúť mechanizmus na rýchlejšie prispôsobovanie dohody o voľnom pohybe osôb vývoju príslušného acquis v oblastiach spadajúcich do jej pôsobnosti;

24. vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby preskúmali možnosti nájdenia horizontálnych riešení určitých inštitucionálnych otázok, zmenšili roztrieštenosť systému rozhodovania, posilnili komunikáciu medzi spoločnými výbormi a zvážili zavedenie účinného mechanizmu riešenia sporov;

25. vyzýva na posilnenie komunikácie medzi Európskym parlamentom a Švajčiarskom a žiada, aby sa predstavitelia Švajčiarska viac zapájali do práce Európskeho parlamentu a jeho príslušných orgánov;

26. konštatuje, že so zreteľom na nové výzvy v rámci súčasných a plánovaných rokovaní o viacerých oblastiach politiky, okrem iného o ochrane spotrebiteľa, je potrebné diskutovať o možnosti prekročenia existujúceho inštitucionálneho rámca a prípadného uzavretia komplexnej dvojstrannej dohody, ktorá by Švajčiarsku a EÚ priniesla vzájomný prospech;

°

° °

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s.36.

(2)

Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s.22.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Štyri členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) sú pre Európsku úniu (EÚ) dôležitými obchodnými partnermi, pričom z hľadiska objemu obchodu je Švajčiarsko štvrtým a Nórsko piatym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ, Spravodajca sa nazdáva, že štyri členské štáty EZVO a členské štáty EÚ patria rovnakou mierou do spoločného kultúrneho priestoru, pokiaľ ide o základné spoločné hodnoty a historické dedičstvo.

1. Vzťahy medzi EÚ a členskými štátmi EZVO

Vzťahy medzi EÚ a Islandom, Nórskom a Lichtenštajnskom sa opierajú o dohodu o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorá bola uzavretá 1. januára 1992 medzi Islandom, Nórskom a Lichtenštajnskom a Európskym spoločenstvom (ES) a jeho členskými štátmi. Hlavným cieľom tejto dohody je rozšíriť vnútorný trh ES na tri krajiny EZVO. Dohoda zaručuje tie isté „štyri slobody“ ako Európske spoločenstvo a zároveň umožňuje krajinám EHP a EZVO, aby sa podieľali na určitých súvisiacich politikách, napríklad ochrane spotrebiteľa a politike v oblasti životného prostredia. Dohoda vychádza zo zásady homogenity, čo znamená, že právne nariadenia EHP v oblastiach, ktorých sa dohoda týka, by sa mali v maximálnej možnej miere priblížiť acquis.

Je rovnako dôležité zapojiť do diskusií o pripravovaných hlavných právnych predpisoch EÚ, napr. o návrhu smernice o právach spotrebiteľa, aj členov EHP/EZVO.

Švajčiarsko sa podieľalo na rokovaniach vedúcich k uzavretiu dohody o EHP. Jeho účasť na dohode však poprelo všeľudové hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v roku 1992. Vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ sa ďalej rozvíjali na základe množstva dvojstranných dohôd s ES a jeho členskými štátmi.

2. Inštitucionálny rámec: Dva odlišné modely hospodárskej integrácie bez pristúpenia

Dohodou o EHP sa zriaďujú spoločné inštitúcie tvorené zástupcami zmluvných strán, ktoré dohodu riadia. Za priebežné riadenie dohody a začlenenie právnych predpisov Spoločenstva do jej ustanovení zodpovedá spoločný výbor. Tvoria ho veľvyslanci štátov EHP/EZVO pri EÚ, zástupcovia Európskej komisie a členských štátov EÚ.

Dohoda o EHP je riadená vo vysoko inštitucionalizovanom rámci: za bežné riadenie dohody o EHP zodpovedá sekretariát EZVO. Dozorný orgán EZVO dohliada na začlenenie príslušného acquis do právnych predpisov členských štátov EHP/EZVO. Dozorný orgán je takisto oprávnený iniciovať konania o porušení na súde EZVO, ktorý predstavuje súdny orgán EHP.

Neexistuje žiadny podobný súhrnný inštitucionálny rámec riadenia vzťahov EÚ a Švajčiarska. Každú dvojstrannú odvetvovú dohodu zvyčajne riadi samostatný spoločný výbor tvorený zástupcami zmluvných strán. Na strane EÚ zohráva najdôležitejšiu úlohu Európska komisia.

Tak dohoda o EHP, ako aj dvojstranné dohody ustanovujú osobitný postup s cieľom zohľadniť nové acquis. Vždy, keď sa prijme nové opatrenie s významom pre EHP, sekretariát EZVO pripraví návrh rozhodnutia spoločného výboru na účely zmeny a doplnenia prílohy príslušnej dohody, ktorý neskôr zvyčajne spoločný výbor prijme. Ak si ústavy krajín EHP/EZVO vyžadujú schválenie dohody parlamentom alebo v referende, nadobudnutie platnosti je možné až po splnení tejto požiadavky.

Príslušné rozhodnutie prijíma oprávnený spoločný výbor Švajčiarska a EÚ na základe rokovaní zmluvných strán. Spoločné výbory môžu meniť len prílohy dohôd alebo ich dodatky, ak majú technickú povahu. Okrem jednej výnimky však nemôžu zmeniť hlavné ustanovenia dohôd.

3. Hlavné zistenia návrhu správy

3.1. Dohoda o EHP a vykonávanie pravidiel vnútorného trhu

Dohoda o EHP skutočne zabezpečila účasť Islandu, Lichtenštajnska a Nórska na vnútornom trhu. Počas svojho vyše 15-ročného pôsobenia bola dohoda o EHP hlavným stimulom hospodárskeho rastu v prospech tak krajín EHP/EZVO, ako aj členských štátov EÚ.

Vzhľadom na širokú pôsobnosť dohody o EHP spravodajca priznáva, že vo svojom návrhu správy poskytol iba celkové hodnotenie stavu vykonávania právnych predpisov o vnútornom trhu v krajinách EHP/EZVO a nezachádzal do hĺbky jednotlivých oblastí politík.

Spravodajca sa nazdáva, že stav vykonávania pravidiel vnútorného trhu v štátoch EHP/EZVO je vo všeobecnosti dobrý, čo dokazuje aj tabuľka výsledkov vnútorného trhu za rok 2009. Priemerný transpozičný deficit Islandu, Lichtenštajnska a Nórska vo výške 0,7 % je na rovnakej úrovni ako vo väčšine členských štátov EÚ.

Spravodajca považuje za dôležité, aby Európsky parlament a iné inštitúcie EÚ viedli s členskými štátmi EHP/EZVO štruktúrovaný dialóg. Vyzýva predovšetkým Európsku komisiu, aby do prebiehajúcich diskusií o otázkach vnútorného trhu viac zapojila členské štáty EHP/EZVO. Navrhuje, že je dôležité, aby sa inštitúcie EÚ a členské štáty EHP/EZVO angažovali vo výmene osvedčených postupov v súvislosti s vykonávaním pravidiel vnútorného trhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že projekt Pan European Public Procurement OnLine (PEPPOL), ktorý koordinuje Nórsko a ktorý uľahčí subjektom verejného sektora vo všetkých európskych krajinách uskutočňovať cezhraničné obstarávanie, je príkladom dobrej spolupráce a výmeny osvedčených postupov v rámci EHP. Ďalším príkladom úspešného projektu je spoločný dohľad nad trhom a výkon presadzovania daní, poplatkov, nákladov a príplatkov leteckých spoločností, ktorý sa uskutočnil pod vedením Nórska.

Spravodajca sa nazdáva, že z nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy vyplývajú pre dohodu o EHP na inštitucionálnej úrovni dve nové výzvy.

V prvom rade ide o to, že sa dohoda o EHP opiera o pilierovú štruktúru EÚ, ktorá v Lisabonskej zmluve mizne, a preto vzniká neistota v súvislosti s tým, pre ktoré právne predpisy EÚ je EHP relevantný. Túto neistota by mohla viesť k pomalšiemu vykonávaniu právnych predpisov o vnútornom trhu v štátoch EHP/EZVO. Spravodajca sa tiež nazdáva, že Európska komisia by mala poskytnúť hodnotenie situácie.

Po druhé, Lisabonská zmluva posilňuje úlohu národných parlamentov v procese rozhodovania EÚ. Spravodajca sa domnieva, že analogicky by štáty EHP/EZVO mali byť užšie zapojené do legislatívneho procesu EÚ, pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa EHP. Navrhuje, aby Európska komisia poskytla národným parlamentom štátov EHP/EZVO na konzultáciu legislatívne návrhy, ktoré sú zaslané národným parlamentom členským štátom EÚ.

Spravodajca poznamenáva, že v štátoch EHP/EZVO prebieha proces vykonávania smernice o službách. Povzbudzuje štáty EHP/EZVO, aby na vykonávanie smernice o službách a konkrétne na zriadenie jednotlivých kontaktných bodov vyčlenili primerané zdroje. Ďalej povzbudzuje štáty EHP/EZVO, aby využili vykonávanie smernice o službách ako príležitosť na to, aby rozvinuli svoje služby elektronického spravovania vecí verejných.

3.2. Dohoda o voľnom pohybe osôb/Vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom

Spravodajca poznamenáva, že Švajčiarsko prispieva k vývoju vnútorného trhu vlastným spôsobom.

EÚ uzavrela so Švajčiarskom vyše 120 dvojstranných a odvetvových dohôd, pričom najdôležitejšími sú dohoda o voľnom obchode, podpísaná v roku 1972, 7 dohôd balíka tzv. bilaterálnych dohôd I (voľný pohyb osôb, pozemná a letecká doprava, technické prekážky obchodu, verejné obstarávanie, výskum, poľnohospodárstvo), ktoré boli uzavreté v roku 1999, a balík tzv. bilaterálnych dohôd II, ktoré boli uzavreté v roku 2004 (Schengensko-dublinské zmluvy, boj proti podvodom, zdaňovanie úspor, štatistiky, spracované poľnohospodárske výrobky, dôchodky, životné prostredie, médiá a spoločné vyhlásenie zámeru pripojiť sa k vzdelávacím programom).

Návrh správy sa zameriava na fungovanie dohody o voľnom pohybe osôb medzi EÚ, jej členskými štátmi a Švajčiarskom, ktorá bola uzavretá ako súčasť balíka bilaterálnych dohôd I.

V prvom rade spravodajca poznamenáva, že dohoda o voľnom pohybe osôb mala významné pozitívne účinky, ako to dokazuje neustály nárast počtu vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných poskytovateľov služieb z EÚ pôsobiacich vo Švajčiarsku v rokoch 2005 – 2009, čo prispelo k ďalšiemu prehĺbeniu hospodárskych pút medzi EÚ a Švajčiarskom. Do Švajčiarska každodenne dochádza za prácou približne 200 000 cezhraničných pracovníkov z EÚ alebo krajín EZVO .

Aj napriek tomuto pozitívnemu vývoju situácie sa spravodajca nazdáva, že pokiaľ ide o vykonávanie dohody o voľnom pohybe osôb, existuje ešte množstvo otázok, ktoré treba riešiť. Niektoré problémy spomenuli tak poskytovatelia služieb z EÚ, ako aj švajčiarske orgány.

Podniky z EÚ poukázali na niekoľko prekážok vo vykonávaní dohody o voľnom pohybe osôb, konkrétne na požiadavky, aby podniky z EÚ, ktoré majú v úmysle poskytovať služby vo Švajčiarsku, túto skutočnosť oznámili 8 dní vopred, a na požiadavku prispievať na náklady trojstranných komisií na presadzovanie. Švajčiarska vláda reagovala na tieto kritiky tak, že zlepšila dostupnosť príslušných informácií podnikom, predovšetkým prostredníctvom internetovej stránky, ktorá poskytuje informácie o mzdových a pracovných podmienkach vo Švajčiarsku. Podniky však upozornili spravodajcu aj na právne predpisy, ktoré ukladajú zahraničným podnikom poskytujúcim cezhraničné služby povinnosť predložiť záruku finančnej bezúhonnosti. Vzhľadom na dohodu o voľnom pohybe osôb sa takéto ustanovenia zdajú neprimerané, keďže značný počet podnikov nie je schopných uvoľniť takú sumu, aby vstúpili na švajčiarsky trh. Spravodajca s veľkým poľutovaním konštatuje, že nedávne rozhodnutie švajčiarskeho federálneho súdu, ktorým bolo toto opatrenie zamietnuté, spochybnil bazilejský kantón, ktorý sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Spravodajca síce chápe tieto pochybnosti, no opäť kladie otázku, či sú opatrenia tohto druhu primerané.

Švajčiarski poskytovatelia služieb sa okrem iného sťažovali na požiadavku vyplývajúcu z nemeckých právnych predpisov, ktorá ukladá švajčiarskym stavebným spoločnostiam povinnosť prispievať do nemeckého fondu na dovolenky pracovníkom vyslaným na vykonanie práce v Nemecku, dokonca aj vtedy, keď poskytli platenú dovolenku vo Švajčiarsku. Ďalší problém, na ktorý upozornili švajčiarske spoločnosti, sa týka povinnej desaťročnej záruky na všetky práce týkajúce sa budov vo Francúzsku. Každý stavebník musí uzatvoriť príslušnú poistnú zmluvu s francúzskou poisťovacou spoločnosťou. Švajčiarske orgány sa sťažujú, že pre švajčiarske spoločnosti je uzavretie tohto poistenia veľmi komplikované.

Spravodajca poznamenáva, že tak povinnosť prospievať do nemeckého fondu na dovolenky, ako aj povinnú desaťročnú záruku možno považovať za prekážky voľnému pohybu služieb, avšak pokiaľ ide o Švajčiarsko, zjavne nie sú diskriminačné, pretože sa uplatňujú rovnako v rámci EÚ. Súdny dvor navyše rozhodol o tom, že povinnosť prispievať do nemeckého fondu na dovolenky môže byť za istých podmienok byť zlučiteľná so slobodou poskytovania služieb, ktorú zaručuje zmluva.(1)

Spravodajca sa nazdáva, že treba preskúmať všetky možnosti s cieľom zlepšiť vykonávanie dohody o voľnom pohybe osôb tým, že sa zabezpečí, aby sa totožné alebo paralelné pravidlá vnútorného trhu interpretovali a uplatňovali rovnako v EÚ a vo Švajčiarsku s cieľom zabezpečiť zmysluplnú účasť Švajčiarska na vnútornom trhu. Posilnenie jednotného uplatňovania dohody o voľnom pohybe osôb a včasnejšia konvergencia právnych predpisov Švajčiarska a EÚ týkajúcich sa vnútorného trhu by vytvorili pre hospodárske subjekty z oboch strán transparentnejšie a predvídateľnejšie prostredie, čo by bolo vzájomne prospešné pre Švajčiarsko aj pre EÚ. Spravodajca zároveň uznáva všetko úsilie švajčiarskych súdov brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá bola vydaná po podpísaní dohody o voľnom pohybe osôb.

Spravodajca uznáva, že v dôsledku švajčiarskeho ústavného poriadku by automatické preberanie nového acquis bolo nezlučiteľné so švajčiarskym politickým systémom a tradíciami. Je si tiež vedomý toho, aké výzvu bude pre švajčiarsku vládu predstavovať úloha zabezpečiť prijatie dohodu o voľnom pohybe osôb medzi švajčiarskymi obyvateľmi, predovšetkým vzhľadom na to, že každá zmena, doplnenie, či rozšírenie dohody by sa mohlo stať predmetom všeľudového hlasovania.

Spravodajca však napriek tomu vyzýva Európsku komisiu a Švajčiarsko k tomu, aby  sa spoločne usilovali zlepšiť vykonávanie dohody o voľnom pohybe osôb a iných dvojstranných dohôd týkajúcich sa uplatňovania pravidiel vnútorného trhu., Spravodajca vyzýva Európsku komisiu a Švajčiarsko, aby posúdili možnosť prijatia komplexnej dvojstrannej dohody, ktorá by posilnila jednotné uplatňovanie acquis spadajúceho do oblasti pôsobnosti týchto dohôd na vnútornom trhu a vo Švajčiarku, a to vrátane nového acquis, a aby našli horizontálne riešenia určitých inštitucionálnych otázok.

(1)

Pozri zlúčené prípady C-49/98, C-50/98, C-52/98 to C-54/98 a C-68/98 až C-71/98 ( Finalarte a iné).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.6.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Kurt Lechner, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Gianni Pittella, Mitro Repo, Robert Rochefort, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Laurence J.A.J. Stassen, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Kyriacos Triantaphyllides, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cornelis de Jong, Emma McClarkin, Rafał Trzaskowski, Wim van de Camp

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia