SPRÁVA o vykonávaní a preskúmaní nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

29.6.2010 - (2009/2140(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Tadeusz Zwiefka


Postup : 2009/2140(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0219/2010

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní a preskúmaní nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

(2009/2140(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[1] (ďalej len „nariadenie Brusel I“ alebo „nariadenie“),

–   so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní tohto nariadenia(KOM(2009)0174),

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 21. apríla 2009 o revízii nariadenia Brusel I (KOM(2009)0175),

–   so zreteľom na heidelberskú správu (JLS/2004/C4/03) o vykonávaní nariadenia Brusel I v členských štátoch a na odpovede na zelenú knihu Komisie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program[2], najmä na jeho oddiely Širší prístup občanov a podnikov k občianskemu súdnictvu a Budovanie európskej justičnej kultúry,

–   so zreteľom na pristúpenie Únie k Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného z 3. apríla 2007,

–   so zreteľom na podpísanie Haagskeho dohovoru o dohodách o voľbe súdu z 30. júna 2005 v mene Únie dňa 1. apríla 2009,

–   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, najmä veci Gambazzi proti DaimlerChrysler Canada[3], stanovisko Lugano[4], West Tankers[5], Gasser/MISAT[6], Owusu/Jackson[7], Shevill[8], Owens Bank/Bracco[9], Denilauer[10], St Paul Dairy Industries[11] a Van Uden[12],

–   so zreteľom na Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[13], nariadenie (ES) č. 805/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky[14], nariadenie (ES) č. 1896/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje konanie o európskom platobnom rozkaze[15], nariadenie (ES) č. 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu[16], nariadenie (ES) Rady č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti[17] a nariadenie (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000[18],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II[19]),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. decembra 2009,

–   so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0219/2010),

A. keďže nariadenie č. 44/2001, ktorého predchodcom je Bruselský dohovor, je jedným z najúspešnejších právnych predpisov EÚ; keďže toto nariadenie položilo základy európskeho justičného priestoru, je výrazným prínosom pre občanov a podniky, pretože podporuje právnu istotu a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí prostredníctvom jednotných európskych pravidiel doplnených podstatným súborom judikatúry a zamedzuje súbežným konaniam, a keďže sa pri iných nástrojoch sa používa na referenčné a iné účely,

B.  keďže napriek tomu bolo po viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora terčom kritiky a je potrebné ho zmodernizovať,

C. keďže zrušenie doložky vykonateľnosti, čo je hlavným cieľom Komisie, by urýchlilo voľný pohyb súdnych rozhodnutí a stalo by sa kľúčovým míľnikom pri budovaní európskeho súdneho priestoru,

D. keďže doložka o vykonateľnosti sa zamieta len zriedka: odvolania sa podávajú iba pri 1 až 5 % žiadostí a sú málokedy úspešné; keďže však na jednotnom trhu je ťažké odôvodniť čas a finančné prostriedky vynaložené pri snahe o dosiahnutie uznania zahraničného rozsudku, čo môže byť zvlášť nepríjemné, ak chce žiadateľ požiadať o výkon rozsudku v súvislosti s aktívami dlžníka uznaného súdom v niekoľkých súdnych právomociach,

E.  keďže vo viacerých nástrojoch EÚ sa nepožaduje doložka vykonateľnosti: európsky exekučný titul, európske konanie o platobnom rozkaze, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a nariadenie o vyživovacej povinnosti[20],

F.  keďže zrušenie doložky vykonateľnosti by sa malo uskutočniť stanovením toho, že súdne rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky pre uznanie a výkon podľa tohto nariadenia a ktoré je vykonateľné v členskom štáte, v ktorom bolo vynesené, je vykonateľné v celej EÚ; keďže toto stanovenie by sa malo spojiť s mimoriadnym postupom dostupným strane, proti ktorej sa žiada o výkon tohto rozhodnutia, aby sa zaručilo primerané právo obrátiť sa na súdy v štáte, v ktorom je rozsudok vykonateľný, v prípade, že táto strana má v úmysle napadnúť vykonateľnosť súdneho rozsudku z dôvodov uvedených v tomto nariadení; keďže bude potrebné zabezpečiť, aby kroky prijaté v súvislosti s vykonateľnosťou pred uplynutím lehoty na predloženie žiadosti o preskúmanie neboli nezvratné,

G. keďže sa musia zachovať minimálne ochranné opatrenia, ktoré zaručuje nariadenie č. 44/2001,

H. keďže úradníci a súdni zriadenci v prijímajúcom členskom štáte musia mať možnosť rozoznať, že dokument, ktorý sa má vykonať, je autentickým, konečným rozsudkom vnútroštátneho súdu,

I.   keďže rozhodcovské konanie uspokojivo rieši Newyorský dohovor z roku 1958 a Ženevský dohovor z roku 1961 o medzinárodnej obchodnej arbitráži, ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, a keďže sa musí zachovať vylúčenie rozhodcovského konania z rozsahu pôsobnosti nariadenia,

J.   keďže Newyorský dohovor stanovuje minimálne pravidlá a právne predpisy zmluvných štátov môžu byť výhodnejšie, pokiaľ ide o rozhodcovské právomoci a nálezy,

K. keďže pravidlo stanovujúce pre súdy členského štátu, v ktorom sa vedie rozhodcovské konanie, výlučnú právomoc, by navyše mohlo spôsobiť značné narušenie,

L.  keďže z intenzívnej diskusie, ktorú vyvolal návrh na ustanovenie výlučnej právomoci pre súdne konania na podporu rozhodcovského konania na občianskoprávnych súdoch v členských štátoch, vyplýva, že členské štáty zjavne nedosiahli v tejto veci spoločné stanovisko a že vzhľadom na svetovú konkurenciu v tejto oblasti by boli snahy o vyvíjanie nátlaku na ne kontraproduktívne,

M. keďže rôzne vnútroštátne procedurálne nástroje vyvinuté na ochranu právomoci pre rozhodcovské konania (súdne zákazy viesť konanie v tej istej veci na inom súde, pokiaľ sa neporušuje zásada voľného pohybu osôb a dodržiavajú sa základné práva, vyhlásenie o platnosti rozhodcovskej doložky, uznanie odškodného za porušenie rozhodcovskej doložky, negatívny dosah tzv. zásady Kompetenz-Kompetenz atď.) musia byť aj naďalej k dispozícii a keďže dosah týchto postupov a z nich vyplývajúce rozhodnutia súdov v ostatných členských štátoch musia byť ponechané na právne predpisy týchto členských štátov, ako to bolo pred vynesením rozsudku vo veci West Tankers,

N. keďže autonómia strán má kľúčový význam a uplatňovanie pravidla litispendencie tak, ako ho podporuje Súdny dvor (napríklad vo veci Gasser), umožňuje oslabovanie doložiek o voľbe súdu škodlivým „torpédovaním“,

O. keďže tretie strany môžu byť viazané dohodou o voľbe súdu (napríklad v nákladnom liste), s ktorým nevyslovili konkrétny súhlas, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich prístup k spravodlivosti a byť zjavne nespravodlivé, a keďže je preto potrebné riešiť otázku vplyvu dohody o voľbe súdu na tretie strany prostredníctvom osobitného ustanovenia v nariadení,

P.  keďže v zelenej knihe sa navrhuje, že mnohé problémy s nariadením by sa mohli zjednodušiť zlepšením komunikácie medzi súdmi; keďže by bolo prakticky nemožné prijímať zákony o lepšej komunikácii medzi sudcami v rámci súkromného nástroja medzinárodného práva, ale tento prvok by sa mohol podporiť ako súčasť vytvorenia európskej súdnej kultúry prostredníctvom odbornej prípravy a využitím sietí (Európska sieť odbornej justičnej prípravy , Európska sieť rád pre súdnictvo, Sieť predsedov najvyšších súdov EÚ a Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci),

Q. keďže čo sa týka práv osobnosti, je potrebné obmedziť možnosť vyhľadávania čo najvýhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping) tým, že sa v zásade zdôrazní, že súdy by mali prijať súdnu právomoc iba vtedy, ak existuje dostatočné, značné alebo výrazné prepojenie s krajinou, v ktorej bola podaná žaloba, pretože by to prispelo k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi príslušnými záujmami, a to medzi slobodou prejavu a právom na dobrú povesť a súkromný život; keďže problém uplatniteľných právnych predpisov sa osobitne preskúma v rámci legislatívnej iniciatívy k nariadeniu Rím II; keďže by sa však vnútroštátnym súdom mali poskytnúť usmernenia v zmenenom a doplnenom nariadení,

R.  keďže pokiaľ ide o predbežné opatrenia, malo by byť objasnené precedentné právo založené na veci Denilauer, aby bolo zrejmé, že opatrenia ex parte môžu byť na základe tohto nariadenia uznané a vykonané, a to za predpokladu, že odporca mal možnosť ich napadnúť,

S.  keďže nie je jasné, do akej miery sú ochranné opatrenia zamerané na získanie informácií a dôkazov vylúčené z rozsahu pôsobnosti článku 31 nariadenia,

Komplexná koncepcia medzinárodného práva súkromného

1.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné vzťahy medzi jednotlivými nariadeniami zaoberajúcimi sa súdnou právomocou, vykonávaním súdnych rozhodnutí a platnými právnymi predpismi; domnieva sa, že všeobecným cieľom by mal byť právny rámec, ktorý má ucelenú štruktúru a je ľahko prístupný; domnieva sa, že na tento účel by sa mala zjednotiť a zosúladiť terminológia vo všetkých príslušných oblastiach, ako aj všetky koncepcie a požiadavky súvisiace s podobnými pravidlami (napr. prekážka začatej veci, doložky o súdnej právomoci atď.), pričom konečným cieľom by mohla byť kodifikácia medzinárodného práva súkromného;

Zrušenie doložky vykonateľnosti

2.  vyzýva na zrušenie požiadavky doložky vykonateľnosti, ale zastáva názor, že to musí byť vyvážené náležitými opatreniami na zabezpečenie ochrany práv strany, proti ktorej sa žiada o výkon rozhodnutia; zastáva preto názor, že sa musí vytvoriť ustanovenie o mimoriadnom postupe dostupnom v členskom štáte, v ktorom sa má rozsudok vykonať; domnieva sa, že tento postup by mal byť dostupný na žiadosť strany, proti ktorej sa žiada o výkon rozhodnutia súdu uvedeného v zozname v prílohe III nariadenia; zastáva názor, že dôvody žiadosti v rámci mimoriadneho postupu by mali byť takéto: a) uznanie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada; b) rozsudok bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, nedoručila sa mu písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť; c) rozsudok je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, a d) rozsudok je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že tento skorší rozsudok spĺňa podmienky nevyhnutné na uznanie v príslušnom členskom štáte, v ktorom sa žiada o jeho uznanie, ďalej sa domnieva, že žiadosť by sa mala dať sudcovi predložiť dokonca pred prijatím akýchkoľvek krokov v rámci výkonu a že ak príslušný sudca usúdi, že žiadosť je založená na vážnych dôvodoch, mal by postúpiť vec súdu uvedenému v zozname v prílohe III na preskúmanie na základe uvedených kritérií; zasadzuje sa o to, aby sa do preambuly zahrnulo odôvodnenie, na základe ktorého by vnútroštátny súd mohol sankcionovať kverulantské alebo neodôvodnené žiadosti, okrem iného z dôvodu nákladov konania;

3.  nabáda Komisiu, aby otvorila verejnú diskusiu o otázke verejného poriadku v súvislosti s nástrojmi medzinárodného práva súkromného;

4.  domnieva sa, že pre takýto mimoriadny postup musí existovať harmonizovaný procedurálny harmonogram uvedený v odseku 2, aby sa docielilo jeho čo najrýchlejšie uskutočnenie, a že sa musí zabezpečiť, aby kroky, ktoré sa môžu prijať v rámci výkonu do uplynutia lehoty na požiadanie o mimoriadny postup alebo do ukončenia mimoriadneho postupu, neboli nezvratné; osobitný význam prikladá tomu, aby zahraničný rozsudok nebol vykonaný, ak nebol súdom uznanému dlžníkovi riadne doručený;

5.  tvrdí, že sa musí nielen existovať požiadavka osvedčenia o pravosti ako procedurálna pomoc s cieľom zaručiť uznanie, ale že pre toto osvedčenie by mal existovať aj štandardný formulár; domnieva sa na tento účel, že osvedčenie stanovené v prílohe V by sa malo skvalitniť, pričom by sa malo v čo najvyššej miere predísť potrebe prekladu;

6.  nazdáva sa, že v záujme šetrenia nákladov by sa preklad rozhodnutí, ktoré treba vykonať, mohol obmedziť na konečný text (normatívna časť a zhrnutie dôvodov), ale že úplný preklad by sa mal požadovať v prípade, že je predložená žiadosť o mimoriadny postup;

Verejné listiny

7.  domnieva sa, že verejné listiny by nemali byť priamo vykonateľné bez akejkoľvek možnosti vznesenia námietky proti nim pred súdnymi orgánmi v štáte, v ktorom sa má rozhodnutie vykonať; zastáva názor, že mimoriadny postup, ktorý sa má zaviesť, by sa nemal obmedziť na veci, pri ktorých je výkon listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom v danom členskom štáte, pretože môžu nastať okolnosti, za ktorých by verejná listina mohla byť nezlučiteľná s predošlým rozsudkom a platnosť verejnej listiny (na rozdiel od pravosti) môže byť na súde v členskom štáte pôvodu napadnutá z dôvodu chyby, nesprávneho vykreslenia atď., dokonca aj počas jej výkonu;

Rozsah pôsobnosti nariadenia

8.  domnieva sa, že vyživovacie povinnosti patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 4/2009 by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti nariadenia, ale pripomína, že konečným cieľom by mal byť súbor právnych noriem zahŕňajúci všetky príslušné oblasti;

9.  dôrazne nesúhlasí so zrušením vylúčenia rozhodcovského konania z rozsahu pôsobnosti nariadenia, a to ani s čiastočným;

10. domnieva sa, že v článku 1 ods. 2 písm. d) nariadenia by sa malo jasne stanoviť, že nielen rozhodcovské konania, ale aj súdne konania o platnosti alebo rozsahu rozhodcovskej právomoci ako hlavnej, vedľajšej alebo predbežnej otázke sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia; ďalej sa domnieva, že do článku 31 by sa mal vložiť odsek, v ktorom sa stanoví, že rozsudok nie je uznaný, ak súd členského štátu pôvodu svojím rozhodnutím o otázkach týkajúcich sa platnosti alebo rozsahu rozhodcovskej doložky nezohľadnil pravidlo uplatňovania rozhodcovského práva členského štátu, v ktorom sa má rozsudok vykonať, pokiaľ sa pri výkone rozsudku vydaného v tomto členskom štáte nedosiahne rovnaký výsledok ako pri uplatňovaní rozhodcovského práva členského štátu, v ktorom sa má rozsudok vykonať;

11. domnieva sa, že táto otázka by sa mala objasniť v odôvodnení;

Voľba súdu

12. zasadzuje sa v rámci riešenia problému „torpédovania“ o zbavenie súdu určeného na základe dohody o voľbe súdu jeho povinnosti pozastaviť konanie podľa pravidla litispendencie; domnieva sa, že by sa to malo spájať s požiadavkou, aby o všetkých sporoch týkajúcich sa súdnej právomoci rozhodol vybraný súd promptne ako o predbežnej otázke a aby sa to podporilo odôvodnením, v ktorom sa zdôrazní, že prvoradá je autonómia strán;

13. domnieva sa, že nariadenie by malo obsahovať nové ustanovenie o napadnuteľnosti dohôd o voľbe súdu zameraných proti tretím stranám; zastáva názor, že takéto ustanovenie by mohlo zabezpečiť, že osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou, bude viazaná dohodou o výlučnej voľbe súdu uzavretej v súlade s nariadením, iba ak: a) je táto dohoda zaznamenaná písomne alebo elektronicky; b) súd tejto osobe včas a primeraným spôsobom oznámi, kde sa má začať konanie; c) v prípade zmlúv o preprave tovaru sa zvolený súd nachádza i) v mieste sídla dopravcu; ii) v mieste príjmu tovaru dohodnutom v zmluve; iii) v mieste dodania dohodnutom v zmluve o preprave tovaru alebo iv) v prvom prístave, v ktorom je tovar naložený na loď, alebo v poslednom prístave, v ktorom je tovar vyložený z lode; domnieva sa, že by sa ďalej by malo stanoviť, že vo všetkých ostatných prípadoch môže tretia strana podať žalobu na iný súd príslušný podľa nariadenia, ak sa zdá, že by bolo očividne nespravodlivé trvať na tom, aby sa táto strana obrátila na zvolený súd;

Forum non conveniens

14. navrhuje, s cieľom vyhnúť sa druhu problémov, ktoré vyvstali vo veci Owusu/Jackson, riešenie v zmysle článku 15 nariadenia č. 2201/2003, aby sa umožnilo súdom členského štátu, ktoré majú súdnu právomoc vo veci samej prerušiť konanie, ak sa domnievajú, že súd iného členského štátu alebo tretej krajiny má vhodnejšie predpoklady na konanie vo veci alebo v jej konkrétnej časti, s cieľom umožniť stranám predložiť žiadosť tomuto súdu alebo umožniť príslušnému súdu postúpiť vec tomuto súdu so súhlasom strán; víta zodpovedajúci návrh v návrhu nariadenia o súdnej právomoci, uplatniteľnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín vo veciach dedičstva[21];

Uplatňovanie nariadenia v medzinárodnom právnom poriadku

15. domnieva sa na jednej strane, že otázka, či by pravidlá nariadenia mali nadobudnúť zvratný účinok, nebola dostatočne zvážená a že by bolo predčasné učiniť tento krok bez dôkladnej analýzy, rozsiahlych konzultácií a politickej diskusie, pri ktorej by mal Parlament zohrávať vedúcu úlohu, a nabáda Komisiu, aby takýto proces iniciovala; na druhej strane sa domnieva, že vzhľadom na existenciu veľkého počtu dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami a vzhľadom na otázky reciprocity a medzinárodnej uznávania má problém globálny rozmer a že by sa jeho riešenie malo hľadať aj v rámci Haagskej konferencie obnovením rokovaní o dohovore o medzinárodných rozsudkoch; poveruje Komisiu, aby vyvinula čo najintenzívnejšiu snahu o obnovenie tohto projektu, ktorý je Svätým grálom medzinárodného práva súkromného; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala mieru, do akej by Luganský dohovor[22] z roku 2007 mohol slúžiť ako model a inšpirácia pre takýto dohovor o medzinárodných rozsudkoch;

16. domnieva sa zatiaľ, že pravidlá Spoločenstva o výlučnej právomoci, pokiaľ ide o vecné právo na nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, by sa mohli rozšíriť na konania pred súdom v treťom štáte;

17. je zástancom zmeny a doplnenia nariadenia, aby sa umožnil zvratný účinok doložiek o výlučnej voľbe súdu v prospech súdov tretích štátov;

18. nazdáva sa, že otázka pravidla o anulácii veci Owens Bank/Bracco by mala byť predmetom osobitného preskúmania;

Vymedzenie bydliska fyzických osôb a sídla právnických osôb

19. zastáva názor, že by bolo vhodné zaviesť európske vymedzenie (ktoré by sa v zásade vzťahovalo na všetky európske právne nástroje) bydliska fyzických osôb, najmä s cieľom vyhnúť sa situáciám, v ktorých by osoby mohli mať viac než jedno bydlisko;

20. odmieta jednotné vymedzenie sídla právnických osôb v nariadení Brusel I, keďže o vymedzení s takýmito ďalekosiahlymi dôsledkami by sa malo diskutovať a rozhodnúť v rámci oblasti pôsobnosti rozvíjajúceho sa európskeho práva obchodných spoločností;

Úrokové sadzby

21. domnieva sa, že v nariadení by sa malo ustanoviť pravidlo, ktoré by súdu vykonávajúcemu rozhodnutie zabránilo odmietnuť uplatniť automatické pravidlá o úrokových sadzbách súdu v štáte pôvodu a uplatniť namiesto toho vnútroštátnu úrokovú sadzbu iba odo dňa príkazu nariaďujúceho vykonateľnosť podľa mimoriadneho postupu;

Priemyselné vlastníctvo

22. domnieva sa, že s cieľom vyriešenia problému „torpédovania“ by mal byť súd, ktorý začal konanie ako druhý, zbavený povinnosti pozastaviť konanie podľa pravidla litispendencie, ak súd, ktorý začal konanie ako prvý, zjavne nemá súdnu právomoc; odmieta však myšlienku, že žiadosti o negatívne deklaratívne rozhodnutie by sa mali celkom vylúčiť z pravidla prvého rozhodnutia na základe toho, že takéto žiadosti môžu mať legitímny obchodný účel; domnieva sa však, že otázky týkajúce sa súdnej právomoci by sa najlepšie vyriešili prostredníctvom návrhov na vytvorenie jednotného systému pre spory týkajúce sa patentov;

23. domnieva sa, že terminologické nezrovnalosti medzi nariadením č. 593/2008 (Rím I’)[23] a nariadením č. 44/2001 by sa mali odstrániť prostredníctvom začlenenia definície pojmu „podnikateľ“, ktorá je súčasťou článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I do článku 15 ods. 1 nariadenia Brusel I a prostredníctvom nahradenia výrazu „prepravné zmluvy, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu“ uvedeného v článku 15 ods. 3 nariadenia Brusel I odkazom na smernicu 90/314/ES[24] o balíku cestovných služieb ako v článku 6 ods. 4 písm. b) nariadenia Rím I;

Súdna právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv

24. vyzýva Komisiu, aby zvážila, podľa judikatúry Súdneho dvora, či by sa nemohlo nájsť riešenie, ktoré umožňuje väčšiu právnu istotu a vhodnú ochranu pre zraniteľnejšiu stranu v prípade zamestnancov, ktorí svoju prácu nevykonávajú len v jednom členskom štáte (napr. vodiči kamiónov, letušky);

Práva osobnosti

25. domnieva sa, že pravidlo stanovené vo veci Shevill musí byť podmienené; domnieva sa preto, že s cieľom zmierniť údajný sklon súdov v niektorých súdnych právomociach akceptovať územnú právomoc, ak existuje iba slabé prepojenie s krajinou, v ktorej bola podaná žaloba, by sa malo pridať odôvodnenie, ktoré objasní, že v zásade by mali súdy tejto krajiny prijať súdnu právomoc iba vtedy, ak existuje dostatočné, značné alebo výrazné prepojenie s touto krajinou; domnieva sa, že by to napomohlo dosiahnutie väčšej rovnováhy medzi záujmami zúčastnených strán;

Predbežné opatrenia

26. domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti by sa na príkazy vydávané na účel získania informácií a dôkazov alebo zachovania dôkazov mali vzťahovať predbežné a ochranné opatrenia;

27. domnieva sa, že v nariadení by sa malo stanoviť, že v prípade takýchto opatrení majú okrem súdov, ktoré rozhodujú vo veci samej, právomoc aj súdy členského štátu, v ktorom sa nachádzajú požadované informácie alebo dôkazy;

28. zastáva názor, že „predbežné a ochranné opatrenia“ by sa mali vymedziť v odôvodnení v rovnakom duchu ako vo veci St Paul Dairy;

29. domnieva sa, že rozlišovanie medzi prípadmi, v ktorých má súd, ktorý stanovil dané opatrenie, právomoc vo veci, a prípadmi, keď túto právomoc nemá, ku ktorému došlo vo veci Van Uden, by malo byť nahradené testom založenom na otázke, či je zavedenie opatrení požadované  na podporu konania, ktoré sa začalo alebo sa má začať v danom členskom štáte alebo nečlenskom štáte, alebo na podporu konania v inom členskom štáte (v tom prípade by sa mali uplatniť obmedzenia stanovené v článku 31);

30. naliehavo žiada, aby bolo vložené odôvodnenie, ktorého cieľom by bolo prekonať ťažkosti spôsobené požiadavkou, ktorá bola uznaná vo veci Van Uden a podľa ktorej musí existovať „skutočná súvislosť“ s územnou právomocou súdu členského štátu, ktorý toto opatrenie stanovil, a objasniť, že pri rozhodovaní o tom, či by malo byť predbežné opatrenie na podporu konania v inom členskom štáte stanovené, obnovené, zmenené alebo zrušené, by súdy členských štátov mali zohľadniť všetky okolnosti vrátane i) akýchkoľvek vyhlásení súdu členského štátu, na ktorom sa hlavný spor rieši, týkajúce sa daného opatrenia alebo podobných opatrení, ii) otázky, či existuje skutočná súvislosť medzi požadovaným opatrením a územím členského štátu, v ktorom sa požaduje, a iii) pravdepodobného dosahu tohto opatrenia na konania, ktoré prebiehajú alebo sa majú začať v inom členskom štáte;

31. zamieta návrh Komisie, aby súd, na ktorom prebieha hlavné konanie, mohol zrušiť, pozmeniť alebo upraviť predbežné opatrenia stanovené súdom v inom členskom štáte, keďže takéto konanie by nebolo v súlade so zásadou vzájomnej dôvery stanovenou v nariadení; okrem toho sa domnieva, že nie je jasné, na akom základe by súd mohol preskúmať rozhodnutie, ktoré vydal súd inej jurisdikcie, a ktoré právne predpisy by sa mali za týchto okolností uplatniť, a že táto situácia by mohla viesť k skutočným praktickým problémom, napríklad v súvislosti s nákladmi;

Kolektívna náprava

32. zdôrazňuje, že Komisia by sa vo svojej budúcej práci na nástrojoch kolektívnej nápravy mohla zamerať na osobitné pravidlá jurisdikcie pre kolektívne činnosti;

Ďalšie otázky

33. domnieva sa, že vzhľadom na osobitné ťažkosti s medzinárodným právom súkromným, význam právnym predpisov Únie v oblasti konfliktov právnym noriem týkajúcich sa podnikov, občanov a medzinárodných právnych poradcov a vzhľadom na potrebu súdržného súboru judikatúry je čas zriadiť zvláštnu komoru Súdneho dvora, ktorá by sa zaoberala odkazmi na predbežné rozhodnutia týkajúce sa medzinárodného práva súkromného;

34. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1
  • [2]  Prijaté texty, P7_TA(2009)0090.
  • [3]  Vec C-394/07 Gambazzi proti DaimlerChrysler Canada [2009], Zb. s. I – 2563.
  • [4]  Stanovisko 1/03, (2006) Zb. s. I-1145.
  • [5]  Vec C-185/07 Allianz SpA/West Tankers Inc (2009), Zb. s. I – 663.
  • [6]  Vec C-185/07 Gasser GmbH/MISAT Srl (2003), Zb. s. I – 14693.
  • [7]  Vec C-281/02 Owusu proti Jackson (2005), Zb. s. I – 1383.
  • [8]  Vec C-68/93 Shevill a ďalší proti Presse Alliance (1995), Zb. s. I – 415.
  • [9]  Vec C-129/92 Owens Bank Ltd proti Fulvio Bracco a Bracco Industria Chimica SpA (1994) , Zb. s. I – 117.
  • [10]  Vec 125/79 Denilauer proti Couchet Frères (1980), Zb. s. 1553.
  • [11]  Vec C-104/03 St Paul Dairy Industries proti Unibel (2005), Zb. s. I – 3481.
  • [12]  Vec C-391/95 Van Uden proti Deco-Line [1998], Zb. s. I-7091.
  • [13]  Konsolidované znenie v Ú. v. ES C 27.
  • [14]  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15.
  • [15]  Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1.
  • [16]  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1
  • [17]  Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1
  • [18]  Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.
  • [19]  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40
  • [20]  Pozri odôvodnenie 9 v preambule.
  • [21]  KOM(2009)154 v konečnom znení; Článok 5.
  • [22]  Ú. v. EÚ L 147, 10.6.2009, s. 5.
  • [23]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.
  • [24]  Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa sa zaoberá vykonávaním nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“) vo vzťahu k zelenej knihe Komisie.

Nariadenie Brusel I má dlhú históriu vzhľadom na to, že jeho pôvod je v Bruselskom dohovore z roku 1968. Ustanovuje podrobné pravidlá o súdnej právomoci v občianskych a obchodných sporoch a o uznávaní a výkone rozsudkov z iných členských štátov. Vo všeobecnosti sa považuje za veľký úspech v tom zmysle, že podporilo voľný pohyb rozsudkov, zvýšilo právnu istotu a umožnilo zamedziť súbežným konaniam, v určitých bodoch je však kritizované za nevyhovujúce či nekomerčné výsledky. Za nerovnomernú je považovaná aj kvalita judikatúry Súdneho dvora.

V čase prijímania nariadenia Brusel I bol Parlament iba konzultovaný. Parlament sa bude zaoberať akýmkoľvek budúcim návrhom na zmenu a doplnenie nariadenia v rámci riadneho legislatívneho postupu, čo bude značnou výzvou vzhľadom na značne technickú povahu nariadenia a na náročné problémy, ktoré prinieslo jeho vykonávanie za ostatné roky. Spravodajca preto považuje za dôležité, aby bol Parlament zapojený aj v štádiu zelenej knihy Komisie.

Zelená kniha a rozsiahly súbor judikatúry nie sú jedinou dostupnou dokumentáciou: odpovede na zelenú knihu sú dostupné na internete a členovia výboru mohli tiež využiť rôzne štúdie vykonané pre Komisiu, a síce heidelberskú správu, štúdiu o zostatkovej súdnej právomoci vypracovanú profesorom Nuytsom a štúdiu o hodnotení vplyvu ratifikácie Haagskeho dohovoru o dohodách o voľbe súdu zo strany Európskeho spoločenstva. Spravodajca by rovnako rád poďakoval odborníkom, ktorí sa zúčastnili na vypočutiach 5. októbra 2009 a 19. januára 2010.

Otázky, ktoré otvorila zelená kniha, sa týkajú možného zrušenia doložky vykonateľnosti (príkaz na vykonanie), fungovania nariadenia v širšom medzinárodnom meradle, fungovania doložiek o voľbe súdu, fungovania nariadenia v konaniach v oblasti duševného/priemyselného vlastníctva, možnej reformy pravidiel litispendencie a súvisiacich konaní, problémov vynárajúcich sa v súvislosti s prechodnými opatreniami, akými sú napríklad predbežné súdne príkazy, a vzťahu nariadenia a rozhodcovských konaní.

Tento zoznam otázok nie je úplný: ďalšie boli vznesené v rôznych štúdiách, ktoré boli zadané, a v reakciách na zelenú knihu.

Spravodajca sa snažil vypracovať vyváženú správu orientovanú do budúcnosti. Napriek tomu, že ho reakcie na jeho dva pracovné dokumenty presvedčili, aby podporil myšlienku zrušenia doložky vykonateľnosti, je presvedčený, že tento krok bude musieť začať mimoriadnym postupom spojeným s vhodnými ochrannými opatreniami pre dlžníkov uznaných súdom. Naďalej nesúhlasí so zrušením vylúčenia rozhodcovského konania z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ale domnieva sa, že treba oveľa dôslednejšie preskúmať vzťah medzi rozhodcovskými a súdnymi konaniami a že pokým nebude ukončené úplné preskúmanie a dôkladné konzultácie, nemala by sa zvažovať myšlienka výlučnej právomoci pre súdne konania podporujúca rozhodcovské konania na občianskoprávnych súdoch v členských štátoch.

Spravodajca považuje myšlienku udelenia plného zvratného účinku pre ustanovenia nariadenia za zaujímavú, ale predčasnú. Opäť by sa zasadzoval o rozsiahlu konzultáciu a politickú diskusiu predtým, ako sa prijmú akékoľvek kroky v tejto oblasti, ktoré presahujú rámec návrhov v tomto návrhu správy. Je tiež zástancom myšlienky obnovenia rokovaní o dohovore o medzinárodných rozsudkoch v rámci Haagskej konferencie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.6.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Alexandra Thein, Diana Wallis, Zbigniew Ziobro, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Piotr Borys, Sajjad Karim, Kurt Lechner, Angelika Niebler, József Szájer