Postup : 2009/2151(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0227/2010

Predkladané texty :

A7-0227/2010

Rozpravy :

PV 20/09/2010 - 23
CRE 20/09/2010 - 23

Hlasovanie :

PV 21/09/2010 - 5.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0326

SPRÁVA     
PDF 252kWORD 246k
6.7.2010
PE 439.259v02-00 A7-0227/2010

o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof

(2009/2151(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajca: João Ferreira

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof

(2009/2151(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof(1) a príslušné posúdenie vplyvu(2) a na pracovný dokument Komisie zo 14. decembra 2007 o posilnení systémov včasného varovania v Európe(3),

- so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. septembra 2009 o lesných požiaroch v lete 2009(4), zo 4. septembra 2007 o živelných pohromách(5), zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach(6), z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe(7), zo 14. apríla 2005 o suchu v Portugalsku(8), z 12. mája 2005 o suchu v Španielsku(9), z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe(10), svoje uznesenia z 18. mája 2006 o živelných pohromách (požiaroch, suchu a povodniach) – poľnohospodárske aspekty(11), aspekty regionálneho rozvoja(12) a aspekty životného prostredia(13), svoje uznesenie z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a následkoch búrky Xynthia v Európe(14) a svoje legislatívne uznesenie z 18. mája 2006 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(15),

- so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy(16) a na body 12 a 15 záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 15. a 16. júna 2006 v Bruseli o schopnosti Únie reagovať v núdzových a krízových situáciách a pri pohromách(17),

- so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom, z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany(18),

- so zreteľom na smernicu Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (smernica Seveso II)(19),

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík (smernica o povodniach)(20),

- so zreteľom na smernicu Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (smernica EIA)(21),

- so zreteľom na rámec činnosti na obdobie 2005 – 2015: Budovanie odolnosti národov a spoločenstiev voči katastrofám, prijatý 22. januára 2005 v Kóbe, Hjógó(22),

- so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite prijatý 5. júna 1992 v Riu de Janeiro,

- so zreteľom na článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

- so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7‑0227/2010),

A.  keďže prevencia by mala byť čoraz dôležitejšou fázou cyklu riadenia katastrof a mala by nadobudnúť väčšiu spoločenskú dôležitosť,

B.   keďže prírodné katastrofy poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, ovplyvňujú udržateľný rozvoj a ohrozujú sociálnu súdržnosť,

C.  keďže v dôsledku faktorov, ako je napríklad intenzívne využívanie pôdy, nekontrolovaný rast priemyslu a miest, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvyšujúci sa výskyt extrémnych klimatických javov, sú členské štáty, a najmä konvergenčné regióny menej odolné proti katastrofám, či už prírodným, alebo spôsobeným človekom,

D.  keďže zmena klímy spôsobuje stále častejšie prírodné katastrofy (záplavy, nadmerné suchá a požiare), ktoré spôsobujú straty na ľudských životoch a vážne environmentálne, hospodárske a spoločenské škody,

E.   keďže katastrofy majú vo všeobecnosti veľa príčin, pričom ich nemožno vždy pripisovať len extrémnym prírodným javom, ale pravdepodobnosť ich vzniku často zvyšuje neprimeraný vzťah ľudí k okolitému fyzickému prostrediu,

F. keďže katastrofy môžu byť zapríčinené technologickými a priemyselnými haváriami, ktoré môžu mať za následok únik nebezpečných chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových (CBRN) látok so zásadným vplyvom na zdravie, plodiny, infraštruktúru alebo hospodárske zvieratá,

G.  keďže škodám spôsobeným prírodnými katastrofami a človekom by sa často dalo do veľkej miery zabrániť; keďže okrem toho aj politiky EÚ musia zabezpečiť konzistentné stimuly pre vnútroštátne, regionálne a miestne orgány s cieľom rozvíjať, financovať a vykonávať účinnejšie politiky prevencie a ochrany,

H.  keďže holistický, proaktívny, informáciami podložený a dôsledný prístup k prevencii katastrof musí zahŕňať rôzne úrovne spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a zároveň aj ďalšími subjektmi na danom území, ktoré toto územie poznajú,

I.        keďže sa ukázalo, že platné opatrenia na prevenciu katastrof chýbajú a predchádzajúce návrhy Európskeho parlamentu sa ešte nevykonávajú v plnej miere, čo bráni vykonávaniu jednotnej stratégie pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof na úrovni EÚ,

J.    keďže pretrvávajúce suchá a požiare urýchľujú okrem iného proces dezertifikácie, najmä v južnej Európe, čo ovplyvňuje predovšetkým stredomorské lesné štruktúry a oblasti s veľkými plochami lesov jedného druhu, ktoré nemajú miestny pôvod a sú vysoko horľavé, čo ohrozuje život obyvateľov a kvalitu života v postihnutých oblastiach,

K.  keďže vyvážené obsadenie/využívanie územia, hospodársky a sociálny rozvoj v súlade s prírodou, rešpektovanie energie, prírodných zdrojov a životného prostredia, posilnenie súdržnosti v EÚ, boj proti vyľudňovaniu vidieka, dezertifikácii a erózii pôdy a zachovanie environmentálne udržateľnej poľnohospodárskej činnosti sú niektoré zo základných prvkov prevencie katastrof,

L.   keďže lesy zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane životného prostredia prostredníctvom rovnováhy vytváranej pri kolobehu uhlíka a pri obehu vody,

1.   poznamenáva, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy majú veľmi závažné dôsledky pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a členských štátov; zdôrazňuje, že hlavným cieľom prevencie katastrof je chrániť ľudské životy, bezpečnosť a fyzickú integritu osôb, základné ľudské práva, životné prostredie, hospodárske a spoločenské infraštruktúry vrátane základných služieb, obydlí, komunikácií, dopravy a kultúrneho dedičstva;

2.   zdôrazňuje, že proaktívny prístup je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny prístup ku katastrofám; domnieva sa, že znalosť miestneho zemepisného, ekonomického a sociálneho kontextu je mimoriadne dôležitá pri prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof;

3.   víta záväzok Komisie zabezpečiť súdržnejšie zohľadňovanie otázok týkajúcich sa prevencie katastrof v politikách a programoch EÚ a zdôrazňuje význam holistického prístupu k prevencii katastrof; pripomína, že treba zohľadniť všetky typy prírodných a človekom spôsobených katastrof a že medzi ne patria, okrem iných rizík(23), povodne, búrky, suchá, cunami, zemetrasenia, lesné požiare, extrémne výkyvy teplôt, sopečná činnosť, lavíny, zosuvy pôdy, technologické a priemyselné havárie, erózie pôdy, kontaminácia spodných pôd a podzemných vôd a znečistenie morí, jazier a riek;

4.   vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov v oblasti prevencie človekom spôsobených katastrof medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby pre regionálne orgány zabezpečili školenia v oblasti zvládania katastrof;

5.   domnieva sa, že vzhľadom na rozmery a/alebo cezhraničnú povahu, ktorú môžu katastrofy nadobudnúť, je vhodné a potrebné posilniť spoluprácu na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, založenú na vzájomnom dopĺňaní činností, šírení osvedčených postupov a na princípe solidarity medzi členskými štátmi;

6.   berie na vedomie návrh na vytvorenie siete zloženej z predstaviteľov rôznych kompetentných vnútroštátnych služieb zo všetkých členských štátov; zdôrazňuje, že táto sieť by mala fungovať v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi zodpovednými za zvládanie katastrof, priestorové plánovanie a mapovanie a riadenie rizík; zdôrazňuje úlohu tejto siete pri výmene skúseností a preventívnych opatrení a pri stanovení spoločnej metodiky a minimálnych požiadaviek v oblasti mapovania nebezpečenstva a rizika na úrovni EÚ; vyzýva zástupcov z odvetvia poľnohospodárstva, aby sa zapojili do tejto siete, a žiada, aby sa zvážilo aj vypočutie v rámci programu UNEP, sociálnych a mimovládnych organizácií aktívnych v tejto oblasti, ako aj ďalších subjektov na danom území, ktoré toto územie poznajú;

7.   považuje za nevyhnutné spolupracovať pri šírení informácií a skúseností, pri technických a vedeckých využitiach, ako aj pri koordinácií stratégií rozvoja možností zásahu;

8.   vyzýva regióny, aby stavali na existujúcich sieťach územnej a cezhraničnej koordinácie, s cieľom rozvinúť spoluprácu s osobitným zameraním na prevenciu katastrof; domnieva sa, že štruktúry cezhraničnej spolupráce, akými sú makroregióny, ktorých spolupráca je orientovaná na funkčnosť, sa môžu stať účinnými platformami spolupráce v oblasti prevencie katastrof; podporuje využívanie cenných skúseností získaných v tejto oblasti prostredníctvom projektov realizovaných v minulosti v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG;

9.   domnieva sa, že skutočný pokrok v oblasti prevencie katastrof možno dosiahnuť prostredníctvom koordinovaných činností a stratégií členských štátov, rôznych sektorov a subjektov zapojených do cyklu zvládania katastrof; poukazuje na úlohu, ktorú môže zohrávať dobrovoľnícka práca v rámci týchto stratégií, a vyzýva členské štáty, aby na tento účel posilnili spoluprácu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; navrhuje, aby sa v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 posúdila možnosť organizácie spolupráce v oblasti dobrovoľníckej práce na úrovni členských štátov so zreteľom na prevenciu katastrof;

10. vyzýva na spoluprácu medzi členskými štátmi, štátmi susediacimi s EÚ a rozvojovými krajinami v rámci cezhraničných projektov spojených s výmenou najlepších postupov a šírením praktických vedomostí prostredníctvom programov susedskej politiky EÚ a rozvojových programov;

11. zdôrazňuje, že pri poskytovaní pomoci sa musí uplatňovať zásada nediskriminácie; poznamenáva, že pomoc treba poskytovať na základe potreby, bez diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženského vyznania, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia príjemcov;

12. zdôrazňuje, že problémy životného prostredia zapríčinené a zvýraznené zmenou klímy sú v súčasnosti zodpovedné za nárast nútenej migrácie, a preto si želá poukázať na čoraz silnejšie prepojenie medzi uchádzačmi o azyl a oblasťami v environmentálnom úpadku; vyzýva na lepšiu ochranu a presídľovanie tzv. klimatických utečencov;

13. zdôrazňuje, že záťaž prírodných katastrof znášajú regióny a miestne spoločenstvá a že s určitou mierou zovšeobecnenia môžeme povedať, že na ich zvládnutie iba na národnej a/alebo regionálnej úrovni nepostačujú ich materiálne a ľudské zdroje, a ani ich znalosti či finančné prostriedky, ale vyžaduje si to účinnú a solidárnu reakciu na európskej úrovni;

14. zdôrazňuje dôležitosť zmiernenia nerovnosti medzi regiónmi a členskými štátmi, pokiaľ ide o schopnosť chrániť svoje obyvateľstvo a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to prostredníctvom podpory ich úsilia o zlepšovanie prevencie, najmä v regiónoch a členských štátoch s vysokou mierou rizika katastrof; naliehavo žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť najviac izolovaným, riedko osídleným, horským a pohraničným regiónom Európy, ako aj najviac hospodársky znevýhodneným európskym regiónom;

15. zdôrazňuje, že treba uznať a riadne zohľadniť prírodné charakteristiky a obmedzenia izolovaných, horských, riedko zaľudnených a vyľudňovaných regiónov, ako aj odľahlých a najvzdialenejších regiónov, ostrovov, prirodzene znevýhodnených regiónov a regiónov vystavených kumulovaným rizikám; upozorňuje na ďalšie problémy, s ktorými sa tieto regióny musia vyrovnať, aby mohli čeliť katastrofám; žiada, aby sa týmto oblastiam venovala osobitná pozornosť prostredníctvom rôznych dostupných finančných nástrojov, a žiada o zmiernenie podmienok na uvoľnenie prostriedkov z Fondu solidarity v prospech týchto oblastí;

16. zdôrazňuje potrebu revízie nariadenia o Fonde solidarity prispôsobením kvalifikačných kritérií charakteristikám každej oblasti a každému typu katastrofy vrátane postupne vznikajúcich katastrof, ako sú suchá, pričom treba venovať osobitnú pozornosť výrobným odvetviam, najzraniteľnejším oblastiam a postihnutému obyvateľstvu a umožniť flexibilnejšiu a včasnejšiu mobilizáciu fondu; domnieva sa, že oprávnené opatrenia uvedené v článku 4 Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) sú príliš reštriktívne; domnieva sa že pri stanovovaní limitov pre oprávnenosť je nevyhnutné zohľadniť regionálny rozmer, keďže v opačnom prípade môže dôjsť k vylúčeniu regiónov postihnutých mimoriadne závažnými katastrofami z dôvodu nesplnenia limitu, ktorý je určený pre členský štát ako celok;

17. zdôrazňuje potrebu vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám s adekvátnymi finančnými zdrojmi na prevenciu a boj proti katastrofám, ktorý posilní a zosúladí existujúce nástroje, ako je politika súdržnosti, politika rozvoja vidieka, regionálna politika, Fond solidarity, 7. rámcový program a programy Life+; žiada, aby sa prevencia v tomto rámci brala do úvahy aj vo finančnom výhľade na obdobie 2014 – 2020; vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť navrhnúť systematickejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov s cieľom posilniť účinnosť mechanizmov prevencie v celej EÚ;

18. vyzýva Komisiu, aby zabránila tomu, že súčasný rozpočtový tlak, ktorý vznikol v dôsledku krízy, bude mať za následok obmedzenie zdrojov pridelených súčasným politikám zameraným na prevenciu katastrof, a aby v rámci prebiehajúceho preskúmania rozpočtu dôkladne analyzovala všetky nedostatky v oblasti prevencie a stanovila, či dostupné nástroje pokrývajú všetky druhy katastrof;

19. pripomína, že politika súdržnosti je základným nástrojom na prevenciu rizika prírodných katastrof; domnieva sa, že rôzne fondy a nástroje treba využívať flexibilným a koordinovaným spôsobom s cieľom zlepšiť funkčnosť a účinnosť tejto politiky; zdôrazňuje, že prevenciu rizika treba koordinovať spolu s ostatnými politikami, ktoré sa vykonávajú v oblasti prevencie, aby sa zabránilo rozdrobovaniu opatrení a zvýšila ich účinnosť a pridaná hodnota;

20. znovu potvrdzuje potrebu overiť, že prostriedky EÚ sa využívajú primeraným spôsobom, a potrebu náhrady prostriedkov v prípade ich zneužitia;

21. zdôrazňuje, že prevencia katastrof je v prvom rade v kompetencii členských štátov a že je v tejto oblasti potrebné aj naďalej zohľadňovať zásadu subsidiarity;

22. vyzýva členské štáty, ktoré sú zodpovedné za priestorový manažment, aby zaviedli kritériá a právne predpisy zamerané na prevenciu katastrof v oblastiach ohrozovaných záplavami, zosuvmi pôdy a ostatnými geologickými rizikami pri zohľadnení problémov spôsobených nerozvážnym odlesňovaním, ako aj na prevenciu výstavby v týchto oblastiach;

23. vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili možnosti lepšieho začlenenia prevencie katastrof do operačných programov finančnej pomoci EÚ na vnútroštátnej úrovni, ako aj do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych operačných programov; domnieva sa, že všetky verejné subjekty podieľajúce sa na ochrane životného prostredia by sa na tomto procese mali zúčastňovať a mali by sa doň aktívne zapájať; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s prepracovaním operačných programov podporila potreby, na ktoré v tejto oblasti poukázali členské štáty; s cieľom umožniť výmenu skúseností žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty na poskytnutie podrobností o ich zavedených operačných programoch pre prípad prírodných a človekom spôsobených katastrof;

24. domnieva sa, že okrem iného sa podpora EÚ členským štátom musí prednostne zamerať na tieto preventívne opatrenia:

a) vypracovanie a preskúmanie bezpečnostných predpisov pre stavby a využitie pôdy;

b) náprava situácií vedúcich k budúcim rizikám: obnova pôvodných korýt riek, obnova a ochrana povodí riek, močiarov a súvisiacich ekosystémov, sledovanie erózie a sedimentácie vo vodných tokoch, zvýšenie prietokovej kapacity mostov a potrubí, vyčistenie lesov a zmena ich územného plánovania, opätovné zalesňovanie, ako aj ochrana pobrežia;

c) ochrana a prestavba obývaných oblastí, najmä mestských, ktoré sú zvlášť citlivé na určité typy katastrof, a to so zapojením obyvateľov;

d) údržba a sledovanie bezpečnosti veľkých infraštruktúr s osobitným dôrazom na priehrady, palivové potrubia, cestné a železničné mosty, zásobovanie energiami a vodou, kanalizáciu, komunikácie a telekomunikačné zariadenia;

e) zachovanie poľnohospodárskej činnosti v oblastiach postihnutých vyľudňovaním, ktoré sú vystavené riziku prírodných katastrof, a prínos k opätovnému začleneniu ľudskej činnosti prostredníctvom budovania infraštruktúr, ktoré umožnia ľuďom žijúcim v takýchto oblastiach naďalej zostať na tomto území;

25. vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v propagácii informačných kampaní na prevenciu a v prijímaní osvedčených postupov, pričom prostriedkami, ktoré sú ľahko dostupné všetkým občanom, sa budú poskytovať príslušné aktuálne informácie a bude sa zabezpečovať vzdelávanie všeobecnej verejnosti o identifikovaných rizikách a postupoch, ktoré bude treba prijať na zvládnutie prírodných alebo človekom spôsobených katastrof; nalieha, aby sa vo vzdelávacích systémoch kládla osobitná pozornosť na mladých ľudí už od školského veku a na vidiecke spoločenstvá; v súvislosti so zvyšovaním povedomia občanov zdôrazňuje aj úlohu jednotnej európskej tiesňovej telefonickej linky 112 a potrebu lepšej informovanosti o nej;

26. pripomína, že voda sa často podieľa na prírodných katastrofách, a to nielen vo forme povodní – ktoré sú často dôsledkom nevhodného plánovania – mrazu, krupobitia a znečistenia povodí, ale aj keď je jej nedostatok, čo môže viesť k významným zmenám, ako je dezertifikácia rozľahlých oblastí v južnej a juhovýchodnej Európe;

27. zdôrazňuje skutočnosť, že trvalé suchá mali v posledných rokoch za následok nárast lesných požiarov v Európe, v dôsledku čoho sa zároveň zhoršila dezertifikácia veľkého množstva regiónov;

28. vzhľadom na vzájomnú súvislosť medzi javmi sucha, lesných požiarov a dezertifikácie vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice, ktorý bude podobný ako smernica o záplavách a ktorý by podporil prijatie politiky EÚ zameranej na riešenie problematiky nedostatku vody, sucha a prispôsobenia sa zmene klímy; v tejto súvislosti vyzdvihuje takisto dôležitosť vytvorenia európskeho observatória pre sledovanie sucha, ktoré by bolo centrom poznatkov týkajúcich sa účinkov sucha a ich zmierňovania a kontroly;

29. znovu opakuje svoju výzvu Komisii, aby podporila spustenie činnosti európskeho observatória pre sledovanie sucha, ktoré by bolo centrom poznatkov týkajúcich sa účinkov sucha a dezertifikácie a ich zmierňovania a kontroly s cieľom posilniť jednotné strategické rozhodovanie a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť vzájomná súvislosť medzi suchom, lesnými požiarmi a dezertifikáciou a že by sa v rámci politiky na prevenciu a riadenie rizika sucha mali stanoviť skutočné ciele založené na solidarite;

30. keďže lesy sú dôležité pre výrobu dreva, zachovanie biodiverzity, predchádzanie povodniam, lavínam a erózii a pre riadenie podzemných vodných zdrojov a viazanie uhlíka, mali by sa skutočnosťou, že sú ohrozované požiarmi, zaoberať všetky členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila a uskutočnila legislatívne návrhy a iniciatívy v oblasti ochrany lesov a prevencie vzniku lesných požiarov; domnieva sa, že by sa mali podporiť projekty zalesnenia a opätovného zalesňovania s uprednostnením domácich druhov a zmiešaných lesov v prospech biodiverzity a väčšej odolnosti proti požiarom, búrkam a škodcom, ako aj udržateľný zber a využitie zvyškovej lesnej biomasy, ktorá je obnoviteľným zdrojom energie; domnieva sa, že v rámci skutočnej spolupráce v tejto oblasti by sa mal vykonávať pravidelný zber údajov, príprava plánov rizík, príprava plánov na riadenie rizika požiaru, identifikácia potrebných zdrojov a zdrojov dostupných v 27 členských štátoch a koordinácia na rozličných úrovniach;

31. vzhľadom na to, že zakladanie požiarov a zvyšovanie ich frekvencie sú vo svojej podstate trestnými činmi páchanými na životnom prostredí, vyzýva Komisiu, aby posúdila a predložila Rade a Európskemu parlamentu formy uplatňovania donucovacích opatrení, ktoré zamedzia prípadom požiaru z nedbanlivosti a úmyselnému zakladaniu požiarov;

32. zdôrazňuje, že je dôležité vnímať prevenciu z komplexného pohľadu a začleňovať ju do príslušných sektorových politík na podporu vyváženého využívania pôdy a súdržného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je v súlade s prírodou;

33. uznáva, že niektoré sektorové politiky vedú k tomu, že určité regióny sú viac vystavené riziku z dôvodu podpory vyľudňovania vidieka a nadmernej koncentrácie obyvateľstva v mestských oblastiach;

34. domnieva sa, že poľnohospodárska a lesnícka výroba je citlivá na klimatické javy, ako sú suchá, mráz, ľad, krupobitie, lesné požiare, povodne, prívalový dážď a búrky, je vystavená zdravotným rizikám, ako sú zamorenia škodcami, nákazy zvierat a epidémie a epizootie, škodám spôsobeným voľne žijúcimi zvieratami, dôsledkom ľudskej činnosti, ako je zmena klímy, znečistenie, kyslý dážď či neúmyselné a úmyselné genetické znečistenie, zosuvom pôdy v súvislosti s územným a priestorovým plánovaním, hrozbám súvisiacim s technológiami a dopravou, dezertifikácii horských oblastí a lesným požiarom, predovšetkým v dôsledku nedostatočného udržiavania lesa a trestnej činnosti, a znečisťovaniu riek v dôsledku chemického odpadu z tovární, úniku živín a ľahostajnosti návštevníkov lesa;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vykonávanie osvedčených poľnohospodárskych postupov, ktoré v niektorých členských štátoch umožnili znížiť o polovicu množstvo použitých dusíkatých hnojív bez toho, aby to malo negatívny vplyv na množstvo úrody;

36. zasadzuje sa o environmentálne a sociálne vyrovnanú poľnohospodársku politiku, ktorá zohľadňuje potrebu podporovať a stimulovať udržateľnú poľnohospodársku výrobu a rozvoj vidieka v rozličných krajinách a regiónoch a ktorá je základným prvkom účinnej prevencie prírodných katastrof; obhajuje účinné posilňovanie stimulov pre agro-environmentálne a agro-vidiecke pracovné miesta na podporu usadenia ľudí vo vidieckych oblastiach ako kľúčový faktor na zachovanie ekosystémov, čo by riešilo súčasnú tendenciu vyľudňovania a ochudobňovania týchto miest a zníženie tlaku na mestské oblasti; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú poľnohospodári ako správcovia krajiny, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje dostatok kľúčových prvkov týkajúcich sa poľnohospodárskeho odvetvia;

37. podporuje vytvorenie európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho systému verejného poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof; zdôrazňuje, že tento systém musí byť ambicióznejší než jestvujúci model, keďže sa treba vyhnúť veľkému počtu rôznych systémov poistenia v EÚ, čo by zapríčinilo obrovský nepomer medzi príjmami poľnohospodárov; domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby systém minimálneho odškodnenia v súvislosti s prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami bol dostupný pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do výpočtu poľnohospodárskeho poistného zahrnuli dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri prijímaní opatrení zameraných na prevenciu požiarov (ako je čistenie protipožiarnych pásov, odstraňovanie odumretých drevín, ukladanie zeminy pozdĺž pozemkov atď.) a odstraňovanie vôd (čistenie priekop a kanálov);

39. zdôrazňuje dôležitosť štúdia opatrení na prispôsobovanie sa vidieckych i mestských oblastí narastajúcemu výskytu a rozmeru extrémnych klimatických javov v rôznych geografických oblastiach; domnieva sa, že predvídateľné negatívne účinky zmeny klímy spôsobia ďalšie obmedzenie poľnohospodárskej výroby a potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, a zdôrazňuje, že v rámci prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej negatívnych vplyvov je potrebné reagovať na túto skutočnosť a na iné výzvy;

40. zdôrazňuje dôležitosť verejného výskumu a vývoja pri prevencii a riadení katastrof a vyzýva na väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi inštitúciami výskumu a vývoja členských štátov, najmä tých, ktoré čelia podobným rizikám; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie už existujúceho prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania; odporúča Komisii, aby venovala náležitú pozornosť týmto potrebám a zabezpečila ich primerané financovanie;

41. zdôrazňuje potrebu pripraviť systémy zdravotníctva členských štátov z hľadiska štruktúry ľudských zdrojov, osvedčených postupov a informovanosti o rizikách, aby dokázali zvládať situácie v prípade katastrof;

42. zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii obsiahly súbor údajov a informácií o rizikách a nákladoch súvisiacich s katastrofami a sprístupniť ich na úrovni EÚ s cieľom uskutočniť porovnávacie štúdie a vymedziť pravdepodobný cezhraničný vplyv katastrof, čím sa členským štátom umožní zhromažďovať informácie o vnútroštátnych civilných kapacitách a zdravotníckych zdrojoch, a že by sa mali skôr využívať a rozvíjať existujúce štruktúry, napríklad Monitorovacie a informačné centrum (MIC), než vytvárať nové;

43. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia stále neuskutočnila štúdiu o postupoch mapovania nebezpečenstiev a rizík v členských štátoch, ako sa ustanovilo v oznámení Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof; nalieha na Komisiu, aby účinne napravila tento záväzok počas prvej polovice roka 2010;

44. domnieva sa, že na úrovni EÚ je potrebné stanoviť spoločnú metodiku a minimálne požiadavky v oblasti mapovania nebezpečenstiev a rizík;

45. zdôrazňuje dôležitosť vypracovania noriem na analýzu a vyjadrenie sociálno-hospodárskeho vplyvu katastrof na spoločenstvá;

46. odporúča, aby preskúmanie smernice EIA obsahovalo ucelenejší súbor otázok týkajúcich sa prevencie katastrof, najmä pokiaľ ide o hodnotenie, komunikáciu a zverejnenie rizík;

47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1)

KOM(2009)0082.

(2)

SEK(2009)0202.

(3)

SEK(2007)1721.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2009)0013.

(5)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0362.

(6)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0349.

(7)

Ú. v. EÚ C 272E, 13.11.2003, s. 471.

(8)

Prijaté texty, P6_TA(2005)0139.

(9)

Prijaté texty, P6_TA(2005)0187.

(10)

Prijaté texty, P6_TA(2005)0334.

(11)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0222.

(12)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0223.

(13)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0224.

(14)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0065.

(15)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0218.

(16)

10128/08.

(17)

10633/1/06.

(18)

Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9.

(19)

Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

(20)

Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27.

(21)

Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

(22)

A/CONF.206/6.

(23)

           Toto nie je úplný zoznam prírodných a človekom spôsobených katastrof; do tohto zoznamu môžu byť preto zaradené iné typy prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktoré nie sú uvedené v tejto správe.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V posledných rokoch zasiahol členské štáty EÚ pomerne veľký počet katastrof. Len pre informáciu, počas prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ dostala Komisia 62 žiadostí o finančnú pomoc z 21 krajín(1). Približne jedna tretina z nich patrí do kategórie „katastrof veľkých rozmerov“. Ďalšie katastrofy síce neviedli k podaniu žiadostí o mobilizáciu fondu, a to aj napriek tomu, že ich dôsledky pre postihnuté obyvateľstvo, životné prostredie a hospodárstvo boli značné a v mnohých prípadoch dlhodobé.

Škody sa takmer vždy len ťažko vyčísľujú, najmä keď zoberieme do úvahy straty na ľudských životoch. V každom prípade sú hospodárske a sociálne náklady katastrof veľmi významné.

Práve v tejto súvislosti sa musí zvyšovať sociálny význam prevencie, ktorá je čoraz dôležitejšou etapou cyklu riadenia katastrof.

Keďže členské štáty majú jednoznačne prvoradú a hlavnú zodpovednosť za ochranu svojich obyvateľov a prevenciu katastrof, sú oprávnené dôvody na zvyšovanie spolupráce v oblasti prevencie, lepšej koordinácie úsilia a posilnenia solidarity a vzájomnej pomoci.

Na dosiahnutie tohto cieľa možno využiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zodpovednými za cyklus riadenia katastrof pri územnom plánovaní a pri mapovaní a riadení rizík. Vzniká preto potreba vytvorenia siete, ktorá by predstavovala fórum pre vzájomnú výmenu skúseností a preventívnych opatrení, do ktorej by sa mohli určitým spôsobom zapojiť aj sociálne organizácie aktívne v tejto oblasti. Do popredia vystupuje význam úlohy regionálnych a miestnych orgánov vyplývajúci z ich podrobných vedomostí o miestnych charakteristikách a podmienkach.

Výskyt a rozsah katastrof ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré sú často umocnené politikami vedúcimi k nevhodnému vzťahu človeka k okolitému fyzickému prostrediu. V dôsledku faktorov, ako je napríklad intenzívne využívanie pôdy, nekontrolovaný rast priemyslu a miest, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvyšujúci sa výskyt extrémnych klimatických javov, sú členské štáty menej odolné proti katastrofám, a to prírodným, ako aj spôsobeným človekom. Táto zraniteľnosť, ktorá je všeobecná, je ešte výraznejšia v prípade konvergenčných regiónov. Z toho plynie dôležitosť komplexného pohľadu na prevenciu a jej začlenenie do príslušných sektorových politík s cieľom podporiť vyvážené obsadzovanie územia a súdržný hospodársky a sociálny rozvoj v rovnováhe s prírodou. Na druhej strane treba uznať, že niektoré z týchto sektorových politík (napr. SPP) viedli k zvýšenému vystaveniu niektorých oblastí a ich obyvateľstva riziku, a preto je nutné pristúpiť k ich náprave.

Nemožno tiež zabúdať na to, že katastrofy obvykle najviac postihujú tých, ktorí majú najmenej prostriedkov, aby mohli chrániť seba, svojich rodinných príslušníkov a svoj majetok.

Považuje sa za vhodné a potrebné vytvoriť vhodný finančný rámec na úrovni EÚ na prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof , ktorý by posilnil a zosúladil existujúce nástroje vrátane oblastí politiky súdržnosti, regionálnej politiky, politiky rozvoja vidieka a ďalších. Finančná pomoc EÚ sa musí zamerať na súbor preventívnych opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty na všeobecnú nápravu situácií vedúcich k budúcim rizikám, ochranu obývaných oblastí, sledovanie bezpečnosti veľkých infraštruktúr a vypracovanie/preskúmanie bezpečnostných predpisov pre stavby a využitie pôdy.

Okrem toho sa považuje za nevyhnutné lepšie začlenenie prevencie katastrof do operačných programov finančnej pomoci EÚ na vnútroštátnej úrovni, pričom Komisia musí podporovať potreby prepracovania operačných programov zo strany členských štátov v tejto oblasti. Musia sa uznať a riadne zohľadniť prírodné charakteristiky a obmedzenia riedko obývaných oblastí a najvzdialenejších regiónov.

Zásadný význam nadobúda rozvoj schopnosti členských štátov realizovať výskum a vývoj v oblasti prevencie a riadenia katastrof. Tento rozvoj tiež tvorí oblasť možného a žiaduceho zvýšenia koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi, najmä medzi tými, ktoré sú vystavené podobným rizikám. Odporúča sa venovať náležitú pozornosť tejto potrebe a jej primeranému financovaniu. V tejto oblasti sa tiež považuje za dôležité na jednej strane posilniť systémy včasného varovania v členských štátoch a vytvoriť a posilniť už existujúce prepojenie medzi rôznymi systémami včasného varovania a na druhej strane skúmať a rozvíjať opatrenia na prispôsobenie sa narastajúcemu výskytu extrémnych klimatických javov na vidieku, ako aj v mestách.

Prístup Spoločenstva k prevencii katastrof musí zahŕňať ako jeden z ústredných záujmov zmenšenie existujúcej nerovnováhy medzi regiónmi a členskými štátmi v tejto oblasti, konkrétne tým, že pomôže zlepšiť prevenciu v oblastiach a v členských štátoch s vysokou mierou rizika a menšími možnosťami hospodárstva.

Upozorňuje sa na niektoré typy prírodných katastrof, ktoré sa vyskytli opakovane, najmä v konvergenčných regiónoch, a v nadväznosti na predchádzajúce uznesenia Európskeho parlamentu sa navrhuje vytvorenie Európskeho observatória pre sledovanie sucha, ako aj konkrétnej iniciatívy v oblasti ochrany lesov a prevencie vzniku požiarov.

(1)

KOM(2009) 193 v konečnom znení


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (28.4.2010)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k oznámeniu Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof

(2009/2151(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Viktor Uspaskich

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rámci cyklu zvládania katastrof; pevne verí, že aktívna účasť týchto orgánov na príprave a realizácii stratégií znižovania rizika a prevencie katastrof je najlepším spôsobom ako zabezpečiť navrhovanie čo najúčinnejších a najfunkčnejších riešení; zdôrazňuje aj význam konzultácií s verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami vrátane dobrovoľníckych organizácií, ako aj význam ich zapojenia do tohto procesu;

2.   zdôrazňuje, že aktívny, iniciatívny prístup je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny prístup; domnieva sa, že znalosť miestneho zemepisného, ekonomického a sociálneho kontextu je mimoriadne dôležitá pri prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof;

3.   zdôrazňuje, že záťaž prírodných katastrof znášajú regióny a miestne spoločenstvá a že s určitou mierou zovšeobecnenia môžeme povedať, že na ich zvládnutie iba na národnej a/alebo regionálnej úrovni nepostačujú ich materiálne a ľudské zdroje, a ani ich znalosti či finančné prostriedky, ale vyžaduje si to účinnú a solidárnu reakciu na európskej úrovni;

4.   domnieva sa, že skutočný pokrok v oblasti prevencie katastrof a v procese pohotovosti, reakcie a obnovy možno dosiahnuť len prostredníctvom spoločnej stratégie a koordinovaných činností rôznych sektorov a subjektov zapojených do cyklu zvládania katastrof; poukazuje na úlohu, ktorú môže zohrávať dobrovoľnícka práca v spoločnej stratégii, a navrhuje, aby činnosti zahrňovali aj zapojenie dobrovoľníkov; vyzýva členské štáty, aby na tieto účely posilnili spoluprácu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; navrhuje, aby sa v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 posúdila možnosť organizácie spolupráce v oblasti dobrovoľníckej práce na úrovni členských štátov so zreteľom na prevenciu katastrof a riadenie;

5.   podporuje globálnu stratégiu pre celú Úniu prostredníctvom zavedenia protokolu jednotnej činnosti pre všetky druhy katastrof vrátane lesných požiarov; zdôrazňuje, že členské štáty nesú primárnu zodpovednosť za prevenciu a zvládanie katastrof; domnieva sa, že táto stratégia musí zaručiť absolútnu solidaritu medzi krajinami a zamerať osobitnú pozornosť na najizolovanejšie európske regióny, najredšie osídlené a najvzdialenejšie regióny a niektoré ďalšie regióny alebo ostrovy v Európskej únii, ktoré majú osobitné charakteristiky a potreby súvisiace s ich geografickou polohou, topografiou a hospodárskymi a sociálnymi podmienkami, v ktorých žijú ich obyvatelia; zdôrazňuje však, že neexistujú žiadne plány na nahradenie alebo oslabenie existujúcich vnútorných právomocí členských štátov v oblasti civilnej ochrany a prevencie katastrof prostredníctvom usmernení EÚ;

6.   zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti uvedomelosti a informovanosti občanov, pokiaľ ide o prevenciu katastrof a reakcie občanov počas krízy a po nej, majú zásadný význam z pohľadu záchrany životov; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla hodnotenie mechanizmu civilnej ochrany a odbornej prípravy v rámci programu civilnej ochrany a vypracovala usmernenia Spoločenstva pre rôzne prípadné katastrofy; zdôrazňuje tiež potrebu poskytovania ďalších informácií týkajúcich sa jednotnej európskej tiesňovej telefonickej linky 112;

7.  zdôrazňuje, že dôsledky katastrof sa neobmedzujú na formálne a administratívne hranice regiónov a členských štátov; preto sa domnieva, že identifikácia osobitne rizikových oblastí s uvedením konkrétneho druhu rizika, by mala byť neoddeliteľne spojená so stanovovaním prioritných cieľov a mechanizmov spolupráce v takýchto oblastiach; vyzýva regióny, aby rozvíjali existujúce siete územnej a cezhraničnej koordinácie, s cieľom rozvinúť spoluprácu s osobitným zameraním na prevenciu katastrof; domnieva sa, že štruktúry cezhraničnej spolupráce, akými sú makroregióny, ktorých spolupráca je orientovaná na funkčnosť nezávisle od administratívnych hraníc, sa môžu stať účinnými platformami spolupráce v oblasti prevencie katastrof;

8.   podporuje využívanie cenných skúseností získaných v tejto oblasti prostredníctvom projektov realizovaných v minulosti v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG a považuje za mimoriadne dôležité ďalšie využívanie možností poskytovaných v rámci európskeho územného cieľa; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európske zoskupenie územnej spolupráce môže byť dôležitým nástrojom pre ďalšie posilnenie medzivládnej, cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce dokonca aj so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, a stabilným rámcom na výmenu a odovzdávanie odborných poznatkov a osvedčených postupov v oblasti prevencie katastrof, ako aj na vytvorenie spoločnej databázy a systémov včasného varovania medzi členskými krajinami;

9.   pripomína, že politika súdržnosti je základným nástrojom prevencie rizika prírodných katastrof; domnieva sa, že rôzne fondy a nástroje treba využívať flexibilným a koordinovaným spôsobom s cieľom zlepšiť operatívnosť a účinnosť tejto politiky; trvá na tom, že prevenciu rizika treba koordinovať spolu s ostatnými politikami, ktoré sa vykonávajú v oblasti prevencie, aby sa zabránilo rozdrobovaniu opatrení a zvýšila sa ich účinnosť a pridaná hodnota;

10. víta návrh Komisie rozšíriť program výmeny skúseností z prevencie katastrof, pričom mimoriadna pozornosť by sa mala venovať tým častiam Európy, ktoré sú vystavené kumulovaným rizikám (záplavy, cyklóny, sopečné erupcie a zemetrasenia); žiada Komisiu, aby vykonala súpis informačných zdrojov a šírenia osvedčených postupov v oblasti postupov v oblasti riadenia rizika; podporuje koordináciu výskumných činností v tejto oblasti a domnieva sa, že by sa mali podporiť prepojenia medzi systémami zisťovania a včasného varovania;

11. podporuje iniciatívu Komisie zameranú na hodnotenie možnosti skvalitnenia integrácie prevencie katastrof do operačných programov stanovených na obdobie rokov 2007 – 2013 a vyzýva členské štáty, aby využívali prostriedky zo štrukturálnych fondov, ktoré sú vyčlenené priamo na prevenciu rizika, aby boli opatrenia v tejto oblasti prijaté ihneď v priebehu tohto programového obdobia; pripomína však potrebu koordinovanej činnosti v tejto oblasti; navrhuje, aby v stratégii pre ďalšie programové obdobie brala Komisia do úvahy potrebu zaviesť finančné opatrenia EÚ na prevenciu katastrof, ktoré by pokryli všetky oblasti činnosti;

12. konštatuje, že zmeny klímy stále viac prispievajú k zhoršovaniu prírodných katastrof vrátane povodní a katastrof súvisiacich s vodou, pre ktoré je nevyhnutné prijať primerané a dobre koordinované preventívne opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúceho preskúmania rozpočtu zistila všetky možnosti zlepšenia súčasných systémov prevencie katastrof vrátane možnosti, ako by sa pomocou aktuálne dostupných nástrojov včasného varovania a pozorovania prostredníctvom satelitu mohli analyzovať riziká súch alebo dezertifikácie;

13. vyzýva Komisiu, aby zabránila tomu, že súčasný fiškálny tlak, ktorý vznikol v dôsledku krízy, bude mať za následok obmedzenie zdrojov využívaných v súčasných politikách zameraných na prevenciu katastrof, a aby vzhľadom na prebiehajúce preskúmanie rozpočtu dôkladne analyzovala nedostatky v oblasti prevencie a stanovila, či existujúce nástroje pokrývajú všetky druhy katastrof;

14. vyzýva Komisiu, aby nezabudla, že jednou z jej základných priorít v oblasti boja proti zmene klímy je lepšie lesné hospodárstvo a ochrana lesov; domnieva sa, že existencia skutočnej politiky lesného hospodárstva by vo významnej miere prispela nielen k boju proti zmene klímy, ale aj k prevencii prírodných katastrof;

15. vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky akčný plán na výmenu najlepších postupov v oblasti prevencie katastrof, ako aj koordinované núdzové plány, na základe ktorých spoja v prípade núdzových situácií svoje sily vnútroštátne zásahové jednotky;

16. domnieva sa, že financovanie infraštruktúr zo štrukturálnych fondov v budúcich programových obdobiach musí byť spojené s preventívnym vykonávaním špecifických opatrení v súlade s normami v oblasti prevencie katastrof;

17. vyzýva Komisiu, aby okamžite predložila nový návrh, cieľom ktorého bude ďalšie zjednodušenie administratívnych predpisov a posilnenie flexibility Fondu solidarity EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Charalampos Angourakis, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Ricardo Cortés Lastra, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Monika Smolková, Nuno Teixeira, Michael Theurer, Michail Tremopoulos, Viktor Uspaskich, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vasilica Viorica Dăncilă, Ivars Godmanis, Catherine Grèze, Veronica Lope Fontagné, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (8.4.2010)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k oznámeniu Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof

(2009/2151(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria do Céu Patrão Neves

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof(1); zastáva názor, že prevencia katastrof je neoddeliteľná od intervencie; opätovne potvrdzuje doterajšiu prácu Parlamentu(2) v tejto oblasti a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia zatiaľ nepredložila legislatívne návrhy v súlade s návrhmi Parlamentu; zdôrazňuje potrebu vypracovať komplexné právne predpisy a usmernenia s minimálnymi normami, v ktorých sa zohľadní celostný prístup zameraný na účinnejšiu politiku EÚ v oblasti riadenia katastrof; pripomína, že v prípade potreby Lisabonská zmluva umožňuje využiť posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorá môže byť vhodným rámcom pre zaoberanie sa touto oblasťou;

2.  vyzýva Európsku komisiu, aby riešila prírodné a človekom spôsobené katastrofy v úzkom spojení so všetkými ich fázami: prevenciou, pohotovosťou, okamžitým zásahom aj obnovou, pričom všetky tieto fázy budú úzko súvisieť s politikou rýchleho a efektívneho riadenia; pri zvyšovaní schopnosti reakcie treba brať do úvahy všetky druhy katastrof (v EÚ aj mimo nej, prírodné aj človekom spôsobené katastrofy), všetky nástroje EÚ, ako aj ich medziinštitucionálnu koordináciu;

3.  zasadzuje sa za globálnu stratégiu pre celú Úniu prostredníctvom zavedenia protokolu jednotnej činnosti pre všetky druhy katastrof, čím sa zabezpečí úplná solidarita medzi krajinami s cieľom čeliť týmto katastrofám; naliehavo žiada, aby sa v uvedenej stratégii venovala osobitná pozornosť najviac izolovaným európskym regiónom, riedko osídleným regiónom, horským a pohraničným oblastiam, ako aj najviac hospodársky znevýhodneným oblastiam;

4.  podporuje kľúčové prvky prístupu Spoločenstva, no považuje ich za nedostatočné pre poľnohospodárske odvetvie; domnieva sa, že prevencia katastrof založená na znalostiach má zásadný význam; vyzdvihuje potrebu vytvoriť databázu záznamov o hospodárskych a sociálnych katastrofách v záujme účinného monitorovania vrátane mapovania oblastí so zvýšeným rizikom, ako aj potrebu prijať opatrenia primerané osobitnej povahe hlavných rizík v každom regióne;

5.  podporuje prepojenie aktérov a politík v rámci cyklu riadenia katastrof, pričom zdôrazňuje prínos jednotky rýchleho nasadenia, ktorá by posilnila koordináciu a solidaritu medzi členskými štátmi, keďže žiadny z členských štátov nedisponuje potrebnými a dostatočnými prostriedkami, aby dokázal sám zvládnuť veľké prírodné katastrofy; podporuje iniciatívu vytvoriť skupinu zúčastnených strán a vyzýva zástupcov z odvetvia poľnohospodárstva, aby sa zapojili do navrhovaného mechanizmu krízového riadenia, okrem iného s cieľom skutočne uplatniť zásadu multifunkčnosti;

6.  zdôrazňuje, že dôsledky prírodných katastrof presahujú právne a administratívne hranice regiónov a členských štátov, čo znamená, že mapovanie rizík musí byť sprevádzané rozsiahlymi mechanizmami územnej spolupráce, na základe funkčnej nezávislosti týchto hraníc na úrovni makroregiónov, s cieľom efektívnejšieho boja proti prírodným a človekom spôsobným katastrofám z hľadiska prevencie a zásahu;

7.  vyzýva na spoluprácu medzi členskými štátmi, štátmi susediacimi s EÚ a rozvojovými krajinami v rámci cezhraničných projektov s výmenou najlepších postupov a šírenia vedomostí prostredníctvom programu susedskej politiky EÚ a rozvojových programov;

8.  domnieva sa, že nedávne skúsenosti a skúsenosti z minulých rokov zdôrazňujú potrebu ďalšieho posilňovania kapacity civilnej ochrany, pohotovosti, prevencie a reakcie Spoločenstva, čo sa týka prírodných a človekom spôsobených katastrof, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tomto ohľade prijala opatrenia na zabezpečenie viditeľného vyjadrenia európskej solidarity s krajinami postihnutými katastrofami väčších rozmerov; podporuje aktivity zamerané na konsolidáciu pohotovostnej kapacity v oblasti civilnej ochrany v členských štátoch, a to najmä prostredníctvom výmeny odborníkov a najlepších postupov, cvičení a projektov v tejto oblasti;

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad vážnymi a početnými škodami zaznamenanými počas nedávnych prírodných katastrof v niektorých členských štátoch, a preto považuje za nevyhnutné rýchlo preskúmať primeranosť preventívnych a pohotovostných opatrení s cieľom zaručiť, aby sa členské štáty poučili a v budúcnosti boli schopné zabrániť alebo obmedziť ničivé účinky podobných katastrof; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty na poskytnutie podrobností o ich zavedených operačných programoch pre prípad prírodných katastrof s cieľom zabezpečiť výmenu skúseností a vyvodenie záverov o núdzových opatreniach, opatreniach súvisiacich s administratívnymi a prevádzkovými organizáciami a s cieľom dostupnosti ľudských zdrojov a iných potrebných materiálov;

10. žiada členské štáty a miestne orgány, aby uľahčili zvyšovanie informovanosti o prevencii katastrof, najmä v školách a vidieckych spoločenstvách;

11. pripomína, že investície do udržateľného riadenia ekosystémov alebo správneho environmentálneho riadenia môžu poskytnúť nákladovo efektívne riešenia na zníženie zraniteľnosti spoločenstva voči katastrofám; zdravé ekosystémy pôsobia ako prírodné prostriedky na zmierňovanie katastrof, ich zavádzanie a udržiavanie je menej nákladné a často sú účinnejšie ako inžinierske stavby; podľa Svetovej banky (2004) sú investície do preventívnych opatrení vrátane investícií do udržiavania zdravých ekosystémov sedemkrát lacnejšie ako náklady na škody spôsobené katastrofami;

12. zdôrazňuje potrebu, aby sa zástupcovia poľnohospodárskeho odvetvia podieľali na mechanizme riadenia katastrof s cieľom vyhodnotenia a obnovy špecifickej pre toto odvetvie, aby bolo možné účinnejšie koordinovať existujúce zdroje, čo povedie ku konsolidácii politiky EÚ, pokiaľ ide o schopnosť okamžitej reakcie;

13. domnieva sa, že poľnohospodárska a lesnícka výroba sú citlivé na klimatické javy, ako sú suchá, mráz, ľad, krupobitie, lesné požiare, povodne, prívalový dážď a búrky, je vystavená zdravotným rizikám, ako sú zamorenia škodcami, nákazy zvierat a epidémie a epizootie, škodám spôsobeným voľne žijúcimi zvieratami, dôsledkom ľudskej činnosti, ako je zmena klímy, znečistenie, kyslý dážď či neúmyselné a úmyselné genetické znečistenie, zosuvom pôdy v súvislosti s územným a priestorovým plánovaním, hrozbám súvisiacim s technológiami a dopravou, dezertifikácii horských oblastí a lesným požiarom predovšetkým v dôsledku nedostatočného udržiavania lesa a trestnej činnosti a znečisťovaniu riek v dôsledku chemického odpadu z tovární, úniku živín a ľahostajnosti návštevníkov lesa;

14. zdôrazňuje, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy ohrozujú hospodársku životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a vedú k vyľudňovaniu vidieka, zvyšujú eróziu a dezertifikáciu, poškodzujú ekosystémy, ohrozujú biologickú rozmanitosť a majú vážny dosah na kvalitu života obyvateľov vidieka, ktorí tu ostávajú; je presvedčený, že dôsledky sú závažnejšie v oblastiach s prírodným znevýhodnením a bez možnosti hospodárskej diverzifikácie, kde si obyvatelia zabezpečujú obživu poľnohospodárstvom alebo kde je poľnohospodárstvo hlavným či jediným hospodárskym odvetvím, čo vedie k nedostatku potravín aj k nedostatku pracovných príležitostí v danom regióne, a tým k migrácii obyvateľstva do mestských oblastí;

15. zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú poľnohospodári ako správcovia krajiny Európskej únie, a v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné podporiť zachovanie poľnohospodárskej činnosti v uspokojivom stave s cieľom zamedziť zastavenie poľnohospodárskej výroby a vyľudňovanie vidieckych oblastí, čo je jav, ktorý ďalej zvyšuje riziko vzniku lesných požiarov;

16. pripomína, že poľnohospodárstvo má v tejto súvislosti kľúčový význam, keďže zabezpečuje existenciu vidieckeho hospodárstva a obmedzuje migráciu do mestských oblastí, pričom zaisťuje dobré environmentálne podmienky pre pôdu, znižuje emisie uhlíka a prispieva k sekvestrácii uhlíka, zlepšuje údržbu pôd, napomáha navracanie riečnych a pobrežných vodných systémov do ich pôvodného stavu a podporuje zotavovanie prírodných oblastí;

17. pripomína, že prostredníctvom fotosyntézy rastliny absorbujú CO2 z atmosféry a produkujú biomasu, ktorú možno premeniť na bioplyn, biopalivo a priemyselný tovar; pripomína, že zvýšené používanie poľnohospodárskych produktov na výrobu priemyselného tovaru, ako sú polyméry, mazivá, povrchovo aktívne látky, rozpúšťadlá a vlákna, môže taktiež pomôcť pri znižovaní závislosti od neobnoviteľných zdrojov energie;

18. domnieva sa, že existuje celý rad energetických plodín, ktoré môžu spolu s veternou a solárnou energiou do veľkej miery prispieť k zabezpečeniu energetiky EÚ;

19. domnieva sa, že pravdepodobné negatívne účinky zmeny klímy na poľnohospodársku výrobu spôsobia ďalší tlak na potrebu udržania bezpečnosti potravín, ktorý je tiež umocnený populačným nárastom na 9 miliárd ľudí do roku 2050, ktorý si vyžaduje zodpovedajúce zvýšenie výrobnej kapacity o 70 %, pričom tieto aspekty dohromady poukazujú na súvislosť medzi bezpečnosťou potravín, zmiernením zmeny klímy, prírodnými katastrofami a znižovaním chudoby;

20. zdôrazňuje potrebu budúcej poľnohospodárskej politiky, pre ktorú by mali byť poskytnuté finančné prostriedky v rámci prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej negatívnych vplyvov, najmä na prevenciu následkov prírodných katastrof, na ďalšie zabezpečovanie potravinového zásobovania Európanov a reagovanie na iné výzvy, ktoré sa môžu vyskytnúť;

21. vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala realizáciu zavedenia fondu na prispôsobenie sa zmene klímy v rámci nového finančného výhľadu s cieľom prispieť k financovaniu opatrení zameraných na ochranu pred prírodnými katastrofami v rôznych hospodárskych odvetviach;

22. pripomína, že lesy sú dôležité predovšetkým pre výrobu dreva, ale aj pre zachovanie biologickej rozmanitosti, predchádzanie požiarom, povodniam, lavínam a erózii a pre riadenie podzemných vodných zdrojov, starostlivosť o krajinu a viazanie uhlíka; je nevyhnutné poskytnúť EÚ náročnú lesnícku politiku, ktorá by brala do úvahy rozmanitosť európskych lesov a opierala sa o vedecké poznatky na ich údržbu, ochranu a prispôsobenie sa rizikám, ktorým sú vystavené; pripomína, že lesy sú dôležité predovšetkým pre výrobu dreva, ale aj pre zachovanie biologickej rozmanitosti, predchádzanie požiarom, povodniam, lavínam a erózii a pre riadenie podzemných vodných zdrojov, starostlivosť o krajinu a viazanie uhlíka;

23. zdôrazňuje skutočnosť, že trvalé suchá mali v posledných rokoch za následok nárast lesných požiarov v Európe, v dôsledku čoho sa zároveň zhoršila dezertifikácia veľkého množstva regiónov;

24. žiada Európsku komisiu, aby podobne ako v prípade existujúcej smernice o záplavách predložila návrh smernice o boji proti suchám s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu politík členských štátov, pokiaľ ide o optimalizáciu dostupných nástrojov Spoločenstva;

25. domnieva sa, že lesné požiare predstavujú závažný problém v mnohých častiach Európy a že by sa tu mali prijať opatrenia na zabránenie hustému zalesneniu a na zmenu zloženia lesa; domnieva sa, že v záujme vyššej odolnosti proti požiarom, búrkam a napadnutiu hmyzom by sa mala dať prednosť pôvodným druhom a zmiešaným lesom, pričom sa zohľadnia rôzne prírodné podmienky v severských boreálnych lesoch v porovnaní s lesmi na juhu Európy; žiada Komisiu, aby naliehavo vyzvala členské štáty na zavedenie právnych ustanovení so sankciami o občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti podpaľačov a na koordináciu hodnotiacich tímov, s ktorými sa konzultuje obnova postihnutých oblastí, s cieľom vyhnúť sa špekuláciám;

26. zasadzuje sa za zavedenie skutočnej lesnej politiky zameranej na zlepšenie správy a ochrany lesov pri zohľadnení ich prvoradej úlohy, ktorou je boj proti zmene klímy a ktorá má čoraz väčší vplyv na prírodné katastrofy;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do výpočtu poľnohospodárskeho poistného zahrnuli dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri prijímaní opatrení zameraných na prevenciu požiarov (ako je čistenie protipožiarnych pásov, odstraňovanie odumretých drevín, ukladanie zeminy pozdĺž pozemkov atď.) a odstraňovanie vôd (čistenie priekop a kanálov);

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vykonávanie osvedčených poľnohospodárskych postupov, ktoré v niektorých členských štátoch umožnili zníženie množstva použitých dusíkatých hnojív bez negatívneho vplyvu na množstvo úrody;

29. pripomína, že voda sa často podieľa na prírodných katastrofách, a to nielen vo forme povodní – ktoré sú často dôsledkom nevhodného plánovania – mrazu, krupobitia a znečistenia povodí, ale aj keď je jej nedostatok, čo môže viesť k významným zmenám, ako je dezertifikácia rozľahlých oblastí v južnej a juhovýchodnej Európe;

30. vyzýva Komisiu, aby podala správu o uplatňovaní článkov 70 a 71 ustanovení o kontrole stavu týkajúcich sa systémov prevencie rizík a vzájomných fondov v členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh spoločného európskeho systému na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof; zdôrazňuje, že tento systém musí byť ambicióznejší než jestvujúci model, keďže sa treba vyhnúť veľkému počtu rôznych systémov poistenia v EÚ, čo by zapríčinilo obrovský nepomer medzi príjmami poľnohospodárov;

31. domnieva sa, že potreba systému minimálneho odškodnenia je naliehavá, a to v súvislosti s prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami, pričom by bol dostupný pre všetkých európskych poľnohospodárov, odmieta nevyhnutnosť odseku 8 článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006(3) pre rozdielnosť systémov poistenia, ktoré sú k dispozícii v rôznych členských štátoch, a presadzuje podporu preventívnych opatrení a ich potrebu vo výpočte poistného v rámci poľnohospodárskeho poistenia;

32. pripomína, že systémy poistenia sa poskytujú v rámci tzv. amber box (jantárová skrinka) opatrení WTO a že naši obchodní partneri, ako sú Spojené štáty (proticyklický program a programy pomoci pri katastrofách), ich systematicky využívajú na zabezpečenie príjmov poľnohospodárskych podnikov a lesných závodov ako kompenzáciu dosahov prírodných katastrof, ako aj v prípade straty príjmov v dôsledku nestability trhu;

33. upozorňuje na existujúce stratégie činnosti s cieľom znížiť riziko na podnikovej úrovni, ako sú napríklad vnútropodnikové alebo trhovo orientované stratégie; pripomína, že takéto stratégie na diverzifikáciu, úpravu výroby, zmenu osevného postupu, spôsoby pestovania, ktoré sú šetrné k pôde a nenáročné na vodu, termínové trhy, poistenia a zmluvy stoja v popredí a mali by sa doplniť pridruženými opatreniami;

34. vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov v oblasti prevencie človekom spôsobených katastrof medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili školenia krízového riadenia pre regionálne orgány;

35. domnieva sa, že pre reakciu na katastrofy by sa mal poskytnúť primeraný finančný rámec, ktorý by bol jasnejšie vyjadrený prostredníctvom Fondu solidarity, politiky v oblasti rozvoja vidieka, regionálnej politiky, siedmeho rámcového programu, štátnych podpôr, programu Forest Focus a programov Life+; vyzýva na čiastočné využívanie osobitných fondov mimo rámca SPP na súkromné preventívne opatrenia, ako sú opatrenia na prispôsobenie sa lesov zmene klímy a príslušné výskumné činnosti, opätovné zalesňovanie, ochranu mokradí a súvisiacich ekosystémov, sledovanie erózie a sedimentácie vo vodných tokoch a na alternatívne spôsoby využitia vysokorizikovej pôdy pri jej obnove; ďalej žiada, aby sa prevencia, intervencia a informovanie obyvateľstva stali riadnou súčasťou budúcich finančných výhľadov;

36. vyzdvihuje potrebu presadzovania preventívnych opatrení prijatých proti všetkým druhom prírodných katastrof prostredníctvom stanovenia spoločných strategických cieľov, ktoré zabezpečia lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi, ako aj väčšiu pohotovosť a lepšiu koordináciu rôznych nástrojov Spoločenstva (štrukturálne fondy, Fond solidarity a pohotovostné nástroje rýchlej reakcie pre prípad rozsiahlejších núdzových situácií);

37. vyzýva Komisiu, aby mobilizovala Fond solidarity EÚ čo najflexibilnejším spôsobom a bez zbytočného odkladu s cieľom poskytovať pomoc obetiam prírodných katastrof a vyzýva na prijatie transparentnejších kritérií;

38. vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a zrýchlila postup s prihliadnutím na počiatočné hodnotenie priamych škôd štátu postihnutého katastrofou, aby Fond solidarity EÚ bol maximálne účinný;

39. vyzýva na rozšírenie rozsahu pôsobnosti Fondu solidarity EÚ o pojem katastrofa, ktorý je definovaný ako závažná deštruktívna udalosť spôsobujúca obyvateľstvu a životnému prostrediu vážne škody, pričom pod pojmom katastrofa sa rozumejú i postupne vznikajúce katastrofy, ako sú suchá; za týchto okolností by malo byť prijatie opatrení týkajúcich sa núdzových prídelov vody na celoštátnej alebo regionálnej úrovni signálom na začatie činnosti Sociálneho fondu EÚ;

40. vyzýva na rozšírenie pôsobnosti Fondu solidarity EÚ, aby sa pokryli škody spôsobené odvetviu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

41. domnieva sa, že oprávnené opatrenia uvedené v článku 4 Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) sú príliš reštriktívne a neobsahujú iné podobné situácie akou je sucho; v tejto súvislosti, aj napriek tomu, že nie je uskutočniteľné, aby hlavné obete (súkromné osoby a podniky) dostali priamu podporu, je potrebné zaviesť do FSEÚ nové flexibilnejšie ustanovenie, ktoré by umožnilo poskytnutie nepriamej náhrady;

42. vyzýva na zavedenie novej kategórie do Fondu solidarity Európskej únie, na iné činnosti verejného záujmu, na obnovu spoločenského a hospodárskeho života ľudí a postihnutých oblastí, čím by sa dbalo na udalosti, ktorých dôsledky ovplyvňujú súkromný majetok, ktorý je bezpochyby významný pre dobro a všeobecné blaho a má tú istú funkciu ako verejný majetok;

43. domnieva sa že pri stanovovaní limitov pre oprávnenosť je dôležité zohľadniť regionálny rozmer, keďže v opačnom prípade by mohlo dôjsť k vylúčeniu oblastí postihnutých závažnými katastrofami z dôvodu nesplnenia limitu, ktorý je určený pre členský štát ako celok; ďalej treba zohľadniť aj konkrétnu situáciu v odľahlých a izolovaných oblastiach, ako sú ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

44. domnieva sa, že pri stanovovaní hraničných hodnôt uvedených v odseku 15 treba zvážiť všetky vidiecke oblasti s osobitným prírodným znevýhodnením a opustené oblasti, aby sa nepodporovalo ich opúšťanie;

45. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila obnovu vážne poškodených poľnohospodárskych regiónov, obnovila úsilie o vytváranie pracovných miest a vykonala primerané opatrenia s cieľom kompenzácie všetkých spoločenských výdavkov spojených so stratou zamestnania a s inými zdrojmi príjmov v poľnohospodárstve;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Richard Ashworth, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Giovanni La Via, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Krisztina Morvai, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Spyros Danellis, Lena Ek, Véronique Mathieu, Maria do Céu Patrão Neves, Daciana Octavia Sârbu

(1)

KOM(2009)0082.

(2)

Správa z 18. mája 2006 o prírodných katastrofách (lesné požiare, suchá a povodne) – poľnohospodárske aspekty (C 297 E, 7.12.2006, s. 363); uznesenie zo 16. februára 2006 o riadení rizika a krízovom riadení v poľnohospodárstve (C 290 E, 29.11.2006, s. 407); uznesenie z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (C 286 E, 14.8.2008, s. 15).

(3)

Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2006, s. 3.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (28.4.2010)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k oznámeniu Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof

(2009/2151(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Antigoni Papadopoulou

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   víta oznámenie Komisie o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof; pripomína, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy ovplyvňujú všetky členské štáty a kandidátske krajiny a že medzi ne patria, okrem iných rizík(1), povodne, búrky, suchá, cunami, zemetrasenia(2), lesné požiare, extrémne výkyvy teplôt, sopečná činnosť, lavíny, zosuvy pôdy, technologické a priemyselné havárie, erózie, kontaminácia spodných pôd a podzemných vôd a znečistenie morí, jazier a riek;

2.   zdôrazňuje, že pri presadzovaní prístupu Únie je dôležité pamätať na to, že v rôznych členských štátoch dochádza k rôznym druhom katastrof a z toho dôvodu sú potrebné rôzne opatrenia;

3.   zdôrazňuje, že hoci katastrofy môžu mať veľa príčin, nemožno ich vždy pripisovať len extrémnym prírodným javom, pravdepodobnosť ich vzniku totiž často zvyšuje neprimeraný vzťah ľudí k okolitému fyzickému životnému prostrediu a technologické a priemyselné havárie, ktoré môžu mať za následok únik nebezpečných chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových (CBRN) látok so zásadným vplyvom na zdravie, plodiny, infraštruktúru alebo hospodárske zvieratá;

4.  podporuje kľúčové prvky prístupu Únie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že predchádzajúce návrhy Európskeho parlamentu sa ešte nevykonávajú v plnej miere, čo obmedzuje vykonávanie jednotnej stratégie Únie pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof;

5.  domnieva sa, že oznámenie Komisie o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof by malo podnietiť politické diskusie medzi inštitúciami EÚ a rôznymi zainteresovanými stranami vrátane mimovládnych organizácií a iných členov občianskej spoločnosti;

6.  poznamenáva, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy majú veľmi závažné dôsledky pre hospodárstvo regiónov, negatívny účinok na infraštruktúru, zamestnanosť, prírodné a kultúrne dedičstvo, životné prostredie, cestovný ruch a hospodársky a sociálny rozvoj krajiny; navrhuje, aby pri formovaní novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a finančného rámca na roky 2014 – 2020 priority pre koherentnú zahraničnú bezpečnostnú politiku zahŕňali prístup Únie, pokiaľ ide o prírodné a človekom spôsobené katastrofy, vrátane primeraných mechanizmov pre prideľovanie humanitárnej pomoci v období krízy v EÚ aj v tretích krajinách;

7.  zdôrazňuje dôležitosť novej doložky o solidarite, ktorá sa uvádza v článku 222 ZFEÚ, aby sa pomoc zabezpečila všetkými prostriedkami a účinnou koordináciou medzi členskými štátmi v prípade prírodnej alebo človekom spôsobenej katastrofy;

8.  zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zapojenia Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), ako sa uvádza v článku 71 ZFEÚ a ako bol zriadený rozhodnutím Rady 2010/131/EÚ z 25. februára 2010 o zriadení Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti; upozorňuje však na skutočnosť, že výbor COSI nie je zákonodarným orgánom a nemal by mať legislatívne alebo zdanlivo legislatívne právomoci; je hlboko znepokojený nedostatkom dohľadu Európskeho parlamentu a národných parlamentov a požaduje, aby Európsky parlament a národné parlamenty boli náležite a včas informované o činnostiach výboru COSI, čím sa dosiahne potrebný demokratický dohľad;

9.  zastáva názor, že je potrebné, aby výbor COSI poskytoval interoperabilnú podporu vo všetkých fázach (pripravenosť, reakcia a obnova) mobilizácie nástrojov, pokiaľ ide o prírodné a človekom spôsobené katastrofy, a aby boli do jeho operačného rámca zahrnuté všetky oblasti, ktoré by mali patriť do právomoci výboru (policajná a colná spolupráca, vonkajšie hranice, vnútorná bezpečnosť a katastrofy) v súlade so stratégiou vnútornej bezpečnosti EÚ;

10. zdôrazňuje, že pri poskytovaní pomoci sa musí uplatňovať zásada nediskriminácie; poznamenáva, že pomoc treba poskytovať na základe potreby, bez diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženského vyznania, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia príjemcov;

11. pripomína, že pri katastrofách alebo v núdzových situáciách sú základné ľudské práva ohrozené; vyzýva na účinné monitorovanie pomoci s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných ľudských práv vrátane radu preventívnych opatrení, pokiaľ ide o fyzické a sexuálne násilie, psychické zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, násilné prisťahovalectvo a trestnú činnosť;

12. zdôrazňuje, že ženy sú často najviac postihnuté po prírodných alebo človekom spôsobených katastrofách, pretože na rozdiel od mužov ich živobytie viac závisí od prírodných zdrojov, ktoré sú pohromami ohrozené; vyzýva Komisiu, aby prijala stratégie zohľadňujúce rodový aspekt pre situácie, keď treba reagovať na potreby v oblasti bezpečnosti ľudí a na environmentálne a humanitárne krízy vyvolané prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými človekom;

13. zdôrazňuje, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy môžu vážnym spôsobom poškodiť kritickú infraštruktúru vrátane základných služieb, komunikácií a dopravy, ako sme to nedávno videli po erupcii sopky na Islande; naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila jasné priority pre pomoc krajinám postihnutým katastrofami, napríklad prístrešie a miestne plánovanie alebo poskytnutie dostatočného množstva bezpečnej vody a zabezpečenie hygienických podmienok;

14. zdôrazňuje, že realizácia účinnej civilnej ochrany sa opiera o osobitné kľúčové postupy ako prevencia, aktívna účasť a zapojenie všetkých, mechanizmy pripravenosti, reakcie, obnovy a rekonštrukcie;

15. upozorňuje na zriadenie systémov včasného varovania a síl rýchlej reakcie, ktoré by mali byť sprevádzané programami odbornej prípravy a projektmi na zvyšovanie informovanosti verejnosti;

16. zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii obsiahly súbor údajov a informácií o rizikách a nákladoch súvisiacich s katastrofami a sprístupniť ich na úrovni EÚ s cieľom uskutočniť porovnávacie štúdie a vymedziť pravdepodobný cezhraničný vplyv katastrof, čím sa členským štátom umožní zhromažďovať informácie o vnútroštátnych civilných kapacitách a zdravotníckych zdrojoch, a že by sa mali skôr využívať a rozvíjať existujúce štruktúry, napríklad Monitorovacie a informačné centrum (MIC), než vytvárať nové;

17. zdôrazňuje, že problémy životného prostredia zapríčinené a zvýraznené zmenou klímy sú v súčasnosti zodpovedné za nárast nútenej migrácie, a preto si želá poukázať na čoraz silnejšie prepojenie medzi uchádzačmi o azyl a oblasťami v environmentálnom úpadku; vyzýva na lepšiu ochranu a presídľovanie tzv. klimatických utečencov;

18. domnieva sa, že by mal existovať silný spoločný mechanizmus koordinácie, aby sa zabezpečilo šírenie najlepších postupov, ktoré by mohli zlepšiť spoluprácu z hľadiska pripravenosti, reakcie a obnovy;

19. upozorňuje, že prístup k zdravotnej starostlivosti je mimoriadne dôležitý v období bezprostredne po katastrofe; zastáva názor, že je potrebné priradiť prioritu pohotovostnej lekárskej a chirurgickej starostlivosti poskytovanej zraneným osobám, ktoré katastrofu prežili, zníženiu rizika prenosných ochorení, psychosociálnej podpore ľuďom, ktorých postihla vážna strata, ktorí trpia traumou a obmedzenými sociálnymi a životnými podmienkami, a zabezpečeniu vhodnej výživy pre dojčatá a malé deti a riešeniu otázky podvýživy;

20. domnieva sa, že dôležité finančné mechanizmy EÚ, ako finančný nástroj civilnej ochrany, by sa so zreteľom na častejší výskyt a zvýšenie intenzity katastrof mali vo väčšej miere zameriavať na preventívne opatrenia, a že možnosti poskytovania finančných prostriedkov na činnosti v rámci EÚ a v tretích krajinách mali by sa mali rozšíriť ihneď a bez byrokratických postupov;

21. domnieva sa, že v prípade prírodných a človekom spôsobených katastrof by sa financovanie, ktorého cieľom je doplnenie národných opatrení zameraných predovšetkým na ochranu ľudí, ale aj životného prostredia a majetku vrátane kultúrneho dedičstva, malo uskutočňovať z existujúcich finančných nástrojov;

22. zastáva názor, že spolupráca na miestach, ktoré zasiahla prírodná alebo človekom spôsobená katastrofa, má zjavnú pridanú hodnotu; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie EÚ, aby rozvíjali posilnenú spoluprácu v oblasti prevencie katastrof a holistický prístup k účinnejšej politike EÚ v oblasti zvládania katastrof; víta preto opatrenia, ktorá už Rada prijala v súvislosti s vytvorením rámca Únie pre prevenciu katastrof a lesných požiarov;

23. poukazuje na význam zabezpečenia účinného a demokratického dohľadu nad činnosťami v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa Európsky parlament viac zúčastňuje na vytváraní bezpečnostných politík, čo znamená, že dôležitá je účinná konzultácia vo všetkých fázach;

24. upozorňuje na prevenciu a predvídanie prírodných a človekom spôsobených katastrof a na zmiernenie ich možného vplyvu s cieľom prijať stratégiu, ktorá sa zakladá na proaktívnom prístupe založenom na spravodajských informáciách; preto považuje za dôležité zabezpečiť, aby boli vnútroštátne právne predpisy členských štátov v súlade so základnými bezpečnostnými predpismi, ktoré treba dodržiavať napríklad v oblasti stavebníctva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Roberta Angelilli, Vilija Blinkevičiūtė, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Cornelis de Jong, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Clemente Mastella, Louis Michel, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Rui Tavares, Wim van de Camp, Axel Voss, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Edit Bauer, Anna Maria Corazza Bildt, Ioan Enciu, Ana Gomes, Nadja Hirsch, Franziska Keller, Petru Constantin Luhan, Mariya Nedelcheva, Norica Nicolai, Cecilia Wikström

(1)

Toto nie je úplný zoznam prírodných a človekom spôsobených katastrof; do tohto zoznamu môžu byť preto zaradené iné typy prírodných a človekom spôsobených katastrof.

(2)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2007 o regionálnom dosahu zemetrasení (Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 269).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.6.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

6

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Elena Oana Antonescu, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Esther de Lange, Anne Delvaux, Edite Estrela, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Nick Griffin, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Gilles Pargneaux, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Catherine Soullie, Salvatore Tatarella, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, João Ferreira, Christofer Fjellner, Marisa Matias, Bill Newton Dunn, Rovana Plumb, Michail Tremopoulos, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Anna Záborská

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia