SPRÁVA o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo (8.4.2010)

STANOVISKO Výboru pre petície (2.6.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

25.8.2010 - (2009/2108(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Esther de Lange

Erráta/Dodatky

Postup : 2009/2108(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0241/2010

Predkladané texty :

A7-0241/2010

Rozpravy :

PV 20/09/2010 - 19
CRE 20/09/2010 - 19

Hlasovanie :

PV 21/09/2010 - 5.7
CRE 21/09/2010 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0325

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo
STANOVISKO Výboru pre petície
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity

(2009/2108(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 a v nasledujúcich rokoch: Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva (KOM(2006)0216),

– so zreteľom na oznámenie Komisie o strednodobom hodnotení implementácie akčného plánu ES pre biodiverzitu (KOM(2008)0864 v konečnom znení),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010 (KOM(2010)0004),

– so zreteľom na správu Komisie o stave ochrany typov prirodzených biotopov a druhov, ako sa vyžaduje v článku 17 smernice o biotopoch (KOM(2009)0358),

– so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov[1] (smernica o vtákoch) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2001[2] o vykonávaní smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[3] (smernica o biotopoch),

– so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 25. júna 2009 o priebežnom hodnotení vykonávania akčného plánu EÚ pre biodiverzitu a stratégii EÚ v oblasti invazívnych cudzích druhov,

– so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady, ktoré sa konalo 26. – 27. januára 2010 v Madride a na ktorom sa prijali tzv. priority Cibeles, a na závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 15. marca 2010 o biodiverzite na obdobie po roku 2010 – EÚ a globálna vízia, ciele, medzinárodný prístup a režim rozdelenia zaťaženia,

– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, najmä na odsek 14,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o zastavení poklesu biologickej diverzity do roku 2010[4],

– so zreteľom na európsky samit v Göteborgu v roku 2001, na ktorom sa dohodlo o zastavení straty biodiverzity do roku 2010 ako súčasti stratégie trvalo udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na štúdiu s názvom Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (http://www.teebweb.org),

– so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti invazívnych druhov (KOM(2008)0789),

– so zreteľom na modrú knihu o integrovanej námornej politike Európskej únie (KOM(2007)0575 a SEC(2007)1278) a na prebiehajúce prípravy reformy spoločnej rybárskej politiky,

– so zreteľom na opatrenia zamerané na zlepšenie ochrany prírody a biodiverzity, ktoré sú súčasťou preskúmania stavu SPP, a možnosti, ktoré ponúka reforma SPP, o ktorej sa v súčasnosti rokuje,

– so zreteľom na skutočnosť, že Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za rok biodiverzity,

– so zreteľom na výsledky 15. schôdze konferencie zmluvných strán (COP 15) dohovoru o medzinárodnom obchodovaní s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa konala v Dauhe (Katar) od 13. do 25. marca 2010,

– so zreteľom na nadchádzajúcu piatu schôdzu konferencie zmluvných strán, ktorá zohráva úlohu stretnutia zmluvných strán Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti (COP-MOP 5), a na konferenciu zmluvných strán (COP 10) Dohovoru OSN o biodiverzite (CBD),

– so zreteľom na správu EEA č. 4/2009 s názvom Pokrok pri dosahovaní európskeho cieľa v oblasti biodiverzity na rok 2010, najmä na jej prílohu s názvom Zjednodušenie európskych ukazovateľov biodiverzity v roku 2010 (SEBI 2010),

– – so zreteľom na usmerňovací dokument Komisie s názvom Usmernenia pre vytvorenie siete Natura 2000 v morskom prostredí – Uplatňovanie smerníc o biotopoch a vtáctve (máj 2007),

– – so zreteľom na stratégiu EÚ 2020,

– – so zreteľom na tretí výhľad Organizácie Spojených národov pre oblasť globálnej biodiverzity,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre petície (A7‑0241/2010),

A. keďže európske právne predpisy musia mať vplyv na biodiverzitu, ako to bolo v prípade rámcovej smernice o vodnom hospodárstve (2000/60/ES) a rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES),

B. keďže z oznámení Komisie je jasné, že EÚ dosiaľ nesplnila svoj cieľ v oblasti biodiverzity stanovený na rok 2010,

C. keďže preskúmanie stavu druhov a biotopov, ktoré sú chránené podľa smernice o biotopoch, poukazuje na to, že stav ochrany väčšiny druhov a biotopov je nepriaznivý, miera úhynu je znepokojivo vysoká – podľa niektorých odhadov klesol index biodiverzity za posledných 40 rokov o 30 % – a že hnacie sily nadmernej straty biodiverzity nevykazujú známky oslabovania, keďže biotopy a druhy, ktoré sú v centre záujmu EÚ, sú potenciálne ohrozené zmenou klímy spôsobenou človekom; keďže vedci odhadujú, že existuje veľa neregistrovaných druhov a že v dôsledku toho nemožno posúdiť plný rozsah straty biodiverzity,

D. keďže v dosiahnutí svojho cieľa na rok 2010 zabránilo EÚ niekoľko faktorov, ako je neúspešné určenie a riešenie príčin znižovania biodiverzity, neúplné vykonávanie právnych predpisov, neúplná alebo slabá integrácia do odvetvových politík, nedostatočné vedecké poznatky a medzery v údajoch, nedostatočná politická vôľa, nedostatočné financovanie, nedostatok doplnkových nástrojov, ktoré by boli účinne zamerané na riešenie konkrétnych problémov ako napríklad invazívne cudzie druhy,

E. keďže biodiverzita je ako svetový prírodný kapitál nevyhnutná pre existenciu ľudského života na Zemi a blahobyt spoločností, a to tak priamo, ako aj nepriamo prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje; keďže biodiverzita zohráva ústrednú úlohu v globálnom boji proti hladu a v boji za potravinovú bezpečnosť; keďže ochrana a udržateľné využívanie biodiverzity je predpokladom zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa jej vplyvom,

F. keďže biodiverzita je nenahraditeľným základom, na ktorom sa vyvíjalo ľudstvo, pričom jej strata a strata prírodného dedičstva, ktorá je s tým spojená, vedie k nerovnováhe a je príčinou značných hospodárskych strát a zníženia úrovne blahobytu, a to v rovnakom rozsahu ako náklady, ktoré by vyplynuli z nečinnosti v oblasti zmeny klímy,

G. keďže štúdia Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB) tiež potvrdzuje, že strata biodiverzity je príčinou značných hospodárskych strát a zníženia úrovne blahobytu,

H. keďže podľa nedávnej štúdie Eurobarometra občania EÚ do veľkej miery nepoznajú pojem biodiverzita a nie sú si vedomí dôsledkov straty biodiverzity,

I. keďže zánik druhov môže viesť k prerušeniu trofického reťazca nevyhnutného pre život iných druhov rastlín a zvierat, ktoré sú zásadne dôležité pre výrobu potravín, prispôsobenie sa klimatickým zmenám, odolnosť proti vonkajším vplyvom a zachovanie genetického bohatstva,

Všeobecné poznámky

1. je hlboko znepokojený veľmi rýchlym tempom straty biodiverzity v dôsledku ľudskej činnosti, ktorá – ak bude pokračovať tak ako v ostatných desaťročiach – spôsobí do roku 2050 značné ochudobnenie a nezvratné poškodenie prírody, a zdôrazňuje, že fungujúce ekosystémy sú nevyhnutným predpokladom nášho prežitia;

2. zdôrazňuje skutočnosť, že biodiverzita je najvýznamnejší ukazovateľ dobrého stavu životného prostredia;

3. je si vedomý, že neúspech pri zastavovaní straty biodiverzity je neprijateľný nielen z etického hľadiska, ale aj z hľadiska ekologického a hospodárskeho, pretože pripravuje budúce generácie o ekosystémové služby a hľadiská blahobytu súvisiace s bohatou prírodnou biodiverzitou; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zlepšili správu biodiverzity a dodržiavanie právnych predpisov v oblasti biodiverzity vo vnútorných i vonkajších vzťahoch;

4. uvedomuje si okrem toho, že úspešné riešenie trojnásobnej krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti, straty biodiverzity a zmeny klímy si vyžaduje súdržný prístup a takú budúcu stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá bude plnohodnotne začlenená do stratégií boja proti chudobe a hladu a zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy;

5. uznáva, že mimovládne organizácie zohrávajú významnú úlohu pri ochrane biodiverzity tým, že prispievajú k rozhodovaciemu procesu, a pri zvyšovaní povedomia verejnosti ako aktéri pôsobiaci priamo v teréne;

6. súhlasí však s tvrdením uvedeným v správe o štúdii TEEB, že meranie hospodárskej hodnoty biodiverzity podlieha metodickým obmedzeniam a nemalo by zatieniť etické a medzigeneračné aspekty zachovania biodiverzity;

7. je hlboko znepokojený tým, že zastavenie straty biodiverzity sa v medzinárodnej politickej agende zďaleka nepovažuje za naliehavý problém;

EÚ a biodiverzita

8. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nebol splnený cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 tak, ako bol schválený na európskom samite v Göteborgu v roku 2001, a pripája sa k obavám, ktoré vo svojich petíciách Európskemu parlamentu vyjadrili mnohí ich predkladatelia;

9. víta oznámenie Komisie s názvom Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010;

10. víta ďalej závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 15. marca 2010 o biodiverzite vrátane nového hlavného cieľa zastaviť stratu biodiverzity a úpadok ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020 a obnoviť ich v čo najväčšej možnej miere, a to bez toho, aby boli dotknuté prirodzené zmeny biodiverzity, a závery Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, ktoré potvrdzujú naliehavú potrebu zvrátiť pretrvávajúci trend straty biodiverzity a degradácie ekosystémov;

11. je presvedčený, že zastavenie straty biodiverzity je absolútne najnižšou úrovňou ambícií, ktoré treba do roku 2020 splniť;

12. poukazuje na cenné iniciatívy zamerané na obnovenie biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré sú už zavedené, a nazdáva sa, že takéto obnovovacie činnosti musia byť aj súčasťou hlavného cieľa na rok 2020;

13. domnieva sa, že v prípadoch, keď chýbajú údaje, je potrebné dôkladné posúdenie vplyvu na environmentálnu, ekonomickú a sociálnu oblasť;

14. vzhľadom na globálny charakter biodiverzity a ekosystémových služieb a na ich kľúčovú úlohu pre celosvetové ciele trvalo udržateľného rozvoja, znižovania chudoby a hladu a zlepšovania zdravia a blahobytu ľudí je presvedčený, že v budúcej stratégii EÚ by sa malo zintenzívniť tiež medzinárodné úsilie EÚ zamerané na zvrátenie straty biodiverzity, keďže štúdie ako TEEB priniesli dostatok dôkazov, že je to nákladovo efektívne a realizovateľné, a účinnejšie tak prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015;

15. okrem toho zdôrazňuje, že súčasťou politiky zameranej na ochranu a posilňovanie biodiverzity musí byť spoločná politika EÚ zameraná na riešenie problému invazívnych cudzích druhov, a poukazuje na mimoriadne úzke prepojenie medzi dopravnými a prepravnými koridormi a masívnym šírením cudzích druhov;

Natura 2000

16. uznáva, že úplné a riadne vykonávanie právnych predpisov Natura 2000 zohráva ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti biodiverzity, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja; v tomto zmysle považuje za nevyhnutné dôkladne posilniť budúcu spoluprácu s užívateľmi pôdy pri realizácii programu Natura 2000; zdôrazňuje, že prístup v rámci programu Natura 2000 už priniesol niekoľko pozoruhodných úspechov;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 6 smernice o biotopoch;

18. napriek pozitívnym a hmatateľným výsledkom, ktoré dosiahli niektoré členské štáty pri ochrane niektorých druhov, sa naďalej obáva o úplné a dôkladné vykonanie právnych predpisov týkajúcich sa siete Natura 2000; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili prioritu vykonávania právnych predpisov Natura 2000;

19. víta skutočnosť, že sieť Natura 2000 predstavuje 18 % (suchozemského) územia EÚ, a ďalej víta rýchly pokrok dosiahnutý pri tvorbe ochranných opatrení alebo riadiacich plánov; je rozhorčený tým, že niektoré členské štáty nedodržali termíny stanovené v smerniciach; preto členské štáty naliehavo vyzýva, aby urýchlene prijali kroky na dosiahnutie úplného vykonávania smerníc o vtákoch a o biotopoch;

20. vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom pokroku pri vytváraní siete Natura 2000 v morskom prostredí a žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili nevyhnutné postupy;

21. vyzýva Komisiu, aby prijala model siete chránených morských oblastí, ktorý umožní zladiť ochranu životného prostredia a udržateľný rybolov; žiada ju, aby pravidelne podávala správy o dosiahnutom pokroku členských štátov pri vykonávaní smernice o biotopoch a smernice vtákoch, najmä v súvislosti s realizáciou siete Natura 2000 v morskom prostredí, keďže v súčasnosti tvoria morské oblasti menej ako 10 % chránených oblastí, ako aj správy o povinnostiach členských štátov v oblasti podávania správ a monitorovania;

22. konštatuje, že v rámci právnych predpisov EÚ o biodiverzite sa morským druhom a biotopom dostáva menšej ochrany ako suchozemským druhom a biotopom, a preto vyzýva Komisiu, aby zhodnotila slabé stránky právnych predpisov a ich vykonávania a aby stanovila chránené morské oblasti, v ktorých sú hospodárske aktivity vrátane rybolovu predmetom posilneného ekosystémového riadenia;

23. ďalej konštatuje, že rôzne dohovory pre regionálne moria okolo EÚ, ako sú OSPAR, HELCOM a dohovor z Barcelony, poskytujú dôležitý rámec na ochranu morských ekosystémov;

24. domnieva sa, že členským štátom sa musí umožniť, aby v záujme ochrany morskej biodiverzity prijímali iniciatívy prekračujúce rámec opatrení stanovených v právnych predpisoch EÚ;

25. pripomína, že vytvorenie súdržnej siete Natura 2000 si vyžaduje zachovanie tých prvkov krajiny, ktoré sú pre voľne rastúce rastliny a voľne žijúce živočíchy najdôležitejšie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne zapojili do zachovávania a rozvoja prepojenosti chránených oblastí, či už vo vnútrozemí alebo na mori, ako aj poľnohospodárskych oblastí s vysokou prírodnou hodnotou;

26. podporuje zistenia Európskej environmentálnej agentúry, ktorá uvádza, že „stav ochrany druhov a biotopov chránených podľa smernice EÚ o biotopoch je dôvodom na obavy“ a že by sme nemali „zamerať všetko úsilie na zachovanie ostrovov biodiverzity, zatiaľ čo dochádza k miznutiu prírody všade inde“, pretože tieto výroky odrážajú názory, ktoré veľmi často vyjadrujú európski občania vo svojich petíciách predkladaných Európskemu parlamentu;

27. pripomína Komisii a členským štátom, že smernica o morskej stratégii neobmedzuje využívanie chránených morských oblastí iba na sústavu Natura 2000, a preto žiada členské štáty a Komisiu, aby zohľadnili všetky chránené morské oblasti vrátane oblastí vymedzených podľa regionálnych morských dohovorov a navzájom ich prepojili, s cieľom vytvoriť súdržnú a komplexnú sieť;

28. berie na vedomie určitú nevyhnutnú mieru subsidiarity pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, obáva sa však, že táto miera flexibility môže viesť k zneužívaniu členskými štátmi pri ich vykonávaní; vyjadruje poľutovanie nad výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi, čo sa týka napríklad externalít lokalít Natura 2000, blokových výnimiek pre niektoré zavedené činnosti alebo uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti; žiada, aby sa v prípade takýchto výrazných rozdielov preskúmalo, či príslušné členské štáty nevykonávajú predpisy spôsobom, ktorý by narúšal účinné dosahovanie plánovaných cieľov v oblasti biodiverzity;

29. vzhľadom na tieto rozdiely medzi členskými štátmi nabáda Komisiu, aby bližšie objasnila smernice alebo prípadne poskytla usmernenia, pričom by sa takéto objasnenie alebo usmernenia v ideálnom prípade zakladali na osvedčených postupoch a/alebo by sa na takýchto postupoch ilustrovali;

30. naliehavo žiada Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby vzal na vedomie pripomienky nezávislých odborníkov predložené v rámci štúdie týkajúcej sa uplatňovania smernice o biotopoch, ktorá sa uskutočnila na žiadosť Výboru pre petície, najmä pokiaľ ide o nedostatočné posudzovanie alternatív k projektom a ich kumulatívnych účinkov, ako aj nevhodnú správu lokalít, a v prípade prijatia rozhodnutí o kompenzačných opatreniach, neoverovanie týchto opatrení a skutočnosť, že sa často, ak vôbec, vykonávajú príliš neskoro, zároveň výbor žiada, aby zohľadnil aj ostatné návrhy a odporúčania, ktoré táto správa obsahuje;

31. zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti v záležitostiach týkajúcich sa prírody a s ňou spojenej biodiverzity, a to v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora;

32. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú kvalitu posúdení vplyvov na životné prostredie a strategických environmentálnych hodnotení z hľadiska biodiverzity, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie právnych predpisov Natura 2000;

33. požaduje posilnenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a omnoho prísnejší výklad jej cieľov, aby výsledkom bola nulová strata, a, ak to bude možné, zisk v oblasti biodiverzity, a aby sa zaviedli konkrétne požiadavky na prebiehajúce monitorovanie vplyvov projektov na biodiverzitu a účinnosti zmierňovacích opatrení, s vhodnými ustanoveniami týkajúcimi sa prístupu k týmto informáciám a ich presadzovania;

34. domnieva sa, že lepšia cezhraničná spolupráca by mohla výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov Natura 2000;

35. okrem toho vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom cezhraničnej spolupráce, čo môže viesť k rôznemu prístupu k rovnakým oblastiam, a zdôrazňuje, že je v tomto smere vhodné využiť jestvujúce nástroje, ako napríklad právny nástroj Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS);

36. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej budúcej stratégii v oblasti biodiverzity a v rámci siete Natura 2000 viac zamerala na ekosystémové služby a súčasne aby rozvíjala a zintenzívňovala úsilie na dosiahnutie priaznivého stavu zachovania živočíšnych druhov a ich biotopov;

Začlenenie do ostatných oblastí politiky

37. je presvedčený, že pozemná a námorná sieť Natura 2000 nie je jediným nástrojom EÚ na ochranu biodiverzity, ale že na to, aby bola politika biodiverzity EÚ úspešná, je potrebný integrovanejší prístup;

38. vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila výraznejšie začlenenie biodiverzity do ostatných oblastí politiky EÚ, napríklad poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva, regionálnej politiky a politiky súdržnosti, energetiky, priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, rozvojovej spolupráce, výskumu a inovácie, a to tak, aby sa vzájomne posilňovali a dosiahol sa lepší súlad odvetvových a rozpočtových politík Európskej únie; zdôrazňuje, že najmä spoločná poľnohospodárska politika, regionálna politika a spoločná rybárska politika môže ponúknuť veľmi veľa príležitostí na zaradenie činností v oblasti biodiverzity medzi priority;

39. zdôrazňuje súvislosť medzi vodným hospodárstvom a biodiverzitou ako základný prvok pre zachovanie života a udržateľný rozvoj;

40. domnieva sa, že poľnohospodári zohrávajú pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti biodiverzity veľmi významnú úlohu; pripomína, že v roku 1992 bol vyslaný východzí stimul na začlenenie ochrany biodiverzity do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a že následne sa reformou z roku 2003 zaviedli opatrenia ako krížové plnenie, režim jednotnej platby pre poľnohospodársky podnik (oddelenie platieb, tzv. decoupling) a rozvoj vidieka, ktoré sú prospešné pre zachovanie biodiverzity;

41. vyjadruje však obavy o schopnosť poľnohospodárov EÚ naďalej vyrábať kvalitné potraviny konkurencieschopným spôsobom; domnieva sa, že reforma SPP by mala náležitým spôsobom odmeňovať poľnohospodárov EÚ za ich úsilie o dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti biodiverzity;

42. poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárske a lesnícke činnosti v Európe významne podporujú diverzitu druhov a biotopov a mnohotvárnosť poľnohospodárskej krajiny, ktorá by sa mala chrániť; z tohto dôvodu zdôrazňuje, že len poľnohospodárskymi a lesníckymi činnosťami sa môže z dlhodobého hľadiska zabezpečiť zachovanie poľnohospodárskej krajiny a ochrana biodiverzity v EÚ;

43. víta predošlé pokusy o súhrnné začlenenie environmentálnych hľadísk do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), akými bolo napríklad zavedenie agroenvironmentálnych opatrení a dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok; vyzýva Komisiu, aby využila reformu SPP ako príležitosť na ďalšie zlepšenie tohto trendu a usilovala sa o dosiahnutie trvalo udržateľného poľnohospodárstva v EÚ, pričom hlavnou zásadou musí byť prínos pre prírodu, napríklad zavedením odmien za ekoslužby alebo poskytovanie jasne vymedzených verejných tovarov vrátane trvalo udržateľného poľnohospodárstva v ekologicky citlivých oblastiach, akými sú lokality siete Natura 2000, s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcnosti finančne podporovali trvalo udržateľné spôsoby poľnohospodárstva, náležite sa odmeňovalo a podporovalo uplatňovanie osvedčených postupov, a aby sa zaistilo, že poľnohospodári nebudú finančne ani inak znevýhodňovaní, čím sa vytvoria podmienky, ktoré poľnohospodárskym podnikom umožnia ďalej prispievať k zachovaniu biodiverzity v budúcnosti;

44. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť zabezpečeniu dodržiavania všetkých európskych nariadení a smerníc, ktoré sú zamerané najmä na zachovanie biodiverzity;

45. uznáva, že Európska únia vo svojej poľnohospodárskej politike stanovila v rámci krížového plnenia (cross compliance) pravidlá, ktoré slúžia na zachovanie biodiverzity, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v mnohých prípadoch sa tieto pravidlá v rámci EÚ neuplatňujú a nemonitorujú jednotne;

46. uvedomuje si, že politika využívania pôdy je ďalším kľúčovým prvkom ochrany prírody a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zlepšovali začleňovanie kritérií biodiverzity do rozhodovacích procesov na miestnej a regionálnej úrovni v oblastiach, ktoré sa týkajú využívania pôdy a územnej politiky vrátane regionálnej politiky a politiky súdržnosti;

47. zdôrazňuje, že obhospodarovanie pôdy a zachovanie biodiverzity nie sú v protiklade a že integrované obhospodarovanie vytvára vhodný priestor pre biodiverzitu;

48. zdôrazňuje význam zastavenia a zvrátenia poklesu biodiverzity rastlín a pestovateľských odrôd vedúceho k narušeniu genetického základu, od ktorého závisí výživa ľudí a zvierat; obhajuje potrebu podporovať využívanie tradičných odrôd plodín špecifických pre určité regióny;

49. so zreteľom na hospodársku, sociálnu a environmentálnu hodnotu poľnohospodárskej genetickej diverzity a genetickej diverzity poľnohospodárskych zvierat naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymedzila osobitné prioritné ciele na zastavenie straty genetickej diverzity a zastavenie úbytku domácich druhov; ďalej žiada, aby sa prijalo vymedzenie pojmu domácich/nedomácich plemien, ako aj opatrenia na ich ochranu;

50. domnieva sa, že SPP musí odmeňovať poľnohospodárov, ktorí poskytujú doplnkové ekosystémové služby na podporu zachovania biodiverzity, a to dodatočnou priamou platbou na základe plošnej výmery poskytovanou Európskou úniou; opakuje svoju žiadosť o tzv. bonusové krížové plnenie, na základe ktorého by sa poľnohospodárom prideľovali tzv. bonusové body za kroky v prospech biodiverzity vykonané nad rámec ich povinností vyplývajúcich z dobrých agroenvironmentálnych krížových plnení;

51. konštatuje, že v rámci právnych predpisov o životnom prostredí sa dosiahlo mnoho pozitívneho, ako napr. zavedenie integrovanej ochrany rastlín a nové právne predpisy EÚ o pesticídoch, ktoré umožnia špeciálnu ochranu rastlín cielene pôsobiacu na škodlivé organizmy a zároveň chrániacu užitočné organizmy;

52. víta reformu spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá sa v súčasnosti pripravuje, a vyzýva Komisiu, aby začlenila kritériá biodiverzity do svojich budúcich legislatívnych návrhov; okrem toho trvá na tom, že by sa mali vypracovať udržateľné modely akvakultúry ako možná alternatíva k rybolovu, a to podľa návrhov Komisie uvedených v jej oznámení o vytvorení udržateľnej budúcnosti pre akvakultúru (KOM(2009)0162), pričom by sa mal zohľadniť postoj Európskeho parlamentu vyjadrený v jeho uznesení zo 17. júla 2010;

53. konštatuje, že hlavnými nástrojmi na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity v morskom prostredí je okrem smernice o biotopoch a smernice o vtáctve aj rámcová smernica o vode pre pobrežné vody a rámcová smernica o morskej stratégii pre všetky morské vody;

54. domnieva sa, že hlavným cieľom spoločnej rybárskej politiky musí byť zníženie odpadu z výlovu, a vyzýva Komisiu, aby zistila jeho príčiny a vypracovala riešenia špecifické pre jednotlivé oblasti rybolovu, najmä prostredníctvom zavedenia kvót v oblasti rybolovu viacerých druhov rýb a kvót týkajúcich sa biomasy, prostredníctvom výberu náčinia, ako je všeobecné využívanie sietí so štvorcovými okami, a priestorového riadenia populácií rýb;

55. domnieva sa, že regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva sú zodpovedné za riadenie rybolovu a ručiteľmi zodpovedného rybolovu na otvorenom mori; domnieva sa, že je preto rozhodujúce posilniť ich právomoci, najmä čo sa týka kontrol a odradzujúcich sankcií, a že riadenie zásob určitých morských druhov, ktoré sú dôležité z obchodného hľadiska, a požadovanie používania osvedčení o úlovku prináleží v prvom rade regionálnym organizáciám pre riadenie rybného hospodárstva;

56. zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie kroky v oblasti integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (ICZM) a námorného územného plánovania, keďže by mohli byť významnými zložkami participatívneho ekosystémového prístupu, a súčasne zabezpečiť zachovanie a udržateľné riadenie morských a pobrežných zdrojov a rešpektovanie prírodných procesov a únosnosti zaťaženia ekosystému;

57. so zreteľom na výrazný úpadok vodnej biodiverzity a degradáciu sladkovodných ekosystémov zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť úplné vykonávanie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve, a zdôrazňuje, že je potrebné venovať sa úpadku biodiverzity v rámci plánovania riadenia povodí;

58. naliehavo vyzýva členské štáty, aby navrhli svoje politiky lesného hospodárstva takým spôsobom, aby sa v plnej miere zohľadnila úloha lesov ako mechanizmu podpory biodiverzity, zadržiavania a vytvárania pôdy, sekvestrácie uhlíka a prostriedkov čistenia vzduchu, ako aj na účely rekreácie našich občanov;

59. víta oznámenie Komisie týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (KOM(2008)0645), v ktorom sa vyzýva na zastavenie celosvetového znižovania rozlohy lesa najneskôr do roku 2030;

60. upozorňuje na skutočnosť, že zvýšenie dopytu po agropalivách a následné zvýšenie tlaku na ich výrobu ohrozuje biodiverzitu najmä v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom degradácie a premeny biotopov a ekosystémov, ako sú okrem iného mokrade a lesy;

61. zdôrazňuje, že treba zvýšiť objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na životné prostredie a biodiverzitu v rámci ôsmeho rámcového programu, a to úmerne k enormným potrebám a výzvam v súvislosti s bojom proti strate biodiverzity a zmene klímy;

62. berie na vedomie, že v odseku 8 záverov Rady z 21. októbra 2009 je Komisia vyzvaná, aby v jednotlivých odvetviach zrealizovala naliehavú revíziu dotácií, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby podľa týchto záverov okamžite konala s cieľom zabrániť poskytovaniu dotácií politikám, ktoré majú negatívny vplyv na európsku biodiverzitu;

63. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili prípravnú fázu tvorby 7. environmentálneho akčného programu na to, aby posunuli a podporili diskusiu a konkrétne kroky v oblasti biodiverzity v EÚ;

Biodiverzita a zmena klímy

64. zdôrazňuje rozhodujúci význam, ktorý majú biodiverzita a odolné ekosystémy pre zmierňovanie zmeny klímy a pre prispôsobovanie sa jej vplyvom vzhľadom na skutočnosť, že suchozemské a morské ekosystémy v súčasnosti pohlcujú približne polovicu emisií CO₂ spôsobených človekom;

65. víta rastúcu podporu opatrení na zníženie vplyvu zmeny klímy, z ktorých môže mať osoh aj biodiverzita, ale ktoré by nemali mať negatívny vplyv na financovanie samotnej biodiverzity;

66. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kroky prijaté v rámci prispôsobovania sa zmene klímy a jej zmierňovania nebudú mať negatívny vplyv na morskú a suchozemskú biodiverzitu;

67. zdôrazňuje, že pôda zohráva pri plnení cieľa EÚ v oblasti biodiverzity životne dôležitú úlohu; uznáva, že degradácia pôdy má predovšetkým miestne a regionálne príčiny a dôsledky a že by sa preto mala rešpektovať zásada subsidiarity; vyzýva členské štáty, aby si plnili svoju povinnosť týkajúcu sa zabezpečenia a zachovania kvality pôdy, a naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré nezaviedli právne predpisy na ochranu pôdy, aby zodpovedne pristupovali k svojim povinnostiam;

Ekonomická hodnota biodiverzity

68. pripomína kľúčovú úlohu rybolovu z hospodárskeho i sociálneho hľadiska pre rozvoj pobrežných oblastí a z environmentálneho hľadiska pre morské ekosystémy; domnieva sa, že SRP nesmie členským štátom brániť v dodržiavaní právnych predpisov o biodiverzite, ale skôr uľahčovať ich dodržiavanie, najmä pokiaľ ide o zavádzanie primeraných ochranných opatrení v morských oblastiach sústavy Natura 2000;

69. uznáva značný potenciál tvorby pracovných miest súvisiaci so spomínanými činnosťami a s rozvojom udržateľného hospodárstva a zelenej infraštruktúry, ktoré by vďaka svojmu charakteru prinášali pracovné miesta na miestnej úrovni, ktoré nemožno presunúť do tretích krajín, a značne by tak prispievali k stratégii EÚ 2020;

70. okrem toho sa jednoznačne domnieva, že efektivita zdrojov, udržateľný hospodársky rozvoj a ochrana prírody môžu a mali by ísť ruka v ruke; osobitne upozorňuje na rozvoj ekoturistiky a agroturistiky, v rámci ktorých sa rekreácia a ochrana navzájom dopĺňajú;

71. zdôrazňuje dôležitosť ochrany biodiverzity pri realizácii stratégie Európa 2020, a to nielen so zreteľom na potenciál pracovných miest, ktoré môže vytvoriť, ale aj preto, že prispieva k efektívnemu a trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov; uznáva, že rastúca úroveň produkcie materiálov, obchodovania s nimi a ich spotreby je významnou hnacou silou straty biodiverzity, a preto žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu a rozvoj efektivity zdrojov a politík v oblasti udržateľnej spotreby a výroby;

Financovanie

72. berie na vedomie odhady Komisie z roku 2004, že ročné náklady na správu siete Natura 2000 budú vo výške 6,1 miliardy EUR; pripomína však, že podľa správy TEEB sú výnosy z investícií do ochrany biodiverzity až stokrát vyššie;

73. vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska komisia neposkytla žiadne dodatočné finančné zdroje pre uplatňovanie právnych predpisov Natura 2000 a že nie je k dispozícii jasné rozčlenenie skutočných súm vynaložených ročne na ochranu biodiverzity v EÚ, a trvá na tom, že členské štáty a Komisia musia spolupracovať a poskytnúť jasnejší obraz;

74. domnieva sa, že Spoločenstvo by malo prevziať väčšiu zodpovednosť za ochranu prírodných hodnôt v rámci siete Natura 2000, najmä pokiaľ ide o financovanie;

75. víta zvýšenie výdavkov na program LIFE+ (o 8 % v návrhu rozpočtu na rok 2011), ale zdôrazňuje, že tento nástroj aj naďalej predstavuje iba veľmi malú časť rozpočtu EÚ (0,2 %); okrem toho konštatuje, že opatrenia na ochranu financované z prostriedkov EÚ sa nie vždy zachovajú po zastavení financovania zo strany Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby viac zohľadňovala rozličné faktory dôležité pre udržateľnosť projektov a aby zaviedla systematické sledovanie projektov po poslednej platbe;

76. je si vedomý skutočnosti, že dodatočné financovanie ochrany biodiverzity je dostupné prostredníctvom iných nástrojov, napríklad štrukturálnych fondov a fondu pre rozvoj vidieka, ale vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným využívaním tejto možnosti zo strany väčšiny členských štátov; pripomína, že najväčší príspevok k financovaniu biodiverzity je v súčasnosti k dispozícii prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV);

77. očakáva, bez predurčovania výsledkov budúcich diskusií a rozhodnutí o novom viacročnom finančnom rámci (od roku 2014) a o preskúmaní súčasného rozpočtového rámca (na obdobie 2007 – 2013) v polovici obdobia, že rozpočtové obmedzenia spôsobia, že bude viac než kedykoľvek predtým potrebné dosiahnuť vysokú pridanú hodnotu a vyššiu účinnosť európskych výdavkov vrátane výdavkov na biodiverzitu;

78. preto zdôrazňuje, že je potrebné získať viac informácií o účinnosti výdavkov na biodiverzitu, a žiada Komisiu, aby uviedla príklady osvedčených postupov, pokiaľ ide o účinnosť a pridanú hodnotu;

79. víta odporúčanie Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), aby sa 0,3 % HDP venovalo vnútroštátnym opatreniam na ochranu biodiverzity;

80. so znepokojením konštatuje, že vo viacerých členských štátoch je počet projektov financovaných každý rok z programu LIFE+ nižší ako určené dotácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila príčiny tohto stavu a v prípade potreby navrhla zmeny pravidiel programu, najmä vzhľadom na výšku úrovne spolufinancovania;

81. je presvedčený, že samotné verejné výdavky nebudú postačovať na dosiahnutie hlavného cieľa EÚ, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby zodpovednosť podnikov zohľadňovala aj biodiverzitu; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti realizácie politík, ktoré podporujú pozitívne investície do zachovania biodiverzity a odrádzajú od investícií vo verejnom aj súkromnom sektore, ktoré majú vplyv na biodiverzitu; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Komisia vytvorila platformu pre podnikanie a biodiverzitu, aby do agendy biodiverzity zapojila súkromný sektor;

82. odporúča väčšiu flexibilitu pre predpisy o oprávnenosti na využívanie finančných prostriedkov na projekty týkajúce sa biodiverzity, aby sa o ne zvýšil záujem u všetkých subjektov;

83. ďalej zdôrazňuje, že do konečnej ceny výrobkov na trhu treba premietnuť externality, riziká a dôsledky, napríklad zachovanie kultúrneho prostredia, poškodenie biodiverzity alebo náklady na podporu biodiverzity; a to najmä preto, že je to z dlhodobého hľadiska v záujme podnikov, ak si chcú naďalej udržať prístup k prírodným zdrojom; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr a v každom prípade ešte v priebehu roku 2010 uverejnila avizované oznámenie o budúcom financovaní siete Natura 2000 tak, aby bolo možné preskúmať tento aspekt spolu s novou stratégiou pre biodiverzitu na obdobie do roku 2020;

Údaje a vedomostná základňa

84. zdôrazňuje dôležitosť integrovaného environmentálneho účtovníctva, ktoré umožňuje analyzovať väzbu medzi životným prostredím a hospodárstvom na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom posúdiť dôsledky výrobných a spotrebných vzorcov na prírodné zdroje, a vyzýva členské štáty, aby pravidelne poskytovali Eurostatu a Európskej environmentálnej agentúre potrebné údaje;

85. zdôrazňuje, že výskum a vývoj majú kľúčový význam pre odstránenie súčasných medzier v poznatkoch a zabezpečenie pravidelného monitorovania vývoja biodiverzity, ako aj pre rozvoj politických nástrojov na zastavenie straty biodiverzity;

86. víta komplexnú správu Komisie za obdobie rokov 2001 – 2006, v ktorej sa hodnotí stav ochrany chránených biotopov a druhov v EÚ a pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri uplatňovaní právnych predpisov Natura 2000, ľutuje však vysoký počet tzv. neznámych kvalifikácií; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje informovanie, a vyzýva EEA a Komisiu, aby zabezpečili vyššiu spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov vo svojich budúcich správach;

87. zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné východiská, na základe ktorých musí Komisia hodnotiť pokrok pri dosahovaní cieľov a podcieľov; v tejto súvislosti víta východiská pre biodiverzitu, ktoré vypracovala Európska environmentálna agentúra; v tejto súvislosti víta činnosť Európskej environmentálnej agentúry vo vzťahu k informačnému systému pre biodiverzitu (BISE) a k východiskám pre biodiverzitu, čo budú užitočné nástroje na zlepšenie a vyladenie tvorby politiky v oblasti biodiverzity, a to najmä v súvislosti so strategickým plánom, ktorý pripravuje Komisia; zdôrazňuje, že by sa mali skôr využiť jestvujúce údaje, než trvať na zbere nových údajov;

88. vzhľadom na súčasný nedostatok poznatkov širokej verejnosti o dôležitosti biodiverzity víta informačnú kampaň Komisie a vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili svoje úsilie pri zvyšovaní povedomia a výmene najlepších postupov;

Medzinárodné hľadiská

89. vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že globálny cieľ zníženia straty biodiverzity do roku 2010 tak, ako bol stanovený na svetovom samite o udržateľnom rozvoji v roku 2002, nebol dosiahnutý, a to dokonca ani len sčasti, a rovnako je znepokojený vplyvom trvalej straty biodiverzity a degradácie ekosystémov na rozvojové ciele tisícročia a cieľ na rok 2015 v oblasti znižovania chudoby a hladu a zlepšovania zdravia a ľudského blaha a žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali presadzovanie biodiverzity v rámci celosvetových procesov, ako sú rozvojové ciele tisícročia;

90. víta usporiadanie konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Nagoji v októbri 2010 a naliehavo vyzýva EÚ, aby na túto konferenciu vyslala početnú, dobre pripravenú a koordinovanú delegáciu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby si EÚ vymedzila silnú a jednotnú pozíciu; je však znepokojený tým, že na konferencii sa zúčastnia len ministri životného prostredia, pričom zabezpečenie pokroku v celosvetovej agende v oblasti biodiverzity si vyžaduje medziodvetvový prístup;

91. naliehavo žiada Komisiu, aby podporila zriadenie medzivládnej platformy na politiky v oblasti biodiverzity a vedy o ekosystémových službách pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie a aby prispela k vytváraniu takejto platformy;

92. podporuje myšlienku, o ktorej sa diskutovalo v júli 2008 na schôdzi v rámci francúzskeho predsedníctva, aby sa v zámorských krajinách a územiach a najvzdialenejších regiónoch EÚ, kde sa nachádzajú jedny z najbohatších lokalít na planéte z hľadiska biodiverzity, vytvorili siete typu Natura 2000, a zdôrazňuje, že je potrebné podporovať tento vývoj prostredníctvom politických nástrojov EÚ, napríklad prostredníctvom rozvojovej politiky;

93. pripomína, že odlesňovanie zodpovedá za viac emisií CO2 než celé odvetvie dopravy a že ochrana lesov patrí medzi kľúčové prvky celosvetovej ochrany biodiverzity a ekosystémových služieb;

94. podnecuje Komisiu a členské štáty, aby účinne začlenili do svojich vzťahov s tretími krajinami environmentálnu udržateľnosť spolu s dodržiavaním sociálnych práv a záruk týkajúcich sa ochrany a účasti miestnych komunít a domorodých obyvateľov v procese rozhodovania, najmä s ohľadom na využívanie pôdy a ochrany lesov, a aby pokračovali v „zelenej diplomacii“; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby zabezpečili, že v tzv. dvanásťbodovom akčnom pláne EÚ na podporu rozvojových cieľov tisícročia sa uzná naliehavá dôležitosť toho, aby sa trvalá udržateľnosť životného prostredia presadzovala prostredníctvom jej rozvojovej spolupráce a vonkajších činností, a že sa umožnia cielené finančné zásahy v prospech biodiverzity a služieb ekosystémov;

95. zdôrazňuje, že na podporu uznávania hospodárskej hodnoty biodiverzity sú potrebné inovačné finančné systémy; podnecuje členské štáty a Komisiu k tomu, aby sa zapojili do celosvetovej diskusie o potrebe a možných podobách inovačných systémov pre platby za ekosystémové služby;

96. trvá na tom, že kľúčovým prvkom medzinárodných obchodných dohôd je udržateľnosť obchodovaných výrobkov; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu začleniť do akejkoľvek budúcej dohody WTO neobchodné otázky vrátane výrobných metód a ochrany biodiverzity;

97. vyjadruje hlboké poľutovanie nad neuspokojivým výsledkom konferencie CITES, na ktorej sa nezrealizovali hlavné prvky mandátu EÚ, napríklad ochrana morských druhov vysokého obchodného záujmu;

98. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili rýchlosť a účinnosť svojich postupov rozhodovania a venovali viac zdrojov a času svojim diplomatickým snahám voči tretím krajinám a aby posilnili kapacity a synergie medzi dohovormi; domnieva sa, že vzhľadom na to, že mnohé chránené oblasti siete Natura 2000 sú priamo alebo nepriamo postihnuté znečistením a že škody na životnom prostredí sú spôsobované aj činiteľmi mimo Európy, treba zdôrazniť potrebu zahrnutia európskych environmentálnych noriem do našich dohôd o partnerstve so susednými krajinami;

o o

99. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).
[2] Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 132.
[3] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES.
[4] Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 117.

„Všetko cenné je bezbranné.“ Zdá sa, že tento verš holandského básnika, umelca a fotografa Luceberta (1924 – 1994) stručne vystihuje veľkú výzvu, ktorej čelíme v oblasti biodiverzity.

Na jednej strane je pre spoločnosť neoceniteľné zachovávať biodiverzitu a ekosystémy a chrániť ich pred ďalším úpadkom. Zastavenie straty biodiverzity nie je iba našou etickou povinnosťou – koncepcia vrchného dozoru nás zaväzuje zachovávať našu planétu tak, aby mohla slúžiť aj budúcim pokoleniam. Dáva to zmysel aj z ekologického a hospodárskeho hľadiska. Z ekologického hľadiska obrovské množstvo vzájomných reakcií medzi rôznymi zložkami biodiverzity umožňuje obývateľnosť planéty všetkými druhmi vrátane ľudí. Toto sú „tovar a služby“, ktoré ekosystémy ponúkajú: poskytovanie jedla, paliva a vlákniny, čistenie vzduchu a vody, rozklad odpadu, zmierňovanie záplav, súch, teplotných extrémov a síl vetra, obnova úrodnosti pôdy a opeľovanie rastlín. Z tohto dôvodu a aj z hospodárskeho pohľadu je ochrana biodiverzity v našom vlastnom záujme. Napokon, biologické zdroje sú základom, na ktorom budujeme civilizáciu. Strata biodiverzity ohrozuje naše dodávky potravín, možnosti rekreácie a cestovného ruchu, schopnosť riešiť zmenu klímy a zdroje dreva, liekov a energie.

Na druhej strane sa zdá, že sme sa od prírody vzdialili a snažíme sa nájsť onú „cenu prírody“. Naše výrobné metódy a cena, ktorú platíme za tovar a služby, nezohľadňujú – alebo zohľadňujú iba v obmedzenej miere – náklady straty biodiverzity alebo úpadku ekosystémov. Podobne sa službám alebo činnostiam, ktorých zámerom je zastaviť stratu biodiverzity a zachovať cenné ekosystémy, často nedostáva spravodlivej odmeny. Hoci „ocenenie“ služieb ekosystémov môže byť problematické, prebiehajúce štúdie[1] odhadujú, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity je v súčasnosti na úrovni 50 miliárd EUR ročne (necelé 1 % HDP) a do roku 2050 sa zvýši na 14 biliónov EUR ročne alebo 7 % odhadovaného budúceho HDP.

Naliehavý stav

Strata biodiverzity pokračuje varovným tempom. Na celom svete je miera globálneho úhynu druhov odhadovaná na päťdesiat- až tisícnásobok prirodzenej miery. Odhaduje sa, že miera straty sa do roku 2050 urýchli desaťnásobne. V EÚ je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb. Komisia vo svojom priebežnom hodnotení implementácie akčného plánu ES pre biodiverzitu z roku 2008 konštatovala, že stav 50 % druhov a až 80 % biotopov európskeho ochranárskeho významu je nepriaznivý.

Zastavenie straty biodiverzity a ochrana či obnova odolných ekosystémov sú ešte dôležitejšie z hľadiska zmeny klímy vzhľadom na skutočnosť, že suchozemské a morské ekosystémy v súčasnosti pohlcujú približne polovicu emisií CO₂spôsobených človekom, čím sa stávajú neoceniteľné z hľadiska ich kapacity zachytávať a ukladať uhlík. Na druhej strane úpadok a ničenie ekosystémov môže uvoľniť značné objemy skleníkových plynov a existuje čoraz viac dôkazov, že kapacita zásobární uhlíka Zeme sa znižuje v dôsledku globálneho otepľovania a iných záťažových faktorov. Zachovanie ekosystémov má preto kľúčový význam pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej vplyvom.

Predchádzajúce medzinárodné a európske iniciatívy a dohody na zastavenie straty biodiverzity a ekosystémov žiaľ neboli úspešné. V roku 1992, po Samite Zeme v Riu, bol prijatý Dohovor o biologickej diverzite, ktorý EÚ ratifikovala v roku 1993. V roku 1998 EÚ prijala stratégiu biodiverzity so štyrmi akčnými plánmi v oblasti biodiverzity, ktoré boli predstavené v roku 2001, o ochrane prírodných rezerv, poľnohospodárstve, rybnom hospodárstve a hospodárskej a rozvojovej spolupráci. Príroda a biodiverzita sú teda jednou zo štyroch priorít šiesteho environmentálneho akčného programu EÚ spolu so zmenou klímy, riadením zdrojov a odpadu a zdravím v súvislosti so životným prostredím. V roku 2006 Komisia predstavila akčný plán na zastavenie straty biodiverzity, v ktorom vymedzila štyri prioritné oblasti: biodiverzitu v EÚ, EÚ a globálnu biodiverzitu, biodiverzitu a zmenu klímy a vedomostnú základňu. Napriek týmto iniciatívam cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 tak, ako bol schválený na európskom samite v Göteborgu v roku 2001, nebol, žiaľ, splnený.

Navzdory naliehavosti situácie si európski občania nie sú dostatočne vedomí straty biodiverzity a jej negatívnych následkov. Podľa prieskumu Eurobarometra z apríla 2010 iba 38 % Európanov pozná význam pojmu biodiverzita, zatiaľ čo 28 % toto slovo pozná, ale nevie, čo znamená. Väčšina nepochybne považuje stratu biodiverzity za vážny problém, ale nemyslí si, že sa ich osobne týka. Iba 17 % respondentov sa nazdáva, že sa ich zníženie biodiverzity už dotklo. Za najdôležitejšiu príčinu svojej pasivity pri boji proti strate biodiverzity občania uvádzajú nedostatok poznatkov o tom, čo možno urobiť. Preto je v tejto oblasti naliehavo potrebná kampaň na zvýšenie povedomia.

Nástroje a politiky EÚ

Kľúčový nástroj EÚ na ochranu biodiverzity a ekosystémov je Natura 2000, sieť chránených prírodných oblastí EÚ, ktorá bola zriadení v rámci smernice o biotopoch. Pozostáva z osobitne chránených území, ktoré vyčlenili členské štáty v rámci smernice o biotopoch (1992), a zahŕňa aj osobitne chránené oblasti vyčlenené v rámci smernice o vtákoch (1979). Hlavným cieľom siete Natura 2000 je „prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov.“[2] Opatrenia prijaté na základe právnych predpisov Natura 2000 sú navrhnuté na to, aby sa „zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu“, zatiaľ čo rovnako zohľadňujú „hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“[3] Napriek súčasnému zameraniu na ochranu biotopov a druhov stojí za zmienku pouvažovať o sústredení väčšej pozornosti na vytvorenie odolných ekosystémov, ktoré budú odolávať záťaži a poskytovať cenné ekosystémové služby.

Ako je zvykom v európskej environmentálnej politike, tieto smernice umožňujú potrebnú flexibilitu na prispôsobenie vykonávacích opatrení miestnym pomerom, čo je vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality správne. Treba určite podniknúť kroky na zabránenie tomu, aby sa rozdiely medzi členskými štátmi zväčšili natoľko, aby v dôsledku toho utrpela účinnosť smerníc. Napríklad stále pretrvávajú značné rozdiely medzi členskými štátmi, čo sa týka rýchlosti, akou sa smernice vykonávajú, a spôsobu ich výkladu, napríklad s ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti, pri pristupovaní k existujúcim činnostiam a externalitám.

Biodiverzita teda postupne dostáva priestor aj v politických oblastiach mimo európskej environmentálnej politiky, hoci v mnohých prípadoch bola začlenená iba v obmedzenom rozsahu, napríklad v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktorá je v súčasnosti predmetom preskúmania. Príkladom tohto vývoja sú agroenvironmentálne opatrenia a požiadavky zachovávať pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a pozornosť venovaná biodiverzite v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum.

Keďže poľnohospodári spravujú približne polovicu európskej pôdy, zohrávajú pri ochrane biodiverzity osobitnú úlohu a čelia významným výzvam: vzhľadom na to, že svetová populácia a blahobyt rastú, globálna výroba musí rásť tiež, zatiaľ čo odvetvie poľnohospodárstva musí zabezpečovať kvalitu života na vidieku a ochranu biodiverzity. V rámci úspešnej poľnohospodárskej politiky v budúcnosti sa musia tieto tri prvky dopĺňať a nie si navzájom odporovať.

Financovanie

V dôsledku, okrem iného, odvetvovo založeného prístupu k biodiverzite je aj financovanie opatrení v oblasti biodiverzity a ekosystémov z európskeho rozpočtu veľmi rozdrobené. Finančný nástroj EÚ pre životné prostredie (LIFE), zriadený v roku 1992 na podporu vykonávania environmentálnej politiky Únie, tradične zohráva hlavnú úlohu pri financovaní ochrany biodiverzity v EÚ, hoci to predstavuje iba malú časť celkových výdavkov Spoločenstva. Ďalšími zdrojmi finančných tokov sú:

- spoločná poľnohospodárska politika: hlavne agroenvironmentálne opatrenia, ktoré sú jedným z najväčších prvkov podpory EÚ na biodiverzitu (financované prostredníctvom EPFRV);

- spoločná rybárska politika: ochranné opatrenia pre morské prostredie (Európsky fond pre rybné hospodárstvo)

- regionálny rozvoj a súdržnosť (štrukturálne fondy, kohézny fond)

- politika v oblasti výskumu (siedmy rámcový program)

Na jednej strane môže mať rozdrobené financovanie pozitívny vplyv v tom zmysle, že možno čerpať prostriedky z mnohých zdrojov. Na druhej strane je výsledkom povinného spolufinancovania a prístupu výberu vo vidieckej a štrukturálnej politike napríklad to, že tieto prostriedky skutočne využívajú na účely biodiverzity iba členské štáty, ktoré sa tak vedome rozhodli. Aj v tejto oblasti existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely.

Bez toho, aby sme diskutovali o novom viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2013, sa budú musieť nájsť iné mechanizmy financovania okrem verejných (dotácie), a veľkou výzvou bude premietnutie externalít do konečných cien výrobkov.

Budúce iniciatívy

V tomto roku, ktorý je Medzinárodným rokom biodiverzity, boli alebo budú navrhnuté nové iniciatívy na zastavenie straty biodiverzity a úpadku ekosystémov. Od 18. do 29. októbra sa v Nagoji (Japonsko) uskutoční desiata schôdza konferencie zmluvných strán (COP 10) Dohovoru o biologickej diverzite.

Na európskej úrovni predstavila Európska komisia 19. januára svoje oznámenie s názvom Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010, ktoré je v súčasnosti predmetom verejnej konzultácie. Komisia predstavila štyri politické alternatívy:

1) výrazné zníženie miery straty biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020;

2) zastavenie straty biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020;

3) zastavenie straty biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020 a ich obnovenie v čo najväčšej možnej miere;

4) zastavenie straty biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020 a ich obnovenie v čo najväčšej možnej miere spolu s zintenzívnenie príspevku EÚ k zabráneniu strate biodiverzity v globálnom meradle.

Toto oznámenie a výsledky verejnej konzultácie by mali byť podnetom na to, aby sa pred koncom roka zverejnil návrh novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vrátane legislatívnych návrhov.

Okrem toho sa na zasadnutí Európskej rady pre životné prostredie 15. marca dohodol nový hlavný cieľ zastavenia straty biodiverzity a úpadku ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020 a ich obnovenia v čo najväčšej možnej miere spolu so zintenzívnením príspevku EÚ k zabráneniu strate biodiverzity v globálnom meradle.

Zámerom tejto iniciatívnej správy je zvážiť priority Európskeho parlamentu v boji proti pokračujúcej strate biodiverzity a úpadku ekosystémov.

[1] Ekonómia ekosystémov a biodiverzity, pozri http://www.teebweb.org/.
[2] Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch), článok 2.
[3] Detto.

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k vykonávaniu právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity
(2009/2108(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabella Lövin

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. súhlasí s alternatívou Komisie týkajúcou sa nového hlavného cieľa na rok 2020, ktorou je „do roku 2020 zastaviť stratu biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich do čo najväčšej miery a zintenzívniť snahy EÚ o zastavenie straty biodiverzity na celom svete“;

2. zdôrazňuje, že pre prežitie rybárskych spoločenstiev, na ktoré nepriaznivo vplýva vyčerpanie populácií rýb v dôsledku rôznych ľudských činností, je nanajvýš dôležité, aby sa zastavil úbytok biodiverzity;

3. domnieva sa, že ochrana morskej biodiverzity je veľmi dôležitá, keďže vedie k zvýšenej odolnosti ekosystému, a tým pomáha, okrem iného, zmierňovať dôsledky zmeny klímy;

4. vyzýva preto Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na ochranu morských druhov a biotopov, ktoré zmena klímy najviac ohrozuje, a aby zároveň zabezpečila, aby činnosti, ktoré sa vykonali v záujme prispôsobenia sa vplyvu zmeny klímy alebo jeho obmedzenia, nemali negatívny vplyv na morskú biodiverzitu;

5. žiada Komisiu, aby prijala model siete chránených morských oblastí, ktorý umožní zladiť ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rybolov; vyzýva ju, aby pravidelne podávala správy o dosiahnutom pokroku členských štátov pri vykonávaní smernice o biotopoch a smernice o voľne žijúcom vtáctve, najmä v súvislosti s realizáciou sústavy Natura 2000 v morskom prostredí, keďže v súčasnosti menej ako 10 % chránených oblastí tvoria morské oblasti, ako aj správy o oznamovacích a monitorovacích povinnostiach členských štátov;

6. konštatuje, že hlavnými nástrojmi na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity v morskom prostredí je okrem smernice o biotopoch a smernice o voľne žijúcom vtáctve aj rámcová smernica o vode pre pobrežné vody a rámcová smernica o morskej stratégii 2008/56 pre všetky morské vody;

7. domnieva sa, že členským štátom sa musí umožniť, aby v záujme ochrany morskej biodiverzity prijali iniciatívy prekračujúce rámec opatrení stanovených v právnych predpisov EÚ;

8. domnieva sa, že doteraz vynaložené úsilie na zníženie a odstránenie vedľajších úlovkov mláďat, necieľových druhov rýb, morských cicavcov, korytnačiek a vtákov v európskom rybnom hospodárstve bolo celkovo nedostatočné;

9. domnieva sa, že hlavným cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) musí byť zníženie objemu odpadu z výlovu, a vyzýva Komisiu, aby zistila jeho príčiny a vypracovala riešenia špecifické pre každú oblasť rybolovu, najmä prostredníctvom zavedenia kvót v oblasti rybolovu viacerých druhov rýb a kvót týkajúcich sa biomasy, prostredníctvom výberu náčinia, ako je všeobecné využívanie sietí so štvorcovými okami, a priestorového riadenia zásob rýb;

10. pripomína kľúčovú úlohu rybolovu z hospodárskeho i sociálneho hľadiska pre rozvoj pobrežných oblastí a z environmentálneho hľadiska pre morské ekosystémy; domnieva sa, že SRP nesmie členským štátom brániť v dodržiavaní právnych predpisov o biodiverzite, ale skôr uľahčovať ich dodržiavanie, najmä pokiaľ ide o zavádzanie primeraných ochranných opatrení v morských oblastiach sústavy Natura 2000;

11. konštatuje, že v rámci právnych predpisov EÚ o biodiverzite sa morským druhom a biotopom dostáva menšej ochrany ako suchozemským druhom a biotopom, a preto vyzýva Komisiu, aby zhodnotila slabé stránky právnych predpisov a ich vykonávania a aby vytvorila chránené morské oblasti, v ktorých sú hospodárske aktivity vrátane rybolovu predmetom posilneného ekosystémového riadenia;

12. ďalej konštatuje, že rôzne dohovory pre regionálne moria okolo EÚ, ako sú OSPAR, HELCOM a dohovor z Barcelony, poskytujú dôležitý rámec na ochranu morských ekosystémov;

13. pripomína Komisii a členským štátom, že smernica o morskej stratégii neobmedzuje využívanie chránených morských oblastí iba na sústavu Natura 2000, a preto žiada členské štáty a Komisiu, aby zohľadnili všetky chránené morské oblasti vrátane oblastí vymedzených podľa regionálnych morských dohovorov a navzájom ich prepojili s cieľom vytvoriť súdržnú a komplexnú sieť;

14. zdôrazňuje, že najdôležitejším znakom dobrého stavu životného prostredia je zachovanie morskej biodiverzity;

15. zdôrazňuje potenciál praktického zlepšovania správy morí, keď sa rámcovou smernicou o morskej stratégii zaviedli nové mechanizmy pre lepšiu koordináciu chránených morských oblastí a opatrení v oblasti rybného hospodárstva;

16. vyzýva Komisiu, aby do všetkých politík EÚ, ktoré majú vplyv na morskú biodiverzitu, začlenila ekosystémový prístup, ktorý už bol prijatý rámcovou smernicou o vode a rámcovou smernicou o morskej stratégii; ďalej zdôrazňuje, že ekosystémové služby zahŕňajú okrem iného ukladanie a sekvestráciu uhlíka prírodnými ekosystémami;

17. zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie kroky v oblasti integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (ICZM) a námorného územného plánovania, keďže by mohli byť významnými zložkami participatívneho ekosystémového prístupu, a súčasne zabezpečiť zachovanie a udržateľné riadenie morských a pobrežných zdrojov a rešpektovanie prírodných procesov a únosnosti zaťaženia ekosystému;

18. domnieva sa, že regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva sú zodpovedné za riadenie rybolovu a ručiteľmi zodpovedného rybolovu na otvorenom mori; domnieva sa, že je preto rozhodujúce posilniť ich právomoci, najmä čo sa týka kontrol a odradzujúcich sankcií, a že riadenie zásob určitých morských druhov, ktoré sú dôležité z obchodného hľadiska, a požadovanie používania osvedčení o úlovku prináleží v prvom rade regionálnym organizáciám pre riadenie rybného hospodárstva;

19. vyzýva Komisiu, aby v záujme obnovy biodiverzity a prírodných ekosystémov v širšom morskom prostredí EÚ konala čo najambicióznejšie; zdôrazňuje ďalej, že úsilie zamerané na obnovu by mohlo byť významným zdrojom zamestnanosti pre pobrežné komunity;

20. vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby sa na európskej i celosvetovej úrovni zachovala spravodlivosť; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dodržiavanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zásady „plné uhradenie nákladov“ a rozšíriť rozsah ich uplatňovania;

21. vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie národných či odvetvových cieľov na zníženie vplyvu na biodiverzitu a jej straty;

22. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby do vízie EÚ v oblasti biodiverzity na obdobie po roku 2010 bola zahrnutá aj informovanosť a účasť všetkých sfér spoločnosti a širokej verejnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity
(2009/2108(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Victor Boştinaru

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripája sa k obavám, ktoré vyjadrili mnohí predkladatelia petícií v súvislosti s tým, že Európska únia nezabezpečila účinnú realizáciu akčného plánu pre biodiverzitu na rok 2010, a domnieva sa, že to spôsobilo niekoľko dôležitých faktorov, za ktoré sú zodpovedné európske inštitúcie, najmä Komisia, a členské štáty, a to aj ich regionálne a miestne orgány;

2. zdôrazňuje, do akej miery je naliehavé v plnej miere vykonávať smernice o vtákoch a biotopoch za pomoci náležitého financovania a dokončiť pozemnú a námornú sieť Natura 2000; domnieva sa, že smernice o vtákoch a biotopoch sú skutočne pilierom právnych predpisov EÚ na ochranu prírody, a že napriek značnému meškaniu pri ich vykonávaní sa ukazuje, že ak sa vykonávajú a financujú v plnom rozsahu, dokážu zvrátiť klesajúcu tendenciu a zastaviť úbytok ohrozených druhov a biotopov;

3. poznamenáva, že pri diskusiách vo Výbore pre petície Komisia opakovane prejavuje nedostatok odhodlania vymáhať náležite uplatňovanie environmentálnych smerníc týkajúcich sa zachovania biodiverzity, čo dokazuje jej častú rezervovanosť voči petíciám občanov, neochotu začať proti členským štátom konanie pre porušenie predpisov a časté nedostatočné uznanie toho, že zásada predbežnej opatrnosti je dôležitá pri predchádzaní strate biodiverzity;

4. naliehavo žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr a v každom prípade ešte v priebehu roku 2010 uverejnila avizované oznámenie o budúcom financovaní siete Natura 2000 tak, aby bolo možné preskúmať tento aspekt spolu s novou stratégiou pre biodiverzitu do roku 2020;

5. konštatuje, že našťastie existujú príklady, keď Komisia po diskusii s Výborom pre petície konala, najmä v prípade petícií týkajúcich sa trasy diaľnice Via Baltica, ktorá bola pôvodne naplánovaná tak, že hrozilo zničenie jedinečných oblastí pralesov a vodných tokov v údolí Rospuda, od tohto návrhu sa však ustúpilo v prospech alternatívnej trasy rešpektujúcej oblasti siete Natura 2000;

6. uvádza príklady prípadov, keď boli predložené dôležité petície, Výbor pre petície však doteraz ešte nedosiahol, aby Komisia súhlasila s vymáhaním náležitého uplatňovania smerníc Únie: plynovod v Baltskom mori Nordstream, v súvislosti s ktorým Parlament prijal dôležitú správu o možných vplyvoch na životné prostredie a krehkých ekosystémoch, a environmentálny vplyv rozsiahlej urbanizácie v Španielsku, najmä v pobrežných a ostrovných regiónoch;

7. vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia v mnohých prípadoch nekoná a vyčkáva na tzv. konečné rozhodnutie orgánov členských štátov; konštatuje ale, že keď sa tieto tzv. konečné rozhodnutia prijmú, je už často príliš neskoro na to, aby sa zabránilo nenapraviteľným škodám na miestnom životnom prostredí a ich následným negatívnym vplyvom na zachovanie a ochranu biodiverzity a druhov; poznamenáva, že Komisia je navyše príliš zhovievavá, pokiaľ ide o lehoty, v ktorých by členské štáty povinne predložili riešenia možných nedostatkov týkajúcich sa životného prostredia, a je príliš neochotná uskutočniť vlastné objektívne hodnotenia;

8. podporuje zistenia Európskej environmentálnej agentúry, ktorá uvádza, že „stav ochrany druhov a biotopov chránených podľa smernice EÚ o biotopoch je dôvodom na obavy“ a že by sme nemali „zamerať všetko úsilie na zachovanie ostrovov biodiverzity, zatiaľ čo dochádza k miznutiu prírody všade inde“, pretože tieto výroky odrážajú názory, ktoré veľmi často vyjadrujú európski občania vo svojich petíciách predkladaných Európskemu parlamentu;

9. požaduje sprísnenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a oveľa dôslednejší výklad jej cieľov a konštatuje napríklad, že podľa tejto smernice uskutočňujú navrhovatelia veľkých projektov v oblasti infraštruktúry sami hodnotenia vplyvu na životné prostredie, a to takým spôsobom, ktorý často nie je objektívny a nezohľadňuje obavy vyjadrené miestnymi spoločenstvami a ich volenými zástupcami, ktorí sa snažia brániť biodiverzitu; zastáva názor, že je potrebný spoločný európsky systém akreditácie odborníkov;

10. kritizuje zjavne stúpajúcu tendenciu politických orgánov v členských štátoch brániť dotknutým miestnym občanom v prístupe k informáciám o vplyve projektov na životné prostredie, čo je v rozpore s Aarhuským dohovorom zaradeným medzi právne predpisy EÚ;

11. naliehavo žiada Výbor pre životné prostredie, aby vzal na vedomie pripomienky nezávislých odborníkov predložené v rámci štúdie týkajúcej sa vykonávania smernice o biotopoch, ktorá sa uskutočnila na žiadosť Výboru pre petície, najmä pokiaľ ide o nedostatočné posudzovanie alternatív k projektom a ich kumulatívnych účinkov, ako aj nevhodnú správu lokalít, a v prípade prijatia rozhodnutí o kompenzačných opatreniach, neoverovanie týchto opatrení a skutočnosť, že sa často, ak vôbec, vykonávajú príliš neskoro; žiada tiež výbor, aby zohľadnil aj ostatné návrhy a odporúčania, ktoré táto správa obsahuje;

12. požaduje účinnejšiu cezhraničnú spoluprácu s cieľom zachovať biodiverzitu a životné prostredie všeobecne, najmä v regiónoch ako povodie a delta Dunaja, Čierne more, Stredozemský región a pobaltské oblasti, ako žiada Európska environmentálna agentúra; domnieva sa, že vzhľadom na to, že mnohé chránené oblasti siete Natura 2000 sú priamo alebo nepriamo postihnuté znečistením a že škody na životnom prostredí sú spôsobované aj činiteľmi mimo Európy, treba zdôrazniť potrebu zahrnutia európskych environmentálnych noriem do našich dohôd o partnerstve so susednými krajinami;

13. domnieva sa, že povinnosť preukázať, ako plánujú chrániť životné prostredie a jeho biodiverzitu pri plánovaní rozvoja novej infraštruktúry, prislúcha politickým orgánom členských štátov, a nie občanom, ktorí prostredníctvom petícií požadujú ochranu práv, ktoré im vyplývajú zo smerníc;

14. žiada, aby sa výrazné úsilie venovalo začleneniu biodiverzity do všetkých príslušných oblastí politík EÚ, najmä v kontexte reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky a nových finančných výhľadov Európskej únie; domnieva sa, že smernice o hodnotení vplyvov na životné prostredie, o strategickom environmentálnom hodnotení, ako aj smernice o biotopoch a o vtákoch potrebujú nové, prísnejšie usmernenia na zabezpečenie ich správneho vykonávania na základe odporúčaní príslušného výboru Parlamentu, s ktorým bude Výbor pre petície ochotne spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby budúce opatrenia v oblasti životného prostredia lepšie odrážali záujmy občanov;

15. domnieva sa, že prioritou musí byť plné a účinné vykonávanie súčasných európskych právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a biodiverzity a jednoznačný záväzok plniť ich ciele; domnieva sa, že ak na základe doterajších skúseností treba uskutočniť niektoré zlepšenia, je nevyhnutné sústrediť sa na jej vykonávanie a na účinnejšie dohliadanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Kriton Arsenis, Alain Cadec, João Ferreira, Carmen Fraga Estévez, Pat the Cope Gallagher, Marek Józef Gróbarczyk, Carl Haglund, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Jean-Marie Le Pen, Isabella Lövin, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Britta Reimers, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Catherine Trautmann, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Julie Girling, Raül Romeva i Rueda, Antolín Sánchez Presedo

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia