SPRÁVA o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví
6.9.2010 - (2010/2070(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Véronique De Keyser
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva zdravie ako jedno zo základných práv,
– so zreteľom na právo každého jedinca na čo najlepší fyzický a duševný zdravotný stav, aký je možné dosiahnuť,
– so zreteľom na iniciatívu z Bamaka z roku 1987 a jej cieľ „zdravia pre všetkých v roku 2000“,
– so zreteľom na deklaráciu z Alma-Aty z roku 1978, ktorá vymedzila pojem základnej zdravotnej starostlivosti,
– so zreteľom na Ottawskú chartu z roku 1986 na podporu zdravia,
– so zreteľom na návrh Medzinárodného fondu na záchranu detí, ktorý bol prijatý Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1987 a ktorý má za cieľ obnoviť politiku základnej zdravotnej starostlivosti a bojovať proti detskej úmrtnosti,
– so zreteľom na platformu z Abidjanu z roku 1998 na tému Stratégie na podporu vzájomných zdravotných poisťovní v Afrike,
– so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN z roku 2000 týkajúce sa predovšetkým ľudského rozvoja (v oblasti zdravia a školstva), vody a energie, rozvoja videka, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, najmä ciele 1, 4, 5, 6 a 8,
– so zreteľom na dohody z Cotonou z 23. júna 2000, prepracované 25. júna 2005,
– so zreteľom na priority Európskej únie, stanovené v decembri 2005 vo vyhlásení s názvom Európsky konsenzus o rozvoji,
– so zreteľom na medzinárodnú konferenciu v Ouagadougou v roku 2008 o základnej zdravotnej starostlivosti a systémoch zdravotnej starostlivosti v Afrike a so zreteľom na záväzok prítomných hláv štátov, že finančné zdroje pre zdravotníctvo zvýšia na minimálne 15 % národných rozpočtov,
– so zreteľom na vyhlásenia Západoafrickej hospodárskej a menovej únie (ZAHM) týkajúce sa zavedenia všeobecného zdravotného poistenia pre občanov a so zreteľom na nariadenie ZAHM č. 7/2009 z 26. júna 2009, ktorým sa upravuje štatút vzájomného sociálneho zabezpečenia v rámci ZAHM,
– so zreteľom na 10. Európsky rozvojový fond na obdobie 2008 – 2013 a na rozhodnutie Rady z decembra 2005,
– so zreteľom na parížsku deklaráciu z marca 2007, ktorá nadviazala na konferenciu Konzorcia (G8, Medzinárodný úrad práce, WHO, WB, MMF, OECD) o krytí rizika ochorenia,
– so zreteľom na priority Trustového fondu EÚ – Afrika, stanovené v apríli 2007, a najmä so zreteľom na časť venovanú rozvoju sietí infraštruktúr v Afrike,
– so zreteľom na celosvetovú zdravotnú iniciatívu International Health Partnership prijatú v Londýne 5. septembra 2007, ktorá je zameraná na zlepšenie koordinácie vonkajšej pomoci v bilaterálnej a multilaterálnej oblasti,
– so zreteľom na samit G8 z júna 2007 a začatie realizácie iniciatívy Providing for health, ktorej cieľom je rozvíjať systémy financovania zdravotnej starostlivosti založených na udržateľnosti, spravodlivosti, orientácii na potreby chudobných a všeobecnom pokrytí potrieb,
– so zreteľom na nástroj financovania rozvojovej spolupráce Európskej únie (DCI),
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (10/2008) o európskej pomoci zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike,
– so zreteľom na spoločnú stratégiu Africkej únie a Európskej únie v oblasti zdravotníctva, prijatú v Lisabone v decembri 2007,
– so zreteľom na spoločný neoficiálny dokument predsedníctva a Komisie, ktorý bol prijatý na neformálnom stretnutí ministrov pre rozvoj v septembri 2008 v Bordeaux a týka sa krytia rizika ochorenia a financovania systémov zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách,
– so zreteľom na vyhlásenie z Alžíru z roku 2008 o výskume v oblasti zdravotníctva,
– so zreteľom na vyhlásenie z Ethekwini z roku 2008 o hygiene a sanitácii,
– so zreteľom na vyhlásenie z Libreville z augusta 2008 o zdraví a životnom prostredí v Afrike,
– so zreteľom na vyhlásenie z Bali z roku 2008 o nakladaní s odpadom v záujme ľudského zdravia,
– so zreteľom na závery konferencie v Oslo v októbri 2008 o hlavných zásadách ako nástrojoch, ktoré umožňujú rešpektovanie práv vnútorne vysídlených osôb, t. j. osôb vysídlených proti ich vôli v dôsledku konfliktov, prenasledovania, prírodných katastrof a rozvojových projektov, či už prekročili alebo neprekročili hranicu,
– so zreteľom na ciele stanovené úradom EuropeAID na obdobie 2009 – 2013,
– so zreteľom na štúdiu o zvykovom práve, ktorú vykonal Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), v ktorej sa najmä zdravie považuje za zvykové pravidlo medzinárodného humanitárneho práva, ktoré treba dodržiavať,
– so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodného združenia vzájomných poisťovní (jún 2009) o úlohe vzájomného poistenia vo všeobecných systémoch ochrany zdravia,
– so zreteľom na činnosti realizované v rámci programov STEP I a II (Stratégie a techniky proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe) Medzinárodného úradu práce, ktoré sú zamerané na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a na podporu dôstojnej práce prostredníctvom novátorských stratégií rozširovania sociálneho zabezpečenia,
– so zreteľom na vyhlásenie z Yaoundé zo septembra 2009 schválené konzorciom zástupcov vzájomných zdravotných poisťovní v Afrike, ktoré považuje vzájomné zdravotné poisťovne za primerané riešenie ako dosiahnuť všeobecnú zdravotnú starostlivosť v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami,
– so zreteľom na Celosvetovú iniciatívu za všeobecnú minimálnu hranicu sociálneho zabezpečenia, ktorú v apríli 2009 prijala rada vedúcich sekretariátu OSN, zastrešujúca všetky orgány OSN, a ktorá je založená na úplnom a jasne vymedzenom súbore základných sociálnych služieb, ku ktorým musia mať prístup všetci občania,
– so zreteľom na prácu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009, a predovšetkým jeho uznesenie o problémoch v poľnohospodárstve a zmene klímy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na verejné zdravie, a so zreteľom na iniciatívu s názvom Klíma pre rozvoj Afriky,
– so zreteľom na oznámenie Komisie (KOM(2010)0128) týkajúce sa podpory úlohy Európskej únie v oblasti celosvetového zdravia,
– so zreteľom na závery 3011. zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 10. mája 2010 týkajúce sa úlohy Európskej únie v oblasti celosvetového zdravia,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0245/2010),
A. keďže vertikálne fondy v oblasti zdravia dokázali znížiť úmrtnosť v dôsledku závažných chorôb, ako je napríklad tuberkulóza alebo malária, a keďže v tomto smere je naďalej potrebné vyvíjať úsilie,
B. keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie musí podporovať štáty pri uplatňovaní ich vnútroštátnej politiky, pričom poskytovanie zdravotnej starostlivosti financované verejnými orgánmi a prístupné pre všetkých sa musí stať jadrom týchto opatrení;
C. keďže základná zdravotná starostlivosť musí pokrývať liečbu všetkých závažných chorôb a keďže sú v tejto súvislosti potrebné dva navzájom sa dopĺňajúce prístupy, horizontálny aj vertikálny,
D. keďže vhodne rozvrhnutý horizontálny prístup umožňuje zahrnúť rôzne systémy poistenia (vzájomné zdravotné poistenie, zdravotné mikropoistenie atď.), v ktorých príjemcovia služieb aktívne zodpovedajú za svoje vlastné zdravie,
E. keďže v Afrike, tak ako inde platí, že zdravie nie je tovar, a je potrebné preskúmať nekomerčné typy zdravotného poistenia, ktoré sú založené na hodnotách solidarity a demokracie,
F. keďže v Afrike vzniklo v 90. rokoch množstvo iniciatív s cieľom zaviesť systémy zabezpečenia pre prípad rizika ochorenia a keďže je potrebné udržať sociálnu dynamiku, ktorú tieto iniciatívy vyvolali,
G. keďže terminológia používaná v anglofónnych a frankofónnych krajinách alebo krajinách, kde sa hovorí africkými jazykmi, sa líši a nepokrýva vždy ten istý pojem, keďže niektorí hovoria o „vzájomných zdravotných poisťovniach“ (mutual health organisations), iní o „Community Based Health insurance“ (zdravotné poistenie na úrovni komunity) alebo aj o „zdravotnom mikropoistení“ a keďže tieto termíny pokrývajú široké spektrum solidárnych nástrojov založených na vzájomnom nesení rizík s cieľom pokryť časť nákladov alebo všetky náklady na zdravotné služby,
H. keďže termínom „vzájomnosť“ sa kladie dôraz na sociálne úsilie a spoločný postup skupiny členov a keďže termín „poistenie“ je založený na 1. platbe príspevkov vopred, t. j. pred nastúpením rizík, 2. spoločnom znášaní rizík a 3. pojme záruky; keďže vzájomnú poisťovňu možno podľa platformy z Abidjanu (1998) definovať ako neziskové nezávislé združenie založené na solidarite a demokratickej účasti, ktorého cieľom – najmä vďaka príspevkom jeho členov – je zlepšiť prístup týchto členov a ich rodín ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zároveň vykonávať opatrenia v oblasti zabezpečenia a vzájomnej pomoci,
I. keďže vzhľadom na sociálne a humanitárne podmienky, v akých žijú niektoré skupiny obyvateľstva, občania vždy nechápu pojem zabezpečenia, a teda prospešnosť platenia príspevkov na poistenie sa proti riziku choroby, ktorá možno ani nenastane, a to tým skôr, že mimovládne organizácie všetkých typov môžu súbežne a bezplatne poskytovať zdravotnú starostlivosť a lieky,
J. keďže v africkej subsaharskej diaspóre prebehli opatrenia na zvýšenie informovanosti o prospešnosti a význame vzájomných zdravotných poisťovní v rôznych prijímajúcich krajinách, v ktorých sú tieto poisťovne dobre rozvinuté, a keďže táto diaspóra často udržiava privilegované styky s krajinami pôvodu,
K. keďže v Afrike nie je možné zaviesť jednotný systém zdravotnej starostlivosti tak, ako je to v Európe, kde existujú rozdiely medzi všeobecnými systémami sociálneho zabezpečenia na jednej strane a povinnými systémami sociálneho poistenia na druhej strane;
1. pripomína, že zdravie odráža spoločensko-ekonomickú úroveň, demokraciu a úroveň správy vecí verejných daného štátu;
2. pripomína vplyv vonkajších rozhodujúcich faktorov v subsaharských krajinách, ako sú pravidlá medzinárodného trhu, politiky spolupráce, finančná kríza, zmena klímy, politika veľkých farmaceutických spoločností, politika veľkých medzinárodných finančných inštitúcií;
3. zdôrazňuje, že tieto vonkajšie rozhodujúce faktory môžu drasticky obmedziť pole pôsobenia štátov, ktoré sa snažia zaručiť dobrú správu vecí verejných, a zároveň sa negatívne podpísať na zdraví občanov;
4. pripomína, že všeobecné právo na zdravie je prierezovým právom, ktoré zasahuje do ďalších oblastí práva, ako je sanitárne a sociálne právo, pracovné alebo občianske právo;
5. pripomína medzinárodnému spoločenstvu jeho záväzky v prospech cieľov tisícročia a Európskej únii jej záväzok k zlepšeniu pomoci, ktorú poskytuje v oblasti zdravotných služieb v subsaharskej Afrike;
6. pripomína právo žien slobodne sa rozhodovať vo veciach reprodukčného zdravia, nech už ide o počatie dieťaťa, antikoncepciu, prerušenie tehotenstva alebo pohlavne prenosné choroby; odsudzuje mrzačenie pohlavných orgánov a kruté násilie, ktoré je na ženách ešte stále páchané, pričom znásilnenie sa naďalej využíva ako vojnová zbraň; preto obhajuje právo žien na prístup k zdravotnej starostlivosti v týchto oblastiach prostredníctvom horizontálnemu prístupu a vyzýva na diagonálny prístup, ktorý by umožňoval prednostne podporovať túto oblasť zdravotníctva;
7. pripomína, že každé dieťa má právo na prístup k programom očkovania a imunizácie; takisto pripomína, že každoročne naďalej umiera 8,8 milióna detí mladších než päť rokov (z toho polovica v subsaharskej Afrike) na následky chorôb, ktorým možno predchádzať a ktoré možno liečiť;
8. pripomína, že hlavnými príčinami úmrtnosti detí v subsaharskej Afrike sú zápal pľúc a hnačka;
9. vyjadruje znepokojenie nad tým, že súkromné organizácie, ktoré sú príjemcami financií z európskych fondov a ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť africkým obyvateľom, môžu pod vplyvom náboženských hnutí obmedziť určité formy zdravotnej starostlivosti alebo prevencie v oblasti reprodukčného zdravia;
10. zdôrazňuje, že súkromné organizácie, ktoré sú príjemcami prostriedkov z európskych fondov, musia poskytovať služby v oblasti reprodukčného zdravia tak, že budú rešpektovať základné práva, dôstojnosť a slobodu ľudí;
11. odsudzuje rozmáhanie sa sektárskych organizácií, ktoré zneužívajú dôverčivosť najzraniteľnejších obyvateľov a poskytujú im amatérsku liečbu bez akéhokoľvek zásahu miestnych orgánov;
12. vyjadruje znepokojenie nad tým, že zdravie sa čoraz častejšie stáva predmetom obchodu, a nad zdravotníctvom založeným na dvojakom prístupe v krajinách so zložitou politickou situáciou a nedostatočnou správou vecí verejných;
13. podporuje často obdivuhodnú prácu mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblastiach postihnutých konfliktami, ale pripomína, že táto pohotovostná činnosť nemôže mať trvalý charakter, ani nahradiť stálu zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie;
14. zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu, ktorú pri zlepšovaní zdravia obyvateľstva a podpore vzdelávania v oblasti zdravia zohrávajú neštátne subjekty vrátane náboženských organizácií, ako sú neziskové súkromné nemocnice;
15. vyzýva Komisiu, aby podporovala posilnenie vnútroštátnych systémov zdravotníctva, a to pomocou metódy, ktorou sa verejný záujem presunie do centra záujmu a uzná sa, že verejno-súkromné partnerstvo je pre zdravotníctvo dôležité vrátane neziskovej oblasti, na základe kritérií účinnosti a spravodlivosti, ak je cieľom dosiahnutie solídnych a trvalých výsledkov;
16. konštatuje, že veľká časť obyvateľstva subsaharskej Afriky, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, si nemôže dovoliť platiť náklady na zdravotnú starostlivosť, a dokonca ani generické lieky;
17. vyjadruje hlboké znepokojenie nad obehom liekov, v prípade ktorých uplynula doba trvanlivosti, falšovaných alebo nepravých liekov na africkom trhu a nad chabou reakciou vnútroštátnych orgánov a medzinárodného spoločenstva;
18. vyjadruje znepokojenie nad drastickým nedostatkom primerane vzdelaného zdravotného personálu a nad tým, že množstvo lekárov nezostáva vo svojej krajine; navrhuje, aby sa im poskytli možnosti na získanie víz s viacnásobným vstupom, aby mohli pokračovať vo svojom vzdelávaní v Európe a zároveň zostali usadení v Afrike;
19. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom kvalifikovaného zdravotného personálu – lekárov, zdravotných sestier, lekárnikov – v mnohých afrických krajinách a nad tým, že množstvo týchto pracovníkov prijímajú európske štáty, ktoré tieto krajiny pripravujú o vzácne zdroje pre ich rozvoj;
20. zdôrazňuje, že v rozvojových krajinách sa neprestávajú šíriť ničivé choroby, akou je rakovina detí, a vyzýva Komisiu, aby podporovala informačné kampane zamerané na podporu ranej diagnostiky a účinnej starostlivosti;
21. víta skutočnosť, že napriek problémom v sociálnej, hospodárskej či politickej oblasti sa mnoho subsaharských krajín snaží zavádzať politiky, ktorými by sa dal zlepšiť alebo umožniť prístup ich občanov aspoň k základnej zdravotnej starostlivosti; žiada Európsku komisiu, aby v oblasti zdravia podrobne zhodnotila dosiahnuté výsledky z hľadiska zlepšenia zdravia (úmrtnosť matiek a detí), prostredníctvom mechanizmu financovania pomoci určenej pre všeobecný rozpočet štátov; navyše žiada, aby sa zohľadnili aj ostatné mechanizmy financovania;
22. pripomína dôležitosť vzdelávania v oblasti zdravia a hygieny v rámci politík týkajúcich sa zdravia;
23. konštatuje, že je nevyhnutné, aby štáty zabezpečili fungujúce zdravotné služby, ktoré by boli sociálne účinné a finančne prístupné, a aby sa venovali otázke riešenia dopytu po zdravotných službách, a teda úlohe vzájomných poisťovní v oblasti zdravotnej starostlivosti; zastáva názor, že tento postup predpokladá zavedenie registra osobných údajov;
24. zdôrazňuje základnú úlohu miestnych orgánov pri zlepšovaní prevencie a prístupu k zdravotnej starostlivosti;
25. víta úspechy dosiahnuté prostredníctvom vertikálnych fondov, čo sa týka ich atraktivity pre darcov a pokroku dosiahnutého v boji proti závažným chorobám, ako sú AIDS, tuberkulóza, malária, detská obrna a iné; trvá však na tom, že v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti nemôže vertikálny prístup v žiadnom prípade nahradiť trvalý horizontálny prístup;
26. pripomína, že horizontálny prístup v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti, spoločne s účasťou verejných orgánov, ale aj ďalších aktérov, je jediným spôsobom ako trvalo zlepšiť životné podmienky a zdravie obyvateľstva;
27. zdôrazňuje, že je len málo pravdepodobné, aby štáty v krátkodobom horizonte na základe daňových príjmov mohli financovať národné zdravotníctvo, a že je potrebné hľadať zmiešanú formu financovania; pripomína, že spolufinancovanie predstavuje vhodný nástroj na posilnenie zodpovednosti partnerských krajín za projekty;
28. víta diagonálny prístup určitých vertikálnych fondov, ktoré sa rozhodli vyčleniť časť svojich zdrojov na konsolidáciu zdravotníctva v krajinách, v ktorých sa vyskytujú uvedené choroby; zdôrazňuje však potrebu podporovať spoluprácu v oblasti zdravia, ktorú predstavuje neustále rozvíjanie vzájomných vzťahov a výmen medzi nemocnicami a štátnymi a neštátnymi odbornými pracovníkmi z oblasti zdravotníctva, ako zo severnej, tak i z južnej pologule, a to najmä prostredníctvom telemedicíny, pričom sa uprednostní vzdelávanie miestnych odborných zdravotných pracovníkov;
29. domnieva sa, že treba vytvoriť strategické partnerstvá medzi hlavnými aktérmi na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni a že je nevyhnutné viesť inštitucionálny dialóg medzi vládou, poskytovateľmi starostlivosti a subjektmi vzájomného poistenia s cieľom definovať a viesť zavádzanie politiky v oblasti zdravotníctva;
30. tak ako WHO sa domnieva, že rozšírenie zdravotnej starostlivosti musí byť spojené so sociálnym zabezpečením založeným na platbách vopred a rozdeľovaní skôr než na priamych platbách užívateľov a že reformy zamerané na zabezpečenie všeobecného pokrytia sú podmienkou potrebnou na posilnenie spravodlivosti v zdravotníctve;
31. domnieva sa, že systém zdravotného poistenia môže prispieť k finančnej konsolidácii zdravotníctva a že je potrebné zamerať všetko úsilie na jeho efektívne rozvrhnutie na miestnej úrovni;
32. poznamenáva, že v zásade existujú dva systémy, ktoré umožňujú poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť tam, kde sa to ukáže ako potrebné, a to všeobecné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sa financujú z daní, a povinné systémy sociálneho poistenia;
33. konštatuje, že systém zdravotného poistenia musí byť solidárny a musí sa prispôsobiť kultúrnemu, spoločenskému a politickému kontextu, v ktorom sa uplatňuje; nemôže preto ísť ani o jednoduché prenesenie cudzieho modelu, ani o nezmenené dedičstvo koloniálnej minulosti;
34. konštatuje, že systém zdravotného poistenia musí umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, musí byť nekomerčnej povahy so spoluúčasťou poistencov;
35. konštatuje, že systém zdravotného poistenia môže pomôcť riadiť a ovplyvňovať politiku zdravotníctva štátu, v ktorom pôsobí, a to v prospech svojich poistencov;
36. domnieva sa, že vzájomné poisťovne dokážu najlepšie vytvoriť sociálnu dynamiku, vychádzajúc z hodnôt solidarity a poskytovať prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých;
37. domnieva sa, že vzájomné poisťovne hrajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní sociálnej súdržnosti, schopnosti bojovať za prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a skutočnú účasť občanov pri navrhovaní a vykonávaní zdravotných politík, v spolupráci s formálnymi systémami sociálneho zabezpečenia;
38. potvrdzuje, že vzájomné poisťovne dokázali prispôsobiť povolania v oblasti poistenia spoločensko-ekonomickým podmienkam účastníkov neformálneho hospodárstva, ktorí nemajú prístup k formálnym systémom a ku komerčnému poisteniu, a že sú vhodným spôsobom ako zaistiť všeobecné zdravotné zabezpečenie v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami;
39. potvrdzuje, že vzájomné poisťovne nemajú v prvom rade nahrádzať štát, ale že sú alternatívou, ktorá má slúžiť na prekonanie prekážok v prístupe k zdravotnej starostlivosti a poskytnúť lepší prístup ku kvalitným službám pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjmy a zároveň prinútiť štát k obnoveniu investícií v tejto oblasti;
40. povzbudzuje úsilie niektorých štátov, ktoré vzhľadom na situáciu a miestne potreby podporujú iniciatívy na úrovni odvetvia (poľnohospodári, pestovatelia kávy, skupiny žien, obyvatelia rovnakých štvrtí), etnika, komunity alebo iniciatívy tradičnej formy, ako sú tontiny;
41. konštatuje, že rôzne krajiny, napríklad Burundi, Burkina Faso, Kapverdy, Senegal, Benin, Rwanda, Tanzánia, Ghana, Nigéria, Guinea alebo Kamerun zavádzajú systémy, ktoré sú síce niekedy veľmi odlišné, prinášajú však plody;
42. trvá na tom, že tieto systémy sa musia prispôsobiť hodnotám solidarity a africkej kultúre, keďže pojem rodiny je v Afrike veľmi široký, čím vzniká otázka počtu príjemcov podpory zo vzájomného zabezpečenia, ak je toto zabezpečenie koncipované podľa západného vzoru;
43. zdôrazňuje úlohu sprostredkovateľa, ktorú by africká subsaharská diaspóra mohla zohrávať pri zvyšovaní informovanosti svojich obyvateľov o význame a zavedení vzájomných zdravotných poisťovní v ich krajinách;
44. zdôrazňuje prepojenie medzi systémami poistenia a výstavbou horizontálnych služieb zdravotnej starostlivosti, keďže obyvateľstvo nevidí zmysel v prispievaní, ak nie je zaručený prístup k starostlivosti a liekom;
45. je presvedčený o tom, že prístup v oblasti poistenia si vyžaduje výrazné zvyšovanie povedomia obyvateľov prostredníctvom prispôsobených programov;
46. žiada Komisiu, aby naďalej kládla vo svojich programoch dôraz na konkrétne projekty, ktorých cieľom sú sociálno-hospodárske faktory, ktoré majú na zdravie rozhodujúci vplyv: pitná voda, cestná infraštruktúra, potravinová bezpečnosť, dôstojné bývanie a práca, ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy;
47. vyzýva členské štáty a európske laboratóriá, aby v súlade s ustanoveniami Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) rokovali o „partnerskom prístupe“, ktorým by sa rešpektovala ochrana patentov na rozvinutých trhoch a ktorý by zahŕňal dobrovoľné licenčné dohody, podporu pre programy v oblasti zdravia, prenos technológií a zvýšenie kapacít miestnej výroby, s cieľom umožniť zníženie cien liekov (odstupňované alebo diferencované ceny ) pre krajiny s nízkymi príjmami;
48. vyzýva EÚ, aby do dohôd o hospodárskom partnerstve nezahŕňala ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré predstavujú dodatočné prekážky pre prístup k základným liekom; v tejto súvislosti pripomína, že na základe vyhlásenia z Dauhy z roku 2001 o dohode TRIPS a verejnom zdraví sa EÚ zaviazala, že uprednostní verejné zdravie pred svojimi obchodnými záujmami, a vyzýva EÚ, aby využila rámec dohôd o hospodárskom partnerstve na pomoc krajinám AKT pri uplatňovaní flexibilných opatrení stanovených vo vyhlásení z Dauhy;
49. žiada od Komisie transparentné ukazovatele financovania v oblasti zdravia za jednotlivé krajiny: náklady na choroby vyjadrené na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pracovnej neschopnosti, miery úmrtnosti detí a matiek, počte obyvateľstva, úrovne príjmov krajiny atď.;
50. žiada Komisiu, aby podporila horizontálny model v oblasti zdravia a vo svojich zásadách politiky zdravia zohľadnila to, že vzájomné zdravotné poisťovne zohrávajú v spojení s ostatnými formami dôležitú úlohu ako nástroj ochrany zdravia, a to s cieľom podieľať sa na rozšírení zdravotného zabezpečenia;
51. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby niektoré skupiny, ktoré majú ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, ako sú pastieri dobytka, mohli využívať systémy zdravotnej starostlivosti;
52. žiada Komisiu, aby počas stretnutia Svetového fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, ktoré sa uskutoční v októbri 2010 v New Yorku, zaujala rázne stanovisko a zaviazala sa zapojiť sa do konkrétnych projektov na roky 2011 až 2013;
53. žiada Komisiu, aby svoju pomoc pre vertikálne fondy spojila s odporúčaniami v záujme tzv. diagonálneho úsilia zameraného na podporu základnej starostlivosti v príslušných krajinách; zároveň vyzýva Komisiu, aby zostavila odporúčania pre vertikálne fondy na vypracovanie výstupných stratégií určených pre partnerské krajiny v strednodobom horizonte tak, aby dosiahli stanovené ciele;
54. žiada Komisiu, aby zabezpečila vyššiu mieru súdržnosti na úrovni politík vykonávaných v oblasti vonkajších vzťahov tým, že vypracuje oznámenie o sociálnej ochrane v rámci rozvojovej spolupráce, ako navrhla Rada vo svojich záveroch o Ochrane zamestnanosti v rámci rozvojovej spolupráce EÚ (21. júna 2007); domnieva sa, že toto oznámenie musí byť sprevádzané konkrétnym akčným plánom, ktorý bude časovo ohraničený a dotovaný z primeraných zdrojov;
55. vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie správ o stave zdravotníctva a nemocničného sektora (cartes sanitaires) v partnerských krajinách Európskej únie a aby spolu s dotknutými krajinami – podľa potreby aj na regionálnej úrovni – primeraným spôsobom riadila potreby a prostriedky v tejto oblasti;
56. vyzýva Komisiu, aby zahrnula opatrenia vykonávané v rámci humanitárnej činnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti do posilňovania horizontálneho zdravotného systému, pričom zohľadní prístup LRRD (prepojenie medzi pomocou v núdzových situáciách, obnovou a rozvojom);
57. žiada Európsku úniu, aby využila potenciál, ktorý predstavujú vzájomné zdravotné poisťovne v riadení dopytu v oblasti zdravia, a podporila mnohé existujúce iniciatívy, ktoré sa týkajú vzájomnosti a ktorých cieľom je podporiť prístup k zdravotnej starostlivosti;
58. žiada členské štáty, aby v závislosti od svojich rôznych oblastí odborných poznatkov poskytovali väčšiu technickú a finančnú podporu vládam rozvojových krajín s cieľom zaviesť a rozšíriť systémy sociálnej ochrany;
59. naliehavo vyzýva Komisiu a medzinárodné finančné inštitúcie ako EIB, aby podporovali rozvoj systémov vzájomného sociálneho poistenia a ich financovanie, napríklad prostredníctvom úverových záruk, (spolu)financovaním investícií na klinikách a zabezpečením celej odmeny odborných zdravotných pracovníkov alebo jej časti;
60. vyzýva európske poisťovacie spoločnosti, banky a vzájomné poisťovne, aby prijali príslušné opatrenia a poskytli svoje rozsiahle poznatky a know-how získané v priebehu viac než dvoch storočí histórie poisťovníctva novým poisťovacím systémom v rozvojových krajinách; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala a uľahčovala takéto iniciatívy;
61. vyzýva Európsku úniu, aby aktívne podporovala rozvoj trvalých infraštruktúr v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti – nemocníc, zdravotných stredísk a lekární, vzdelávanie kvalifikovaného zdravotného personálu a prístup k liekom;
62. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky združenia, ktoré sú príjemcami európskych finančných prostriedkov, budú náležite podporovať európske politiky v oblasti reprodukčného zdravia;
63. žiada Radu, aby vyvíjala nátlak na členské štáty, aby dodržiavali svoje finančné záväzky týkajúce sa pomoci v oblasti spolupráce; osobitne vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neposkytujú 0,56 % svojho HDP na medzinárodnú spoluprácu;
64. vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do Svetového fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva, a aby zdravie matiek a boj proti úmrtnosti dojčiat určili ako prioritu;
65. žiada Komisiu, aby sa v rámci svojich záväzkov riadila pripomienkami a odporúčaniami, ktoré jej predložil Európsky dvor audítorov (dokument č. 10/2008) v súvislosti s jej rozvojovou pomocou, ktorú poskytuje zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike, s cieľom splniť ciele tisícročia, ktoré treba bezpodmienečne uskutočniť do roku 2015;
66. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Problémy zdravia v subsaharskej Afrike sú zaťažkávacou skúškou pre vzor solidarity medzi Severom a Juhom. Výzvou je aj rozdiel v priemernej dĺžke života medzi Afričanom a napríklad Európanom, ktorý predstavuje tridsať alebo štyridsať rokov. Tento rozdiel odráža problém celého kontinentu, ktorý navyše nesie stigmu kolonizačnej minulosti, ktorej sa treba dnes zbaviť. Zlá správa vecí verejných v niektorých krajinách, dramatické následky finančnej krízy, zmena klímy, prírodné katastrofy, extrémna chudoba, vojny, daňové raje, ktoré Afriku vyčerpávajú, neúnosný kapitalizmus veľkých nadnárodných spoločností, etnické konflikty, chamtivosť vyvolaná nesmierne bohatými prírodnými zdrojmi, veľké epidémie ako AIDS – všetky tieto faktory, ktoré sú spoločne a vzájomne prepojené, vytvárajú zložitú situáciu.
Naliehavá pomoc, ktorú presadzujú MVO financované z prostriedkov EÚ, ako aj celé medzinárodné spoločenstvo, je len čiastočnou odpoveďou na túto zložitú situáciu. Umožňuje zabezpečiť to najnutnejšie a bezplatne sa postarať o tých, ktorí sú v najväčšej núdzi. Avšak nie všetci majú túto možnosť a tento druh pomoci nevytvára pre budúcnosť základ trvalého modelu. Naopak, v niektorých regiónoch paradoxne brzdí prevzatie starostlivosti o zdravie štátom alebo doplnkovými, či dokonca alternatívnymi štruktúrami, ktoré fungujú na solídnom základe. Ukazovatele zdravia v Afrike sú natoľko znepokojujúce, že privatizáciou zdravotníckeho sektora by sa ešte viac zhoršili markantné rozdiely.
Práve preto sa v tejto správe požadujú udržateľné zdravotnícke systémy, hoci podľa Svetovej banky je len málo pravdepodobné, že by rozvojové krajiny mohli dlhodobo financovať na základe daňových príjmov vlastné národné systémy. Neziskové systémy, financované viacerými spôsobmi, zo štátnych prostriedkov, na základe medzinárodnej solidarity a zároveň prostredníctvom účasti občanov najlepšie riešia nesmierny problém v oblasti zdravia v subsaharskej Afrike. V roku 2006 medzinárodná pomoc predstavovala 0,25 až 0,5 % rozpočtu na zdravotníctvo tohto regiónu. Avšak aj pri takomto objeme pomoci zostáva problém veľmi vážny. V prvom rade preto, lebo finančná kríza, ktorou práve prechádza celý svet, európske krajiny nestimuluje k plneniu ich sľubov, tzn. dosiahnuť to, aby sa v roku 2010 poskytlo na oblasť spolupráce aspoň 0,7 % HNP. Ale aj preto, že zdravotníctvo už tradične nie je prioritou, a tak predstavuje pomoc v oblasti zdravotníctva len polovicu sumy, ktorá sa poskytuje oblasti vzdelávania. Bez toho, aby sa podceňoval význam vzdelávania, hovorí tento rozdiel sám za seba. Ďalším dôvodom je, že sa neustále objavuje problém smerovania financií.
V posledných desaťročiach výrazne stúpol počet tzv. vertikálnych fondov v oblasti zdravia zameraných na konkrétne ochorenia, napríklad AIDS, tuberkulóza, malária, detská obrna atď., v ktorých sa sústreďuje medzinárodná pomoc a súkromné iniciatívy. Výsledky v oblasti výskumu, vakcín a prevencie boli pozoruhodné, avšak zaznamenaný negatívny vplyv oslabil pomoc pre systémy základnej zdravotnej starostlivosti, známe aj ako horizontálne systémy. Tieto horizontálne systémy sa týkajú zdravia ako takého: prístup k starostlivosti a liekom pre všetkých obyvateľov bez diskriminácie, problém úmrtnosti detí a matiek, banálne, avšak smrteľné choroby ako dyzentéria, ktoré často zapríčiňuje chudoba, nedostatočná hygiena, nedostatok pitnej vody atď. Rozmanitosťou zdravotných systémov, ktoré existujú alebo sa snažia o existenciu v Afrike, sa môžeme zaoberať donekonečna. Tento veľmi široký pojem zahŕňa základnú infraštruktúru, aktérov v oblasti zdravia, poskytované služby starostlivosti, lieky a farmaceutické spoločnosti, ktoré ich predávajú, medzinárodné spoločenstvo, MVO, cirkvi, niekedy sekty ... a jednoduchých občanov, či už chorých alebo majetných. Darcom sa môže zdať bezpečnejšie a jednoduchšie financovať jasné ciele, čo je jedným z dôvodov, prečo sú vertikálne fondy atraktívne. Avšak čoraz častejšia kritika odborníkov na zdravotníctvo, ktorých znepokojuje nevyváženosť financovania medzi vertikálnymi a horizontálnymi systémami, postupne vedie k nájdeniu riešenia: niektoré vertikálne fondy si v súčasnosti volia tzv. diagonálnu politiku. Časť svojich finančných prostriedkov vyhradzujú na podporu systémov základnej zdravotnej starostlivosti. Tieto snahy treba podporiť a všeobecne rozšíriť, pretože tieto vertikálne fondy musia v zásade podporovať celé a integrované systémy zdravotníctva, a nie ich oslabovať. Avšak slabé miesta systémov základnej zdravotnej starostlivosti majú ďalšie negatívne vplyvy. Množstvo katastrof a konfliktov v Afrike viedlo k tomu, že sa rozšírili pohotovostné služby, ktoré zdarma poskytujú MVO alebo cirkvi, ktorých práca je síce obdivuhodná, avšak nie trvalá. Tieto pohotovostné služby sú nevyhnutné, ale ani ony nemôžu nahradiť udržateľnú politiku v oblasti zdravia.
Avšak čiastočné financovanie zdravotných systémov obsahuje jeden veľmi zaujímavý prvok, a tým je účasť občianskej spoločnosti a financovanie zdravotných služieb občanmi originálnou a solidárnou formou. Už od 90-tych rokov v Afrike dochádza k vzniku a postupnému upevňovaniu najrozličnejších štruktúr vzájomného poistenia: organizácie na úrovni spoločenstiev, farmárov, mladých ľudí, žien, odborového charakteru alebo založené na vzájomnosti[1]. Mikropoisťovníctvo[2] vzbudilo rastúci záujem a zrodili sa snahy o vzájomné poistenie, s podporou či bez podpory existujúcich vlád. Tieto snahy o vzájomnosť si vyžadujú participatívnu správu, pretože zohľadnenie a hodnotenie potrieb obyvateľstva sú stredobodom tohto procesu. Vyžadujú si legislatívny rámec, ich súčasťou je rozsiahle zvyšovanie informovanosti verejných orgánov, zdravotníckeho personálu a občanov[3]. V rôznych podobách a vo veľkej miere v závislosti od kontextu sa však tiež snažia presadiť prístup ku kvalitným službám prostredníctvom solidarity, nevylúčenia, demokracie a neziskového charakteru. Iniciatívy vychádzajú z verejnej, ako aj súkromnej sféry: do tohto procesu sa zapájajú cirkvi, filozofické a politické nekonfesionálne siete a niektoré združenia. Existuje však aj množstvo prekážok:
– Schopnosť a ochota financovať zdravotné poistenie vyžadujú, aby obyvatelia mali aspoň minimálne zdroje. Osoby žijúce v najväčšej núdzi ho nemôžu uzavrieť.
– Je potrebné, aby obyvatelia mali vo svojom okolí infraštruktúru a zdravotnícky personál. Veď načo by uzatvárali poistenie, ak nemajú k dispozícii lekára, zdravotné stredisko, nemocnicu ani lekáreň? Infraštruktúra základnej zdravotnej starostlivosti je prvoradým predpokladom akejkoľvek vzájomnosti. V mestských, ale oveľa viac vo vidieckych oblastiach sa obyvatelia, ktorí nemajú prostriedky na cestu do zdravotného strediska, obracajú na liečiteľov alebo si kupujú lieky na trhoch alebo od podomových predajcov liekov. Ale aj tam, kde existuje infraštruktúra, je návštevnosť zdravotných stredísk veľmi nízka: 0,24 ročne na Mali, 0,34 v Burkina Faso a 0,30 v Benine.
– Potrebná je aj politická stabilita, pretože konflikty, násilie a vojny si vyžadujú alternatívny model a osobitné štruktúry.
– A napokon treba nájsť také formy poistenia a vzájomnosti, ktoré rešpektujú africký kontext a jeho hodnoty, a nesnažiť sa preniesť do Afriky západný model.
Rôzne africké krajiny začali realizovať sľubné iniciatívy za pomoci medzinárodného spoločenstva. Burkina Faso, Senegal, Burundi, Konžská demokratická republika a Kapverdská republika sa zapojili do ambiciózneho programu, ktorý podporuje jedna z MVO a ktorý bol nazvaný Právo na zdravie. Vychádza v prvom rade z koncepcie komunít a v uvedených krajinách je do neho zapojených 153 organizácií na úrovni spoločenstiev. Okrem toho je spojený s ďalšími programami, napríklad Dôstojná práca, dôstojný život, Potravinová bezpečnosť a sebestačnosť, pretože zdravie vlastne nemožno oddeliť od odstránenia chudoby, boja proti hladu a sociálnym nerovnostiam. Jeho základnou myšlienkou je práca v rámci sietí, v ktorých sa rôzne vzájomné poisťovne podporujú a posilňujú na lokálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Toto im umožňuje nielen konať efektívnejšie na svojej príslušnej úrovni, ale aj ovplyvňovať politiky sociálneho zabezpečenia a verejného zdravia v krajinách, v ktorých pôsobia. V Burkine Faso vláda zvažovala projekt všeobecného zdravotného poistenia. Projekt vzájomného poistenia v Burundi sa môže oprieť o systém s veľmi dobrou štruktúrou, a to od základov až po najvyššiu úroveň. V Národnej konfederácii pestovateľov kávy v tejto krajine je združených viac ako 100 000 producentov a jej cieľom je zriadiť 25 zdravotných vzájomných poisťovní, vytvoriť z nich 5 únií a jednu národnú federáciu. V Konžskej demokratickej republike bojujú štruktúry vzájomného poistenia, ako vzájomná zdravotná poisťovňa Musaru vo východnom Kongu, o prežitie vzhľadom na konkurenciu MVO, ktoré poskytujú bezplatnú starostlivosť, najmä v zónach postihnutých konfliktami. V tomto regióne však ako hnacia sila vystupujú cirkvi, ktoré presadzujú formy vzájomného poistenia a ktorých práca sa opiera o veľmi efektívnu sieť postavenú na solídnych základoch.
Zásadné otázky vyvolali diskusia o vzájomnom poistení v Afrike. Aké miesto majú vzájomné poisťovne vo vzťahu k snahám štátov, ktoré sa usilujú o vybudovanie zdravotných štruktúr? Aké miesto majú vzájomné poisťovne vo vzťahu k MVO, ktoré bezplatne zabezpečujú celý reťazec služieb zdravotnej starostlivosti? Do akej miery môžu africké vzájomné poisťovne, ktoré majú niekoľko stovák modelov, predstavovať niečo viac ako alternatívu na korporačnom, náboženskom, či dokonca etnickom základe a vznikať ako sociálne hnutie? Ako môže medzinárodné spoločenstvo poskytovať podporu, alebo dávať podnety a zároveň nechať africké štruktúry, aby sa stali autonómnymi subjektmi s vlastným financovaním? Model vzájomných poisťovní predstavuje alternatívu štátneho úsilia, je však aj výzvou na solidaritu poistencov. Aj tých majetných? Nedávno bolo na úrovni Hospodárskej a menovej únie krajín západnej Afriky prijaté nadnárodné nariadenie o vzájomných zdravotných poisťovniach a niektoré krajiny sa snažia zaviesť systém povinného zdravotného poistenia. Zachovajú sa ním hodnoty solidarity, dynamika a flexibilita, ktorými by sa mali riadiť africké vzájomné poisťovne rozvíjajúce sa za veľmi zložitých okolností? Zdá sa, že sme sa ocitli na rázcestí.
Udržateľný model vzájomného poistenia by sa mal vyznačovať rôznymi kvalitami. Mal by sa opierať o solidaritu, a to solidaritu medzi Severom/Juhom a poistencami, ale aj mať ako dlhodobý cieľ osamostatnenie a sebestačnosť financovania. Mal by byť flexibilný a dokázať sa prispôsobiť rôznym okolnostiam. Mal by byť zameraný na rovnosť, avšak nie pokiaľ ide o prínos jednotlivcov k hospodárskemu prežitiu, ale o prístup k službám, ktoré zaručuje. Jeho základom by mala byť participácia a mal by byť nositeľom sociálnej dynamiky, aby mohol ovplyvňovať, alebo dokonca riadiť politiku v oblasti zdravia a vyvíjať tlak na vlády. Nemal by teda priamo závisieť od úradujúcej vlády, pretože v opačnom prípade by sme sa mohli dopustiť tých istých chýb, tzn. tých istých neúspechov. Mal by spájať aktérov pôsobiacich v teréne a združovať ich v procese týkajúcom sa zdravia. Z hospodárskeho hľadiska udržateľný, solidárny, flexibilný, dynamický a založený na participácii. Kladie sa naň veľa požiadaviek, ale uvedené iniciatívy sa uberajú práve týmto smerom.
Európska únia má určitú úlohu pri zavádzaní solidárnych štruktúr v zdravotníctve. Predovšetkým sa musí snažiť, aby boli splnené základné podmienky vzniku systémov vzájomného poistenia: prostredníctvom poradenstva, usmernení a financovaním systémov základnej zdravotnej starostlivosti a prístupu k liekom, bez čoho sa nemôže rozvíjať žiadny systém zdravotného poistenia. Tým, že krajinám subsaharskej Afriky zaručí transparentné financovanie založené na ukazovateľoch zdravia odvodených od potrieb obyvateľstva. Ďalej tým, že podporí programy zvyšovania informovanosti obyvateľstva o prevencii a včasnom stanovení diagnózy chorôb, pretože nízka návštevnosť zdravotných stredísk tam, kde existujú, svedčí o existencii problému, ktorý je bez pochýb oveľa závažnejší ako problém financií. Napokon tým, že podporí medzinárodné programy solidarity, na základe ktorých vznikajú iniciatívy a výmeny umožňujúce vytvárať siete vzájomného poistenia ako nosníky sociálnej transformácie. Požiadavka Európy nedopustiť, aby sa so zdravím obchodovalo, musí byť aj v Afrike pravidlom.
- [1] COHEUR Alain (2009) Structures mutualistes en Afrique. Les mutuelles de santé, actrices de changement social (Štruktúry založené na vzájomnosti v Afrike. Vzájomné zdravotné poisťovne ako aktéri sociálnej zmeny), Politique, HS13, november 2009,27-29.
- [2] V mikropoisťovníctve sú združené všetky mechanizmy financovania zdravotných služieb, medzi ktoré patria vzájomné zdravotné poisťovne, systémy predplácania, solidárne sporiteľne, spojenie pôžičky/zdravotníctvo.
- [3] MARIKO Lamine (2009). Burkina Faso: La mutualité, un pas vers la protection sociale. Les mutuelles de santé, actrices de changement social. Regards Nord-Sud. (Vzájomnosť – krok smerom k sociálnej ochrane. Vzájomné zdravotné poisťovne ako aktéri sociálnych zmien. Pohľad na Sever/Juh), Politique, HS 13, november 2009, s. 25-26.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
30.8.2010 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
17 6 0 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Véronique De Keyser, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Enrique Guerrero Salom, András Gyürk, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Iva Zanicchi |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Proinsias De Rossa, Miguel Angel Martínez Martínez, Patrizia Toia |
|||||
|
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Derek Vaughan |
|||||