SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

30.9.2010 - (KOM(2010)0256 – C7‑0134/2010 – 2010/0137(COD)) - ***I

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Tanja Fajon

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

(KOM(2010)0256 – C7‑0134/2010 – 2010/0137(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0256),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0134/2010),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7‑0256/2010),

1.  prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia vo veľkej miere podporuje zrušenie vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu. Proces zjednocovania ľudí nášho kontinentu bude zavŕšený až vtedy, keď všetci Európania budú môcť slobodne cestovať do Európskej únie. Vízový režim príliš dlho izoloval občanov krajín západného Balkánu.

Zrušenie víz pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska v decembri 2009 bolo dôležitým krokom smerom k európskej integrácii a potvrdilo, že krajiny v tomto regióne sú schopné realizovať potrebné reformy. Bezvízový režim má veľký význam pre životy ľudí, pretože posilňuje medziľudské kontakty a napomáha realizácii myšlienky o slobodnom pohybe ako jednom zo základných práv v Európe.

V súčasnosti je potrebné vyvinúť všetko úsilie na to, aby sa čo najskôr zaviedol bezvízový režim pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska. Mali by sme mať na zreteli, že po rozpade Juhoslávie, potom ako sa táto oblasť rozdelila v dôsledku krutých vojen, ktoré zanechali veľmi hlboké rany v mysliach a srdciach ľudí, a potom ako státisíce utečencov opustili túto oblasť, sme dnes svedkami toho, ako vyrastá nová generácia, ktorá je odrezaná od zjednocujúcej sa a prosperujúcej Únie. Chceme skutočne nechať našich najbližších susedov čakať pred zamknutými dverami, pričom ide o krajiny, ktoré sa nám snažia vo všetkom vyhovieť? My nerozhodujeme o zabezpečení pracovných miest alebo o poskytnutí práva na pobyt, ale o základnom práve budúceho občana EÚ slobodne cestovať do Únie.

Bosna a Hercegovina a Albánsko uskutočnili v posledných mesiacoch výrazný pokrok, potom ako Európska komisia v júli minulého roku rozhodla, že tieto krajiny nespĺňajú podmienky na liberalizáciu vízového režimu. Pokiaľ sa výhody priznajú len niektorým národom, bude tu vždy existovať riziko destabilizácie tejto oblasti, ako aj nebezpečenstvo, že politická a etnická mozaika sa roztriešti na ešte menšie časti. Preto je potrebné, aby sme nestrácali príliš veľa času. Vlády týchto krajín v posledných mesiacoch tvrdo pracovali na tom, aby odstránili svoje nedostatky, dohnali omeškanie a aby mohli poskytnúť rovnakú kvalitu ako susedné krajiny.

Spravodajkyňa podporuje návrh Európskej komisie z mája o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 539/2001 s prihliadnutím na pokrok, ktorý sa za posledné mesiace dosiahol pri rozhovoroch o liberalizácii vízového režimu s Albánskom a s Bosnou a Hercegovinou, a o presunutí týchto dvoch krajín z prílohy I (zoznam tretích krajín, od ktorých štátnych príslušníkov sa vyžaduje, aby mali víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov) do prílohy II (zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od uvedenej povinnosti). Spravodajkyňa nevidí v návrhu správy potrebu ďalších zmien a doplnení, pretože si želá, aby celý postup v Európskom parlamente pokračoval hladko a rýchlo.

So zreteľom na záväzok Rady a Európskeho parlamentu v ich spoločnom stanovisku z novembra 2009 musíme zabezpečiť, aby Európsky parlament bezodkladne preskúmal návrh na zmenu a doplnenie nariadenia č. 539/2001 (ES) o Albánsku a Bosne a Hercegovine, uskutočnil všetky potrebné kroky na to, aby sa mohol čo najrýchlejšie zaoberať návrhom Komisie, a pevne veril, že Rada takisto sleduje rovnaký cieľ.

Uistenie, že Európska únia čoskoro (do jesene 2010) umožní obidvom krajinám, najmä Bosne a Hercegovine, bezvízové cestovanie, zníži riziko ešte väčšej etnickej a politickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu, zvýši podporu EÚ v radoch obyvateľov a vyhliadky na európsku integráciu, rozšíri ľuďom obzory a zastaví protieurópske extrémistické sily.

Kosovo naďalej vyvoláva vážne obavy. Je to jediná časť západného Balkánu, ktorá je úplne vylúčená z procesu vízovej liberalizácie a nemá ani vyhliadky na to, že sa s ňou o tom začnú viesť rozhovory. Toto je samozrejme spôsobené tým, že jednotlivé členské štáty majú rozdielne stanoviská, pokiaľ ide o uznanie nezávislosti Kosova. Je pochopiteľné, že tento problém je z politického hľadiska zložitý, ale obyvatelia Kosova by pre tieto nezhody nemali zostať vo vákuu. Domnievam sa, že Parlament by mal vyvinúť nátlak na Komisiu a Radu s cieľom nájsť spôsob, ako by sa mohlo Kosovo čo najskôr zapojiť do procesu vízovej liberalizácie. Posunie to vpred potrebné štrukturálne reformy.

Európska únia nesie politickú zodpovednosť za realizáciu tohto procesu. Je paradoxné, že viac ako dvadsať rokov po páde Berlínskeho múru máme ešte stále v našom bezprostrednom susedstve „vízový múr“. Je to o to väčší paradox, že ľudia z tejto oblasti mohli pred menej ako dvadsiatimi rokmi ešte slobodne cestovať. Ak chceme zjednotiť našich občanov na našom kontinente musíme umožniť, aby najmä mladí ľudia mohli cestovať. Mladí ľudia musia mať možnosť navštevovať svojich priateľov alebo rodiny v zahraničí a študovať. Vízová liberalizácia má dôležitý psychologický účinok na myslenie ľudí. Nie je tu pritom reč o politikoch, obchodníkoch alebo majetných ľuďoch. Títo ľudia majú vlastné prostriedky nato, aby vycestovali za hranice svojej krajiny. Máme na zreteli študentov a ľudí, ktorí aj dnes stoja v radoch pred konzulátmi. Všetky zúčastnené strany nesú spoločnú zodpovednosť za ukončenie procesu vízovej liberalizácie pre krajiny západného Balkánu, pretože jej priamy vplyv na kvalitu života občanov pomôže podporiť štátne a vládne inštitúcie a politikov v ich úsilí realizovať potrebné reformy na ceste k členstvu v EÚ.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (7.9.2010)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
(KOM(2010)0256 – C7-0134/2010 – 2010/0137(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sarah Ludford

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európsky parlament neustále vyzýva na liberalizáciu vízového režimu s krajinami západného Balkánu. Tento režim nikdy nesplnil svoj cieľ, t. j. zabrániť kriminálnym zoskupeniam prekračovať hranice. Postihol však bežných ľudí z Balkánu, keďže im neumožnil vidieť na vlastné oči, čo presadzuje Európska únia, ani nadviazať sociálne a profesionálne kontakty s ich partnermi z členských štátov EÚ.

Bezvízový prístup do EÚ získali 19. decembra 2009 tri krajiny – Srbsko, Čierna Hora a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Albánsko a Bosna a Hercegovina neboli zahrnuté do pôvodného návrhu, ale v poslednom období vyvinuli veľké úsilie s cieľom splniť kritériá potrebné na získanie takéhoto prístupu. Súčasný návrh na liberalizáciu vízového režimu s uvedenými krajinami potvrdzuje tento pokrok a je významným krokom k rozšíreniu bezvízového styku na celý región.

Tento proces by sa súčasným návrhom nemal skončiť. Občania Kosova by sa nemali cítiť izolovaní ako jediní obyvatelia západného Balkánu, ktorí nemôžu slobodne cestovať. Zjednodušenie, prípadne liberalizácia vízového režimu by sa mala uplatňovať aj na túto krajinu. Komisia by preto mala začať dialóg o vízach s Kosovom, aby sa mohlo schváliť zjednodušenie vízového režimu, len čo orgány splnia všetky kritériá.

******

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor navrhol schválenie návrhu Komisie.

POSTUP

Názov	Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
Referenčné čísla	KOM(2010)0256 – C7-0134/2010 – 2010/0137(COD)
Gestorský výbor	LIBE
Výbor, ktorý predložil stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	AFET 15.6.2010
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko        dátum menovania	Baroness Sarah Ludford 23.6.2010
Prerokovanie vo výbore	6.9.2010
Dátum prijatia	6.9.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Sir Robert Atkins, Dominique Baudis, Bastiaan Belder, Frieda Brepoels, Arnaud Danjean, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Heidi Hautala, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Barry Madlener, Kyriakos Mavronikolas, Alexander Mirsky, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Graham Watson
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emine Bozkurt, Reinhard Bütikofer, Lorenzo Fontana, Roberto Gualtieri, Baroness Sarah Ludford, Nadezhda Neynsky, Doris Pack, György Schöpflin, Dominique Vlasto
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Filip Kaczmarek

POSTUP

Názov	Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
Referenčné čísla	KOM(2010)0256 – C7-0134/2010 – 2010/0137(COD)
Dátum predloženia v EP	27.5.2010
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	LIBE 15.6.2010
Výbor požiadaný o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	AFET 15.6.2010
Spravodajca        dátum menovania	Tanja Fajon 10.6.2010
Prerokovanie vo výbore	23.6.2010		13.7.2010		2.9.2010		28.9.2010
Dátum prijatia	28.9.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	49 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Roberta Angelilli, Vilija Blinkevičiūtė, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Clemente Mastella, Véronique Mathieu, Nuno Melo, Louis Michel, Claude Moraes, Jan Mulder, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Rui Tavares, Valdemar Tomaševski, Wim van de Camp, Daniël van der Stoep, Axel Voss
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Edit Bauer, Anna Maria Corazza Bildt, Ioan Enciu, Stanimir Ilchev, Iliana Malinova Iotova, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Jean Lambert, Petru Constantin Luhan, Mariya Nedelcheva, Cecilia Wikström
Dátum predloženia	30.9.2010