Postup : 2010/2018(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0264/2010

Predkladané texty :

A7-0264/2010

Rozpravy :

PV 18/10/2010 - 13
CRE 18/10/2010 - 13

Hlasovanie :

PV 19/10/2010 - 8.8
CRE 19/10/2010 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0365

SPRÁVA     
PDF 200kWORD 156k
5.10.2010
PE 442.875v02-00 A7-0264/2010

o otázke žien na neistých pracovných miestach

(2010/2018(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Britta Thomsen

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o otázke žien na neistých pracovných miestach

(2010/2018(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2009 s názvom Rovnosť žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2003 s názvom Zlepšenie kvality práce: prehľad najnovšieho vývoja (KOM(2003)0728),

–   so zreteľom na správu Komisie z roku 2004 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: komparatívna štúdia rizík spojených s trhom práce v pružných ekonomikách,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0193/3),

–   so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 o flexiistote v období krízy,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci(1),

–   so zreteľom na smernicu 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(2),

–   so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 1997/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC(4),

–   so zreteľom na podkladovú správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2010 s názvom Veľmi atypické formy práce,

–   so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2008 s názvom Opatrenia na boj proti nelegálnej práci v Európskej únii,

–   so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2007 s názvom Pracovné podmienky v Európskej únii: rodové hľadisko,

–   so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 1998 s názvom Neisté zamestnanie a pracovné podmienky v Európe,

–   so zreteľom na správu Eurobarometra z októbra 2007 s názvom Nelegálna práca v Európskej únii,

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov Európskej komisie na rodovú problematiku a otázky zamestnanosti z roku 2009 s názvom Segregácia mužov a žien na trhu práce,

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov Európskej komisie na rodové otázky, sociálne začlenenie a zamestnanosť z roku 2006 s názvom Nerovné postavenie mužov a žien s ohľadom na riziko chudoby a sociálneho vylúčenia u znevýhodnených skupín v tridsiatich európskych krajinách,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s názvom Dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov v domácnosti, ktorá bola vypracovaná pre 99. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v júni 2010,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 2009 s názvom Rodová dimenzia práce v domácnosti v západnej Európe,

   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o budúcnosti lisabonskej stratégie s ohľadom na rodovú rovnosť(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 1998 o dodržiavaní ľudských práv v Európskej únii (1996)(10),

–   so zreteľom na stanovisko úseku pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. mája 2010 o profesionalizácii práce v domácnosti (SOC/372 – CESE 336/2010 v konečnom znení),

–   so zreteľom na štatistickú štúdiu Eurostatu č. 12/2010 s názvom Trhy práce 27 členských štátov EÚ stále v kríze,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7‑0264/2010),

A. keďže individualizácia a narastajúca flexibilita trhu práce, ktoré vedú k obmedzeniu kolektívneho vyjednávania, stavajú zamestnancov a najmä ženy, ktoré často musia zladiť rodinné a pracovné povinnosti, do zraniteľnejšej pozície, čo môže mať za následok neisté pracovné miesta, pretože uľahčuje zamestnávateľom zavádzanie horších pracovných podmienok,

B.  keďže ženy sú nadmerne zastúpené na neistých pracovných miestach v rámci trhu práce, keďže isté formy neistej práce, ktorú vykonávajú ženy, napríklad platené práce v domácnosti a opatrovateľské služby, sú na trhu práce neviditeľné, a keďže napriek existujúcemu legislatívnemu rámcu sa ženy v EÚ aj naďalej stretávajú s veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o pracovné príležitosti, kvalitu práce, príjmy a rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty,

C. keďže nadmerné zastúpenie žien na neistých pracovných miestach je kľúčovým faktorom prispievajúcim k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, ktoré sú stále veľmi veľké; keďže zlepšením kvality pracovných miest pre ženy sa tak zmenšia rozdiely v odmeňovaní mužov a žien,

D. keďže nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok je v sektore služieb veľmi rozšírená, najmä v hotelovom odvetví a gastronómii, školstve, zdravotníctve a sociálnych službách a iných komunálnych a sociálnych službách a službách osobnej starostlivosti, v ktorých väčšinu zamestnancov tvoria ženy,

E.  keďže účasť žien na trhu práce odráža ich úlohu v domácnosti a ženy zvyčajne nastupujú na také pracovné miesta, ktoré im umožňujú kombinovať platenú a neplatenú prácu,

F.  keďže hospodárska a finančná kríza má dvojitý vplyv na neisté pracovné miesta, pretože prvá rekcia mnohých podnikov bola znížiť počet pracovných miest na dobu určitú, a keďže okrem toho existujú obavy, že mnohé z trvalých pracovných miest zrušených počas recesie sa už neobnovia, ale ich nahradia atypické – ak nie neisté – pracovné úväzky,

G. keďže pod pojmom neistá pracovná situácia sa rozumejú „neštandardné“ formy zamestnania s niektorou z nasledujúcich charakteristík:

· malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej, často príležitostnej povahy práce, pričom pracovné zmluvy obsahujú chabé pracovné podmienky alebo neboli vôbec uzavreté, ako je to napríklad v prípade dočasných zmlúv, nedobrovoľných zmlúv na čiastočný úväzok, nejasná pracovná doba a pracovná náplň, ktorá sa mení podľa zamestnávateľovho uváženia,

· nízke odmeňovanie, ktoré môže byť dokonca neoficiálne a nejasné,

· žiadne práva na sociálnu ochranu alebo zamestnanecké výhody,

· nulová ochrana proti diskriminácii,

· obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce,

· žiadne kolektívne zastúpenie pracovníkov,

· pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy,

H. keďže podmienky neistého zamestnania, napríklad nepísané zmluvy, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok a pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní, majú dlhotrvajúci vplyv na ochranu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a vystavujú pracovníkov väčšiemu riziku chudoby,

I.   keďže za určitých okolností sú ženy vystavené riziku nedôstojných pracovných podmienok a keďže si preto v tomto ohľade zasluhujú osobitnú pozornosť, najmä pokiaľ ide o tehotné ženy a dojčiace matky,

J.   keďže globalizácia a súčasná celková hospodárska situácia, ako aj technický pokrok menia pracovnoprávne vzťahy a náplň činnosti pracovníkov,

K. keďže v prípade žien, ktoré pracujú na neistých pracovných miestach, je pravdepodobnejšie, že nepoznajú svoje práva a sú vystavené väčšiemu riziku vylúčenia z právnej ochrany a/alebo neoprávneného prepustenia zo zamestnania,

L.  keďže treba zdôrazniť právo všetkých pracovníkov, a to aj žien na neistých pracovných miestach, na odborné vzdelávanie a prípravu,

M. keďže vnímanie žien ako druhých zárobkovo činných osôb v rodine je nesprávne a chybne vykresľuje veľkú časť pracujúcich žien, ktoré sú jedinými osobami s príjmom;

N. keďže počet nelegálnych pracovníčok vzrastá, najmä v odvetví práce v domácnosti,

O. keďže väčšina pracovníkov v domácnosti, ktorí vykonávajú činnosti ako domáca starostlivosť, upratovanie a varenie, sú ženy; keďže práca v domácnosti predstavuje v priemyselných krajinách 5 až 9 % pracovných miest, pričom tieto pracovné miesta sú väčšinou neisté, podhodnotené a neprihlásené, a keďže zraniteľnosť pracovníkov v domácnosti spočíva v tom, že sú často diskriminovaní a môžu sa veľmi ľahko stať terčom nerovného a nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania,

P.  keďže v súvislosti s neistými pracovnými miestami je strata profesionálnych schopností vysoko kvalifikovaných pracovníkov bežným problémom, najmä v prípade prepustených zamestnancov alebo migrujúcich pracovníkov, ktorí prijímajú pracovné miesta vyžadujúce nízku kvalifikáciu, aby sa udržali na trhu práce, a keďže táto situácia, ktorá postihuje najmä ženy, ohrozuje kariérny rast a dosiahnutie úrovní platov, ktoré zodpovedajú nadobudnutým schopnostiam;

Q. keďže migrujúce ženy, ktoré zastávajú dočasné nekvalifikované pracovné miesta na periférii trhu práce alebo vykonávajú prácu v domácnosti, môžu byť vystavené dvojitej diskriminácii, pretože okrem toho, že často pracujú v zlých, neštandardných, ak nie nezákonných podmienkach, je väčšia pravdepodobnosť, že budú vystavené zlému zaobchádzaniu alebo násiliu, či sexuálnemu zneužívaniu; keďže navyše často nebývajú oboznámené so svojimi právami, majú obmedzený prístup k verejným službám, nedostatočne ovládajú miestny jazyk, a preto nie sú schopné nadväzovať spoločenské kontakty, a keďže nelegálne zamestnané ženy nemajú odvahu kontaktovať príslušné orgány so žiadosťou o ochranu, pretože sa obávajú núteného návratu do vlasti,

R.  keďže dohoda Rady Európy z 24. novembra 1969 o umiestnení ako au pair je zastaraná, a preto nerieši aktuálne problémy v mnohých členských štátoch, ktoré môžu vyplývať z využívania práce au pair,

S.  keďže EÚ je naďalej zaviazaná k presadzovaniu rodovej rovnosti; keďže v rámci politík zamestnanosti treba aktívne presadzovať rovnosť príležitostí pre ženy a mužov,

Rodová povaha neistej práce

1.  poukazuje na rodové hľadisko neistého zamestnania a pripomína, že na trhu práce došlo k presunu od štandardných k neštandardným formám zamestnania, z čoho vyplýva potreba predchádzať tomu, aby sa z neštandardných foriem zamestnania stávali neisté pracovné miesta; domnieva sa, že v záujme boja proti týmto problémom treba vyzvať členské štáty a sociálnych partnerov, aby v značnom rozsahu zladili svoje legislatívne a zmluvné pravidlá týkajúce sa štandardnej práce a atypickej práce s cieľom zabrániť uprednostňovaniu najvýhodnejších a najlacnejších foriem zamestnania, ale s prihliadnutím na riziko možného nárastu neohlásenej práce;

2.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov a v novej stratégie pre rodovú rovnosť určili charakteristické črty neistého zamestnania;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali legislatívne opatrenia, ktoré by skoncovali s uzatváraním zmlúv bez udania pracovnej doby, ktoré sú bežné na pracovných miestach, ktoré tradične zastávajú ženy v odvetviach ako práca v domácnosti, opatrovateľské práce, gastronómia a hotelierstvo, a aby zaviedli rozsiahle nástroje kontroly na právnu úpravu všetkých druhov prítomnosti vo firmách a na pracoviskách, ktoré sú formálne odsúhlasené na účely poradenstva a odbornej prípravy, ale ktoré sa v praxi stávajú ďalším zdrojom zneužívania, pričom zakrývajú skutočné služby poskytované bez náležitej odmeny alebo ochrany;

4.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie v oblasti neistej práce s cieľom zdôrazniť dôstojné a ekologické pracovné miesta a začleniť rodovú rovnováhu;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie dvojitého pracovného zaťaženia žien, ktoré je jedným z dôvodov nadmerného zastúpenia žien na neistých pracovných miestach; žiada zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v rámci bežného zamestnania na účely zníženia počtu neistých pracovných miest;

Sociálne podmienky

6.  vyjadruje sklamanie nad tým, že balík právnych predpisov EÚ v oblasti pracovného práva a vyššie uvedené smernice o agentúrnom zamestnávaní na dobu určitú, na čiastočný úväzok a dočasnej práci náležite neriešia neistú povahu takéhoto zamestnania; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie osobitné legislatívne opatrenia, ako sú zavedenie záväzných minimálnych sociálnych noriem pre zamestnancov a zaistenie rovnakého prístupu všetkých zamestnancov k sociálnym službám a výhodám vrátane materskej dovolenky, zdravotnej starostlivosti a starobných dôchodkov, ako aj k vzdelávaniu a odbornej príprave, a to nezávisle od podmienok ich pracovného pomeru; vyzýva členské štáty, aby okrem toho uplatňovali právne predpisy, ktoré pracovníkom zabezpečujú primerané vymedzenie pracovného času, odpočinku a voľného času;

7.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia, ktorí vystavujú pracovníčky poškodzujúcemu zaobchádzaniu alebo zneužívaniu, boli čo najrýchlejšie postavení pred súd;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť ženám na neistých pracovných miestach možnosť chrániť prostredníctvom odborov práva ako právo na primeranú mzdu, materskú dovolenku, spravodlivý a pravidelný pracovný čas a nediskriminujúce pracovné prostredie, ktoré sú pre tieto ženy rozhodujúce; vyzýva členské štáty, aby zaviedli sankcie pre obmedzovanie účasti na odborovej činnosti a okrem toho vo všeobecnosti vyzýva členské štáty, aby poskytovali nízkoprahové poradenské služby pre ženy, ktoré nemôže podporiť zamestnanecká rada, napríklad v prípade žien pracujúcich v domácnostiach; vyzýva sociálnych partnerov, aby zlepšili pomerné zastúpenie žien a mužov vo svojich orgánoch na všetkých úrovniach;

9.  zdôrazňuje potrebu legislatívnych opatrení zaisťujúcich rodovú rovnosť a zníženie rodovej segregácie na trhu práce; pripomína preto svoje vyššie uvedené uznesenie z 18. novembra 2008, naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien, a pripomína členským štátom, aby bezodkladne transponovali smernicu 2006/54/ES(11);

10. vyzýva členské štáty, aby splnili barcelonské ciele v oblasti starostlivosti o deti s cieľom posilniť účasť žien na trhu práce a ich hospodársku nezávislosť; vyzýva členské štáty, aby prekonali prekážky, ktoré bránia ženám pracovať toľko hodín, koľko chcú – či už v práci na čiastočný alebo plný úväzok;

11. zdôrazňuje potrebu odstrániť profesionálnu a odvetvovú segregáciu na trhu práce prostredníctvom osvety a vzdelávania od útleho veku, napríklad propagáciou pracovných miest spájaných so ženskými zručnosťami medzi mužmi a naopak, motiváciou dievčat k štúdiu vied a bojom proti vnímaniu žien ako druhých zarábajúcich osôb v rodine, a to za účasti Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplánovali a vykonávali opatrenia umožňujúce uspokojivé vzdelanie, odbornú prípravu a štúdium pre dievčatá a mladé ženy, pričom treba osobitne podporiť najmä dievčatá a mladé ženy pochádzajúce z prisťahovaleckých rodín; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy, ktoré prestali pracovať z dôvodu narodenia dieťaťa, aktívne pokračovali vo svojej pracovnej kariére;

13. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci tak, že ju prostredníctvom preventívnych opatrení zmenia na riadne pracovné miesta, napríklad prostredníctvom zaručenia beztrestnosti zamestnancov, ktorí nahlásia svoj štatút nelegálneho zamestnanca, a prijatia odradzujúcich opatrení voči zamestnávateľom; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zhromažďovanie údajov a sledovali pokrok v tejto oblasti;

14. zdôrazňuje, že sociálna ochrana je základnou súčasťou flexiistoty; zdôrazňuje, že koncepcia flexiistoty ovplyvňuje mužov a ženy odlišným spôsobom a zvyčajne posilňuje terajšie rodové úlohy; pripomína členským štátom a sociálnym partnerom závery Rady z 8. júna 2009 o flexiistote v časoch krízy, konkrétne uplatňovanie zásady rovnosti pohlaví pri presadzovaní zásad flexiistoty;

15. domnieva sa, že udržateľnosť dôchodkových systémov, úverové nástroje určené pre projekty svojpomoci, ako aj tvorba pracovných miest a tvorba alternatívnych systémov príjmu môžu zlepšiť podmienky žien na neistých pracovných miestach;

16. zasadzuje sa o to, aby sa bežné pracovné miesta v budúcnosti vytvárali podľa zásad kvalitnej práce a nestávali sa z nich neisté pracovné miesta; žiada, aby boli pracovné trhy lepšie regulované prostredníctvom prísnych kontrol práce s cieľom znížiť počet neistých pracovných miest;

17. žiada, aby sa na stretnutí Európskej rady dosiahla dohoda o jasných usmerneniach a konkrétnych opatreniach na zachovanie pracovných miest a tvorbu nových pracovných príležitostí v rámci stratégie EÚ 2020;

18. v súlade s výsledkami dosiahnutými v praxi vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia pre najlepšie postupy v boji proti priamej a nepriamej diskriminácii, pri presadzovaní rodovej rovnosti a znižovaní počtu neistých pracovných miest pre ženy;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali právne predpisy upravujúce sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov a aby im zaistili sociálne zabezpečenie; za sezónnych pracovníkov považuje pracovníkov, ktorí uzatvorili na dobu neurčitú alebo určitú pracovnú zmluvu, ktorej trvanie a predĺženie ovplyvňujú sezónne faktory, akými sú klimatické cykly, štátne sviatky a/alebo poľnohospodárske žatvy;

20. poukazuje na to, že štúdie preukázali súvislosť medzi neistým zamestnaním, v rámci ktorého sa môžu prehliadať minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky, a vyššou úrazovosťou, väčším rizikom ochorení a nebezpečných situácií; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili sledovanie minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na pracovisku a zamerali sa pritom najmä na osobitné riziká ohrozujúce pracujúce ženy;

Pracovníci v domácnosti

21. vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty k výmene najlepších postupov a k plnému využitiu príležitostí spolufinancovania, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, na zabezpečenie väčšieho prístupu k cenovo dostupným a kvalitným zaradeniam starostlivosti o deti a seniorov, aby ženy neboli nútené prevziať tieto povinnosti na neformálnom základe; okrem toho zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa neisté pracovné miesta v oblasti domácej starostlivosti zmenili všade, kde je to možné, na dôstojné, dlhodobé pracovné miesta;

22. vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rozvoji kampane za postupnú transformáciu neistých pracovných miest na bežné pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby schválila program zameraný na vzdelávanie pracovníkov o účinkoch a dosahoch neistej práce, a to aj na bezpečnosť a zdravie pri práci;

23. vyzýva Komisiu, aby navrhla novú európsku dohodu o pravidlách týkajúcich sa au pair, v ktorej sa zníži veková hranica z 30 rokov tak, aby dospelí živitelia blížiaci sa k veku 30 rokov nemohli byť umiestnení ako au pair, a v ktorej sa zdôrazní, že úlohou au pair je vypomáhať pri každodenných rodinných povinnostiach a zapájať sa do rodinných činností maximálne 30 hodín týždenne a že cieľom je rozvíjať kultúrne porozumenie a jazykové schopnosti ľudí umiestnených ako au pair;

Migrujúci pracovníci

24. vyzýva Komisiu, aby vo svojej novej stratégii pre rodovú rovnosť posilnila svoj záväzok k presadzovaniu rodovej rovnosti v migračných a integračných politikách, najmä s cieľom plne využiť pracovný potenciál migrujúcich žien;

25. poukazuje na skutočnosť, že u migrujúcich žien je sociálna integrácia ešte ťažšia než u mužov vzhľadom na to, že sú vystavené dvojakej diskriminácii; nabáda preto zamestnávateľov, aby prijali osobitné opatrenia na uľahčenie sociálnej integrácie migrujúcich pracovníčok, napríklad tým, že im ponúknu jazykové vzdelávanie a/alebo podporné služby, a na zabezpečenie registrácie migrujúcich pracovníkov, aby mali nárok na sociálne zabezpečenie;

Výskum na túto tému

26. osobitne upozorňuje na nedostatok výskumu na tému neistej pracovnej situácie; vyzýva Komisiu a EUROFOUND, aby spolupracovali s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a iniciovali cielený výskum zameraný medziiným na zhodnotenie nákladov vyplývajúcich zo straty zručností a dobrých životných podmienok v dôsledku neistého zamestnania, pričom budú zohľadňovať rodové hľadisko; zdôrazňuje, že európske výskumné programy by sa mali v budúcnosti viac zameriavať na sociálne otázky, napríklad na neisté zamestnanie;

27. víta všeobecné ciele pilotného projektu zameraného na pretváranie neistých pracovných miest na pracovné miesta rešpektujúce práva pracujúcich a zdôrazňuje, že pri vykonávaní projektu treba venovať osobitnú pozornosť rodovej povahe neistej pracovnej situácie;

28. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.

(2)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(3)

Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43.

(4)

Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0231.

(6)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0371.

(7)

Ú. v. EÚ C 16 E, 22.11.2010, s. 21.

(8)

Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 323.

(9)

Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234.

(10)

Ú. v. ES C 80, 16.3.1998, s. 43.

(11)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvod

Hoci neistá pracovná situácia je významnou témou už dávno, súčasná hospodárska a finančná kríza postavila túto problematiku do centra pozornosti a konkrétne otázka žien v neistej pracovnej situácii sa stala veľmi pálčivá. Kríza mala na jav neistej pracovnej situácie dvojitý účinok:

V prvom rade podniky postihnuté krízou zareagovali tým, že zredukovali dočasné pracovné miesta, napríklad znížili počet pracovníkov s zmluvami na dobu určitú, obmedzili nájomnú pracovnú silu alebo iné druhy netrvalých pracovných úväzkov.

Po druhé, dlhotrvajúcejší účinok krízy môže byť taký, že mnohé trvalé pracovné miesta, ktoré zanikli počas recesie, už nebudú obnovené, ale nahradia ich atypické druhy pracovných pomerov, čo umožní zamestnávateľom presunúť riziká zamestnanosti na pracovníkov, aby tým maximalizovali podnikové zisky a flexibilitu.

Ženy sú na neistých pracovných miestach nadmerne zastúpené. Preto majú vyššie uvedené negatívne dôsledky na situáciu žien pracujúcich na neistých pracovných miestach neprimeraný dosah. Neistá pracovná situácia nie je iba hlavnou príčinou rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, ale je aj prekážkou v kariérnych vyhliadkach, ktoré by viedli k lepšiemu zamestnaniu a profesionálnemu rozvoju.

Otázka neistého zamestnania sa objavila už v niekoľkých uzneseniach Európskeho parlamentu, a to vo viacerých súvislostiach, avšak žiadne sa nezaoberalo podstatou situácie žien v neistej pracovnej situácii.

2. Vymedzenie neistej pracovnej situácie

Pod pojmom neistá pracovná situácia sa rozumejú „neštandardné“ formy zamestnania väčšinou s niektorou z nasledujúcich charakteristík:

· malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej, často príležitostnej povahy práce, pričom pracovné zmluvy obsahujú chabé pracovné podmienky alebo neboli vôbec uzavreté, ako je to napríklad v prípade dočasných zmlúv, nedobrovoľných zmlúv na čiastočný úväzok, nejasná pracovná doba a pracovná náplň, ktorá sa mení podľa zamestnávateľovho uváženia;

· nízke platy, ktoré môže byť dokonca neoficiálne a neisté;

· nedostatok práva na sociálnu ochranu a zamestnanecké výhody,

· nulová ochrana proti diskriminácii;

· obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce,

· pracovníci nemajú kolektívne zastúpenie,

· pracovné prostredie nespĺňajúce minimálne bezpečnostné a zdravotné normy.

K pracovnej neistote sa pridávajú prvky, ktorými sa zvyšuje riziko a neistotu, napríklad nízka kvalifikácia, dlhé obdobie nezamestnanosti, žiadna odborná príprava, zdravotné problémy, opatrovateľské povinnosti. Ak je pracovník navyše zamestnaný na veľmi krátku dobu alebo na čiastočný úväzok, či veľmi krátko, vzniká riziko slabých práv na sociálnu ochranu a vylúčenia z odborovej ochrany a kolektívneho vyjednávania, ako aj zo spoločenských kontaktov a podpory na pracovisku. Objavuje sa riziko zlej pracovnej situácie a nelegálnej práce s negatívnymi dôsledkami na práva na sociálnu ochranu a dôchodkové zabezpečenie.

3. Rodová povaha neistej pracovnej situácie

Odvetvia hospodárskej činnosti, v ktorých je najviac rozšírená práca na čiastočný úväzok, sú všetky v rámci sektora služieb, najmä v hotelierstve a gastronómii, školstve, zdravotníctve a sociálnych službách a iných komunálnych a sociálnych službách, teda v odvetviach s najvyšším zastúpením žien medzi zamestnancami.

Ako to dokázali predchádzajúce štúdie, vo veľkom množstve podnikov sú na čiastočný pracovný úväzok zamestnané výlučne ženy, pričom až v 55 % spoločností, v ktorých existujú takéto pracovné pomery, nie je na čiastočný úväzok zamestnaný ani jeden muž. Podľa posledných dostupných údajov pracuje na čiastočný pracovný úväzok 31,5 %(1) zamestnaných žien (do 30 hodín týždenne), pričom u zamestnaných mužov je to iba 8,3 %.

V sektore poľnohospodárstva je podiel žien zamestnaných na čiastočný úväzok ešte vyšší a dosahuje 86 %(2) pracovníčok.

Okrem negatívnych finančných dôsledkov v rámci príjmov a dôchodkov sa pracovníkom zamestnaným na čiastočný úväzok nedostáva toľko podpory a sociálnej pomoci ako zamestnancom na plný pracovný úväzok a sú menej zapájaní do tímovej práce. Je tiež pre nich ťažšie postúpiť na riadiace funkcie. Treba poznamenať, že 36 % mužov s vysokým vzdelaním (na úrovni vysokej školy alebo na vyššej) pracuje ako manažér v porovnaní len s 15 % žien s vysokým vzdelaním.

Výskum založený na 4. prieskume európskych pracovných podmienok dokazuje, že u pracujúcich žien je priemerná zamestnateľnosť nižšia. V súvislosti s prvkami, ktoré prispievajú k vytváraniu rozdielov v zamestnanosti, sa zistilo, že kým „formálna odborná príprava“ ako prvok zamestnateľnosti je u žien vyššia, ďalšie dva faktory, teda striedanie pri získavaní vedomostí a úloh, sú u žien omnoho nižšie. Niet sa čomu čudovať, že pracovné miesta, ktoré sú považované za vysoko neisté, dosahujú tiež z hľadiska zamestnateľnosti nízke výsledky a sú obsadzované najmä ženami a mladými pracovníkmi.

4. Zmluvná forma zamestnania

Medzi veľmi neisté formy zamestnania patria nepísané pracovné zmluvy, zmluvy na menej ako 10 pracovných hodín týždenne a zmluvy na dobu určitú na veľmi krátke obdobie, 6 alebo menej mesiacov. Predošlý výskum EUROFOUND-u odhalil, že pracovné zmluvy na netrvalý pracovný pomer a na nedobrovoľný čiastočný úväzok sú nadmerne zastúpené v druhu pracovnej organizácie nazývanej „obmedzená práca“. Pre takúto prácu je charakteristická absencia samostatnosti práce, nemožnosť vedenia diskusií o pracovných podmienkach alebo organizácii práce ako takej a nedostatok požiadaviek v práci. Túto formu práce možno tradične nájsť v neklasifikovaných manuálnych povolaniach nevyžadujúcich kvalifikáciu a má najvyššie zastúpenie u žien v najmladších (do 25 rokov) a najstarších (nad 55 rokov) vekových skupinách. Z rodového hľadiska sú vo veľmi atypických pracovných pomeroch alebo vo veľmi atypických pracovných podmienkach muži a ženy vo veku od 15 do 29 rokov zamestnaní v podobnom pomere – 22 % mužov oproti 21 % žien. Avšak vo vyšších vekových skupinách sú rozdiely v zastúpení mužov a žien v atypických formách práce väčšie, pričom znevýhodnené sú ženy.

5. Príjem: platová diskriminácia

Rozdiel v odmeňovaní mužov a žien v Európe predstavuje približne 18 % (údaj z roku 2008 od Eurostatu), čo znamená, že hodinová mzda žien je takmer o pätinu nižšia než hodinová mzda mužov. Táto hodnota však nezohľadňuje rozdiely v počte odpracovaných hodín, rôzne druhy pracovných pomerov, atď. Rodové rozdiely sa dajú zhruba odôvodniť skutočnosťou, že ženy sú zvyčajne zamestnané na čiastočné pracovné úväzky (pozri vyššie), svoju kariéru prerušujú častejšie a na dlhšie obdobia z dôvodu rodinných povinností, čím sa skracuje celková dĺžka ich praxe, pracujú v slabšie odmeňovaných priemyselných odvetviach a v slabo odmeňovaných sektoroch s nižším kolektívnym zastúpením a nižšou vyjednávacou silou. Výskum ďalej odhalil, že ďalšie aspekty rozdielov vysvetľujú rodovo typizované úlohy v starostlivosti o deti.

6. Pracovníci v domácnosti

V záujme odľahčenia bremena vyplývajúceho zo starostlivosti o rodinu a o domácnosť a vyriešenia napätia medzi pracovnými, súkromnými a rodinnými povinnosťami pracujúce ženy často prenechávajú domáce práce na pracovníkov v domácnosti, z ktorých väčšinu tvoria práve ženy.

Hlavnou charakteristikou práce pracovníkov v domácnosti je okrem toho, že má neistú povahu, je aj skutočnosť, že je podhodnotená. Výsledkom toho je, že pracovníci v domácnosti sú často obeťou nerovného alebo nespravodlivého zaobchádzania, či zneužívania.

7. Migrantky

Ženy z menej vyspelých krajín často opúšťajú svoje deti a rodiny a odchádzajú za prácou do inej krajiny, na nízko kvalifikované pracovné miesta, za neštandardných okolností alebo dokonca ako nelegálna pracovná sila. V mnohých prípadoch nebývajú oboznámené o svojich právach a nedostatočne ovládajú miestny jazyk, v dôsledku čoho sa ocitajú v ešte zraniteľnejšej situácii. Tieto ženy sú často obeťou zneužívania, zlého zaobchádzania, sexuálneho zneužívania alebo nedostávajú za svoju prácu vôbec žiadnu mzdu. Tie, ktoré pracujú nelegálne, sa neodvažujú obrátiť na orgány, aby tieto prípady nahlásili, pretože sú hneď nútené vrátiť sa do krajiny pôvodu.

8. Nedostatočný výskum

V súčasnosti cítiť veľmi vážny nedostatok aktuálneho výskumu na tému neistej práce a predovšetkým na tému žien v neistej pracovnej situácii. To znamená, že jednou z hlavných úloh v budúcnosti je investovať do výskumu neistej práce a jej rodovej dimenzie a stimulovať ho.

(1)

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00159&language=en

(2)

http://osha.europa.eu/en/sector/agriculture/index_html/women


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (14.7.2010)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k otázke žien na neistých pracovných miestach

(2010/2018(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Thomas Händel

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže na neistých pracovných miestach pracujú najmä ženy a napriek existujúcemu legislatívnemu rámcu sa ženy v EÚ aj naďalej stretávajú s veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o pracovné príležitosti, kvalitu práce, príjmy a rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty,

B.   keďže nadmerné zastúpenie žien na neistých pracovných miestach je kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k rodovým rozdielom v odmeňovaní, ktoré sú stále veľmi veľké; keďže zlepšením kvality pracovných miest pre ženy sa tak zmenšia rozdiely v odmeňovaní mužov a žien,

C.  keďže EÚ je naďalej zaviazaná k presadzovaniu rodovej rovnosti a keďže v rámci politiky zamestnanosti je potrebné aktívne podporovať rovnaké príležitosti pre mužov a ženy,

D.  keďže existuje riziko, že za určitých okolností sú ženy vystavené nedôstojným pracovným podmienkam, a keďže si preto v tomto ohľade zasluhujú osobitnú pozornosť, najmä pokiaľ ide o tehotné ženy a dojčiace matky,

E.   keďže globalizácia a súčasná celková hospodárska situácia, ako aj technický pokrok menia pracovnoprávne vzťahy a náplň činnosti pracovníkov,

F.   keďže v prípade žien, ktoré pracujú na neistých pracovných miestach, je pravdepodobnejšie, že nepoznajú svoje práva a sú vystavené väčšiemu riziku vylúčenia z právnej ochrany a/alebo neoprávneného prepustenia zo zamestnania,

G.  keďže právo všetkých pracovníkov, a to aj žien na neistých pracovných miestach, na odborné vzdelávanie a prípravu je veľmi dôležité,

H.  keďže rastúci počet žien na neistých pracovných miestach zvyšuje riziko chudoby žien,

1.   vyzýva členské štáty, aby účinnejšie presadzovali ustanovenia smernice 2006/54/ES;

2.   žiada, aby sa na stretnutí Európskej rady dosiahla dohoda o jasných usmerneniach a konkrétnych opatreniach na zachovanie pracovných miest a tvorbu nových pracovných príležitostí v rámci stratégie EÚ 2020;

3.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplánovali a vykonávali opatrenia umožňujúce uspokojivé vzdelanie, odbornú prípravu a štúdium pre dievčatá a mladé ženy, pričom treba osobitne podporiť najmä dievčatá a mladé ženy pochádzajúce z prisťahovaleckých rodín; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy, ktoré prestali pracovať z dôvodu narodenia dieťaťa, aktívne pokračovali vo svojej pracovnej kariére;

4.   vyzýva Komisiu, aby sa prostredníctvom novej stratégie zamestnanosti usilovala o začlenenie žien pracujúcich na neistých pracovných miestach, nezávisle od ich pracovného postavenia, do systémov sociálneho zabezpečenia a pracovnoprávnej ochrany; poukazuje na to, že je veľmi dôležité, aby sa ženám na neistých pracovných miestach a ich rodinám poskytlo materiálne zabezpečenie v prípade nezamestnanosti a materstva; vyzýva vlády členských štátov, aby rozšírili rozsah a obdobie poskytovania dávok s cieľom poskytnúť primeranú sieť sociálneho zabezpečenia;

5.   vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala členské štáty pri plánovaní kampane za postupnú transformáciu neistých pracovných miest na bežné pracovné miesta; vyzýva Európsku komisiu, aby schválila program zameraný na vzdelávanie pracovníkov o účinkoch a vplyvoch neistej práce, a to aj na bezpečnosť pri práci a zdravie;

6.   vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie dvojitého pracovného zaťaženia žien, ktoré je jedným z dôvodov nadmerného zastúpenia žien na neistých pracovných miestach; žiada zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v rámci bežného zamestnania na účely zníženia počtu neistých pracovných miest;

7.   vyzýva členské štáty, aby vytvorili siete starostlivosti o deti a opatery, aby plnili barcelonské ciele v oblasti starostlivosti o deti s cieľom poskytnúť alternatívu v prípadoch, keď nedostatok sietí starostlivosti o deti a ich opatery bráni v práci na plný úväzok, a aby umožnili ženám pracovať na plný úväzok a posilnili ich účasť na pracovnom trhu, ako aj ich hospodársku nezávislosť; vyzýva členské štáty, aby zdolali prekážky, ktoré bránia ženám pracovať toľko hodín, koľko chcú, či už v práci na čiastočný úväzok alebo v práci na plný úväzok; zdôrazňuje potrebu životného minima a prístupu k celkovým dávkam sociálneho zabezpečenia, či už ženy pracujú na plný alebo čiastočný úväzok; zdôrazňuje nebezpečenstvo najnovšieho vývoja poukazujúce na to, že práca na čiastočný úväzok spôsobuje v niektorých odvetviach chudobu, najmä v prípade žien s malými deťmi;

8.   žiada od členských štátov zabezpečenie toho, aby sa dôchodkové systémy vzťahovali aj na pracovníkov na čiastočný úväzok;

9.   vyzýva členské štáty, aby dôchodkové, daňové, sociálne a rodinné právo a právo sociálneho zabezpečenia zamerali tak, aby ženy a muži mohli viesť samostatný život v manželstve, ako aj mimo neho;

10. domnieva sa, že udržateľnosť dôchodkových systémov, úverové nástroje určené pre projekty svojpomoci, ako aj tvorba pracovných miest a tvorba alternatívnych systémov príjmu môžu zlepšiť podmienky žien na neistých pracovných miestach;

11. opäť vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili nástroje a zlepšili právny rámec s cieľom vyrovnať rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;

12. zasadzuje sa o to, aby sa bežné pracovné miesta v budúcnosti vytvárali podľa zásad kvalitnej práce a nestávali sa z nich neisté pracovné miesta; žiada, aby boli pracovné trhy lepšie regulované prostredníctvom prísnych kontrol práce s cieľom znížiť počet neistých pracovných miest;

13. žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie v oblasti neistej práce s cieľom zdôrazniť dôstojné a ekologické pracovné miesta a začleniť rodovú rovnováhu;

14. nalieha, aby členské štáty zaviedli jasné opatrenia na zmenšenie rodových rozdielov v odmeňovaní o 10 % do roku 2020 v každom členskom štáte s cieľom znížiť priemerný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien v EÚ vrátane rozdielov v dôchodkoch vzhľadom na to, že je to nevyhnutné na zlepšenie životných podmienok, na boj proti chudobe a zvýšenie hospodárskeho rastu;

15. vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby uľahčili možnosť zapájať sa do odborovej činnosti a do činnosti zamestnaneckých rád a uplatňovať právo účasti na spolurozhodovaní pre všetky kategórie zamestnancov bez ohľadu na charakter ich pracovnej zmluvy, aby uľahčili prístup k informáciám o právach zamestnancov a eliminovali obmedzovanie účasti na odborovej činnosti; vyzýva sociálnych partnerov, aby zvýšili účasť žien vo svojich orgánoch na všetkých úrovniach; okrem toho vyzýva členské štáty, aby poskytovali nízkoprahové poradenské služby pre ženy, ktoré nemôže podporiť zamestnanecká rada, napríklad v prípade žien pracujúcich v domácnostiach;

16. v súlade s výsledkami dosiahnutými v praxi vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia pre osvedčené postupy v boji proti priamej a nepriamej diskriminácii, pri presadzovaní rodovej rovnosti a znižovaní počtu neistých pracovných miest pre ženy;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali právne predpisy upravujúce sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov a aby im poskytli sociálne zabezpečenie; v tejto súvislosti upozorňuje, že pod pojmom sezónni pracovníci rozumie pracovníkov, ktorí uzatvorili formálnu alebo neformálnu pracovnú zmluvu, ktorej čas uzavretia a trvanie ovplyvňujú sezónne faktory, akými sú ročného obdobia, štátne sviatky a dni pracovného pokoja a/alebo poľnohospodárske žatvy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.7.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Mara Bizzotto, Milan Cabrnoch, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Tadeusz Cymański, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Sari Essayah, Ilda Figueiredo, Pascale Gruny, Thomas Händel, Marian Harkin, Roger Helmer, Vincenzo Iovine, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Raffaele Baldassarre, Françoise Castex, Jelko Kacin, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou, Csaba Sógor, Emilie Turunen


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.9.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Emine Bozkurt, Andrea Češková, Silvia Costa, Tadeusz Cymański, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Iratxe García Pérez, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Raül Romeva i Rueda, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vilija Blinkevičiūtė, Anne Delvaux, Antigoni Papadopoulou, Joanna Senyszyn

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia