SPRÁVA o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (13.7.2010)

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (16.9.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

6.10.2010 - (2010/2079(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Maria Da Graça Carvalho

Postup : 2010/2079(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0274/2010

Predkladané texty :

A7-0274/2010

Rozpravy :

PV 10/11/2010 - 23
CRE 10/11/2010 - 23

Hlasovanie :

PV 11/11/2010 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0401

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum

(2010/2079(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (KOM(2010)0187),

– so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 23. júna 2009 o kritériách prijateľnosti pre metodiky výpočtu priemerných osobných nákladov (KOM(2009)4705),

– so zreteľom na správu skupiny expertov o následnom hodnotení šiesteho rámcového programu (2002 – 2006) (Rietschelova správa) a nadväzné oznámenie Komisie (KOM(2009)0210),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2010 s názvom Viac alebo menej kontrol? Vytváranie správnej rovnováhy medzi administratívnymi nákladmi kontroly a rizikom chyby (KOM(2010)0261),

– so zreteľom na závery Rady o usmernení k budúcim prioritám európskeho výskumu a inovácie založenej na výskume v Lisabonskej stratégii po roku 2010 prijaté 3. decembra 2009 a závery Rady pre konkurencieschopnosť o zjednodušených a efektívnejších programoch, ktorými sa podporuje európsky výskum a inovácie, prijaté 26. mája 2010,

– so zreteľom na Berlínske vyhlásenie o otvorenom prístupe k znalostiam v prírodných a humanitných vedách,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre regionálny rozvoj (A7‑0274/2010),

A. keďže siedmy rámcový program (7. RP) je najväčším nadnárodným programom na svete v oblasti výskumu a vývoja a je rozhodujúcim prvkom v procese vytvárania európskeho výskumného priestoru a dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020,

B. keďže výskum významne prispieva k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a rozvoju ekologickej a trvalo udržateľnej energie,

C. keďže rámcový program si vyžaduje najvyššie normy vynikajúcej kvality, účinnosti a efektívnosti vo výskume, aby bolo možné prilákať najlepších vedcov a udržať ich v Európe a podporiť inovatívnejšiu znalostnú ekonomiku EÚ, ktorá bude konkurencieschopná v globálnej ekonomike,

D. keďže koordinácia medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a európskymi politikami pre výskum je stále obmedzená, čo predstavuje veľké prekážky pri dosahovaní nákladovo efektívnych riešení,

E. keďže pre súčasný manažment 7. RP je napriek zlepšeniam v porovnaní so 6. RP stále príznačná nadmerná byrokracia, nízka tolerancia rizika, nedostatočná účinnosť a neprimerané omeškania, ktoré pôsobia ako jednoznačné prekážky pre zapájanie sa výskumníkov, akademickej obce, organizácií občianskej spoločnosti, subjektov z podnikateľskej a priemyselnej oblasti (najmä menších výskumných subjektov vrátane MSP),

F. keďže všetky zúčastnené strany žiadajú väčšie zjednodušenie a zosúladenie pravidiel a postupov a zároveň ich zjednodušenie, ktoré nebude iba cieľom samým osebe, ale prostriedkom na zabezpečenie príťažlivosti a prístupnosti financovania výskumu Európskou úniou a na skrátenie času, ktorý musia výskumníci venovať samotnému procesu,

G. keďže financovanie založené na dosahovaní výsledkov môže spôsobiť, že sa zameranie výskumných projektov zúži na menej rizikové projekty a trhovo orientovaný výskum, čo by bolo prekážkou toho, aby EÚ napredovala vo vynikajúcej kvalite výskumu a inovácií na hranici poznania,

H. keďže výskum a inováciu treba jasne rozlišovať ako dva rôzne procesy (výskumom sa investície pretvárajú do znalostí a inováciou sa znalosti pretvárajú do investícií),

I. keďže súčasný proces zjednodušovania prichádza v kľúčovej chvíli a poskytuje impulz na preskúmanie 7. RP v polovici obdobia a prípravu nasledujúceho 8. RP,

J. keďže forma a uplatňovanie súčasného 7. RP a budúcich rámcových programov musí vychádzať zo zásad jednoduchosti, stability, právnej istoty, jednotnosti, vynikajúcej kvality a dôvery,

1. podporuje iniciatívu Komisie, ktorá je súčasťou oznámenia, na zjednodušenie vykonávania rámcových programov pre výskum, v ktorej sa navrhujú dôsledné a tvorivé opatrenia na odstránenie prekážok, ktorým čelia účastníci RP;

2. poukazuje na skutočnosť, že napriek významu, ktorý má proces zjednodušovania, je to iba jedna z potrebných reforiem, ktoré sa vyžadujú na zvýšenie financovania výskumu Európskou úniou;

3. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v prípade každého jednotlivého opatrenia na zjednodušenie stanovilo, či toto opatrenie vstúpi do platnosti podľa súčasného právneho rámca, alebo či sa vyžadujú zmeny pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách, pravidiel účasti alebo osobitných pravidiel, ktoré platia pre rámcové programy;

4. vyzýva Komisiu, aby prispela k prebiehajúcej reforme rozpočtových pravidiel, ktorá sleduje tieto ciele: väčšia súdržnosť v súčasnom právnom rámci, obmedzenie počtu ustanovení, jasný zmysel, jednoznačnosť a riaditeľnosť. Na tento účel žiada, aby sa pravidlá účasti zapracovali do znenia rozpočtových pravidiel.

5. zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia by mala okrem zjednodušení, ktoré navrhla, vypracovať podrobný plán na rozvoj výskumnej infraštruktúry v nových členských štátoch s cieľom vytvoriť rovnaké možnosti prístupu k financovaniu v rámci 7. RP a budúceho 8. RP pre všetky členské štáty;

6. konštatuje, že účasť súkromného sektoru v RP je naďalej nízka z dôvodu komplikovaných a časovo náročných pravidiel, ktoré určujú účasť, ako aj z dôvodu vysokých osobných nákladov a nadmernej byrokracie;

Pragmatický posun smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu

7. víta skutočnosť, že sa stupňuje úsilie zamerané na administratívne a finančne zjednodušenie pravidiel pre rámcové programy v rámci celého životného cyklu programov a projektov (podanie žiadosti, vyhodnotenie a manažment), čo by malo prinášať najväčší prínos zúčastneným stranám;

8. zdôrazňuje, že akýkoľvek postup zjednodušovania by sa mal v rámci súčasného 7. RP zavádzať opatrne, aby sa pre účastníkov zabezpečilo zachovanie stability, jednotnosti a právnej istoty, čím sa vytvorí vzájomná dôvera medzi všetkými zúčastnenými stranami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že by bolo potrebné čo najskôr sa zamerať na jednotný výklad platných pravidiel, by sa pri platných zmluvách nemali uplatňovať dodatočné „usmernenia”;

9. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že súčasný systém a postup manažmentu 7. RP sú nadmerne zamerané na kontrolu, čo vedie k plytvaniu so zdrojmi, menšiemu zapájaniu a menej príťažlivým výskumným oblastiam; so znepokojením konštatuje, že súčasný systém manažmentu s tzv. nulovou toleranciou rizika sa javí ako systém, ktorý sa skôr vyhýba riziku, namiesto toho, aby ho riadil; žiada preto, aby sa prehodnotila a/alebo rozšírila interpretácia služobného poriadku EÚ v otázke osobnej zodpovednosti a aby sa predložili konkrétne návrhy v rámci prebiehajúcej reformy rozpočtových pravidiel (napr. poistenie alebo systém združených rizík);

10. domnieva sa, že monitorovanie a finančná kontrola EÚ, ktoré vykonávajú Komisia a OLAF, by sa mali v prvom rade zameriavať na zabezpečenie verejných finančných prostriedkov a boj proti podvodom, pričom by sa malo jednoznačne rozlišovať medzi podvodom a chybami; v tejto súvislosti považuje za potrebné vytvoriť jasnejšiu definíciu „chýb“ vo všetkých právne záväzných dokumentoch vrátane mechanizmov, prostredníctvom ktorých bude možné rozlišovať chyby od odlišného výkladu; žiada preto, aby sa uskutočnila dôkladná analýza chýb, aby sa tieto chyby oznámili a aby sa prijali príslušné nápravné opatrenia;

11. domnieva sa, že pri riadení financovania európskeho výskumu by sa malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere, toto riadenie by malo vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom vo všetkých fázach projektov pri zaručení zodpovednosti a malo by mať pružné pravidlá, ktoré by boli podľa možností vo väčšom súlade s rôznymi platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a uznávanými účtovnými postupmi;

12. plne podporuje prijatie vyššej úrovne prípustného rizika chyby (PRC), ktorou sa obmedzí zložitosť, ako aj dodatočné audity a zabezpečí náležitá rovnováha medzi riadnym finančným hospodárením a primeranými kontrolami; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa pravidlá účasti interpretovali a uplatňovali jednotným spôsobom, ktorý by viedol k zníženiu miery chybovosti;

13. žiada, aby tí, ktorí v rámci RP prijímajú granty, boli lepšie informovaní o príslušných stratégiách auditov Komisie; odporúča, aby sa informácie o týchto stratégiách šírili prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných stredísk a aby boli súčasťou služby Cordis;

14. súhlasí so širším prijatím bežných účtovných postupov pre oprávnené náklady účastníkov (po tom, ako budú jasne vymedzené a odsúhlasené), najmä v súvislosti s metodikou priemerných osobných nákladov, a odporúča ho, za predpokladu, že sú tieto postupy v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a sú schválené príslušnými orgánmi, pričom sa každému príjemcovi ponecháva dostatočná miera flexibility na použitie či už metodiky skutočných osobných nákladoch, alebo metodiky priemerných osobných nákladov;

15. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zaoberala žiadosťami Parlamentu, ktoré sú uvedené v jeho rozhodnutiach o udelení absolutória za roky 2007 a 2008, a to najmä čo sa týka konkrétnych návrhov na zjednodušenie výpočtu priemerných osobných nákladov, a aby tieto návrhy uplatňovala;

16. domnieva sa, že pri uskutočňovaní auditov celej metodiky nákladov by európske inštitúcie mali v prípade verejných subjektov akceptovať vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti ročnej účtovnej závierky organizácie a zákonnosti a správnosti uskutočnených transakcií vydaných Dvorom audítorov a/alebo vnútroštátnymi verejnými kontrolnými orgánmi;

17. podporuje ďalšie zníženie kombinácií mier financovania a metód na určenie nepriamych nákladov v rámci jednotlivých nástrojov a medzi činnosťami (riadenie, výskum, demonštrácia a šírenie) bez toho, aby bola ohrozená súčasná úroveň mier financovania; uznáva však, že by sa malo zachovať súčasné rozlišovanie medzi univerzitami/výskumnými centrami, priemyslom, neziskovými organizáciami a MSP; vyzýva Komisiu, aby zachovala využívanie skutočných nákladov ako jednu z metód spojenia miery financovania s vymedzením nepriamych nákladov;

18. domnieva sa, že jednorazové a paušálne sumy by mali byť dobrovoľné a mali by sa používať iba v odôvodnených prípadoch; vyzýva Komisiu, aby bližšie objasnila terminológiu, ktorá sa používa pre jednorazové a paušálne sumy;

19. uprednostňuje zavedenie paušálnych súm pre iné priame náklady za predpokladu, že sa zachová možnosť skutočných nákladov; vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila používanie paušálnych súm pre osobné náklady; zdôrazňuje, že paušálne sumy sú najúčinnejšou alternatívou pre medzinárodnú spoluprácu partnerských krajín v rámci RP;

20. uznáva, že zmenšenie na malé konzorciá, pokiaľ je to možné, prispieva k zjednodušeniu procesu, skráteniu harmonogramu projektov a zníženiu administratívnych nákladov;

21. domnieva sa, že z dôvodu multidisciplinárnej povahy práce, ktorá sa má vykonávať, by väčšie tímy mali byť opodstatnené;

22. navrhuje napríklad, aby sa prostredníctvom tichého schvaľovacieho postupu uľahčila úprava dohody o udelení grantu s cieľom zohľadniť zmeny v zložení konzorcií alebo v ich administratívnej a finančnej štruktúre;

23. uprednostňuje úplne zrušenie mechanizmov zaznamenávania času, ako napr. pracovných výkazov (toto zrušenie by sa nemalo obmedziť iba na používanie paušálnych súm);

24. víta okamžité upustenie od povinnosti vymáhania úrokov z predbežného financovania;

25. súhlasí s tým, že je vhodné podporovať udeľovanie cien, ktoré ale nemá byť náhradou riadne štruktúrovaného financovania;

26. vyzýva Komisiu, aby povolila úhradu nákladov vzniknutých po predstavení návrhu, po úspešnom výbere, v záujme toho, aby sa uľahčila účasť priemyselných partnerov a najmä MSP;

27. požaduje jednoduchšie vysvetliť a širšie objasniť vymedzenie oprávnených nákladov (napríklad daní a odvodov v rámci osobných nákladov, práceneschopnosti a materskej dovolenky), ako aj otázky, či DPH spadá pod spôsobilé náklady; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaradenia neodpočítateľnej DPH medzi oprávnené náklady; požaduje širšie objasniť postupy týkajúce sa výmenných kurzov pre partnerov, ktorí používajú rozdielne meny;

28. vyjadruje poľutovanie nad tým, že po zavedení identifikačného kódu účastníka (PIC) sa neznížil počet opakovaných žiadostí o právne a finančné informácie (a podkladov) a že po prijatí PIC počas spracovania žiadosti nenasleduje vždy validačný proces; preto od príslušných subjektov žiada, aby zlepšili PIC a zefektívnili jeho využívanie;

29. žiada Komisiu, aby predložila presnejšie, ucelenejšie a transparentnejšie pravidlá postupov auditu vrátane pravidiel a zásad, ktorými sa zabezpečí, že sa budú dodržiavať práva kontrolovaného subjektu a že budú vypočuté všetky strany, a aby predložila správu o pomere nákladov a prínosov auditov;

30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla tzv. koncepciu jednotného auditu a prešla na audity v reálnom čase vykonávane jediným subjektom, čím sa príjemcom umožní opraviť akékoľvek systematické chyby a prispieť ku kvalitnejším vyhláseniam o nákladoch v nasledujúcom roku; domnieva sa, že takáto koncepcia jednotného auditu by mala ďalej zabezpečiť, aby ukončené projekty neboli podrobené auditu viacerých audítorov a aby Komisia dôverovala stanovisku prvého stanoveného (nezávislého) audítora a aby sa podklady poskytovali iba raz bez ohľadu na počet vykonávaných auditov;

31. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právnu istotu tým, že nebude spätne uplatňovať prísnejšie vymedzenie pravidiel účasti a žiadať prijímateľov o prepočítanie finančných výkazov, ktoré už boli schválené útvarmi Komisie, čím sa zníži potreba dodatočných auditov a spätných opráv; žiada Komisiu, aby urýchlene riešila tieto situácie z minulosti vyplývajúce z prebiehajúcich kontrol a aby pritom konala s rozvahou a dodržiavala zásady riadneho finančného hospodárenia; odporúča, aby sa takéto sporné situácie z minulosti riešili dohodou medzi všetkými stranami napr. na základe nezávislého opätovného auditu a/alebo zásahu nezávislého ad hoc sprostredkovateľa;

32. navrhuje zaviesť postup, podľa ktorého sa v prípade, ak Komisia nebude reagovať na prijaté informácie v rámci určenej lehoty, budú tieto informácie považovať za informácie schválené Komisiou;

33. žiada Komisiu, aby Parlamentu pravidelne predkladala správy o administratívnych nákladoch 7. RP7 vrátane nákladov na riadenie pre Komisiu a účastníkov, ako aj prijatých alebo plánovaných opatreniach na zníženie týchto nákladov;

Radikálny posun smerom k zlepšovaniu kvality, prístupnosti a transparentnosti

a) posun smerom k vedeckému prístupu

34. pripomína Komisii, že od príjemcov programov EÚ sa očakáva, že financované aktivity vykonávajú v dobrej viere a vyvíjajú všetko úsilie na dosiahnutie očakávaných výsledkov;

35. je preto znepokojený súčasným všeobecným trendom Komisie smerom k financovaniu založenému na výsledkoch (odôvodnené najmä zásadami rozumnej zodpovednosti), a vyjadruje hlboké znepokojenie nad možnými dôsledkami financovania založeného na výsledkoch na kvalitu a povahu výskumu s možným obmedzením vedeckého výskumu a nepriaznivými dôsledkami na projekty, ktoré nemajú merateľné ciele alebo majú cieľ, ktorý nie je merateľný podľa kritéria bezprostredného uplatnenia; rovnako je znepokojený potenciálnym výsledkom, pokiaľ ide o ex-ante a ex-post vyhodnocovanie výstupov/výsledkov projektov, a stanovovaním kritérií pre ich vymedzenie;

36. považuje všeobecné využívanie paušálnych súm ako napríklad dohodnutých osobitných paušálnych súm na jednotlivé projekty alebo vopred stanovených paušálnych súm na jednotlivé projekty za neprimerané, okrem výnimočných a riadne odôvodnených prípadov; uprednostňuje namiesto toho prístup založený na veľkej dôvere a prispôsobený požiadavkám hraničného výskumu; odporúča začať pilotné skúšky financovania založeného na výsledkoch s osobitnými paušálnymi sumami na jednotlivé projekty vyplácanými za dohodnuté výstupy/výsledky pri výskumných a demonštračných projektoch v mimoriadne náročných oblastiach;

37. uprednostňuje namiesto toho systém financovania založený na vede, s dôrazom na vedecké/technické kritériá a partnerské hodnotenie kvality, relevantnosti a dôsledkov so zjednodušenou a efektívnou finančnou kontrolou, ktorý rešpektuje právo každej strany na to, aby bola vypočutá; domnieva sa, že tento systém založený na vede bude znamenať podstatný posun kontrolných mechanizmov od finančnej k vedeckej/technickej stránke problematiky; domnieva sa, že tento prístup umožní zainteresovaným stranám, aby sústredili svoje úsilie na kľúčové kompetencie, na vedecké/technické otázky a na budovanie ERA;

b) Optimalizácia času

38. víta celkový trend smerujúci ku skracovaniu priemerného času medzi podaním žiadosti a udelením grantu a času do prevzatia platieb, ale vyjadruje určité výhrady v súvislosti s všeobecným používaním výziev so širšími tematickými okruhmi a výziev s dátumom uzávierky prihlášok; uznáva však, že takéto výzvy sú primerané pre MSP ako prostriedok znižovania neistoty v súvislosti s možnosťami financovania a podpory ďalšej účasti;

39. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že súčasný čas od uzávierky návrhu do podpísania zmluvy (čas na uzavretie zmluvy) je stále príliš dlhý, pričom situácia je nejednotná v jednotlivých útvaroch Komisie; vyzýva Komisiu, aby skrátila čas od uzávierky návrhu do podpísania zmluvy na maximálne 6 mesiacov a stanovila primerané termíny na vyhodnocovanie a rokovanie o zmluvách na základe systému referenčných hodnôt;

40. vyzýva Komisiu, aby predĺžila priemerný čas trvania medzi uverejnením výziev na predloženie návrhov a konečným termínom na predloženie žiadosti;

41. vyjadruje vážne výhrady v súvislosti so zrušením právnej povinnosti výborov zložených so zástupcov členských štátov vydávať stanoviská k rozhodnutiam o výbere jednotlivých projektov, najmä projektov s dosahom na etiku, bezpečnosť a obranu;

42. domnieva sa, že prístup, ktorý je zameraný na uľahčenie stanovenia spoločných základných zásad by sa nemal dotýkať vnútroštátnych etických alternatív a osobitostí v oblasti výskumu;

43. podporuje všeobecný trend smerom k dvojfázovému postupu predkladania žiadostí, a to najmä v prípadoch, kde sa očakáva nadmerný počet predkladaných návrhov, pod podmienkou, že podrobné hodnotenie sa uskutoční v prvej fáze (ciele, vedecký prístup, kompetencie účastníkov, pridaná hodnota vedeckej spolupráce a celkový rozpočet); zdôrazňuje, že toto zvyšuje šance na úspech v druhej fáze, pod podmienkou, že sa tak nestane za cenu dlhšieho času do podpísania zmluvy alebo grantového obdobia; domnieva sa, že tento postup znižuje náklady na žiadosti;

c) Prechod k systému zameranému na užívateľa v súvislosti s prístupom

44. zdôrazňuje, že manažment RP musí svoju činnosť zameriavať na príjemcov a poskytovať lepší prístup k RP;

45. žiada podstatne zlepšiť jednoznačnosť a prístupnosť dokumentov s usmerneniami, ktoré by mali byť zhrnuté v príručke a preložené do úradných jazykov EÚ;

46. zdôrazňuje, že treba zvýšiť účasť nových členských štátov na projektoch RP prostredníctvom zjednodušenia postupov pri podávaní žiadostí a zmluvných postupov, ktoré sú vážnou prekážkou pre účasť vo fáze návrhov, najmä pre tých, ktorí sa o účasť uchádzajú prvýkrát;

47. odporúča posilniť stabilitu pre zúčastnené strany tým, že v prípade, že je to možné, bude za projekt zodpovedný iba jeden úradník Komisie, ktorý bude poskytovať individuálnu podporu počas celého životného cyklu projektu, a že sa pravidlá budú uplatňovať jednotne, ako aj tým, že sa zavedie prístup k zákazníkovi cez jediné kontaktné miesto, kde je možné získať rady týkajúce sa viacerých programov;

48. žiada, aby každý dokument poskytnutý Komisiou a jej útvarmi mal jasne stanovený právny štatút s presným uvedením pre koho a akým spôsobom je jeho obsah záväzný;

49. podporuje zavedenie intenzívnejšej elektronickej správy a nástrojov IT a najmä rozvoj portálu účastníkov výskumu a zavedenie elektronického podpisu; žiada Komisiu, aby zaviedla integrovaný online systém s jednoduchým používateľským rozhraním; podporuje sprístupnenie všetkých elektronických informácií o správe programu (identifikácia, podávanie žiadostí, vyjednávanie a správy); podporuje, aby bol tento online systém dostupný od prvého dňa existencie programu a prístupný vo všetkých jeho fázach; domnieva sa, že by sa mali podporovať videokonferencie ako náhrada osobných stretnutí; odporúča, aby služby elektronickej správy používali pri komunikácii otvorené protokoly a formáty, aby sa zabezpečila transparentnosť, prístupnosť a interoperabilita;

50. odporúča, aby Komisia začala informačnú kampaň na zvyšovanie informovanosti o nástrojoch informačných technológií, ktoré sú k dispozícii v rámci programu;

51. víta pilotný projekt Komisie Open Access, ktorý je zameraný na zlepšenie prístupu k výsledkom výskumu prostredníctvom systému Cordis, a povzbudzovanie vedeckých pracovníkov, aby svoj výskum registrovali v archíve;

52. zdôrazňuje, že prístup príjemcov k projektom v oblasti výskumu inovácií si vyžaduje veľkú technickú kapacitu a dobrú znalosť administratívnych a finančných postupov, a z tohto dôvodu je tento prístup mimoriadne zložitý pre menších kandidátov, ako sú malé a stredné podniky a menšie výskumné ústavy vo vzdialených regiónoch; pripomína, že približne 90 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky a že je potrebné zabezpečiť ich plnú a efektívnu účasť na čerpaní prostriedkov 7. rámcového programu;

53. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zvýšila transparentnosť, pokiaľ ide o proces výberu tém na výzvy, čím by sa mala zabezpečiť náležitá účasť zúčastnených strán;

54. odporúča vytvoriť súdržnejší, transparentnejší a harmonizovanejší systém partnerského hodnotenia založený na prínosoch;

Súčinnosť programov a nástrojov

55. naliehavo vyzýva, aby sa zjednodušili programy EÚ (napr. RP, programy pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálne fondy) a pridružené nástroje (spoločné technologické iniciatívy, iniciatívy podľa článku 187, projekty podľa článku 185, znalostné a inovačné spoločenstvá, ERA-NET atď.); zdôrazňuje, že to povedie k plnému využívaniu súčinností, ktoré sú výsledkom ich kombinovanej činnosti;

56. vyjadruje poľutovanie nad výrazným zvýšením počtu výskumných inštitúcií, spôsobov spolupráce a mechanizmov riadenia, ako aj z toho vyplývajúcou zložitou situáciou, ktorá spôsobuje problémy v oblasti transparentnosti vo vzťahu k rozpočtovému orgánu a rozdielnemu zaobchádzaniu s príjemcami;

57. odporúča obmedzený súbor pravidiel a spoločné zásady financovania pre financovanie výskumu a vývoja EÚ a vyzýva na jednotnosť a zosúladenie pri uplatňovaní a interpretácii pravidiel a postupov; zdôrazňuje potrebu uplatňovať tento spoločný súbor pravidiel v rámci celého RP a pridružených nástrojov, ako aj v rámci Komisie bez ohľadu na to, ktorý subjekt alebo agentúra zodpovedá za vykonávanie;

58. odporúča zaviesť mechanizmy s cieľom poskytnúť spoločné usmernenia v rámci Komisie a začať odbornú prípravu pre vedúcich projektov a interných audítorov; naliehavo žiada zaviesť mechanizmus opravného prostriedku, ako napr. tzv. RP sprostredkovateľa, pre účastníkov pre prípady nesúvislej a nejednotnej interpretácie pravidiel a postupov; domnieva sa, že rozhodnutia prijaté týmto sprostredkovateľom by mali byť konečné a záväzné;

59. domnieva sa, že najvhodnejšou úrovňou na stimulovanie inovácií je regionálna úroveň vzhľadom na to, ako blízko majú k sebe univerzity, verejné výskumné inštitúcie, veľké podniky, malé a stredné podniky a miestne verejné orgány, najmä v rámci zoskupení; zároveň poznamenáva, že stimulovaním inovácií na regionálnej úrovni možno prispieť k zníženiu sociálnych a územných rozdielov; odporúča však, aby sa na rôznych úrovniach (regionálnej, vnútroštátnej a na úrovni Spoločenstva) lepšie koordinovalo ich úsilie v rámci programovania výskumných a rozvojových činností na európskej úrovni; takisto zdôrazňuje potrebu lepších prepojení medzi akademickou obcou a priemyslom;

Poučenia pre budúci 8. RP

60. domnieva sa, že radikálna reorganizácia správy RP je jednou z najvyšších priorít, ktorým sa treba venovať pri príprave nasledujúceho RP;

61. domnieva sa, že prehodnotenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, služobného poriadku a zavedenie prípustného rizika chyby spojeného s výskumom sú kľúčové pri reštrukturalizácii rámca na financovanie výskumu a na umožnenie ďalšieho pokroku pri zjednodušovaní financovania výskumu;

62. žiada Komisiu, aby zhodnotila účinnosť každého jednotlivého nástroja v rámci každého programu, pokiaľ ide o dosiahnutie konkrétnych politických cieľov, a žiada, aby sa obmedzila rôznorodosť nástrojov tam, kde sa jednoznačne nepreukáže účinnosť alebo osobitný prínos, a aby súčasne zachovala dostatočnú flexibilitu, aby bolo možné prispôsobiť osobitosti projektu;

63. podporuje systém financovania zameraný na vedu a vhodne vyvážené rozdelenie na výskum vedený na základe postupu smerom nadol zameraný na výsledky a výskum vedený na základe postupu smerom nahor vychádzajúci z vedeckého prístupu ako základ pre 8. RP;

64. domnieva sa, že 8. RP by sa mal zamerať na hraničný výskum, pričom by mal zohľadňovať celý inovačný reťazec prostredníctvom hraničného výskumu, technologického rozvoja, demonštrácie, šírenia, zhodnocovania výsledkov a rýchleho uvádzania výsledkov výskumu na trh;

65. domnieva sa, že 8. RP by mal podporovať spoluprácu medzi európskymi výskumnými pracovníkmi zavedením systému poukazov pre výskumných pracovníkov, prostredníctvom ktorých sa budú poskytovať financie na výskum výskumným pracovníkom, ktorí prichádzajú na univerzity vo všetkých členských štátoch, čím sa podporia centrá špičkových technológií, nezávislé univerzity a zvýšená mobilita medzi výskumnými pracovníkmi;

66. žiada Komisiu, aby zverejnila analýzu o úrovniach účasti jednotlivých členských štátov v 7. RP a aby zohľadnila jej závery s cieľom zabezpečiť vyvážený rozvoj výskumu v členských štátoch v 8. RP;

67. domnieva sa, že pri stanovení priorít pre 8. RP by sa mali zohľadniť širšie možnosti financovania inovácií, ktoré nie sú založené na grantoch, vrátane investícií z verejného a súkromného rizikového kapitálu a cudzieho kapitálu;

68. odporúča, aby sa 8. RP naďalej internacionalizoval prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami vrátane rozvojových krajín, ktorým budú poskytnuté jednoduché a konkrétne pravidlá riadenia; očakávajúc najbližší 8. RP podporuje výmenu osvedčených postupov a noriem s ostatnými medzinárodnými partnermi;

69. podporuje úlohu Komisie ako kontrolného orgánu v prípade, ak sa vyžaduje financovanie od vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov;

70. víta zriadenie podskupiny Komisie pre inovácie a jej rokovania o tom, ako sa má merať účinnosť politiky EÚ v oblasti výskumu a rozvoja a s tým spojené výdavky na projekty v rámci výskumu a rozvoja;

71. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Veda, vzdelávanie a inovácia sú piliermi hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Ak má Európa vyvinúť nové produkty a služby, musí investovať do inovácie. Tieto produkty a služby vytvoria nové zdroje zamestnania a rastu, čo Európu urobí konkurencieschopnejšou a zlepší kvalitu života v nej. Inovácie si však vyžadujú výskum. Výskum a inovácie sa nachádzajú v stredobode záujmu iniciatívy Európskej únie s názvom Európa 2020.

Rozsah európskych programov výskumu a vývoja, najmä rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, rokmi narastal, a to tak z hľadiska ich uplatnenia, ako aj veľkosti rozpočtov. Nárast počtu žiadostí o financovanie sa riešil prostredníctvom súčasného posilňovania kontrolných mechanizmov v snahe zabezpečiť riadne využívanie prostriedkov EÚ. Mnoho pravidiel a správnych postupov však znamená, že je čoraz ťažšie pristupovať k tomu procesu s dôverou. Zvládnuť tento zložitý proces je náročné najmä pre menšie organizácie, ako sú MSP, začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií a menšie inštitúcie, univerzity a výskumné centrá.

Výskumní pracovníci naliehavo požadujú harmonizáciu pravidiel a postupov a všeobecné zjednodušenie požiadavky na finančnú zodpovednosť. Nedávno 13 000 výskumných pracovníkov podpísalo petíciu, v ktorej žiadajú väčšie zjednodušenie a viac dôvery vo financovanie výskumu EÚ. Toto je všeobecný pocit medzi výskumníkmi, akademickými pracovníkmi a predstaviteľmi priemyslu. Určite je potrebné zjednodušiť mechanizmy zapojené do rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, 7. rámcového programu a 8. rámcového programu a všetkých programov výskumu a vývoja Európskej komisie.

Súčasný systém by sa mal nahradiť systémom, ktorý bude mať väčšiu dôveru v žiadateľov. Jednou z možností by bolo zjednodušiť monitorovanie finančných a administratívnych aspektov projektov a súčasne posilniť proces vedeckého a technologického hodnotenia. To predpokladá partnerské hodnotenie a uplatňovanie kritérií pri hodnotení, ktoré vychádzajú zo špičkovej kvality. Všetky finančné transakcie samozrejme zahŕňajú určitý stupeň rizika, no prehnaná snaha o kontrolu tohto rizika pomocou administratívneho dohľadu môže v skutočnosti zvýšiť celkové náklady tohto procesu. Malo by byť možné po prvé tolerovať vyššie miery rizika (a zredukovať tým byrokratickú kontrolu) a po druhé súčasne viac dôverovať vedeckej obci a podnikom. Pri zabezpečovaní riadneho finančného hospodárenia s prostriedkami EÚ určenými na výskum je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi dôverou a kontrolou, a teda medzi riskovaním a nástrahami, ktoré riskovanie zahŕňa.

Existuje skutočný záujem o zlepšenie a zefektívnenie financovania výskumu a administratívy. V súčasnosti existujú rôzne pravidlá a postupy pre rôzne nástroje rámcového programu, pre rôzne typy inštitúcií (univerzity, výskumné centrá a MSP) a pre rôzne druhy činností (napríklad manažment, výskum, demonštrácia). Táto trojrozmerná štruktúra (nástroj, inštitúcie a činnosti) je súčasťou množstva vzájomné prepojených úrovní pravidiel a postupov. Tieto úrovne pozostávajú z pravidiel účasti, špecifických programov, finančných ustanovení, prípustného rizika chyby a služobného poriadku, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na rámcový program.

Spravodajkyňa víta oznámenie s názvom Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum. V tomto oznámení je uvedený seriózny a originálny plán reformy na riešenie mnohých ťažkostí, s ktorými sa stretávajú účastníci rámcových programov.

Nie je však jasné, aká je súvislosť medzi navrhovanými zmenami a nariadením o rozpočtových pravidlách. Niektoré zmeny navrhnuté Komisiou vyžadujú zmeny v nariadení o rozpočtových pravidlách. Iné vyžadujú zmeny v pravidlách účasti alebo v pravidlách špecifických programov rámcového programu. A napokon, niektoré opatrenia vyžadujú, aby sa vykonali paušálne zmeny alebo vôbec žiadne zmeny.

Po druhé je spravodajkyňa znepokojená, že financovanie je prepojené s výsledkami. Na druhej strane oceňuje otvorenosť Európskej komisie voči prehodnoteniu pravidiel financovania jej programov pre výskum. Zmeny však treba posudzovať opatrne a pozorne a súčasne treba zohľadňovať nielen finančné a administratívne dôvody a dôsledky na príjemcov, ale aj možný dosah na kvalitu výskumu a samotnej inovácie. Spravodajkyňa sa obáva aj toho, že financovanie založené na výsledkoch môže viesť k menej riskantným projektom, ktoré budú bližšie k prieskumu trhu. Európa potrebuje viac inovácií, ale musíme zachovať hraničný výskum ako základ pre inovácie. Navyše, bez špičkovej úrovne výskumu niet inovácií.

Spravodajkyňa naliehavo požaduje zjednodušenie prístupu k financovaniu výskumu. Je nevyhnutné vybudovať kultúru vzájomnej dôvery medzi všetkými zainteresovanými stranami. Podporí sa tým výskum a inovácia a Európa sa zároveň stane príťažlivejším miestom pre život a prácu.

Preto je táto správa skutočne relevantná a naliehavá. Je mimoriadne aktuálna vzhľadom na to, že zakrátko začneme uskutočňovať priebežné hodnotenie 7. rámcového programu a pripravovať 8. rámcový program. Zámerom tejto správy je poskytnúť pevný základ, na ktorom budeme môcť stavať

Pragmatický posun smerom k administrativnemi a finančnému zjednodušeniu

Obmedzenie zložitosti a zjednodušenie spôsobov financovania výskumu v EÚ by malo mať pozitívny vplyv najmä na zainteresované strany. Európsky parlament vo svojom uznesení o absolutóriu za rok 2007 upozornil na rastúcu rozmanitosť. Takisto vyzval na vyhodnotenie problémov príjemcov vrátane nedostatku transparentnosti. Proces zjednodušenia by mal účastníkom poskytnúť stabilitu a právnu istotu.

Zjednodušenie finančnej zodpovednosti si preto v európskom financovaní výskumu vyžaduje koncepciu založenú na väčšej dôvere a tolerovaní rizika. Takýto prístup zahŕňa akceptovanie bežných účtovných a riadiacich zásad a postupov príjemcu za predpokladu, že sú v súlade s predpismi a že sú schválené vnútroštátnymi orgánmi. Takisto zahŕňa akceptovanie auditov a osvedčení o metodike poskytovaných vnútroštátnymi orgánmi, ako aj finančnú kontrolu zameranú na ochranu verejných prostriedkov a boj proti podvodom. Tzv. koncepcia jednotného auditu a audity v reálnom čase vykonávané jediným subjektom by príjemcom umožnili opraviť akékoľvek systémové chyby.

Je potrebné, aby sa v prípade každého opatrenia stanovilo, či sa vyžadujú zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách, pravidiel účasti alebo osobitných pravidiel, alebo či tieto zmeny nie sú potrebné. Okrem toho treba stanoviť, či sa opatrenia majú uplatňovať na 7. rámcový program alebo len na 8. rámcový program. V prípade 7. rámcového programu je spravodajkyňa za postupné zavádzanie týchto zmien, aby sa zamedzilo náhlym radikálnym zmenám v smerovaní v rámci toho istého rámcového programu.

Spravodajkyňa takisto podporuje myšlienku znížiť počet kombinácií mier financovania a metód výpočtu nepriamych nákladov vo všetkých systémoch financovania. Miery financovania a modely výpočtu nepriamych nákladov by však mali byť odlišné pre univerzity, výskumné organizácie a priemysel. Dôvodom je, že náklady týchto rôznych subjektov sa značne líšia. Miery financovania by pre rozličné druhy činností mali byť rôzne. Harmonizácia pravidiel by mala byť zamerané hlavne na rôzne nástroje. Spravodajkyňa okrem toho zastáva názor, že menšie konzorciá a využívanie jednoduchších centrálnych mechanizmov povedie k zjednodušeným postupom.

Takisto by sa mala jasne vymedziť terminológia, ktorá sa používa pre zložité koncepcie, ako sú paušálne sumy a oprávnené náklady, aby sa zamedzilo rôznym interpretáciám. Je nanajvýš dôležité objasniť oprávnené náklady, ako sú dane. Rovnako je dôležitá aj dôslednosť pri uplatňovaní pravidiel vo všetkých útvaroch Európskej komisie a v rámci rôznych auditov.

A radikálny posun smerom k zlepšeniu kvality, prístupnosti a transparentnosti

a) posun smerom k vedeckému prístupu

Špičková úroveň musí byť hlavnou hnacou silou financovania výskumu a prístup založený na dosiahnutých výsledkoch by mohol znížiť vedecké ambície výskumných pracovníkov. Preto namiesto prístupu založeného na dosiahnutých výsledkoch spravodajkyňa navrhuje systém financovania založený na vede. Tento prístup bude zahŕňať zjednodušenie kontroly finančnej stránky, dôraz na vedecko-technickú stránku a partnerské hodnotenie vychádzajúce zo špičkovej kvality. Práve koherentný, transparentný a harmonizovaný profesionálny systém partnerského hodnotenia, ktorý využíva špičkovú kvalitu, by mal byť najdôležitejším kritériom hodnotenia, ako je to v prípade systému hodnotenia Európske rady pre výskum (ERC). Využívanie cien by sa malo podnecovať len primerane. Udeľovanie cien však nemá byť náhradou riadne štruktúrovaného financovania.

b) optimalizácia času

Všetky fázy procesu by mali byť optimalizované, aby sa zamedzilo meškaniu a aby sa podporila efektívnosť nákladov. Táto optimalizácia zahŕňa prístup k návrhu pracovných programov, uverejnenie výzvy, vypracovanie návrhu, výberové konanie a čas potrebný na schválenie grantov a na uskutočnenie platby.

Veľmi vítané je skrátenie času potrebného na udelenie grantu. Spravodajkyňa má však zásadné výhrady voči návrhu Komisie odstrániť požiadavku, aby členské štáty vydávali stanoviská k rozhodnutiam o výbere. Je dôležité, aby členské štáty mali kontrolnú právomoc, najmä pokiaľ ide o výskum v oblasti bezpečnosti a obrany a v prípadoch hodnotenia projektov z etického hľadiska.

Komisia navrhuje všeobecnejšie využívanie dvojfázových návrhov. Dvojfázové predkladanie zníži záťaž vypracúvania úplných návrhov, ale môže takisto predĺžiť a skomplikovať postup predkladania žiadostí. Spravodajkyňa preto podporuje dvojfázový postup predkladania žiadostí za predpokladu, že v počiatočnej fáze sa vykoná dôkladné hodnotenie. Tým by sa zároveň mali znížiť aj náklady na predkladanie žiadostí.

c) prechod k systému zameranému na užívateľa v súvislosti s prístupom

Spravodajkyňa sa domnieva, že lepší prístup k programu a podpore užívateľov možno dosiahnuť zlepšením dokumentov s usmerneniami(menej žargónu a viac jednotnosti v terminológii). To možno dosiahnuť optimalizáciou systémov informačných technológií, podporou riadenia projektov a individuálnym podporovaním zo strany vedúcich projektov (ponechanie jedného vedúceho projektu počas celého životného cyklu projektu). Spravodajkyňa preto podporuje úplnú integráciu grantov, hodnotení a návrhov do jednotnej IT platformy. Táto by mala byť primeraná, flexibilná a jednoduchá pre používateľov. Rovnaká platforma by sa mala používať vo všetkých útvaroch Komisie a v agentúrach.

Synergia programov a nástrojov

Spravodajkyňa víta záväzok Komisie k zabezpečeniu jednotného výkladu a uplatňovania pravidiel a postupov vo všetkých programoch a nástrojoch. Okrem toho, uplatňovanie pravidiel vo všetkých štyroch generálnych riaditeľstvách Európskej komisie, v agentúrach a v spoločných podnikoch vykonávajúcich STI by malo byť jednotné. Spravodajkyňa ale dôrazne odporúča iné súbory pravidiel pre výskumné centrá a univerzity, pre podniky a pre MSP.

Zjednodušenie programov EÚ a súvisiacich nástrojov prispeje k dosiahnutiu optimalizovaných súčinností ako výsledku spoločnej činnosti. je tiež žiaduce vytvoriť mechanizmus spoločných usmernení v rámci Komisie (odborná príprava pre vedúcich projektov a audítorov a vytvorenie sprostredkovateľa RP).

Poučenia pre budúci RP8

Spravodajkyňa sa domnieva, že zjednodušenie administratívy je jednou z najvyšších priorít budúceho RP. Okrem toho, revízia rozpočtového nariadenia, služobného poriadku a zavedenie systému prípustného rizika chyby súvisiacej s výskumom sú veľmi dôležité v súvislosti s reštrukturalizáciou rámca pre financovanie výskumu.

Spravodajkyňa zároveň žiada Komisiu, aby vyhodnotila užitočnosť každého jednotlivého nástroja, zlepšila koordináciu medzi nimi a súčasne aby zachovala dostatočnú pružnosť, aby bolo možné prispôsobiť osobitosti projektu veľkosti.

Spravodajkyňa sa domnieva, že inovácia je výsledkom efektívneho a primerane financovaného systému vzdelávania a výskumu spolu s rámovými podmienkami, napríklad vhodnou politikou duševného vlastníctva, existenciou rizikového kapitálu, otvorených trhov a inteligentného právneho prostredia. Je preto dôležité, aby rámcový program zohľadňoval celý reťazec inovácií od hraničného výskumu k aplikovanému výskumu, technologickej demonštrácii, šíreniu a zhodnocovaniu výsledkov; Spravodajkyňa podporuje systém financovania zameraný na vedu a vhodne vyvážené rozdelenie na výskum vedený na základe postupu smerom nadol zameraný na výsledky a výskum vedený na základe postupu smerom nahor vychádzajúci z vedeckého prístupu ako základ pre 8. RP.

Spravodajkyňa sa tiež domnieva, že ďalšia internacionalizácia RP je žiaduca. Toto by malo znamenať lepšiu spoluprácu s tretími krajinami vrátane rozvojových krajín.

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k zjednodušeniu realizácie rámcových programov pre výskum
(2010/2079(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Aldo Patriciello

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. víta zjednodušujúce opatrenia, ktoré Komisia zaviedla už v rámci vykonávania siedmeho rámcového programu, a podporuje Komisiu v jej úsilí o zjednodušenie a výraznejšie objasnenie pravidiel, ktoré by neumožňovalo odlišné výklady a znížilo by riziko chýb, ako aj náklady na kontrolu; ďalej žiada Komisiu, aby stanovila opatrenia, ktoré by prijala v rámci zjednodušovania a objasňovania súčasných pravidiel;

2. vyjadruje poľutovanie nad výrazným zvýšením počtu výskumných inštitúcií, spôsobov spolupráce a mechanizmov riadenia, ako aj z toho vyplývajúcou zložitou situáciou, ktorá spôsobuje problémy z hľadiska transparentnosti vo vzťahu k rozpočtovému orgánu a rozdielnemu zaobchádzaniu s príjemcami;

3. opätovne vyzýva Komisiu, aby sa v záujme zvýšenia právnej istoty s ohľadom na požiadavky na audit zdržala akýchkoľvek retroaktívnych zmien, aby sa vyhýbala zbytočnému opakovaniu auditov alebo uplatňovaniu rôznych kritérií v tejto oblasti, aby rešpektovala oprávnené očakávania príjemcov jednotným výkladom pravidiel a urýchlila prijímanie osvedčení o metodike uplatňovanej v oblasti priemerných personálnych nákladov, kde zjavne nenastal žiaden pokrok;

4. podporuje zjednodušenie pravidiel pre výpočet priznaných nákladov; žiada jasné vymedzenie kritérií nevyhnutných na posúdenie toho, či sú metódy výpočtu používané príjemcami v súlade s požiadavkami stanovenými v pravidlách;

5. zdôrazňuje potrebu zjednodušiť pravidlá bez toho, aby sa znížila kvalita výdavkov, ako aj potrebu zlepšiť účinnosť a efektívnosť vykonávania; domnieva sa, že transparentný, solídny a z hľadiska riadenia nenáročný systém financovania by mal byť vyvážený systémom dôslednej kontroly; žiada Komisiu, aby vypracovala návrhy na metodiku kontroly účinnosti a racionálnosti výdavkov na výskum;

6. trvá na tom, aby Komisia pri príprave budúceho rámcového programu predložila ambiciózne návrhy zamerané na zavedenie systému financovania založeného skôr na výsledkoch a vedeckých výkonoch než na vstupoch a nákladoch, a aby sa zároveň zaručilo, že sa nebudú obmedzovať inovačné žiadosti; zdôrazňuje, že tento prístup zameraný na vedecké hľadisko nie je v rozpore s požiadavkami kontroly rozpočtu;

7. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu všetkým žiadateľom tým, že im poskytne pomoc pri hľadaní primeraného partnera;

8. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila prechod k paušálnym a jednorazovým platbám, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť prijímateľov náležite spĺňať požiadavky na audit.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k zjednodušeniu realizácie rámcových programov pre výskum
(2010/2079(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Alain Cadec

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že výskum a rozvoj je dôležitý na to, aby Európska únia mohla čeliť hlavným výzvam, najmä v rámci stratégie EÚ 2020; pripomína, že politika súdržnosti významnou mierou prispieva k financovaniu výskumných a rozvojových činností v regiónoch;

2. schvaľuje návrhy Komisie, ktorých cieľom je zjednodušiť administratívne postupy spojené so zložitými a nákladnými tendrami a s vykonávaním rámcových programov pre výskum, najmä postupný prechod na financovanie založené na dosiahnutých výsledkoch a paušálne prvky týkajúce sa personálu príslušného projektu; navrhuje, aby sa opätovne preskúmalo pravidlo tzv. „jedného projektu pre každú tému“, a podporuje zavedenie pružnejšieho vzostupného tematického prístupu s cieľom urýchliť proces, ktorý vedie k uplatneniu inovačných nápadov; zdôrazňuje však, že vzhľadom na skutočnosť, že výskum obsahuje faktor nepredvídateľnosti, niektoré projekty, ktorých výsledok sa dá vopred ťažko stanoviť, majú tiež pridanú hodnotu; zároveň poznamenáva, že výklad ustanovení musí byť jednoznačný s cieľom určiť jasný rozdiel medzi možnými nezrovnalosťami a úmyselným podvodom;

3. víta skutočnosť, že európske inštitúcie sa v súčasnosti zamýšľajú nad potrebou zjednodušiť politiku regionálneho rozvoja v záujme väčšej transparentnosti, lepšej prístupnosti pre finančne slabých účastníkov, lepšej účinnosti a posilnenia právnej istoty v prospech príjemcov; domnieva sa, že dobré postupy, ktoré budú výsledkom tohto procesu, môžu byť užitočné pre zjednodušenie realizácie 7. rámcového programu v oblasti výskumu a rozvoja;

4. zdôrazňuje, že prístup príjemcov k projektom v oblasti výskumu inovácií si vyžaduje veľkú technickú kapacitu a dobrú znalosť administratívnych a finančných postupov, a z tohto dôvodu je tento prístup mimoriadne zložitý pre menších kandidátov, ako sú malé a stredné podniky a menšie výskumné ústavy vo vzdialených regiónoch; pripomína, že približne 90 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky a že je potrebné zabezpečiť ich plnú a efektívnu účasť na čerpaní prostriedkov 7. rámcového programu;

5. zastáva názor, že rôzne nástroje Európskej únie v oblasti súdržnosti, výskumu a inovácií by sa mali v záujme účinnosti vykonávať integrovaným spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné snažiť sa o zavedenie súčinnosti medzi týmito nástrojmi a odstrániť prekážky brániace takejto súčinnosti, najmä zosúladením pravidiel auditu a oprávnenosti nákladov s cieľom zjednodušiť ich využívanie príjemcami;

6. domnieva sa, že najvhodnejšou úrovňou na stimulovanie výskumu a inovácií je regionálna úroveň vzhľadom na to, ako blízko majú k sebe univerzity, verejné výskumné inštitúcie, veľké podniky, malé a stredné podniky a miestne verejné orgány, najmä v rámci zoskupení; zároveň poznamenáva, že stimulovaním výskumu a inovácií možno prispieť k zníženiu sociálnych a územných rozdielov; odporúča však, aby sa na rôznych úrovniach (regionálnej, vnútroštátnej a na úrovni Spoločenstva) lepšie koordinovalo ich úsilie v rámci programovania výskumných a rozvojových činností na európskej úrovni; takisto zdôrazňuje potrebu lepších prepojení medzi akademickou obcou a priemyslom;

7. pripomína, že 7. rámcový program v oblasti výskumu a rozvoja je podľa vzoru politiky regionálneho rozvoja založený na zásadách partnerstva a spolufinancovania; zdôrazňuje význam, ktorý pripisuje zásadám dobrej správy vecí verejných, a žiada, aby boli dodržiavané napriek obmedzeniu verejných výdavkov v dôsledku hospodárskej krízy;

8. pripomína, že 7. rámcový program v oblasti výskumu a rozvoja je zameraný na projekty veľkého rozsahu, ktoré by mohli mať konkrétny vplyv na hospodársku činnosť, inováciu výrobných programov a záruku budúcej výroby s vysokou pridanou hodnotou a tvorbu pracovných miest a zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti Európskej únie; podotýka, že dynamika vysokokvalitných projektov v oblasti aplikovaného i základného výskumu má pozitívne účinky pre všetky územia Európskej únie nezávisle od ich súčasnej úrovne vedeckého rozvoja, najmä ak bola dosiahnutá súčinnosť prostredníctvom fondov pre regionálnu politiku, a zároveň účinne dopĺňa hlavný cieľ nástrojov politiky súdržnosti, ktorým je konvergencia, s cieľom dosiahnuť vyvážený rozvoj i konkurencieschopnosť; poznamenáva však, že by bolo potrebné venovať osobitnú pozornosť menším projektom, ktoré by tiež mohli mať konkrétny vplyv, a to napríklad posilnením prepojenia medzi inováciami a sociálnou integráciou;

9. žiada Komisiu, aby uverejnila analýzu miery účasti jednotlivých členských štátov v 7. rámcovom programe;

10. zdôrazňuje, že zväčšovanie regionálnych rozdielov v oblasti výskumného a rozvojového potenciálu je problémom, ktorý treba riešiť nielen v rámci politiky súdržnosti, ale tiež v rámci výskumnej a rozvojovej politiky.

11. zastáva názor, že treba podporovať pracovné výmeny odborníkov, no bez toho, aby sa podporoval únik mozgov z EÚ do iných častí sveta a v samotnej Únii z chudobnejších do bohatších krajín, čo by bolo v protiklade s európskou politikou súdržnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Luigi de Magistris, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ingeborg Gräßle, Ville Itälä, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Jan Olbrycht, Aldo Patriciello, Theodoros Skylakakis, Georgios Stavrakakis, Søren Bo Søndergaard

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zuzana Brzobohatá, Edit Herczog, Ivailo Kalfin, Olle Schmidt, Derek Vaughan

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia