SPRÁVA o výročnej správe o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009
6.10.2010 - (2010/2059(INI))
Výbor pre petície
Spravodajkyňa: Mariya Nedelcheva
PR_INI_AnnOmbud
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009
Európsky parlament,
– so zreteľom na výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009,
– so zreteľom na článok 24 ods. 3 a článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na články 41 a 43 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana[1],
– so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a Európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. októbra 2005 o kompetenciách pri prijímaní a odovzdávaní oznámení Európskemu ombudsmanovi a splnomocňovaní úradníkov vypovedať pred Európskym ombudsmanom (SEK(2005)1227),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008 o prijatí rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana[2],
– so zreteľom na revíziu vykonávacích ustanovení, ktorú vykonal Európsky ombudsman s cieľom zohľadniť zmeny štatútu a ktorá začala platiť 1. januára 2009,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti Európskeho ombudsmana,
– so zreteľom na druhú a tretiu vetu článku 205 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7‑0275/2010),
A. keďže výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2009 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 19. apríla 2010 a ombudsman pán Nikiforos Diamandouros správu predložil Výboru pre petície 4. mája 2010 v Bruseli,
B. keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“,
C. keďže podľa článku 41 Charty základných práv „má každý právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“,
D. keďže podľa článku 43 Charty základných práv „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť ombudsmanovi Únie prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva, s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa v rámci výkonu ich súdnych právomocí“,
E. keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti ZFEÚ patrí odteraz spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a činnosť Európskej rady do pôsobnosti Európskeho ombudsmana,
F. keďže podľa článku 288 ZFEÚ Európsky ombudsman teraz už nie je „menovaný“ Parlamentom, ale „je volený po každých voľbách Európskeho parlamentu na čas funkčného obdobia Parlamentu“,
G. keďže práca Európskeho ombudsmana prispieva k procesu vytvárania Únie, „v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,
H. keďže v roku 2009 Európsky ombudsman prijal 3098 sťažností oproti 3406 sťažnostiam v roku 2008, pričom do jeho pôsobnosti z nich patrilo 727 sťažností (23 %) v porovnaní s 802 sťažnosťami v roku 2008,
I. keďže v roku 2009 Európsky ombudsman začal 335 vyšetrovaní na základe sťažností a 318 vyšetrovaní bolo ukončených a uzavretých, pričom 311 z nich vychádzalo zo sťažností a v siedmich prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastného podnetu,
J. keďže v 179 prípadoch (56 % všetkých prípadov) uzavretých v roku 2009 príslušná inštitúcia prijala priateľské riešenie alebo danú vec urovnala, čo svedčí o veľkej ochote inštitúcií a orgánov vnímať sťažnosti predkladané Európskemu ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb, ku ktorým došlo, a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov,
K. keďže v roku 2009 Európsky ombudsman zistil nesprávny úradný postup v 12 % prípadov (37 vyšetrovaní), čo v 35 prípadoch viedlo ku kritickým pripomienkam,
L. keďže v roku 2009 bolo vydaných 15 návrhov odporúčaní,
M. keďže najčastejším údajným nesprávnym úradným postupom bola netransparentnosť vrátane neposkytnutia informácií (v 36 % vyšetrovaní), nespravodlivosť alebo zneužitie moci (14 %), zbytočné prieťahy (13 %), procedurálne nedostatky (13 %), nedbalosť (6 %), neplnenie záväzkov Komisie v úlohe ochrankyne zmlúv (6 %), nesprávne právne posúdenie (6 %) a diskriminácia (5 %),
N. keďže priemerný čas spracovania sťažností sa z 13 mesiacov v roku 2008 skrátil na 9 mesiacov v roku 2009, čo svedčí o úsilí ombudsmana o skrátenie priemernej dĺžky vyšetrovaní a o zmysle príslušných inštitúcií pre spoluprácu,
O. keďže žiaden prípad nesprávneho úradného postupu neviedol v roku 2009 k predloženiu osobitnej správy Európskemu parlamentu,
P. keďže kritické pripomienky a odporúčania Európskeho ombudsmana nie sú právne záväzné, ale ich cieľom je podporiť vnútornú kontrolu inštitúcií a orgánov Únie, pričom umožňujú predchádzať tomu, aby sa v budúcnosti zopakovali chyby a zlyhania,
Q. keďže úloha Európskeho ombudsmana sa od vytvorenia úradu posilnila, a to vďaka jeho nezávislosti a parlamentnej demokratickej kontrole jeho činností Výborom pre petície,
R. keďže je nevyhnutné, aby európske inštitúcie a orgány v plnej miere využívali prostriedky potrebné na plnenie svojej povinnosti zabezpečovať, aby občania dostávali rýchle a vecné odpovede na svoje žiadosti, sťažnosti a petície,
S. keďže Parlament vo svojom uznesení zo 6. septembra 2001 prijal ombudsmanov kódex dobrej administratívnej praxe[3],
T. keďže európska sieť ombudsmanov umožňuje nasmerovať sťažovateľov k ombudsmanom či iným podobným orgánom, u ktorých sa predpokladá, že na svojej úrovni dokážu poskytnúť najlepšiu pomoc, ako aj vymieňať informácie a osvedčené postupy,
U. keďže činnosti Európskeho ombudsmana a Výboru pre petície sa dopĺňajú a prispievajú k vyššej účinnosti ich príslušných činností,
1. schvaľuje výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009;
2. poukazuje na to, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy upevňuje demokratickú legitimitu Európskeho ombudsmana na základe zvolenia Parlamentom a rozširuje jeho mandát na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj na činnosti Európskej rady;
3. víta skutočnosť, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stanovuje Charta základných práv, ktorá má odteraz právne záväzný charakter, právo na dobrú správu ako jedno zo základných práv vyplývajúcich z občianstva Únie; vyzýva preto Európskeho ombudsmana, aby pri každodennom riešení sťažností dbal na dodržiavanie Charty základných práv;
4. domnieva sa, že transparentnosť, prístup k informáciám a dodržiavanie práva na dobrú správu sú nevyhnutné predpoklady dôvery, ktorú občania vkladajú do inštitúcií pri uplatňovaní svojich práv;
5. domnieva sa preto, že pojem „nesprávny úradný postup“ by sa mal i naďalej interpretovať v širšom zmysle, aby zahŕňal nielen prípady porušenia právnych pravidiel alebo všeobecných zásad európskeho správneho práva, ako sú objektivita, proporcionalita a rovnosť, nediskriminácia a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ale aj prípady, keď inštitúcia nekoná dôsledne a v dobrej viere alebo nezohľadňuje oprávnené očakávania občanov vrátane prípadov, keď sa samotná inštitúcia zaviazala dodržiavať určité pravidlá a normy bez toho, aby jej túto povinnosť ukladali zmluvy alebo sekundárne právne predpisy;
6. vyjadruje Európskemu ombudsmanovi blahoželanie za jasnú a obsažnú prezentáciu jeho činností; navrhuje však, aby sa zhrnutie činností a tematická analýza v budúcich správach viac zamerali na štrukturálne problémy a prierezové tendencie;
7. domnieva sa, že v období, na ktoré sa vzťahuje správa, európsky ombudsman vykonával svoje právomoci aktívnym a vyváženým spôsobom, a to pokiaľ ide o skúmanie a vybavovanie sťažností a priebeh a uzatváranie vyšetrovaní, ako aj o zachovanie konštruktívnych vzťahov s inštitúciami a orgánmi Európskej únie a podporovanie občanov v tom, aby uplatňovali svoje práva vo vzťahu k týmto inštitúciám a orgánom;
8. víta výborné vzťahy medzi Európskym ombudsmanom a Výborom pre petície v inštitucionálnom rámci, čo sa týka vzájomného rešpektovania ich príslušných právomocí; podporuje postup, ktorý už zaviedol Európsky ombudsman a ktorý spočíva v zabezpečení prítomnosti zástupcu na všetkých schôdzach Výboru pre petície;
9. oceňuje zásadný prínos európskej siete ombudsmanov, ktorú v 32 krajinách zastupuje 94 kancelárií a ktorej členom je aj Výbor pre petície, v otázke dodržiavania zásady subsidiarity; víta spoluprácu medzi Európskym ombudsmanom a ombudsmanmi a obdobnými orgánmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch;
10. berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2009 ombudsman dostal 3098 sťažností a že v tom istom roku sa uskutočnilo a uzavrelo 318 vyšetrovaní;
11. považuje za potešiteľný veľký počet postupov, ktoré boli uzavreté formou priateľského riešenia alebo ktoré uzatvorili zainteresované inštitúcie (56 %), čo svedčí o konštruktívnej spolupráci medzi ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi Únie; podporuje ombudsmana, inštitúcie a orgány Únie, aby v tomto duchu pokračovali vo svojom úsilí;
12. víta taktiež úsilie, ktoré ombudsman vyvinul s cieľom skrátiť priemernú dĺžku svojich vyšetrovaní na 9 mesiacov; žiada, aby všetky inštitúcie a orgány EÚ dostali potrebné rozpočtové a ľudské zdroje na zabezpečenie rýchleho vybavovania sťažností a petícií;
13. berie na vedomie skutočnosť, že viac ako tretina vyšetrovaní, ktoré ombudsman začal v roku 2009, sa týka nedostatku transparentnosti; žiada preto, aby sa pri prebiehajúcej revízii nariadenia č. 1049/2001 neobmedzilo platné právo na prístup k informáciám a dokumentom, ale stanovil sa aktívnejší prístup;
14. víta pokrok dosiahnutý v roku 2009 v súvislosti s uľahčením prístupu ombudsmana k dôverným dokumentom Rady;
15. berie na vedomie stratégiu v oblasti komunikácie a rozvoja internetovej stránky, ktorá podľa ombudsmana prispela k zníženiu počtu neprípustných sťažností, a nabáda ombudsmana, aby pokračoval vo svojom úsilí informovať európskych občanov o svojich funkciách a hraniciach svojich právomocí, ako aj o ich vlastných právach;
16. pripája sa k názoru ombudsmana, podľa ktorého má okrem dodržiavania záväzných pravidiel, ktoré je pre správne orgány povinné, zásadný význam pre dobrú správu rozvoj ozajstnej kultúry služieb v prospech občanov; vyzýva preto ombudsmana, aby vyvíjal viac iniciatív s cieľom podporovať v inštitúciách a medzi európskymi občanmi túto kultúru služieb;
17. vyjadruje poľutovanie nad počtom sťažností týkajúcich sa zbytočných prieťahov pri registrovaní žiadostí, ich spracúvaní a prijímaní rozhodnutí; navrhuje, aby sa pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovili finančné kompenzácie v prípadoch zjavného a výrazného oneskorenia;
18. berie na vedomie skutočnosť, že ombudsman uskutočnil vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa pravidiel, ktoré Komisia uplatňuje pri žiadostiach občanov o prístup k dokumentom súvisiacich s konaniami o porušení; nabáda na posilnenie spolupráce s Výborom pre petície a navrhuje ombudsmanovi, aby ho pravidelne informoval o vyšetrovaniach z vlastného podnetu, ktoré uskutočnil, a o dosiahnutých výsledkoch; vyzýva Komisiu, aby zaujala otvorenejší a aktívnejší prístup v súvislosti s informáciami o konaniach o porušení;
19. domnieva sa, že kódex dobrej administratívnej praxe, navrhnutý ombudsmanom a schválený Parlamentom v uznesení zo 6. septembra 2001, slúži ako príručka a referenčný dokument pre pracovníkov všetkých inštitúcií a orgánov Spoločenstva; víta skutočnosť, že Európsky hospodársky a sociálny výbor schválil kódex dobrej administratívnej praxe; víta tiež skutočnosť, že s Európskou investičnou bankou bolo podpísané Memorandum o porozumení týkajúce sa vybavovania sťažností; vyzýva ombudsmana, aby ustanovil revíziu kódexu dobrej administratívnej praxe vychádzajúc zo skúseností z posledných desiatich rokov a na tomto základe zabezpečil presadzovanie a výmenu dobrých postupov;
20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky ombudsman nemá údaje o sťažnostiach na nesprávne uplatňovanie práva Spoločenstva jednotlivými členskými štátmi, ktoré dostávajú ombudsmani v príslušných členských štátoch; navrhuje Európskemu ombudsmanovi, aby zvážil ich zhromažďovanie s cieľom umožniť lepšie pochopenie tejto problematiky;
21. vyzýva ombudsmana, aby podporoval národných ombudsmanov v uskutočňovaní pravidelnej výmeny informácií s národnými parlamentmi, pričom sa môžu inšpirovať výmenou medzi Európskym ombudsmanom a Parlamentom;
22. vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala spoločný európsky správny zákon určený všetkým orgánom, inštitúciám a agentúram Únie;
23. upozorňuje ombudsmana na nový postup úradu EPSO pri výbere pracovníkov a navrhuje monitorovanie jeho plnenia spolu s analýzou zisteného vývoja;
24. podporuje myšlienku zriadiť pre všetkých členov európskej siete ombudsmanov spoločný intranetový portál s cieľom zaručiť pravidelné zverejňovanie výsledkov;
25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným orgánom členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Úvod
Výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2009 bola predsedovi Európskeho parlamentu Jerzymu Buzekovi oficiálne predložená 19. apríla 2010 a európsky ombudsman Nikiforos Diamandouros ju 4. mája 2010 predložil Výboru pre petície.
Správa poskytuje celkový prehľad o činnosti európskeho ombudsmana v minulom roku. Výsledky jednotlivých vyšetrovaní sú rozdelené do kategórií podľa povahy jednotlivých prípadov nesprávneho úradného postupu či podľa príslušnej inštitúcie. Bolo vydané aj šesťstranové zhrnutie. V tejto publikácii sú zaznamenané najdôležitejšie výsledky, ktoré sa dosiahli v prípade sťažností, a zdôrazňujú hlavné problémy, ktoré sa riešili v priebehu predchádzajúceho roka.
Sťažnosti a vyšetrovania
Ombudsman v roku 2009 zaregistroval 3 098 sťažností v porovnaní s 3 406 sťažnosťami v roku 2008. V porovnaní s rokom 2008 to predstavuje pokles o 9%. Do pôsobnosti ombudsmana patrilo 727 sťažností. Z nich bolo 162 prípustných, no ombudsman nezistil dôvody na začatie vyšetrovania. Na základe sťažností sa začalo 335 vyšetrovaní a 230 sťažností bolo označených za neprípustné.
Väčšina vyšetrovaní, ktoré ombudsman začal v roku 2009, sa týkala Európskej komisie (56 %). Sťažnosti sa týkali aj správy Európskeho parlamentu (11 %), Európskeho úradu pre výber pracovníkov (9 %), Rady (4 %) a Súdneho dvora (3 %). Predmetom ďalších 59 vyšetrovaní (17 %) bolo dvadsaťtri ďalších inštitúcií a orgánov EÚ.
Najčastejším typom údajného nesprávneho úradného postupu pri vyšetrovaniach bola nedostatočná transparentnosť (v 36 % prípadov) vrátane neposkytnutia informácií či dokumentu, pričom Výbor pre petície vyjadril obavy v súvislosti s veľkým počtom týchto vyšetrovaní, keďže zodpovedná a transparentná správa EÚ je rozhodujúca pre budovanie dôvery občanov v EÚ.
V roku 2009 bolo uzavretých 318 vyšetrovaní. Väčšina z nich bola uzavretá za obdobie kratšie ako jeden rok (70 %). Viac ako polovica (55 %) bola uzavretá do troch mesiacov. Z tohto počtu vychádzalo 311 vyšetrovaní zo sťažnosti a sedem z vlastného podnetu.
V 58 prípadoch sa nezistil žiadny nesprávny úradný postup, čo pre sťažovateľa nevyhnutne neznamená negatívny výsledok, pretože od príslušnej inštitúcie alebo orgánu dostane úplné vysvetlenie svojho konania. Takéto zistenie môže byť zároveň príležitosťou na to, aby príslušná inštitúcia alebo orgán zistili, ako môžu zlepšiť kvalitu svojej administratívy.
Pozitívny výsledok v prospech sťažovateľa sa dosiahol v 166 prípadoch uzavretých v roku 2009 (56 % z celkového počtu). Tieto prípady buď vyriešila inštitúcia, alebo sa dosiahlo priateľské riešenie. Táto skutočnosť svedčí o rastúcej ochote vnímať sťažnosti predkladané ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb, ku ktorým došlo, a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech európskych občanov. Vo svojej výročnej správe ombudsman poukázal na deväť prípadov, ktoré predstavujú názorné príklady najlepších postupov. Slúžia ako vzor pre všetky inštitúcie a orgány EÚ, pokiaľ ide o to, ako najlepšie pristupovať k záležitostiam, ktoré predkladá ombudsman.
Ak nie je možné priateľské riešenie, ombudsman uzavrie prípad s kritickou pripomienkou alebo vypracuje návrh odporúčania. Kritická pripomienka potvrdzuje sťažovateľovi, že jeho sťažnosť bola odôvodnená a objasní príslušnej inštitúcii alebo orgánu, čo v ich konaní nebolo správne, aby sa tak pomohlo zabrániť nesprávnemu úradnému postupu v budúcnosti. V roku 2009 ombudsman uzavrel 35 vyšetrovaní s kritickými pripomienkami.
Pre inštitúcie a orgány je dôležité, aby sa zaoberali kritickými pripomienkami ombudsmana a prijali opatrenia na riešenie otvorených problémov a vyhli sa tak nesprávnemu úradnému postupu v budúcnosti. S cieľom zabezpečiť, aby sa inštitúcie a orgány Spoločenstva poučili zo svojich chýb a aby v budúcnosti zabránili nesprávnemu úradnému postupu, ombudsman uverejnil na svojej internetovej stránke štúdiu o následných opatreniach, ktoré majú dotknuté inštitúcie prijať na základe všetkých kritických pripomienok a ďalších pripomienok uverejnených v roku 2008. Treba uviesť, že miera spokojnosti s následnými opatreniami na základe týchto kritických pripomienok predstavovala 79 %.
V prípadoch, keď je možné, aby príslušná inštitúcia odstránila príčinu nesprávneho úradného postupu, alebo keď je nesprávny úradný postup obzvlášť závažný alebo má všeobecný dosah, ombudsman obvykle navrhne pre príslušnú inštitúciu alebo orgán odporúčanie. Inštitúcia alebo orgán musí do troch mesiacov poslať podrobné stanovisko. V roku 2009 sa vypracovalo 15 návrhov odporúčaní. Okrem toho sedem návrhov odporúčaní z roku 2008 viedlo k prijatiu rozhodnutia v roku 2009 a dva prípady sa uzavreli na základe návrhov odporúčaní predložených v roku 2007.
Ak inštitúcia alebo orgán Spoločenstva neposkytne uspokojivú odpoveď na návrh odporúčania, ombudsman môže poslať Európskemu parlamentu osobitnú správu.
V roku 2009 ombudsman neposlal Parlamentu žiadnu osobitnú správu.
Ombudsman začal aj štyri vyšetrovania z vlastného podnetu. Tieto vyšetrovania sa týkali právomoci ombudsmana začať vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom riešiť zjavný systémový problém v rámci inštitúcií, akým je napríklad problém zmienený Komisiou týkajúci sa prístupu k dokumentom súvisiacim s konaním o porušení. Cieľom bolo zabezpečiť, aby občania vedeli, ako dosiahnuť prístup k dokumentom súvisiacim s prípadmi porušenia, a aby v prípadoch, keď im bol zamietnutý prístup, mohli určiť, či zamietnutie vydala Komisia alebo členských štát a či vychádza z vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov EÚ.
Priority európskeho ombudsmana
Hlavnou prioritou európskeho ombudsmana je zabezpečiť dodržiavanie práv občanov vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, a to na všetkých úrovniach Únie, ako aj zaistiť, aby inštitúcie a orgány EÚ spĺňali najvyššie administratívne normy.
Ombudsman pokračuje vo svojej snahe zlepšiť kvalitu informácií poskytovaných občanom a prípadným sťažovateľom týkajúcich sa ich práv vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, a to najmä prostredníctvom európskej siete ombudsmanov. Túto sieť, ktorej členom je i Výbor pre petície, tvorí približne 94 úradov v 32 krajinách. Jedným z cieľov siete je umožniť rýchle postúpenie sťažností príslušnému ombudsmanovi alebo obdobnému orgánu. V 977 prípadoch, ktoré sa riešili v roku 2009, ombudsman postúpil sťažnosť, ktorá mu bola predložená, jednému z členov európskej siete. V 792 prípadoch odporučil postúpenie sťažnosti národnému alebo regionálnemu ombudsmanovi a 185 sťažností bolo postúpených Výboru pre petície. V niektorých prípadoch ombudsman považuje za vhodné postúpiť sťažnosť Komisii alebo sieti SOLVIT, ktorú zriadila Komisia na pomoc ľuďom, ktorí sa stretávajú s prekážkami, keď sa snažia uplatňovať svoje práva na vnútornom trhu Únie. Ombudsman taktiež upevnil spoluprácu s Europe Direct.
Ombudsman sa usiluje zaistiť, aby inštitúcie a orgány EÚ zaujali v rámci všetkých svojich činností prístup orientovaný na občanov, a to tak, že sa v každom prípade snaží nájsť príležitosť na dosiahnutie priateľského riešenia sťažnosti a otvára viac vyšetrovaní z vlastného podnetu s cieľom identifikovať problémy a presadzovať osvedčené postupy. Aby podporil tento zámer, naďalej rozvíja kontakty s členskými štátmi a úradníkmi inštitúcií a orgánov EÚ s cieľom podporiť kultúru služby v rámci administratívy EÚ.
Vzhľadom na to, aké je dôležité, aby osoby, ktoré by mohli mať problém týkajúci sa administratívy EÚ, poznali svoje právo podať sťažnosť ombudsmanovi, ombudsman a jeho zamestnanci v roku 2009 vystúpili 145-krát na rôznych konferenciách, seminároch a schôdzach. Ombudsman tiež navštívil Cyprus, Slovensko, Českú republiku, Fínsko, Estónsko a Taliansko s cieľom zlepšiť informovanosť občanov týchto krajín o úlohe ombudsmana. Taktiež zorganizoval šesť tlačových konferencií, poskytol vyše 40 rozhovorov, a novinárom bolo rozoslaných 21 komuniké. Sieť ombudsmanov pravidelne vydáva informačný bulletin a uviedla do prevádzky online fórum určené na diskusie jej členov.
Medzi najzaujímavejšími publikáciami, ktoré boli vydané a distribuované v roku 2009, sú výročná správa a nový súhrnný dokument nazvaný Prehľad za rok 2008.
Nová internetová stránka ombudsmana, ktorá začala fungovať 5. januára 2009, je pravidelne aktualizovaná. Je určená občanom a neustále sa vyvíja. Treba zdôrazniť osobitný význam interaktívneho sprievodcu, ktorého cieľom je pomôcť občanom určiť, ktorá inštitúcia je najvhodnejšia na vybavenie ich sťažnosti. V roku 2009 dostalo odpoveď prostredníctvom tohto interaktívneho sprievodcu 26 000 osôb. Krajina s najvyšším počtom návštevníkov tejto internetovej stránky je Španielsko, za ktorým nasledujú Taliansko, Nemecko, Francúzsko a Belgicko.
Záver
Výbor pre petície vyzýva ombudsmana, aby pokračoval v spolupráci s inštitúciami zameranej na presadzovanie dobrej správy a kultúry služby a posilnenie komunikačného úsilia, aby boli občania, ktorí by mohli potrebovať jeho služby, dostatočne informovaní o spôsobe, akým majú postupovať.
Výbor pre petície podporuje ombudsmana v tom, aby pri jednotlivých prípadoch uplatňoval postup priateľského riešenia. Svedčí to o čoraz väčšej ochote vnímať sťažnosti predkladané ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb a zároveň o vôli inštitúcií spolupracovať s ombudsmanom.
Výbor pre petície podporuje ombudsmana v tom, aby uplatňoval svoju právomoc začať vyšetrovanie z vlastného podnetu na riešenie zjavného systémového problému v rámci inštitúcií ako v roku 2009, keď ju využil v prípade nedostatočnej transparentnosti a neposkytnutia informácií.
Európsky parlament a jeho Výbor pre petície poskytujú ombudsmanovi podporu, a tým preukazujú dôveru v jeho prácu a úsilie zlepšiť služby, ktoré môže poskytovať občanom, aby sa tak zvýšila ich dôvera v Európsku úniu a jej inštitúcie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
29.9.2010 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
14 0 1 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elena Băsescu, Victor Boştinaru, Pascale Gruny, Ágnes Hankiss, Carlos José Iturgaiz Angulo, Peter Jahr, Erminia Mazzoni, Mariya Nedelcheva, Chrysoula Paliadeli, Ernst Strasser, Diana Wallis, Jarosław Leszek Wałęsa |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Kinga Göncz, Keith Taylor |
|||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Herbert Dorfmann |
|||||