SPRÁVA o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
7.10.2010 - (2010/2118(ACI))
Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Paulo Rangel
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na svoje rozhodnutie z 26. mája 2005 o preskúmaní rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou[1] a na svoje uznesenie z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou na ďalšie volebné obdobie[2],
– so zreteľom na rozhodnutia Konferencie predsedov z 26. novembra 2009 a 1.júla 2010,
– so zreteľom na návrh revidovanej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (ďalej len „revidovaná dohoda“),
– so zreteľom na svoje rozhodnutie z ... o prispôsobení rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[3],
– so zreteľom na článok 25 ods. 3, článok 127 a prílohu VII hlava XVIII bod 4 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0279/2010),
A. keďže v zmluvách sa teraz prvýkrát stanovuje výslovný právny základ medziinštitucionálnych dohôd,
B. keďže Lisabonskou zmluvou sa Parlamentu a Komisii udeľujú nové právomoci a ustanovuje sa nová medziinštitucionálna rovnováha, ktorá by sa mala odraziť v revidovanej dohode,
C. keďže Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie,
D. keďže Lisabonská zmluva stavia Parlament do rovnocenného postavenia s Radou, pokiaľ ide o bežný legislatívny postup a rozpočtové otázky, a posilňuje úlohu Parlamentu vo vonkajšej politike EÚ vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s ustanoveniami, ktoré s tým súvisia,
E. keďže revidovaná dohoda odzrkadľuje tento vývoj, hoci si vyžaduje niekoľko objasnení, ktoré sú uvedené nižšie,
1. považuje revidovanú dohodu za významný prielom v spolupráci Parlamentu s Komisiou;
2. pripomína právomoci, ktoré tradične prislúchajú parlamentom vzhľadom na základný princíp deľby moci a ktoré budú pri úplnom dodržiavaní Lisabonskej zmluvy tvoriť základ úspechu revidovanej dohody: legislatívne právomoci, parlamentná kontrola výkonnej moci (vrátane rozmeru medzinárodných vzťahov), povinnosť poskytovať informácie a prítomnosť výkonnej moci v Parlamente;
3. víta predovšetkým tieto zlepšenia obsiahnuté v revidovanej dohode:
– Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca
a) revidované ustanovenia o pracovnom programe Komisie a plánovaní EÚ s lepším zapojením Parlamentu (body 33, 36 a 53 a príloha 4),
b) preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie, pričom sa náležite zohľadnia názory vyjadrené Parlamentom (bod 39),
c) požiadavka, aby v oblastiach, v ktorých je Parlament zvyčajne zapojený do legislatívneho procesu, Komisia uplatňovala tzv. soft law len na riadne odôvodnenom základe a po predchádzajúcej konzultácii s Parlamentom (bod 43),
d) záväzok Komisie týkajúci sa čo najrýchlejšieho prispôsobenia acquis communautaire novému režimu delegovaných aktov (bod 51),
e) záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
– Kontrolné právomoci Parlamentu
f) podrobné ustanovenia o voľbe predsedu Komisie a voľbe Komisie ako takej, ako aj o jej zložení, prípadných zmenách a prerozdelení oblastí zodpovednosti,
g) nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach (bod 4),
h) povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania komisárov,
i) povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov regulačných agentúr zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch (bod 32);
– Medziinštitucionálny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ
j) podrobné ustanovenia o posilnenej úlohe Parlamentu v medzinárodných rokovaniach vrátane záväzku Komisie postupovať dôverné dokumenty týkajúce sa týchto rokovaní prostredníctvom vhodných postupov a bezpečnostných opatrení (body 23 až 27 a príloha 3);
– Povinnosť poskytovať informácie
k) uznanie príslušných úloh, ktoré podľa zmlúv prislúchajú Parlamentu a Rade, zo strany Komisie, predovšetkým so zreteľom na základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, a to najmä v súvislosti s prístupom k schôdzam a poskytovaním príspevkov alebo iných informácií týkajúcich sa legislatívnych a rozpočtových záležitostí (bod 9),
l) ustanovenie pravidelného dialógu medzi predsedom Komisie a predsedom Parlamentu o kľúčových horizontálnych otázkach a hlavných legislatívnych návrhoch bez toho, aby bola dotknutá úloha Konferencie predsedov alebo zákonné rozpočtové a legislatívne postupy (bod 11 druhá zarážka),
m) podrobné ustanovenia o informáciách, ktoré sa majú poskytovať Parlamentu, o stretnutiach Komisie s národnými expertmi a o príprave a vykonávaní právnych predpisov Únie a tzv. soft law (bod 15 a príloha 1),
n) podmienky spolupráce v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi (bod 18),
o) podrobné ustanovenia o prístupe Parlamentu k dôverným informáciám vrátane utajovaných dokumentov (príloha 2);
– Prítomnosť Komisie v Parlamente
p) záväzok Komisie uprednostniť účasť na plenárnych schôdzach alebo schôdzach iných orgánov Európskeho parlamentu, ak je o ňu požiadaná (bod 45),
q) nová hodina otázok so všetkými členmi Komisie podľa vzoru hodiny otázok s predsedom Komisie (bod 46),
r) zlepšenia týkajúce sa rečníckeho času z hľadiska dodržiavania indikatívneho rozdelenia času,
s) pozvanie k účasti na schôdzach Konferencie predsedov a Konferencie predsedov výborov (bod 11 tretia zarážka);
4. vyzýva príslušný výbor Parlamentu, aby požiadal Komisiu o stanovisko v prípade, že Parlament predloží revíziu svojho rokovacieho poriadku týkajúceho sa vzťahov s Komisiou;
5. zastáva názor, že stanovisko uvedené v bode 8 revidovanej dohody je stanoviskom, ktoré má predložiť predseda Parlamentu v nadväznosti na rozhodnutie Konferencie predsedov; domnieva sa, že pred prijatím takéhoto rozhodnutia by mala Konferencia predsedov požiadať Konferenciu predsedov výborov o stanovisko k revidovanému Kódexu správania komisárov, pokiaľ ide konflikt záujmov alebo etické správanie;
6. berie na vedomie, že Komisia má na všetkých medzinárodných konferenciách udeliť poslancom Európskeho parlamentu štatút pozorovateľov a uľahčovať ich účasť na všetkých príslušných stretnutiach, predovšetkým na koordinačných stretnutiach, na ktorých je Komisia povinná informovať Parlament o svojom postoji v procese rokovaní; poznamenáva, že Komisia môže udelenie štatútu pozorovateľa zamietnuť poslancom Parlamentu len vo výnimočných prípadoch na základe chýbajúcich právnych, technických alebo diplomatických možností, domnieva sa však, že o takomto postupe by mal byť Parlament vopred jasne informovaný a Komisia by ho mala vykladať veľmi striktne;
7. domnieva sa, že výraz „medzinárodné konferencie“ uvedený v bodoch 25 a 27 revidovanej dohody by sa mal chápať tak, že zahŕňa nielen multilaterálne, ale aj bilaterálne dohody osobitného politického významu (t. j. dohody týkajúce sa významnej politickej spolupráce, dohody o obchode alebo rybolove), v prípade ktorých je súhlas Parlamentu v každom prípade nevyhnutný;
8. domnieva sa, že výraz „schôdze orgánov vytvorených multilaterálnymi medzinárodnými dohodami“ uvedený v bode 26 revidovanej dohody sa vzťahuje aj na orgány ustanovené bilaterálnymi dohodami, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v danom bode;
9. poznamenáva, že článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby Komisia ihneď a v plnom rozsahu informovala Parlament, ak má v úmysle navrhnúť dočasné uplatňovanie medzinárodnej dohody alebo navrhnúť pozastavenie jej uplatňovania, a aby pred tým, ako Rada prijme príslušné rozhodnutia, zohľadnila názory Parlamentu;
10. vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytovala všetky informácie o rokovaniach o medzinárodných dohodách vrátane tzv. dôverných informácií v zmysle bodu 1.2.1 prílohy 2 revidovanej dohody v súlade s podrobnými ustanoveniami stanovenými v tejto prílohe; domnieva sa, že sa to vzťahuje aj na dôverné dokumenty z členských štátov alebo tretích krajín pod podmienkou súhlasu ich pôvodcu;
11. domnieva sa, že koncept tzv. soft law v rámci revidovanej dohody má zahŕňať odporúčania, výkladové oznámenia, dobrovoľné dohody a voliteľné nástroje;
12. schvaľuje revidovanú dohodu uvedenú v prílohe k tomuto rozhodnutiu;
13. prijíma rozhodnutie o pripojení revidovanej dohody k rokovaciemu poriadku, kde nahradí prílohu XIV, s cieľom uľahčiť prístup k tejto dohode a zabezpečiť transparentnosť;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a jeho prílohu pre informáciu Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 117E, 18.5.2006, s. 123.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2010)0009.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(…)…
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a nového právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní EÚ zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré by inštitúcie EÚ výslovne nabádali k uzatváraniu medziinštitucionálnych dohôd. Medziinštitucionálne dohody nesmú meniť ustanovenia primárneho práva, často ich však objasňujú. Návrh revidovanej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou, ktorý Konferencia predsedov postúpila Výboru pre ústavné otázky s cieľom schváliť ho na plenárnej schôdzi, je už piatou dohodou takéhoto druhu medzi týmito dvoma inštitúciami. Prísne odráža inštitucionálnu rovnováhu zavedenú Lisabonskou zmluvou.
Nová dohoda je jednoznačným a významným zlepšením vzťahov s Komisiou. Ako pri všetkých dohodách sa konečný text usiluje o kompromis medzi oboma zúčastnenými stranami, v prípade tejto dohody však konečný kompromis možno považovať za vyvážený úsudok a odôvodnené a koherentné vykonanie Lisabonskej zmluvy.
S ohľadom na hlavné piliere parlamentnej architektúry, ktoré sa zdôrazňujú v správe, t. j. legislatívne právomoci, parlamentný dohľad nad výkonnou mocou (vrátane rozmeru medzinárodných vzťahov), povinnosť poskytovať informácie a prítomnosť zástupcov výkonnej moci v Parlamente, sa táto dôvodová správa obmedzuje na body, ktoré sa v správe neuvádzajú.
Pokiaľ ide o legislatívny postup a plánovanie, je nevyhnutné poukázať na dve oblasti, ktorými sa správa osobitne nezaoberá. V prvom rade ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa lepšej tvorby právnych predpisov a oznámenie o revízii medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov, čo je najvýznamnejším politickým stanoviskom. V druhom rade ide o nové pravidlá týkajúce sa postupu posudzovania vplyvu vykonávaného Komisiou. Tento postup musí byť transparentný, zohľadňovať rôzne možnosti vrátane tzv. možnosti nečinnosti a v zásade sa predloží príslušnému parlamentnému výboru počas obdobia konzultácie s národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy.
V otázke kontrolných právomocí Parlamentu sú najvýznamnejšie body uvedené v správe. Pokiaľ ide o medziinštitucionálny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ, treba pripomenúť, že táto oblasť bola najťažším bodom rokovaní. Cieľom Parlamentu je, aby bol v plnej miere informovaný, a uľahčilo sa tak poskytovanie jeho súhlasu, aby sa postup stal predvídateľnejším a predišlo sa tomu, že medzinárodné dohody sa neuzavrú, ak už bolo rokovanie ukončené.
Pokiaľ ide o povinnosť poskytovať informácie, veľmi podrobne sa diskutovalo o problematike dôverných informácií a funkcionároch oprávnených požadovať tieto informácie, pričom významnú časť rokovaní zabrali technické podrobnosti o tom, ako a kedy by sa mali tieto informácie poskytovať. Významným opatrením, ktoré zaručuje úzky kontakt Parlamentu s občanmi, sa stáva včasná spolupráca s Parlamentom pri akejkoľvek legislatívnej iniciatívnej žiadosti vyplývajúcej z iniciatívy občanov. Výsledkom nových právomocí Parlamentu sú nové pravidlá lepšieho monitorovania transpozície a vykonávania právnych predpisov Únie.
V súvislosti s prítomnosťou zástupcov Komisie v Parlamente sú hlavné ustanovenia vysvetlené v správe. I tak je však je nutné zdôrazniť, že tieto ustanovenia sa vzťahujú na všetkých komisárov vrátane predsedu a podpredsedníčky pre vonkajšie vzťahy/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku.
Táto rámcová dohoda sa podľa jej posledného bodu preskúma do konca roka 2011 na základe získaných praktických skúseností.
Na záver možno konštatovať, že nová rámcová dohoda predložená Parlamentu na schválenie konsoliduje pokrok dosiahnutý v rámci Lisabonskej zmluvy a v plnom súlade so zmluvami obsahuje niekoľko nových ustanovení, ktoré sú významným krokom v procese upevňovania politických vzťahov medzi oboma inštitúciami.
PRÍLOHA: Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Európsky parlament a Európska komisia ▌(ďalej len „obe inštitúcie“),
- so zreteľom za Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä jej článok 295, a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, (ďalej len „zmluvy“),
- so zreteľom na medziinštitucionálne dohody a texty, ktorými sa upravujú vzťahy medzi oboma inštitúciami,
- so zreteľom na rokovací poriadok Európskeho parlamentu[1], a najmä na jeho články 105, 106 a 127 a jeho prílohy VIII a XIV,
- so zreteľom na politické usmernenia a príslušné vyhlásenia zvoleného predsedu Komisie z 15. septembra 2009 a 9. februára 2010 a na vyhlásenia každého z kandidátov na členov Komisie v priebehu ich vypočutí parlamentnými výbormi,
A. keďže Lisabonská zmluva posilňuje demokratickú legitimitu rozhodovacieho procesu Únie,
B. keďže obe inštitúcie pripisujú najvyššiu dôležitosť účinnej transpozícii a uplatňovaniu práva Únie,
C. keďže táto rámcová dohoda nezasahuje do právomocí a výsadných práv Európskeho parlamentu, Komisie alebo akejkoľvek inej inštitúcie alebo orgánu Únie, ale má za cieľ zabezpečiť, aby sa také právomoci a výsadné práva vykonávali čo najúčinnejšie a najtransparentnejšie,
D. keďže táto rámcová dohoda by sa mala vykladať v súlade s inštitucionálnym rámcom ako je formovaný zmluvami,
E. keďže Komisia riadne zohľadní príslušné úlohy, ktoré podľa zmlúv prislúchajú Európskemu parlamentu a Rade, najmä so zreteľom na základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, stanovenú v bode 9,
F. keďže je vhodné aktualizovať rámcovú dohodu uzatvorenú v máji 2005[2] a nahradiť ju nasledujúcim textom,
sa dohodli takto:
I. ROZSAH PÔSOBNOSTI
1. S cieľom lepšie zohľadniť nové „osobitné partnerstvo“ medzi Európskym parlamentom a Komisiou sa obe inštitúcie dohodli na nasledujúcich opatreniach na posilnenie politickej zodpovednosti a legitimity Komisie, rozšírenie konštruktívneho dialógu a zlepšenie toku informácií medzi oboma inštitúciami, ako aj zlepšenie spolupráce pri postupoch a plánovaní.
Dohodli sa tiež na osobitných ustanoveniach o:
– schôdzach Komisie s národnými expertmi, ako je stanovené v prílohe 1;
– poskytovaní dôverných ▌ informácií Európskemu parlamentu, ako je stanovené v prílohe 2;
– rokovaniach a uzatváraní medzinárodných dohôd, ako je stanovené v prílohe 3; a
– časovom harmonograme ▌ pracovného programu Komisie, ako je stanovené v prílohe 4.
II. POLITICKÁ ZODPOVEDNOSŤ
2. Dezignovaný predseda Komisie po svojej nominácii Európskou radou predloží Európskemu parlamentu politické smerovanie na svoje funkčné obdobie s cieľom umožniť informovanú výmenu názorov s Európskym parlamentom pred hlasovaním o voľbe.
3. V súlade s článkom 106 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa Európsky parlament skontaktuje so zvoleným predsedom Komisie v dostatočnom čase pred začatím postupu týkajúceho sa schválenia novej Komisie. Európsky parlament prihliada na poznámky, ktoré prednesie zvolený predseda.
Dezignovaní členovia Komisie zabezpečia úplné zverejnenie všetkých príslušných informácií v súlade s povinnosťou nezávislosti, ustanovenej v článku 245 ZFEÚ.
Postupy sa vypracujú tak, aby sa zabezpečilo, že celá dezignovaná Komisia sa hodnotí otvorene, spravodlivo a dôsledne.
4. Bez toho, aby tým bola dotknutá zásada kolegiality Komisie, každý člen Komisie nesie politickú zodpovednosť za činnosť v oblasti svojej pôsobnosti.
Predseda Komisie plne zodpovedá za rozpoznanie akéhokoľvek konfliktu záujmov, kvôli ktorému člen Komisie nemôže vykonávať svoje povinnosti.
Predseda Komisie je rovnako zodpovedný za akékoľvek nasledujúce kroky podniknuté za takýchto okolností a ihneď o tom písomne informuje predsedu Európskeho parlamentu.
Účasť členov Komisie na volebných kampaniach sa riadi Etickým kódexom členov Komisie.
Členovia Komisie, ktorí sa aktívne zúčastňujú na volebných kampaniach ako kandidáti vo voľbách do Európskeho parlamentu, by si mali vziať neplatené volebné voľno s účinnosťou od konca poslednej schôdze pred voľbami.
Predseda Komisie včas informuje Európsky parlament o rozhodnutí udeliť takéto voľno, pričom uvedie, ktorý člen Komisie prevezme príslušné povinnosti počas uvedeného obdobia voľna.
5. Ak Európsky parlament požiada predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery v prípade jednotlivého člena Komisie, predseda dôkladne zváži, či požiada tohto člena o vzdanie sa funkcie, v súlade s článkom 17 ods. 6 ZEÚ. Predseda buď požiada tohto člena, aby sa vzdal funkcie, alebo na najbližšej schôdzi Európskeho parlamentu vysvetlí dôvody svojho odmietnutia tak urobiť.
6. Ak je potrebné nahradiť člena Komisie počas funkčného obdobia v súlade s druhým odsekom článku 246 ZFEÚ, predseda Komisie dôkladne zváži výsledok porady s Európskym parlamentom predtým, ako dá súhlas s rozhodnutím Rady.
Európsky parlament zabezpečí, že tieto postupy sa uskutočnia čo najskôr, aby predseda Komisie mohol dôkladne zvážiť stanovisko Európskeho parlamentu ešte predtým, ako bude nový člen Komisie vymenovaný.
Podobne v súlade s tretím odsekom článku 246 ZFEÚ, ak je zvyšok funkčného obdobia Komisie krátky, predseda Komisie dôkladne zváži stanovisko Európskeho parlamentu.
7. Ak má predseda Komisie v úmysle prerozdeliť pridelené oblasti zodpovednosti medzi členov Komisie počas jej funkčného obdobia podľa článku 248 ZFEÚ, včas informuje Európsky parlament v súvislosti s príslušnou parlamentnou konzultáciou týkajúcou sa týchto zmien. Rozhodnutie predsedu o prerozdelení oblastí zodpovednosti môže nadobudnúť účinnosť okamžite.
8. Ak Komisia navrhne revíziu Etického kódexu členov Komisie týkajúcu sa konfliktu záujmov alebo etického správania sa, požiada Európsky parlament o stanovisko.
▌
III. KONŠTRUKTÍVNY DIALÓG A TOK INFORMÁCIÍ
(i) Všeobecné ustanovenia
9. Komisia zaručuje, že bude uplatňovať základnú zásadu rovnakého zaobchádzania v prípade Európskeho parlamentu a Rady, najmä v súvislosti s prístupom na schôdze a poskytovaním príspevkov alebo iných informácií, najmä k legislatívnym a rozpočtovým záležitostiam.
10. V rámci svojich kompetencií Komisia prijme opatrenia na lepšie zapojenie Európskeho parlamentu tak, aby mohla čo najviac zohľadniť jeho stanoviská v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
11. Prijímajú sa viaceré opatrenia s cieľom uplatňovať „osobitné partnerstvo“ medzi Európskym parlamentom a Komisiou:
- predseda Komisie sa na žiadosť Európskeho parlamentu stretne s Konferenciou predsedov najmenej dvakrát za rok s cieľom prediskutovať otázky spoločného záujmu;
- predseda Komisie bude viesť pravidelný dialóg s predsedom Európskeho parlamentu o kľúčových horizontálnych otázkach a hlavných legislatívnych návrhoch. V rámci tohto dialógu by mal byť predseda Európskeho parlamentu pozývaný na schôdze kolégia členov Komisie;
- predseda Komisie alebo podpredseda zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy by mal byť pozývaný na zasadnutia Konferencie predsedov a Konferencie predsedov výborov, ak sa diskutuje o osobitných otázkach týkajúcich sa zostavovania programu rokovania plenárnej schôdze, medziinštitucionálnych vzťahov medzi Európskym parlamentom a Komisiou a legislatívnych a rozpočtových záležitostí;
- stretnutia Konferencie predsedov a Konferencie predsedov výborov a kolégia členov Komisie sa uskutočňujú každoročne s cieľom prediskutovať relevantné otázky vrátane prípravy a vykonávania pracovného programu Komisie;
- Konferencia predsedov a Konferencia predsedov výborov včas informuje Komisiu o výsledkoch svojich diskusií s medziinštitucionálnym rozmerom. Európsky parlament tiež pravidelne a v plnom rozsahu informuje Komisiu o výsledkoch svojich stretnutí týkajúcich sa prípravy plenárnych schôdzí, pričom zohľadní názory Komisie. Týmto nie je dotknutý bod 45;
- s cieľom zabezpečiť pravidelný tok relevantných informácií medzi obomi inštitúciami sa generálni tajomníci Európskeho parlamentu a Komisie stretávajú pravidelne.
12. Každý člen Komisie zabezpečí pravidelný a priamy tok informácií medzi členom Komisie a predsedom príslušného parlamentného výboru.
13. Komisia neuverejní žiadne legislatívne návrhy ani dôležité iniciatívy alebo rozhodnutia pred tým, ako o nich písomne upovedomí Európsky parlament.
Na základe pracovného programu Komisie ▌, obe inštitúcie vopred spoločnou dohodou určia kľúčové iniciatívy, ktoré sa majú predložiť v pléne. V zásade Komisia tieto iniciatívy predloží najprv v pléne a až potom verejnosti.
Obdobne určia tie návrhy a iniciatívy, o ktorých je informovaná Konferencia predsedov, alebo o ktorých je vhodným spôsobom informovaný príslušný parlamentný výbor alebo jeho predseda.
Tieto rozhodnutia sa prijímajú v rámci pravidelného dialógu medzi oboma inštitúciami podľa bodu 11 a sú pravidelne aktualizované, s riadnym prihliadnutím na akýkoľvek politický vývoj.
14. Ak je interný dokument Komisie, o ktorom Európsky parlament nebol informovaný podľa tejto rámcovej dohody, šírený mimo inštitúcií, môže predseda Európskeho parlamentu požiadať o bezodkladné predloženie tohto dokumentu Európskemu parlamentu, aby s ním mohol oboznámiť ktoréhokoľvek poslanca Európskeho parlamentu, ktorý by o to požiadal.
15. Komisia predloží kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní legislatívy Únie vrátane tzv. soft law a delegovaných aktov. Ak o to Európsky parlament požiada, môže Komisia na tieto stretnutia pozvať aj odborníkov Európskeho parlamentu.
Príslušné ustanovenia sú uvedené v prílohe 1.
16. Do troch mesiacov od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu mu Komisia ▌poskytne písomné informácie o opatreniach, ktoré prijala v reakcii na osobitné požiadavky, ktoré jej boli adresované v uzneseniach Európskeho parlamentu, vrátane informovania Európskeho parlamentu v prípadoch, kde sa nemohla riadiť jeho stanoviskami. Túto lehotu možno v prípade naliehavej požiadavky skrátiť. Predĺžiť o jeden mesiac ju možno v prípade, ak si požiadavka vyžaduje obšírnejšiu prácu a je to riadne odôvodnené. Európsky parlament zabezpečí, aby sa táto informácia rozšírila v rámci inštitúcie.
Európsky parlament sa bude usilovať predísť predkladaniu ústnych alebo písomných otázok týkajúcich sa záležitostí, v prípade ktorých Komisia už Európsky parlament informovala o svojom stanovisku prostredníctvom písomného nadväzného oznámenia.
▌
Komisia sa zaväzuje informovať o ďalšom konkrétnom postupe v prípade akejkoľvek požiadavky na predloženie návrhu podľa článku 225 ZFEÚ (legislatívne iniciatívne správy) do troch mesiacov od prijatia príslušného uznesenia v pléne. Komisia predloží legislatívny návrh najneskôr do jedného roka alebo zahrnie návrh do svojho budúcoročného pracovného programu. Ak Komisia návrh nepredloží, podrobne informuje Európsky parlament o dôvodoch.
Komisia sa tiež zaväzuje k úzkej a včasnej spolupráci s Európskym parlamentom v prípade akýchkoľvek legislatívnych iniciatívnych žiadostí vyplývajúcich z iniciatív občanov.
V súvislosti s udeľovaním absolutória sa uplatňujú osobitné ustanovenia uvedené v bode 31.
▌
17. V prípade iniciatív, odporúčaní alebo žiadostí o legislatívne akty v súlade s článkom 289 ods. 4 ZFEÚ, Komisia informuje Európsky parlament, ak sa to požaduje, o svojej pozícii k týmto návrhom pred príslušným parlamentným výborom.
18. Obe inštitúcie sa zaväzujú spolupracovať v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi.
Európsky parlament a Komisia spolupracujú na vykonávaní Protokolu č. 2 ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Takáto spolupráca zahŕňa dohody týkajúce sa akýchkoľvek potrebných prekladov odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi.
V prípade, že sú splnené limity stanovené v článku 7 Protokolu č. 2 ZFEÚ, Komisia zabezpečuje preklady všetkých predložených odôvodnených stanovísk národných parlamentov spolu s jej príslušnou pozíciou.
19. Komisia informuje Európsky parlament o zozname svojich skupín expertov, vytvorených na účely poskytovania pomoci Komisii pri vykonávaní jej práva iniciatívy. Tento zoznam sa pravidelne aktualizuje a zverejňuje.
V tomto rámci Komisia vhodným spôsobom informuje príslušný parlamentný výbor na osobitnú a odôvodnenú žiadosť jeho predsedu o činnostiach a zložení týchto skupín.
20. Obe inštitúcie vedú prostredníctvom vhodných mechanizmov konštruktívny dialóg o otázkach týkajúcich sa dôležitých administratívnych záležitostí, najmä o otázkach, ktoré majú priamy vplyv na vlastnú správu Európskeho parlamentu.
21. Ak Európsky parlament predloží revíziu svojho rokovacieho poriadku týkajúcu sa vzťahov s Komisiou, požiada ju o stanovisko.
22. Ak je potrebné zachovať dôvernosť akýchkoľvek informácií poskytnutých podľa tejto rámcovej dohody, uplatňujú sa ustanovenia uvedené v prílohe 2.
(ii) Medzinárodné dohody a rozšírenie
23. Európsky parlament je okamžite a plne informovaný počas všetkých fáz dojednávania a uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane vymedzenia smerníc pre rokovania. Komisia koná takým spôsobom, aby si v plnej miere plnila povinnosti podľa článku 218 ZFEÚ a zároveň rešpektovala úlohu každej inštitúcie v súlade s článkom 13 ods. 2 ZEÚ.
Komisia uplatňuje opatrenia uvedené v prílohe 3.
24. Informácie uvedené v bode 23 sa Európskemu parlamentu poskytnú dostatočne včas, aby sa k nim mohol vyjadriť, ak je to vhodné, a aby mohla Komisia čo najlepšie zohľadniť názor Európskeho parlamentu. Tieto informácie sa vo všeobecnosti poskytnú Európskemu parlamentu prostredníctvom príslušného parlamentného výboru a kde je to vhodné, na plenárnej schôdzi. V riadne odôvodnených prípadoch sa poskytnú viac ako jednému parlamentnému výboru.
Európsky parlament a Komisia sa zaväzujú zaviesť vhodné postupy a bezpečnostné opatrenia na postupovanie dôverných informácií zo strany Komisie Európskemu parlamentu v súlade s ustanoveniami prílohy 2.
▌
25. Obe inštitúcie uznávajú, že vzhľadom na svoje rozdielne inštitucionálne úlohy Komisia zastupuje Úniu na medzinárodných rokovaniach s výnimkou rokovaní týkajúcich sa Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a iných prípadov tak, ako je stanovené v zmluvách.
Ak Komisia zastupuje Úniu na medzinárodných konferenciách, umožní na žiadosť Európskemu parlamentu účasť delegácie poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov v delegáciách Únie, aby mohol byť okamžite a v plnom rozsahu informovaný o vývoji na konferencii. Komisia sa zaväzuje, ak je to vhodné, systematicky informovať delegáciu Európskeho parlamentu o výsledkoch rokovaní.
Poslanci Európskeho parlamentu sa nemôžu priamo zúčastňovať týchto rokovaní. Po zohľadnení právnych, technických a diplomatických možností im Komisia môže udeliť štatút pozorovateľov. V prípade zamietnutia bude Komisia informovať Európsky parlament o dôvodoch tohto zamietnutia.
Okrem toho Komisia umožňuje účasť poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov na všetkých relevantných stretnutiach v rámci jej zodpovednosti pred rokovaniami a po nich.
26. Za tých istých podmienok Komisia systematicky informuje Európsky parlament o orgánoch vytvorených multilaterálnymi medzinárodnými dohodami, ktorých súčasťou je Únia, a umožňuje prístup poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú súčasťou delegácií Únie, ako pozorovateľov, , na schôdze týchto orgánov vždy, keď sú takéto orgány vyzvané prijať rozhodnutia, ktoré si vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu, alebo ktorých vykonanie si môže vyžadovať prijatie právnych aktov v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
27. Komisia zároveň umožní delegácii Európskeho parlamentu, ktorá je súčasťou delegácií Únie na medzinárodných konferenciách, pri týchto príležitostiach prístup ku všetkým zariadeniam delegácie Únie v súlade so všeobecnou zásadou dobrej spolupráce medzi inštitúciami a po zohľadnení dostupnej logistiky.
Predseda Európskeho parlamentu pošle predsedovi Komisie návrh na zahrnutie delegácie Európskeho parlamentu do delegácie Únie najneskôr štyri týždne pred začiatkom konferencie, v ktorom uvedie vedúceho delegácie Európskeho parlamentu a počet poslancov, ktorí v nej majú byť zahrnutí. V riadne odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže výnimočne skrátiť.
Počet poslancov Európskeho parlamentu zahrnutých do delegácie Európskeho parlamentu a počet sprievodného personálu je úmerný celkovej veľkosti delegácie Únie.
28. Komisia v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o napredovaní prístupových rokovaní, a najmä o ich hlavných aspektoch a vývoji, aby mohol dostatočne včas vyjadriť svoje názory v rámci príslušných parlamentných postupov.
29. Ak Európsky parlament v súlade s článkom 90 ods. 5 svojho rokovacieho poriadku prijme odporúčanie týkajúce sa záležitostí uvedených v bode 28, a ak sa Komisia z vážnych dôvodov rozhodne takéto odporúčanie nepodporiť, vysvetlí svoje dôvody Európskemu parlamentu na plenárnej schôdzi alebo na nasledujúcej schôdzi príslušného parlamentného výboru.
(iii) Plnenie rozpočtu
30. Skôr, ako Komisia na konferenciách prispievateľov prijme nové finančné prísľuby, ktoré obsahujú nové finančné záväzky a vyžadujú súhlas rozpočtového orgánu, informuje rozpočtový orgán a preskúma jeho pripomienky.
31. V súvislosti s každoročným absolutóriom upraveným v článku 319 ZFEÚ Komisia postúpi všetky informácie potrebné pre dohľad nad plnením rozpočtu na príslušný rok, ktoré si od nej na tieto účely vyžiada predseda parlamentného výboru zodpovedného za udeľovanie absolutória podľa prílohy VII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.
Ak vyjdú najavo nové skutočnosti, týkajúce sa predchádzajúcich rokov, za ktoré už bolo absolutórium udelené, Komisia postúpi všetky potrebné informácie k danej záležitosti, s cieľom dosiahnuť riešenie prijateľné pre obidve strany.
(iv) Vzťahy s regulačnými agentúrami
32. Kandidáti na post výkonného riaditeľa regulačnej agentúry by mali prísť na vypočutia parlamentných výborov.
Okrem toho v súvislosti s diskusiami v rámci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny o agentúrach zriadenej v marci 2009 budú mať Komisia a Európsky parlament za cieľ spoločne pristupovať k úlohe a pozícii decentralizovaných agentúr v inštitucionálnom rámci Únie, spolu so spoločnými usmerneniami na vytvorenie, štruktúru a prevádzku týchto agentúr, ako aj financovaním, rozpočtom, dohľadom a riadením.
IV. SPOLUPRÁCA TÝKAJÚCA SA LEGISLATÍVNYCH
POSTUPOV A PLÁNOVANIA
(i) Pracovný program Komisie a
▌ plánovanie programu Európskej únie
33. Komisia iniciuje ročné a viacročné plánovanie programu ▌ Únie v snahe dosiahnuť medziinštitucionálne dohody.
34. Komisia každoročne predkladá ▌ svoj pracovný program.
35. Obe inštitúcie spolupracujú v súlade s časovým rozvrhom uvedeným v prílohe 4.
Komisia prihliada na priority, ktoré vyjadrí Európsky parlament.
Komisia poskytne dostatočné podrobnosti o tom, čo sa plánuje podľa každého bodu svojho pracovného programu.
36. Komisia vysvetlí dôvody v prípade, že nemôže uskutočniť jednotlivé návrhy uvedené v jej pracovnom programe na príslušný rok, alebo, ak sa od neho odchýli. Podpredseda Komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy sa zaväzuje pravidelne predkladať Konferencii predsedov výborov správu o prehľade politickej realizácie pracovného programu Komisie za príslušný rok ▌.
(ii) ▌ Postupy na prijímanie aktov
37. Komisia sa zaväzuje, že bude dôkladne skúmať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k svojim legislatívnym návrhom, ktoré prijme Európsky parlament, na účel ich zohľadnenia v akomkoľvek zmenenom návrhu.
Pri poskytovaní svojho stanoviska k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu podľa článku 294 ZFEÚ sa Komisia zaväzuje, že bude čo najviac prihliadať na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté v druhom čítaní. Ak sa na základe dôležitých dôvodov a po zvážení kolégiom rozhodne neprijať alebo nepodporiť takéto zmeny a doplnenia, vysvetlí svoje rozhodnutie Európskemu parlamentu, a v každom prípade vo svojom stanovisku k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu, ako sa to vyžaduje v článku 294 ods. 7 písm. c) ZFEÚ.
38. Európsky parlament sa zaväzuje, že pri zaoberaní sa iniciatívou predloženou aspoň jednou štvrtinou členských štátov v súlade s článkom 76 ZFEÚ neprijme žiadnu správu v príslušnom výbore pred tým, ako dostane od Komisie stanovisko k iniciatíve.
Komisia sa zaväzuje, že vydá svoje stanovisko k takejto iniciatíve najneskôr 10 týždňov po tom, ako bola predložená.
39. Komisia poskytne včas podrobné vysvetlenie pred späťvzatím akýchkoľvek návrhov, ku ktorým už Európsky parlament vyjadril svoju pozíciu v prvom čítaní.
Komisia na začiatku funkčného obdobia novej Komisie pristúpi k revízii všetkých nedoriešených návrhov, aby ich politicky potvrdila alebo vzala späť, pričom primerane zohľadní názor vyjadrený Európskym parlamentom.
40. V prípade osobitných legislatívnych postupov, pri ktorých sa má konzultovať Európsky parlament, vrátane iných postupov, ako napríklad postup stanovený v článku 148 ZFEÚ, Komisia:
i) prijme opatrenia na lepšie zapojenie Európskeho parlamentu tak, aby mohla čo najviac zohľadniť jeho stanoviská, a najmä zabezpečiť, aby mal Európsky parlament čas potrebný na zváženie návrhu Komisie;
ii) zabezpečí, aby orgány Rady boli včas upozornené na to, že nemajú dospieť k politickej zhode o návrhoch skôr, než k nim Európsky parlament vyjadrí svoje stanovisko. Komisia požiada, aby sa diskusia na ministerskej úrovni skončila až po poskytnutí dostatočného času členom Rady na preskúmanie stanoviska Európskeho parlamentu;
iii) zabezpečí, aby Rada rešpektovala pravidlá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, podľa ktorých sa musí uskutočniť opätovná konzultácia s Európskym parlamentom, ak Rada podstatne zmení a doplní návrh Komisie. Komisia informuje Európsky parlament o každom upozornení Rade na potrebu opätovnej konzultácie;
iv) sa zaväzuje, že v prípade potreby vezme späť legislatívny návrh, ktorý Európsky parlament zamietol. Ak sa Komisia zo závažných dôvodov a po zvážení kolégia rozhodne ponechať svoj návrh, vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia vo vyhlásení pred Európskym parlamentom.
41. S cieľom zdokonaliť legislatívne plánovanie sa Európsky parlament zaväzuje:
i) plánovať legislatívne časti svojich programov v súlade s aktuálnym pracovným programom Komisie a uzneseniami, ktoré prijal k tomuto programu, najmä s cieľom zlepšiť plánovanie prioritných diskusií;
ii) dodržiavať primerané lehoty, pokiaľ je to prospešné pre postup, pri prijímaní svojej pozície v prvom čítaní podľa riadneho legislatívneho postupu alebo svojho stanoviska podľa postupu konzultácie;
iii) menovať spravodajcov pre budúce návrhy podľa možnosti ihneď po prijatí pracovného programu Komisie;
iv) považovať žiadosti o opätovnú konzultáciu za absolútnu prioritu za predpokladu, že mu boli poskytnuté všetky potrebné informácie.
▌
(iii) Otázky súvisiace s lepším zákonodarstvom
42. Komisia zabezpečí, aby sa jej hodnotenia vplyvu vykonávali v rámci jej zodpovednosti transparentným postupom, ktorý zaručuje nezávislé hodnotenie. Hodnotenia vplyvu sa zverejňujú včas po zohľadnení viacerých rôznych scenárov, vrátane možnosti „neurobiť nič“, a v zásade sa prezentujú príslušnému parlamentnému výboru počas fázy informovania národných parlamentov podľa protokolov č. 1 a 2 ZFEÚ.
43. V oblastiach, v ktorých je Európsky parlament zvyčajne zapojený do legislatívneho postupu, Komisia využíva tzv. soft law, ak je to vhodné, a na riadne odôvodnenom základe po tom, ako dala Európskemu parlamentu možnosť vyjadriť svoj názor. Komisia poskytne Európskemu parlamentu podrobné vysvetlenie o tom, ako vzala jeho názor do úvahy pri prijímaní svojho návrhu.
44. S cieľom zaistiť lepšie monitorovanie transpozície a uplatňovania právnych predpisov Únie sa Komisia a Európsky parlament usilujú používať povinné tabuľky zhody a záväzný časový limit pre transpozíciu, ktorý by pri smerniciach nemal presahovať obdobie dvoch rokov.
Okrem osobitných správ a výročnej správy o uplatňovaní právnych predpisov Únie Komisia sprístupní Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinností z formálnej výzvy, a ak to bude Európsky parlament požadovať, aj podľa jednotlivých prípadov a pri dodržaní pravidiel o dôvernosti, najmä tých, ktoré uznal Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s otázkami, ktorých sa týka konanie o porušení povinnosti.
V. ÚČASŤ KOMISIE NA PARLAMENTNÝCH KONANIACH
45. Komisia uprednostňuje účasť na plenárnych schôdzach alebo schôdzach iných orgánov Európskeho parlamentu, ak je o ňu požiadaná, pred inými udalosťami alebo pozvaniami v rovnakom čase.
Komisia najmä zabezpečuje, aby v zásade vždy, keď o to Európsky parlament požiada, boli príslušní členovia Komisie prítomní na plenárnej schôdzi o bodoch programu, ktoré patria do ich pôsobnosti. To sa týka predbežných návrhov programu, ktoré schvaľuje Konferencia predsedov počas predchádzajúcej plenárnej schôdze.
Európsky parlament sa snaží zabezpečiť, aby sa v zásade vždy zhromaždili body programu plenárnych schôdzí, ktoré patria do oblasti zodpovednosti určitého člena Komisie.
46. Na žiadosť Európskeho parlamentu sa zriadi pravidelná hodina otázok s predsedom Komisie. Hodina otázok bude mať dve časti: prvá časť s lídrami politických skupín alebo ich zástupcami, ktorá prebieha úplne spontánne; druhá časť venovaná politickej téme vopred dohodnutej najneskôr vo štvrtok pred príslušnou plenárnou schôdzou, ale bez pripravených otázok.
Okrem toho sa zavádza hodina otázok s členmi Komisie vrátane podpredsedu pre vonkajšie vzťahy/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku podľa vzoru hodiny otázok s predsedom Komisie s cieľom reformovať existujúcu hodinu otázok. Táto hodina otázok súvisí s portfóliom príslušného člena Komisie.
47. Členovia Komisie dostanú na vlastnú žiadosť slovo.
Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 230 ZFEÚ, sa obe inštitúcie dohodnú na všeobecných pravidlách rozdelenia rečníckeho času medzi inštitúciami.
Obe inštitúcie súhlasia s tým, že ich predbežne pridelený rečnícky čas by sa mal dodržiavať.
48. S cieľom zabezpečiť prítomnosť členov Komisie sa Európsky parlament zaväzuje čo najpresnejšie dodržiavať konečné návrhy programu schôdze.
Ak Európsky parlament zmení svoj konečný návrh programu schôdze alebo ak zmení poradie bodov v programe schôdze, ihneď o tom informuje Komisiu. Komisia vynaloží všetko úsilie na zabezpečenie prítomnosti príslušného člena Komisie.
49. Komisia môže navrhnúť zaradenie bodov do programu najneskôr do zasadnutia Konferencie predsedov, na ktorom sa rozhodne o konečnom návrhu programu schôdze. Európsky parlament návrhy Komisie dôsledne zohľadní.
▌
50. Parlamentné výbory sa snažia dodržiavať svoje návrhy programov a konečné programy.
Kedykoľvek parlamentný výbor zmení svoj návrh programu alebo svoj program, ihneď o tom informuje Komisiu. Parlamentné výbory sa najmä usilujú dodržiavať rozumnú lehotu, aby umožnili účasť členov Komisie na svojich schôdzach.
Ak prítomnosť člena Komisie na schôdzi parlamentného výboru nebola výslovne vyžiadaná, Komisia zabezpečí svoje zastúpenie zodpovedným úradníkom na príslušnom stupni riadenia.
Parlamentné výbory sa usilujú koordinovať svoju prácu, vrátane úsilia vyhnúť sa súčasným schôdzam o rovnakej problematike, a budú sa usilovať neodchyľovať sa od návrhu programu tak, aby Komisia mohla zaistiť primeranú úroveň zastúpenia.
Ak bola vyžiadaná účasť vysokopostaveného úradníka (generálny riaditeľ alebo riaditeľ) na schôdzi výboru týkajúcej sa návrhu Komisie, zástupca Komisie má právo intervencie.
VI. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
▌
51. Komisia potvrdzuje svoj záväzok čo najskôr preskúmať legislatívne akty, ktoré neboli prispôsobené regulačnému postupu s kontrolou pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom zhodnotiť, či tieto nástroje treba prispôsobiť režimu delegovaných aktov stanovenému v článku 290 ZFEÚ.
Konečným cieľom by malo byť dosiahnutie jednotného systému delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré sú v úplnom v súlade so zmluvou, prostredníctvom postupného zhodnotenia povahy a obsahu opatrení, ktoré sú v súčasnosti predmetom regulačného postupu s kontrolou, s cieľom včas ich prispôsobiť režimu uvedenému v článku 290 ZFEÚ.
52. Ustanovenia tejto rámcovej dohody dopĺňajú medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve[3] bez toho, aby ju ovplyvnili alebo sa dotýkali jej akejkoľvek ďalšej revízie. Bez toho, aby tým boli dotknuté nadchádzajúce rokovania medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou, sa obe inštitúcie zaväzujú dohodnúť na kľúčových zmenách pri príprave budúcich rokovaní o prispôsobení medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve novým ustanoveniam zavedeným Lisabonskou zmluvou, pri zohľadnení súčasných postupov a tejto rámcovej dohody.
Zároveň súhlasia s tým, že v súvislosti s lepším zákonodarstvom treba posilniť existujúci medziinštitucionálny kontaktný mechanizmus na politickej a technickej úrovni, aby sa zabezpečila účinná medziinštitucionálna spolupráca medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou.
53. Komisia sa zaväzuje rýchlo iniciovať ročné a viacročné plánovanie programu Únie v snahe dosiahnuť medziinštitucionálne dohody v súlade s článkom 17 ZEÚ.
Pracovný program Komisie je príspevkom Komisie k ročnému a viacročnému plánovaniu programu Únie. Po jeho prijatí Komisiou by sa mal uskutočniť trialóg medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou s cieľom dosiahnuť dohodu o plánovaní programu Únie.
V tejto súvislosti a hneď potom, ako Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahnu spoločné porozumenie o plánovaní programu Únie, obe inštitúcie zrevidujú ustanovenia tejto rámcovej dohody súvisiace s plánovaním programu.
Európsky parlament a Komisia vyzývajú Radu, aby sa čo najskôr zapojila do diskusií o plánovaní programu Únie, ako je to ustanovené v článku 17 ZEÚ.
54. Obe inštitúcie pravidelne vyhodnocujú vykonávanie tejto rámcovej dohody a jej príloh v praxi. Revízia sa vykoná do konca roka 2011 na základe praktických skúseností ▌.
▌
V ...,
Za Európsky parlament Za Európsku komisiu
Predseda Predseda
PRÍLOHA 1
Schôdze Komisie s národnými expertmi
Táto príloha stanovuje postupy pre vykonávanie bodu 15 rámcovej dohody.
1. Rozsah pôsobnosti
Ustanovenia bodu 15 rámcovej dohody sa týkajú týchto schôdzí:
1) schôdzí Komisie, ktoré sa uskutočňujú v rámci skupín odborníkov vytvorených Komisiou a na ktoré sa pozývajú vnútroštátne orgány zo všetkých členských štátov, ak sa týkajú prípravy a vykonávania právnych predpisov Únie vrátane tzv. soft law a delegovaných aktov;
2) schôdzí Komisie ad hoc, na ktoré sa pozývajú národní experti zo všetkých členských štátov, ak sa týkajú prípravy a vykonávania právnych predpisov Únie vrátane tzv. soft law a delegovaných aktov.
Zasadnutia výborov komitológie sa nezahŕňajú, a to bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce a budúce osobitné úpravy týkajúce sa poskytovania informácií o vykonávaní vykonávacích právomocí Komisie[4] Európskemu parlamentu.
2. Informácie, ktoré sa majú poskytnúť Európskemu parlamentu
Komisia sa zaväzuje poslať Európskemu parlamentu rovnakú dokumentáciu, akú posiela vnútroštátnym orgánom v súvislosti s vyššie uvedenými schôdzami. Komisia pošle tieto dokumenty vrátane programov do funkčnej poštovej schránky Európskeho parlamentu v rovnakom čase, keď ich posiela národným expertom.
3. Pozvanie expertov Európskeho parlamentu
Na žiadosť Európskeho parlamentu sa Komisia môže rozhodnúť vyzvať ho, aby vyslal svojich expertov zúčastniť sa schôdzí Komisie s národnými expertmi, ako je uvedené v bode 1.
PRÍLOHA 2
Poskytovanie dôverných informácií Európskemu parlamentu
1. Rozsah pôsobnosti
1.1. Táto príloha upravuje spôsob poskytovania a zaobchádzanie s dôvernými informáciami poskytovanými Komisiou Európskemu parlamentu, ako je to vymedzené v bode 1.2., v súvislosti s výkonom ▌ výsad a právomocí Európskeho parlamentu. Obe inštitúcie konajú v súlade s povinnosťou vzájomnej úprimnej spolupráce a v duchu úplnej vzájomnej dôvery a v najprísnejšom súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy ▌.
1.2. „Informácie” znamenajú akékoľvek písomné alebo ústne informácie, bez ohľadu na nosič informácií a autora.
1.2.1. „Dôverné informácie“ znamenajú „utajované skutočnosti EÚ“ (EUCI) a neutajované „ostatné dôverné informácie“.
1.2.2. „Utajované skutočnosti EÚ“ (EUCI) znamenajú akékoľvek informácie a materiály s označením „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“, „SECRET UE“, „CONFIDENTIEL UE“ alebo „RESTREINT UE“ alebo s ekvivalentným vnútroštátnym alebo medzinárodným označením utajenia, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť rôzne stupne poškodenia záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov bez ohľadu na to, či takéto informácie pochádzajú z Únie alebo sú získané z členských štátov, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií.
a) TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET: tento stupeň utajenia sa uplatňuje len na informácie a veci, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť mimoriadne vážne poškodenie hlavných záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;
b) SECRET UE: tento stupeň utajenia sa uplatňuje len na informácie a veci, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť vážne poškodenie hlavných záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;
c) CONFIDENTIEL UE: tento stupeň utajenia sa uplatňuje na informácie a veci, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť poškodenie hlavných záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;
d) RESTREINT UE: tento stupeň utajenia sa uplatňuje na informácie a veci, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;
1.2.3. „Ostatné dôverné informácie“ znamenajú akékoľvek iné dôverné informácie vrátane informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva, ktoré vyžaduje Európsky parlament a/alebo ktoré poskytuje Komisia.
1.3. Komisia zabezpečí Európskemu parlamentu prístup k dôverným informáciám v súlade s ustanoveniami tejto prílohy, vždy keď dostane od niektorého z parlamentných orgánov alebo funkcionárov uvedených v bode 1.4. žiadosť o poskytnutie dôverných informácií. Komisia môže navyše z vlastného podnetu poskytnúť Európskemu parlamentu akékoľvek dôverné informácie v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.
1.4. V súvislosti s touto prílohou môžu Komisiu požiadať o dôverné informácie:
– predseda Európskeho parlamentu,
– predsedovia príslušných parlamentných výborov,
– Predsedníctvo a Konferencia predsedov a
– vedúci delegácie Európskeho parlamentu, ktorý je súčasťou delegácie Únie na medzinárodnej konferencii.
1.5. Z rozsahu pôsobnosti tejto prílohy sú vylúčené informácie o konaniach o porušení povinností a konaniach týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ak nie sú zahrnuté v konečnom rozhodnutí Komisie alebo v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v čase, keď je doručená žiadosť niektorého parlamentného orgánu alebo funkcionárov uvedených v bode 1.4, a informácie o ochrane finančných záujmov Únie. Týmto nie je dotknutý bod 44 rámcovej dohody ani práva Európskeho parlamentu v oblasti kontroly rozpočtu.
1.6. Tieto ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu[5] a príslušné ustanovenia rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)[6].
2. Všeobecné pravidlá
2.1. Na žiadosť niektorého z parlamentných orgánov alebo funkcionárov uvedených v bode 1.4. Komisia tomuto parlamentnému orgánu alebo funkcionárovi čo najskôr postúpi všetky dôverné informácie potrebné na výkon výsad a právomocí Európskeho parlamentu. Obe inštitúcie pritom v súlade so svojimi právomocami a zodpovednosťami rešpektujú:
- základné ľudské práva vrátane práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia;
- ustanovenia upravujúce súdne a disciplinárne konania;
- ochranu obchodného tajomstva a obchodných vzťahov;
- ochranu záujmov Únie, najmä tých, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, obrany, medzinárodných vzťahov, menovej stability a finančných záujmov.
V sporných prípadoch sa vec postúpi predsedom oboch inštitúcií, aby mohli nájsť riešenie.
Dôverné informácie od štátu, inštitúcie alebo medzinárodnej organizácie sa poskytnú iba so súhlasom pôvodcu.
2.2. EUCI sa poskytujú Európskemu parlamentu a tento s nimi zaobchádza a chráni ich v súlade so spoločnými minimálnymi normami bezpečnosti, ako ich uplatňujú ostatné inštitúcie Únie, najmä Komisia.
Komisia pri určovaní stupňa utajenia informácií, ktorých je pôvodcom, zabezpečí uplatnenie primeraných úrovní utajenia v súlade s medzinárodnými normami a definíciami a so svojimi vnútornými pravidlami, pričom riadne zohľadní potrebu Európskeho parlamentu mať prístup k utajovaným dokumentom na účinné vykonávanie svojich právomocí a výsad.
2.3. V prípade akýchkoľvek pochybností o dôvernej povahe informácií alebo o ich príslušnom stupni utajenia, alebo ak je potrebné prijať náležité opatrenia na ich poskytnutie v súlade s niektorou z možností uvedených v bode 3.2., obe inštitúcie sa navzájom bezodkladne poradia pred zaslaním dokumentu. V týchto konzultáciách je Európsky parlament zastúpený predsedom príslušného parlamentného orgánu, v prípade potreby sprevádzaným spravodajcom, alebo funkcionárom, ktorí podali žiadosť. Komisia je zastúpená členom Komisie zodpovedným za príslušnú oblasť po konzultácii s členom Komisie zodpovedným za otázky bezpečnosti. V sporných prípadoch sa vec postúpi predsedom oboch inštitúcií, aby mohli nájsť riešenie.
2.4. Ak nebola na záver postupu uvedeného v bode 2.3. dosiahnutá dohoda, predseda Európskeho parlamentu na základe odôvodnenej žiadosti parlamentného orgánu alebo funkcionára, ktorý podal žiadosť, vyzve Komisiu, aby vo vhodnej a riadne stanovenej lehote poskytla predmetné dôverné informácie podľa jednej z možností uvedených v bode 3.2 tejto prílohy. Pred uplynutím tejto lehoty Komisia písomne informuje Európsky parlament o svojej konečnej pozícii, voči ktorej si Európsky parlament v prípade potreby vyhradzuje právo uplatniť svoje právo na nápravu.
2.5. Prístup k EUCI sa udeľuje v súlade s uplatniteľnými pravidlami osobnej bezpečnostnej previerky.
2.5.1. Prístup k informáciám so stupňom utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“, „SECRET UE“ a „Confidentiel UE“ sa môže udeliť len úradníkom Európskeho parlamentu a tým zamestnancom Európskeho parlamentu pracujúcim pre politické skupiny, pre ktorých sú tieto informácie nevyhnutne potrebné, v prípade ktorých parlamentný orgán alebo funkcionár vopred stanovil, že potrebujú tieto informácie, a ktorí majú primeranú bezpečnostnú previerku.
2.5.2 V zmysle výsad a právomocí Európskeho parlamentu sa tým poslancom, ktorí nemajú osobnú bezpečnostnú previerku, umožní prístup k dokumentom „CONFIDENTIEL UE“ v rámci praktických opatrení vymedzených vzájomnou dohodou vrátane podpisu čestného vyhlásenia, že obsah týchto dokumentov nevyzradia tretej osobe.
Prístup k dokumentom „SECRET EU“ sa umožní poslancom, ktorí majú primeranú osobnú bezpečnostnú previerku.
2.5.3. S podporou Komisie sa stanovia mechanizmy na zabezpečenie toho, aby Európsky parlament mohol v rámci postupu previerky čo najskôr získať potrebnú spoluprácu zo strany vnútroštátnych orgánov.
Podrobnosti o kategórii alebo kategóriách osôb, ktoré majú mať prístup k dôverným informáciám, sa oznámia zároveň so žiadosťou.
Pred umožnením prístupu k týmto informáciám musí byť každá osoba oboznámená s ich stupňom utajenia a poučená o príslušných bezpečnostných povinnostiach.
V súvislosti s revíziou tejto prílohy a budúcimi bezpečnostnými opatreniami uvedenými v bodoch 4.1 a 4.2 sa prehodnotí vydanie bezpečnostnej previerky.
3. Opatrenia na prístup k dôverným informáciám a zaobchádzanie s nimi
3.1. Dôverné informácie poskytnuté v súlade s postupom uvedeným v bode 2.3., a kde je to vhodné v bode 2.4., sa poskytujú na zodpovednosť predsedu alebo člena Komisie parlamentnému orgánu, alebo funkcionárovi, ktorý o ne požiadal, v súlade s týmito podmienkami:
Európsky parlament a Komisia zabezpečia registráciu a sledovateľnosť dôverných informácií.
Konkrétnejšie, EUCI so stupňom utajenia „Confidentiel UE“ a „SECRET UE“ sa poskytnú z ústredného registra generálneho sekretariátu Komisie rovnocennej príslušnej službe Európskeho parlamentu, ktorá bude zodpovedná za ich sprístupnenie v rámci dohodnutých opatrení parlamentnému orgánu alebo funkcionárovi, ktorý predložil žiadosť.
Poskytovanie EUCI so stupňom utajenia „TRES SECRET UE/EU TOP SECRET“ je podmienené ďalšími opatreniami dohodnutými medzi Komisiou a parlamentným orgánom, alebo funkcionárom, ktorý podal žiadosť, ktorých cieľom je zabezpečiť úroveň ochrany zodpovedajúcu tomuto stupňu utajenia.
3.2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodov 2.2 a 2.4 a budúcich bezpečnostných opatrení uvedených v bode 4.1, sa prístup k informáciám a opatrenia na zachovanie ich utajenia stanovia spoločnou dohodou pred poskytnutím informácií. Táto dohoda medzi členom Komisie zodpovedným za danú oblasť politiky a ▌ parlamentným orgánom (zastúpeným jeho predsedom), alebo funkcionárom, ktorý podal žiadosť, musí stanoviť výber jednej z možností uvedených v bodoch 3.2.1 a 3.2.2, aby sa zabezpečil primeraný stupeň utajenia.
3.2.1. Vzhľadom na príjemcov dôverných informácií by sa mala stanoviť jedna z týchto možností:
- ▌ informácie určené iba predsedovi Európskeho parlamentu, a to v mimoriadne výnimočných prípadoch;
- Predsedníctvo a/alebo Konferenciu predsedov;
- predsedu a spravodajcu príslušného parlamentného výboru;
- všetkých členov (riadnych členov a náhradníkov) príslušného parlamentného výboru;
- všetkých poslancov Európskeho parlamentu.
Predmetné dôverné informácie sa nemôžu uverejniť ani postúpiť žiadnemu inému príjemcovi bez súhlasu Komisie.
3.2.2. V súvislosti s opatreniami na zaobchádzanie s dôvernými informáciami by sa mali stanoviť tieto možnosti:
a) preskúmanie dokumentov v zabezpečenej čitárni, ak majú informácie stupeň utajenia „ConfidentiEl UE“ alebo vyššie;
b) konanie schôdze za zatvorenými dverami za účasti len členov Predsedníctva, členov Konferencie predsedov alebo riadnych členov a náhradníkov príslušného parlamentného výboru, ako aj úradníkov Európskeho parlamentu a tých zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre politické skupiny, ktorých predseda vopred určil, že potrebujú tieto informácie a ktorých účasť je absolútne nevyhnutná, a za predpokladu, že majú požadovanú úroveň bezpečnostnej previerky, pričom sa zohľadnia tieto podmienky:
- všetky dokumenty sa očíslujú, na začiatku schôdze sa rozdajú a na jej konci sa opäť zozbierajú. Z týchto dokumentov nie je možné robiť si poznámky ani fotokópie;
- zápisnica zo schôdze neobsahuje zmienku o diskusii k bodu programu, pri ktorom sa použil postup týkajúci sa dôverných dokumentov.
Pred odoslaním dokumentov sa z nich odstránia všetky osobné údaje.
Dôverné informácie poskytované ústne príjemcom v Európskom parlamente musia podliehať rovnakej úrovni ochrany ako je ochrana dohodnutá pre dôverné informácie v písomnej forme. Jej súčasťou môže byť čestné vyhlásenie zo strany príjemcov týchto informácií, že ich obsah nesprostredkujú žiadnej tretej osobe.
3.2.3 Ak sa písomná informácia skúma v zabezpečenej čitárni, Európsky parlament zabezpečí, aby sa zaviedli tieto opatrenia:
- bezpečný ▌ systém uchovávania dôverných informácií;
- zabezpečená čitáreň ▌ bez kopírovacích strojov, telefónov, faxového zariadenia, skenerov alebo iných technických zariadení na reprodukciu alebo prenos dokumentov atď. ▌;
- bezpečnostné opatrenia upravujúce prístup do čitárne, vrátane požiadavky podpísať sa do prístupového registra a urobiť čestné vyhlásenia o nešírení skúmaných dôverných informácií.
3.2.4. Vyššie uvedené nebráni ostatným ekvivalentným opatreniam dohodnutým medzi inštitúciami.
3.3. V prípade nedodržania týchto opatrení sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa sankcií pre poslancov uvedené v prílohe VIII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu a v prípade úradníkov a iných zamestnancov Európskeho parlamentu uplatniteľné ustanovenia článku 86 Služobného poriadku[7] alebo článku 49 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.
▌
4. Záverečné ustanovenia
4.1. Komisia a Európsky parlament prijmú všetky potrebné opatrenia na vykonávanie ustanovení tejto prílohy.
Na tento účel príslušné útvary Komisie a Európskeho parlamentu úzko spolupracujú pri vykonávaní ustanovení tejto prílohy. Zahŕňa to overovanie vysledovateľnosti dôverných informácií a pravidelné spoločné monitorovanie uplatňovaných bezpečnostných opatrení a noriem.
Európsky parlament sa zaväzuje v prípade potreby upraviť vnútorné ustanovenia na vykonávanie bezpečnostných pravidiel týkajúcich sa dôverných informácií ustanovených v tejto prílohe.
Európsky parlament sa zaväzuje čo najskôr prijať svoje budúce bezpečnostné opatrenia a overiť tieto opatrenia vzájomnou dohodou s Komisiou s cieľom vytvoriť rovnováhu bezpečnostných noriem. To bude mať vplyv na túto prílohu v súvislosti s:
- technickými bezpečnostnými ustanoveniami a normami týkajúcimi sa zaobchádzania a uchovávania dôverných informácií vrátane bezpečnostných opatrení v oblasti fyzickej bezpečnosti, bezpečnosti personálu, bezpečnosti dokumentov a IT;
- vytvorením osobitne zriadeného výboru dohľadu zloženého z poslancov s primeranou previerkou na zaobchádzanie s EUCI so stupňom utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“.
4.2. Európsky parlament a Komisia zrevidujú túto prílohu a v prípade potreby ju upravia, najneskôr však v čase revízie uvedenej v bode 54 rámcovej dohody v súvislosti s vývojom týkajúcim sa:
- budúcich bezpečnostných opatrení zahrnujúcich Európsky parlament a Komisiu;
- ostatných dohôd alebo právnych aktov nevyhnutných na zasielanie informácií medzi inštitúciami.
PRÍLOHA 3
Dojednávanie a uzatváranie medzinárodných dohôd
V tejto prílohe sa stanovujú podrobné pravidlá poskytovania informácií Európskemu parlamentu o dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd uvedených v bodoch 23, 24 a 25 rámcovej dohody:
1. Komisia informuje Európsky parlament o svojom zámere navrhnúť začiatok rokovaní v rovnakom čase, keď o tom informuje Radu.
2. V súlade s ustanoveniami bodu 24 rámcovej dohody, ak Komisia predkladá návrh smerníc pre rokovania v snahe, aby ich schválila Rada, predloží ich zároveň Európskemu parlamentu.
3. Komisia vezme náležite do úvahy pripomienky Európskeho parlamentu počas celého procesu rokovaní.
4. V súlade s ustanoveniami v bode 23 rámcovej dohody Komisia pravidelne a rýchlo informuje Európsky parlament o priebehu rokovaní, až do podpísania dohody, a vysvetlí, či a ako boli pripomienky Európskeho parlamentu zapracované do textov, ktoré sú predmetom rokovaní, a ak neboli, uvedie dôvody.
5. V prípade medzinárodných dohôd, ktorých uzatvorenie si bude vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu, Komisia poskytuje Európskemu parlamentu počas ich dojednávania všetky relevantné informácie, ktoré poskytuje aj Rade (alebo osobitnému výboru vymenovanému Radou). To zahŕňa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prijatým smerniciam pre rokovania, návrhy textov, o ktorých sa rokuje, dohodnuté články, dohodnutý dátum podpisu dohody a text dohody, ktorá sa má podpísať. Komisia tiež postúpi Európskemu parlamentu, tak ako Rade (alebo osobitnému výboru vymenovanému Radou), akékoľvek relevantné dokumenty získané od tretích strán za podmienky súhlasu pôvodcu dokumentov. Komisia informuje príslušný parlamentný výbor o vývoji rokovaní, a najmä vysvetľuje, ako sa názory Európskeho parlamentu vzali do úvahy.
6. V prípade medzinárodných dohôd, ktorých uzatvorenie si nevyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, Komisia zabezpečí, aby bol Európsky parlament okamžite a v plnom rozsahu informovaný poskytnutím informácií aspoň o návrhoch smerníc pre rokovania, prijatých smerniciach pre rokovania, nasledujúcom uskutočňovaní rokovaní a záveroch z rokovaní.
7. V súlade s ustanoveniami v bode 24 rámcovej dohody Komisia včas poskytne Európskemu parlamentu kompletné informácie v prípade, ak sa podpisuje medzinárodná dohoda, a čo najskôr informuje Európsky parlament v prípade, ak má v úmysle navrhnúť Rade jej predbežné uplatnenie, ako aj jej dôvody, pokiaľ jej v tom nebránia dôvody naliehavosti.
8. Komisia včas a naraz informuje Radu a Európsky parlament o svojom úmysle navrhnúť Rade pozastavenie medzinárodnej dohody a o jeho dôvodoch.
9. V prípade medzinárodných dohôd, ktoré by podľa ZFEÚ spadali pod postup súhlasu, Komisia tiež v plnom rozsahu informuje Európsky parlament predtým, ako schváli zmeny dohody povolené Radou prostredníctvom výnimky, v súlade s článkom 218 ods. 7 ZFEÚ.
PRÍLOHA 4
Časový harmonogram pracovného programu Komisie
K pracovnému programu Komisie je priložený zoznam legislatívnych a nelegislatívnych návrhov na nasledujúce roky. Pracovný program Komisie pokrýva príslušný nasledujúci rok a poskytuje podrobný náčrt priorít Komisie na nasledujúce roky. Pracovný program Komisie preto môže byť základom štruktúrovaného dialógu s Európskym parlamentom s cieľom hľadať spoločné porozumenie.
Pracovný program Komisie tiež zahŕňa plánované iniciatívy týkajúce sa tzv. soft law, späťvzatí a zjednodušení.
1. V prvom semestri daného roka sa členovia Komisie zaväzujú k trvalému pravidelnému dialógu s príslušnými parlamentnými výbormi o vykonávaní pracovného programu Komisie na daný rok a o príprave budúceho pracovného programu Komisie. Na základe tohto dialógu každý parlamentný výbor podáva správu o výsledku tohto dialógu Konferencii predsedov výborov.
2. Konferencia predsedov výborov zároveň uskutočňuje pravidelnú výmenu názorov s podpredsedom Komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy s cieľom zhodnotiť stav realizácie súčasného pracovného programu Komisie, prediskutovať prípravy budúceho pracovného programu Komisie a inventarizovať výsledky prebiehajúceho dvojstranného dialógu medzi príslušnými parlamentnými výbormi a príslušnými členmi Komisie.
3. V júni Konferencia predsedov výborov predkladá súhrnnú správu Konferencii predsedov, ktorá by mala zahŕňať výsledky skríningu vykonávania pracovného programu Komisie, ako aj priority Európskeho parlamentu pre nadchádzajúci pracovný program Komisie, o ktorých Európsky parlament informuje Komisiu.
4. Na základe tejto súhrnnej správy Európsky parlament na júlovej plenárnej schôdzi prijíma uznesenie, v ktorom načrtne svoju pozíciu, najmä vrátane žiadostí založených na legislatívnych iniciatívnych správach.
5. Každý rok sa na prvej septembrovej plenárnej schôdzi uskutoční diskusia o stave Únie, v rámci ktorej predseda Komisie prednesie prejav, ktorým zhodnotí súčasný rok a prednesie očakávania priorít na nasledujúce roky. Na tento účel dá predseda Komisie Európskemu parlamentu zároveň písomne na vedomie hlavné prvky prípravy pracovného programu Komisie na nasledujúci rok.
6. Od začiatku septembra sa príslušné parlamentné výbory a príslušní členovia Komisie môžu stretnúť na podrobnejšiu výmenu názorov o budúcich prioritách v každej ▌ z oblastí politík. Tieto stretnutia doplní stretnutie medzi Konferenciou predsedov výborov a kolégiom členov Komisie a v prípade potreby stretnutie medzi Konferenciou predsedov a predsedom Komisie.
▌
7. V októbri Komisia prijíma svoj pracovný program na nasledujúci rok. Následne predseda Komisie predkladá ▌ tento pracovný program na príslušnej úrovni v Európskom parlamente.
8. Európsky parlament môže viesť diskusiu a prijať uznesenie na decembrovej schôdzi.
9. Tento časový harmonogram sa uplatňuje na každý pravidelný cyklus tvorby programov, okrem rokov, kedy sa voľby do Európskeho parlamentu zhodujú s koncom funkčného obdobia Komisie.
10. Tento časový harmonogram sa nedotýka žiadnej budúcej dohody o medziinštitucionálnom plánovaní.
- [1] Ú. v. EÚ L 44, 15.2.2005, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ C 117 E, 18.5.2006, s. 125.
- [3] Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
- [4] Informácie, ktoré sa majú poskytovať Európskemu parlamentu o práci výborov komitológie, a výsady Európskeho parlamentu pri vykonávaní postupov komitológie sú jasne vymedzené v iných nástrojoch: 1) rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23), 2) medziinštitucionálna dohoda z 3. júna 2008 medzi Európskym parlamentom a Komisiou o postupoch komitológie a 3) nástroje potrebné na vykonanie článku 291 ZFEÚ.
- [5] Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1.
- [6] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20.
- [7] Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
4.10.2010 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
18 0 1 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Morten Messerschmidt, Paulo Rangel, Algirdas Saudargas, György Schöpflin, Rafał Trzaskowski, Luis Yáñez-Barnuevo García |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Enrique Guerrero Salom, Alexandra Thein |
|||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Maria Da Graça Carvalho, José Manuel Fernandes, Nuno Teixeira |
|||||