SPRÁVA o dobrej správe vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ: postupy pomoci a kontroly zo strany Európskej komisie

7.10.2010 - (2009/2231(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Ramona Nicole Mănescu

Postup : 2009/2231(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0280/2010

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o dobrej správe vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ: postupy pomoci a kontroly zo strany Európskej komisie

(2009/2231(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 174 až 178,

–   so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie z 28 mája 2010 (COM(2010)0260),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[1],

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní[3],

–   so zreteľom na bielu knihu Výboru regiónov zo 17. – 18. júna 2009 o viacúrovňovom riadení a na správu o konzultácii,

–   so zreteľom na závery z neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo 16. – 17. marca 2010 v Malage,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. septembra 2004 s názvom Zodpovednosti, ktoré prináležia členským štátom a Komisii v zdieľanom hospodárení štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu – Súčasná situácia a perspektívy nového programového obdobia po roku 2006 (KOM(2004)0580),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

–   so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtové roky 2006 a 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2008 s názvom Akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2008)0097),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2009 s názvom Správa o vykonávaní akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2009)0042),

–   so zreteľom na oznámenie komisárov Sameckého a Špidlu z 28. októbra 2009 adresované Komisii, v ktorom sa uvádza predbežná správa o opatreniach nadväzujúcich na akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (SEK(2009)1463),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2010 o vplyve akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia pri štrukturálnych opatreniach (KOM(2010)0052),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7‑0280/2010),

A. keďže uplatňovanie politiky súdržnosti je výrazne decentralizované a zakladá sa na posilňovaní zodpovednosti orgánov na regionálnej a miestnej úrovni,

B.  keďže politika súdržnosti zohráva vedúcu úlohu pri uplatňovaní viacúrovňového riadenia ako nástroj na zlepšenie kvality rozhodovacích procesov prostredníctvom aktívneho zapojenia orgánov na nižšej ako štátnej úrovni už od predlegislatívnej fázy diskusií,

C. keďže viacúrovňové riadenie znamená koordinovaný postup Únie, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov, ako aj sociálno-ekonomických partnerov a MVO, založený na zásadách partnerstva a spolufinancovania a zacielený na vypracúvanie a vykonávanie politík Európskej únie, pričom z tejto definície vyplýva spoločné rozdelenie zodpovednosti medzi rôzne úrovne správy,

D. keďže správa Európskeho dvora audítorov z roku 2006 poukázala na nedostatočnú účinnosť súčasných systémov kontroly politiky súdržnosti a mieru chybovosti 12 % pri uhradených výdavkoch a výročná správa za rok 2008 potvrdila tieto údaje, pričom 11 % prostriedkov bolo neoprávnene uhradených,

E.  keďže Komisia musí posilniť svoju úlohu dohľadu s cieľom znížiť mieru chybovosti, zlepšiť systém kontroly a zvýšiť pomoc pre orgány na nižšej ako štátnej úrovni a pre príjemcov, čo z dlhodobého hľadiska povedie k zrozumiteľnejšej politike viac orientovanej na výsledky,

F.  keďže príliš zložité postupy žiadosti o financovanie a nadbytočné kontroly prinášajú riziko, že potenciálnych prijímateľov odradia od politiky súdržnosti,

G. keďže sa konkrétne riešenia, ktoré naši spoluobčania očakávajú v oblasti verejných služieb (ako je verejná doprava, pitná voda, verejné zdravie, sociálne byty a verejné vzdelávanie), dajú zabezpečiť iba vďaka dobrej správe vecí verejných zahrňujúcej dva doplnkové systémy: po prvé, inštitucionálny systém, ktorý stanovuje rozdelenie právomocí a rozpočtu medzi štát a regionálne a miestne orgány, a po druhé, systém partnerstva, ktorý spája všetky verejné a súkromné subjekty, ktorých sa týka rovnaký problém na vymedzenom území,

H. keďže partnerstvo by malo zohľadňovať všetky príslušné komunity a skupiny, mohlo by priniesť výhody a pridanú hodnotu vykonávaniu politiky súdržnosti prostredníctvom posilnenej legitímnosti, garantovanej transparentnosti a lepšieho čerpania fondov, a malo by sa zhodnotiť aj z hľadiska sociálnej a občianskej hodnoty, ktorú predstavuje,

I.   keďže integrovaný prístup by mal zohľadniť konkrétne charakteristiky území (geografické alebo prírodné znevýhodnenie, vyľudňovanie, odľahlosť atď.), aby mohol prinášať riešenie miestnych a regionálnych problémov,

Uplatňovanie viacúrovňového riadenia

1.  víta bielu knihu Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení a uznanie regionálnej subsidiarity v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že viacúrovňový prístup by sa mal uplatňovať nielen vo vertikálnej, ale aj v horizontálnej rovine, a to medzi subjektmi na rovnakej úrovni, vo všetkých politikách Únie so zdieľanou právomocou vrátane politiky súdržnosti;

2.  víta závery z neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo v marci 2010 v Malage, a domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia územnej súdržnosti v Európe; žiada, aby boli členské štáty povinné dodržiavať túto zásadu v oblastiach politiky so silným územným vplyvom, s cieľom zabezpečiť vyvážený územný rozvoj v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že takéto ustanovenie by nemalo v žiadnom prípade viesť ku skomplikovaniu postupov;

3.  domnieva sa, že uspokojivé viacúrovňové riadenie by malo byť založené na vzostupnom prístupe a malo by zohľadňovať administratívnu rozmanitosť v každom členskom štáte; vyzýva členské štáty, aby stanovili najúčinnejšie metódy na zavedenie viacúrovňového riadenia a zlepšili spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj so správnymi orgánmi Spoločenstva, napríklad prizvaním úradníkov zo všetkých úrovní riadenia na pravidelné stretnutia organizované spolu s Komisiou alebo vytvorením európskych územných dohôd, ktoré dobrovoľne spájajú rôzne príslušné úrovne riadenia;

4.  odporúča, aby sa analýza územného vplyvu stala štandardným postupom prostredníctvom zapojenia rôznych zainteresovaných strán do prijímania politických rozhodnutí už od začiatku s cieľom pochopiť hospodárske, sociálne a environmentálne následky legislatívnych a nelegislatívnych návrhov Spoločenstva na jednotlivé regióny;

5.   zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie umožňuje lepšie využívať potenciál územnej spolupráce vďaka vzťahom vybudovaným medzi súkromnými a verejnými subjektmi na cezhraničnej úrovni; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby prijali čo najskôr potrebné ustanovenia umožňujúce zriadenie Európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS); odporúča, aby v rámci existujúcich programov Komisia podporovala výmenu informácií medzi už fungujúcimi EZÚS a EZÚS, ktoré sa nachádzajú vo fáze zriaďovania; blahoželá Výboru regiónov ku kvalite jeho práce na EZÚS a žiada, aby sa nástroje, ktoré má k dispozícii, najmä platforma na monitorovanie Lisabonskej stratégie a sieť monitorovania subsidiarity, použili na podporu výmeny osvedčených postupov medzi regiónmi a členskými štátmi s cieľom spoločne vymedziť a stanoviť ciele a následné činnosti plánovania a vypracovať porovnávacie hodnotenie výsledkov politiky súdržnosti;

6.  vyzýva ústredné, regionálne a miestne orgány, aby v súčasnom programovom období intenzívnejšie využívali integrovaný prístup; navrhuje, aby sa tento postup stal so zreteľom na budúcu politiku súdržnosti povinným; domnieva sa, že integrovaný a pružný prístup by mal zohľadňovať nielen hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty územného rozvoja, ale musí tiež umožniť koordináciu záujmov jednotlivých partnerov z hľadiska územných osobitostí s cieľom čeliť miestnym a regionálnym výzvam;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia určené verejným a súkromným subjektom týkajúce sa spôsobu uplatňovania zásad viacúrovňového riadenia a integrovaného prístupu v praxi; navrhuje, aby sa činnosti zamerané na podporu týchto dvoch prístupov financovali z prostriedkov na technickú pomoc v rámci EFRR;

8.  odporúča, aby Výbor regiónov využil podujatie Open Days 2011, a tiež, ak to je v súčasnosti ešte možné, podujatie Open Days 2010 ako príležitosť na podporu a prehĺbenie diskusie o stanovení najvhodnejších prostriedkov na podporu viacúrovňového riadenia; navrhuje, aby sa už od roku 2011 začalo používať európske označenie viacúrovňového riadenia a aby sa toto označenie zaviedlo vo všetkých regiónoch EÚ;

9.  poznamenáva, že decentralizované mechanizmy sú kľúčovým prvkom viacúrovňového riadenia; vyzýva členské štáty a regióny, aby v záujme potreby zjednodušenia vo vhodných prípadoch delegovali vykonávanie časti operačných programov, a najmä aby lepšie využívali globálne subvencie; vyzýva ich, aby prijali nevyhnutné legislatívne a rozpočtové opatrenia v oblasti decentralizácie, čím sa umožní dobré fungovanie systému viacúrovňového riadenia, pričom sa budú dodržiavať zásady partnerstva a subsidiarity; zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány, najmä ak majú legislatívnu právomoc, by mali byť viac zaangažované, pretože najlepšie poznajú potenciál a potreby svojich regiónov, a teda by mohli prispieť k lepšiemu vykonávaniu politiky súdržnosti;

10. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účasť príslušných regionálnych a miestnych orgánov a subjektov občianskej spoločnosti už v prvých fázach rokovaní o právnych predpisoch Únie a programoch financovaných zo štrukturálnych fondov, aby sa mohol včas uskutočniť dialóg medzi rôznymi úrovňami verejnej správy; žiada tieto orgány, aby sa zapájali do činnosti príslušných rozhodovacích orgánov za rovnakých podmienok ako národní zástupcovia;

11. zdôrazňuje, že na dosiahnutie účinného čerpania fondov a na zabezpečenie ich maximálneho účinku je potrebné, aby sa dalo spoliehať na dostatočnú administratívnu kapacitu na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni; žiada teda Komisiu, aby zlepšila svoju administratívnu kapacitu v záujme zvýšenia prínosu politiky súdržnosti a zabezpečila udržateľnosť uskutočňovaných akcií, a členské štáty, aby zabezpečili vhodné administratívne štruktúry a primeraný ľudský kapitál v oblastiach náboru, odmeňovania, odbornej prípravy, zdrojov, postupov, transparentnosti a prístupnosti;

12. vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby tiež posilnili úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri príprave, riadení a vykonávaní programov a zvýšili im pridelené prostriedky; odporúča prijať v rámci politiky súdržnosti metodiku miestneho rozvoja založenú na miestnych partnerstvách, najmä pokiaľ ide o projekty vzťahujúce sa na mestské, vidiecke a cezhraničné otázky; vyzýva Komisiu, aby nabádala k partnerstvám medzi regiónmi, ktoré majú podobný potenciál hospodárskeho rozvoja, a aby na úrovni EÚ zabezpečila fungovanie vhodného rámca na koordináciu makroregionálnej spolupráce;

13. domnieva sa že zásady partnerstva a spolufinancovania zvyšujú zodpovednosť orgánov na regionálnej a miestnej úrovni pri vykonávaní politiky súdržnosti; pripomína význam, ktorý pripisuje týmto zásadám dobrého riadenia, a žiada, aby boli dodržiavané napriek obmedzovaniu verejných výdavkov v dôsledku hospodárskej krízy;

14. odporúča, aby sa posilňovalo nadväzovanie partnerstiev, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila spoločné vymedzenie pojmu partnerstvo ako podmienku vybudovania skutočných partnerstiev s regionálnymi a miestnymi orgánmi a aktérmi občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby spoľahlivo overila uplatňovanie tejto zásady vytvorením osobitných nástrojov hodnotenia a aby šírila najlepšie postupy v tejto oblasti prostredníctvom nástrojov IKT; zdôrazňuje, že partnerstvo môže prispievať k účinnosti, efektívnosti, zákonnosti a transparentnosti vo všetkých štádiách programovania a využívania štrukturálnych fondov, a môže posilniť angažovanosť a vlastnú zodpovednosť s ohľadom na výsledky programov; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú dobrovoľníctvo zohráva v procese partnerstva;

15. pripomína povinnosť verejnej konzultácie s občanmi prostredníctvom organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť a MVO s cieľom zohľadniť ich návrhy a zdôrazňuje, že účasť občianskej spoločnosti podporuje zákonnosť rozhodovacieho postupu; konštatuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie účasti verejnosti na prípravnej fáze operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 nebolo vyvinuté v takej miere, ako sa očakávalo; vyzýva Komisiu, aby vymedzila osvedčené postupy a uľahčila ich uplatňovanie s cieľom zlepšiť účasť občanov v nasledovnom programovom období;

16. žiada, aby sa zásada viacúrovňového riadenia zahrnula do všetkých fáz vývoja a vykonávania stratégie EÚ 2020 s cieľom zabezpečiť, aby skutočnú zodpovednosť za výsledky prebrali regionálne a miestne orgány, ktoré majú túto stratégiu vykonávať; v tejto súvislosti pripomína návrh územného paktu miestnych a regionálnych orgánov, ktorý sa týka stratégie Európa 2020 a ktorý nabáda regióny a samosprávy, aby prispeli k úspechu realizácie cieľov stratégie 2020;

17. odporúča, aby Komisia opätovne zanalyzovala možnosti vykonávania pilotného projektu s názvom ERASMUS miestnych a regionálnych poslancov, ktorý iniciuje Európsky parlament, a s cieľom zvýšiť kvalitu predkladaných projektov a splniť cieľ účinnosti vyzýva Komisiu, aby rozpočtového riadku týkajúceho sa operačnej technickej pomoci v rámci ERFF zrealizovala systém odbornej prípravy a mobility pre miestne a regionálne subjekty zapojené do vykonávania programov v rámci politiky súdržnosti, ako aj pre partnerov špecializovaných na uplatňovanie konceptov integrovaného prístupu a viacúrovňového riadenia; žiada preto Komisiu, aby na tieto iniciatívy účinne vyčlenila finančné prostriedky a posilnila sieťové spojenie s regionálnymi a miestnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom Výboru regiónov;

18. zastáva názor, že európske siete regiónov by mali rozšíriť svoju činnosť, pokiaľ ide o osvedčené postupy v oblasti riadenia a partnerstva, mali by klásť väčší dôraz na politické a strategické skúsenosti z predchádzajúcich programových cyklov a mali by zabezpečiť prístup verejnosti ku kľúčovým informáciám o najlepších postupoch vo všetkých jazykoch Európskej únie, a tým pomôcť zabezpečiť skutočné vykonávanie osvedčených postupov;

Posilnenie úlohy Komisie pri podpore regionálnych a miestnych orgánov

19. domnieva sa, že výraznejšia úloha regionálnej a miestnej úrovne správy musí zodpovedať posilneniu úlohy dohľadu Komisie, pričom sa treba zamerať skôr na overenie systémov auditu než na jednotlivé projekty; v tejto súvislosti vyžaduje systém certifikácie EÚ pre vnútroštátne audítorské orgány; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila schvaľovanie správ o posúdení súladu, aby sa zabránilo oneskoreniu platieb a strate financií v dôsledku zrušenia viazanosti prostriedkov, a aby do roku 2012 predložila návrh týkajúci sa prípustného rizika výskytu chýb;

20. víta zistenia uvedené v správe Komisie z februára 2010 o akčnom pláne, ako aj nápravné a preventívne opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijali; vyzýva GR REGIO, aby túto činnosť vykonávalo počas celého obdobia realizácie s cieľom zachovať dynamický prístup uplatňovaný v súvislosti s akčným plánom;

21. zdôrazňuje, že európske iniciatívy v oblasti politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky sa musia lepšie koordinovať, aby sa neohrozila súdržnosť regionálnej politiky; preto vyžaduje posilnenú koordináciu v rámci Komisie medzi GR REGIO, zodpovedným za politiku súdržnosti a štrukturálnu politiku, a generálnymi riaditeľstvami, ktoré sa zaoberajú príslušnými sektorovými iniciatívami; v záujme posilnenia práv regionálnych a miestnych samospráv, ktoré stanovuje Lisabonská zmluva, žiada, aby tieto samosprávy boli užšie zapojené do vypracovania politiky v rámci Komisie s cieľom zvýšiť zodpovednosť na úrovni vedúcich pracovníkov projektov; okrem toho vyžaduje, aby Komisia zvýšila kontrolu výsledkov na mieste s cieľom lepšie vyhodnotiť efektívnosť štruktúr projektu a účinnosť opatrení v porovnaní so stanovenými cieľmi;

22. vyzýva Komisiu, aby posilnila iniciatívu zameranú na školenie školiteľov, určenú riadiacim a certifikačným orgánom; zdôrazňuje, že by sa mala vykonávať neustála kontrola s cieľom zabezpečiť, aby bol obsah školení skutočne odovzdaný na nižšie úrovne vyváženým spôsobom, nezabúdajúc pritom na miestne subjekty;

23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene uviedla do činnosti nový portál s databázou SFC 2007, ktorý poskytne všetkým subjektom zaoberajúcim sa štrukturálnymi fondmi priamy prístup k potrebným informáciám; odporúča, aby členské štáty propagovali a šírili informácie o tomto nástroji medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj konečnými príjemcami;

24. vyzýva Komisiu, aby zaviedla dodatočné mechanizmy technickej pomoci na podporu poznatkov o otázkach súvisiacich s vykonávaním na regionálnej a miestnej úrovni, najmä v členských štátoch, v ktorých po vyhodnotení programov politiky súdržnosti Komisiou po uplynutí obdobia 2000 – 2006 pretrvávajú výrazné problémy v oblasti administratívnej kapacity, pokiaľ ide o vykonávanie týchto programov;

25. žiada štandardizované uplatňovanie modelu jednotných informácií a modelu jednotného auditu (SISA) na všetkých úrovniach auditu s cieľom vyhnúť sa dvojnásobnému auditu a nadmernej kontrole; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala príručku jednotného auditu zahrňujúcu všetky doterajšie usmerňujúce pokyny;

26. vyzýva členské štáty, aby naďalej využívali nástroje finančného inžinierstva ako prostriedok na zvýšenie kvality projektov a účasti súkromných subjektov, najmä MSP, na európskych projektoch; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá fungovania týchto nástrojov, ktorých používanie je pre ich zložitosť obmedzené;

27. je presvedčený, že dosiahnutie súladu s postupmi nemôže byť na úkor kvality intervencií; žiada Komisiu, aby v budúcnosti uplatňovala politiku, ktorá sa viac orientuje na výsledky a zameriava sa skôr na kvalitu výkonu a rozvoj strategických projektov než na kontroly; na tento účel naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala objektívne a merateľné ukazovatele porovnateľné v celej Únii v záujme lepšieho monitorovania a hodnotenia systémov a aby pokračovala v úvahách o potrebe pružnosti pravidiel v prípade hospodárskych kríz;

28. zdôrazňuje, že transparentné a jasné postupy predstavujú faktory dobrej správy vecí verejných; víta teda prebiehajúce zjednodušovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidiel pre štrukturálne fondy a vyzýva členské štáty, aby dôsledne dodržiavali ustanovenia revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách a aby zverejnili informácie o konečných príjemcoch štrukturálnych fondov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zrozumiteľné pravidlá, ktoré si nebudú vyžadovať časté úpravy; žiada jednoduchšiu štruktúru fondov po roku 2013, a to nie ako dôsledok hospodárskej krízy, ale ako všeobecnú zásadu budúcej politiky súdržnosti, s cieľom uľahčiť čerpanie fondov a odporúča zvýšenie transparentnosti a flexibility využívania fondov EÚ, aby sa predišlo ďalšiemu zvýšeniu administratívnej záťaže, čo by mohlo odrádzať potenciálnych partnerov od účasti na projektoch;

29. víta strategickú správu Komisie o vykonávaní programov politiky súdržnosti 2010, ktorá je dôležitým zdrojom informácií, ktoré sa spätne využijú v procese vypracovania politiky; domnieva sa, že počas vypracovania návrhov na zlepšenie vykonávania programov politiky súdržnosti by sa mali riadne zohľadniť aj zistenia uvedené v tejto správe;

30. pripomína význam, ktorý pripisuje silnej a dobre financovanej politike súdržnosti, ktorá harmonickým spôsobom zabezpečuje rozvoj všetkých regiónov Európskej únie; žiada, aby finančné prostriedky v rámci tejto politiky boli zachované po roku 2013 a aby akákoľvek snaha o návrat na vnútroštátnu úroveň bola odmietnutá;

31. vyzýva Komisiu, aby v budúcich nariadeniach uplatnila zásadu diferenciácie a proporcionality a aby prispôsobila požiadavky rozsahu programov a profilu partnerov, najmä ak sú do programov zapojené malé verejné orgány; žiada častejšie využívanie jednorazových platieb a paušálneho financovania v prípade všetkých fondov, najmä pokiaľ ide o režijné náklady a technickú pomoc; navrhuje, aby sa prijalo ustanovenie o pružnejších kritériách hodnotenia pre inovačné projekty s cieľom propagovať ich a o miernejších požiadavkách na kontrolu úvodných projektov; odporúča Komisii, aby rozvíjala zásadu „zmluvy o vzájomnej dôvere“ s členskými štátmi, ktoré sa zaviažu a dokážu zabezpečiť riadne využívanie fondov;

32. vzhľadom na vytvorenie zrozumiteľnejšej politiky v budúcnosti vyzýva na dôslednejšiu harmonizáciu a integráciu pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov, čím sa zabráni rozdeleniu projektu na viaceré časti, na ktoré by sa vzťahovali rôzne fondy; odporúča, aby sa pozornosť zamerala nielen na správnosť výdavkov, ale aj na kvalitu intervencií, a aby sa prostriedky sústreďovali pri zintenzívnenej pomoci zo strany riadenia;

33. vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy ustanovení, ktorými sa bude riadiť nasledovné obdobie programovania, prijala vykonávacie pravidlá, vypracovala potrebné usmernenia, aby včas zabezpečila príslušnú odbornú prípravu a aby uľahčila rokovanie o operačných programoch a ich schvaľovanie s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek omeškaniu pri uplatňovaní politiky súdržnosti a čerpaní fondov po roku 2013;

34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Decentralizácia právomocí v rôznych členských štátoch v ostatných desaťročiach výrazne posilnila právomoci regionálnych a miestnych orgánov pri uskutočňovaní politík Spoločenstva.

Začlenenie regionálnej subsidiarity pre politiky so zdieľanou právomocou do práva Spoločenstva prostredníctvom reformnej zmluvy umožňuje širšie zapojenie územných orgánov do rozhodovania o formovaní a uplatňovaní politík ako dôstojných partnerov pri dosahovaní cieľov Spoločenstva.

Tento dôležitý krok smerom k lepšiemu viacúrovňovému riadeniu reaguje na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o výraznejšie zapojenie regionálnych orgánov do koncipovania politík, pričom sa vždy rešpektujú odlišné ústavné hodnoty jednotlivých štátov.

Účinné uplatnenie politík vo veľkej miere závisí od toho, ako sú tieto politiky zostavené. Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (ktoré najlepšie poznajú potreby konkrétnej oblasti a jej obyvateľov) už v tejto fáze je zárukou dosiahnutia efektívnejších výsledkov v neskoršom období.

Preto je pri tvorbe územných stratégií v EÚ veľmi dôležité zamerať sa na predlegislatívnu etapu rozhodovania a pridanú hodnotu, ktorú ponúkajú politiky a najlepšie postupy uplatňované na miestnej a regionálnej úrovni.

Pri uplatňovaní uvedeného prístupu vedie politika súdržnosti: jej pridanú hodnotu predstavuje regionálny rozmer a využívanie zásady partnerstva, ktoré prispievajú k zabezpečeniu jej účinnosti a trvalej udržateľnosti.

Biela kniha Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení

Biela kniha Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení vhodne otvorila diskusiu o spoločnom pochopení tejto zásady ako praktického nástroja pri rozhodovaní o politikách Spoločenstva so zdieľanou právomocou.

Ak chceme nájsť spôsoby širšieho využitia viacúrovňového riadenia v oblasti politiky súdržnosti, musíme posúdiť nasledujúce hľadiská:

· Na zaistenie viacúrovňovej spolupráce medzi zúčastnenými stranami a integrovaného prístupu medzi politikami sú dôležité oba rozmery viacúrovňového riadenia: vertikálny (ako spolupráca medzi orgánmi rôznej úrovne riadenia vrátane hospodárskych a spoločenských subjektov) i horizontálny (medzi subjektmi na rovnakej úrovni).

· Nadviazaniu skutočného partnerstva s regionálnymi a miestnymi orgánmi by pomohlo presnejšie vymedzenie zásady partnerstva; konkrétne treba posilniť úlohu miestnej úrovne a jej zapojenie do konzultácií od ranej fázy rokovaní o diskusiách EÚ. Zásada partnerstva často nefunguje správne z dôvodu slabého zapojenia miestnych orgánov.

· Diskusia o viacúrovňovom riadení úzko súvisí s diskusiou o územnej súdržnosti: podmienkou účinného uplatnenia územnej súdržnosti je zapojenie regionálnych subjektov do dosahovania cieľov EÚ. Biela kniha o územnej súdržnosti nadväzujúca na zelenú knihu by poslúžila ako vhodný nástroj na vysvetlenie postupu uplatnenia územnej súdržnosti v rámci viacúrovňového riadenia v budúcej regionálnej politike a prispela do diskusie o ďalšom legislatívnom balíku.

· Treba lepšie využiť potenciál územnej spolupráce na podporu cezhraničnej viacúrovňovej spolupráce. Cezhraničné regióny majú dosiaľ nevyužitý územný potenciál a predstavujú miesto konvergencie politík. Na mimoriadne dôležitú úlohu územnej spolupráce pri plnení cieľov stratégie EÚ 2020 poukázali aj mnohé reakcie na nedávnu verejnú konzultáciu. Nástroj EZÚS treba propagovať ako nástroj na ustanovenie systémov cezhraničného riadenia a zaistenie prevzatia zodpovednosti za politiky na regionálnej a miestnej úrovni.

· Podmienkou lepšieho riadenia v politike súdržnosti je zjednodušenie pravidiel na úrovni Spoločenstva a jednotlivých členských štátov. Dôležitý krok týmto smerom znamenali nedávne úpravy všeobecných nariadení a nariadení o ERFF, zjednodušenie sa však nesmie spájať len s dočasnou a mimoriadnou udalosťou, akou je hospodárska kríza. Naopak, malo by inšpirovať všetky budúce právne predpisy o štrukturálnych fondoch. Aj jednotlivé členské štáty by mali zjednodušiť svoje vnútroštátne ustanovenia, ktoré často zvyšujú administratívnu záťaž nad rámec pravidiel Spoločenstva. V záujme vyváženosti treba na všetkých úrovniach rozvíjať pevnejšiu kultúru hodnotenia s cieľom zaistiť účinnú kontrolu a predchádzať chybám.

Posilnenie úlohy Komisie pri podpore regionálnych a miestnych orgánov

Druhá časť správy analyzuje mechanizmy spoločného riadenia, konkrétne jednotlivé zodpovednosti Európskej komisie a členských štátov, a uvádza odporúčania na zlepšenie systému realizácie programov.

Správa Európskeho dvora audítorov z roku 2006 ukázala, že súčasné systémy kontroly politiky súdržnosti nie sú dostatočne účinné a dosahujú príliš vysokú mieru chybovosti (12 %) pri uhradených výdavkoch. Výročná správa za rok 2008 potvrdila tieto údaje, pričom 11 % prostriedkov bolo neoprávnene uhradených.

Uvedené údaje neodzrkadľujú v plnej miere skutočnú situáciu, keďže zahŕňajú takisto obdobie rokov 2000 – 2006, keď neboli platné súčasné požiadavky na kontrolu.

Napriek nedostupnosti údajov, pomocou ktorých by sa dala správne posúdiť účinnosť nových ustanovení na obdobie rokov 2007 – 2013, sa predpokladá, že miera chybovosti v štrukturálnych fondoch je stále príliš vysoká a že treba investovať ďalšiu energiu do zlepšenia účinnosti kontrolných systémov.

Akčný plán Komisie za rok 2008 zameraný na posilnenie jej dozornej úlohy zahŕňa rad krokov, ktoré Komisia prijala s cieľom zlepšiť efektívnosť prostriedkov vrátane nápravných krokov a preventívnych opatrení do budúcnosti.

Správa analyzuje uvedené kroky a predkladá niekoľko prvých odporúčaní pre súčasné programové obdobie zameraných na posilnenie usmernení zo strany Komisie v kontrolných a riadiacich postupoch a prehĺbenie koordinačnej úlohy Komisie v kontrolnej fáze.

Jeden rok realizácie programu nepostačuje na úplné hodnotenie celkového vplyvu vykonaných krokov. V dvoch oznámeniach o vplyve akčného plánu, ktoré Komisia prijala 3. februára 2009 a 18. februára 2010, však už možno nájsť niektoré povzbudivé prvky.

Ako sa ukazuje, dohľad Komisie sa nepovažuje za dostatočný a nemôže nahradiť neúčinné kontrolné systémy na úrovni jednotlivých členských štátov po celé viacročné obdobie. Dozorná úloha Komisie sa musí posilniť na začiatku programov a jednotlivé členské štáty zohrajú väčšiu úlohu vo fáze realizácie.

Zvlášť je potrebné doladiť súčasný systém hodnotenia súladu v záujme zabezpečenia maximálnej účinnosti po celé programové obdobie. To sa doteraz neuskutočnilo, čo môže spôsobiť oneskorenie platieb a následnú stratu financií z dôvodu automatického zrušenia viazanosti prostriedkov.

Kontrolu pri realizácii treba zlepšiť znásobením kontrol ad hoc a zvýšenou pomocou kontrole na prvej úrovni, ktorú uskutočňujú riadiace orgány, v záujme včasnej nápravy nezrovnalostí a obmedzenia celkovej miery chybovosti. Odborná príprava a usmernenia zo strany Komisie by sa mali viac zamerať na túto úroveň, v ktorej sa vyskytuje najväčší percentuálny podiel chýb, konkrétne na tie odvetvia (neoprávnené výdavky a verejné obstarávanie), v ktorých sa zistil najväčší percentuálny podiel nezrovnalostí.

Za uvedené chyby čiastočne zodpovedajú príliš zložité pravidlá, ktorými sa riadia štrukturálne fondy. Zo systému spoločného riadenia, ktorý charakterizuje politiku súdržnosti, vyplýva vysoká miera zložitosti pri interpretácii a uplatňovaní pravidiel z dôvodu veľkého počtu zapojených subjektov. To síce predstavuje skutočnú pridanú hodnotu štrukturálnych fondov, prináša však vyššie riziko chýb.

Preto treba pravidlá zjednodušiť a zabezpečiť tak postupy, ktoré budú ľahšie použiteľné a neodradia prípadných príjemcov od účasti v projektoch.

Komisia musí zároveň posilniť svoju úlohu sprostredkovateľa poznatkov smerom k nižším úrovniam riadenia, a to regulačnými i neregulačnými iniciatívami (niektoré sa už uskutočňujú), ktoré treba prehĺbiť.

Treba zaistiť zvýšenie investícií do finančnej pomoci a odbornej prípravy smerom k štátnej a regionálnej správe jednotlivých členských štátov s cieľom rozšíriť kapacity a poznanie pravidiel zo strany orgánov zodpovedných za riadenie programov. Prvoradú pozornosť investíciám do inštitucionálnych kapacít treba venovať najmä v nových členských štátoch, kde je táto prax stále novinkou.

To umožní v strednodobom výhľade zapojiť viac regionálnych orgánov do riadenia a kontroly programov, pričom Komisia sa ujme skôr posilnenej koordinačnej úlohy.

Okrem opatrení, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom akčného plánu, treba podporovať ďalšie iniciatívy:

· prehĺbenie pomoci riadiacim orgánom zo strany Komisie (vzhľadom na to, že väčšina chýb sa vyskytuje na prvom stupni kontroly) formou cielených seminárov, usmerňujúcich pokynov, šírenia najlepších postupov a odbornej prípravy úradníkov zodpovedných za riadenie; treba začať nepretržite sledovať skutočné sprostredkovanie vzdelávacích opatrení zameraných na riadiace orgány s cieľom skontrolovať reálne odovzdávanie poznatkov s osobitným dôrazom na miestnu úroveň;

· zabezpečenie lepšej koordinácie medzi jednotlivými stupňami kontroly s cieľom predísť zdvojeniu auditov a nadmernej kontrole; zlepšenie koordinácie z dlhodobého hľadiska uvoľní zdroje v rámci Komisie, ktoré sa môžu venovať pomoci na strane riadenia;

· čo najskoršie spustenie nového portálu s databázou SFC 2007, ktorý poskytne všetkým subjektom zaoberajúcim sa štrukturálnymi fondmi priamy prístup k príslušným informáciám;

· zvýšenie potenciálu nástrojov finančného inžinierstva s cieľom umožniť rozvoj kvalitatívnych strategických projektov a zapojiť do európskych projektov súkromné subjekty, najmä MSP, a kapitál; súčasné nedostatočné využitie uvedených nástrojov spôsobené prílišnou komplikovanosťou zvyšuje naliehavosť diskusie o ich riadení;

· lepšia ucelenosť pravidiel platných pre rôzne fondy na úrovni Spoločenstva umožní integrovanejší prístup.

***

Niektoré nápravné opatrenia treba prijať ihneď, aby sa ich výsledky prejavili už v tomto programovom období. Iné sa musia riešiť dlhodobejšie na základe politickej diskusie o politike súdržnosti po roku 2013.

Napríklad práca na zjednodušovaní, ktorá sa v pracovnej skupine Komisie začala v roku 2007, by sa na jednej strane mala zamerať na návrhy na zlepšenie postupov v aktuálnom období realizácie, na druhej strane na predloženie ďalších návrhov na zjednodušenie fungovania politiky súdržnosti: zjednodušenie by sa malo stať horizontálnou a dlhodobou zásadou, ktorá bude inšpirovať celú filozofiu budúcej politiky súdržnosti.

Treba sa vážne zamyslieť nad zlepšením riadenia a následným zefektívnením systémov poskytovania štrukturálnych fondov v období po roku 2013. Toto hľadisko sa musí zohľadniť v diskusii o budúcnosti politiky súdržnosti v skupine na vysokej úrovni, do ktorej by sa mal aktívne zapojiť aj Európsky parlament.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.9.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Sophie Auconie, Catherine Bearder, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Salvatore Caronna, Ricardo Cortés Lastra, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Elie Hoarau, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Michael Theurer, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Leonidas Donskis, Aldo Patriciello, Maurice Ponga, Heide Rühle, Elisabeth Schroedter