Postup : 2010/2086(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0293/2010

Predkladané texty :

A7-0293/2010

Rozpravy :

PV 25/11/2010 - 4
CRE 25/11/2010 - 4

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0436

SPRÁVA     
PDF 158kWORD 97k
27.10.2010
PE 442.877v04-00 A7-0293/2010

o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008RT

(2010/2086(INI))

Výbor pre petície

Spravodajkyňa: Chrysoula Paliadeli

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008RT

(2010/2086(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament predloženú 24. februára 2010,

–   so zreteľom na článok 228 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne článok 195 Zmluvy o ES),

–   so zreteľom na článok 41 ods. 1, články 42 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1), naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho parlamentu 2008/587/ES z 18. júna 2008(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Európskeho ombudsmana týkajúce sa vzťahov so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (KOM(2002)0141)(3),

–   so zreteľom na článok 205 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7‑0293/2010),

A. keďže článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávňuje Európskeho ombudsmana prijímať sťažnosti od každého občana Únie, ktoré sa týkajú prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Únie,

B.  keďže sťažnosti občanov EÚ tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov EÚ,

C. keďže článok 41 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“,

D. keďže 1. marca 2007 mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti ochrany životného prostredia požiadala Komisiu o prístup k informáciám a dokumentom Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel a bývalého podpredsedu Komisie zodpovedného za oblasť podnikania a priemyslu, a to v súvislosti so stretnutiami Komisie a predstaviteľov automobilového priemyslu, na ktorých sa rokovalo o postoji Komisie k emisiám oxidu uhličitého z automobilov,

E.  keďže Komisia prisľúbila sprístupnenie 15 z 18 listov zaslaných vtedajšiemu komisárovi Günterovi Verheugenovi, ale zamietla prístup k trom listom, ktoré poslal nemecký automobilový výrobca Porsche, s odôvodnením, že ich zverejnením by sa porušila ochrana obchodných záujmov spoločnosti,

F.  keďže v článku 1 písm. a) nariadenia 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(4) sa uvádza, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť čo možno najširší prístup k dokumentom vo vlastníctve Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, a keďže podľa ustanovenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa všetky výnimky z tejto zásady musia striktne vysvetliť,

G. keďže Komisia zamietla poskytnúť sťažovateľovi prístup k príslušným listom od Porsche AG na základe prvej zarážky článku 4 ods. 2 nariadenia 1049/2001, v ktorom sa uvádza, že „orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva ...“,

H. keďže uvedené listy zaslala firma Porsche AG v súvislosti s konzultáciami Komisie s kľúčovými zainteresovanými stranami o otázke preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií oxidu uhličitého z osobných automobilov, keďže bolo preto pravdepodobné, že tieto tri listy obsahovali informácie o obchodných vzťahoch Porsche AG, a keďže ich teda Komisia mohla považovať za výnimky uvedené v prvej zarážke článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001,

I.   keďže úrad ombudsmana skontroloval tri listy od Porsche AG, ako aj výmenu e-mailov medzi Komisiou a Porsche, v ktorých Komisia informovala Porsche, že nemá v úmysle zverejniť tri listy, a keďže ombudsman na základe kontroly došiel k záveru, že Komisia nesprávne odmietla plný prístup k listom od Porsche AG na základe prvej zarážky článku 4 ods. 2 a čiastočný prístup na základe článku 4 ods. 6 nariadenia 1049/2001(5), a keďže išlo o prípad nesprávneho úradného postupu,

J.   keďže 27. októbra 2008 napísal ombudsman návrh odporúčania Komisii, v ktorom uviedol podrobné informácie skutkovej a právnej analýzy a oznámil, že Komisia by mala sprístupniť tri listy, ktoré poslala firma Porsche AG bývalému podpredsedovi Günterovi Verheugenovi, a to úplne, alebo by mala zvážiť ich čiastočné sprístupnenie,

K. keďže ombudsman na základe článku 195 Zmluvy o ES (teraz článok 228 ZFEÚ) požiadal Komisiu, aby mu do troch mesiacov, t. j. do 31. januára 2009, zaslala podrobné stanovisko,

L.  keďže Komisia do troch mesiacov stanovených v článku 228 ZFEÚ nezaslala svoje stanovisko, ale namiesto toho šesťkrát požiadala o predĺženie termínu na predloženie svojho podrobného stanoviska k návrhu odporúčania ombudsmana, a keďže v júli a opäť v septembri 2009 ombudsman informoval sekretariát Komisie o svojom zámere predložiť osobitnú správu Parlamentu, ak nedostane odpoveď na svoj návrh odporúčania,

M. keďže nová Komisia po nastúpení do úradu sprístupnila listy, čo však bolo 15 mesiacov po vydaní návrhu odporúčania, a nie tri mesiace stanovené v štatúte ombudsmana a v článku 228 ZFEÚ,

N. keďže Komisia pätnásťmesačným odkladaním svojej odpovede na návrh odporúčania porušila svoju povinnosť lojálne a v dobrej viere spolupracovať s ombudsmanom počas jeho vyšetrovania vo veci 676/2008/RT a keďže to poškodzuje nielen medziinštitucionálny dialóg, ale aj obraz EÚ v očiach verejnosti,

O. keďže ombudsman zistil odklady Komisie v ďalšom prípade v súvislosti so sprístupnením dokumentov (355/2007(TN)FOR), keď mala Komisia predložiť podrobné stanovisko k návrhu odporúčania ombudsmana do 31. októbra 2009, ale doteraz tak neurobila,

P.  keďže Komisia dodržala pôvodné termíny odpovede na sťažnosti iba v štyroch z 22 prípadov spojených so sprístupnením dokumentov, ktoré riešil ombudsman v roku 2009; keďže v 14 z týchto 22 prípadov predložila svoju odpoveď s viac než 30-dňovým omeškaním a v šiestich prípadoch s takmer 80-dňovým omeškaním,

Q. keďže úlohou Parlamentu ako jediného voleného orgánu EÚ je zabezpečiť a chrániť nezávislosť Európskeho ombudsmana pri plnení jeho povinností voči občanom EÚ a sledovať vykonávanie jeho odporúčaní,

1.  súhlasí s kritickými pripomienkami Európskeho ombudsmana a s jeho odporúčaním Komisii v súvislosti so sťažnosťou 676/2008/RT;

2.  uznáva, že neprimerané odklady odpovede ombudsmanovi v tomto prípade znamenajú porušenie povinnosti Komisie lojálne spolupracovať, ako sa uvádza v zmluve;

3.  je vážne znepokojený bežnou praxou Komisie, keď odkladá a zdržiava vyšetrovanie ombudsmana v prípadoch spojených s prístupom k dokumentom;

4.  pripomína, že v súvislosti s konzultáciami uvedenými v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 musí Komisia určiť termín na odpoveď autorovi dokumentu tretej strany, a zdôrazňuje, že Komisia by mala túto právomoc uplatňovať spôsobom, ktorý jej umožní dodržiavať vlastné termíny(6);

5.  pripomína príslušnú judikatúru, ktorá sa týka zásady lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) a podľa ktorej sú inštitúcie Únie povinné v dobrej viere navzájom spolupracovať, a konštatuje, že táto povinnosť je jasne uvedená v novom článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

6.  domnieva sa, že nekooperatívny postoj Komisie v tomto a ďalších prípadoch môže narušiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne dohliadať na činnosť Komisie a že takýto postoj je v rozpore so základnou zásadou právneho štátu, na ktorej je Európska únia založená;

7.  žiada, aby Komisia Európskemu parlamentu zaručila, že si v budúcnosti bude plniť svoj záväzok lojálne spolupracovať s Európskym ombudsmanom;

8.  domnieva sa, že ak Komisia nepristúpi na takýto záväzok a/alebo naďalej nebude spolupracovať s ombudsmanom, Parlament ju môže sankcionovať a takouto sankciou môže byť okrem iného zaradenie časti rozpočtu Komisie na administratívne výdavky do rezervy;

9.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu ombudsmanovi.

(1)

Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.

(2)

Ú. v. EÚ L 189, 17.7.2008, s. 25.

(3)

Ú. v. ES C 244, 10.10.2002, s. 5.

(4)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(5)

Článok 4 ods. 6 nariadenia 1049/2001 znie: „Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.“

(6)

Článok 5 ods. 5 ustanovení vykonávajúcich nariadenie (ES) č. 1049/2001 pripojených k rozhodnutiu Komisie č. 2001/937/ES stanovuje: „Konzultovaná tretia osoba, od ktorej dokument pochádza, má na odpoveď lehotu najmenej piatich pracovných dní, ktorá však musí Komisii umožniť dodržiavať vlastné lehoty pre odpoveď“.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Osobitné správy sú krajným nástrojom Európskeho ombudsmana. Jeho rozhodnutia nie sú právne záväzné, preto sa spolieha na presvedčovanie, na váhu logickej argumentácie a niekedy i na publicitu a silu verejnej mienky. Malé množstvo osobitných správ, ktoré Európsky ombudsman musel predložiť Európskemu parlamentu (17 od roku 1995), je dôkazom kooperatívneho prístupu inštitúcií EÚ v prevažnej väčšine prípadov.

Súčasťou tejto spolupráce je však aj právomoc poslať Európskemu parlamentu osobitnú správu. Najmä skutočnosť, že po vypracovaní návrhu odporúčania by ďalším krokom mohla byť osobitná správa, často pomôže presvedčiť príslušnú inštitúciu alebo príslušný orgán, aby zmenili stanovisko. Osobitné správy by sa preto mali predkladať len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, v ktorých by Parlament mohol pomôcť presvedčiť príslušnú inštitúciu alebo príslušný orgán, aby zmenili stanovisko.

Európsky parlament je ako politický orgán v rokovaní o osobitných správach ombudsmana nezávislý, pokiaľ ide o postupy a podstatu jeho prístupu a činnosti. Pri posudzovaní osobitnej správy berie Parlament vždy do úvahy, že právo obrátiť sa na ombudsmana je spolu s právom na predkladanie petícií Európskemu parlamentu základným občianskym právom pevne zakotveným v charte základných práv, ktorá má teraz podľa Lisabonskej zmluvy právnu hodnotu.

Sťažnosť

V marci 2007 mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v oblasti ochrany životného prostredia, požiadala o prístup k určitým dokumentom v súlade s nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Dokumenty sa týkali stretnutí Európskej komisie a automobilových výrobcov, na ktorých sa prerokúvala otázka postoja Komisie k emisiám oxidu uhličitého z automobilov.

V novembri 2007 Európska komisia sprístupnila 15 z 18 listov, ktoré boli zaslané vtedajšiemu komisárovi Günterovi Verheugenovi. Zamietla však prístup k trom listom od nemeckého automobilového výrobcu Porsche s odôvodnením, že ich zverejnením by sa porušila ochrana obchodných záujmov spoločnosti. Sťažovateľ sa potom obrátil na Európskeho ombudsmana. V septembri 2008 úrad ombudsmana preskúmal listy v priestoroch Komisie. Ombudsman došiel 27. októbra 2008 na základe kontroly k záveru, že Komisia zamietla prístup k trom listom neoprávnene. Vypracoval preto návrh odporúčania Komisii, v ktorom uviedol, že by mala listy úplne sprístupniť alebo zvážiť ich čiastočné sprístupnenie.

Podľa článku 3 ods. 6 štatútu Európskeho ombudsmana, ktorý vypracoval Európsky parlament, Komisia mala tri mesiace na vyjadrenie podrobného stanoviska k tomuto návrhu odporúčania. Termínom na odpoveď Komisie bol teda 31. január 2009. Komisia neodpovedala a 30. januára 2009 požiadala o predĺženie tohto termínu. Následne požiadala o ďalšie predĺženia termínov 23. februára 2009, 26. marca 2009, 29. apríla 2009, 29. mája 2009 a 26. júna 2009.

Potom, ako ombudsman súhlasil so všetkými žiadosťami Európskej komisie o predĺženie pôvodného termínu, 3. júla 2009 napísal Komisii, že nie je jasné, prečo jej návrh podrobného stanoviska trvá tak dlho, keď potrebovala šesťkrát predĺžiť pôvodný, už i tak dosť dlhý termín. Komisia odpovedala 17. júla a uviedla, že nie je schopná poskytnúť fundovanú odpoveď, pretože stále konzultuje s treťou stranou (Porsche).

Dňa 30. septembra 2009, t. j. desať mesiacov od zaslania návrhu odporúčania, Európska komisia informovala ombudsmana, že sa rozhodla tieto listy čiastočne sprístupniť a zhotovila na tento účel upravené verzie. Oznámila aj zámer informovať o svojom rozhodnutí Porsche. Dňa 27. októbra 2009 Komisia uviedla, že rozhodnutie informovať Porsche zadala na preklad do nemčiny a spoločnosti ho zašle začiatkom novembra. Dňa 9. novembra 2009 Európsky ombudsman písomne Komisiu požiadal o kópiu písomného vyrozumenia spoločnosti Porsche a žiadal, aby bol informovaný o záveroch postupu sprístupnenia uvedených listov. Dňa 4. decembra 2009 útvary Komisie telefonicky informovali úrad ombudsmana, že písomné vyrozumenie bude čoskoro zaslané spoločnosti Porsche.

Do dátumu predloženia osobitnej správy Európskemu parlamentu dňa 24. februára 2010 Európsky ombudsman nebol informovaný ani o písomnom vyrozumení, ani o sprístupnení listov. Keď sa nová Komisia ujala úradu, listy skutočne sprístupnila potom, čo ombudsman predložil svoju osobitnú správu. Stalo sa tak však viac než 15 mesiacov po zaslaní návrhu odporúčania, a nie tri mesiace, ako stanovuje Európsky parlament v štatúte ombudsmana a článok 228 ZFEÚ.

V jednotlivých oznámeniach v tejto veci Európska komisia vysvetľovala, že si nemôže splniť povinnosť a odpovedať na návrh odporúčania v dôsledku prebiehajúcich konzultácií s Porsche o navrhovanom sprístupnení uvedených dokumentov. Komisia zdôvodnila dĺžku spomínaných konzultácií týmito dvoma argumentmi: po prvé, že existovala možnosť dosiahnuť kladný výsledok v rokovaniach s Porsche, čo sa týka navrhovaného sprístupnenia, a po druhé, že bolo potrebné poskytnúť Porsche dostatočný čas na prijatie právnych krokov proti rozhodnutiu Komisie o sprístupnení uvedených dokumentov.

Pokiaľ ide o prvý argument Európskej komisie, treba pripomenúť, že v rámci konzultácií podľa nariadenia č. 1049/2001 Komisia musí určiť autorovi dokumentu tretej strany termín na odpoveď. Komisia by mala v každom prípade túto právomoc uplatňovať tak, aby bola schopná dodržiavať vlastné termíny. Čo sa týka druhého argumentu Komisie, treba upozorniť na to, že nutnosť umožniť spoločnosti Porsche uplatniť jej zákonné práva nemôže byť dôvodom na mimoriadne oneskorenie Komisie pri prvej odpovedi na návrh odporúčania a následne pri informovaní Porsche o zámere sprístupniť dokumenty.

V súvislosti s tým je potrebné pripomenúť príslušnú judikatúru, ktorá sa týka lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a podľa ktorej sú inštitúcie Únie povinné v dobrej viere navzájom spolupracovať. Túto povinnosť jasne stanovuje nový článok 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

Ďalšie informácie

V súlade s článkom 41 charty základných práv má „každý [...] právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“.

Zo skúsenosti ombudsmana nanešťastie vyplýva, že Komisia príliš často nedodržiava termíny, ktorú sú stanovené v nariadení č. 1049/2001, na vybavovanie žiadostí o prístupe verejnosti k dokumentom. Výsledky Komisie sú ešte horšie, keď sa občania ombudsmanovi sťažujú v súvislosti s prípadmi týkajúcimi sa prístupu k dokumentom.

Komisia dodržala pôvodný termín odpovede na sťažnosť iba v štyroch prípadoch z 22, ktorými sa ombudsman zaoberal v roku 2009, to znamená v menej ako pätine prípadov. Vo väčšine prípadov (14 z 22) došlo k omeškaniu o viac ako 30 dní. Vo viac ako štvrtine všetkých prípadov (6 z 22) predstavovalo omeškanie 80 a viac dní.

Ombudsman sa 4. mája 2010 zúčastnil na schôdzi Výboru pre petície, na ktorej vysvetlil osobitnú správu. Počas svojho vystúpenia uviedol, že v súvislosti s ďalším prípadom týkajúcim sa prístupu k dokumentom 355/2007(TN)FOR) Komisia trikrát odložila svoje podrobné stanovisko k návrhu odporúčania. Túto sťažnosť podala mimovládna organizácia – Európsky úrad pre životné prostredie. V tomto prípade ombudsman vypracoval návrh odporúčania 29. júna 2009. Komisia mala predložiť svoje stanovisko do 31. októbra 2009. Komisia 27. mája 2010 oznámila, že kvôli „pretrvávajúcej nejasnej právnej situácii“ bude potrebovať predĺženie termínu na zaslanie podrobného stanoviska do 31. júla 2010.

Závery

Skutočnosť, že Komisia naozaj sprístupnila listy vo veci 676/2008/RT potom, ako ombudsman predložil svoju osobitnú správu, možno označiť za úspech parlamentnej kontroly práce Komisie prostredníctvom vyšetrovaní ombudsmana.

Z toho však môže Európsky parlament iba vyvodiť záver, že Európska komisia tým, že 15 mesiacov odkladala svoju odpoveď na návrh odporúčania a že si nesplnila úlohu a neinformovala Porsche o svojom zámere sprístupniť dokumenty, porušila záväzok lojálne a v dobrej viere spolupracovať s Európskym ombudsmanom, a že tento prístup Komisie poškodzuje nielen medziinštitucionálny dialóg, ale aj obraz EÚ v očiach verejnosti.

Počas vyšetrovania Európsky ombudsman zistil, že ide o nesprávny úradný postup a poskytol Európskej komisii všetky možnosti na nápravu. V tejto súvislosti môže Komisia svojím nekooperatívnym prístupom oslabiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne kontrolovať Komisiu. Koná tak v rozpore so základnou zásadou právneho štátu, na ktorej je Európska únia založená.

Okrem toho je zrejmé, že Komisia príliš často odkladá odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom. Väčšinu odpovedí v prípadoch týkajúcich sa prístupu k dokumentom posiela ombudsmanovi so značným omeškaním, pričom niekedy sú tieto oneskorenia veľmi dlhé. Táto situácia vytvára systémový problém. Občania tak prichádzajú o jednu z hlavných výhod spojených s používaním základného práva sťažovať sa ombudsmanovi, to znamená o rýchlejší výsledok, ako by sa dosiahol v prípade, že by sa vec dostala pred súd.

Európsky parlament preto žiada Európsku komisiu, aby uznala, že neprimerané odklady odpovede Európskemu ombudsmanovi v tomto prípade znamenajú porušenie povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá je stanovená v Zmluve o EÚ, a aby sa zaviazala v budúcnosti dodržiavať povinnosť lojálne spolupracovať s Európskym ombudsmanom. Ak Komisia nepristúpi na takýto záväzok a/alebo naďalej nebude s ombudsmanom spolupracovať, Parlament ju môže sankcionovať. Takouto sankciou môže byť okrem iného zaradenie časti rozpočtu Komisie na administratívne výdavky do rezervy.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.10.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

10

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Victor Boştinaru, Pascale Gruny, Peter Jahr, Mariya Nedelcheva, Chrysoula Paliadeli, Nikolaos Salavrakos, Jarosław Leszek Wałęsa, Angelika Werthmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Axel Voss

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia