SPRÁVA o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách

11.11.2010 - (2009/2201(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Harlem Désir

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (2009/2201(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 30 a 31 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 9, 10, 48, 138, 139, 153, 156, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, vyhlásenie tripartitných zásad o nadnárodných spoločnostiach a sociálnej politike Medzinárodnej organizácie práce, ako aj na etické kódexy dohodnuté pod záštitou medzinárodných organizácií, ako sú FAO, WHO a Svetová banka, a úsilie vyvinuté pod dohľadom UNCTAD, pokiaľ ide o činnosti podnikov v rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na iniciatívu „Global Compact“, ktorú OSN vyhlásilo v septembri 2000, a správu generálneho tajomníka OSN s názvom Smerom ku globálnemu partnerstvu – zlepšená spolupráca medzi OSN a príslušnými partnermi, najmä súkromným sektorom z 10.augusta 2005 (05-45706 (E) 020905) a vyhlásenie iniciatívy Global Compact a iniciatívy OSN Global Reporting z 9. októbra 2006, ako aj zásady zodpovedného investovania, ktoré OSN vyhlásila v januári 2006 a ktoré koordinuje UNEP Finance Initiative a UN Global Compact,

–   so zreteľom na normy OSN týkajúce sa zodpovednosti nadnárodných spoločností a iných obchodných podnikov v oblasti ľudských práv, ktoré boli prijaté v decembri 2003[1],

–   so zreteľom na iniciatívu Global Reporting, vyhlásenú v roku 1997[2], aktualizované usmernenia G3 na vypracovanie správ o trvalom rozvoji, uverejnené 5. októbra 2006, a pokyny G4, ktoré v súčasnosti pripravuje iniciatíva Global Reporting,

–   so zreteľom na výsledky svetového samitu OSN v Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002, a najmä výzvu v prospech iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a závery Rady z 3. decembra 2002 o ďalších krokoch po samite[3],

–   so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára pre ľudské práva o zodpovednosti nadnárodných spoločností a iných podnikov v oblasti ľudských práv z 15. februára 2005 (E/CN.4/2005/91, 2005),

–   so zreteľom na správu osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka povereného otázkami ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov s názvom Podpora a ochrana všetkých ľudských, občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na rozvoj zo 7. apríla 2008 (A/HRC/8/5 2008) a na prebiehajúcu prácu na jeho ďalšej správe plánovanej na rok 2011,

–   so zreteľom na správu osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre otázku ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných obchodných spoločností Johna Ruggieho: Podnikanie a ľudské práva: ďalšie kroky smerom k sfunkčneniu rámca „chrániť, rešpektovať a naprávať“ z 9. apríla 2010 (A/HRC/14/27),

–   so zreteľom na referenčné systémy a mechanizmy certifikácie a označovania zamerané na postoj podnikov v oblasti udržateľného rozvoja, zmeny klímy a znižovania chudoby, ako je norma SA 8000, ktorá sa týka zákazu detskej práce, a normy AFNOR a ISO v oblasti udržateľného rozvoja,

–   so zreteľom na proces z Kimberley, týkajúci sa kontroly obchodu s nebrúsenými diamantmi,

–   so zreteľom na iniciatívy začaté v rôznych členských štátoch na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov a najmä na vytvorenie vládneho centra pre sociálnu zodpovednosť podnikov v Dánsku, ktoré koordinuje vládne legislatívne iniciatívy na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov a vypracováva praktické nástroje určené pre podniky[4],

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, deklaráciu OSN o právach domorodého obyvateľstva, prijatú rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 61/295 13. septembra 2007 a Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–   so zreteľom na medzinárodné dohovory o životnom prostredí, ako je Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu (1987), Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov (1999), Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti (2000) a Kjótsky protokol (1997),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. marca 2003 k zelenej knihe s názvom Podpora európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov,

–   so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania európskeho viacstranného fóra pre sociálnu zodpovednosť podnikov z 29. júna 2004 vrátane 7. odporúčania na podporu opatrení zameraných na vytvorenie zodpovedajúceho právneho rámca,

–   so zreteľom na Bruselský dohovor z roku 1968, posilnený v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[5], a na zelenú knihu Komisie z 21. apríla 2009 o revízii nariadenia (ES) č. 44/2001,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Podpora európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov (KOM(2001)0366), na ktorú nadväzuje biela kniha s názvom Oznámenie Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju (KOM(2002)0347),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. mája 2001 o uznávaní, meraní a uverejňovaní informácií o životnom prostredí v účtovnej závierke a vo výročných správach obchodných spoločností (oznámenie pod číslom dokumentu C(2001)1495)[6],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2004 s názvom Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rozdeleniu výhod pre všetkých (KOM(2004)0383),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 22. marca 2006, ktorým sa implementuje partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – prínos EÚ k implementácii programu o dôstojnej práci vo svete (KOM(2006)0249),

–   so zreteľom na všeobecný systém preferencií (VSP) platný od 1. januára 2006, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a obsahuje tiež nové stimuly pre zraniteľné krajiny čeliace špecifickým obchodným, finančným alebo rozvojovým potrebám,

–   so zreteľom na kapitolu 13 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou, podpísanej v októbri 2009, podľa ktorej sa „strany usilujú o uľahčenie a podporu obchodu s tovarom, ktorý prispieva k udržateľnému rozvoju vrátane toho tovaru, ktorý sa začleňujú do rámca takých systémov, ako je spravodlivý a etický obchod, a toho tovaru, ktorý zahŕňa sociálnu zodpovednosť podnikov a finančnú zodpovednosť“,

–   so zreteľom na článok 270 ods. 3 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru, podpísanej v marci 2010, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli podporovať osvedčené obchodné postupy spojené so sociálnou zodpovednosťou podnikov", a na článok 270 ods. 4 dohody, v ktorom sa uvádza, že „zmluvné strany uznávajú, že pružný a dobrovoľný mechanizmus založený na stimuloch môže prispieť k súdržnosti obchodných postupov a cieľov udržateľného rozvoja“,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 3. decembra 2001 o ďalších krokoch v nadväznosti na zelenú knihu o sociálnej zodpovednosti podnikov[7],

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 10. januára 2003 o sociálnej zodpovednosti podnikov[8],

–   so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. februára 2003 o sociálnej zodpovednosti podnikov[9],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov, v ktorých sa nalieha na členské štáty, aby nabádali podniky k rozvíjaniu sociálnej zodpovednosti[10],

–   so zreteľom na závery Rady o detskej práci zo 14. júna 2010[11],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)[12],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 o ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní[13],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby[14],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 1999 o normách Spoločenstva pre európske podniky v rozvojových krajinách: Smerom k európskemu etickému kódexu[15], v ktorom sa odporúča vytvorenie európskeho modelu etického kódexu podporovaného európskym mechanizmom presadzovania,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode[16], v ktorom sa vyžaduje, aby WTO podporila základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce a aby WTO akceptovala rozhodnutia Medzinárodnej organizácie práce vrátane výziev na sankcionovanie v prípade závažného porušenia hlavných pracovných noriem,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2002 o oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Podporovanie hlavných pracovných noriem a zlepšenie sociálneho riadenia v kontexte globalizácie[17],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2003 o oznámení Komisie týkajúcom sa sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju[18],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí v rozvojových krajinách, a najmä o detskej práci[19],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie[20],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji[21],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo[22],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých[23], v ktorom sa požaduje, aby sa do obchodných dohôd EÚ, a najmä dvojstranných dohôd, začlenili pracovné normy na podporu dôstojnej práce,

–   so zreteľom na vypočutie o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodnom obchode, ktoré organizoval Európsky parlament 23. februára 2010,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0317/2010),

A. keďže spoločnosti a ich pobočky sú jedným z významných subjektov hospodárskej globalizácie a medzinárodného obchodu,

B.  zohľadňujúc usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti prijaté v roku 2000 a aktualizované v roku 2010, odporúčania vlád pre podniky, ktoré obsahujú dobrovoľné normy zodpovedného postoja, dodržiavania platných zákonov, najmä v oblasti zamestnanosti, vzťahov so sociálnymi partnermi, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov, boja proti korupcii a daňových únikov,

c.  keďže tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o nadnárodných spoločnostiach, ktorého cieľom je usmerňovať vlády, nadnárodné spoločnosti a pracovníkov v oblastiach, ako sú zamestnanosť, odborná príprava, pracovné podmienky a pracovné vzťahy, a v ktorom sa štáty zaväzujú, že budú dodržiavať štyri hlavné pracovné normy a že ich budú podporovať: slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie; odstránenie všetkých foriem nútenej práce; zrušenie detskej práce a odstránenie diskriminácie v súvislosti so zamestnaním,

D. keďže povaha sociálnej zodpovednosti podnikov je dobrovoľná a samoregulačná a akékoľvek iniciatívy Komisie by sa mali zamerať skôr na podporovanie ako regulovanie činností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov,

E.  keďže iniciatíva OSN Global Compact, ktorá obsahuje desať zásad, od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, základných pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa spoločnosti zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných operácií,

F.  keďže prebiehajú práce na aktualizácii usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti, a najmä vzhľadom na usmernenia týkajúce sa zdokonalenia vnútroštátnych kontaktných miest a režimu zodpovednosti za dodávateľské reťazce,

G. keďže medzinárodné referenčné systémy ako iniciatíva Global Reporting alebo mechanizmy certifikácie a označovania, ako je norma ISO 14 001, alebo najmä najnovšia norma ISO 26 000, ktorá je sformulovaná ako celok usmernení vzťahujúci sa na všetky druhy organizácií, pomáhajú podnikom pri hodnotení hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dosahu ich činností, pričom zahrňujú koncepciu trvalo udržateľného rozvoja, ale sú účinné iba v prípade, že sa skutočne uplatňujú a podliehajú kontrole,

H. keďže vymedzenie sociálnej zodpovednosti podnikov sformulované normou ISO 26 000 ako „zodpovednosť organizácie za dosah jej rozhodnutí a činností na spoločnosť a životné prostredie, ktorá sa prejavuje transparentným a etickým správaním, ktoré: prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju vrátane zdravia a blaha spoločnosti; zohľadňuje očakávania zúčastnených strán; dodržiava platné zákony a je v súlade s medzinárodnými normami; je začlenené do celkovej organizácie a uplatňuje sa v týchto vzťahoch“, s ktorou súhlasí veľká časť občianskej spoločnosti a medzinárodného odborového hnutia,

I.   zohľadňujúc cieľ, ktorý Komisia vytýčila vo svojom oznámení z roku 2006 a ktorý spočíva v tom, že sa z Európskej únie stane „pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti“, kde sociálna zodpovednosť podnikov je prezentovaná ako „aspekt európskeho sociálneho modelu“, ktorý predstavuje „prostriedok, ako brániť solidaritu, súdržnosť a rovnosť príležitostí v rámci rastúcej hospodárskej súťaže“,

J.   vzhľadom na správu Európskej komisie pre Európsky parlament, Radu, Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s názvom Dohľad nad obchodno-distribučným trhom – na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020[24] a jej prílohy, ktorá zdôrazňuje, že „spotrebitelia sú často iba málo informovaní o sociálnej zodpovednosti obchodníka. Preto si nemôžu pri takomto nákupe vybrať“,

K. keďže podľa zmlúv sa obchodná politika musí viesť v súlade so všetkými cieľmi Európskej únie vrátane jej sociálnych a environmentálnych cieľov a cieľov v oblasti rozvojovej pomoci,

L.  keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšíril rozsah pôsobnosti právomocí EÚ v oblasti obchodu, najmä v oblasti investovania, ktoré teraz musí byť v súlade s normami sociálnej zodpovednosti podnikov, ku ktorým sa EÚ prihlásila; keďže nová spoločná investičná politika by mala podrobne stanoviť vynútiteľné podmienky pre investorov z EÚ ako hlavný nástroj na obnovenie rovnováhy medzi právami a povinnosťami,

M. keďže Európska únia už podmieňuje udeľovanie určitých obchodných preferencií ratifikáciou hlavných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce svojimi partnermi a keďže sa v roku 2006 zaviazala, že bude podporovať dôstojnú prácu prostredníctvom všetkých svojich vonkajších politík vrátane spoločnej obchodnej politiky,

N. keďže dvojstranné dohody EÚ o voľnom obchode už obsahujú kapitolu venovanú udržateľnému rozvoju vrátane environmentálnych a sociálnych cieľov a dodržiavania pravidiel v tejto oblasti,

O. keďže nedodržiavanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov predstavuje formu sociálneho a environmentálneho dampingu najmä na úkor podnikov nachádzajúcich sa v Európe, ktoré musia dodržiavať prísnejšie sociálne, environmentálne a daňové normy, keďže zavedenie zoznamu sankcií v prípade vážnych porušení zásad sociálnej zodpovednosti podnikov by predstavovalo efektívne opatrenie,

P.  keďže by malo byť bežné, aby európske spoločnosti, ktoré presúvajú svoje výrobné jednotky do krajín s nízkymi platmi a minimálnymi environmentálnymi povinnosťami, mohli byť brané na zodpovednosť pred príslušnými súdmi za prípadné environmentálne a sociálne škody alebo iné vonkajšie negatívne vplyvy, ktoré pociťujú miestne komunity, spôsobené ich pobočkami a ich zásobovacími reťazcami v týchto krajinách,

Q. vzhľadom na veľkú rozmanitosť väzieb, ktoré môžu existovať medzi materskou spoločnosťou a jej pobočkami na jednej strane a podnikom a jeho dodávateľmi na druhej strane; a so zreteľom na potrebu vysvetliť pojmy sféra vplyvu a „due diligence“ (náležitá starostlivosť) na medzinárodnej úrovni,

R.  keďže podniky nie sú priamymi subjektmi medzinárodného práva a medzinárodné dohovory, najmä v oblasti ľudských práv, pracovného práva, ochrany životného prostredia, zaväzujú štáty, ktoré ich podpísali, ale nezaväzujú priamo podniky, ktoré sídlia v týchto štátoch; keďže je naopak úlohou týchto štátov, aby zabezpečili, že podniky s hlavným sídlom na ich území dodržiavajú ich právne záväzky a rešpektujú povinnosť náležitej starostlivosti, a aby stanovili primerané sankcie, ak by podniky takto nekonali,

S.  vzhľadom na základné právo na účinnú právnu ochranu a na prístup k nestrannému a nezávislému súdu, ktoré potvrdzuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

T.  vzhľadom na zásadu súdnej spolupráce, ktorú potvrdzuje Bruselský dohovor a nariadenie č. 44/2001, a vyzývajúc Komisiu, aby nadviazala na zlepšenia uvedené v zelenej knihe, ktorá navrhuje cesty v oblasti extrateritoriality, predovšetkým smerom k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti nariadenia na spory, na ktorých sa zúčastňujú odporcovia z tretích krajín,

U. keďže v kapitole 13 dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou a v článku 270 ods. 3 viacstrannej dohody o obchode medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru sa už uvádza zmienka o sociálnej zodpovednosti podnikov, ale ešte sa celkovo nezohľadňuje význam sociálnej zodpovednosti podnikov pri dosahovaní európskeho cieľa ochrany životného prostredia a sociálnych a ľudských práv, keďže pokračujúce porušovanie ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych ustanovení zo strany podnikov v praxi, a to v rozpore so stanovenými cieľmi, nemá žiadny vplyv na pokračovanie týchto dohôd,

V. keďže predovšetkým v banskom priemysle a v mnohých odvetviach dodávateľského priemyslu sa doterajšie dohody v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov ukázali ako nepostačujúce,

W. vzhľadom na existujúce právne predpisy Spoločenstva o mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch, a najmä na odporúčanie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 a na zákon o malých podnikoch pre Európu prijatý v júni 2008,

X. keďže dohody v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov nesmú slúžiť na obchádzanie platných právnych predpisov; keďže dohody v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa ukážu ako neúčinné alebo nevykonateľné, by mali viesť k právnej úprave zo strany zákonodarcu,

Y.  keďže sociálna zodpovednosť podnikov je pojmom, na základe ktorého podniky dobrovoľne začleňujú do svojej obchodnej stratégie sociálne a environmentálne otázky v záujme všeobecného blaha zainteresovaných strán tým, že sa aktívne angažujú vo verejnej politike, čo je významným aspektom hodnotovo zameranej sociálnej zmeny,

Z.  keďže sociálna zodpovednosť podnikov predstavuje základnú súčasť európskeho sociálneho modelu, ktorý bol posilnený nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä jej horizontálnou sociálnou doložkou, a keďže potreba podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov bola uznaná v oznámení Európskej komisie o stratégii EÚ 2020 ako dôležitý prvok na zabezpečenie dlhodobej dôvery zamestnancov a spotrebiteľov,

AA. keďže sociálna zodpovednosť podnikov má veľký vplyv na presadzovanie ľudských práv v rozvojových krajinách,

AB. keďže sociálna zodpovednosť podnikov by nemala nahrádzať štát pri poskytovaní základných verejných služieb ani oslobodzovať ho od jeho zodpovednosti za poskytovanie týchto služieb,

AC. keďže sociálna zodpovednosť podnikov môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní životnej úrovne v znevýhodnených komunitách,

AD. keďže odbory zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní sociálnej zodpovednosti podnikov, pretože pracovníci najlepšie poznajú realitu podnikov, ktoré ich zamestnávajú,

AE. keďže sociálna zodpovednosť podnikov sa musí zvažovať súbežne a v interakcii s reformami v oblasti riadenia podnikov,

AF. zohľadňujúc úlohu, ktorú malé a stredné podniky zohrávajú na jednotnom európskom trhu, a výsledky projektov financovaných Komisiou s cieľom podporiť zavádzanie praktík sociálnej zodpovednosti podnikov najmä malými a strednými podnikmi,

AG. keďže sociálna zodpovednosť podnikov a sociálne a environmentálne doložky v obchodných dohodách majú rovnaký cieľ: v podobe hospodárstva, ktoré rešpektuje ľudské potreby a životné prostredie, a spravodlivejšej, sociálnejšej a ľudskejšej globalizácie, ktorá účinne podporuje udržateľný rozvoj,

AH. keďže až doteraz obchodné pravidlá a sociálna zodpovednosť podnikov neboli spojené, alebo sa spájali len málo, ale ak by sa podarilo spojiť obchodné pravidlá s cieľmi sociálnej zodpovednosti podnikov, bol by to veľký prínos,

1.  konštatuje, že globálne výzvy, ktoré zvýraznila nedávna finančná kríza, viedli k celosvetovým diskusiám o potrebe nového regulačného prístupu a o otázkach riadenia v rámci svetového hospodárstva vrátane v medzinárodnom obchode; domnieva sa, že nové účinnejšie a lepšie presadzované pravidlá by mali prispievať k rozvoju trvalejších politík, ktoré účinne zohľadňujú sociálne a environmentálne hľadiská;

2.  konštatuje tiež, že globalizácia zvýšila konkurenčný tlak medzi krajinami pri získavaní zahraničných investorov a hospodársku súťaž medzi podnikmi, čo niekedy viedlo vlády k tolerovaniu hrubého porušovania ľudských a pracovných práv a poškodzovania životného prostredia s cieľom prilákať obchod a investície;

3.  pripomína, že zásady, ktoré vymedzujú sociálnu zodpovednosť podnikov a sú uznávané na medzinárodnej úrovni v rámci OECD, ako aj v rámci Medzinárodnej organizácie práce a OSN, sa týkajú zodpovedného postoja, ktorý sa očakáva od podnikov najmä v oblasti zamestnanosti, sociálnych vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov a transparentnosti voči nim, boja proti korupcii a daní, a požaduje v prvom rade dodržiavanie platných právnych predpisov;

4.  pripomína, že podpora sociálnej zodpovednosti podnikov je cieľom, ktorý podporuje Európska únia, a že Európska komisia sa domnieva, že Únia musí zabezpečiť, aby ňou uplatňované vonkajšie politiky skutočne prispievali k udržateľnému rozvoju a sociálnemu rozvoju v týchto krajinách a aby konanie európskych spoločností všade, kde investujú alebo pôsobia, bolo v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami;

5.  pripomína, že ciele spoločnej obchodnej politiky by mali byť plne skoordinované s globálnymi cieľmi Európskej únie ; že v súlade s článkom 207 ZFEÚ sa spoločná obchodná politika EÚ musí uskutočňovať „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“ a v súlade s článkom 3 ZEÚ musí prispievať okrem iného k „trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

6.  domnieva sa, že Európska únia by sa mala zaoberať možnosťou vytvorenia harmonizovanej definície vzťahov medzi podnikom, ktorý sa označuje ako „materská spoločnosť“, a všetkými podnikmi, ktoré sú voči nemu vo vzťahu závislosti, či už ide o pobočku, dodávateľa alebo subdodávateľa, aby sa uľahčilo určenie právnej zodpovednosti každého z týchto subjektov;

7.  domnieva sa, že vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú veľké spoločnosti, ich pobočky a ich zásobovacie reťazce v medzinárodnom obchode, je nevyhnutné, aby sa sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov začlenila do obchodných dohôd Európskej únie;

8.  domnieva sa, že sociálne doložky obchodných dohôd by sa mali doplniť začlenením koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá sa týka postoja spoločností, a na základe záväznosti opatrení stanovených v obchodných dohodách na monitorovanie uplatňovania zásad, ktorými sa riadia, sa zase posilní sociálna zodpovednosť podnikov;

9.  požaduje, aby sa zásady a povinnosti v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov zohľadnili a zapracovali v budúcom oznámení Komisie o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020, v oznámení o sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré Komisia pripravuje na rok 2011, a pri vykonávaní obchodnej politiky;

10. považuje sociálnu zodpovednosť podnikov za účinný nástroj na zlepšenie konkurencieschopnosti, zručností a možností odbornej prípravy, bezpečnosti pri práci a pracovného prostredia, na ochranu práv pracovníkov a práv miestnych a domorodých komunít, ako aj na podporu trvalo udržateľnej politiky v oblasti životného prostredia a výmeny najlepších postupov na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, hoci je zrejmé, že nemôže nahradiť pracovné právo či všeobecné a odvetvové kolektívne zmluvy;

11. vyzýva, aby sa od podnikov vyžadovalo uplatňovanie sociálnej zodpovednosti s cieľom zaistiť fyzickú integritu, bezpečnosť, fyzickú a duševnú pohodu, pracovné a ľudské práva nielen ich zamestnancov, ale aj zamestnancov vo všeobecnosti prostredníctvom vplyvu podnikov na širší okruh ich pridružených subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a vyzývať na rozširovanie takýchto postupov v malých a stredných podnikoch a zároveň obmedzovať s tým spojené náklady a byrokraciu;

12. upozorňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala týkať nových oblastí, ako sú organizácia práce, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia a rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala zahŕňať napríklad kvalitu zamestnania, rovnosť v odmeňovaní a v kariérnom postupe, a podporu inovatívnych projektov, aby sa uľahčil prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo;

13. dôrazne odporúča členským štátom a Európskej únii, aby podporovali zavádzanie najlepších postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vo všetkých podnikoch, a to bez ohľadu na miesto ich činnosti, a aby podporovali šírenie najlepších postupov pochádzajúcich z iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä tým, že budú lepšie informovať o svojich výsledkoch;

14. konštatuje, že program sociálnej zodpovednosti podnikov sa musí prispôsobiť osobitným potrebám regiónov a každej konkrétnej krajiny, aby sa prispelo k zlepšeniu trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

15. domnieva sa, že dôveryhodnosť dobrovoľných iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov závisí od toho, či sa do nich začlenia medzinárodne uznávané normy a zásady, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ III (Global Reporting Initiative III), a od zavedenia monitorovania a transparentnej kontroly nezávislej od predstaviteľov podniku;

16. domnieva sa, že by sa mal klásť dôraz na aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán v podniku, na školenie vedúcich pracovníkov a na rozvoj občianskej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov;

17. domnieva sa, že prostredníctvom vzdelávania a informovanosti je potrebné pestovať a šíriť kultúru sociálnej zodpovednosti podnikov tak na úrovni podnikov, ako aj v sektore vyššieho a univerzitného vzdelávania, predovšetkým v smeroch súvisiacich s vedou o správe;

18. domnieva sa, že sociálny dialóg a európske zamestnanecké rady zohrávajú konštruktívnu úlohu pri rozvoji najlepších postupov v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov;

19. je pevne presvedčený, že sociálnej zodpovednosti podnikov by sa mala v európskych usmerneniach pre zamestnanosť venovať väčšia pozornosť.

Začlenenie sociálnej zodpovednosti podnikov do všeobecného systému preferencií VSP a VSP+

20. žiada, aby sa do nariadenia o VSP a VSP+ počas jeho budúcej revízie začlenili zásady sociálnej zodpovednosti podnikov; žiada Komisiu, aby bez ohľadu na to, či nadnárodné spoločnosti, ktorých pobočky alebo zásobovacie reťazce sa nachádzajú v krajinách zúčastňujúcich sa na VSP, a najmä VSP+, majú svoje sídlo v Európskej únii alebo nie, zabezpečila, že tieto spoločnosti budú musieť dodržiavať svoje vnútroštátne a medzinárodné právne záväzky v oblasti ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych pravidiel a predpisov; požaduje, aby Európska únia a signatárske štáty, v ktorých sa uplatňuje VSP, boli povinné zabezpečiť, aby spoločnosti dodržiavali tieto záväzky; žiada, aby sa tieto zásady stali v rámci VSP záväznými;

21. domnieva sa, že v rámci obnoveného VSP+ by sa mali tiež zakázať „dohody s hostiteľskou krajinou“ (host-country agreement), pretože sú to neprehľadné dohody uzatvorené medzi niektorými nadnárodnými spoločnosťami a hostiteľskými krajinami, v ktorých sa uplatňuje VSP+, na to, aby sa obchádzali zákonné požiadavky v týchto krajinách, pričom tieto dohody zjavne odporujú sociálnej zodpovednosti podnikov;

Nové štúdie vplyvu

22. žiada Európsku komisiu, aby zdokonalila svoj vzor štúdií vplyvu na trvalú udržateľnosť, aby náležite odrážal hospodárske, sociálne, ľudskoprávne a environmentálne dôsledky obchodných rokovaní vrátane cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na dohody o obchode s partnerských krajinami EÚ vypracovávaním – pred podpisom obchodnej zmluvy a po jej podpise – štúdií hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť s prihliadnutím najmä na zraniteľné odvetvia;

23. zdôrazňuje, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy má byť Parlament v plnom rozsahu informovaný o tom, ako sa zistenia hodnotení vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť zapracúvajú do rokovaní pred uzavretím týchto dohôd a aké kapitoly v týchto dohodách boli zmenené, aby sa predišlo akýmkoľvek negatívnym vplyvom zisteným v hodnoteniach vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť;

24. žiada Európsku komisiu, aby vypracovala štúdie vplyvu s cieľom posúdiť účinky obchodných dohôd na európske MSP , najmä čo sa týka sociálnej zodpovednosti podnikov, a to v súlade so zákonom o malých podnikoch;

Doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov vo všetkých obchodných dohodách Európskej únie

25. zo širšieho hľadiska navrhuje, aby budúce obchodné dohody, o ktorých bude rokovať Únia, obsahovali kapitolu o udržateľnom rozvoji, zahrňujúcu doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov, vypracovanú sčasti na základe aktualizovaných usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti z roku 2010;

26. navrhuje, aby táto „doložka o sociálnej zodpovednosti podnikov“ obsahovala:

a. spoločný záväzok obidvoch strán o podpore medzinárodne odsúhlasených nástrojov sociálnej zodpovednosti podnikov v rámci dohody a ich obchodných stykov;

b. stimuly, ktoré budú nabádať podniky, aby prijímali záväzky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, o ktorých budú rokovať všetky zainteresované strany vrátane odborov, organizácií spotrebiteľov a príslušných miestnych samospráv a organizácií občianskej spoločnosti;

c. vytvorenie „kontaktných miest“, aké boli vytvorené v rámci OECD na podporu informácií o sociálnej zodpovednosti podnikov, transparentnosti a prijímania sťažností o nerešpektovaní zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, v spolupráci s občianskou spoločnosťou a ich postúpenie príslušným orgánom;

d. požiadavku, ktorá zohľadňuje osobitnú situáciu a schopnosti malých a stredných podnikov v rámci rozsahu pôsobnosti odporúčania 2003/361/ES z mája 2003 a je v súlade so zásadou „najskôr myslieť v malom“ (think small first), aby spoločnosti uverejňovali bilanciu v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov najmenej každé dva alebo tri roky; domnieva sa, že táto požiadavka posilní transparentnosť a podávanie správ a podporí viditeľnosť a dôveryhodnosť postupov sociálnej zodpovednosti podnikov sprístupnením informácií o sociálnej zodpovednosti podnikov všetkým zainteresovaným stranám vrátane spotrebiteľov, investorov a širokej verejnosti cieleným spôsobom;

e. požiadavku náležitej starostlivosti pre podniky a skupiny podnikov, t. j. požiadavku vopred prijímať preventívne opatrenia s cieľom vymedziť akékoľvek porušovanie ľudských práv a environmentálne zákonoy, korupciu a daňové úniky a predchádzať týmto javom aj vo svojich pobočkách a zásobovacích reťazcoch, t. j. vo svojej sfére vplyvu;

f.  požiadavku vzťahujúcu sa na spoločnosti, aby sa zaviazali k bezplatnej, otvorenej a vopred oznámenej konzultácii s miestnymi a nezávislými zainteresovanými stranami pred naštartovaním projektu, ktorý ovplyvní činnosť miestnej komunity;

g. osobitné zameranie na dôsledky zamestnávania detí a detskej práce;

27.  domnieva sa, že doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov by mohli dopĺňať ďalšie ustanovenia; zastáva názor, že:

a. v prípade preukázaného porušenia záväzkov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov by sa malo príslušným orgánom umožniť vykonať vyšetrovanie a v prípade závažného porušenia záväzkov by strany mohli zverejniť a pranierovať zodpovedné subjekty;

b. obidve strany by sa mali zaviazať k tomu, že budú podporovať nadnárodnú súdnu spoluprácu, uľahčovať prístup k spravodlivosti obetiam konania spoločností vo svojej sfére vplyvu a v záujme toho podporovať rozvoj príslušných súdnych postupov, sankcionovať porušovanie zákonov spoločnosťami, ako aj mimosúdne mechanizmy nápravy;

28. navrhuje, aby sa ako súčasť dvojstranných dohôd EÚ zaviedlo v rámci programov posilňovania justičného systému ustanovenie o odbornej príprave sudcov a členov súdov, ktorí sa zaoberajú vecami obchodného práva v oblasti ľudských práv a súladom s medzinárodnými dohovormi o pracovných právach a životnom prostredí;

29. navrhuje zriadiť spoločný parlamentný výbor pre kontrolu každej dohody o voľnom obchode, ktorý bude informačným miestom a miestom dialógu pre poslancov Európskeho parlamentu a parlamentov partnerských štátov; navyše tento výbor pre kontrolu by mohol tiež kontrolovať uplatňovanie kapitoly o udržateľnom rozvoji a doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov, predkladať odporúčania spoločnému výboru pre dohody o voľnom obchode, najmä z hľadiska hodnotenia vplyvu a v prípade dokázaného nedodržiavania ľudských a pracovných práv a environmentálnych dohovorov;

30. navrhuje zriadenie pravidelného porovnávacieho fóra pre strany, ktoré podpísali iniciatívu Global Compact OSN, aby mohli predstaviť svoje programy sociálnej zodpovednosti podnikov v záujme verejnej kontroly, aby sa spotrebiteľom poskytol prostriedok na porovnanie a aby sa vytvorila kultúra vysokých noriem a partnerskej kontroly; takáto transparentnosť by povzbudila spoločnosti, aby dobrovoľne dosahovali vyššie normy sociálnej zodpovednosti podnikov alebo znášali náklady mediálnej a verejnej kontroly;

Podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov v obchodných politikách na viacstrannej úrovni

31. žiada Komisiu, aby v rámci medzinárodných fór, ktoré podporili sociálnu zodpovednosť podnikov, najmä OECD a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj v rámci WTO vzhľadom na výhľad po Dauhe podporovala zohľadňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodných politikách na viacstrannej úrovni;

32. vyzýva Komisiu, aby v rámci týchto fór vyzvala na vypracovanie medzinárodného dohovoru, ktorý stanoví zodpovednosť „hostiteľských krajín“[25] a „krajín pôvodu“[26] ako súčasť boja proti porušovaniu ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami a uplatňovania zásady extrateritoriality;

33. žiada Komisiu, aby podporovala rozvoj nových vzťahov medzi viacstrannými agentúrami pre pracovné a environmentálne normy a WTO s cieľom zabezpečiť lepší súlad medzi obchodnými politikami a cieľmi udržateľného rozvoja na medzinárodnej úrovni;

34. opätovne podporuje vytvorenie výboru pre obchod a dôstojnú prácu v rámci WTO podľa vzoru výboru pre obchod a životné prostredie, na pôde ktorého sa môže diskutovať najmä o otázkach týkajúcich sa pracovných noriem, predovšetkým v súvislosti so zamestnávaním detí, a sociálnej zodpovednosti podnikov v spojitosti s medzinárodným obchodom; opätovne navrhuje, aby sa upravili postupy na riešenie sporov s cieľom umožniť osobitným skupinám (panelom) alebo odvolaciemu orgánu, aby v prípadoch, ktoré sa týkajú otázok možného porušovania medzinárodných dohovorov v environmentálnej a pracovnej oblasti, požiadali o stanovisko príslušné medzinárodné organizácie a aby toto stanovisko zverejnili;

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Hospodárskemu a sociálnemu výboru, národným parlamentom členských štátov, Parlamentnej konferencii o WTO a Medzinárodnej konferencii práce.

• [1]  Dokument OSN: E/CN.4/Sub.2/2003/12/Rev.2(2003).
• [2]  www.globalreporting.org
• [3]  http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N02/636/94/PDF/N0263694.pdf?OpenElement
• [4]  http://www.csrgov.dk
• [5]  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.
• [6]  Ú. v. ES L 156, 13.6.2001, s. 33.
• [7]  Ú. v. ES C 86, 10.4.2002, s. 3.
• [8]  Ú. v. EÚ C 39, 18.2.2003, s. 3.
• [9]  Ú. v. EÚ C 39, 18.2.2003, s. 3.
• [10]  Ú. v. EÚ L 205, 6 8.2005, s. 21.
• [11]  10937/1/10.
• [12]  Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1. aktuálna verzia: 2001R0761— EN— 1.1.2007.
• [13]  Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16.
• [14]  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.
• [15]  Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 180.
• [16]  Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 326.
• [17]  Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 598
• [18]  Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 73.
• [19]  Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.
• [20]  Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 65.
• [21]  Prijaté texty z tohto dňa, P6_TA(2006)0320.
• [22]  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.
• [23]  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
• [24]  KOM(2010)355 v konečnom znení.
• [25]  Štáty, kde sídlia všetky podniky závislé od materských spoločností.
• [26]  Štáty, kde sa nachádzajú materské spoločnosti.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Obchodná politika v službách globálnych cieľov Európskej únie

Po klimatickej, energetickej a potravinovej kríze medzinárodná finančná kríza, ktorá vyvolala celosvetovú sociálnu krízu, zvýraznila, požiadavku nových prísnych pravidiel s cieľom vytvoriť lepší rámec pre svetovú ekonomiku a zabrániť tomu, aby sa rozvíjala na úkor spoločností. Táto požiadavka platí aj pre medzinárodný obchod, ktorý je jadrom globalizácie.

Pre bežných občanov na celom svete má medzinárodný obchod svoje opodstatnenie iba vtedy, keď prispieva k hospodárskemu rozvoju a rozvoju zamestnanosti a k zlepšeniu životnej úrovne. Len pod touto podmienkou je voľný obchod vnímaný pozitívne a je akceptovaný. Naopak, ak ho sprevádza rušenie pracovných miest a ak ohrozuje životné podmienky, sociálne práva a životné prostredie, vyvoláva veľmi silný odpor.

Obchodná politika sa teda nemôže zúžiť iba na bezprostredné záujmy niekoľkých hospodárskych subjektov. Pokiaľ ide o Európu, obchodná politika musí byť v súlade so všetkými cieľmi Únie, a najmä s cieľmi jej vonkajšej politiky, pre ktorú je obchodná politika jedným z prostriedkov na podporu jej koncepcie regulácie v rámci globalizácie. Je samozrejmé, že prvoradým záujmom Európy je snaha o to, aby jej obchodná politika nepoškodzovala jej sociálny model a jej environmentálnu politiku, ale naopak, aby prispievala k ich ochrane.

Z tohto hľadiska treba zdôrazniť, že Európska únia už podmieňuje udeľovanie niektorých obchodných preferencií tretím krajinám ratifikáciou hlavných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a viacerých dohôd OSN v oblasti ľudských práv (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o zrušení nútenej práce...) týmito krajinami. V roku 2006 sa tiež zaviazala, že bude prostredníctvom všetkých svojich vonkajších politík vrátane obchodnej politiky podporovať dôstojnú prácu, ktorá je cieľom pre Medzinárodnú organizáciu práce a OSN. Dvojstranné dohody Európskej únie o voľnom obchode už obsahujú kapitolu venovanú udržateľnému rozvoju, v ktorej sú obsiahnuté všetky environmentálne a sociálne ciele. Obchodné dohody, ktoré podpísala Európska únia, sa čoraz častejšie začleňujú do rozsiahlejších dohôd o partnerstve alebo pridružení, do ktorých je zahrnutá politická spolupráca a záväzky v oblasti udržateľného rozvoja a ľudských práv. Je evidentné, že pokiaľ ide o zásady, obchod nesmie byť oddelený od ostatných vnútorných alebo vonkajších politík Európskej únie.

Jeden z dôvodov tohto prístupu, ktorý neuplatňuje len Európa, je založený na pochopení, že liberalizácia obchodu má veľmi rozdielne hospodárske a sociálne následky, ktoré sa musia regulovať a niekedy kompenzovať, pretože sú tu vždy tí, ktorí získavajú, a tí, ktorí strácajú. Vzájomné výhody z medzinárodného obchodu sa dajú získať iba vtedy, ak sa splnia niektoré podmienky, pretože vo všetkých krajinách zisky nikdy nie sú spravodlivo rozdelené medzi jednotlivé sektory spoločnosti a hospodárstva. Z toho vyplýva potreba vytvoriť rámec pre voľný obchod, jeho spôsoby a jeho rytmus, ktorý sa veľmi zrýchlil v spojitosti so zrýchlením globalizácie.

Liberalizácia medzinárodného obchodu je navyše sprevádzaná ostrou súťažou medzi krajinami pri získavaní zahraničných investorov a zintenzívnením hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Táto skutočnosť príliš často viedla k zneužívaniu v oblasti pracovných podmienok, demokratických slobôd a poškodzovania životného prostredia. Na to existuje veľa príkladov.

Je nevyhnutné, aby sa Európa a medzinárodné spoločenstvo zosúladili pri začleňovaní skutočných záruk v oblasti udržateľného rozvoja a sociálnych práv do obchodných pravidiel. Je to nevyhnutnosť, ktorá zodpovedá cieľom OSN i Európskej únie a ktorej splnenie očakávajú občania Európy.

Obsahuje tiež určitú koncepciu zodpovednosti podnikov v sociálnej a environmentálnej oblasti.

K podnikom, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v medzinárodnom obchode, patria nadnárodné spoločnosti. Tieto spoločnosti mohli využiť otvorenie trhov na externalizáciu časti svojej produkcie a diverzifikáciu svojich zásobovacích reťazcov v krajinách s nízkymi výrobnými nákladmi a s minimálnym regulačným rámcom. Postoj, ktorý sa od nich očakáva v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, sa týka aj ich pobočiek a ich subdodávateľov z týchto krajín, prostredníctvom ktorých organizujú veľkú časť obchodov s Európou.

Tri stránky rovnakého cieľa

Podpora sociálnej a environmentálnej zodpovednosti podnikov v rámci obchodu má pre Európu v podstate tri hlavné stránky:

Morálna stránka: často ide o naše vlastné podniky, ktorých postoj sa musí zmeniť, aby bol zodpovedný vzhľadom na sociálne a environmentálne zásady, najmä ak ide o tretie krajiny, ktoré patria k rozvojovým krajinám.

Hospodárska a sociálna stránka: nedodržiavanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov predstavuje formu sociálneho a environmentálneho dampingu najmä na úkor výroby a pracovníkov v Európe, ktorí musia dodržiavať prísnejšie sociálne a environmentálne normy.

Politická stránka: týka sa súladu našich politík v rámci globalizácie a úlohy Európskej únie, od ktorej občania očakávajú, že ich bude chrániť v neregulovanom svete.

Vedieť spájať pravidlá medzinárodného obchodu so sociálnou zodpovednosťou podnikov

Obchod a sociálna zodpovednosť podnikov neboli doteraz spojené alebo len veľmi málo. Dôvod sa dá ľahko pochopiť: medzinárodný obchod je riadený dohodami medzi štátmi, v ktorých sa stanovujú záväzné právne predpisy pre tieto štáty; sociálna zodpovednosť podnikov je založená na nezáväzných pravidlách, ktoré podniky prijímajú na dobrovoľnom základe.

Spájanie obchodných pravidiel a záväzkov prijatých podnikmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov by mohlo byť významným prostriedkom na zlepšenie postoja podnikov a zároveň dodržiavania pracovných a environmentálnych noriem štátmi, ktoré podpísali obchodné dohody s EÚ.

Sociálna zodpovednosť podnikov je myšlienkou, ktorá si razí cestu...

Sociálna zodpovednosť podnikov má už dlhú históriu začínajúcu usmerneniami, ktoré OECD za podpory odborového hnutia vyhlásilo v roku 1976, potom nasledovalo vyhlásenie tripartitných zásad o nadnárodných spoločnostiach Medzinárodnou organizáciou práce, až po iniciatívu Global Compact, ktorú v roku 2000 vyhlásil Kofi Annan. V usmerneniach bol stanovený súbor odporúčaní vlád pre nadnárodné spoločnosti, ktoré sa týkajú najmä zamestnanosti, vzťahov so sociálnymi partnermi, ľudských práv, životného prostredia, boja proti korupcii, záujmov spotrebiteľov, hospodárskej súťaže a tiež daňových únikov.

Odvtedy už boli vyhlásené mnohé iniciatívy na vytvorenie mechanizmov kontroly týchto etických kódexov, ako aj známok na certifikáciu záväzkov podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

Európska únia sa zaoberala touto otázkou v zelenej knihe uverejnenej v roku 2001, potom v bielej knihe a následne bolo zriadené viacstranné fórum pre sociálnu zodpovednosť podnikov na podporu európskeho rámca a stratégie v prospech sociálnej zodpovednosti podnikov. Veľké európske podniky prijali záväzok v rámci siete CSR Europe, ktorá vznikla v roku 1995 na základe iniciatívy Jacquesa Delorsa.

Podľa oznámenia z roku 2006 na túto tému Komisia v súčasnosti berie sociálnu zodpovednosť podnikov ako aspekt európskeho sociálneho modelu, ktorý predstavuje prostriedok, ako brániť solidaritu, súdržnosť a rovnosť príležitostí v rámci rastúcej hospodárskej súťaže. Uvedeným cieľom je urobiť z EÚ „pilier najvyššej kvality“ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a zabezpečiť, aby vonkajšie politiky, ktoré uplatňuje, a európske spoločnosti, ktoré investujú v tretích krajinách, účinne prispievali k sociálnemu rozvoju.

Pokiaľ ide o Európsky parlament, tento schválil viacero správ a návrhov na posilnenie sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä uznesenia z roku 1999, 2003, a predovšetkým Howittovu správu z roku 2007; na posilnenie pracovných a environmentálnych noriem v obchodných dohodách Európskej únie schválil: predovšetkým Désirovu správu z októbra 2001 a Désirovu a Panayatopoulosovej správu z mája 2007.

... a ktorá musí nájsť svoje miesto v obchodných dohodách EÚ

Sociálna zodpovednosť podnikov a sociálne a environmentálne doložky v obchodných dohodách majú rovnaký cieľ: spravodlivejšiu, sociálnejšiu a ľudskejšiu globalizáciu, ktorá slúži udržateľnému rozvoju. Doteraz však odrážajú dva paralelné, avšak oddelené prístupy.[1]

Ich prepojenie nebude na škodu, budú sa vzájomne posilňovať. Prínos sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorý vplýva na postoj podnikov, posilní sociálne obchodné doložky. Pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov, podporí ju záväznosť obchodných dohôd, a najmä rámec stanovený na monitorovanie uplatňovania zásad, ktorými sa riadia.

Táto správa sa netýka všetkých návrhov predložených Európskym parlamentom a na iných medzinárodných fórach na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov a pracovných a environmentálnych noriem v obchodných dohodách.

Osobitne sa sústreďuje na návrhy, ktoré umožňujú podporiť sociálnu zodpovednosť podnikov v rámci obchodnej politiky Európskej únie. V tom spočíva podstata návrhov v rámci tohto návrhu na uznesenie. Návrhy sa týkajú najmä:

–   revízie systému VSP;

–   štúdií vplyvu spojených s rokovaním a monitorovaním obchodných dohôd Európskej únie;

–   doložiek a sociálnej zodpovednosti podnikov v dohodách o voľnom obchode a v iných obchodných a investičných dohodách Európskej únie;

–   parlamentného výboru pre kontrolu najmä sociálneho a environmentálneho rozmeru vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov pre každú dohodu o voľnom obchode;

–   povinnosti nadnárodných spoločností EÚ a partnerských krajín zverejňovať výročnú správu o sociálnom a environmentálnom vplyve svojich činností a činností svojich pobočiek a zásobovacích reťazcov;

–   mechanizmov súdnej spolupráce medzi EÚ a partnerskými krajinami, ktorá zahŕňa možnosť žalovať nadnárodné spoločnosti v Európe, ako aj v týchto krajinách, za závažné priestupky, ktorých sa dopustili tieto spoločnosti alebo ich pobočky v oblasti životného prostredia alebo ľudských práv;

–   verejného obstarávania;

–   vzťahov medzi viacstrannými fórami na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov a WTO;

–   novej iniciatívy Európskej komisie.

• [1]  V dohode o voľnom obchode s Kóreou sa nachádza zmienka o sociálnej zodpovednosti podnikov, ale v obmedzenej miere a bez priamej spojitosti s uplatňovaním obchodných záväzkov.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (4.6.2010)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách
(2009/2201(INI))

Spravodajkyňa: Pervenche Berès

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže sociálna zodpovednosť podnikov je pojmom, na základe ktorého podniky dobrovoľne začleňujú do svojej obchodnej stratégie sociálne a environmentálne otázky v záujme celkového blahobytu zainteresovaných strán aktívnym angažovaním sa vo verejnej politike ako významnom aspekte hodnotovo zameranej sociálnej zmeny,

B.  keďže sociálna zodpovednosť podnikov predstavuje základnú súčasť európskeho sociálneho modelu, ktorý bol posilnený nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä jej horizontálnou sociálnou doložkou, a keďže potreba podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov bola uznaná v oznámení Európskej komisie o stratégií EÚ 2020 ako dôležitý prvok na zabezpečenie dlhodobej dôvery zamestnancov a spotrebiteľov,

C. keďže sociálna zodpovednosť podnikov má veľký vplyv na presadzovanie ľudských práv v rozvojových krajinách,

D. keďže sociálna zodpovednosť podnikov je jedným z nástrojov, ktoré je možné použiť v boji proti nelegálnej práci a daňovým únikom,

E.  keďže sociálna zodpovednosť podnikov by nemala nahrádzať štát pri poskytovaní základných verejných služieb ani oslobodzovať ho od jeho zodpovednosti za poskytovanie týchto služieb,

F.   keďže sociálna zodpovednosť podnikov môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní životnej úrovne v znevýhodnených komunitách,

G. keďže odbory zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní sociálnej zodpovednosti podnikov, pretože pracovníci najlepšie poznajú realitu podnikov, ktoré ich zamestnávajú,

H.  keďže sociálna zodpovednosť podnikov sa musí zvažovať súbežne a v interakcii s reformami v oblasti riadenia podnikov,

I.    zohľadňujúc úlohu, ktorú malé a stredné podniky zohrávajú na jednotnom európskom trhu, a výsledky projektov financovaných Komisiou s cieľom podporiť zavádzanie praktík sociálnej zodpovednosti podnikov, vrátane malých a stredných podnikov,

J.   keďže cieľom mandátu Rady OSN pre ľudské práva týkajúceho sa otázky podnikania a ľudských práv a jeho rámca „Chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktorý v súčasnosti realizuje profesor John Ruggie a o ktorom má byť v roku 2011 vypracovaná záverečná správa, je poskytnúť štátom, podnikom a iným sociálnym aktérom konkrétne usmernenia  týkajúce sa dodržiavania ľudských práv pri ich činnosti,

1.  považuje sociálnu zodpovednosť podnikov za účinný nástroj na zlepšenie konkurencieschopnosti, zručností a možností odbornej prípravy, bezpečnosti pri práci a pracovného prostredia, na ochranu práv pracovníkov a práv miestnych a domorodých komunít, ako aj na podporu trvalo udržateľnej politiky v oblasti životného prostredia a výmeny najlepších postupov na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, hoci je zrejmé, že nemôže nahradiť pracovné právo či všeobecné a odvetvové kolektívne zmluvy;

2.  vyzýva, aby sa od podnikov vyžadovalo uplatňovanie sociálnej zodpovednosti s cieľom zaistiť fyzickú integritu, bezpečnosť, fyzickú a duševnú pohodu, pracovné práva a ľudské práva nielen ich zamestnancov, ale aj zamestnancov vo všeobecnosti prostredníctvom vplyvu podnikov na širší okruh ich pridružených subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a vyzývať na rozširovanie takýchto postupov v malých a stredných podnikoch a zároveň obmedzovať s tým spojené náklady a byrokraciu;

3.  upozorňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala týkať nových oblastí, ako sú organizácia práce, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia a rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala zahŕňať napríklad kvalitu zamestnania, rovnosť v odmeňovaní a a v kariérnom postupe, a podporu inovatívnych projektov, aby sa uľahčil prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo;

4.   dôrazne odporúča členským štátom a Európskej únii, aby podporovali zavádzanie najlepších postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vo všetkých podnikoch, a to bez ohľadu na miesto ich činnosti, a aby podporovali šírenie najlepších postupov pochádzajúcich z iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä tým, že budú lepšie informovať o svojich výsledkoch;

5.   konštatuje, že program sociálnej zodpovednosti podnikov sa musí prispôsobiť osobitným potrebám regiónu a každej konkrétnej krajiny, aby sa prispelo k zlepšeniu trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

6.   domnieva sa, že dôveryhodnosť dobrovoľných iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov závisí od toho, či sa do nich začlenia medzinárodne akceptované normy a zásady, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ III (Global Reporting initiative III), a od zavedenia dohľadu a transparentnej a nezávislej kontroly predstaviteľov podniku;

7.  domnieva sa, že by sa mal klásť dôraz na aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán v podniku, na školenie vedúcich pracovníkov a na rozvoj občianskej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov;

8.   domnieva sa, že prostredníctvom vzdelávania a informovanosti je potrebné pestovať a šíriť kultúru sociálnej zodpovednosti podnikov tak na úrovni podnikov, ako aj v sektore vysokoškolského a univerzitného vzdelávania, predovšetkým v smeroch súvisiacich s vedou o správe;

9.  domnieva sa, že sociálny dialóg a európske zamestnanecké rady zohrávajú konštruktívnu úlohu pri rozvoji najlepších postupov v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov;

10. víta podporu sociálnej zodpovednosti podnikov na medzinárodnej úrovni a vyzýva Komisiu na jej lepšie začlenenie do svojich obchodných politík, pričom by sa mala usilovať o zahrnutie prísnych doložiek v súlade s medzinárodne uznanými normami v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov do všetkých dvojstranných, regionálnych i mnohostranných dohôd týkajúcich sa noriem podávania správ v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí a verejnej správy, aby sa podporilo lepšie a rozsiahlejšie informovanie zo strany európskych podnikov, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách, a to priamo alebo prostredníctvom svojich dodávateľských reťazcov, za správanie ktorých musia niesť zodpovednosť, s dôrazom najmä na úlohu zástupcov zamestnancov a význam sociálneho dialógu; vyzýva Komisiu, aby zreteľne dohliadala na zavádzanie uvedených doložiek a aby o tom informovala Európsky parlament;

11. je pevne presvedčený, že sociálnej zodpovednosti podnikov by sa mala v európskych usmerneniach pre zamestnanosť venovať väčšia pozornosť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.6.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 3 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Mara Bizzotto, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Pascale Gruny, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Liisa Jaakonsaari, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Françoise Castex, Marielle Gallo, Joe Higgins, Franz Obermayr, Evelyn Regner, Birgit Sippel, Emilie Turunen, Cecilia Wikström
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosa Estaràs Ferragut, Oldřich Vlasák

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.10.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Kader Arif, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Marielle De Sarnez, Harlem Désir, Christofer Fjellner, Joe Higgins, Yannick Jadot, Bernd Lange, Vital Moreira, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Gianluca Susta, Keith Taylor, Jan Zahradil, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Catherine Bearder, George Sabin Cutaş, Béla Glattfelder, Małgorzata Handzlik, Elisabeth Köstinger, Jarosław Leszek Wałęsa
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Ricardo Cortés Lastra, Jelko Kacin, Vytautas Landsbergis, Evžen Tošenovský