Postup : 2009/2217(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0333/2010

Predkladané texty :

A7-0333/2010

Rozpravy :

PV 15/12/2010 - 16
CRE 15/12/2010 - 16

Hlasovanie :

PV 16/12/2010 - 6.5
CRE 16/12/2010 - 6.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0490

SPRÁVA     
PDF 230kWORD 231k
19.11.2010
PE 440.141v03-00 A7-0333/2010

o novej stratégii v Afganistane

(2009/2217(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Pino Arlacchi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o novej stratégii v Afganistane

(2009/2217(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie z 8. júla 2008 o stabilizácii Afganistanu(1), uznesenie z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov Európskej únie pre Afganistan(2) a uznesenie z 24. apríla 2009 o právach žien v Afganistane(3),

–   so zreteľom na spoločné politické vyhlásenie EÚ – Afganistan podpísané 16. novembra 2005, ktoré vychádza zo spoločných priorít pre Afganistan, ako je vytvorenie stabilných a zodpovedných inštitúcií, reforma systému bezpečnosti a spravodlivosti, boj proti narkotikám, rozvoj a obnova,

–   so zreteľom na dohodu s Afganistanom (Afghanistan Compact) z roku 2006, v ktorej sú stanovené tri hlavné oblasti činnosti afganskej vlády na nasledujúcich päť rokov: bezpečnosť; správa vecí verejných, právny štát, ľudské práva; a hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj záväzok odstrániť výrobu narkotík,

–   so zreteľom na londýnsku konferenciu o Afganistane, ktorá sa konala v januári 2010, na ktorej medzinárodné spoločenstvo obnovilo svoj záväzok voči Afganistanu a na ktorej boli položené základy medzinárodnej dohody o stratégii smerujúcej k nevojenskému riešeniu afganskej krízy, ako aj k zabezpečeniu, že presun zodpovednosti za bezpečnosť na afganské sily začne v roku 2011 a z veľkej časti bude ukončený do roku 2014,

–   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1890 (2009), ktorou sa rozširuje oprávnenie misie medzinárodných bezpečnostných pomocných síl (ISAF) v Afganistane podľa kapitoly VII Charty OSN, ako je vymedzená v rezolúciách č. 1386 (2001) a 1510 (2003), o obdobie 12 mesiacov po 13. októbri 2009 a v ktorej sa vyzývajú členské štáty OSN zapojené do misie ISAF, „aby prijali všetky potrebné opatrenia na splnenie jej mandátu“,

–   so zreteľom na navrhovaný spoločný fond pre mier a reintegráciu, do ktorého účastníci londýnskej konferencie prisľúbili prvotný vklad vo výške 140 miliónov USD na účely integrácie hnutia Taliban a iných povstaleckých skupín,

–   so zreteľom na afganské národné poradné mierové zhromaždenie (džirga), ktoré sa konalo v Kábule na začiatku júna 2010 a na ktorom bolo vyjadrené odhodlanie dosiahnuť celonárodnú dohodu v otázke zmierenia s nepriateľmi,

–   so zreteľom na kábulskú konferenciu, ktorá sa konala 20. júla 2010, na ktorej sa posudzoval pokrok vo vykonávaní rozhodnutí prijatých na londýnskej konferencii a ktorá poskytla afganskej vláde novú príležitosť, aby v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom preukázala vedúce postavenie a zodpovednosť v tomto procese vďaka posilneniu bezpečnosti, zlepšeniu schopnosti afganských bezpečnostných síl a zdokonaleniu dobrej správy vecí verejných a právneho štátu a aby naplánovala ďalší postup, napríklad pokiaľ ide o boj proti výrobe drog a obchodovaniu s nimi a boj proti korupcii, ako aj o zaistenie mieru a bezpečnosti, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ľudských práv a rodovej rovnosti; so zreteľom na závery kábulskej konferencie, ktoré stanovujú presun velenia vojenských operácií do rúk afganských síl vo všetkých provinciách do konca roku 2014,

–   so zreteľom na prezidentský dekrét zo 17. augusta 2010, ktorý stanovil súkromným bezpečnostným spoločnostiam prítomným v Afganistane štvormesačnú lehotu na rozpustenie svojich síl, s výnimkou súkromných bezpečnostných firiem pracujúcich v rámci priestorov používaných zahraničnými zastupiteľskými úradmi, podnikmi a mimovládnymi organizáciami,

–   so zreteľom na prezidentské voľby, ktoré sa konali v Afganistane v auguste 2009, na kritickú záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ uverejnenú v decembri 2009 a na parlamentné voľby, ktoré sa konali 18. septembra 2010,

–   so zreteľom na všetky príslušné závery Rady, najmä na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 27. októbra 2009 a na akčný plán Rady o posilnenom angažovaní EÚ v Afganistane a Pakistane, ako aj na závery Rady pre zahraničné veci z 22. marca 2010,

–   so zreteľom na obsadenie zdvojenej funkcie osobitného zástupcu EÚ/vedúceho delegácie EÚ v Afganistane od 1. apríla 2010 a so zreteľom na rozhodnutie Rady z 11. augusta 2010, ktorým sa rozširuje mandát osobitného zástupcu Vygaudasa Usackasa do 31. augusta 2011,

–   so zreteľom na vyhlásenie Rady z 18. mája 2010, ktorým sa predlžuje mandát policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL Afganistan) o tri roky, a to od 31. mája 2010 do 31. mája 2013,

–   so zreteľom na dokument o stratégii krajiny na obdobie 2007 – 2013, v ktorom sa stanovuje záväzok Komisie voči Afganistanu do roku 2013,

–   so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010,

–   so zreteľom na správu OSN za rok 2009 o ľudskom rozvoji, v ktorej je Afganistan zaradený na 181. miesto spomedzi 182 krajín,

–   so zreteľom na vlastné posúdenie Afganistanu, pokiaľ ide o riziká a zraniteľnosť krajiny v období 2007 – 2008, a na jeho odhady, že odstránenie chudoby v Afganistane takým spôsobom, aby sa všetci, ktorí žijú pod hranicou chudoby, dostali na jej hranicu, by si vyžiadalo náklady vo výške asi 570 miliónov USD,

–   so zreteľom na správu Agentúry pre koordináciu obnovy Afganistanu (ACBAR) z roku 2008 nazvanú Neuspokojivé výsledky – účinnosť pomoci Afganistanu, v ktorej sa zdôrazňuje, že obrovské sumy z pomoci končia ako zisky spoločností zmluvných partnerov (až 50 % na zmluvu), poukazuje sa na minimálnu transparentnosť pri zadávaní verejných a iných zákaziek a na vysoké náklady na platy a príspevky vyslaných pracovníkov,

–   so zreteľom na správu Misie OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) z augusta 2010 o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch,

–   so zreteľom na odporúčania organizácie Peace Dividend Trust, ktorá presadzuje politiku uprednostňujúcu Afgancov a podporuje obstarávanie miestneho afganského tovaru a služieb namiesto ich dovozu, aby z nich mali prospech najmä Afganci,

–   so zreteľom na protipovstaleckú stratégiu síl NATO/ISAF pre Afganistan a jej realizáciu pod velením generála Davida Petraeusa a na revíziu stratégie ohlásenú prezidentom Obamom na december 2010,

–   so zreteľom na správu amerického Kongresu nazvanú Warlord, Inc: Extortion and Corruption Along the US Supply Chain in Afghanistan (Výbor pre dohľad a vládnu reformu, Snemovňa reprezentantov Kongresu USA, jún 2010),

–   so zreteľom na činnosť Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), a najmä na jeho správu z októbra 2009 s názvom Addiction, Crime and Insurgency – the transnational threat of Afghanistan opium (Závislosť, trestná činnosť a povstanie – nadnárodná hrozba spojená s afganským ópiom), ako aj na jeho správu o stave drogovej problematiky vo svete za rok 2010,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7‑0333/2010),

A. keďže medzinárodné spoločenstvo opakovane potvrdilo svoju podporu príslušným rezolúciám Bezpečnostnej rady OSN, ktoré zaručujú bezpečnosť, prosperitu a ľudské práva pre všetkých občanov Afganistanu; keďže však medzinárodné spoločenstvo nepriamo uznalo, že za deväť rokov vojny a medzinárodnej účasti sa nepodarilo zlikvidovať povstalecké hnutie Taliban a zaviesť v krajine mier a stabilitu; a keďže od roku 2009 je zavedená nová protipovstalecká politika a ako posily bolo do krajiny vyslaných 45 000 vojakov,

B.  keďže koniec tejto situácie v Afganistane je zjavne v nedohľadne, pričom na mieste je koalícia medzinárodných síl, ktorá však nie je schopná poraziť Taliban a ostatné povstalecké skupiny, a povstalecké hnutie a Taliban nie sú schopní presadiť sa proti týmto ozbrojeným silám,

C. keďže v roku 2009 generál Stanley McChrystal vyhlásil, že nevidí náznaky žiadnej väčšej prítomnosti al-Káidy v Afganistane, a vyšší americkí hodnostári potvrdzujú, že al-Káida v súčasnosti v Afganistane takmer nie je prítomná,

D. keďže sa zhoršili bezpečnostné a životné podmienky a zároveň klesá verejná podpora prítomnosti koalície a keďže obyvateľstvo čoraz väčšmi vníma koalíciu ako okupačné sily; keďže v rámci mierového a zmierovacieho procesu je potrebné nové, širšie partnerstvo s obyvateľmi Afganistanu vrátane nezastúpených skupín a občianskej spoločnosti,

E.  keďže EÚ je jedným z hlavných darcov rozvojovej a humanitárnej pomoci Afganistanu; keďže EÚ je odhodlaným partnerom v úsilí o obnovu a stabilizáciu,

F.  keďže podľa dohody s Afganistanom (Afghanistan Compact) z roku 2006 a na kábulskej konferencii súhlasili darcovia s tým, že podľa možnosti budú poskytovať vyšší podiel svojej pomoci – až 50 % – prostredníctvom hlavného rozpočtu afganskej vlády, a to buď priamo, alebo prostredníctvom mechanizmov poručníckych fondov, ale keďže sa v súčasnosti prostredníctvom vládneho rozpočtu poskytuje len 20 % percent rozvojovej pomoci,

G. keďže nedostatočná koordinácia podkopáva efektívnosť príspevkov EÚ na pomoc Afganistanu,

H. keďže v období od roku 2002 do roku 2009 bola na medzinárodnú pomoc Afganistanu poskytnutá suma vyššia ako 40 miliárd USD; keďže počet detí, ktoré chodia do školy, sa za toto obdobie zvýšil, ale keďže podľa odhadov fondu UNICEF 59 % afganských detí vo veku do 5 rokov stále nemá dostatok jedla a 5 miliónov detí nemôže chodiť do školy,

I.   keďže situácia žien v krajine naďalej vzbudzuje veľké obavy; keďže podľa správ OSN je materská úmrtnosť v Afganistane druhá najvyššia na svete s takmer 25 000 úmrtiami za rok a keďže len 12,6 % žien vo veku nad 15 rokov vie čítať a písať a 57 % dievčat sa vydáva pred dosiahnutím zákonom stanoveného veku 16 rokov; keďže násilie voči ženám je naďalej veľmi rozšíreným javom; keďže diskriminačný šiitský zákon o osobnom stave stále platí a okrem iného kriminalizuje ženy za odmietanie pohlavného styku so svojím manželom a zakazuje ženám opustiť dom bez súhlasu svojho manžela,

J.   keďže Afganistan je zmluvnou stranou niekoľkých medzinárodných dohovorov o ochrane práv žien a detí, najmä Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989, a keďže v afganskej ústave sa v článku 22 uvádza, že „občania Afganistanu, muži a ženy, majú pred zákonom rovnaké práva a povinnosti“; keďže afganský rodinný zákonník sa v súčasnosti reviduje, aby bol zharmonizovaný s ústavou,

K. keďže v júli 2010 požadoval americký Kongres audit miliárd dolárov, ktoré boli v minulosti poskytnuté Afganistanu, a odhlasoval dočasné zníženie pomoci vláde Afganistanu o takmer 4 miliardy USD,

L.  keďže minister financií Afganistanu Omar Zakhilwal kritizoval na jednej strane zmluvné praktiky jednotiek NATO/ISAF za to, že neprinášajú prospech miestnemu afganskému hospodárstvu, a na druhej strane skutočnosť, že ISAF jednostranne interpretuje pravidlá pre dodávky oslobodené od dane v dohode medzi ISAF a afganskou vládou, a keďže minister obvinil zahraničných zmluvných partnerov z toho, že získali väčšinu zo zmlúv financovaných z prostriedkov ISAF v hodnote až 4 miliardy USD, a tým údajne zapríčinili trvalý odlev peňazí z krajiny; keďže afganská vláda požaduje medzinárodné vyšetrenie tejto záležitosti,

M. keďže je už zjavné, že v Afganistane nie je možné žiadne vojenské riešenie, a keďže Spojené štáty ohlásili, že v lete 2011 začnú sťahovať svoje jednotky z Afganistanu, a iné krajiny už svoje jednotky buď stiahli, alebo majú v pláne tak urobiť, zatiaľ čo ďalšie krajiny stále nevyjadrili zámer stiahnuť svoje jednotky; keďže však stiahnutie vojska musí byť postupným a koordinovaným procesom v rámci politického projektu, ktorý zabezpečí hladký prechod zodpovednosti na afganské bezpečnostné sily,

N. keďže na kábulskej konferencii bolo dohodnuté, že do októbra 2011 by afganská národná armáda mala dosiahnuť stav 171 600 príslušníkov a afganská národná polícia stav 134 000 príslušníkov, a to s potrebnou finančnou a technickou podporou medzinárodného spoločenstva,

O. keďže hlavným cieľom misie EUPOL Afganistan je prispieť k vytvoreniu afganského policajného systému v súlade s medzinárodnými normami,

P.  keďže Afganistan je nielen najväčším producentom ópia na svete a hlavným dodávateľom trhov s heroínom v EÚ a Ruskej federácii, ale podľa nedávnej správy úradu UNODC je v celosvetovom meradle aj jedným z hlavných producentov konope; keďže však výroba ópia v Afganistane klesla za posledné dva roky o 23 % a od svojho vrcholu v roku 2007 o tretinu; keďže úrad UNODC zistil, že existuje zrejmá súvislosť medzi pestovaním ópia a územiami, ktoré ovládajú povstalci, a že v tých častiach Afganistanu, kde je vláda schopnejšia presadzovať právo, takmer dve tretiny poľnohospodárov uviedli, že ópium nepestujú, pretože je to zakázané – zatiaľ čo na juhovýchode, kde je dosah verejných orgánov slabší, uviedlo zákaz ako dôvod nepestovania maku sotva 40 % poľnohospodárov,

Q. keďže počet drogovo závislých občanov Afganistanu sa podľa nedávnej správy úradu UNODC v posledných rokoch dramaticky zvýšil, čo je trend, ktorý v budúcnosti bude mať v tejto krajine nemalé spoločenské dôsledky;

R.  keďže EÚ od začiatku procesu obnovy zohráva aktívnu úlohu v podpore úsilia vynakladaného na boj proti drogám, bez toho, aby sa podarilo dosiahnuť významný pokrok pri potláčaní prenikania drogového priemyslu do hospodárstva, politického systému, štátnych inštitúcií a spoločnosti,

S.  keďže v Afganistane už došlo k čiastočnej likvidácii ópiového maku, pričom boli použité chemické herbicídy, a keďže tento postup spôsobuje vážne škody ľuďom a životnému prostrediu v dôsledku znečistenia pôdy a vôd; keďže však v súčasnosti existuje konsenzus v otázke potreby sústrediť represívne opatrenia na obchod s drogami a laboratóriá na výrobu heroínu, a nie na poľnohospodárov; keďže hlavné úsilie sa v súčasnosti zameriava na poskytovanie alternatívneho živobytia poľnohospodárom,

T.  keďže Afganistan má pozoruhodné prírodné zdroje vrátane bohatých zásob nerastného bohatstva, napríklad plynu a ropy, ktorých hodnota sa odhaduje na tri bilióny USD, a keďže afganská vláda sa spolieha na tieto zdroje, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rozvoja po dosiahnutí mieru a bezpečnosti v krajine,

Nová stratégia EÚ

1.  uvedomuje si množstvo faktorov, ktoré zabraňujú pokroku v Afganistane, ale rozhodol sa zamerať sa v tejto správe na štyri hlavné oblasti, v ktorých by – ako je presvedčený – vynaložené úsilie mohlo viesť k zlepšeniam: medzinárodná pomoc a koordinácia, dôsledky mierového procesu, účinok policajného výcviku a odstránenie produkcie ópia prostredníctvom alternatívneho rozvoja;

2.  vyjadruje podporu novej koncepcii protipovstaleckej stratégie zameranej na ochranu miestneho obyvateľstva a prestavbu oblastí, kde je zaistená bezpečnosť, a podporu akčnému plánu EÚ pre Afganistan a Pakistan;

3.  vyjadruje preto presvedčenie, že stratégia EÚ pre Afganistan bude musieť vychádzať z dvoch predpokladov: uznanie nepretržitého zhoršovania sa bezpečnostných a socioekonomických ukazovateľov v Afganistane napriek takmer desaťročnej medzinárodnej účasti a investíciám, ako aj potreba väčšmi podporiť posun v postoji medzinárodného spoločenstva – ktoré v minulosti, najmä pred prijatím protipovstaleckej stratégie, príliš často formovalo plány a rozhodnutia, pričom dostatočne nezohľadňovalo účasť Afganistanu – aby v budúcnosti formovalo plány a rozhodnutia v úzkej spolupráci s Afganistanom; poznamenáva, že dôležitým krokom v tomto smere boli konferencie v Londýne a Kábule;

4.  víta a podporuje závery Rady z októbra 2009 nazvané Posilnenie činnosti EÚ v Afganistane a Pakistane, v ktorých je načrtnutý jednotnejší a koordinovanejší prístup EÚ k tomuto regiónu a zdôraznený význam regionálnej spolupráce a civilnejšieho zamerania politiky voči Afganistanu;

5.  zdôrazňuje, že akékoľvek dlhodobé riešenie afganskej krízy musí vychádzať zo záujmu obyvateľov Afganistanu na ich vnútornej bezpečnosti, civilnej ochrane a hospodárskom a sociálnom rozvoji a jeho súčasťou by mali byť konkrétne opatrenia na odstránenie chudoby, zaostalosti a diskriminácie žien, na lepšie dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, posilnenie mechanizmov zmierenia, ukončenie produkcie ópia, pevné úsilie o vybudovanie štátu a plnú integráciu Afganistanu do medzinárodného spoločenstva, ako aj na vyhnanie al-Káidy z krajiny;

6.  víta závery kábulskej medzinárodnej konferencie o Afganistane; zdôrazňuje, že je potrebné dodržať záväzky afganskej vlády zlepšiť bezpečnosť, správu vecí verejných a hospodárske príležitosti pre afganských občanov, ako aj záväzky medzinárodného spoločenstva podporovať proces prechodu a spoločné ciele;

7.  opätovne zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať Afganistan pri obnove vlastného štátu so silnejšími demokratickými inštitúciami schopnými zabezpečiť národnú suverenitu, bezpečnosť založenú na demokraticky zodpovednej armáde a polícii, kompetentné a nezávislé súdnictvo, štátnu jednotu, územnú integritu, rovnosť medzi mužmi a ženami, slobodu médií, dôraz na vzdelanie a zdravotníctvo, udržateľný hospodársky rozvoj a prosperitu obyvateľov Afganistanu a rešpektovanie historických, náboženských, duchovných a kultúrnych tradícií a práv všetkých etnických a náboženských spoločenstiev na afganskom území, pričom by uznávali potrebu zásadnej zmeny postoja voči ženám; žiada väčšiu podporu rozvojových projektov miestnych orgánov v provinciách, v ktorých existujú dôkazy poukazujúce na dobrú správu vecí verejných;

8.  konštatuje, že 80 % obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach a že plocha ornej pôdy na obyvateľa sa zmenšila z 0,55 ha v roku 1980 na 0,25 ha v roku 2007; upozorňuje na skutočnosť, že Afganistan je naďalej veľmi zraniteľný, pokiaľ ide o nepriaznivé klimatické podmienky a rastúce ceny potravín na svetovom trhu, a že rozšírené a bezohľadné používanie nášľapných mín predstavuje vážne riziko pre úspešný rozvoj vidieka; v tejto súvislosti sa domnieva, že je predovšetkým dôležité, aby sa v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti pokračovalo vo financovaní rozvoja vidieka a miestnej výroby potravín a aby sa toto financovanie zvýšilo;

9.  berie na vedomie záväzok afganskej vlády počas nasledujúcich 12 mesiacov na etapy a rozpočtovo udržateľným spôsobom vykonávať politiku verejnej správy na regionálnej úrovni, ktorá má posilniť miestne orgány a ich inštitucionálne kapacity a pripraviť regulačný, finančný a rozpočtový rámec na regionálnej úrovni;

10. berie na vedomie, že výraznejšie zapojenie Afgancov do procesu obnovy môže brzdiť slabá kapacita verejnej správy a civilných služieb; je preto presvedčený, že týmto dôležitým oblastiam je potrebné venovať väčšiu pozornosť; víta myšlienku, že Komisia a členské štáty by mali pripraviť osobitný dlhodobý hlavný program na riešenie problému posilnenia verejnej správy prostredníctvom prípravy plánu, pomoci pri budovaní či využívaní existujúcich priestorov, vytvárania väzieb so sieťou inštitútov verejnej správy v EÚ, ako aj dohľadu nad inštitútmi civilných služieb vo viacerých veľkomestách v Afganistane, ako je Kábul, Herat a Mazar i Šarif;

11. pripomína, že rozvojové úsilie sa musí sústrediť na zlepšenie spôsobilosti afganských vládnych štruktúr a že Afganci musia byť výrazne zapojení tak do stanovovania priorít, ako aj do realizačných fáz s cieľom posilniť proces osvojovania a zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Spoločenstva; upozorňuje preto na zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečení toho, aby afganskí občania boli zapojení do procesu demokratizácie, obnovy a ochrany pred rizikom korupcie;

12. napriek určitým zlepšeniam v živote žien od konca vlády Talibanu v roku 2001 je aj naďalej znepokojený celkovým stavom v oblasti ľudských práv v Afganistane, a najmä zhoršením situácie v oblasti základných politických, občianskych a sociálnych práv žien za posledné roky, a vyjadruje znepokojenie nad negatívnymi zmenami, napríklad nad tým, že väčšina väzňov v afganských väzniciach sú ženy, ktoré utiekli od príbuzných, ktorí ich utláčali, a nad nedávnymi zmenami volebného zákona, ktorými sa znižujú kvóty na obsadenie parlamentných kresiel ženami;

13. je pevne presvedčený, že práva žien sú súčasťou bezpečnostného riešenia a že nie je možné, aby bola v Afganistane dosiahnutá stabilita bez toho, aby ženy v plnej miere disponovali právami v politickom, spoločenskom a hospodárskom živote; vyzýva preto afganské orgány a predstaviteľov medzinárodného spoločenstva, aby v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1325 zapojili ženy do všetkých fáz mierových rokovaní a do úsilia o zmierenie a reintegráciu; žiada zabezpečiť osobitnú ochranu žien, ktoré sú verejne či politicky aktívne, a preto ohrozované fundamentalistami; upozorňuje, že pokrok v mierových rokovaniach nesmie v žiadnom prípade viesť k strate práv, ktoré ženy získali v posledných rokoch; žiada afganskú vládu o zlepšenie ochrany práv žien úpravou platných právnych predpisov vrátane trestného práva s cieľom predísť diskriminačným praktikám;

14. žiada Komisiu, Radu a členské štáty EÚ, aby v dvojstranných vzťahoch s Afganistanom naďalej nastoľovali otázky týkajúce sa diskriminácie žien a detí a ľudských práv vo všeobecnosti, a to v súlade s dlhodobým záväzkom Únie pomáhať Afganistanu v úsilí o mier a obnovu;

15. vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšili úroveň financovania a politickej a technickej podpory pre politiky na zlepšenie situácie afganských žien a pre mimovládne ženské organizácie vrátane tých, ktoré bránia práva žien;

16. poznamenáva, že napriek pozitívnym výsledkom po páde režimu Talibanu sa sloboda prejavu a tlače v posledných rokoch zhoršila; poukazuje na útoky a hrozby ozbrojených skupín a Talibanu, aby novinári nemohli informovať o nimi kontrolovanom území; žiada o prijatie opatrení v tejto oblasti, ktoré by umožnili novinárom vykonávať svoju profesiu so zárukou bezpečnosti;

17. so znepokojením berie na vedomie, že napriek bezpečnostným podmienkam v krajine boli parlamentné voľby, ktoré sa konali 18. septembra 2010 s účasťou okolo 40 %, opäť poznačené podvodmi a násilím, pri ktorom podľa NATO zahynulo 25 ľudí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohým Afgancom bolo zabránené využiť ich základné právo voliť;

18. poukazuje na problematické javy v súdnych procesoch štátu, ktoré nespĺňajú medzinárodné právne normy; odsudzuje popravu 16 osôb odsúdených na smrť v roku 2008; vyzýva EÚ, aby podporila schválenie moratória na trest smrti v súlade s rezolúciou OSN č. 62/147 z roku 2007 s cieľom jeho následného zrušenia;

Medzinárodná pomoc – využívanie a zneužívanie

19. pripomína, že kombinovaný rozpočet EÚ (Európskeho spoločenstva a členských štátov) na pomoc Afganistanu na obdobie 2002 – 2010 predstavoval okolo 8 miliárd EUR;

20. zdôrazňuje význam posilnenia slobody médií a občianskej spoločnosti v Afganistane pre výraznejšiu demokratizáciu krajiny; vyzdvihuje takisto závery volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2009;

21. poznamenáva, že napriek obrovskej pomoci zo zahraničia je situácia v Afganistane naďalej neutešená, keď najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva nemajú prístup k humanitárnej a zdravotnej pomoci, že na následky chudoby umiera viac Afgancov ako v priamom dôsledku ozbrojeného konfliktu, že od roku 2002 vzrástla detská úmrtnosť a výrazne sa znížila očakávaná dĺžka života pri narodení a miera gramotnosti, čo sú šokujúce skutočnosti, a že od roku 2004 sa počet obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby zvýšil o 130 %;

22. zdôrazňuje význam dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v niektorých oblastiach, kleslo umiestnenie Afganistanu v rebríčku podľa indexu ľudského rozvoja Rozvojového programu OSN zo 173. miesta v roku 2003 na 181. miesto (spomedzi 182 krajín), zatiaľ čo miera úmrtnosti detí do päť rokov a miera úmrtnosti matiek sú naďalej jedny z najvyšších na svete; domnieva sa, že by sa nemali zanedbať špecifické ciele v týchto oblastiach a v súvislosti s prístupom k zdravotníckej starostlivosti a vzdelaniu, a to najmä pre ženy, naliehavo však vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala zlepšeniu tvorby príjmov a vybudovaniu fungujúceho súdneho systému;

23. zdôrazňuje, že v štúdii UNODC z januára 2010 sa uvádza, že obyvateľstvo najviac znepokojuje korupcia a že príjmy vytvorené úplatkárstvom predstavujú takmer štvrtinu (23 %) HDP Afganistanu;

24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s finančnou pomocou poskytovanou afganskej vláde, medzinárodným organizáciám a miestnym mimovládnym organizáciám, aby bolo možné zaistiť jednotnosť pomoci a úspech pri obnove a rozvoji Afganistanu;

25. žiada geograficky homogénnejšie poskytovanie humanitárnej pomoci, ktoré by bolo založené na analýze potrieb a bolo by v súlade s požiadavkou naliehavosti;

26. berie však na vedomie obmedzený pokrok dosiahnutý v oblastiach infraštruktúry, telekomunikácií a základného vzdelania, o ktorých darcovia a afganská vláda obyčajne hovoria ako o oblastiach, v ktorých sa dosiahli úspechy;

27. upozorňuje na obrovský objem finančných prostriedkov vynaložených na vojnu v Afganistane v období 2001 až 2009, ktorých výška sa odhaduje na viac ako 300 miliárd USD, čo zodpovedá viac než dvadsaťnásobku afganského HDP, a ktoré spolu s ďalším predpokladaným posilnením vojenských jednotiek majú vzrásť na viac než 50 miliárd USD ročne;

28. uznáva, že podľa prevládajúceho dojmu je za nedostatočné poskytovanie základných služieb občanom zodpovedná iba korupcia afganskej vlády, ale takisto konštatuje, že väčšina zdrojov na sociálno-ekonomický rozvoj sa poskytuje prostredníctvom medzinárodných organizácií, regionálnych rozvojových bánk, mimovládnych organizácií, medzinárodných zmluvných partnerov atď., a nie prostredníctvom centrálnej vlády; naliehavo vyzýva afganskú vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby vykonávali dôkladnejšie kontroly s cieľom odstrániť korupciu a zabezpečiť, aby pomoc dosiahla svoj cieľ;

29. domnieva sa, že boj proti korupcii by mal byť jadrom procesu budovania mieru v Afganistane, pretože úplatkárstvo spôsobuje nesprávne prideľovanie zdrojov, predstavuje prekážku v súvislosti s prístupom k základným verejným službám, akými sú zdravotníctvo a vzdelanie, a výrazne bráni sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny; zdôrazňuje takisto, že korupcia podkopáva dôveru vo verejný sektor i vládu, a predstavuje tak závažnú hrozbu pre národnú stabilitu; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby pri poskytovaní pomoci Afganistanu venovala osobitnú pozornosť boju proti korupcii;

30. konštatuje, že podľa afganského ministra financií – ako dosvedčujú iné nezávislé zdroje – sa v období 2002 až 2009 z pomoci v celkovej výške 40 miliárd USD dostalo k afganskej vláde v skutočnosti len 6 miliárd USD (t. j. 15 %) a že zo zostávajúcich 34 miliárd USD, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom medzinárodných organizácií, regionálnych rozvojových bánk, mimovládnych organizácií, medzinárodných zmluvných partnerov atď., sa 70 % až 80 % nikdy nedostalo k zamýšľaným príjemcom, teda k obyvateľom Afganistanu; víta rozhodnutie prijaté na kábulskej konferencii, podľa ktorého má v súlade s afganskou požiadavkou 50 % medzinárodnej pomoci do roku 2012 prechádzať afganským vnútroštátnym rozpočtom;

31. poukazuje na naliehavú potrebu vytvoriť mechanizmy koordinácie medzi medzinárodnými darcovskými štátmi a poskytnúť podrobné hodnotenia európskej a medzinárodnej pomoci s cieľom bojovať proti nedostatočnej transparentnosti a obmedzeným mechanizmom pre zodpovednosť darcov;

32. odsudzuje skutočnosť, že významná časť európskej a inej medzinárodnej finančnej pomoci sa stráca v distribučnom reťazci – čo je situácia, ktorá vyšla na svetlo pri nedávnom škandále v súvislosti s Kábulskou bankou (Kabul Bank) – a upozorňuje na štyri hlavné spôsoby, ktorými k týmto stratám dochádza: plytvanie, príliš vysoké náklady na sprostredkovanie a bezpečnosť, neprimerané poplatky a korupcia;

33. konštatuje však, že straty EÚ sú nižšie vďaka tomu, že 50 % pomoci Únie (v porovnaní s 10 % pomoci USA) sa prideľuje prostredníctvom viacstranných poručníckych fondov, ktorých miera účinnosti je veľmi vysoká (okolo 80 %);

34. vyzýva EÚ, aby zriadila centralizovanú databázu nákladov a vplyvov celkovej pomoci EÚ poskytovanej Afganistanu a aby tieto náklady a vplyvy zanalyzovala, pretože nedostatok úplných, aktuálnych a transparentných údajov podrýva účinnosť pomoci;

35. vyzýva aj všetky hlavné humanitárne a rozvojové subjekty aktívne v Afganistane vrátane EÚ a jej členských štátov, USA, UNAMA, agentúr OSN, hlavných mimovládnych organizácií a Svetovej banky, aby drasticky obmedzili svoje prevádzkové náklady tým, že budú prideľovať finančné prostriedky konkrétnym projektom realizovaným v reálnom a vyváženom partnerstve s afganskými inštitúciami, a zabezpečili, že pomoc skutočne dosiahne svoj cieľ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že afganské inštitúcie musia mať právo rozhodovať o využívaní týchto finančných prostriedkov, pričom treba zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť;

36. zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať úsilie o obnovu a rozvoj na regionálnej úrovni, aby sa podporil cezhraničný rozvoj v regióne, v ktorom etnické a kmeňové väzby často prekračujú štátne hranice;

37. konštatuje, že by sa malo podporovať intenzívnejšie zapojenie afganských miestnych a regionálnych vlád, a zdôrazňuje, že lojalita, právny štát a demokracia sú na tejto úrovni v záujme riadneho využitia prostriedkov nevyhnutné; pripomína, že pridelenie prostriedkov na miestnej a regionálnej úrovni si musí vyžadovať schválenie centrálnou vládou, aby sa tak zvýraznila jej úloha a zodpovednosť;

38. vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Radu a Komisiu, aby vytvorili spoločný tím výskumníkov s cieľom raz za rok vyhodnotiť všetky opatrenia a misie EÚ a členských štátov v Afganistane pomocou explicitných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, najmä so zreteľom na rozvojovú pomoc (vrátane verejného zdravotníctva a poľnohospodárstva), dobrú správu vecí verejných (vrátane justície a rešpektovania ľudských práv) a bezpečnosť (najmä výcvik afganskej polície); v tejto súvislosti žiada aj vyhodnotenie relatívneho vplyvu opatrení EÚ na celkovú situáciu v krajine a vyhodnotenie úrovne koordinácie a spolupráce medzi subjektmi EÚ a inými medzinárodnými misiami a opatreniami, ako aj zverejnenie zistení a odporúčaní takéhoto vyhodnotenia;

39. zdôrazňuje, že bezpečnostná situácia a geografické rozdelenie pomoci sa navzájom podmieňujú, a preto žiada, aby pomoc prichádzala priamou cestou k bezprostredne postihnutému obyvateľstvu v Afganistane;

40. zdôrazňuje, že prioritou musí byť boj proti korupcii v Afganistane; uznáva, že existuje miestna korupcia, dúfa však, že jej protiváhou bude posilnená legitimita, ktorú získajú afganské štátne inštitúcie tým, že sa stanú zodpovednými za schvaľovanie prideľovania prostriedkov a za zabezpečenie účinnosti pomoci;

41. presadzuje politiku, ktorá bude podľa možnosti presadzovať intenzívnejšie obstarávanie v rámci Afganistanu, a nie dovoz tovaru a služieb;

42. domnieva sa, že za distribúciu pomoci v krajine by mali zodpovedať nestranné humanitárne subjekty a že vojenský personál by sa do nej mal zapájať len za celkom výnimočných okolností a mal by pritom uznávať neutrálnu, nestrannú a nezávislú povahu činnosti humanitárnych subjektov a v plnej miere dodržiavať príslušné medzinárodné normy, ako sú kodifikované v usmerneniach o využívaní vojenských a civilných ochranných prostriedkov v prípade humanitárnych katastrof (MCDA) a ako ich presadzuje európsky konsenzus o humanitárnej pomoci;

43. pripomína, že akékoľvek zrejmé porušenie zásady neutrality, nestrannosti a nezávislosti takýmito subjektmi pri ich činnosti spôsobuje ich väčšiu zraniteľnosť na danom mieste, najmä preto, že tam budú naďalej prítomné i dlho po stiahnutí jednotiek;

44. zdôrazňuje, že nie je vhodné nasadenie provinčných rekonštrukčných tímov (PRT) pri činnostiach v rámci obnovy a/alebo rozvojovej pomoci, pretože to komplikuje rozlíšenie medzi civilnými pracovníkmi rozvojovej pomoci a ozbrojenými silami a ohrozuje snahy o obnovu a rozvoj Afganistanu;

45. konštatuje, že – ako opakovane informuje tlač a správa Snemovne reprezentantov amerického Kongresu „Warlord, Inc.“ – ozbrojené sily USA v Afganistane poverili realizovaním väčšiny svojej logistiky súkromných zmluvných partnerov, ktorí zase ochranu vojenských konvojov zadávajú miestnym afganským bezpečnostným službám, čo má katastrofálne následky;

46. konštatuje, že rozhodnutie zveriť vojenský dodávateľský reťazec USA do rúk súkromných subjektov bez akýchkoľvek spoľahlivých kritérií na zaistenie zodpovednosti, transparentnosti a zákonnosti vedie k vydieraniu a korupcii, pretože z podstatnej časti z 2,2 – 3 miliárd USD, ktoré predstavuje odvetvie vojenskej logistiky v Afganistane, nakoniec ťažia vojenskí vodcovia, miestni šéfovia mafie a dokonca aj velitelia Talibanu;

47. je zdesený skutočnosťou, že prostriedky získané z poskytovania ochrany a z vydierania na každej úrovni vojenského dodávateľského reťazca predstavujú najvýznamnejší zdroj financovania povstania, ako v decembri 2009 pripustila ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová vo svojej výpovedi pred senátnym výborom pre vonkajšie vzťahy;

48. je rovnako zdesený skutočnosťou, že vzhľadom na to, že vojenská logistika USA a NATO/ISAF funguje podľa rovnakých zásad, plnohodnotnú možnosť vystopovať finančné príspevky EÚ nemusí byť možné vo všetkých prípadoch zaručiť;

49. v celom rozsahu víta nové usmernenia vydané v septembri 2010 vojenským velením NATO v Afganistane, ktoré sa týkajú uzatvárania zmlúv – odhaduje sa, že v súčasnosti majú hodnotu asi 14 miliárd USD za rok – a ktoré sa zameriavajú na zredukovanie korupcie a znižovanie objemu prostriedkov, ktoré nepriamo plynú povstalcom a Talibanu; dúfa, že táto zmena orientácie v politike uzatvárania zmlúv bude rýchlo uvedená do praxe;

50. víta v tejto súvislosti nedávny dekrét prezidenta Karzaja, ktorým stanovuje štvormesačnú lehotu pre všetky miestne a zahraničné súkromné bezpečnostné firmy v Afganistane, aby ukončili činnosť;

Mierový proces

51. zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných, právny štát a ľudské práva sú základmi stabilného a prosperujúceho Afganistanu; zdôrazňuje preto, že dôveryhodný justičný proces je základným aspektom mierového procesu a že rešpektovanie ľudských práv a prevencia rozšírenej beztrestnosti by mali byť vo všetkých etapách mierového procesu nespochybniteľnými aspektmi; v tejto súvislosti vyzýva afganskú vládu, aby prioritne zrealizovala stratégiu reformy súdnictva;

52. je presvedčený, že veľkú časť viny za súčasnú patovú situáciu v Afganistane nesie počiatočný zlý odhad predchádzajúci novej protipovstaleckej stratégii koaličných síl, ktoré počítali s rýchlym vojenským víťazstvom nad Talibanom a s jednoduchým prechodom k stabilnej krajine, v ktorej bude vládnuť legitímna vláda podporovaná vo veľkej miere Západom;

53. vyjadruje preto presvedčenie, že prítomnosť Talibanu bola podceňovaná a schopnosť Karzajovej vlády riadiť preceňovaná a že v dôsledku toho sa prestavbe a rozvoju krajiny venovala len malá pozornosť;

54. obáva sa, že tieto chyby boli živnou pôdou pre opätovné rozšírenie vplyvu Talibanu na viac ako polovici územia tohto štátu, čo viedlo v celom tomto regióne k zhoršovaniu situácie v oblasti bezpečnosti a v oblasti dodržiavania ľudských práv, najmä práv žien;

55. upozorňuje, že vojenské zameranie v minulosti neviedlo k želaným výsledkom, a preto dôrazne podporuje civilnejší prístup;

56. uznáva, že jediným možným riešením je politické riešenie zahŕňajúce rokovania – ktoré by sa mali napokon konať v situácii prímeria – s Talibanom a ďalšími bojujúcimi skupinami, ako aj s ostatnými politickými činiteľmi v krajine, ktorí sú pripravení podieľať sa na vláde národnej jednoty schopnej ukončiť občiansku vojnu, ktorá zúri v tejto krajine už takmer tridsať rokov, a zabezpečiť plné dodržiavanie zásad právneho štátu a základných ľudských práv; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia politického riešenia musí nová protipovstalecká politika dostať čas na to, aby dosiahla výsledky podľa časového plánu ohláseného prezidentom Obamom;

57. je pevne presvedčený, že tromi hlavnými podmienkami EÚ pre takýto mierový proces a zapojenie skupín príslušníkov Talibanu musí byť záväzok všetkých strán zúčastnených na rokovaniach vyhnať z krajiny hnutie al-Káida a jej podporu medzinárodného terorizmu, ako aj akúkoľvek inú teroristickú skupinu, prijať kroky na ukončenie pestovania ópiového maku a nastoliť politiku podpory a dodržiavania základných ľudských práv a afganskej ústavy;

58. rovnako sa domnieva, že všetky ostatné otázky by mali byť ponechané na vôli a možnostiach samotných obyvateľov Afganistanu;

59. uznáva, že príslušníci hnutia Taliban netvoria jeden homogénny celok a že existuje prinajmenšom 33 hlavných vodcov, 820 vodcov na strednej a nižšej úrovni a 25 000 – 36 000 „pešiakov“ rozdelených do 220 komunít, z ktorých niektorí bojujú z ideologických a iní z finančných dôvodov; domnieva sa preto, že by sa odteraz mali podporovať rokovania na miestnej úrovni medzi demokraticky zvolenou miestnou vládou a tými príslušníkmi ozbrojenej opozície, „ktorí sa vzdajú násilia, nemajú žiadne väzby na medzinárodné teroristické organizácie, dodržiavajú ústavu a chcú sa pridať k budovaniu mierového Afganistanu“, v súlade s odsekmi 13 a 14 kábulského komuniké z 20. júla 2010;

60. víta mierový a reintegračný program afganskej vlády, ktorý je na základe vyššie uvedených odsekov 13 a 14 kábulského komuniké otvorený všetkým afganským príslušníkom ozbrojenej opozície a ich komunitám;

61. pripomína, že akákoľvek stratégia odzbrojenia a opätovnej integrácie musí dôsledne zohľadňovať problém návratu bývalých bojovníkov a utečencov do dedín, z ktorých pochádzajú;

62. zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať dôveryhodnosť, zodpovednosť a kompetentnosť afganskej vlády a administratívy, aby sa zlepšila jej povesť medzi vlastnými občanmi;

63. zdôrazňuje kľúčovú úlohu Pakistanu, keďže Taliban nebude motivovaný k akýmkoľvek serióznym rokovaniam, pokým bude mať otvorenú pakistanskú hranicu; odporúča širšiu medzinárodnú koordináciu a zapojenie väčšieho počtu subjektov do tohto procesu vrátane ostatných susedných štátov a vedúcich regionálnych aktérov – najmä Iránu, Turecka, Číny, Indie a Ruskej federácie;

64. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila strategické a politické dôsledky nedávnych katastrofálnych záplav v Pakistane pre Afganistan a širší región a aby prijala všetky potrebné kroky na pomoc postihnutému obyvateľstvu krajiny a afganským utečencom, ktorých tábory zaplavila povodeň;

65. podčiarkuje význam dobrého vodného hospodárstva v Afganistane a jeho okolí a zdôrazňuje výhody regionálnej a cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti, aj pokiaľ ide o budovanie dôvery medzi susedmi v juhozápadnej Ázii;

66. čo najdôraznejšie odsudzuje účasť pakistanskej spravodajskej služby (ISI) na povstaní, ktorej úlohou je zabezpečiť, aby mal aj Pakistan dostatočný prospech z akýchkoľvek mierových dohôd;

67. zdôrazňuje však, že ak majú v Afganistane existovať podmienky na nastolenie mieru, bude si to vyžadovať politickú dohodu medzi kľúčovými regionálnymi mocnosťami vrátane Indie, Pakistanu, Iránu a stredoázijských štátov, Ruska, Číny a Turecka, ako aj spoločnú politiku nezasahovania a podpory nezávislého Afganistanu; vyzýva takisto na normalizáciu vzťahov medzi Afganistanom a Pakistanom, a to konkrétne prostredníctvom konečného urovnania sporu o medzinárodnú hranicu medzi oboma krajinami;

68. vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala mierový a zmierovací proces v Afganistane, ako aj úsilie Afganistanu o opätovné začlenenie tých, čo sú pripravení vzdať sa násilia, pričom by umožnila Karzajovej vláde dostatočne pružné rozhodovanie o voľbe partnerov pre dialóg, ale trvá na tom, aby afganská ústava a dodržiavanie základných ľudských práv tvorili všeobecný právny a politický rámec mierového procesu;

69. víta národné prioritné programy, ktoré v súlade s národnou rozvojovou stratégiou Afganistanu pripravila afganská vláda a podporila kábulská konferencia, a požaduje ich úplnú a účinnú realizáciu;

70. čo najdôraznejšie pripomína potrebu oveľa aktívnejšej úlohy EÚ v procese obnovy a rozvoja Afganistanu, keďže trvalý mier v tejto krajine a v regióne ako celku nie je možný bez výrazného zníženia chudoby a bez udržateľného rozvoja; uznáva, že neexistuje rozvoj bez bezpečnosti, ani bezpečnosť bez rozvoja;

71. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolu so Spojenými štátmi umožnili poskytovať väčší objem medzinárodnej pomoci prostredníctvom miestnych úradov a vlády v Kábule a aby nabádali USA na upustenie tak od politiky, ktorá spočíva v obchádzaní afganských úradov pri poskytovaní medzinárodnej pomoci a privatizácii v oblasti bezpečnosti, ako aj od paralelného a (v súvislosti s mierovým procesom) zdanlivo protikladného pokusu o odstránenie vedenia povstaleckých skupín za pomoci diaľkovo riadených lietadiel, špeciálnych amerických jednotiek a miestnych milícií, čo sú postupy, ktoré majú sporný právny status a vedú často k obetiam na životoch civilného obyvateľstva a k diskreditácii medzinárodnej intervencie; vzdáva hold všetkým príslušníkom a príslušníčkam spojeneckých síl, ktorí položili život pri obrane slobody, a vyjadruje sústrasť ich rodinám, ako aj rodinám všetkých nevinných afganských obetí;

72. zdôrazňuje, že vojenská prítomnosť niektorých členských štátov EÚ a ich spojencov v Afganistane je súčasťou operácie NATO/ISAF a jej cieľov, ktorými sú boj proti hrozbe medzinárodného terorizmu a proti produkcii a pašovaniu drog;

73. zdôrazňuje, že táto prítomnosť môže pomôcť pri vytváraní podmienok bezpečnosti, ktoré by umožnili, aby sa zrealizovali nedávne plány afganskej vlády na využitie potenciálne veľkého ťažobného odvetvia a nerastného bohatstva tejto krajiny, čo by jej poskytlo veľmi potrebné vlastné prostriedky pre vnútroštátny rozpočet;

74. zdôrazňuje, že potenciálne obrovské ťažobné a nerastné zdroje na afganskom území patria výlučne obyvateľom Afganistanu a že ochrana tohto bohatstva sa nesmie nikdy využiť ako zámienka na stálu prítomnosť zahraničných vojenských jednotiek na afganskom území;

Polícia a právny štát

75. poznamenáva, že pokiaľ nebude bezpečnosť obyvateľov Afganistanu zaručená predovšetkým vlastnou zodpovednosťou štátu, nemožno v tejto krajine dosiahnuť stabilitu ani mier;

76. víta cieľ prezidenta Karzaja, aby do konca roku 2014 vo všetkých provinciách viedli a vykonávali vojenské operácie len afganské národné bezpečnostné sily, ako aj záväzok afganskej vlády postupne získať plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť;

77. zdôrazňuje, že Afganistan musí mať k dispozícii efektívne policajné jednotky a samostatnú armádu, ktoré budú schopné zaistiť bezpečnosť, ktorá umožní následné stiahnutie zahraničných vojenských jednotiek z krajiny;

78. víta myšlienku generála Petraeusa, aby miestnym demokraticky zvoleným orgánom mohli byť poskytnuté miestne policajné zložky na udržiavanie zákonnosti a poriadku a na ochranu miestneho obyvateľstva;

79. uznáva však, že samostatné bezpečnostné sily sú skôr dlhodobým cieľom, a preto osobitne upozorňuje na potrebu koordinovanejšieho a integrovanejšieho prístupu pri výcviku polície, ako aj – oddelene od toho – pri výcviku armádnych dôstojníkov a upozorňuje na finančné prostriedky investované do policajného výcviku, ktorých výsledky sú obmedzené; vyzýva všetky zapojené subjekty, aby úzko koordinovali svoju činnosť s cieľom predísť zbytočnému zdvojovaniu a splniť doplnkové úlohy na strategickej a operačnej úrovni;

80. zdôrazňuje potrebu rozsiahlej reformy ministerstva vnútra, bez ktorej by mohli stroskotať snahy o reformu a obnovu polície, a v tejto súvislosti poukazuje na význam monitorovania, podpory, poradenstva a odborného vzdelávania na ministerstve vnútra a na úrovni regiónov a provincií v súlade s ďalším cieľom misie EUPOL;

81. domnieva sa, že nesporne nejasná úloha misie EUPOL a jej obmedzené výsledky, ktoré zatiaľ dosiahla, jej zabraňujú v získaní zaslúženého vedúceho postavenia v rámci EÚ; ľutuje skutočnosť, že tri roky po rozmiestnení nedosiahla misia EUPOL ani tri štvrtiny svojho povoleného stavu, a opakuje svoju výzvu Rade a členským štátom EÚ, aby v plnej miere splnili svoje záväzky voči tejto misii;

82. víta skutočnosť, že misia EUPOL Afganistan zriadila úrad protikorupčného prokurátora s cieľom viesť vyšetrovanie proti vysokopostaveným verejným predstaviteľom a iným úradníkom podozrivým z korupcie;

83. je znepokojený údajmi misie ISAF, podľa ktorých je medzi 94 000 príslušníkmi afganskej štátnej polície takmer 90 % negramotných osôb, 20 % užívateľov drog a viac ako 30 % je po roku nezvestných, nehovoriac o približne 1 000 osobách, ktoré každoročne zahynú pri výkone služby;

84. domnieva sa, že hlavnými faktormi neefektívnosti celkovej prípravy sú nedostatočná koordinácia rôznych aspektov policajného výcviku a skutočnosť, že úlohy vzdelávania sa ponechávajú na súkromných vojenských a bezpečnostných spoločnostiach (PMSC);

85. konštatuje, že záväzok EÚ a jej členských štátov týkajúci sa vytvorenia profesionálnych afganských policajných síl by mohol byť ohrozený, ak by prevážili také postupy, akými sú tzv. zrýchlené konanie (nedostatočné preverovanie pri nábore, šesťtýždňové školenie bez učebníc vzhľadom na negramotnosť školených osôb, minimálny výcvik v teréne, po ktorého absolvovaní získavajú noví príslušníci odznak, uniformu a zbraň a sú posielaní na hliadkovanie), ktoré zavádza niekoľko veľkých amerických bezpečnostných spoločností; zdôrazňuje potrebu jednotnejšieho a udržateľnejšieho policajného výcviku, ktorý by rozličným afganským policajným jednotkám umožnil spolupracovať; zdôrazňuje, že misie, ktoré sa venujú policajnému výcviku, by sa nemali zameriavať len na technické aspekty, ale musia zabezpečiť aj gramotnosť školených osôb a poskytnúť im základnú znalosť vnútroštátneho a medzinárodného práva;

86. je znepokojený správami o nedostatočných finančných kontrolách týchto súkromných spoločností a pripomína spoločnú správu ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí USA za rok 2006, ktorej zistenia platia dodnes a v ktorej sa uvádza, že policajné sily v Afganistane nie sú schopné vykonávať bežnú prácu spojenú s vynucovaním práva a že neexistuje žiadny program účinného výcviku v teréne; uznáva snahy generálneho štábu v rámci protipovstaleckej politiky o získanie určitej miery kontroly nad súkromnými ozbrojenými silami zo zahraničia, ktoré beztrestne operujú v Afganistane;

87. odporúča, aby policajný výcvik čo najskôr prestali vykonávať súkromní zmluvní partneri;

88. žiada lepšiu medzinárodnú spoluprácu a koordináciu s cieľom výrazne zvýšiť kapacity policajného výcviku ďalej zlepšiť účinnosť výcvikových programov; navrhuje, aby misia EUPOL a sily NATO/ISAF začali realizovať rozsiahly výcvikový program, ktorý by zahŕňal vnútroštátne policajné jednotky podľa dohody s afganskou vládou, čím sa zabráni duplicite, plytvaniu a roztrieštenosti;

89. naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili policajný výcvik v Afganistane a aby výrazne zvýšili počet policajných školiteľov v teréne tak, aby sa cieľ londýnskej konferencie dosiahnuť 134 000 vycvičených afganských príslušníkov polície do konca roku 2011 stal realistickým scenárom; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby upravila misiu EUPOL Afganistan tak, že bude poskytovať výcvik aj príslušníkom polície v nižších hodnostiach vo všetkých provinciách, že zvýši počet týždňov venovaných základnému výcviku a že zabezpečí spoločné vykonávanie hliadok a ďalších policajných činností v teréne; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby nielen zlúčili svoje dvojstranné policajné výcvikové misie s misiou EUPOL, ale tiež aby nemali námietky voči využívaniu vnútroštátnej polície v rámci misie EUPOL;

90. odporúča, aby sa v afganskej polícii zvýšili platy a aby sa celý postup náboru preskúmal tak, aby boli uprednostňovaní uchádzači, ktorí majú základnú úroveň gramotnosti, nepatria medzi užívateľov drog a sú po psychickej a fyzickej stránke kvalifikovanejší než súčasný policajný zbor;

91. zdôrazňuje, že policajný výcvik nemôže uspieť bez dobre fungujúceho súdnictva, a preto vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo väčšiu finančnú a technickú podporu na posilnenie systému súdnictva, a to aj zvýšením platov sudcov na všetkých úrovniach; ďalej žiada Radu, aby v koordinácii s OSN zaviedla špecializovanú misiu na školenie sudcov a úradníkov na ministerstve spravodlivosti a v trestnom systéme Afganistanu;

92. víta skutočnosť, že afganská vláda na kábulskej konferencii prisľúbila s podporou medzinárodných partnerov zlepšiť prístup k zabezpečovaniu spravodlivosti v celej krajine prostredníctvom realizácie konkrétnych opatrení počas nasledujúcich 12 mesiacov, ako aj kapacitu justičných inštitúcií, a to aj prostredníctvom navrhnutia a realizácie komplexnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov;

Drogy

93. upozorňuje, že z Afganistanu pochádza 90 % nelegálneho ópia na celom svete a že v čase príchodu koaličných síl do Kábulu v roku 2001 sa v Afganistane ešte nepestoval žiadny ópiový mak, a to vďaka OSN, ktorej sa podarilo dosiahnuť zákaz jeho pestovania;

94. domnieva sa teda, že pre početné, finančne dobre zabezpečené ozbrojené sily by malo byť jednoduché dosiahnuť, aby sa v Afganistane ani naďalej nepestoval ópiový mak, a to prostredníctvom projektov miestneho poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré by pred Talibanom a miestnymi vojenskými vodcami chránili ich jednotky;

95. poznamenáva však, že produkcia ópia je stále kľúčovou sociálnou, hospodárskou a bezpečnostnou otázkou, a vyzýva EÚ, aby to v rámci svojich politík voči Afganistanu považovala za strategickú prioritu;

96. pripomína, že viac ako 90 % heroínu v Európe pochádza z Afganistanu a že náklady na verejné zdravie v európskych krajinách predstavujú miliardy dolárov; zdôrazňuje, že výzvy, ktoré prináša drogové hospodárstvo v Afganistane, sa musia riešiť nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni zameraním sa na všetky články drogového reťazca, čo si vyžaduje najmä pomoc poľnohospodárom, aby obmedzili dodávky, ako aj protidrogovú prevenciu a liečbu, aby sa obmedzil dopyt, a presadzovanie práva zamerané proti sprostredkovateľom; navrhuje predovšetkým, aby sa vo veľkom rozsahu investovalo do zavedenia komplexnej poľnohospodárskej politiky a politiky v oblasti vidieka s cieľom poskytnúť výrobcom ópia dôveryhodnú a udržateľnú alternatívu; trvá tiež na potrebe začleniť životné prostredie do poľnohospodárskej a vidieckej stratégie, pretože zhoršovanie životného prostredia, ktoré je spôsobené napríklad nesprávnym riadením vodných zdrojov alebo ničením prírodných lesov, je jednou z hlavných prekážok rozvoja ekonomiky v oblasti poľnohospodárstva;

97. konštatuje, že v dôsledku beztrestnosti pestovateľov a obchodníkov dosiahlo pestovanie ópiového maku počas dvoch rokov úroveň z obdobia pred rokom 2001, pričom tento obrovský kartel ovláda niekoľko mocných vojenských vodcov;

98. je hlboko znepokojený dramaticky narastajúcim počtom Afgancov závislých od drog, ktorý uvádza nedávna správa úradu UNODC; žiada bezodkladné prijatie cielených opatrení, ktoré povedú k zníženiu počtu drogovo závislých a k zabezpečeniu lekárskej starostlivosti pre nich; zdôrazňuje v tomto smere potrebu financovať projekty na vytváranie stredísk na liečbu drogových závislostí v krajine, najmä v regiónoch, kde nie je dostupná lekárska starostlivosť;

99. poukazuje na to, že napriek predchádzajúcemu poklesu cien spôsobeného nadmernou produkciou dosiahol v roku 2009 obchod s drogami hodnotu 3,4 miliárd USD a potenciálna brutto hodnota vývozu ópia predstavovala 26 % HDP Afganistanu, pričom sa do tohto nezákonného obchodovania s drogami údajne zapojilo približne 3,4 milióna Afgancov (12 % populácie);

100. upozorňuje však na zistenia nedávnej správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, podľa ktorej Taliban si prisvojuje len 4 % ročných ziskov z obchodu s drogami a miestni poľnohospodári 21 %, pričom zo 75 % tohto zisku profitujú vládni úradníci, polícia, miestni a regionálni makléri a obchodníci; konštatuje teda, že obrovský podiel na ziskoch z obchodovania s drogami v skutočnosti získavajú afganskí spojenci NATO;

101. konštatuje, že v rokoch 2001 až 2009 vynaložili USA a medzinárodné spoločenstvo na opatrenia súvisiace s bojom proti obchodovaniu s drogami 1,61 miliardy USD, bez toho, aby sa to výrazne odzrkadlilo na produkcii a obchodovaní, a pripomína slová osobitného zástupcu USA pre Afganistan a Pakistan Richarda Holbrooka, ktorý označil doterajšie úsilie USA o boj proti drogám v Afganistane za „najplytvajúcejší a najneefektívnejší program, ktorý som kedy videl v rámci vlády i mimo nej“;

102. upozorňuje, že kým hospodárstvo Afganistanu nebude definitívne zbavené závislosti od drog a kým sa nepodarí nájsť životaschopný alternatívny model hospodárskeho rastu, nebude možné dosiahnuť ciele opätovného nastolenia bezpečnosti a stability v regióne;

103. zdôrazňuje význam – doteraz iba málo úspešného – úsilia o postupné obmedzovanie produkcie ópia v Afganistane a v tejto súvislosti žiada, aby 3,4 miliónu Afgancov zarábajúcich si na život prostredníctvom ópia boli ponúknuté realizovateľné alternatívne možnosti živobytia a aby sa zlepšila situácia zvyšného vidieckeho obyvateľstva Afganistanu;

104. poukazuje na úspešné snahy o postupné obmedzovanie produkcie ópia a jej nahradzovanie pestovaním iných plodín realizované v Pakistane, Laose a Thajsku; poznamenáva, že aj v Afganistane sa začínajú pestovať nové sľubné plodiny, ako je šafran, ktoré môžu krajine priniesť oveľa väčší zisk než ópiový mak;

105. konštatuje, že pre Afganistan by sa mohol naplánovať podobný proces postupného obmedzovania pestovania ópiového maku, a to s nákladmi 100 miliónov EUR ročne, ktoré by boli počas piatich rokov špecificky vyčleňované ako 10 % pomoci, ktorú tejto krajine každoročne poskytuje EÚ;

106. konštatuje, že nedávno podpísaná dohoda o obchode a tranzite medzi Afganistanom a Pakistanom otvorí cestu pestovateľom granátových jabĺk, najznámejšej legálnej plodiny v tejto oblasti, ktorú zahraniční rozvojoví pracovníci často uvádzajú ako kľúčovú plodinu na vytvorenie slušného alternatívneho živobytia pre pestovateľov maku na juhu Afganistanu;

107. vyjadruje uznanie úradu UNODC za jeho aktívnu prácu na podporu vlády Afganistanu v boji proti nelegálnym drogám a žiada posilnenie úradu UNODC a jeho programov v Afganistane;

108. žiada prijatie päťročného národného plánu na odstránenie nezákonnej produkcie ópia, v ktorom budú stanovené konkrétne lehoty a kritériá a ktorý bude realizovať úrad zriadený na tento účel s vlastným rozpočtom a personálom;

109. zdôrazňuje, že tento plán by mal byť podporovaný prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a Ruskou federáciou, ktorá je hlavným odbytiskom heroínu pochádzajúceho z Afganistanu a druhým najväčším trhom s opiátmi na svete po EÚ;

110. vyzýva vládu a parlament Afganistanu, aby prijali osobitné právne predpisy zakazujúce všetky postupy eradikácie plodín, pri ktorých by mohli byť použité iné ako manuálne či mechanické prostriedky;

111. vyzýva Radu a Komisiu, aby túto navrhovanú stratégiu v plnej miere začlenili do svojich jestvujúcich stratégií, a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby tento návrh plne zohľadnili vo svojich vnútroštátnych plánoch;

112. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v plnej miere zohľadnili všetky rozpočtové dôsledky návrhov, ktoré obsahuje táto správa;

º º

º

113. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov a Afganskej islamskej republiky.

(1)

Ú. v. EÚ C 294E, 3.12.2009, s. 11.

(2)

Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 87.

(3)

Ú. v. EÚ C 184E, 8.7.2010, s. 57.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecné pripomienky

Správa, ktorú máte pred sebou, vychádza z rozsiahlych konzultácií týkajúcich sa situácie v Afganistane a jeho vzťahov s medzinárodným spoločenstvom, na ktorých sa spravodajca v uplynulých šiestich mesiacoch zúčastnil v snahe objasniť, prečo sa v Afganistane napriek obrovským finančným sumám a úsiliu, ktoré boli vynaložené počas uplynulých deviatich rokov, podarilo dosiahnuť len čiastočné úspechy. Rozdiel medzi nádejou a skutočnosťou sa stal výraznejším než kedykoľvek predtým, a nová stratégia EÚ pre túto krajinu by teda mala vychádzať z tejto premisy.

Spravodajca sa rozhodol zamerať výhradne na štyri oblasti, v ktorých by podľa jeho názoru mohli cielené opatrenia priniesť skutočnú zmenu: medzinárodná pomoc, dôsledky nedávno spusteného mierového procesu, dôsledky policajného výcviku a obmedzenie produkcie ópia.

K týmto kľúčovým oblastiam spravodajca dospel v rámci svojho výskumu, v priebehu ktorého sa stretol s rôznymi ministrami vlády prezidenta Karzaja, ako aj s ním samotným, s predsedami hornej a dolnej snemovne parlamentu, veliteľmi misie ISAF, zástupcami medzinárodných organizácií, veľvyslancami susedných krajín a bývalými vodcami predchádzajúcej vlády Talibanu; navštívil aj Herat, aby sa priamo na mieste zoznámil s projektmi realizovanými provinčnými rekonštrukčnými tímami (PRT) a medzinárodnými organizáciami pre spoluprácu. V Európe a Spojených štátoch sa spravodajca zúčastnil na konzultáciách s veľvyslancami krajín, ktoré sú zapojené do riešenia záležitostí v Afganistane, alebo s ich zástupcami, s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a členmi amerického Kongresu.

Po deviatich rokoch medzinárodného úsilia je ešte stále potrebné vo významnej miere zlepšiť situáciu v Afganistane – bezpečnostná situácia sa zhoršila a sociálno-ekonomické ukazovatele sú mimoriadne neuspokojivé. S týmto súvisí aj skutočnosť, že sa veľmi často prijímajú rozhodnutia bez toho, aby sa na nich výrazným spôsobom podieľali Afganci, a zahraničné subjekty, či už vojenské alebo civilné, v Afganistane konajú spôsobom, ktorý tamojší obyvatelia vnímajú ako bezohľadný a panovačný. Ústredným bodom tejto správy je preto nevyhnutnosť vytvorenia takých podmienok, ktoré umožnia rýchlu „afganizáciu“ afganskej krízy a vytvorenie stabilnej vlády, ktorá bude mať podporu medzinárodného spoločenstva a ktorá všetko svoje úsilie zameria na sociálno-ekonomický rozvoj. Z týchto dôvodov by sa EÚ mala postaviť na čelo medzinárodného úsilia, ktorého cieľom bude zaobchádzať s Afganistanom ako so zvrchovaným štátom, a nie ako s „krajinou nikoho“.

Medzinárodná pomoc

Najvážnejším problémom Afganistanu je chudoba. Je šokujúce, keď si uvedomíme, že viac Afgancov umiera v dôsledku chudoby ako v dôsledku ozbrojeného konfliktu: úmrtnosť matiek dosahuje počet prevyšujúci 25 000 prípadov za rok, zatiaľ čo obete na civilistoch v období medzi januárom a novembrom 2009 dosahuje „len“ počet 2 186 a viac než polovica obyvateľov tejto krajiny žije pod hranicou chudoby, a to napriek obrovským sumám medzinárodnej pomoci smerujúcej do Afganistanu.

Čo teda presne nefunguje? V prvom rade bolo nesmierne komplikované získať spoľahlivé údaje o doterajších postupoch a vplyve medzinárodného civilného a vojenského zásahu, čo samozrejme predstavuje hlavnú prekážku v pochopení, čo sa dnes v Afganistane deje. Jednoznačne potom chýba aj koordinácia a komunikácia medzi darcami, nehovoriac o komunikácii medzi darcami a predpokladanými príjemcami v Afganistane. Pri nedávnom stretnutí v Kábule sa minister financií spravodajcovi sťažoval, že vláda nemá žiadne informácie o približne jednej tretine medzinárodnej pomoci, ktorá bola čerpaná v Afganistane od roku 2001. Podobné sťažnosti zazneli aj z úst iných účastníkov rokovania.

Spojené štáty začali prostredníctvom osobitného inšpektora – generála pre obnovu Afganistanu (SIGAR) zhromažďovať príslušné údaje o pomoci a jej vplyvoch, čo možno len privítať. Aj EÚ musí zostaviť celkovú databázu všetkej pomoci smerovanej z EÚ do Afganistanu a zanalyzovať ju, ak chce dosiahnuť väčšiu transparentnosť a vytvoriť mechanizmus na stanovenie celkovej zodpovednosti darcov.

Množstvo štúdií, medzi ktoré patrí aj štúdia organizácie Peace Dividend Trust z roku 2007 nazvaná Projekt na monitorovanie plnenia Afganskej dohody, dospelo k záveru, že najviac sa na miestnom hospodárstve prejavujú zdroje poskytované priamo vláde (asi 80 %), na rozdiel od prostriedkov poskytovaných sprostredkovateľom, akými sú medzinárodné spoločnosti alebo mimovládne organizácie (menej ako 20 %). Napriek tomu sa aj naďalej väčšina pomoci poskytuje prostredníctvom množstva rôznych medzinárodných organizácií, medzinárodných finančných inštitúcií, regionálnych rozvojových bánk, mimovládnych organizácií, súkromných dodávateľov, a nie prostredníctvom centrálnej vlády, a tak dochádza k tomu, že sa veľké množstvo pomoci stráca na rôznych miestach dodávateľského reťazca. Obrovské sumy sa strácajú na poplatkoch (ktoré môžu predstavovať až 50 % na jednu zmluvu), ktoré si účtujú dodávatelia a subdodávatelia; vysoké platy a štedré odmeny pre pracovníkov poradenských a dodávateľských spoločností žijúcich v zahraničí pohlcujú ďalšiu časť týchto prostriedkov.

Spravodajca sa preto zastáva „presmerovania“ pomoci pre Afganistan, pričom navrhuje, aby oveľa viac prostriedkov prúdilo do tejto krajiny priamo prostredníctvom afganských úradov, a nie prostredníctvom subjektov medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

Vzhľadom na to, že miestna korupcia je jednoznačne problém, medzinárodné spoločenstvo sa sústreďuje skôr na ňu než na vlastné neúspechy. Korupcia bude korupciou bez ohľadu na to, kto za ňou stojí, je však potrebné pripomenúť, že rukami afganskej centrálnej vlády prechádza len 15 % medzinárodnej pomoci: takto miestna korupcia pohltí maximálne 7,5 % – 9 % celkovej civilnej pomoci poskytovanej Afganistanu. Tento problém by sa dal v každom prípade riešiť pomocou ukazovateľov účinnosti pomoci a posilnených monitorovacích mechanizmov, na ktorých by sa dohodli tak darcovia, ako aj afganská vláda. Posilnená legitimita, ktorú afganská vláda získa, ak prijme zodpovednosť za realizáciu pomoci a ak na ňu bude dohliadať, sa stane zároveň faktorom, ktorý bude prispievať k znižovaniu miestnej korupcie.

Mierový proces

Spravodajca poznamenáva, že Karzajova vláda v minulosti v zásade načrtla, čo by mal mierový proces v Afganistane zahŕňať, ale až po londýnskej konferencii sa začali objavovať konkrétne prvky vrátane zámeru otvoriť rozhovory s Talibanom a uzavrieť dohodu medzi viac ako 70 krajinami o vytvorení poručníckeho fondu (s prostriedkami vo výške okolo 1 miliardy USD za päť rokov), ktorý by mal pomôcť pri integrácii Talibanu a ďalších povstaleckých skupín.

V súčasnosti sa uplatňujú dva paralelné prístupy: na jednej strane sú to rozhovory, na ktorých sa zúčastňuje široké spektrum Talibanu od Mullaha Omara až po radových vojakov, Karzajova vláda, Pakistan a OSN a na druhej strane rozhovory medzi misiou ISAF a ministerstvom zahraničných vecí USA a stredne a nízko postavenými príslušníkmi hnutia Taliban (polovicou z 820 vodcov na strednej úrovni a väčšinou radových vojakov, ktorí sú pripravení zložiť zbrane a opätovne sa začleniť do miestneho spoločenstva). V čase vzniku tejto správy nie je americká vláda ešte rozhodnutá, či bude v predchádzajúcom postupe pokračovať, je však pravdepodobné, že prezident Obama prijme po letnej vojenskej ofenzíve jasnejšie rozhodnutie v tejto veci.

Spravodajca pevne verí, že EÚ by mala jednoznačne podporiť mierový proces a umožniť Karzajovej vláde úplne samostatne rozhodovať o voľbe partnerov pre dialóg, ale tiež trvať na troch hlavných podmienkach: na afganskom záväzku vyhnania al-Káidy z krajiny, ukončení pestovania ópiového maku a vôli zaviesť dodržiavanie základných ľudských práv. Ostatné záležitosti by sa mali ponechať na rozhodnutí samotných Afgancov.

Policajný výcvik

Na londýnskej konferencii sa rozhodlo o tom, že presúvanie zodpovednosti v oblasti bezpečnosti na afganské sily by sa malo začať v roku 2011 a že tento proces by mal byť z veľkej časti ukončený v roku 2014. Hlavným nástrojom zlepšenia schopnosti afganského štátu zaistiť bezpečnosť pre svojich občanov je rozšírenie jeho armády na 171 000 vojakov a zvýšenie počtu policajtov zo súčasných 94 000 na 134 000 do konca roku 2011, pričom konečným cieľom je dosiahnuť do piatich rokov počet 240 000 vojakov a 160 000 policajtov.

Splnenie týchto cieľov je veľmi zložité, a preto je potrebné nahradiť ich realistickejšími cieľmi s väčším dôrazom na kvalitu. Obyčajné zvyšovanie existujúcich parametrov (prístup „robiť všetko rovnako, ale vo väčšom“) bez toho, aby sa podstatne zmenil výcvik, organizácia a väzby medzi políciou a príslušnými súdnymi orgánmi, k zlepšeniu bezpečnosti v Afganistane veľmi neprispeje.

Po piatich rokoch od pádu Talibanu sa v spoločnej správe ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí USA uvádza , že polícia v Afganistane nie je schopná vykonávať bežnú prácu spojenú s vynucovaním práva. V správe sa rovnako dochádza k záveru, že osoby riadiace 1,1 miliardy USD v rámci výcvikového programu (v súčasnosti údajne dosahuje táto suma výšku 6 miliárd USD) neboli schopné povedať, koľko príslušníkov je v skutočnosti v službe, či kam zmizli tisícky kamiónov a ďalšieho vybavenia. Rovnako sa zistilo, že neboli zavedené žiadne účinné výcviky v teréne, a to napriek skutočnosti, že experti na oblasť policajného výcviku už niekoľko rokov upozorňujú na to, že výcvik v teréne je pre úspešnosť výcviku kľúčový.

Tieto zistenia sú rovnako platné, ako boli platné v roku 2006. Aj keď sa výcviku polície nevenujú výlučne USA (na mieste existujú ďalšie programy na výcvik polície vrátane misie EPOL EÚ a menších programov jednotlivých členských štátov, ale aj menšie misie v rámci NATO), nevhodné postupy, ktoré USA pri výcviku používajú, bohužiaľ zatieňujú činnosť ostatných. Jedným z hlavných problémov, ktoré ovplyvňujú kvalitu, náklady a účinnosť, je skutočnosť, že USA poverujú výcvikom súkromných zmluvných partnerov.

Európa preto môže vo významnej miere prispieť k riešeniu otázky policajného výcviku v Afganistane tým, že všetkými dostupnými prostriedkami zabezpečí, aby sa neopakovali rovnaké chyby: nedostatočné preverovanie pri nábore, príliš krátky výcvik v teréne, ťažko kontrolovateľné vybavenie a presúvanie samotného výcviku na súkromných zmluvných partnerov. EÚ by mala navrhnúť spustenie rozsiahleho výcvikového programu pod vedením NATO, do ktorého budú začlenené všetky existujúce misie.

Drogy

V rokoch 2001 až 2009 vynaložilo medzinárodné spoločenstvo na opatrenia súvisiace s bojom proti obchodovaniu s drogami 1,61 miliardy USD, bez toho, aby sa to výrazne prejavilo na produkcii a pašovaní drog. Z Afganistanu pochádza 90 % svetového nelegálneho ópia. Z údajov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu z roku 2009 vyplýva, že do obchodovania s ópiom je zapojených 242 000 rodín (teda 3,4 milióna ľudí, t. j. 6,4 % obyvateľstva).

Je evidentné, že jediným spôsobom, ako ukončiť nelegálne pestovanie ópia, je ponúknuť daným poľnohospodárom možnosť realistického alternatívneho hospodárenia. Inde vo svete (napr. v Pakistane, vo Vietname, v Laose a Thajsku) sa môžeme stretnúť s príkladmi úspešného postupného prechádzania z pestovania ópia na iné udržateľné alternatívy. Tento cieľ možno dosiahnuť aj v Afganistane, a to pri nákladoch 100 miliónov EUR ročne, ktoré by boli osobitne vyčleňované ako 10 % pomoci poskytovanej tejto krajine v rámci európskej civilnej pomoci.

Na zabezpečenie alternatívnych spôsobov živobytia je potrebná infraštruktúra, ktorá si na druhej strane vyžaduje bezpečnosť, a jej otázku je preto nutné riešiť. Rozvíjanie potenciálne využiteľných poľnohospodárskych odvetví v každej provincii by mohlo postupne prispieť k tomu, že sa táto krajina stane sebestačnejšou, schopnou včas zásobovať regionálne trhy a že sa zmení aj život a očakávania Afgancov.

Spravodajca je preto pevne presvedčený o tom, že najlepším – v podstate jediným – riešením je päťročný plán na odstránenie nezákonnej produkcie ópia prostredníctvom rozvoja alternatív, v ktorom budú stanovené konkrétne kritériá a lehoty, a vytvorenie úplne nového úradu, ktorý bude tento plán vykonávať.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (11.5.2010)

pre Výbor pre zahraničné veci

o novej stratégii v Afganistane

(2009/2217(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Goerens

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že rozvojové úsilie sa musí sústrediť na zlepšenie spôsobilosti afganských vládnych štruktúr a že Afganci musia byť výrazne zapojení tak do stanovovania priorít, ako aj do realizačných fáz s cieľom posilniť proces osvojovania a zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Spoločenstva; upozorňuje preto na zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečení toho, aby afganskí občania boli zapojení do procesu demokratizácie, obnovy a ochrany pred rizikom korupcie;

2.  žiada geograficky homogénnejšie poskytovanie humanitárnej pomoci, ktoré by bolo založené na analýze potrieb a bolo by v súlade s požiadavkou naliehavosti;

3.  pripomína, že akékoľvek zrejmé porušenie zásady neutrality, nestrannosti a nezávislosti takýmito subjektmi pri ich činnosti spôsobuje ich väčšiu zraniteľnosť na danom mieste, najmä preto, že tam budú naďalej prítomné i dlho po stiahnutí jednotiek; domnieva sa, že vojenský personál by mal poskytovať humanitárnu pomoc iba vo veľmi výnimočných prípadoch v záujme rešpektovania neutrality, nestrannosti a nezávislosti subjektov humanitárnej pomoci, v plnom súlade s príslušnými medzinárodnými normami kodifikovanými v usmerneniach o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany (MCDA) a presadzovanými Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci;

4.  zdôrazňuje význam dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v niektorých oblastiach, kleslo umiestnenie Afganistanu v rebríčku podľa indexu ľudského rozvoja Rozvojového programu OSN zo 173. miesta v roku 2003 na 181. miesto (spomedzi 182 krajín), zatiaľ čo miera úmrtnosti detí do päť rokov a miera úmrtnosti matiek sú naďalej jedny z najvyšších na svete; domnieva sa, že by sa nemali zanedbať špecifické ciele v týchto oblastiach a v súvislosti s prístupom k zdravotníckej starostlivosti a vzdelaniu, a to najmä pre ženy, naliehavo však vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala zlepšeniu tvorby príjmov a vybudovaniu fungujúceho súdneho systému;

5.  zdôrazňuje, že štúdia Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) z januára 2010 uvádza, že obyvateľstvo najviac znepokojuje korupcia a že príjmy vytvorené úplatkárstvom predstavujú takmer štvrtinu (23 %) hrubého domáceho produktu Afganistanu;

6.  domnieva sa, že boj proti korupcii by mal byť jadrom procesu budovania mieru v Afganistane, pretože úplatkárstvo spôsobuje nesprávne prideľovanie zdrojov, predstavuje prekážku v prístupe k základným verejným službám, akými sú zdravotníctvo alebo vzdelanie, a výrazne bráni sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny; zdôrazňuje takisto, že korupcia podkopáva dôveru vo verejný sektor i vládu, a predstavuje tak závažnú hrozbu pre stabilitu krajiny; preto naliehavo žiada EÚ, aby pri poskytovaní pomoci krajine venovala osobitnú pozornosť boju proti korupcii;

7.  konštatuje, že 80 % obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach a že plocha ornej pôdy na obyvateľa sa zmenšila z 0,55 ha v roku 1980 na 0,25 ha v roku 2007; upozorňuje na skutočnosť, že Afganistan je naďalej veľmi zraniteľný, pokiaľ ide o nepriaznivé klimatické podmienky alebo rastúce ceny potravín na svetovom trhu, a že rozšírené a bezohľadné používanie nášľapných mín predstavuje vážnu hrozbu pre úspešný rozvoj vidieka; v tejto súvislosti sa domnieva, že je prvotne dôležité, aby sa pokračovalo vo financovaní rozvoja vidieka a miestnej výroby potravín a aby sa toto financovanie zvýšilo s cieľom dosiahnuť potravinovú bezpečnosť;

8.  pripomína, že viac ako 90 % heroínu v Európe pochádza z Afganistanu a že náklady na verejné zdravie v európskych krajinách predstavujú miliardy dolárov; pripomína, že výzvy, ktoré prináša drogové hospodárstvo v Afganistane, sa musia riešiť nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni zameraním sa na všetky články drogového reťazca, čo si vyžaduje najmä pomoc poľnohospodárom, aby obmedzili dodávky, protidrogovú prevenciu a liečbu, aby sa obmedzil dopyt, a presadzovanie práva zamerané proti sprostredkovateľom; predovšetkým navrhuje vo veľkom rozsahu investovať do zavedenia globálnej poľnohospodárskej politiky a politiky vidieka, ktorá môže výrobcom ópia poskytnúť dôveryhodnú a udržateľnú alternatívu; trvá tiež na potrebe začleniť životné prostredie do poľnohospodárskej a vidieckej stratégie, pretože zhoršovanie životného prostredia, ktoré je spôsobené napríklad nesprávnym riadením vodných zdrojov alebo ničením prírodných lesov, je jednou z hlavných prekážok rozvoja ekonomiky poľnohospodárstva;

9.  berie na vedomie, že napriek pomoci darcov vo výške 350 miliónov EUR boli prezidentské voľby a voľby do provinčných rád, ktoré sa konali v Afganistane v auguste 2009, poznačené porušovaním pravidiel a podvodmi, čím sa legitímnosť Karzajovej vlády dostala pod silný tlak; v tejto súvislosti odsudzuje skutočnosť, že vo februári 2010 prezident spochybnil nezávislý štatút komisie pre prešetrovanie sťažností týkajúcich sa volieb, ktorá je poslednou inštanciou, ktorá môže úplne nezávisle analyzovať volebný proces a poukázať na prípadné podvody;

10. pripomína, že akákoľvek stratégia odzbrojenia a opätovnej integrácie musí zohľadňovať problém návratu bývalých bojovníkov a utečencov do dedín, z ktorých pochádzajú;

11. zdôrazňuje význam koordinovania úsilia o obnovu a rozvoj na regionálnej úrovni, aby sa podporil cezhraničný rozvoj v regióne, v ktorom etnické a kmeňové väzby často prekračujú štátne hranice.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.5.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Enrique Guerrero Salom, Eva Joly, Franziska Keller, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Michèle Striffler, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kriton Arsenis, Krzysztof Lisek, Miguel Angel Martínez Martínez, Emma McClarkin, Cristian Dan Preda, Niccolò Rinaldi

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvie Guillaume, Jolanta Emilia Hibner, Anna Ibrisagic, Derek Vaughan, Marie-Christine Vergiat


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

60

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Bastiaan Belder, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Mário David, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Heidi Hautala, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Ulrike Lunacek, Barry Madlener, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Marek Siwiec, Ernst Strasser, Charles Tannock, Zoran Thaler, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Elisabeth Jeggle, Jaromír Kohlíček, Norbert Neuser, Vittorio Prodi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, György Schöpflin, Konrad Szymański, Indrek Tarand, László Tőkés, Ivo Vajgl, Dominique Vlasto, Renate Weber

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Leonidas Donskis, Filip Kaczmarek, Eleni Theocharous

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia